Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Ekonomika verejného sektora

ťáhak (teória) (evs_faq.doc)

Verejný sektor =Rozumieme ním tú oblasť spoločenskej reality, resp. podsystém jednotlivých sfér spoločenského života, kt. sa nachádza vo verejnom vlastníctve, v kt. sa z politického hľadiska rozhoduje verejnou voľbou a uplaňuje sa v nej verejná kontrola, pričom účelom fungovania verejného sektora je naplňovanie verejného záujmu a spravovanie vecí verejných.Verejný sektor je produktom verejnej politiky štátu. Streitová: člení VS na subsystémy verejných blokov:1. blok odvetví spoločenských potrieb2. blok odvetví rozvoja človeka3. blok odvetví poznávania a informácií4. blok odvetví technickej infraštruktúry5. blok odvetví existenčných istôt6. blok odvetví súkromných statkov Verejná správa =súbor určených činností, kt. vykonávajú orgány jej jednotlivých zložiek, v prospech verejného záujmu. VSp je hlavným pojmom správneho práva. Sektory VS - verejný sektor, vládny sektor, mimovládny sektor. Súkromný sektor - ziskový, individuálny záujem Verejný sektor - neziskový, verejné blaho = vládny - neziskový, verejnoprospešné služby = mimovládnyEVS sa zaoberá skúmaním vzťahov subjektov, z ktorých 1 je štátna správa / verejná správa.
Verejná správa = štátna správa + samospráva + (verejné korporácie) Verejnoprospešné služby - vzdelávanie, zdravotníctvo, poskytuje ich verejný neziskový sektor, podľa zákona. Sú verejné, majú verejnoprospešný charakter. Verejný záujem – patria tam hodnoty všeľudového záujmu – zdravie, diskutabilná je otázka financovania – či je vo verejnom záujme aby takú hodnotu ako zdravie financoval štát, alebo je to záujem jednotlivca alebo zvolený určitý podiel občana a štátu na financovaní. Rozhodovanie je zložitejšie než hociktoré iné, pretože ide o kolektívne rozhodovanie – či bude parkovisko alebo park.- celospoločenský záujem – verejný – spoločenský záujem - každý jeden individuálny záujem by mal byť podriadený verejnému, ale nie je to tak podstata verejného sektora:- verejný sektor je zložitý jav a proces, zameriava sa na 3 faktory:a) obsah verejného sektora b) rozsah štátnych výdavkov – základné merítko c) výkon jednotlivých funkcií štátu pri zabezpečovaní fungovania verejného sektora- obsah verejného sektora – blok odvetví spoločenských potrieb, blok odvetví rozvoja človeka, blok odvetví poznávania a informácií, blok odvetví technickej infraštruktúru, blok odvetví existenčných istôt, blok odvetví súkromných statkov- rozsah štátnych výdavkov – základné merítko verejného sektora, býva často merané podielom štátnych výdavkov k HDP- ďalej ako ukazovateľ podielu štátnych výdavkov k ostatným výdavkom a ukazovateľ počtu pracovníkov pracujúcich vo vládnom sektore a ostatnému sektoru. Tie majú menšiu výpovednú schopnosť merať rozsah vývoja verejného sektora. Rozsah štátnych výdavkov je aj medzinárodne porovnateľný. Ekonomická teória výklad funkcií štátu pravidla vymedzuje ako funkcie: a) organizačnú b) obrannú c) ochrannú d) ekonomickú e) sociálnu alebo a) organizačno-legislatívnu a bezpečnostno-ochrannú, b)ekonomicko-sociálna Oranizačno-legislatívna – jej výkon je spojený s verejným sektorom, kt. sprostredkúva uspokojenie potrieb, kt. majú kolektívny charakter, celospoločenských, celoštátnych potrieb, kt. uspokojenie je nevyhnutné pre organizovaný chod spoločonsti ako celku. Uvedené  potreby sú uspokojované v rozhodujúcej miere pomocou verejných statkov a služieb, kt. zabezpečujú nasledujúce súčasti verejného sektora Sociálna funkcia štátu – je ďalšou dôležitou funkciou, kt. musí zabezpečovať štát. Keď chceme skúmať verejný sektor zo sociálnych funkcií narážame na závislosť medzi ekonomickou a sociálnou sférou a na ich mnohostrannú