Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažérska informatika

prednášky (min_course.doc)

Lit.:         Palmer, Weawer: Úloha informácií v menažérskom rozhodovaní, Grada, 2001

        Molnár, Z.: Efektívnosť informačných systémov

        Kokles, Juríková: Manažérska informatika

min pr1

1. Základné pojmy teórie systémov

Systém – účelovo definovaná množina prvkov a väzieb medzi nimi, kt. Spoločne určujú vlastnosti celku = súbor prvkov, medzi ktorými je vzájomná interakcia

Okolie systému – množina prvkov, kt. Nepatria do systému, ale sú s jeho prvkami v určitej interakcii

Uzavretý systém – systém, pre ktorý nie je definované okolie

Otvorený systém – systém, pre ktorý je definované okolie

Ekonomický systém – systém, kt. väzby obsahujú ekonomické informácie

Prvok systému – ďalej nedeliteľná časť celku pri danej rozlišovacej schopnosti

Prvky        – riadiaci prvok systému – cieľovo ovplyvňuje ďalšie prvky systému
- vnútorný prvok – má väzby iba s prvkami toho istého systému
- zahraničný prvok – má aspoň 1 väzbu s prvkom, kt. nie je prvkom systému

Väzba systému – spojenie medzi prvkami systému. Druhy väzieb: hmotná, nehmotná, informačná

Typy väzieb

sériová – paralelná -

spätná väzba – je:  priama (výstup nasleduje na vstup), nepriama – sprostredkovaná, autoväzba

Vstup systému – pôsobenie okolia na systém

Výstup systému – pôsobenie systému na okolie

Každý systém je charakterizovaný 2 základnými vlastnosťami – štruktúrou a správaním.

Štruktúra systému – súbor vzťahov medzi jednotlivými prvkami systému – spôsob, ako sú prvky navzájom pospájané – to zn. ako nadväzujú výstupy jedných prvkov na vstupy iných. Systém, kt. Štruktúru nepoznáme, alebo zanedbávame je čierna skrinka.

Správanie systému – spôsob, akým výstup systému reaguje na dané stavy vstupov. Postupnosť stavov vstupov a výstupov v čase sa nazýva trajektória vstupov/výstupov.

Podnet – stav veličín množiny vstupujúcich premenných v danom časovom okamihu.

Odozva – stav veličín výstupných premenných vyvolaný určitým podnetom.

Doba reakcie – čas, ktorý uplynie medzi podnetom a odozvou.

Reakcia (závisle premenná) Y         \        potom správanie Y = f (X)

Podnet (nezávisle premenná) X        /

Ak je správanie funkciou množiny vstupujúcich premenných, hovoríme o transformácií T x na y alebo y = T (x). Podľa toho, či 1 podnetu zodpovedá 1 odozva/viac, rozlišujeme jednoznačné/viacznačné transformácie.

Stav systému – množina definovaných podmienok, skutočností, alebo veličín, kt. je možné v danom časovom okamihu rozoznať. Kvantitatívne sa stav systému charakterizuje vektorom.

Statický systém je taký, kt. sa v čase nemení.

Dynamický systém je taký, kt. sa v čase mení.

Systém s cieľovým správaním – reaguje na podnety tak, aby ich trajektória viedla k dosiahnutiu vopred definovaného žiaduceho stavu.

Deterministický systém – jeho správanie je jednoznačne určené jeho stavom a podnetmi.

Stochastický systém – jeho správanie môže mať pri tom istom stave systému viac variant a všetky z nich s určitou pravdepodobnosťou.

Pri skúmaní systému sa často stretávame s tým, že súčasne nepoznáme jeho štruktúru a správanie. Prístupy, kt. nám umožňujú zistiť chýbajúce údaje o systéme členíme:

1. analýza systému – systém existuje a na základe známej štruktúry zisťujeme jeho správanie
2. syntéza systému – systém zatiaľ neexistuje a na základe znalostí požadovaného správania hľadáme jeho štruktúru. Pri systémovom skúmaní je potrebné rozlišovať pojmy: systém, objekt, model.

Objekt – ucelená časť objektívnej reality, vzájomné vzťahy k okoliu – napr. ekonomický objekt vykonáva určitú hospodársku činnosť – napr. celé národné hospodárstvo, odvetvia, podniky. Zavedenie systému na objekt znamená sledovať iba určité vlastnosti a javy, kt. sú podstatné z hľadiska sledovania cieľov.

Model – určité zobrazenie systému, zobrazuje vlastnosti systému, kt. sú pre daný účel podstatné. Modelovanie je postup, pri ktorom 1 systém (originál) nahradzujeme iným, jednoduchším systémom (modelom). Model a systém môžu byť navzájom:

a) izomorfné – každému prvku a každej väzbe modelu zodpovedá 1 prvok a 1 väzba systému a naopak

b) homomorfné – ak predchádzajúci vzťah platí iba v 1 smere: model -> systém.

min pr2

2. 
   Vzťahy medzi systémom a jeho okolím

-----> /--------\ -------->
pôsobenie systém pôsobenie
okolia na        systému na
systém           okolie

K najzložitejším systémom patria:
- cieľové systémy, kt. správanie je podriadené dosiahnutiu určitého cieľa.
- samoorganizujúce sa systémy, schopné v priebehu svojej činnosti zmeniť svoju organizačnú štruktúru.

3. Štruktúra systému riadenia

Základným problémom pri vysvetľovaní vlastností systému sú odpovede na otázky, či daný systém funguje podľa vlastných zákonov pohybu, či je schopný sa primerane udržať za daných a meniacich sa podmienok odpovedajúcich objektívnym požiadavkám, ktoré sa kladú na spôsob správania sa a na vývojový proces takéhoto systému. Ide tu o otázku stability systémov ako schopnosti zabezpečovať aktívnym cieľovým správaním rovnováhu systému počas dlhého obdobia aj pri zmenených podmienkach. Ide o udržiavanie skutočných hodnôt určitých parametrov systému na úrovni dopredu požadovaných hodnotách. Aby sa dosiahol takýto funkčný stav za pôsobenia bežných rušivých vplyvov vonkajších i vnútorných, musí sa v systéme aktívne prostredníctvom nástrojov zasahovať do tohto procesu. Tieto aktívne zásahy zo strany samotného systému do procesov v systéme sa označujú výrazom riadenie, prípadne samoriadenie. Riadenie si vyžaduje, aby sa systém skladal z 2 podsystémov a to z riadeného podsystému a riadiaceho systému (t.j. objekt riadenia - v ktorom prebiehajú procesy ovplyvňované pôsobením riadiaceho podsystému + subjekt riadenia - z ktorého vychádza aktívne cieľové ovplyvňovanie riadeného podsystému). Spätné väzby medzi riadiacim a riadeným podsystémom umožňujú regulovať tieto procesy a v súlade s praxou sa používa pojem riadiaci systém RS a riadený systém S, kt. pôsobia v rámci určitého celku - systému riadenia.

