Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociálna práca

prednášky (sopr_course.doc)

sopr pr1

1. Sociálna práca

= jej zrod vychádza z týchto skutočností:

- existencia človeka

- človek má subjektívne problémy - ako individuálna bytosť, ako člen rodiny

- existuje riešenie problému - obohatenie jeho života

= korene sociálnej práce môžeme hľadať:

+ opatera žobrákov, chorýh

+ starostlivosť o chudobných

+ sociálna starostlivosť

+ starostlivosť o deti, siroty, vdovy

+ sociálna práca + sociálna pomoc

+ sociálna služba atď.

== pomoc ľudom v núdzi

= vznikla ako priame pokračovanie

- starosti o chudobných - privátne poskytovanú dobročinnosť orientovanú na zmiernenie materiálnej núdze ľudí

- starostlivosť - odborne poskytovaná pomoc pri individuálnych krízových situáciach, vrátane ekonomickej pomoci

- sociálnej starostlivosti - štátom organizovaná starostlivosť zameraná na zdravotný, duševný, ekonomický blahobyt

- sociálna práca - táto sa stala nástupcom sociálnych služieb. Postupne viedla ku:

- vzniku sociálnych inštitúcií
- samostatnosť prepojenia sociálnych pracovníkov
- vytvorenie špeciálnej prípravy odborníkov
- k v zniku a rozvoju teórie a výskumu

1. Náplň predmetu sociálna práca

= rešpektuje situácie, kde sa so SP stretávame, je orientovaná na ekonomickú a sociálnu pomoc:
- reálna potreba spoločnosti - zložky: sociálna politika + psychosociálna pomoc

- forma pomoci - patria sem problémy voľby foriem pomoci, organizácia a riadenie sociálnej pomoci, tvorba sietí a pod. Cieľom je zmiernenie / odstránenie núdze - psychickej, materiálnej, ... Realizuje sa poskytovaním odbornej pomoci klientovi pri odhaľovaní jeho vlastných zdrojov, ale aj pri hľadaní zdrojov mimo vlastnú osobnosť.

- profesionálna príprava odborníkov - v minulosti filantropický prístup (knazi, sudcovia, ...) - v súčasnosti profesionálny prístup (profesionálni pracovníci). Základná motivácia je nezištná pomoc.

- oblasť vedeckého poznania - otázka vedeckosti sociálnej práce je v jednotlivých vedeckých školách vymeraná vývojom, ktorým tieto krajiny prešli. Spoločným znakom vedeckosti je, že sa má usilovať o skúmanie sociálnych problémov, životných podmienok sociálneho konania. Odstrániť - chudobu, kriminalitu..

2. Predmet sociálnej práce

= poskytuje odpovede na nasledujúce otázky:

- na čo sa má SP zamerať, aké hodnoty a ciele má sledovať

- kde, s čím a ako sa má realizovať pomoc

- pre koho je určená, resp. komu pomáha

- aké situácie ľudí sú predmetom jej skúmania - existujú isté spoločné znaky

Ideálom sociálnej práce je človek bezproblémový - tvorca hodnôt.

dalšie:

- klient – skúmanie jeho problémov a odhaľovanie faktorov, skúmanie socializácie a resocializácie, rôzne prejavy a spoločenské dôsledky sociálneho vývoja, metódy a práce s klientom, vťah spoločnosti k objektu a subjektu, príprava odborníkov

Objekt sociálnej práce - klient - jednotlivec, skupina, rodina, komunita + kolízia. Objektom je každý, kto sa ocitol v sociálnej núdzi.

Subjekt sociálnej práca - sociálny pracovník, sociálny asistent, poradca poskytujúci svoje profesionálne služby, dobrovoľný pracovník, špeciálne pripravený jednotlivec (pestún, zamestnávateľ)

SP a jej postavenie: vo vedných disciplínach SP patrí do sociálnych vied. Je to mladý vedný odbor - začal sa vyvíjať od 19. storočia

                  Sociálna práca

        Pomocné                           Hraničné

Normatívne        Deskriptívne           Sociológia

Právo                Filozofia                     Sociálna psychológia

Etika                Psychológia             Sociálna pedagogika

                Pedagogika                Sociálna filozofia

                Etnografia                Sociálna politika

                Medicína                Sociálna ekonómia

                lekárske vedy                Sociálne lekárstvo

                Ekonómia                Patopsychológia

sopr pr2

1. Sociálna starostlivosť

Pre sociálnu starostlivosť je charakteristické dominantné postavenie podávajúceho, kt. miera zaangažovanosti na riešení problémovej situácie môže prevýšiť zaangažovateľnosť odberateľa pomoci. Sociálny pracovník teda rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere poskytnutej starostlivosti, dĺžke jej trvania a pod.
Klient, kt. starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, kt. nedokáže , nevládze, nie je schopný hľadať a nachádzať riešenia vlastných problémov, je vnímaný ako nekompetentný na riešenie týchto problémov, je odkázaný na starostlivosť odborníka, čím sa zdôrazňuje jeho pasívna pozícia v tomto vzťahu. Staráme sa o klienta bez ohľadu na jeho želanie. Sociálna pomoc:
a) pomáhajúci vystupuje v partnerskej rovine - t.j. navrhuje, doporučuje, spolu pomáha pri riešení
b) klient sám rozhoduje a je aktívnym článkom. Klient rozhoduje o tom, v čom chce pomôcť, akú formu pomoci potrebuje, volí si pomáhajúceho.

Zmenená sociálna politika (po revolúcií) ukázala, že takto realizovaná politika štátu má svoje nevýhody - ekonomická stratovosť, posilňuje závislosť klienta na systéme, čo nevedie k jeho zopovednému prístupu pri riešení vlastnej situácie. Preto v novom zákone vystupuje požiadavka klientovej zaangažovanosti (participácie, spoluzodpovednosti)- Zákon 198/1998.

1. Sociálna starostlivosť

= činnosť, kt. pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané, tzv. objektívne sociálne potreby človeka. Je to termín, kt. sa spája s orientáciou sociálnej práce na administratívno-správnu oblasť. Môže byť zameraná na klienta alebo sociálne prostredie. Na podporu sociálnej starostlivosti existujú inštitúcie, organizácie, občianske združenia, kt. sociálnu sieť, prostredníctvom nej sa realizuje sociálna starostlivosť. Na realizácií sociálnej starostlivosti sa podieľa:

- štát prostredníctvom štátnej správy a zariadení, obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie, sociálna poisťovňa, národný úrad práce, cirkev, charita, neštátne zariadenia, občianske združenia, nadácie, spolky atď.

Jej rozsah, šírka a formy závisia od ekonomickej situácie organizácie a inštitúcie, kt. ju poskytujú. soc. starostlivosť vystupuje ako širší pojem, zahŕňa v sebe aj sociálnu pomoc.
Sociálnu starostlivosť vovnútri štátu môžeme chápať ako:
- určitý dohľad, patronát štátu nad svojimi občanmi a jeho osudmi - vzťah občan-štát.
- forma občianskej solidarity - vzťah občan-občan.
Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti, vedomým prispôsobovaním sa človeka okoliu, resp. prispôsobovaním sa okolia človeku. Prekonať biedu a chudobu a bojovať proti ich príčinám.
Úlohou sociálnej starostlivosti je potom:
- podporovať a rozvíjať u človeka schopnosti, obnova stratených schopností
- predchádzanie poškodeniu záujmov človeka
- chránenie bezmocných ľudí

Okruhy sociálnej starostlivosti:
- bytová starostlivosť                - zdravotná                         - mládežnícka sociálna
- sloboda vzdelania národa        - ekonomická starostlivosť        - pracovná starostlivosť

2. Sociálna pomoc

Pomáhanie je pôvodnou zložkou ľudského konania, pre pomoc je charakteristická aktívna účasť sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií a túto spoluúčasť môžeme vymedziť 3 pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie a napomáhanie.