prepojenosť Ekonomická funkcia – vymedzuje tieto základné ekonomické funkcie štátu – alokačná – ide o to, aby sme sa rozhodli, kt. statky je možné poskytovať obyvateľstvu ako verejné, ktoré ako súkromné a ako kryť produkciu verejných statkov.Distribučná funkcia – zameriava sa na korekciu rozdeľovania dôchodkov a bohatstva, kt. vzniká diferenčným pôsobením trhových síl, kt. sa realizuje z pohľadu zmierenia sociálnych nerovností, budovanie sociálnej záchrannej siete, minimálneho sociálneho štandardu, garantovaného štátu. Rozdeľovacia funkcia spočíva v tom, že sa odoberajú finančné zdroje ekonomickým subjektom a domácnostiam a tie sa používajú na financovanie verejných potrieb v prospech spoločnosti.Stabilizačná – spojená s minimalizáciou cyklických výkyvov ekonomiky. Uplatňuje sa predovšetkým prostredníctvom štátneho rozpočtu, ten rieši problémy – rovnováhy ekonomického vývoja, primeraného ekonomického rastu, problémy zamestnanosti, inflácie, problém cien, cenová stabilita a ovplyvňuje vyrovnanosť platobnej bilancie existuje viaceré nástroje na stabilizáciu ekonomik – sú to predovšetkým nástroje fiskálnej a monetárnej politiky.Regulačná – vyplýva zo zabezpečenia základných úloh v ekonomike. Tieto funkcie sa realizujú prostredníctvom hospodárskej politiky štátu. Analýzy správania sa vlád jednoznačne dokazujú, že ekonomika je v neustálom pohybe, nielen ekonomických, ale aj politických cyklov, vlády majú sklon uprednostňovať politické záujmy pre ekonomickými. Často vo vlastnom záujme odďalujú realizáciu nepopulárnych opatrení, pretože by to ohrozilo postavenie, naopak, niekedy uprednostňujú neuvážené sociálne krokyPredmet ekonómie verejného sektora a vzťah k vedným disciplínam:Vedecký výskum by mal byť zameraný najmä na: a) analýzu makroekonomických predpokladov pre výkon celoštátnych funkcií verejného sektora (aj z pohľadu národa) na štrukturálnu adaptáciu na 3-5 rokov dopredu b) analýzu nárokov na výkon odvetvových segmentov verejnej ekonomiky verejného sektora – na ich výnos pre vyvážený sociálno ekonomický rast ekonomiky štátu a rozvoj spoločnosti ako celku (školstvo, veda, zdravotníctvo, obrana) c) analýza nárokov na legislatívne a profesné predpoklady na efektívny chod samosprávy verejného sektora Ekonomika neziskových organizácií- občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie: - neziskové organizácie – 213/97 Zz, 35/02 Zz, činnosť pre poskytovanie verejnoprospešných služieb, zdravotná starostlivosť, sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti, tvorba rozvoj ochrana prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a slobôd, vzdelávanie, telesná kultúra, výskum, vývoj, vedeckotechnické a informačné služby, OŽP, zdravia obyvateľov, podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti, zabezpečovania bývania, obnova bytového fondu.Forma štátu je vymedzená1. štátnym režimom, t.j. metódy realizácie štátnej moci, to sú demokratické a nedemokratické štáty. 2. formou vlády – ide o sústavu štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy, ale tiež vzťahy medzi štátnou mocou a obyvateľstvom. Rozlišujeme monarchie a republiky. 3. formou usporiadania štátu – štáty unitárne a zložené Súčasné príčiny rastu verejných výdavkov - - demografický vývoj (populácia, stárnutie, menej práce, zhoršovanie zdravotného stavu, zanedbané životné prostredie)-  technologický vývoj (budovanie infraštruktúry, vodovody, kanalizácie)- historicko politické súvislosti a rast životnej úrovne obyvateľstva Meranie veľkosti verejného sektoraVeľkosť verejného sektora (rozsah verejného sektora) sa udáva:1. podiel štátnych (vládnych) výdavkov na HDP = pomer verejných výdavkov ku HDP (VV/HDP), v súčasnosti o najvhodnejší štatistický