Štruktúra systému riadenia

Nadradený riadiaci systém - systém riadenia
                        II
iné                / riadiaci RS        \
systémy        |        II        |
riadenia        \ riadený S        /
                        II
                Poruchy / Okolie

Riadiaci systém musí mať informácie o reálnom splnení riadiacich príkazov riadeným objektom. Toto sa uskutočňuje pomocou prenosu signálov kanálmi spätnej väzby, cez ktoré riadiaci systém získava informácie o reálnom správaní riadeného systému a o tom, v akej miere sa dosahuje cieľ riadenia. Ak toto správanie nie je adekvátne k úlohe riadenia, riadiaci systém posiela korigujúce príkazy. Regulovanie sa vzťahuje k takým prípadom, kedy sa do určitého procesu vnáša určitá pravidelnosť jeho režimu, t.j. súlad meraných parametrov procesu s vybranými zákonitosťami, alebo normatívmi v podmienkach vznikajúcich porúch.

4. Informácie

Pod pojmom informácia rozumieme dáta, ktorým ich užívateľ prisudzuje určitý význam a kt. uspokojujú konkrétnu informačnú potrebu svojho príjemcu. Informácia je všetko to, čo má význam z hľadiska poznania, sú to správy, kt. majú informačný obsah, tzn. že informácia musí u príjemcu znižovať nevedomosť, neurčitosť v určitom stave a musí odstraňovať entropiu, čiže neinformovanosť. Nositeľom informácií sú číselné dáta, text, zvuk, obraz a ďalšie zmyslové vnemy, na rozdiel od dát nemôžeme informáciu skladovať, informácia ako zdroj poznania sú zdrojom obnoviteľným a nevyčerpateľným. S pojmom informácia súvisí pojem informatika = disciplína, kt. sa zaoberá štruktúrou, vlastnosťami, spracovaním a vyhodnotením informácií. Informatika sa snaží vypracovať optimálne metódy, formy a prostriedky na zhromažďovanie, ukladanie, vyhľadávanie, spracovanie a zobrazenie informácií bez vzťahu k technickému prostriedku na ktorom spracovanie prebieha. Informatika je zviazaná s prostriedkami informácie a vývoj a zdokonaľovanie týchto prostriedkov ovplyvňuje informatiku a jej vývoj. Informácie plnia v riadení určité funkcie, kt. charakterizujú činnosť manažéra:
- zabezpečujú nevyhnutnú podmienku na poznanie existujúceho stavu riadeného systému
- sú prostriedkom na tvorbu plánov a príkazov
- sú surovinou na kontrolu a operatívne riadenie
- sú zdrojom zvyšovania jeho znalosti
- sú zdrojom poznatkov o spoločnosti a okolí
- sú nástrojom organizácie a koordinácie činnosti riadeného kolektívu
- sú predmetom komunikácie v systéme

5. Členenie informácií

a) podľa obsahu zobrazovaných procesov - ekonomické + neekonomické
b) podľa stupňa agregácie informácií - prvotné + druhotné
c) podľa významu informácií v procese riadenia podniku - základné + doplnkové
d) podľa dokumentácie - dokumentované + nedokumentované
e) podľa času - minulosti (ex post) + budúcnosti (ex ante)
f) podľa pôvodu informácií - vonkajšie (externé) + vnútorné (interné)
g) podľa vzťahu informácií k cieľu podniku -

- potrebné na určenie cieľa: z okolia podniku + z vnútra podniku + pamäťové,
- zabezpečujú realizáciu cieľa,
- kontrolné

h) podľa využiteľnosti v činnosti podniku - vyvolávajúce rozhodnutia + vyvolávajúce činnosti + neutrálne
i) podľa miery stálosti informácie - stále (fixné+pamäťové) + premenlivé

prvotné - odraz reality a odraz procesov, kt. v realite prebiehajú, vznikajú meraním alebo porovnávaním a sú typické pre najnižšie stupne riadenia, vyznačujú sa veľkým rozsahom
druhotné - redukovaný typ, informácie zobrazujú realitu a procesy sprostredkovane, ich podiel a význam vzrastá k vyšším stupňom riadenia, majú význam pre rozhodovanie
---
základné - zaznamenávajú podstatné javy pri výrobných činnostiach a majú rozhodujúci význam pre činnosť podniku
doplnkové - zaznamenávajú javy a súvislosti, kt. sa týkajú stavu, vývoja a zmien základných činiteľov rozvoja firmy
---
dokumentované - účtovníctvo, štatistika
---
ex post - štatistické
ex ante - prognostické, plánované, operatívne, zamerané na realizáciu úloh
---
vonkajšie - zámery rozvoja, podmienky realizácie hospodárskej politiky, informácie z okolia (trhu), získavajú sa prieskumom trhu, sú potrebné pre odbyt, výrobkovú stratégiu firmy, inováciu výroby a pod.
vnútorné - zachytávajú situáciu a procesy vo vnútri firmy, informácie o cieľoch - využiteľné na rozhodovanie
---
pamäťové - uložené v pamäti človeka (vedomosti, znalosti, skúsenosti) alebo v intelektuálnych pomôckach - tabuľky, archívy, grafy
- zabezpečujú realizáciu - stimuly, príkazy
kontrolné - kontrola cieľa
---
vyvolávajúce - na najvyšších stupňoch riadenia
príkazy - z vedenia, nariadenia, objednávky
nie sú určené na dosiahnutie cieľa
---
fixné - algoritmy rozhodovania, premenlivé - pre riadenie majú dočasný charakter - krátkodobé príkazy, operatívne informácie o stave riadeného objektu.

min pr3

6. Informácie v oblasti vedy a techniky

Patentové informáciePredstavujú jeden z najdôležitejších informačných prameňov nielen v oblasti vedy a techniky, ale i v ekonomike a obchode. Ich výhodou je, že morálne nestarnú, sú monotematické, poskytujú komplexné informácie nielen o patentových právach, ale aj o najnovšom stave vedy a techniky.