V našich podmienkach sa tento pojem chápe ako užšia forma štátom garantovanej starostlivosti o občana v sociálnej starostlivosti. Delí sa na 2 oblasti:
a) sociálna prevencia, sociálne poradenstvo, sociálne služby
b) riešenie hmotnej núdze, resp. sociálnej núdze v dôsledku kt. si občan sám alebo s pomocou svojej rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky = jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešok.

""Príspevky sa vyjadrujú % z max. 550 000 na prestavbu domu - 95 - 50%, garáž do 50 000, pes s výcvikom 100-80%, motorové vozidlo 85-55% z max 400 000, podľa násobku príjmu životného minima.""

Sociálna pomoc ako morálny princíp ovplyvňuje fungovanie spoločnosti a sprevádza ľudskú spoločnosť celou jej históriou. Človek potrebuje na prežitie pomoc svojej rodiny, skupiny, klanu či kmeňa. Pomoc je preto prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. Je to súbor situácií, kt. sú vnímané ako dôvod pre poskytovanie pomoci, tieto situácie sa postupne rozširovali. K najstarším patrili ovdovenie, osirenie, chudoba.
Sociálna pomoc je súbor činností, kt. občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť. Poskytovanie sociálnej pomoci možno rozdeliť na 2 kategórie
- pomoc pri bežných životných situáciach - žiadateľ nedokáže ani len čiastočne zabezpečiť prostriedky pre život svojimi vlastnými silami a schopnosťami (napríklad na potraviny, ubytovanie, oblečenie, hygiénu, nábytok, kúrenie).
- pomoc v ostatných situáciach - vytváranie a zaisťovanie životných podmienok, preventívna zdravotná starostlivosť, pomoc v chorobe, starobe a pod.

3. Formy sociálnej pomoci

- primárna – slúži na rozvoj osobnosti = preventívna
- sekundárna - pri riešení a zvládnutí aktuálnych potrieb, aktuálna pomoc (poradenstvo, rehabilitácia, podpora)
- terciárna - dodatočná, pri nezvládnuteľných situáciach

Sociálna pomoc je terciárna, rieši otázky - komu, kedy, prečo, ako pomôcť. Ludwigove 4 typy pomoci:
1. Pomôž nám rozšíriť naše možnosti.
2. Pomôž nám využiť naše možnosti.
3. Pomôž nám znášať našu situáciu.
4. Pomôž nám odstrániť naše utrpenie.
Sociálnu pomoc chápeme ako štátom organizované, garantované foromy sociálnej pomoci.

Včasná a adekvátna sociálna pomoc šetrí ekonomické prostriedky, ktoré by museli neskôr byť vynaložené a zároveň napomáha udržať a rozvíjať také formy sociálnej interakcie, kt. sú nevyhnutným predpokladom pre pozitívny prístup spoločnosti k riešeniu sociálnych problémov. Sociálna pomoc môže byť hmotná a sociálna.
Hmotná sociálna pomoc - nevyhnutné dávky, služby, azyl.
Sociálna sociálna pomoc - informovanosť, pomoc orientovať sa, riešenie sociálnej situácie.

Nástroje sociálnej pomoci:
- sociálna práca zaisťuje starostlivosť o človeka
- sociálna rehabilitácia - sústava opatrení zameraných na predchádzanie strate pracovných schopností
- služby sociálnej pomoci - bezplatné, resp. čiastočne platené činnosti
- poradenstvo
- sociálno-právna ochrana
- peňažná pomoc
- vecná pomoc

sopr pr3

2. Sociálna práca

Je to odborná disciplína, vedná oblasť, teoreticky zameraná na oblasť sociálnej starostlivosti o jednotlivca, skupiny, spoločnosť ako aj prípravu odborníkov do oblasti sociálnej starostlivosti. Je to aj praktická činnosť, kt. je zameraná na predchádzanie a úpravu problémov jednotlivcov, skupín, komunít, kt. sa uskutočňuje prostredníctvom organizovaných soc. služieb.

Je to činnosť zameraná na získavanie a psracovanie informácií o príčinách vzniku hmotnej a sociálnej núdze, ako aj o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba adekvátnej formy pomoci, sledovanie účinnosti spoločnosti.

Sociálny pracovník – ten, ktorý vykonáva soc. prácu, môže to byť asistent sociálneho pracovníka, poradca, terapeut, riaditeľ ústavu sociálnych služieb, profesor sociálnej práce aj minister sociálnych vecí a rodiny.
Je to pracovná pozícia, kt. je vnímaná od tzv. nekvalitikovaného prac. miesta až po miesto hlavného vedecko-výskumného pracovníka.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR diferencuje jednotlivé pracovné pozície takto:
sociálny pracovník, kt. má ukončené Mgr alebo Bc štúdium, sociálny asistent – stredoškolské s odborným vzdelaním v oblasti soc. práce, sociálny zamestnanec s vysokoškolským titulom, psychológ, pedagóg, kt. vyštudoval z danej profesie, soc. zamestnanec so strednou školou – gymnázium, OA, zdravotná škola a pracujúci na niektorých pozíciach v rezorte.

1. Sociálny klient a odberateľ soc. pomoci

Je to ten, kto v dôsledku sociálnej situácie potrebuje na jej vyriešenie rôznu formu spoločenskej pomoci. Môžu ním byť jednotlivec, osobnosť, individualista, konkrétny človek, kt. sa ocitol podľa seba v neriešiteľnej situácií. Sytuácia môže byť taká, že možnosti riešenia presahujú rámec soc. interajcií (najmä v rodine, skupine, komunite, celej spoločnosti). Pre klienta je typické, že nie je schopný riešiť vlastnými silami, alebo prostredníctvom situácií, v kt. sa ocitol.
Odberateľ soc. pomoci – rozdiel medzi klientom je v miere ich aktívneho spolupôsobenia k riečeniu vlastnej sociálnej problémovej situácie.

2. Sociálny problém, sociálna udalosť

Je to situácia, kde ten, kto sa v nej ocitol vníma ako obtiažnu, ťažko riešiteľnú až neznesiteľnú. Problémová situácia vzniká ako dôsledok nemožnosti jednotlivca, či skupiny realizovať svoje potreby, kt. sú akceptované spoločnosťou. Na strane jednej spoločnosť akceptuje to, že potreby, na kt. klient poukazuje sú objektívne, t.j. musí niekde bývať, má stravovacie a vzdelávacie potreby, má  poreby spoločenského vystupovaxxxx
Na strane druhej sa z objektívnych príčin nemôže uspokojiť 1, 2 alebo viac svojich potrieb.

Je to spoločensky uznávaná, vnímaná záťažová situácia. Vlastnosťou sociálneho problému je aj to že istým spôsobom odráža vnútorný stav spoločnosti. Čím e spoločnosť vyspelejšia (aj ekonomická vyspelosť), tým je vnímavejšia voči individuálnym spoločenským problémom.

3. Sociálny konflikt

Je to nesúlad, nezhoda, rozpor, sú to všetky vzťahy v spoločnosti, kt v sebe obsahujú nejaký rozpor v cieľoch, napr. generačný konflikt, kt. vychádza z odlišnej hodnotovej orientácie jednotlivých ľudských generácií, žijúcich v úzkych rodinných vzťahoch. Je potenciálnym zdrojom spoločenského  napätia, porúch, komunikácie. Ak vnímame soc. konflikt ako sled vyplývajúci z rôznych cieľov, hodnôt, úlohou soc. práce budú hľadať príčiny vzniku týchto stretov, odhaľovať možnosti riešenia, vypracovať metódy práce, kt. by viedli z spoločenskému súladu.