ukazovateľ v tejto oblasti.2. podiel pracovníkov vo verejnom sektore k celkovému počtu pracovníkov3. podielom prijímov k celkovým príjmom4. podielom investícií vo verejnom sektore k celkovým investíciam v národnom hospodárstve2, 3, 4 majú menšiu vypovedaciu hodnotu pri meraní veľkostí VS. Narastanie významu je potrebné a nutné, ale narastanie rozsahu zvyšovaním podielu výdavkov na HDP sa musí prispôsobovať situácií (rast alebo stagnácia). Zabrániť vytváraniu rozpočtových bariér, kt. vznikajú narastaním štátneho dlhu ako dôsledok deficitného financovania. Teória verejnej voľby1. Politika a ekonomika z pohľadu teórie vejenej voľby2. Subjekty verejnej voľby a ich úloha3. Verejný sektor a byrokracia. Teória sa zaoberá skúmaním celého spektra otázok súvisiacich s fungovaním verejného sektora. Teória verejnej voľby je najmladšia ekonomická špecializácia, vznikla v 60. rokoch 20. storočia.Teória verejnej voľby je významná vo všetkých oblastiach, v kt. je ekonomický mechanizmus rozhodovania nahradený z akýchkoľvek dôvodov politickým systémom rozhodovania. Samotná existencia verejných statkov si logicky vynucuje verejné rozhodovanie. Druhou príčinou je, že trh nie vždy funguje efektívne a preto vyžaduje „dohľad“ zo strany štátu. Teória verejnej voľby vychádza z myšlienky, že politika s ekonomikou sa v mnohých smeroch navzájom prekrývajú. Pre správne pochopenie problémov jednej oblasti si vyžaduje aj pochopenie problémov druhej oblasti. Podobne ako trhový mechanizmus, kt. si vytvára ekonomický trh, tiež aj mechanizmus verejnej voľby si vytvára politický trh. Politický trh má svoje pravidlá, kde jednotlivými subjektmi sú voliči, politici, hlasovací systém, byrokracia. Podľa Samuelsona z týchto pravidiel vyplýva:- ako sa prejavujú názory jednotlivcov na fiskálne otázky- ako sa individuálne názory transformujú do kolektívneho rozhodovania- ako parlament a vláda rozhodujú o týchto záležitostiach.Bez ohľadu na príčiny vládnych zásahov do ekonomiky základný predpoklad, kt. je potrebné pri realizovaní týchto zásahov dodržať je konať v konzistencií s vôľou občanov. V prípade, že by vláda dlhodobo nebrala do úvahy záujmy občanov, došlo by v konečnom dôsledku k jej nahradeniu inou vládou. V demokratických spoločnostiach vyjadrujú občania svoje názory a postoje vo vzťahu k verejnému sektoru, ale tiež k činnosti zvolených zástupcov vo voľbách.

Volebné systémy a úloha subjektov podieľajúcich sa na verejnej voľbe.V teórií verejnej voľby rozoznávame:1. voličov,2. politikov,3. volebný (hlasovací) proces,        4. teória byrokracie- V teórií verejnej voľby je volič zákazníkom a politik podnikateľom. Volič, ak sa na voľbách zúčastní, sa nebude snažiť o to, aby bol dobre informovaný. Pretože vplyv jeho hlasovania na jeho vlastný blahobyt je veľmi malý. Môže byť dobre informovaný o tých otákach, ktoré sa týkajú jeho vlastných záujmov. Každý volič má záujem o verejné blaho a o zvolenie vlády o ktorej si myslí, že bude prospešná. Politik je v teórií verejnej voľby osoba, kt. si zarába na živobytie tým, že sa nechá zvoliť voličmi. Napriek tomu, že informovanosť je podstatne vyššia u neho ako u voliča jeho hlas a aktivita pri rokovaniach v parlamente len v malej miere ovplyvnia prosperitu volebného obvodu, za ktorý bol zvolený. V demokratických štátoch sa uplatňjú 2 volebné systémy: 1. systém proporcionálneho zastúpenia 2. väčšinový volebný systém Proporcionálne zastúpenie = zastupiteľská demokracia, SR, spočíva v tom, že do parlamentu sa za každý volebný obvod volí niekoľko zástupcov. Tým sa predpokladá, že niekoľko volebných zástupcov umožní lepšie vyjadriť široké spektrum politických názorov v tom-ktorom volebnom obvode. Umožňuje, aby v zákonodárnom zbore boli zastúpené