Základné pojmy pre patentové informácie

Rešeršné        - dokumentografické – súpis záznamu, dokumentov, alebo ich času
                - fotografické – súhrn faktografických informácií vybraných podľa vecných a                         formálnych hľadísk zodpovedajúcich rešeršnej tematikePatentová analýza – súhrn prác zahŕňajúcich okrem vlastnej rešerše tie analýzu a vyhodnotenie získaných informáciíPatentová literatúra – zahŕňa patentovú dokumentáciu a ostatnú literatúru zaoberajúcu sa problematikou priemyselného vlastníctvaPatentová dokumentácia – zahŕňa patenty a vynálezy pôvodcovské osvedčenie a prídavkové osvedčenia o užitočnosti a prihlášky k nimAbstrakt - stručný obsah zverejnenia technickej informácie obsiahnutý v patentovom dokumente a musí obsahovať názov vynálezu a jeho stručné znenie. Overuje, či prihláška spĺňa všetky požiadavky.Patentový prieskum
– formálny - stanovený príslušným zákonom na ochranu priemyselného vlastníctva.
– vecný - skúma sa ním možnosť prihláseného riešenia – vynálezcovská činnosť a ďalšie prínosyPatentová prihláška – dokument podaný prihlasovateľom alebo jeho zástupcom, kt. požaduje udelenie patentu.

7. Ekonomické informácie

Pojem, kt. sa začal formovať v 60-tych rokov 20. storočia ako samostatný informačný a teoretický pojem. Ekonomická informácia vyjadruje konkrétnu situáciu v určitou obmedzenou presnosťou a preto nedisponuje schopnosťou jednoznačne vypovedať o danom ekonomickom objekte. Ekonomické informácie o stave a zmenách, kt. prebiehajú v ekonomických systémoch sú využívané väčším počtom príjemcov na riešenie rôznych útvaroch a to často v rôznych časovo-oddelených horizontoch. Pri definovaní ekonomickej informácie je potrebné zdôrazniť požiadavku pragmatičnosti, t.j. slúžiť len určitému používateľovi pri riešení určitej úlohy, obsah pojmu ekonomickej informácie sú aj pojmy ekonomický údaj – súhrn správ o reálnych ekonomických objektoch a skutočnostiach, kt. sa nevzťahujú k určitému priamemu využitiu.

Ekonomické znalosti – súhrn správ o objekte, kt. majú príjemcu, kt. ich môžu využiť, predpokladom je, že neslúžia priamo na riešenie konkrétnej úlohy, konkrétnym príjemcom.Ekonomické kanály – zabezpečujú prenos ekonomických informácií, kt. nemajú pevnú štruktúru v porovnaní s tradičnými komunikačnými systémami. Pri kódovaní ekonom. informácií sa využíva jednotný znakový systém, ekonom. informácie vyjadrujú ekonomickú realitu podniku, teda jeho ekonom. činnosť. Zachytáva všetky procesy, kt. prebiehajú vo vnútri podniku, ale i v jeho vonkajšom prostredí. V ekonom. informácií je dôležitý obsah informácie, ale aj forma informácií, t.j. zobrazenie ekonomickej informácie pomocou ekonomických dát.
Najdôležitejším typom ekonomických informácií sú soc. ekonomické informácie.

INFORMAČNÁ PYRAMÍDA

                        ∆

Špeciál.              / Info pre        \        Podpora
požiadavky            / strategické  \        Požadované vstupy
Info. Požiad.           / taktické           \        Okamžité akcie
Transakcie          / operatívne riad.\        preddefinované vstupy

1. Rozhodovacie problémy a ich riešenia

                        Strategická úroveň        Taktická úroveň        Operačná úroveň
typ problému                zložitý                        čiastočne zložitý        jednoduchý
metóda riešenia        neštruktúrovaná        čiastočne štruktúr.        štruktúrovaná
dôsledok rozhodnutí        dlhodobý                strednodobý                krátkodobý

2. Informačné potreby na odlišných riadiacich úrovniach

Charakteristika                Strategická                Taktická                Operačná
informácií                        úroveň                úroveň                úroveň
Informačný zdroj                externý                externý aj interný        interný
Rozsah                                veľmi široký, nešpec.        priemerný                úzky, špecifikovaný
Podrobnosť                        integrované veličiny        čiastočne integrov.        Podobné
Časová                                budúcnosť                minútová prít., bud.        minulosť, súčasnosť
Včasnosť                        nie sú urgentné        nie sú urgentné        sú urgentné
Početnosť                        nízka (ročne)                pravidelne (mesačne)        často (každú hod.)
Presnosť                        nízka kvalita I        priemerná kval i kvan presné informácie

Užívatelia informáciíInterní – pracovníci org., zamestnanci na každom stupni. Potrebujú informácie, aby mohli plniť svoje pracovné úlohy.Externí – útvary, pričom potrebu informácií závisí do značnej miery od toho, akú funkciu musí pracovník vykonávať, napr. manažér potrebuje informácie na to, aby mohol plánovať, organizovať, kontrolovať, komunikovať a rozhodovať. Delia sa na:
a) zákazníci, kt. potrebujú info. o dostupnosti požadovaných výrobkov, služieb, o ich kvalite, zárukách, cene, záručných dobách, platobných podmienkach a pod.
b) dodávatelia, títo potrebujú informácie o potrebách a požiadavkách odberateľov, o ich platobnej schopnosti, platobnej morálke.
c) vlastníci, chcú mať prístup ku všetkým disponibilným informáciám, kt. sa týkajú efektívnosti a výkonnosti organizácie. Info, kt. sa týkajú štruktúry A a P, strategických cieľov a pod.
d) vláda, kt. potrebuje info pre určovanie dani z príjmov, sledovanie vývoja zamestnanosti, štruktúry org. a pod.
e) spoločnosť – rastúce potreby spoločnosti sa premietajú i do potreby informácií o aktivitách rôznych ziskových a neziskových organizáciíTypické vlastnosti„dobrých informácií“Predpokladom efektívneho využitia informácie je jej určitá kvalita. Ak dostane manažér info neskoro, alebo je nepresná, ťažko sa môže očakávať kvalitné rozhodovanie, tiež je dôležité, aby príjemca informácie bol schopný ju efektívne využiť, inak nemá zmysel informácie poskytovať. Medzi najdôležitejšie vlastnosti informácií patria:
- relevancia informácií – charakter informácií by mal zodpovedať charakteru jej použitia
- správnosť informácií – info by mala byť pravdivá a spoľahlivá, so zodpovedajúcou presnosťou
- včasnosť – info je treba poskytovať v pravý čas, t.j. v dobe jej potreby, dôležité rozhodnutia nie je možné robiť bez potrebných info, kt. nie sú k dispozícií. Nemá však zmysel naliehať na prehnane rýchle poskytovanie info, kt. nie je možné bezprostredne využiť.
- aktuálnosť info – info by mali byť  čo najlepšie odrážať aktuálnu skutočnosť

- odbornosť info – je potrebné, aby boli kvalifikované
- úplnosť info – je potrebné, aby boli dostupné všetky požadované informácie a nielen niektorých z nich.  Nedostatočná znalosť v dôsledku nekompletných info je pre rozhodovanie je veľmi nebezpečná.
- primeranosť informácií – info by mali byť primerane podrobné, prílišná podrobnosť sťažuje prehľad a získanie skutočne podstatných info, ale tiež i príliš hrubé info môžu poskytovať malý úžitok.
- nákladová primeranosť info – ak si vyžaduje získanie potrebnej info neprimerane dlhú dobu, alebo nadmerné náklady vzhľadom k úžitku, kt. poskytuje nemožno ju považovať za nákladovo primeranú

min pr4

Informácia môže byť – kvalitatívna alebo kvantitatívna. Kvantitatívna je merateľná a vyjadrená pomocou číselných údajov, napr. ako číselné hodnoty – peniaze, početnosť výskytu a pod.
Kvalitatívne info nie sú merateľné, nemožno ich vyjadriť pomocou číselných údajov. Sú odrazom určitých pocitov, resp. názorov. Obidva typy sú pre manažérske rozhodovanie dôležité. Jednotkou informácie je 1 bit.