4. Sociálna opora

Rozumieme ňou pomoc, kt. jednotlivcovi, skupine či komunít poskytujú iní aktéri. Je to aktívna podpora a spoluúčasť. Pojem soc. podpora, kt. je spájaná predovšetkým s finančnou podporou, kt. reprezentujú napr. dávky sociálnej pomoci, príspevok na kompenzáciu. Zmiernenie istého znevýhodnenia, soc. pôžička, dávky soc. pomoci. Pojem soc. opora sa spája s morálnou podporou okolia. Je to istá forma nemateriálnou formou pomoci – informácie. Podstata spočíva vo vedomí, že iní ľudia sú nám k dispozícií. Sú ochotní v prípade potreby poskytnúť pomoc. K zdrojom sociálnej opory patria:
a) prirodzené zdroje – najbližší príbuzní a priateľia
b) komunitné zdroje - inštitúcie, združenia, hnutia, mimovládne,
Soc. opora obsahuje silný emočný náboj pretože okrem pomoci prináša so sebou iné silné pocity ako je napr. pocit simpatie, spolupatričnosti, náklonnosť.

Funguje v 2 líniach:        priama podpora klienta
                        posilnenie schopnosti zvládať záťažovú situáciu v budúcnosti. Táto pôsobí dlhodobejšie.

5. Sociálna sieť

Jednotlivci sa môžu ocitnúť v rôznych situáciach:
a) na základe rodinnej príslušnosti bez možnosti výberu
b) na základe osobného výberu, kamarátstvo, priateľstvo, manželstvo
c) na základe rozhodnutia inej osoby – triedy, prac. skupiny, susedské vzťahy
d) náhodné skupiny – pri ceste vo vlaku, autobuse.

Na základe všetkých týchto skupín môžu minúť tam
Pri bežnej každodennej činnosti sa jednotlivci stávajú členmi týchto skupín. Je bežné, že sa počas dňa pohybujeme vo viacerých odlišných skupiných, t.j. ráno rodina, miestny obchod, cestou autobusom, rodina. Jednotlivec má voči každej skupiny istý postoj – veľmi blízke osoby, rodinné osoby.

Kvalita skupiny nie je určená počtom osôb, kt. do nej patria, ale vzťahmi. Rodinná osobná sieť poskytuje každému zúčastnenému dostatok citovej opory, stabilitu, možnosť realizácie, soc. kontakt a pod. Osobná sieť, alebo aj soc. sieť je dôležitá najmä pri rizikových skupinách.
Každá formálne soc. sieť, inštitúcie, organizácie, nadácie, občianské združenia. Do štátom rodinnej soc. siete patria i osoby soc. vecí, soc. poisťovňa, úrady práce a zariadenia soc. služieb.

6. Sociálna kompetencia

Istá schopnosť jednotlivca správať sa soc. prirodzeným spôsobom pre spoločnosť a zároveň efektívnym pre neho samotného. 2 charakteristiky:
1) efektívnosť – individuálny xxx jednotlivca z takéhoto správania
2) adaptívnosť – schopnosť prispôsobiť svoje konanie požiadavkám daného soc. prostredia.

Je to vyjadrenie jednotlivca k prístupu spoločnosti:
Soc. kompetencia nie je uzavretý ale otvorený vzťah, keď jednotlivec čiastočne koriguje svoje správanie a toto obohacuje obe strany, t.j. osobu aj spoločnosť.

sopr pr4

Najzraniteľnejšími soc. skupiny sú mladé rodiny s nezaopatrenými deťmi, neúplné rodiny, starí občania, zdravotne postihnutí, nezamestnaní a iní. Soc. práca poskytuje pomoc človeku a jeho rozvoj.
Sociálna politika – cieľavedomá činnosť štátu, zasahuje všade tam, kde sa človek ocitol v stave kríze. Základným východiskom je rešpektovanie spoločného dobra a účasti všetkých ľudí na rozhodovaní podľa svojich možností.
- formuje usporiadanie konkrétnej spoločnosti
- stanovuje rozsah soc. ochrany, soc. zámery, dotvára komplexné životné, zdravotné, pracovné, vzdelávacie podmienky, soc. - ekonomické, pracovno-právne vzťahy, starostlivosť o životné a pracovné prostredie.

7. 
   Sociálna práca

Disciplína, kt. zabezpečuje soc. starostlivosť o človeka na profesionálnom základe.

Je to praktická činnosť, kt. aplikuje vedecké poznatky do praxe. Synchronizácia týchto dvoch oblastí má nezastupiteľné miesti pri prijímaní zákonov. Porušením vznikajú napätia a kríze. Praktické oblasti soc. práce – hendikepovaní, rodina, deti a mládež.Existuje medzinárodná federácia soc. pracovníkov – združuje niekoľko 10tok národných organizácií soc. pracovníkov z celého sveta. V r. 1972 na výstavnom kongrese definovalo soc. prácu ako činnosť, kt. svojimi poznatkami pomáha človeku predchádzať problémom, alebo problémy jednotlivcov, skupín, alebo komunít vznikajúce z konfliktu potrieb jednotlivo a spoločnými inštitúciami rieši.

Na Slovensku existuje asociácia soc. pracovníkov Slovenska. Soc. práva ako odborná činnosť, kt. svojimy všeobecnými a špecifickými metódami poskytuje pomoc ľuďom pri predchádzaní a riešení ich nepriaznivých soc. situácií, kt. sú dôsledkom najmú zdravotného postihnutia, veku, zlyhania výchovnej funkcie rodiny, absencia soc. návykov, životných okolností spôsobených živelnými pohromami, imigráciou, vojnami a pod, dlhodobej nezamestnanosti.

8. Filozifické východiská sociálnej práce

Soc. prácav ako vedný odbor sa formovala z praktických dôvodov, svojím skúmaním sa blíži k realite každodenného života. Kt. dôvodom jej formovania je snaha pomôcť soc. slabým, chorým, soc. ochrana, poradenstvo. Vznikla oveľa skôr, ako ju korektne stanovili metódy a zásady. V myslení o začiatku prosociálnych činností môžeme uvažovať, že sa začali realizovať s rozvojom vnímania ľudských bytostí.
Vývoj myslenia hodnôt a noriem smerujúcich k soc. správaniu výrazne ovplyvnilo židovské náboženstvo, kt. prikazovalo ctiť a poslúchať Boha, ctiť svojich rodičov, príbuzných a blížnych => vzájomná pomoc v núdzi. U nás bolo kresťanstvo – všetci ľudia sú božie deti – všetci sú bratia a sestry a tak sa majú voči sebe aj správať. Tak sa zriaďujú lazarety, chudobince...

3. Vznik a vývoj sociálnej práce

Jej počiatky nachádzae v dobrovoľnej práci. Väčšina sa touto činnosťou zaoberali učitelia, kňazi, lekári, sudcovia, tzv. ľuďia dobrého srdca, kt. poznali ľudské reakcie a pocity. Základom bol ľudský súcit a spolupatričnosť. Až do 19 stor. začína obdobie organizovanej a zákonom podloženej soc. práce. V Anglicku a v USA sa presadzuje individuálna starostlivosť. Ďalšie soc. aktivity sa rozvíjajú koncom 19. stor v Amsterdame, Berlíne. V r. 1883 v Nemecku bolo 1. uzákonené soc. poistenie. 1895 v Londýnskych nemocniciach začínajú pracovať soc. sestry a v r. 1914 v Berlíne.
1917 vo Francúzsku, tam sa zameriavajú na úmrtnosť dojčiat a boj proti alkoholizmu. Až v r. 1938 sú prvé soc. sestry v Pražských nemocniciach. V r. 1919 vzniká „vyššia soc. škola“.
R. 1925 na Slovensku v Martine vznikla 1. stredná škola s maturitou pre soc. pracovníčky – Štefánikova stredná škola. Najaktívnejšie a najpopulárnejšie obdobie sa najviac rozvíja soc. práca v 5 oblastiach: 1919 – 1951 – zdravotníctvo – nemocnice, ústavy TBC, v organizáciach a inštitúciach – prednášková a poradenská činnosť, v rôznych spolkoch – abstinentské zväzy, ČS Červený kríž, charity – detské domovy.

