Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Ekonomika verejného sektora

prednášky (evs_course.doc)

evs pr2

VS, VSe = verejný sektor
VSp = verejná správa
Témy:
1. Úvod, vymedzenie základných pojmov
2. Teoreticko - metodologické problémy VS
3. Vymedzenie VS a jeho štuktúra
4. Príčiny existencie VS
5. Ciele a funkcie VS
6. Veľkosť a obsah VS
7. Verejná voľma a efektívnosť VS
8. ?
9. Postavenie a význam vzdelávania
10. Postavenie a význam obrany
11. Verejné služby
12. Verejné výdaje ako zdroje financovanie VS

Literatúra:
Verejná ekonomika, Benčo – Michalko, 2000
Ekonómia verejného sektora, Stiblitz, Grada, 97
Verejný sektor a efektívne riadenie

Verejný sektor, Benčo

Ekonómia vzdelávania, Benčo
Teória verejného sektora, Strecov
Verejná ekonomie pre školu i praxi, Musgrove, Musgroveová

Neziskový sektor v ekonomike a spoločnosti, Duben
časopis Verejná správa

1. Vymedzenie základných pojmov

Neexistuje jednoznačná definícia VS - je to zložitý dynamický proces. Prostredie VS je vnútorné a vonkajšie.
VS je pojmom ekonomickým - je skúmaný v rámci fungovania zmiešanej ekonomiky. Svojou štruktúrou presahuje ekonomickú realitu. Preto by mal byť skúmaný aj z pohľadu iných vedných disciplín - správne právo, sociológia, politológia, sociálna filozofia, manažérske vedy.
Verejná ekonomika = veda o ekonomických aspektoch VS. Verejný sektor - rozumieme ním tú oblasť spoločenskej reality, resp. podsystém jednotlivých sfér spoločenského života, kt. sa nachádza vo verejnom vlastníctve, v ktorej sa z politického hľadiska rozhoduje verejnou voľbou a uplatňuje sa v nej verejná kontrola, pričom účelom fungovania verejného sektora je naplňovanie verejného záujmu a spravovanie vecí verejných. Verejný sektor je produktom verejnej politiky štátu.
2 def = Subsystémy jednotlivých blokov - blok odvetví spoločenských potrieb, blok odvetví rozvoja človeka, blok odvetví poznávania a informácií, blok odvetví technickej infraštruktúru, blok odvetví existenčných istôt, blok odvetví súkromných statkov.Verejný sektor =

Rozumieme ním tú oblasť spoločenskej reality, resp. podsystém jednotlivých sfér spoločenského života, kt. sa nachádza vo verejnom vlastníctve, v kt. sa z politického hľadiska rozhoduje verejnou voľbou a uplaňuje sa v nej verejná kontrola, pričom účelom fungovania verejného sektora je naplňovanie verejného záujmu a spravovanie vecí verejných.
Verejný sektor je produktom verejnej politiky štátu. Streitová: člení VS na subsystémy verejných blokov:
1. blok odvetví spoločenských potrieb

2. blok odvetví rozvoja človeka

3. blok odvetví poznávania a informácií
4. blok odvetví technickej infraštruktúry
5. blok odvetví existenčných istôt
6. blok odvetví súkromných statkov

Verejný sektor je:
a) tá časť ekonomiky, kt. je financovaná prostredníctvom verejných financií. Podstata splýva s verejnými financiami.
b) tá časť ekonomiky, kt. je riadená orgánmi verejnej správy
c) tá časť ekonomiky, kt. sa rozhoduje prostredníctvom verejnej voľby. Tá sa odvodzuje od teórie verejnej voľby. VS sa takto stotožňuje s VSp
d) tá časť ekonomiky, kt. podlieha verejnej kontrole

Verejná správa =
súbor určených činností, kt. vykonávajú orgány jej jednotlivých zložiek, v prospech verejného záujmu. VSp je hlavným pojmom správneho práva.

Základné rozlišovacie aspekty verejnej a súkromnej správy.
Rozlišovacie heslo\Typ správy        Verejná správa                Súkromná správa
Hľadisko teleologické (účel)                Verejný záujem                Súkromný záujem
Hľadisko organizačné                Orgány verejnej správy        Súkromná aktivita
Hľadisko funkčné                        Výkon verejnej správy        Súkromné zámery a ciele
Hľadisko mocenské                        Verejná moc / právo                Rozhodovanie indivídua / právoSektory VS - verejný sektor, vládny sektor, mimovládny sektor.
Súkromný sektor - ziskový, individuálny záujem, činnosť
Verejný sektor        - neziskový, verejné blaho = vládny
                        - neziskový, poskytuje verejnoprospešné služby = mimovládny