aj menšie politické strany, kt. vyjadrujú preferencie menšiny.Väčšinový volebný systém sa uskutočňuje tak, že za každý volebný obvod sa volí 1 zástupca a to z tej strany, kt. získala väčšinu hlasov. Podporuje vznik politických strán, zo široko koncipovaným programom, obmedzuje prienik nových strán na politický trh. Skúsenosť amerického a britského volebného systému poukazuje na to, že tento systém vedie k vzniku 2 dominantných strán. Nemožno konštatovať, ktorý z nich je efektívnejší. To, aký volebný systém sa v štáte uplatňuje, sa odvíja v prvom rade od historického vývoja jeho politického systému. Pri fungovaní jedného zo systémov existujú rôzne postupy verejného rozhodovania. Môže ísť o:

1. pravidlo jednomyselnej zhody 2. väčšinové pravidlo3. pluralitný postup 4. systém podľa počtu získaných bodov 1. vyskytuje sa len výnimočne, dosiahnutie jednomyselnej zhody je extrémne časovo náročné2. v demokratických štátoch, hlasovanie môže byť priame (občania sa vyjadrujú sami – referendum), nepriame (voliči si volia zástupcov – poslancov, ktorí potom hlasujú za nich)3. od voliča sa požaduje, aby usporiadal jednotlivé potreby od najviac uprednostňovanej alternatívy 4. každý volič má určitý počet bodov, ktorý môže na základe svojich preferencií rozdeliť podľa svojej potreby Byrokracia – každá organizácia, kt. spĺňa minimálne 2 charakteristiky: 1. vytvára output, kt. nie je hodnotený trhovým mechanizmom (nerealizuje sa na trhu) 2. aspoň časť svojho príjmu získava z iných zdrojov ako je predaj outputu, kt. vyrába. Inštitúcie verejného sektora zpravidla spĺňajú obe kritéria. Byrokracia existuje aj v súkromnom sektore – napr. niektoré oddelenia veľkých firiem, kt. sa priamo neorientujú na dosiahnutie zisku, ale poskytujú služby ostatným oddeleniam firmy.Byrokracia znamená tiež skupinu úradníkov, úradnícky aparát. Vštátoch kde je legislatíva, kt. znemožňuje vedeniu postihovať pracovníkov, budú záujmy pracovníkov úplne odlišné. Priemerný byrokrat má záujem nepracovať príliš veľa, bude mať záujem o rozšírenie svojho oddelenia a zvýšiť si výhody spojené s jeho funkciou. Tendencia bude naďalej sa rozrastať, vytvárať veľké byrokracie. Byrokrati sú tiež voličmi, kt. majú záujem na všeobecných informáciach, častejšie chodia k voľbám. Vedúci musí svojich podriadených považovať za svojich voličov, ak je dosadený do funkcie.Preto je potrebné reformovať byrokratický aparát, preto je potrebné odovzdať moc na samosprávy, no tento proces pokračuje ťažko, pretože záujem byrokracie je udržať si pracovné miesta. Príčiny neefektívnosti byrokracie1. Organizačné motívy – pretože sa nemusia obávať bankrotu, pretože v prípade potreby preberá za nich štát zodpovednosť, preto sa nesnažia pracovať efektívne.2. Relatívna oddelenosť spotrebiteľov outputu od tých, ktorí ho vytvárajú. Byrokrati nie sú za svoju činnosť zodpovední spotrebiteľom outputu, ale voleným, resp. menovaným úradníkom v štátnej správe a legislatíve.3. Charakter služieb byrokratov poskytuje značný stupeň svojvoľnosti konania. Mnohé tieto služby, kt. nám verejný sektor poskytuje, sú natoľko všeobecné, že pri ich výklade môžu konať relatívne nezávisle a samostatne.4. Byrokrati majú záujem na veľkosti svojho úradu. Aj keď im to neprinesie zvýšenie platu, ale vedie to k rastu nepeňažných pôžitkov.5. Nedisponujú vlastníckymi právami na majetok (na rozdiel od súkromných firiem) a preto ich nezaujíma ako bude úrad fungovať v dobe, kedy tam nebudú.6. Rozpočtová prax používaná v byrokraciách je neefektívna, pretože sa uplatňuje účtovný systém uzatvoreného roka, podľa ktorého sa všetky finančné zdroje musia použiť do konca fiskálneho roka. Efektívnosť verejného sektora1. Príčiny neefektivity verejného sektora 2. Príčiny zlyhania vlády3. Možnosti reformy byrokracie. Porovnaním efektivity súkromného a verejného sektora by sa dalo určiť, ktoré činnosti by bolo efektívnejšie previesť na súkromný sektor a ktoré ponechať sa verejný sektor. Stiblitz: byty budované verejným sektorom stáli o 20% viac ako byty súkromným sektorom, pri rovnakej hodnote.