4. Predstavitelia soc. práve

Elizabeth Fryova – navštevovala ženské väznice, poriadala kurzy šitia pre väzenkyne, školu pre ich deti a tým zmenila klímu vo väznici, že využili čas, kt. tam strávili
M. Richmondová – pracovala so slepou a hluchou dievčinou, o tejto práci si viedla denník a dievčine sa podarilo vyštudovať. Je zakladateľkou prípadovej soc. práce.
T. Chalmers – poukazuje na pomoc biednym a chudobným, rovnako ako aj xxx

O. Hillová – zistila, že odstránením chudoby sa zlepší aj morálka, chorobnosť.
J. Addamsová – získala Nobelovú cenu za mierové snahy a soc. činnosť v r. 1931. Venovala sa vysťahovalcom.
U nás pôsobila Masaryková – tá sa zameriavala na soc. problematiku obcí.
Bláha – sociálno-patologické javy
Macháčová – pokúša sa o komplexný pohľad na klienta

sopr pr5

5. Etapy sociálnej práce

1. Anamnéza – etapa soc. evidencie a prvý kontakt s klientom, t.j. zoznámiť sa s klientom, jeho soc. problémom, tak ako sa javí v prítomnosti s jeho predpokladaným rozsahom, spoločenskou závažnosťou a časovou náročnosťou. Základné údaje o klientovi získava soc. pracovník priamym kontaktom s ním alebo s osobou, kt. na problém upozorňuje. Prvý kontakt s klientom je charakterizovaný 1 z 2 situácií ako k nemu došlo:
a) klient prichádza sám dobrovoľne – má veľa predností, klient je väčšinou pripravený na zmeny, často má sám predstavu o riešení, je motivovaný, prichádza skôr ako sa situácia stane neriešiteľná
b) vyhľadanie klienta - na podklade výsledkov sociologického vyšetrenia, súdneho rozhodnutia, doporučenie tretej osoby, t.j. učiteľ, lekár, sused,...

2. sociálna evidencia – 3 druhy – evidencia skutočnosti, evidencia vedecká (tvrdenia druhých osôb, kt. videli alebo počuli o situácií), evidencia podľa okolností (všetko ďalšie)
Táto etapa je uzatváraná predbežnou diagnózou a ďalej sa určuje postup.

3. diagnóza – je zameraná na zisťovanie príčin, kt. viedli k vzniku soc. problému, alebo prispeli k jeho prehĺbeniu. Používajú sa zámerné rozhovory s členmi rodiny, skupiny, alebo komunity, jednanie s vodcami (prirodzenými), alebo sa zisťuje na podklade sociologických vyšetrení. Problém je potrebné skúmať z 3 pohľadov:
a) podľa sociálnej situácie a sociálnych podmienok
b) z pohľadu ľudí, kt. toto správanie hodnotili ako nežiadúce
c) z pohľadu príčin a dôvodov, pre ktoré k takémuto hodnoteniu došlo.
Poznanie a hodnotenie soc. problémov klientovi umožňuje:
a) sociálny rozhovor, kt. doplňuje informácie o klientovi
b) pozorovanie ako sa klient správa v prostredí
c) posudky a správy odborníkov, kt. si vypracuje, alebo ich obdrží

4. terapia – plán soc. terapie a pomoc soc. pracovníka by sa mali dotýkať 2 stránok:
a) vonkajšia – všetky objektívne prekážky v živote jednotlivca, skupiny, komunity.
b) vnútorná – charakterizovaná nedostatkom síl tieto prekážky prekonať.
Konkrétna pomoc – barly, prevýchova. V tejto etape sa má klient presvedčiť o úprimnom záujme pracovníka a o zlepšení jeho medziľudských vzťahov. Celý plán je postavený na pozitívnych vlastnostiach klienta, soc. pracovník musí zvážiť schopnosti klienta, ale aj možnosti orgánov podieľajúcich sa na riešení.

5. etapa sociálnej terapie – najnáročnejšia zo všetkých, soc. výchovné pôsobenie je proces uvedomelého a cieľavedomého snaženia o formovanie názorov, postojov a presvedčení, je založený na vytvorenom vzťahu soc. pracovník – klient, často je možný len čiastočný alebo neriešiteľný prípad (nemožnosť získať byt). Dôležitá je dôvera informácií, vydať ich je možné len na základe súdneho rozhodnutia.

6. ukončenie a vyhodnotenie – etapa overovania výsledkov. Soc. pracovník sleduje účinnosť svojich opatrení a iných zásahov do klientovho života, napr. zisťuje efektívnosť soc. dávok, zároveň zisťuje svoje chybn kroky a tieto zistenia vedú ku skvalitneniu práce soc. pracovníka. Táto etapa je veľmi dôležitá z hľadiska prevencie recidív, opakovaní podobných situácií v ďalších generáciach. Aj po skončení môže klient navštevovať soc. pracovníka.

6. 
   Metódy sociálnej práce

Metóda je cesta, spôsob odstránenia príčin, dáva odpoveď na otázku ako dosiahnúť vytýčený cieľ, poskytuje návod na riešenie. Delíme ich z viacerých hľadísk:
1. prímarné a sekundárne – primárne sú individuálna, skupinová, sekundrána je poradenstvo, výskumná činnosť
2. terapeutické, poradenské, ekonomické
3. individuálna, skupinová, s komunitou, skupinová sa delí na rodinnú, s komunitou na riešenie určitej problematiky – drogová závislosť, enviromentálna ochrana.
Skupinová – je tu vzájomné ovplyvňovanie medzi sebou, členov skupiny spája spoločný problém, uvedomujú si si medziľudské vzťahy, získavajú pocit istoty. Tento prístup je veľmi náročný na soc. pracovníka. Tvorenie skupín:
a) skupiny s rovnakým problémom – vezenstvo, toxikománia
b) svojpomocné skupiny zamerané na vzájomnú pomoc, napr. rodinné združenia mentálne retardovaných

c) skupiny pre výcvik ľudských vzťahov môžu odbúravať hanblivosť alebo strach
d) skupiny na výcvik asertivity
e) skupiny zamerané na dosahovanie cieľov

práca s komunitou – najmladšia metóda, rešpektuje sociálne, ekonomické, ekologické potreby obyvateľov na určitom území, pomáha ľuďom v určitej konkrétnej situácií, napr. rómska komunita, komunita pri jadrovej elektrárni. Cieľom metódy s komunitou je zapojiť všetkých členov podľa ich možností a schopností. Tieto metódy sa navzájom prelínajú a o tom kedy ktorú použiť vyžaduje skúsenosť a cit sociálneho pracovníka.

sopr pr6

2. Metodiky sociálnej práce

Každá metóda má svoju vlastnú špecifickú metodiku. Je to súbor pravidiel, postupov konkrétnej sociálnej práce. Najčastejšie používané metodiky – rozhovorová metodika, behaviorálna, komunikačná (verbálna, neverbálna, situačná), orientovaná na tému, podporná.

Rozhovor – otázky sú zamerané na 10 okruhov:
1. opis zovňajšku                2. opis širšieho a užšieho prostredia (sociálneho)
3. na uspokojovanie základných životných potrieb
4. vzťah k disciplíne a poriadku
5. postoj k zmenám (pozitívny/negatívny)
6. vzťah k zábave a odpočinku
7. deštruktívne skúsenosti a reakcie na ne
8. druh temperamentu
9. vzdelanie
10. inteligencia
Rozhovor sa od bežného rozhovoru líši – zachováva sa dôvernosť informácií, cieľavedomie, nepoužívajú sa príliš intímne otázky, ak to nie je nutné. Druhy otázok, kt. sa používajú:

- uzavreté – ano/nie
- otvorené – poskytujú lepší obraz o klientovi, ale sú náročnejšie
- filtračné – prvá otázka rozhodne, kam dotyčný patrí a či sa bude ďalej pokračovať
- kontrolné – opakuje sa tá istá otázka v tom istom znení
- trikové otázky – ich zmyslom je oklamať pozornosť pýtaného
- projekčné – prekladáme názory iných osôb
- chybné otázky – zdvojené, chybná ponuka odpovedí, otázky na názor iných, zavádzajúce otázky
Existujú zásady formulácie otázok: otázky musia byť obsahovo zrozumiteľné, musia byť obsahovo zrozumiteľné, jednoznačné, primerane dlhé, musia zodpovedať úrovni opýtaných a otázky formulujeme až po zvládnutí problematiky.
- behaviorálne - výchovné - učenie odmenou, pozorovanie,