Informačné zdroje

a) interné – sú zhromažďované z vnútorných informačných zdrojov danej organizácie, daného podniku, sú to info potrebné pre každodenné rozhodovanie a sú k dispozícií v rôznych systémoch, napr. účtovníctvo, plány výroby, prehľady kvalifikačných požiadaviek.
b) externé – pochádzajú z vonkajších info zdrojov danej organizácie, slúžia k menej častým rozhodnutiam, sú to info napr. o cenách konkurenčných výrobkov.
Medzi zdroje externých info patria: štatistické prehľady, info z tlače, info z Internetu a pod.

Prenos informácií

Voľba vhodného prostredia pre prenos info závisí od množstva faktorov:
- náklady na prenos

- požadovaná rýchlosť prenosu informácií
- požadovaná spoľahlivosť prenosu informácií
- charakter informácií (dôvernosť, potreba utajenia)
- charakter príjemcu informácií (interný, externý)
- rozsah prenosu informácií (počet príjemcov)
- význam potreby spätnej väzby od príjemcu

8. Informačný systém

Informačný systém má pri riadení organizácie jednu z kľúčových úloh, prechádza celou organizáciou a spája jej jednotlivé prvky do jedného celku.Informačný systém začína získavaním informácií a končí ich využívaním. Úlohou informačného systému je vypracovanie nevyhnutných informácií na účinné riadenie organizácie a spojenie jej riadiaceho a riadeného systému. Informačný systém podporuje manažérske činnosti 2 spôsobmi:

1) umožňujú manažérom pochopiť komplex vzťahov medzi riadenou organizáciou a okolím. Mali by poskytovať spravodajské info o vplyve okolia na riadení organizáciu a zároveň i verejné info o vplyve organizácie na jej okolie.
2) manažérom na rôznych úrovniach organizačnej hierarchie umožňuje rozhodovanie a riešenie problémov pri riadení organizácie, vrcholní manažéri formulujú a optimalizujú dlhodobé plány a robia strategické rozhodnutia, manažéri na strednej úrovni implementujú a konkretizujú strategické rozhodnutia. Manažéri na najnižšej úrovni riadenia vytvárajú a objektivizujú operatívne plány a robia operatívne denné riadiace činnosti.

Väzby informácií a úrovne riadenia

Spravodajské info                vrcholový management                verejné informácie

vplyv okolia na org.                prijíma dlhodobé rozhodnutia        vplyv organizácie na okolie

                                manažéri strednej úrovne                umožňujú identifikovať problém

Info prechádzajú                formujú a optimalizujú strat. plány        prijímajú rozhodnutia

vertikálne i                        manažéri najnižšej úrovne                

horizontálne celou                implementujú operatívne plány,         uskutočňujú operatívne riadenie

organizáciou                        prijímajú krátkodobé rozhodnutia        činnosti „zo dňa na deň“

9. Základné požiadavky na informačný systém

1. IS má sprostredkúvať potrebné info postupy od org. a info výstupy do okolia
2. IS má pripraviť všetky vnútorné info pre riadenie:
        - sleduje priebeh riadených procesov, získava, meria a analyzuje a hodnotí dáta o skutočnom         stave riadených procesov
        - pripravuje získané dáta na príslušnom nosiči dát
        - zabezpečuje vstup týchto dát na spracovanie a uskutočňuje ich spracovanie na potreby                 riadenia
3. IS má poskytovať jednotlivým org. zložkám a všetkým pracovníkom org. všetky info potrebné pre činnosť

4. IS má plniť integračnú funkciu – zabezpečenie prepojenia všetkých pracovísk a realizovať uzatvorenie okruhu spätných väzieb bez kt. riadenie nemôže existovať
5. IS musí byť dostatočne pružný, schopný rozvoja, prispôsobovania sa meniacim sa vnútorným a vonkajším podmienkam a zmenám riadiaceho systému

Komunikácia                                Spracovanie informácií
prenos informácií                        získavanie informácií
preprava informačných nosičov        preprava informácií
zriadenie a prevádzka                        kontrola informácií
komunikačné prostriedky                uchovanie informácií

                >        informačný systém        <

10. Tvorba informačného systému

1. Formulácia požiadaviek na informácie                4. Prenos informácií informácií
2. Zber informácií                                        5. Transformovanie
3. Tvorba nových informácií                                6. Výber informácií

7. Spracovanie informácií - úprava informácií, zvýšenie výpovedných schopností, databankové spracovanie informácií, rešeršné spracovanie informácií, dialógové spracovanie informácií, expertné spracovanie informácií.

8. Distribúcia informácií                                9. Využívanie informácií

1. 1. Formulácia požiadaviek

Predstavuje východiskovú etapu, kt. má manažér špecifikovať požiadavky na informácie a to z hľadiska vecného obsahu i časovej periodicity, teda či pôjde o informácie na prognostické, strategické, operatívne účely, či to majú byť komerčné, technické, organizačné alebo iné informácie.

2. 2. Zber informácií

Poslaním tejto etapy je systematické a účelové zhromažďovanie relevantných informácií z existujúcich informačných zdrojov, možno ich čerpať z domácich a zo zahraničných informačných zdrojov, z externých a interných informačných zdrojov, pričom potrebné sú tak faktografické – vedecké info, ako aj pragmatické – manažérske informácie. Hotové informácie sa nachádzajú v externých formách rôznych knižníc a databánk a jednotlivých informačných formách podnikateľských jednotiek.

3. 3. Tvorba nových informácií

Táto etapa nadväzuje na predchádzajúcu etapu, poslaním tejto zložky info. systému je obohatiť existujúce informačné fondy o nové poznatky. Je ich možné získať z vedeckého výskumu, z vývojových činností vo výrobe, z rozličných empirických priestorových meraní, analýz a množstva ďalších marketingových a manažérskych činností.
Cenné sú aj informácie z profesionálnych poradenských inštitúcií a školiacich pracovísk.