Ďalšie príklady – požiarny zbor je drahší vo verejnom sektore ako platený v súkromnom sektore. Je to preto, že súkromné firmy sa snažia vybudovať si dobré meno, ktoré im zabezpečí lepšie podmienky v podnikaní, kým v štátnom sektore nie je motivácia robiť prácu lepšie. Úradníci nemajú zodpovednosť. Zvýšenie efektívnosti sa stal tradičným argumentom vlády, no medzi verejnými podnikmi a veľkými súkromnými podnikmi je zásadný rozdiel: motivácia k dosahovaniu zisku – individuálna a spoločná. Spoločná - Verejné podniky sa od súkromných líšia v 2 dôležitých aspektoch. Tými aspektmi sú, že: 1) nemusia sa obávať bankrotu a 2) väčšinou nie sú vystavené konkurencií. Individuálna – 1) mzdový systém štátnych podnikoch – je omnoho menej závislý na vytvorenom zisku a je zviazaný radou obmedzení.2. obtiažnosť výpovední v štátnych podnikoch – táto charakteristika vo vládnych organizáciach je dokonca často uvádzaná ako veľká prednosť. U nás donedávna platilo, že na dôležitých miestach usadili ľudia, kt. podporovali vládnu stranu. Príčinou zlyhania vlády môže byť okrem iného hlavne programové vyhlásenie vlády, vládneho programu. Okrem toho napr. politická aféra (Watergate). Stiblitz uvádza 4 dôvody systematických neúspechov vlády:1. obmedzené informácie – následky rôznych rozhodnutí sú ťažko predvídateľné a môžu byť komplikované. Človek je tvor omylný, no zmierniť ich môžu okrem iného aj dostatočné a kvalitné informácie. Stiblitz: zdravotný zákon prijatý v USA v nasledujúcich 10 rokoch priniesol zdraženie zdravotnej starostlivosti pre starších obyvateľov. 2. obmedzená kontrola reakcií súkromného sektora – vláda v tomto prípade môže mať len obmedzený vplyv na reálne dôsledky svojich rozhodnutí. Napr. daňová reforma má za cieľ zvýšiť príjmy z daní, no nemusí to byť tak. 3. obmedzená kontrola nad byrokratickým aparátom. Za príklad obmedzeného vplyvu vlády môžeme uviesť jej vplyv na konkrétne zavádzanie legislatívy do praxe. 4. obmedzenia vyplývajúce z podstaty politického procesu. Aj keby bola vláda dokonale informovaná, o všetkých možných dôsledkoch svojich rozhodntuí, výber z aleternatívnych možností vždy vyvoláva ďalšie problémy. Vládne rozhodnutia ovplyvňujú životy mnohých ľudí, ale sú prijímané len obmedzenou skupinou zvolených zástupcov. Vláda musí zaistiť záujmy svojich voličov a nájsť spôsob ako zmieriť rozličné názory a zvoliť jeden z nich. Kritici vládnych zásahov poukazujú na to, že kvôli týmto príčinám by štát nemal zasahovať do hospodárenia. Poporcovia vládnych zásahov podotýkajú, že tieto obmedzenia by mali napomáhať pri vypracovaní kvalitnejších programov. Možnosti reformy byrokracie – aj keď reformy na jednej strane môžu zainteresovať byrokracie na efektívne fungovanie svojich úradov, môže to priniesť nevýhody, ktoré prevážia tieto výhody. Stiblitz: zákon o verejnej správe znemožňuje prepúšťať zamestnancov, je v niektorých prípadoch nevýhodný.1. Prvou možnosťou reformy byrokracie by bolo reformovať mzdový systém tak, aby podporoval aktivitu a kvalitu práce.2. Efektivitu práce štátnych úradov by mohlo zvýšiť zvýšenie konkurencie – vytvorenie konkurenčného úradu zameraného na podobnú problematiku. No nie je to vždy možné. Postavenie a význam vzdelania vo verejnom sektore

(Cieľ: Vymedziť, cieľ, podstatu a predmet vzdelania a vzdelávania, objasniť výrobný a službotvorný pracovný proces, vymedziť vzdelanie ako verejný statok.)