1. Sociálny výskum

Predmetom sociálneho výskumu sú sociálne javy, cieľe sú určené spoločenskou závažnosťou a spoločenskými potrebami výskum sa týka klientov, ale aj sociálneho pracovníka. Sociálny výskum sa venuje:

- výskumu životnej úrovne, rodiny, zamestnanosti, povolania
- sociálnej situácií obyvateľstva
- zameriava sa na trh práce
- skúma životné podmienky obyvateľov
- upravuje štátne dávky, formy sociálnej pomoci
Etapy výskumu:
1. výber problematiky
2. štúdium literatúry
3. vytvorenie hypotéz
4. zostavenie plánu
5. výber vzorky
6. výber mettód
7. zber dát
8. analýza dát
9. vypracovanie správy

Experimentálna metóda

Dotazník – jednoduchý, lacný, najpoužívanejší. Musí mať formálnu úpravu dotazníka: názov, formulár pre klienta, ubezpečenie o anonymite, poďakovanie, výhodou sú pokyny na vyplňovanie.
Spôsoby využitia dotazníka:
1. priamy spôsob, spôsob poštového rozosielania, malá návratnosť, dotazník je priamo adresovaný, anketa nie je na meno, kombinovaný spôsob využitia.

Pozorovanie – spočíva v spracovávaní informácií o tom, čo vidíme, počujeme a cítime. Pozorovanie – seba (introspekcia) a pozorovanie iných objektov (extrospekcia). Pozorovanie je dané každému človeku, je rozdiel medzi vedeckým pozorovaním (je systematické, efektívne a presnejšie) a bežným pozorovaním (má individuálnu povahu). Spoľahlivosť a kontrolu pozorovania môžeme zabezpečiť dôkladnou prípravou, opakovaným pozorovaním toho istého objektu tým istým pozorovateľom s istým časovým odstupom, opakovanie toho istého objektu rôznymi pozorovateľmi a kontrola výsledkov.

Streetwork – práca na ulici, terénna práca. Je to istá vyhľadávacia činnosť, kt. zahŕňa ponuku sociálnej pomoci užívateľov drog, osobám, ktoré žijú rizikovým spôsobom života, za predpokladu, že túto pomoc potrebujú. Osoby sú kontaktované vo svojom prirodzenom prostredí bez overovania totožnosti, je tam zachovávaná dôvera a anonymita.V SR sa použíl v 1993 Program sociálnej prevencie. Cieľové skupiny: závislí od drog a automatov, deti a mládež, kt. trávia voľný čas na ulici, skupiny jednostranne orientované, prostitujúci, bezdomovci, športoví fanúšikovia.
Výber cieľovej skupiny závisí od konkrétneho problému, veku a pohlavia členov tejto skupiny, spôsob trávenia voľného času. Úlohy streetworku – vytvárajú a udžiavajú kontakty problematických skupín s oficiálnym inštitúciam, poradia pri osobných problémoch, pomáhajú pri kontaktovaní sa s úradmi, sprostredkovávajú pomoc pri konfliktoch vo vnútri skupiny ale aj so štátom a iným skupinám. Pomáhajú pri problémoch so školou, pomáhajú pri sprostredkovaní zamestnania a tak prispievajú k zabezpečovaniu životných potrieb, znižujú násilné správanie, zabraňujú zvyšovaniu drogovo závislých, podporujú medziľudské vzťahy, sprostredkovávajú lekársku pomoc, detoxikáciu, pomáhajú vytvárať nové životné perspektívy, pomáhajú pri prevencií pred infekciou.

sopr pr7

2. Sociálna štruktúra spoločnosti, sociálne skupiny

Spoločnosť je označenie pre sociálne útvary bez rozdielov kvality, formy štruktúry, počnúc malými skupinami, končiac celým ľudstvom. Spoločnosť poskytuje jednotlivcovi, ale aj skupine sociálne záruky, ktoré vychádzajú z princípu dobra, sociálnej garancie, sociálnej solidarity, a ochrannej funkcie sociálnej politiky.
Skupina – vzťah 2 alebo viacerých ľudí, skupina vzniká vtedy, keď medzi členmi vznikne kontakt.

Druhy skupín delíme podľa:

- typu väzby, ktorá spojuje jednotlivých členov:
        - primárne a sekundárne, pri – menej členov, pevnejšie vzťahy (rodina, trieda, susedia), viac         členov, užšie vzťahy (politické strany, športové kluby)
- stupňa stálosti väzby:
        - formálne a neformálne – formálne (trieda, kolektív práce), neformálne (priatelia)
- typu solidarity členov skupiny:
        - vnútorné a vonkajšie - vnútorne (člen sa stotožňuje so skupinou – my), vonkajšie (oni)
- podľa charakteru členstva:
        - členské a referenčné – členské (jednotlivec je členom), referenčné (člen sa orientuje na         skupinu, chce do nej patriť, sú pozitívne a negatívne)
- podľa predmetu činnosti:
        - pracovné, výchovné, športové

Skupiny sa vytvárajú podľa:

- biologické danosti – pohlavie, vek, rasa
- etnicko-regionálne danosti – národ, národnosť, cirkev
- sociálno-ekonomické – profesie, triedy,
- politicko-občianske – politické strany, občianske združenia
- sociálne prejavy – pracujúci, trestanec, bezdomovec
- osobnostné – trestanci, narkomani, duševne postihnutí
- zmiešané – priateľstvá, vytváranie rodiny

V každej spoločnosti patria rizikové sociálne skupiny, sem patria spoločensky neprispôsobiví občania, ktorým chýba akákoľvek akceptácia všeobecných spoločenských noriem definovaných zákonom a uznávanými spoločnosťou (Romovia, bezdomovci, narkomani, dobrovoľne dlhodobo nzeamestnaní, deti z málo podnetného rodinného prostredia, osamelé páry, starí ľudia, deti z neúplných rodín, postihnutí, mladí ľudia bez kvalifikácie).

3. Sociálne služby

Sú špeciálne činnosti na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze. Sú to: opatrovateľská služba, organizovanie spoločného stravovania, prepravná služba, starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb, sociálna pôžička.
Opatrovateľská služba – možno ju poskytnúť občanovi, kt. pre svoj nepriaznivý zdravontý stav potrebuje pomoc pri zabezpečovaní nevyhnutných životných úkonov, nevyhnutných prác v domácnosti, alebo kontaktu so spoločenským prostredím. Je to napr. sprievodca pre ťažko telesne postihnutých, tlmočenie do posunkovej reči. Poskytnúť túto opatrovateľskú službu možno dieťaťu do ukončenia povinnej školskej dochádzky, ak nemôže zabezpečovať rodina, matke, ktorej sa narodili 3 deti, alebo v priebehu 2 rokov dvojičky.
Organizovanie spoločného stravovania – poskytuje sa občanovi, ak stravovanie nemožno zabezpečiť inak. V jedálňach pre dôchodcov, v zariadeniach, kde sa poskytuje stravovanie.
Prepravná služba – poskytuje sa ťažko zdrvotne postihnutému občanovi, ak toto nemožno zabezpečiť inak.
Starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb – zariadenia sa delia na zariadenia pre postihnutých občanov (domov sociálnych služieb, zariadenie chráneného bývania, rehabilitačné stredisko), pre sociálne postihnutých (domov pre osamelých rodičov, útulok, stredisko osobnej hygieny, práčovňa, zariadenie opatrovateľskej služby),starí občania (domov dôchodcov, klub dôchodcov, jedáleň pre dôchodcov), deti a maloletí (detský domov, zariadenie pestúnskej starostlivosti, stanica opatrovateľskej služby, domov sociálnych služieb, krízové stredisko, resocializačné stredisko).