4. 4. Prenos informácií

Cieľom je využívať moderné prenosové informačné systémy, pohotový prenos potrebných informácií z rôznych databáz. Predpokladá integrovať výpočtovú a komunikačnú techniku vrátane medzinárodných komunikačných sietí a družicových prenosov z rozličných kontinentov

5. 5. Transformovanie (tezaurovanie)

Súčasnosť si na rozdiel od tradičného deponovania informácií premieňa v knižniciach a archívoch, vyžaduje moderný informačný tezaurus, mal by mať ťažisko vo výbere a ukladaní na také médiá, kt. zabezpečujú rýchlu a pevnú informovanosť z ľubovoľných domácich a zahraničných zdrojov, slúžia na to predovšetkým počítačové systémy a ich napojenie na moderné komunikačné siete, kt. umožňujú pohotovú distribúciu požadovaných informácií príslušným manažérom.

6. 6. Výber informácií

Súčasný management vyžaduje individuálne informácie a informačné súbory podľa vopred definovaných požiadaviek pre užívateľov. Táto zložka info. systému, kt. účelne vyberá a agreguje informácie do užívateľských balíkov môže významne skrátiť informačné služby pre manažérov, najmä ak sa na to využívajú počítačové médiá.

min pr 5

7. 7. Spracovanie informácií

pozostáva z viacerých fáz:
1. tvorba nových informácií a úprava informácií z formálnych a vecných hľadísk – ide o vylúčenie nepresností, duplicity, extrémnych veličín a pod.
2. zvýšenie vypovedacej schopnosti, výrečnosti a názornosti, napr. pomocou časových radov, tabuliek, rôznych matíc
3. databankové spracovanie informácií – využíva stupňovité spracovanie informácií, najmä ak sa vytvárajú špecializované databázy pre rôzne druhy manažérskych prác
4. rešeršné spracovanie informácií – ďalšie spresnenie, pretože ide o monotematický výber informácií pre konkrétneho adresáta, manažéra, riešiteľa resp. pre vybranú tému skúmania. Rešerš je profesionálny spôsob výberu informácií podľa vopred určených kritérií. Sú to informácie čerpané z rozličných prameňov, fondov, databáz pre presné definovanie vecných problémov. Rešerš je možné spresniť nielen tematický, problémovo, ale aj časovo.
5. dialógové spracovanie informácií – spracovanie informácií na počítačoch v on-line systéme. Podstata spočíva v možnosti permanentnej interakcie počítačov medzi databankami, takže užívateľ si môže svojim počítačom vyhľadať potrebné informácie z počítača dodávateľa informačných služieb. Tie si lokálne spracuje pre svoje manažérske potreby. Takéto dialógové on-line služby poskytujú špecializovaní producenti informácií.
6. expertné spracovanie informácií – v súčasnosti najvyšší stupeň počítačového spracovania informácií. Existuje viacero stupňov v expertných systémoch.
        Klasický expertný systém – pracuje na základe bezprostrednej interaktívnej komunikácie PC         s informáciami v ňom vopred uloženými.
        Znalostný expertný systém – pracuje na základe umelej inteligencie. V tomto prípade sa do         počítača prekladajú nielen vecné informácie, ale aj poznatky, súbor určitých pravidiel,                 pomocou kt. potom expertný systém kombinuje variantné odpovede a nachádza rozličné         východiská z nastolenej problémovej situácie.

8. 8. Distribúcia informácií

- zabezpečuje prísun informácií manažérom v požadovanom čase a kvalite. Môže prebiehať 2 spôsobmi:
1. pravidelný aktívny prísun informácií určený používateľom v reálnom čase
2. prísun informácií na požiadanie podľa potreby – individualizované informácie
Oba typy informácií možno čerpať z interných informačných fondov, ale aj zabezpečovať na zákazku z externých informačných pracovísk.
2. spôsob je výhodnejší pre menšie firmy, kt. si nedávajú budovať vlastné informačné strediská, ale využívajú dodané informačné služby

9. 9. Využívanie informácií

Završuje informačný tok, je to posledná etapa budovania informačného systému. Kvalitný informačný systém je primárnym predpokladom rozvoja manažmentu výroby a umožňuje tieto efekty:
- prináša skrátenie času predvýrobnej prípravy novej výroby, lebo vhodný informačný systém skracuje čas výskumu a vývoja až o 2/3 čo je v podnikaní jedným z najvýznamnejších faktorov.
- umožňuje znížiť náklady vo výrobnom výskume a riadiacom procese
- zvyšuje kvalitu nových riešení vo výrobe a skvalitňuje manažérske rozhodovanie
- dobrá informovanosť zvyšuje pružnosť v komerčnej oblasti vo výrobe a celkovú efektívnosť v podnikateľskej činnosti.

Informačný systém:
- súbor ľudí, technických prostriedkov a metód programovo zabezpečujúcich zber, prenos, spracovanie a uchovanie dát za účelom prezentácie informácií pre potreby užívateľov činných v systéme riadenia.

Typy problémov:
1. dobre štruktúrované problémy - sú relatívne jednoduché s jasne formulovanými cieľmi, pričom je možné vzťahy medzi vstupmi a výstupmi môžeme exaktne vyjadriť, t.j. že riešenie danej úlohy sa dá algoritmovať a odovzdať počítaču na spracovanie. Patrí sem: vnútropodnikový systém účtovníctva, bilančné prepočty.
2. zle štruktúrované problémy - predstavujú zložité problémy, do kt. vstupujú, ťažko sa vyjadrujú vzájomné vzťahy so vstupom viacerých faktorov, vystupujú tu vplyvy neistoty, neurčitosti a rizika. Informácie majú prevažne kolektívny charakter a ich získanie je málo spoľahlivé. Existuje viacero kritérií pre rozhodovanie – o vývoji nových technológií, nových výrobkov, návrh organizačnej štruktúry a pod.
3. čiastočne štruktúrované problémy – dopĺňajú predchádzajúce typy problémov, je potrebné podstatnú časť informácií individuálne interpretovať. Napr. úlohy spojené s hodnotením úverov, riadenie problematiky hodnotenia investícií.