Učebné úlohy -1. ekonómia vzdelávania ako súčasť ekonómie, predmet ekonómie vzdelávania2. vzdelanie a vzdelávanie ako službotvorný proces3. vzdelanie ako verejný statok4. účinky vzdelania v reprodukčnom procese5. kvalita vzdelávacieho procesu Ekonómia vzdelávania ako súčasť ekonómie. Pri definovaní ekonómie vzdelávania vychádzame z definície ekonómie.Ekonómia: spoločenská veda, kt. skúma ciele, motívy a spôsoby rozhodovania sa jednotlivcov a spoločnosti o alternatívnom využívaní vzácnych, nielen výrobných zdrojov. Ďalej analyzuje spôsoby rozdeľovania vyrobených statkov vzhľadom na súčasnú a budúcu spotrebu medzi rozličné skupiny obyvateľstva a výmenné procesy, ku ktorým dochádza. Má interdisciplinárny charakter.Ekonómia vzdelávania: ako samostatná vedná disciplína je jednou z podmnožín komplexnej množiny, kt. je nazývaná ekonómia. Ekonómia vzdelávania skúma ciele vzdelávania v závislosti na využití vzácnych zdrojov, ktorými sú vedomosti, poznatky, zručnosti, návyky, ktorých dosiahnutie závisí od efektívneho využívania disponibilných materiálnych a finančných zdrojov spoločnosti. Vzťah človeka k ľudskej spoločnosti, k silám prírody určuje a vymedzuje prvú stránku spoločenskej výroby a vzťah človeka k človeku v procese materiálnej výroby, determinuje druhú stránku spoločenskej výroby. Pokrok spoločnosti sa dosahuje rozvojom vedy a vzdelania.1.Vzdelanie podmieňuje rozvoj vedy.2. Aplikácia vedeckých poznatkov a ich využitie si vyžaduje vyššiu vzdelanostnú úroveň pracovníkov vo všetkých oblastiach spoločenského života3. Vedecké objavy obohacujú obsah vzdelania, kt. je dané vzdelávacou sústavou Predmet ekonómie vzdelávaniaVýchova a vzdelávanie sú zložitým špecifickým procesom ľudskej činnosti a sú zároveň predmetom skúmania ekonomiky, pedagogiky, zároveň aj iných vedných disciplín a sú predmetom skúmania i ekonómie vzdelávania. Ekonómia vzdelávania je hraničná vedná disciplína, kt. skúma medzné hranice ekonómie a pedagogiky a usiluje sa odhaliť tie ekonomické zákonitosti, ktoré podmieňujú vznik, vývoj, ciele, obsah a štruktúru výchovy a vzdelávania. Zároveň ekonómia vzdelávania hľadá aj zákonitosti spätného vplyvu výchovy a vzdelávania na ekonómiu. Ekonómia vzdelávania si musí klásť tieto základné otázky: koho vzdelávať, akými metódami a formami vzdelávať, aký obsah vzdelania poskytovať, aké množstvo vzdelania poskytovať, aká časť verejných a súkromných zdrojov má byť použitá na vzdelávanie, ako prijímať rozhodnutia o vzdelávaní. Východiskom a základným právnym dokumentom pre oblasť vzdelávania je Ústava SR. Z tejto vychádza aj koncepcia školskej politiky, kt. definuje a rozvíja ciele a úlohy, obsahové zameranie, organizáciu a prostriedky vzdelávania na jednotlivých druhoch a typoch škôl. Školská politika sa ďalej zameriava na presadzovanie spoločenských záujmov, rozdeľovanie prostriedkov, politických aspektov riadenia, spravovania verejných vecí, na tvorbu priorít a zásadných rozhodnutí v inštitúciach školstva a osvety.Akú časť použiť – viď. krivka produkčných možností. Os X – verejné vzdelanie, os Y – súkromné vzdelanie.  Vzdelanie a vzdelávanie ako službotvorný proces Pracovné procesy môžeme deliť na výrobné a službotvorné. Výrobný pracovný proces – získavajú sa ním hmotné statky, najmä však materiálne výrobky. Službotvorný pracovný proces - získavajú sa nehmotné efekty, kt. tiež nazývame služby. Pracovný proces má 3 činitele: 1. ľudská práca – determinovaná pracovnou silou, 2. spracovný prostriedok – vec, alebo kompex vecí prostredníctvom ktorých pôsobí pracovná sila na pracovný predmet, 3. pracovný predmet – každá vec, kt. človek pretvára svojou prácou a k čomu ľudská práca smeruje.Vzdelávací proces je službotvorným pracovným procesom, v ktorom interakčne pôsobí riadiaci subjekt (učiteľ) na riadený objekt (študent), aby dosiahol určený vzdelávací cieľ prostredníctvom obsahu učiva a pri použití moderných vyučovacích metód a foriem. Osobitosťou tohto procesu, najmä v porovnaní s procesmi materiálnej výroby je skutočnosť, že objektom činnosti je človek, kt. je súčasne i subjektom vzdelávania i výsledným činiteľom tohto procesu. Výsledným efektom vzdelávacieho procesu je vzdelanie určitého druhu a stupňa a jeho nositeľom je opäť človek. Vzdelanie ako výsledok vzdelávania potom predstavuje súhrn všeobecných a odborných teoretických vedomostí a praktických zručností, ktoré cieľavedome získava človek ako objekt vzdelávania v priebehu vzdelávacieho procesu. Teda vzdelanie je nielen pedagogická ale i ekonomická kategória a vyjadruje potenciálnu pripravenosť človeka na trhu práce. Služby vzdelávania môžeme členiť do 3 kategórií: 1. základné – vzdelávacie – služby poskytujúce vzdelanie určitého stupňa a druhu2. vedcko-výskumné – poskytujú najmä vysoké školy3. doplnkové – poskytujú podpornú funkciu základným a vedcko-výskumným službám. Vzdelanie ako verejný statokVieme že sú verejné statky, súkromné statky a zmiešané statky. Pri určení o aký typ statku pri vzdelaní ide vychádzame z Ústavy SR a z definície verejných statkov. (čistý verejný statok - nedeliteľnosť, nevylúčiteľnosť zo spotreby). Základné školy sú čisto verejným statokm, stredné školy sú hlavne verejné, niektoré sú súkromné. Vysokoškolské vzdelanie je zmiešaný statok, môžeme vylúčiť zo postreby. Účinky vzdelania v reprodukčnom procese Keď chceme skúmať efektívnosť vzdelania je potrebné si všeobecne vymedziť a kategorizovať čo najviac možných účinkov (efektov, úžitkov) vzdelania. Účinky:1. ekonomické - zlepšenie kvalitatívnych výsledkov reprodukčného procesu- zvyšovanie produktivity práce- zvýšená tvorba úžitkových hodnôt 2.  mimoekonomické účinky- formovanie človeka- vytváranie sociálno-kultúrnej štruktúry spoločnosti- zvyšovanie jej úrovne atď.Verejné službyPoskytovanie, spôsoby poskytovania verejných služieb. Plošná analýza skúmajúca kvalitou poskytovania verejných služieb dosiaľ nebola realizovaná. Kvalita služieb je narúšaná byrokraciou, úradníci nevnímajú občana ako klienta, uplatňujú neprofesionálny prístup. Problémom pri postkytovaní verejných služieb občanom je to, že nebola vykonaná plošná analýza kvality. Z čiastkových analýz bolo zistené, že je podstatne narušený vzťah občanov k úradom. Tento vzťah je narušený predovšetkým zdĺhavou byrokraciou, ktorá existuje pri vybavovaní na úradoch, úradníci si občana nevážia ako zákazníka z čoho vyplýva neprofesionálne správanie pracovníkov voči občanovi a tiež nemiestna mocenská nadradenosť.Verejné služby = široká množina statkov, zameraná na oblasti materiálneho i nemateriálneho charakteru. Verejné služby sa môžu poskytovať internými alebo externými formami. Subjekty pri poskytovaní služieb 1poskytovateľ služby PS – môže to byť štát prostredníctvom štátnej správy – ústrednej / miestnej štátnej správy alebo municipalita 2producent služby PrS – štátna organizácia alebo inštitúcia, súkromná inštitúcia, nezisková organizácia 3subjekt financovania služby SFS- štát pri poskytovaní kolektívnych statkov, súkromný investor, neštátna organizácia. Vo výnimke ním môže byť aj súkromný investor, potom poskytovateľ služby musí rešpektovať špecifické požiadavky súkromného investora. 4spotrebiteľ služby SS ///