        Domov sociálnych služieb – poskytuje sa pre zdravotne, duševne a zmyslovo postihnutých         detí a dospelých, poskytuje sa tam nevyhnutná starostlivosť. Tým rozumieme stravovanie, zaopatrenie a bývanie. Ďalej výchova, poradenstvo, záujmová a výchovná činnosť, pracovná terapia, rekreačná a rehabilitačná činnosť. Pre deti sa poskytuje vreckové a ak sú umiestnené celoročne, tak aj na vecné dary.
        Zariadenie chráneného bývania – pre zdravotne alebo duševne postihnutých občanov, ktorí sú schopní viesť samostatný život pomocou inej osoby.
        Rehabilitačné stredisko – pre ťažko zdravotne postihnutých, poskytuje sa nevyhnutná starostlivosť, rehabilitácia a poradenstvo.
        Domov pre osamelých rodičov – osamelému rodičovi maloletého dieťaťa, osamelej tehotnej žene.
        Útulok – občanovi, ktorý sa ocitol bez prístrešia, v hmotnej núdzi po dosiahnutí plnoletosti.
        Stredisko osobnej hygieny – určené najmä osobe, ktorá je v dôsledku hmotnej a sociálnej núdze bez prístrešia (bezdomovci).
        Práčovňa – na pranie osobného šatstva, ktorí sú bez prístrešia.
        Zariadenie opatrovateľskej služby – pre občana, ktorý je odkázaný na zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, nepoberá príspevok na sociálnu asistenciu.
        Domov dôchodcov – je určený pre poberateľov starobného dôchodku, a ich nepriaznivý zdravotný stav vyžaduje sústavnú starostlivosť, ktorú im nemôže zabezpečiť rodina.
        Klub dôchodcov – pre poberateľov starobného dôchodku, alebo občana s nepriaznivým zdravotným stavom, vytvárajú sa tu podmienky pre záujmovú kultúrnu činnosť, udržiava sa fyzická a psychická aktivita človeka.
        Jedáleň pre dôchodcov – pre občanov, ktorí poberajú starobný dôchodok, alebo občania s nepriaznivým zdravotným stavom, odkázaní na spoločné stravovanie, ak toto nemožno zabezpečiť inak.
        Zariadenie pestúnskej starostlivosti – občan poskytuje náhradnú rodinnú starostlivosť deťom, najmenej 4om. Pestún má finančné ohodnotenie.
        Stanica opatrovateľskej služby – pre deti od 2 rokov do ukončenia povinnej školskej dochádzky, ak si rodičia nemôžu plniť svoje povinnosti na určitý prechodný čas.
        Detský domov – starostlivosť max. do 25 rokov, má nárok na dary a peňažné príspevky, pri odchode má nárok na 5násobok životného minima.
        Krízové stredisko – pre maloletého s poruchamy správania, ohrozenou alebo narušenou výchovou, maximálne na 3 mesiace.
        Resocializačné stredisko – drogovo závislému maloletému so skončenou povinnou školskou dochádzkou, plnoletému po ukončení liečby.
        Sociálna pôžička – možno ju poskytnúť občanovi, kt. sa poskytuje dávka sociálnej pomoci, na úhradu výdavkov, na kúpu základného vybavenia domácnosti, na opravu základného vybavenia domácnosti, opravu strechy, rozvodu elektriny, vody a plynu.

sopr pr8

4. Sociálno-patologické javy

Sociálna patológia je súhrnný pojem pre nezdravé abnormálne, všeobecne nežiadúce spoločenské javy, t.j. nebezpečné, negatívne alebo sankciované formy deviantného správania. Zaraďujeme sem kriminalitu, pokusy o samovraždu, alkoholizms, homosexualitu, rozvodovosť, nezamestnanosť, chudobu, syndróm CAN, vandalizmus. Spoločným znakom je nerozvinutá alebo postihnutá osobnosť alebo úpadok vnútornej hodnotovej orientácie. U niektorých sociálno-patologických javov je ťažké rozlíšiť hranicu medzi odchýlením sa od normy a patologickým správaním. Sociálno-patologické javy alebo správanie možno posudzovať podľa:

a) spoločenských noriem – jedná sa o výrazné prekračovanie týchto noriem
b) duševného zdravia – narušené správanie, ale je regulované jednotlivcom
c) organické poruchy osobnosti – jednotlivec si nedokáže uvedomiť, že robí niečo zlé

Všeobecne možno hľadať príčiny sociálno-patologických javov v zlej výchove v detstve.

Pôsobia 3 faktory:

a) psychologický – nedostatok lásky, zanedbávanie dieťaťa

b) sociálny – málo sebavedomia, nedostatok dôvery v seba samého

1. výchovný – jednotlivec žijúci v prostredí soc-pat. javov si ho osvojí

Všetky sociálno-patologické javy majú negatívne vplyvy na spoločnosť, je potrebné venovať im zvýšenú pozornosť a do systému prevencie sociálno-patologických javov patrí prevencia prostredníctvom trestného práva a iných zákonných opatrení, prevencia prostredníctvom osobitných preventívnych činností. Pôsobenie - výchovné, morálne, socializačné, resocializačné, sociálne opatrenia.

5. Osobnosť sociálneho pracovníka

Povolanie sociálneho pracovníka možno nazvať poslaním, vyplýva to zo samotnej zameranosti sociálnej práce, tzn. je zameraná na hodnotu života, na umenie žiť, na starostlivosť o tých, ktorým sa nedarí a uplatňje sa tu pocit spolupatričnosti. Výkon sociálnej práce vyžaduje od sociálneho pracovníka okrem iného aj pochopenie a uplatňovanie hodnôt, prispievajúcich k rozvoju sociálnej spravodlivosti, k sociálnemu rozvoju, kt. cieľom je zabezpečiť, alebo zvýšiť kvalitu života. Sociálny pracovník rieši množstvo problémov, medzi inými aj etické. Kvalifikovaný sociálny pracovník vykonáva sociálnu prácu tým, že:

a) identifikuje, koriguje a rieši problémy,

b) sprostredkúva pomoc pri riešení problémov,

c) snaží sa zabrániť vzniku, vyhroteniu a opakovainu sociálneho problému,

d) aktívne prispieva k zmenám sociálneho prostredia tak, aby sa rozvíjala sebaúcta klienta, jeho autonómia a spoločenské interakcie

e) posilňuje schopnosť klienta rozhodovať o vlastnom živote.

Sociálny pracovník má množstvo typov rolí:

a) ako úradník -
b) ako poradca -
c) ako manager – vie organizovať
d) ako vedec – výskum
e) ako pedagóg
f) ako psychológ
g) ako terapeut

Sociálny pracovník musí mať obrovské množstvo vedomostí z nasledovných oblastí:

a) psychológia, psychoterapia, patopsychológia, psychiatria
b) sociológia
c) pedagogika, andragogika (vzdelávanie dospelých)
d) biológia, zdravoveda, ošetrovateľstvo

e) právo, právo zabezpečenia, správne právo
f) sociálna poliitka

g) výpočtová technika

Mal by mať prehľad o súčasnom stave sociálnej politiky v danom regióne alebo obci. Ďalej by mal mať prehľad o demografickej a ekonomickej situácií v danom regióne, o stave patogolických javov v danom regióne, o koncepcií sociálneho rozvoja v danom regióne, najmä z oblasti sociálnych služieb.