11. Členenie informačných systémov

1. Systém dátových transakcií – tvoria jednoduchú manipuláciu s dátami, dopĺňajú ich spracovanie – agregáciu a nenáročné prepočty. Svojou podstatou predstavujú možnosti automatizácie, rutinných prác, prevažne spojených s evidenciou. Patrí sem: účtovné, mzdové systémy, systémy riadenia zásob, systémy nákladových kalkulácií.
2. Klasické manažérske informačné systémy – vychádzajú z počiatočných nárokov na organizované databázy, táto sa postupne rozširuje a sústreďuje na dáta opisujúce objekty a procesy vo vnútri organizácie. Ide o včasné zabezpečenie dát pre riešenie rutinných problémov v organizácií.
3. Systémy na podporu rozhodovania – vytvárajú sa na pružnú podporu rozhodovania využívaním vhodnej databázy pre konštrukciu rozhodovacích modelov. Tvoria vhodný nástroj zvyšovania operačných možností, nenahrádzajú však ľudské úsudok.
4. Expertné systémy – systémy, kt. sa na základe znalostí a skúseností riešia problémy expertmi. Ich dôležitým komponentom je báza znalostí, kt. sa získavajú od odborníkov, sú zjednodušené a formulované tak, aby sa dali evidovať podľa pravidiel a algoritmov. Expertný systém je schopný riešenie manažérom navrhovať, doporučovať a zdôvodňovať, často sa vyžaduje od nich aj aktívna účasť na hodnotení formou otázok.
5. Systémy na podporu exekutívy – systémy, kt. sú určené pre vrcholové vedenie, top management a kľúčových pracovníkov podniku. Zabezpečujú väzby a zhodné spracovanie dát z podnikovej a externej databázy ako aj s iných dátových zdrojov. V týchto systémoch ide o možnosť práce s PC, kt. minimalizuje nároky na jeho ovládanie napovedá riešenie problému prezentovaním výstupných údajov v rôznych formách ako tabuľky, grafy,...
6. Projektové systémy – špeciálne systémy z ktorých pracujú konštruktéri, projektanti, architekti. Tieto systémy využívajú trojrozmernú grafiku a umožňujú vytvárať 3rozmerné modely daných projektov. Súčasťou týchto systémov sú ich vzorce, kt. umožňujú potrebné prepočty.

min pr6

1. Efektívnosť informačného systému

1. Informačné technológie

Sú to určité nástroje, metódy a znalosti, kt. sa využívajú na spracovanie dát, resp. údajov, z ktorých neskôr vzniknú informácie.

Úžitok z IS/IT (informačný systém, informačná technológia) je to termín, kt. i ekonómia venuje určitú pozornosť. Je to uspokojovanie určitých potrieb, v súvislosti s IS/IT sa na problém efektívnosti môžeme pozerať tak, že u určitého subjektu (kt. môže byť napr. človek, manažér, majiteľ firmy vznikne určitá potreba informácií, čiže požiadavka na určitý informačný systém a z uspokojenia tejto potreby očakávame nejaký úžitok. Vzniknutú potrebu informačného systému uspokojí určitá aplikácia informačnej technológie, kt. predstavuje určité výdaje. Tým sa okruh uzatvára a pokiaľ je stupeň uspokojenia potreby informácií vysoký, môžeme predpokladať, že i efektívnosť vynaložených prostriedkov je vysoká.

obr. Úžitok z IS/IT

subjekt →        má potrebu →                IS/IT

↓                                        ↓

hodnotenie efektívnosti                znamenajú

↓                                        ↓

úžitok ←        prinášajú ←                výdaje

obr.  Model efektívnosti

                                Prostredie (vnútorné a vonkajšie faktory)

Vstupy                                                ↓                                        Výstupy

(výdaje do IS/IT) →                Organizácia ako čierna skrinka →                        prínosy z IS/IT

↑                                                                                           ↓

←                                Stratégie IS/IT (rozhodovanie)                        ←

Skúmanie problematiky efektívnosti IS/IT môžeme založiť na všeobecnom systémovom modeli transformácie vstupu na výstupy za podmienok pôsobenia transformačných faktorov vonkajších a vnútorných, kt. ovplyvňujú efektívnosť tejto transformácie.

Na model efektívnosti sa môžeme pozerať z niektorých prístupov, najčastejšie hľadáme odpoveď na otázku ako máme riadiť rozvoj IS/IT tak, aby sme s obmedzenými výdajmi dosahovali čo najväčšie výnosy pre podnik.

2. Kategórie subjektov a ich očakávania z IS/IT

Očakávania predstavujú:
1. Majitelia – ktorým by IS/IT mala prinášať trvalé zhodnocovanie ich majetku vloženého do podniku.
2. Manažéri – ktorým by IS/IT mala dávať možnosť úspešne riadiť podnik tak, aby sa dosahovali žiaduce výsledky s minimálnou potrebou zdrojov.
3. Zamestnanci – ktorým by IS/IT mala vytvárať lepšie pracovné prostredie, vyšší spoločenský status a väčší pocit spolupatričnosti s podnikom.
4. Zákazník – ktorý by to mal pocítiť tým, že bude dostávať produkt, alebo službu s vyššou pridanou hodnotou za prijateľnú cenu.

3. Informačné stratégie

Informačná stratégia vo všeobecnosti predstavuje sústavu cieľov a spôsobov ich dosiahnutia. Cieľom informačnej stratégie podniku by malo byť predovšetkým hľadanie odpovedí na otázky ako pomocou IS/IT:
- zvyšovať výkonnosť pracovníkov podniku,
- podporovať dosahovanie strategických cieľov podniku,
- získavať pre podnik konkurenčnú výhodu,
- vytvárať pre podnik ďalšie strategické príležitosti rozvoja.

Proces definovania informačnej stratégie je trvalý dialóg medzi menežmentom podniku a odborníkmi – informatikmi (internými, externými) a mal by sa orientovať nielen na riešenie technických problémov (výber hardwaru, softwaru), ale mal by sa orientovať predovšetkým na analýzu procesov (interných, externých) a ich možnú podporu IS/IT. Nemal by riešiť čiastkové zavádzanie informačných systémov jednotlivých funkčných oblastí podniku, ale mal by riešiť komplexné, systematické a integrované zavádzanie IS/IT vrátane systematického vytvárania potrebnej informačnej infraštruktúry. Informačná infraštruktúra znamená prostredie pre trvalý rozvoj IS/IT podniku, z tohto dôvodu je žiaduce, aby úroveň informačnej infraštruktúry trvale mierne predbiehala úroveň IS/IT podniku. V žiadnom prípade sa nesmie stať brzdou rozvoja IS/IT.

Návrh infraštruktúry musí reagovať na svetové vývojové trendy, aby bol podnik vždy schopný včas reagovať svojím IS/IT na konkurenčné prostredie.