PS–SFS – predstavuje vzťah regulácie zo strany štátu v týchto oblastiach:- vládne zásahy v oblasti daní, výdavkov, opatrení týkajúcich sa ekonomických aktivít- regulácia podielových daní, miestnych poplatkov a podmienok daňových úľavPS–PrS – zahŕňa riadenie prostredníctvom zmluvných vzťahov. Sú to zmluvy o poskytovaní služieb, zmluvu s prevádzkovateľom bez podielu na zisku alebo s podielom na zisku, zmluvu o prenájme, koncesnú zmluvu.V zmluve sa sleduje: vplyv na mieru variability ponuky služby, vplyv na efektívnosť produkcie verejných služieb, vplyv na kvalitu poskytovanej verejnej služby, vplyv na mieru rovnosti k prístupu verejnej služby, vplyv na schopnosť štátu kontrolovať verejné výdavky.Municipalita ako PS verejnej služby zabezpečuje verejné služby:- prostredníctvom rozpočtovej organizácie zriadenej mestom alebo obcou- prostredníctvom príspevkovej organizácie zriadenej mestom alebo obcou- prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným- prostredníctvom zamestnancov mestského a obecného úradu- prostredníctvom verejno-prospešných prác. Úlohu koordinátora v tomto vzťahu by mala na seba preberať štátna správa alebo samospráva v záujme zabezpečovania požadovanej štruktúry verejných služieb v adekvátnom rozsahu k potrebám občana v území. PrS–SS – možnosť individuálneho výberu spotrebiteľa služby, možnosť zvýšenia racionality za predpokladu oboznámenia sa spotrebiteľa s nákladmi produkcie verejnej služby a tiež na jeho podieľanie sa na krytí týchto platieb vo forme poplatkov buď priamo producentovi služby alebo poskytovateľovi služby. Podstatné je, že producent zodpovedá za produkciu služby v stanovenom rozsahu s kvalitou úmernou cene poskytovanej služby. Občan má prostredníctvom zastupiteľskej alebo priamej demokracie právo vyjadriť svoje požiadavky na kvalitu poskytovanej verejnej služby. PS–SS – dodržiavanie stanovených štandardov, ktoré by mali byť obsahom zmluvy medzi producentom a poskytovateľom by mal sledovať poskytovateľ služby. Obec by mala byť koordinátorom vo vzťahu občan – producent a mala by zabezpečiť efektívne fungovanie tohto vzťahu. Metodika spracovania výdavkového programu1. Vypracovanie analýzy- analýza financovania danej oblasti -zostavenie časových radov- zistenie pozitívnych a negatívnych aspektov financovania (SWOT analýza)2. Definovanie cieľa a vymedzenie problému, ktorý sa má riešiť- vymedzenie a definovanie hlavného cieľa- rozčlenenie hlavného cieľa na čiastkové 3. Rozhodovanie o produkcií výberom subjektov- určenie kritérií pre producentov verejného statku- návrh subjektov, ktoré budú produkovať verejné služby 4. Porovnávanie efektívnosti vynaložených prostriedkov na základe dosiahnutých výsledkov- cenové hľadisko- kvalitatívne hľadisko (spokojnosť spotrebiteľa)- kvantitatívne hľadisko (množstvo produkcie)5. Výber najvhodnejšej alternatívy
- komparatívna analýza6. Výber producenta Charakteristické znaky sféry služieb Špecifické zvláštnosti služieb- neskladovateľnosť – nemožno vytvárať službu do zásoby- neoddeliteľnosť – nemožno oddeliť proces produkcie od procesu spotreby- komplexonsť – uspokojovanie potreby vyžaduje komplexnosť služieb- neopakovateľnosť – jedinečnosť každej služby- nenahraditeľnosť – zdravotnícke úkony, službu je potrebné spotrebovať- anticyklické správanie – rozvojom služieb môžeme prispieť aj k ekonomickému rastuKategorizácia služieb Z hľadiska podmienok ich reprodukcie:-a služby materiálne – oprava zdravotníckej techniky -a nemateriálne – služby vzťahujúce sa k osobnosti, nie k výrobe -a platené – väčšina služieb -b neplatené – charakter kolektívnych statkov-b príspevkové -  majú charakter zmiešaných statkov-b trhové-c polotrhové-c netrhové Z hľadiska spotrebného určenia- uspokojovanie jednotlivých skupín alebo druhov potrieb- intenzita a obsah potrieb

Z hľadiska odvetvovej príslušnosti- služby osobnej hygieny, kultúry, športu, sociálne služby, veda a výskum, ...Z hľadiska konkurenčného prostredia Z hľadiska naliehavosti a intenzity potrieb- základné- občasné- príležitostné. Verejnoprospešné služby = nie materiálneho charakteru. Sú špecifickým druhom verejných služieb.