Kladné vlastnosti (požiadavky na sociálneho pracovníka) -
1) všeobecné vzdelanie a všeobecný rozhľad, dostatočné IQ
2) v jeho osobnosti by malo dôjsť ku kombinácií nadania, skúseností, osobných hodnôt a tvorivosti
3) priebežné vzdelávanie
4) schopnosť komunikácie s ľuďmi, schopnosť jednať s klientom
5) musí mať vlastnosti zrelej osobnosti – empatia, citová stabilita, dostatočné EQ
6) osbnostné i profesionálne predpoklady
7) schopnosť pracovať v tíme
8) schopnosť motivovať iných, vytyčovať ciele, ktoré klient môže dosiahnúť
9) životné skúsenosti
10) dodržiavanie pracovnej disciplíny
11) diskrétnosť
12) tvorivosť
13) schopnosť odreagovať sa
14) schopnosť akceptovania klienta
15)
16)

Záporné vlastnosti:
1) neprimeraná kontrola nad klientom
2) prílišná zaangažovanosť
3) splynutie klientom
4) obetovanie sa pre klienta
5) prístup z povinnosti
6) agresivita
7) úplná strata vlastnej identity

1. Etika sociálneho pracovníka a etika sociálnej práce

Etika je súhrn spoločenských zásad, pravidiel o spoločenskom správaní, kt. sa týkajú vonkajšieho prejavu a vzťahu k ľuďom. Sociálna práca využíva zámery etiky. Anglická asiociácia sociálnych pracovníkov vypracovala princípy zamerané na sociálnu prácu a zhrnula ich do 12 bodov:
1) vedomosti, zručnosti a skúsenosti kladne využívať v prospech všetkých
2) vážiť si klientov, chrániť ich dôstojnosť a práva
3) netolerovať predsudky, správať sa ku klientovi bez ohľadu na farbu pleti, rasu, pohlavie, pôvod, spoločeské postavenie
4) ponechať plnú moc klientovi, aby sa zúčastňoval v rozhodovaní a stanovení služieb
5) prejavovať trvalý záujem o klienta
6) profesionálna zodpovednosť má prednosť pred osobným záujmom
7) zodpovedať za štandardnú úroveň služieb a ďalšie vzdelávanie
8) spolupracovať s ostatnými v záujme klienta
9) objasňovať verejonsti, či sa jedná v osobnom záujme klienta alebo organizácie
10) podporovať potrebné etnické a kultúrne odlišnosti v službách
11) dodržovať dôvernosť informácií a zverejniť ich len so súhlasom klienta, alebo vo výnimočnom prípade
12) snažiť sa o také podmienky v zamestnaní, ktoré by umožnili dodržiavať tieto princípy

sppr pr10

6. Základné ľudské práva a ústava SR

Ľudské práva a slobody patria medzi základné piliere demokracie, kt. je ich garantom. V antike sa ľudské práva vzťahovali len na vyššie vrstvy spoločnosti a vylúčení boli jej neplnoprávni členovia. V priebehu histórie sa ľudské práva a slobody neustále prispôsobovali ľudskej spoločnosti. Boli ovplyvňované úrovňou myslenia tej-ktorej civilizácie. Postupne sa práva rozčlenili na osobné, politické, sociálno-ekonomické a kultúrne.Medzi prvé dokumenty patrí Milánsky edikt z r. 313, kt. upravuje slobodu vyznania (zrovnoprávňuje kresťanstvo a iné náboženstvá). Neskôr v roku 1215 Veľká listina slobôd (potvrdené práva a slobody anglickej šľachty, ochrana majetkových a osobných práv slobodných ľudí, sloboda cirkvi, povinnosti baronov a rytierov).

Za prvé deklarácie môžeme považovať Deklaráciu nezávislosti USA z r. 1776, kt. upravuje právo na sebaurčenie, zásady demokratického štátneho zriadenia. Medzi základné myšlienky patrí, že všetci ľudia sú slobodní a rovní. Majú isté neodňateľné práva, právo na život, budovanie osobného šťastia. Dôležitým momentom bolo založenie OSN v 1945, cieľom bolo podporovať medzinárodný mier, bezpečnosť, podpora ľudských práv pre všetkých, spolupráca pri riešení medzinárodných problémov. V 1948 valné zhromaždenie prijalo všeobecnú deklaráciu ľudských práv, zdôrazňuje rovnosť a slobodu všetkých ľudí, právo na život, bezpečnosť, ochrana pred diskrimináciou, právo na informácie a slobodnú voľbu povolania, právo na uspokojivé pracovné podmienky, ochrana pred nezamestnanosťou, právo na odpočinok, právo na dovolenku, vzdelanie a špeciálna ochrana žien a detí. Neskôr boli prijaté ďalšie dohovory – dohovor o politických právach žien, deklarácia práv dieťaťa, dohovor o postavení utečencov, dohovor o postavení bezdomovcov, európsky dohovor na zabránenie mučenia a neľudského, ponižujúceho zaobchádzania a trestania.
Na ochranu demokracie a slobôd existuje Rada Európy, sídlo v Štrasburgu v Paláci Európy, orgánom je výbor ministrov, základným dokumentom je Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Tá však neobsahuje sociálne a hospodárske práva, preto existuje ešte Európska sociálna charta.

Najdôležitejším dokumentom v SR je Ústava SR (9 hláv), ľudské práva sú v nej neodňateľné. Ak je v rámci medzinárodného práva prijatý zákon, ktorý poskytuje väčšie práva, platia tieto.

V 2. hlave sú základné práva a slobody. Každý má spôsobilosť na práva, každý má právo na život, každý, ľudský život je hodný ochrany už pred narodením, nikto nesmie byť pozbavený života, trest smrti sa nepripúšťa, nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená, obmedzená môže byť len v zvláštnych prípadoch, nikoho nemožno mučiť, osobná sloboda sa zaručuje, nikoho nemožno stíhať a pozbaviť slobody inak ako spôsobom, kt. stanovuje zákon, nikoho nemožno poslať na nútené práce, každý má právo vlastniť majetok, sloboda viery a vyznania, nedotknuteľnosť majetku, nikoho nemožno nútiť vstúpiť do armády, ak je to v rozpore so svedomím alebo vyznaním.

7. Sociálna práca a tretí sektor (charita)

Tretí sektor tvoria neštátne subjekty, mimovládne organizácie, nadácie, združenia, dobrovoľné spolky, kluby, svojpomocné skupiny, občianske združenia, kt. nie sú riadené štátom, zisk sa nerozdeľuje pre vlastníkov, ale využíva na ďalšie špeciálne účely.
Stručné charakteristiky - neziskový sektor, dobrovoľnícky, nezávislý, nie je podriadený štátu, nie je závislý na rozhodovaní štátu, charitatívny, svojpomocný, zameraný na vlastné sily a schopnosti, súkromný/neziskový.

Často poskytujú služby v tých oblastiach, kde chýbajú štátom poskytované služby, majú mnohé silné stránky, členovia sú veci oddaní, skúšajú nové spôsoby riešenia, sú oveľa lacnejšie a pružnejšie ako štátom riadené služby, majú menej byrokracie, k ich slabým stránkam patrí nedostatok financii, práca na nižší úväzok, je to dobrovoľná práca.

8. Sociálna práca na úseku starostlivosti o zdravotne postihnutých

Postihnutý jednotlivec je ten, kto trpí určitým druhom trvalého poškodenia, a ktorému bez špeciálnej pomoci viac alebo menej znemožňuje spĺňať požiadavky bežného alebo pracovného života. Hlavné typy postihnutí: mentálne, zmyslové, telesné a psychosociálne. Postihnutie sa posudzuje podľa:
Interné členenie podľa stupňa postihnutia: ľahký = hraničný, stredný, ťažký.
Časový faktor - kedy došlo k poškodeniu, dôležitý je vek.
Úroveň intelektu – dôležité je to, čo je schopný sa naučiť

Úroveň mobility, komunikácie a sebaobslužnosti -

Možnosti socializácie.

Sociálna práca v tejto oblasti úzko súvisí so špeciálnou pedagogikou. Rozdiely sú v metódach, prístupoch, dĺžke starostlivosti. Špeciálna pedagogika – do ukončenia povinnej školskej dochádzky, sociálna práca, resp. sociálna starostlivosť je starostlivosť po celý život. Ich spoločným cieľom je socializácia, t.j. začlenenie do spoločnosti a uspokojovanie ich základných potrieb a záujmov. Sociálny dôsledok ťažkého poskytnutia je znevýhodnenie, kt. má občan v porovnaní so zdravým občanom toho istého veku, pohlavia, za rovnakých podmienok. Kompenzácia je isté zmiernenie dôsledkov ťažkého sociálneho postihnutia. Formy kompenzácie sú sociálne služby, peňažné príspevky a peňažné príspevky za opatrovanie. Pri kompenzácii sa prihliada na rodinné zázemie – rozsah, kt. postihnutému poskytuje rodina na mieru a závažnosť postihnutia, na osobnostné predpoklady, na vlastné úsilie riešiť situáciu a prostredie – podmienky bývania.
Zdravotne postihnutý má právo na informácie, zdravotnú pomoc a služby. Sociálna práca začína posilňovaním samostatnosti, prípravou na prijatie pomoci od iných a na postupné prebratie odpovednosti sám za seba.