1. Komponenty informačnej infraštruktúry

1. Hardware – predstavuje dostatočne výkonné hardwarové vybavenie vrátane sieťových a komunikačných prostriedkov.
2. Software – mal by obsahovať vhodné a perspektívne operačné a databázové systémy.
3. Dataware – mal by obsahovať správne dátové zdroje
4. Peopleware – predstavuje dostatočnú informovanosť a informačná a počítačová gramotnosť ľudí
5. Orgware – adekvátne organizačné usporiadanie kompatibilné s informačnými systémami a so systémom riadenia podniku.

obr. Proces formulácie informačnej stratégie
Podnikateľské stratégie (PREČO)                                 ↔        Informačný systém  (ČO)
↕                                Informačné stratégie podniku                                        ↕
Informačný management (KTO, KEDY, ZA KOĽKO)        ↔        Informačné technológie (AKO)

Proces formulácie informačnej stratégie sa dotýka všetkých otázok spojených s rozvojom IS/IT a tak ako všetky ostatné strategické rozhodnutia by aj informačná stratégia mala byť spracovaná písomne a mali by s ňou byť oboznámení všetci riadiaci pracovníci podniku. Cieľom procesu stanovenia informačnej stratégie je predovšetkým určenie oblastí v ktorých očakávame efekty z nasadenia z IS/IT čo najväčšie a určenie cesty ako tieto efekty dosiahnuť. Z hľadiska sledovania a vyhodnocovania efektívnosti IS/IT je potrebné, aby v rámci procesu vytvárania informačnej stratégie pre každú aplikáciu, resp. každý projekt platilo:
- boli jasne definované ciele, kt. sa majú danou aplikáciou dosiahnuť,
- boli určené ukazovatele (metriky) k dosiahnutiu týchto cieľov,
- bol určený zodpovedný manažér,
- bol stanovený systém časového a organizačného sledovania a vyhodnocovania stanovených cieľov,
- aby príslušné organizačné opatrenia boli prerokované so všetkými pracovníkmi podniku.

min pr9

V procese tvorby informačnej stratégie sa musí uvažovať s viacerými variantmi a pri každej variante musíme pred konečným rozhodnutím hodnotiť najmä:
- či je stratégia zaujímavá z pohľadu trhu
- ako dlho je udržateľná konkurenčná výhoda
- či má podnik dostatok schopností a zdrojov realizovať túto stratégiu
- či pochopili pracovníci danú stratégiu
- či sú riziká spojené s implementáciou stratégie

1. Možné prístupy manažérov informačnej stratégie

1. monopol – charakteristický tým, že aplikácie ISIT sa realizujú jediným útvarom pre všetkých užívateľov. To umožňuje i s obmedzenými zdrojmi uspokojiť rýchlo všetkých užívateľov a výdaje na ISIT sú dobre kontrolovateľné. Nie vždy sú však užívatelia spokojní s aplikáciami, ktoré nie vždy odrážajú a zohľadňujú potreby konkurencieschopnosti. Príklad môžu byť organizácie, kt. sú charakteristické významným postavením technických štábov, ktoré určujú štandardizáciu pracovných postupov. Potom je ISIT zabezpečovaná centrálne vo všetkých funkciách a to vo funkcií manažérskej, technologickej, prevádzkovej. Napr. banky alebo poisťovne.
2. centrálne plánovanie – charakteristické tým, že ISIT je plne integrovaná s podnikateľskou stratégiou a riadená útvarom pre IS na vrcholovej úrovni, čo umožňuje lepšie pochopenie príležitostí a potrieb spoločnosti a tiež efektívne nákupy a optimálne rozdeľovanie zdrojov. Vyžaduje priamu angažovanosť vrcholových manažérov a je málo flexibilná vzhľadom k vývoju ISIT a často sa stretáva s odporom nižších zložiek riadenia. Typicky sa s ňou môžeme stretnúť v organizáciach holdingového, resp. divízneho typu, kde sa uplatňuje princíp riadenia štandardizáciu výstupov a dozerajúce systémy sú výsledkom funkcie technických štábov, kt. preto musia mať rozhodujúce slovo pri určovaní informačnej stratégie holdingu. Relatívna nezávislosť divízií umožňuje zvoliť si vlastný spôsob riadenia ISIT prispôsobený miestnych podmienkam ako sú tradície, ľudské zdroje a pod.
3. vedúca úloha (rola) – tento prístup vychádza zo skutočného chápania vedúcej úlohy IT. Pre konkurencieschopnosť spoločnosti používa najmodernejšie technológie, ale tým čerpá aj značné náklady. Aplikácie sú často rizikové a vyžadujú podporu vrcholového managementu. Stretávame sa s týmto prístupom u všetkých podnikov, kt. majú ISIT v predmete svojho podnikania, alebo je aplikácia ISIT významnou podnikateľskou zložkou podniku, napr. bankové domy.
4. voľný trh – tento prístup predpokladá, že užívatelia najlepšie vedia aké ISIT potrebujú, čo im umožňuje výberovo aplikovať progresívne technológie. Vlastný útvar pre ISIT musí čeliť konkurencií externých firiem a má malú podporu vrcholového managementu. To spôsobuje plytvanie zdrojmi a vedie k nerovnomernému vývoju ISIT v spoločnosti a bráni jej integrácií. Príkladom môžu byť organizácie, ktorých činnosť je založená na profesných znalostiach a schopnostiach – nemocnice, poradenské firmy, kde musí byť ISIT čo najlepšie prispôsobená potrebám profesionálov a ich osobnému pracovnému štýlu.
5. obmedzené zdroje – je spôsob riadenia ISIT pri ktorom sú výdaje na ISIT dopredu dané a o portfóliu aplikácií rozhodujú finanční manažéri. Hlavným hľadiskom hodnotenia aplikácií je návratnosť, útvar pre ISIT sa vedie ako nákladové stredisko a ISIT sa nechápe ako konkurenčná zbraň. Tento princíp sa uplatňuje najmä v malých a začínajúcich podnikoch a čím slabšie je postavenie IT manažéra, tým viac šancí má tento prístup na uplatnenie.
6. nevyhnutné zlo – je charakteristický tým, že IT sa aplikujú len tam, kde to vyžadujú predpisy alebo kde nie je žiadna iná alternatíva riešenia problémov. Aplikácia musí vykazovať vysokú návratnosť. Aplikuje sa pri tzv. opatrnom managemente, čo spôsobuje demoralizáciu až odchod kvalifikovaných pracovníkov a nutne vedie k strate konkurencieschopnosti spoločnosti.

2. Akčný plán stratégie informatizácie (vybrané úlohy)

Termín        Úloha                                                                        Realizátor

2004        Vykonať audit efektívnosti čerpania finančných prostriedkov na        Ministerstvo dopravy,
        rozvoj informatiky v jednotlivých rezortoch                                pôšt a telekomunikácií SR
        Sprevádzkovať centrálny portál verejnej správy                        Úrad vlády SR a MDPT
        Navrhnúť zákon o informačných systémoch verejnej správy        MDPT SR
        Zabezpečiť administratívne postupy obchodovania, napr. on-line        MDPT SR
        založenie spoločnosti
        Vzájomne prepojiť základné registre verejnej správy.                Štatistický úrad SR a MD
        Zriadiť portál na on-line verejné obstarávanie.                        Úrad pre verejné                                                                                         obstarávanie a MDPT SR
        Rozbehnúť budovanie internetových pracovísk vo verejných a         Ministerstvo kultúry SR
        vedeckých knižniciach
        Realizovať program zvyšovania digitálnej gramotnosti zamest-        Úrad pre štátnu službu
        nancov štátnej a verejnej službe
2004 -        Implementovať info-komunikačné technológie do vzdelávacích        Ministerstvo školstva SR
2008        osnov všetkých stupňov škôl
2005 -        Pripojiť všetky školy do Internetu                                        MŠ SR
2008        Zaviesť systém elektronických identifikačných preukazov                Ministerstvo vnútra SR
2005        Vybudovať základnú bázu pre geografické IS                        Úrad geodézie, kartografie
                                                                                a katastra SR
        Zaviesť digitálne televízne služby vrátane internetu                        MDPT SR
min pr10

3. Manažérsky informačný systémami (MIS)

Je informačný systém pre manažérsku prácu, kt. je účelovo definovaný a podmienený včasným zabezpečením potrebných informácií v rozsahu a kvalite, kt. užívatelia potrebujú pre realizáciu manažérskych funkcií, spolu s vhodnou technológiou a organizáciou vytvárajú manažérsky informačný systém. Ide o informačný systém, kt. sa prelína celou organizáciou ako sociálny systém, nerieši všetky jeho problémové úlohy, má však výrazné poslanie v riadení. Je potrebné upriamiť pozornosť na jeho postavenie v počítačovo orientovaných systémoch, kt. sú pre aplikáciu informačného managementu dôležité.

Pod počítačovo orientovaným systémom rozumieme manažérsky informačný systém založený na počítačoch, určený k výberu dát a integrácií dát z rôznych zdrojov za účelom včasného poskytovania informácií potrebných pre manažérske rozhodovanie. Môžeme ich deliť z hľadiska:

- ich poslania:        a) na podnikový informačný systém – je spoločný pre celú organizáciu, je funkcionálne členený pre jednotlivé podnikové útvary a sledované procesy.
                b) osobný informačný systém – vytvára sa pre konkrétneho užívateľa
                c) inteligentný informačný systém – založený na znalostiach, kde sú zvlášť formalizované znalosti uložené a môžu sa pružne využívať pre riešenie úloh daného problému. Vystupuje tu potreba znalosti väzieb medzi typickými manažérskymi problémami a ich zabezpečením informáciami.

4. MIS – súčasnosť a budúcnosť

Súčasný trend riešenia
- väčšina informačných systémov je založená na rozsiahlom jadre reprezentovaným vysoko integrovanými informačnými balíkmi, pre ktoré je charakteristická stále sa rozširujúca funkcionalita, ale tiež i rastúce nároky na zdroje informačného systému a na dobu implementácie.
- významný je heterogénny charakter informácií, informačný systém je tvorený špecializovanými softwarovými komponentmi založenými na rôznych technológiách.
- nové technológie (intranet, niektoré kancelárske informácie) smerujú k vytvoreniu jednotného užívateľského prostredia.
- aplikačné softwarové balíky v sebe integrujú nástroje pre optimalizáciu podnikových procesov s možnosťami nastavenia jednotlivých modulov podľa výsledku optimalizácie
- moderné informačné systémy podporujú integráciu rôznych technológií pre prácu s dátami a s ich prevádzkou podľa potrieb užívateľa. Pre podporu činnosti stredného a vrcholového managementu stredných a veľkých spoločností boli vytvorené 2 základné typy informačných systémov.
Pre vrcholové vedenie sú určené nástroje a aplikácie EIS (executive information system), kt. poskytujú veľmi rýchle pohľady na dosiahnuté výsledky v číslach alebo grafoch. Sú veľmi ľahko ovládateľné a nie sú určené pre hlbšie analýzy. Aplikácia vybudovaná pre stredný článok riadenia (špecialisti, analytici v rôznych oblastiach – financie, marketing) je označovaná ako DSS (decision support system), kt. umožňuje vykonávať detailné analýzy, podporuje tvorbu plánov, rozpočtov a prognóz, porovnávanie rôznych variant, ekonomických a prevádzkových faktorov a pod.

Budúci trend riešenia

Riešenie problémov manažérskych informačných systémov vyššej generácie je vo forme tzv. expertných systémov. Ich filozofia spočíva v tom, že expertné znalosti sa neukladajú do algoritmu programu, ale ukladajú sa ako dáta do databázy znalostí. Uložené pravidlá sú potom interpretované vhodným programom a tento prístup umožňuje vytvorenie všeobecných programov nezávislých na charaktere získavaných a interpretovaných znalostí. Úlohou MIS je zaistiť manažérom na úrovni výkonného a vrcholového riadenia prístup k potrebným informáciám, v potrebnom tvare a potrebnom čase, umožniť im ich analýzu a tým pozitívne ovplyvňovať ich rozhodovanie a tým ovplyvňovať budúcnosť ich firmy.

Risk management
Jedným zo základných problémov rozhodovania je prijateľný risk/riziko, jeho odstránenie by bolo ideálom, ktorý zatiaľ nie je reálny. Napriek tomu sa o to všetci manažéri snažia a budú snažiť. Preto i MIS musí byť táto riešená. Risk management vznikol ako samostatná teória, ktorá s vývojom informačných systémov nemala nič spoločné. V súčasnej dobe a budúcnosti sa však stáva neoddeliteľnou súčasťou teórie návrhu MIS na všetkých úrovniach. Jeho úlohou je identifikovať, adresovať a eliminovať zdroje rizík ešte pred tým, než zabráni úspešnej realizácií cieľa. Podľa úrovne informačného systému delíme i úroveň použitého risk managementu:

a) krízový management – riešenie aktuálnych problémov. Operatívne riadenie.
b) zmierňovanie rizík – taktické riadenie
c) prevencia – strategické riadenie
Risk management pomáha stanoviť a kontrolovať riziká rozhodovania. Stanovenie obsahuje identifikáciu rizík a ich analýzu. Kontrola rizík je proces, kt. obsahuje plánovanie rizík, riešenie rizík a monitorovanie rizík. Stanovovanie rizík je identifikácia faktorov, kt. predstavujú riziko pre riadenie. Hlavné faktory, kt. treba venovať pozornosť sú:
- klasické hrubé chyby
- chyby z neznalosti
- neschopnosť zvládnuť riziko