9. Spoločenská práca pre spoločensky neprispôsobivých

Spoločenská neprispôsobivosť je chýbanie akejkoľvek akceptácie všeobecných spoločensky uznávaných noriem definovaných zákonom, pravidiel, kt. spoločnosť uznáva a rešpektuje.
Formy pomoci - azylové domy, azylové centrá, nejaké služby poskytujú obvodné úrady.

10. Sociálna práca pre psychicky chorých

Duševné poruchy delíme do 3 skupín: psychoreaktívne vzťahy, endogénne psychózy, organicko duševné poruchy.

Psychoreaktívnym vzťahom – zdraví ľudia ich dokážu pochopiť, chorí si svoje ťažkosti uvedomujú, sú to reakcie na denné udalosti – poruchy nálad, eufória, blaženosť, depresie, neurózy, emočné oploštenie (fóbie – klaustrofóbia, arachnofóbia, sociálne fóbie).

Endogénne psychózy – schizofrénia, rozdvojená osobnosť (človek žije vo viacerých svetoch), parafrénia (choroba žien,v neskoršom veku,bludy a halucinácie), paranoia (choroba mužov,v zrelom veku, chýba kritické hodnotenie seba ale nadmerná kritika okolia).

Organické duševné poruchy – demencie, starecká demencia, závislosti a psychopatie, trvalé poruchy osobnosti – človek je zodpovedný za svoje činy.

Sociálna práca v psychiatrií nadobúda čoraz väčší význam, snaží sa získavať rodinných príslušníkov, stavia sa na stranu postihnutých klientov, pri samovraždách sa snaží zistiť spúšťací mechanizmus. Sociálna práca sa snaží o zmenu legislatívy, snaží sa zistiť príčinu a odstrániť ju, snaží sa o dodržiavanie práva, úctu, slobodu rozvoja ľudskej osobnosti.

sopr pr12

11. Penitenciárna a postpenitenciárna starostlivosť

Penitenciárnou rozumieme ňou starostlivosť o ľudí, ktorí sú v nápravno-výchovných zariadeniach, postpenitenciárnou starostlivosťou starostlivosť po prepustení z nápravno-výchovného ústavu. Zahŕňa v sebe výchovu a prevýchovu páchateľa a výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti. Trest chápeme ako najostrejší prostriedok štátneho donútenia. Práva: právo na 8hodinový spánok, primerané stravovanie, priemeranosť dávok stravovania, hygienu ubytovania, minimálne 1 hodinovú vychádzku denne, korešpondenciu, návštevy, na právnu pomoc.

V každom zariadení existuje sociálny pracovník, ktorý pripravuje podmienky na prepustenie, kontaktuje rodinu, pomáha pri vyhľadávaní zamestnania a ubytovania, informuje o sociálnych dávkach. Pre každého odsúdeného sa vypracováva individuálny nápravný program.

Hlavným zámerom je vrátenie jednotlivca do občianskej spoločnosti, zaradenie do občianskeho života, naučiť ho rešpektovať spoločenské normy, morálku.

12. Starí občania v práci soc. pracovníka

Po 2. svetovej vojne došlo k prudkému predlžovaniu dĺžky života a stárnutiu občanov. Starí občania sú skupina charakterizovaná zmenami vekom, povahe, fyziologickými zmenami. Stárnutie je dynamický proces, ktorý prebieha u každého človeka. Stárnuci jednotlivec sa horšie prispôsobuje životným zmenám, horšie znáša stratu životného partnera, klesá aktivita a sebestačnosť. Postupne sa mení hierarchia životných hodnôt, starší ľudia viac preferujú zdravie a to, aby neboli osamotení. Je dôležité, aby mali sociálny kontakt a podporu v aktivitách.

Vážnym problémom v tomto veku je syndróm vyhasnutia. Je to pasivita, strata záujmu, ľahostajnosť, strata chuti do života. Preto má veľký význam aktivita, pracovná aktivita, podporovanie samostatnosti, aktívny odpočinok.. Úlohou rodiny a sociálneho pracovníka je poukázať na tie lepšie stránky života, zmysel života, dokázať im, že sú užitoční. Existujú pre nich univerzity tretieho veku (bolo ich 8 v 2003??).

Zlé zaobchádzanie – aktívne a pasívne. Aktívne – ubližovanie človekovi, fyzické a psychické týranie, finančné vydieranie. Pasívne – nedostatok spoločnosti, neposkytovanie predpísaných liekov.

Starobný dôchodok – po odpracovaní určitých rokov, dôchodok za výslužbu rokov, vdovský, vdovecký, dôchodok manželky, sociálny a invalidný dôchodok.

13. Rodina a sociálne ohrozenie jej členov

Rodina – základná bunka spoločnosti, založená na pokrvných, manželských vzťahoch. Je to miesto vzniku života, formovanie charakteru, osvojenie hodnôt. Rodina má predprípravu – stretnutie muža a ženy, rozvíjajúca sa rodina je taká, ktorá má deti, v dospelosti si dieťa zakladá vlastnú rodinu, pôvodnú rodinu označujeme ako primárna. Funkcie rodiny:
- biologická
- výchovná
- emocionálna
- ekonomická
- etická – správanie sa manželov voči sebe a manželov voči deťom
Riziková rodina – založením manželstva mladých ľudí, často s povolením súdu, rodina s malým dieťaťom, s chorým členom, rodina, kt. vôbec nevznikla.
Disfunkčná rodina – neplní niektoré svoje funkcie. Afunkčná rodina – neplní vôbec funkcie. Vtedy sa súdom pozbaví práv i povinností a deti sa dávajú na náhradnú starostlivosť.
Ekonomické problémy - rodina s nezamestnanými rodičmi, rodiny so starým a ťažko postihnutým členom.. Štát má vypracovanú rodinnú politiku, xxxxxxx dosiahnutie nezávislosti rodiny za seba a svojich členov, podpora stability rodičovského a manželského života.
Sociálne-ekonomická situácia má vplyv na rozvodovosť rodín, na rodinu vplýva sociálne prostredie, škola.

Zameriavajú sa na rizikové rodiny, rodiny s adoptovaným dieťaťom, rodiny v rozvodovom konaní, na týrané ženy.

14. Chronicky chorý človek.

Ochorenie je narušenie osobnosti, sociálnej rovnováhy, narušenie zabehaného spôsobu života, záťaž a stres. Chorý človek prehodnocuje svoje ciele, mení životné hodnoty, záujmy, názory. Dôsledky nepriaznivého stavu sú
ekonomické – strata príjmu, preradenie na inú prácu,
psychické – stres a záťaž, stavy úzkosti a depresie, často zmena osobných charakteristík.
Sociálne

Pri ochorení je najvhodnejšia liečba v domácom prostredí, potom v nemocniciach a ústavoch, za aktívnej pomoci rodiny. Pomerne novým spôsobom starostlivosti je paliatívna medicína (starostlivosť o ťažko chorých a zomierajúcich, tíšenie bolesti, zmiernenie príznaku, nie však jeho odstránenie – typické je liečenie morfiom)  v hospice. Je tam možné zamestnávať kňaza a psychológa. Rodina môže navštevovať chorého. Sociálna pomoc spočíva v zaradení do bežného života, soc. pracovník má naučiť klienta zvládať stres, prispôsobenie sa novým podmienkam, musí sa naučiť prijímať pomoc od iných, pomoc iných skupín, klient sa naučí zodpovednosti za seba samého, finančná pomoc, poradenstvo.