Štátna moc - zákonodárna, výkonná, súdna
Verejná správa - štátna správa, samospráva
Verejný sektor - verejné vlastníctvo, ekonomika, služby
Určujúcim rozlišovacím znakom pre existenciu verejnej správy je verejný záujem.
           /\        ŠM                --------- VS
          /  \        VSp        alebo        |  |--|        | VSp
         /    \        VSe                |  |--|        |
        /------\                        ---------
Verejný záujem je protikladom súkromného záujmu

EVS CV2
EVS sa zaoberá skúmaním vzťahov subjektov, z ktorých 1 je štátna správa / verejná správa.
Verejná správa = štátna správa + samospráva + (verejné korporácie)
VS - činnosť / vzťahy medzi nimi
Štátna správa = Ústredné orgány štátnej správy - ministerstvá
                Ostatné ústredné orgány štátnej správy - štatistický úrad, NKÚ
                Miestna štátna správa - krajský úrad, obvodné úrady, špecializovaná miestna štátna správa
Samospráva        - územná - vyššie územné celky
                - záujmová - záujmové združenia občanov

Verejnoprospešné služby - vzdelávanie, zdravotníctvo, poskytuje ich verejný neziskový sektor, podľa zákona. Sú verejné, majú verejnoprospešný charakter.
Štát podporuje neziskové organizácie, pretože ho svojou činnosťou podporujú a odbremeňujú - poskytujú služby, kt. majú verejnoprospešný charakter.

TÉMY:
1. Verejný sektor a súkromný sektor
2. Verejný, individuálny a spoločenský záujem

so pr3

Verejný záujem – patria tam hodnoty všeľudového záujmu – zdravie, diskutabilná je otázka financovania – či je vo verejnom záujme aby takú hodnotu ako zdravie financoval štát, alebo je to záujem jednotlivca alebo zvolený určitý podiel občana a štátu na financovaní.
Rozhodovanie je zložitejšie než hociktoré iné, pretože ide o kolektívne rozhodovanie – či bude parkovisko alebo park.
- celospoločenský záujem – verejný – spoločenský záujem
- každý jeden individuálny záujem by mal byť podriadený verejnému, ale nie je to tak

2. Teoreticko metodologické problémy verejného sektora

podstata verejného sektora:
- verejný sektor je zložitý jav a proces, zameriava sa na 3 faktory:

a) obsah verejného sektora

b) rozsah štátnych výdavkov – základné merítko

c) výkon jednotlivých funkcií štátu pri zabezpečovaní fungovania verejného sektora

- obsah verejného sektora – blok odvetví spoločenských potrieb, blok odvetví rozvoja človeka, blok odvetví poznávania a informácií, blok odvetví technickej infraštruktúru, blok odvetví existenčných istôt, blok odvetví súkromných statkov
- rozsah štátnych výdavkov – základné merítko verejného sektora, býva často merané podielom štátnych výdavkov k HDP
- ďalej ako ukazovateľ podielu štátnych výdavkov k ostatným výdavkom a ukazovateľ počtu pracovníkov pracujúcich vo vládnom sektore a ostatnému sektoru. Tie majú menšiu výpovednú schopnosť merať rozsah vývoja verejného sektora. Rozsah štátnych výdavkov je aj medzinárodne porovnateľný.

Výkon jednotlivých funkcií štátu pri zabezpečovaní fungovania verejného sektora – pri vymedzení podstaty verejného sektora v súvislosti s objasňovaním vzťahu medzi verejným sektorom a výkonov jednotlivých funkcií štátu, zistíme že medzi verejným sektorom a výkonom funkcií štátu existuje vzájomná prepojenosť.

Ekonomická teória výklad funkcií štátu pravidla vymedzuje ako funkcie:

a) organizačnú                b) obrannú                c) ochrannú                d) ekonomickú

e) sociálnu        alebo a) organizačno-legislatívnu a bezpečnostno-ochrannú, b) ekonomicko-sociálna

Predmet ekonómie verejného sektora a vzťah k vedným disciplínam

Od roku 1993 sa začal proces obmedzovania verejného sektora z dôvodu uplatnenia trhového mechanizmu ako dominujúceho prvku v ekonomike a tiež zaradiť jednotlivé činnosti ekonomiky do sféry súkromného alebo verejného sektora.

Sú vyvolané transformač. ekonomiky. V súčansnosti veľký nárast neziskových inštitúcií, kt. majú dôležité úlohy pri poskytovaní špecifických kolektívnych statkov.

Ostatné vedné disciplíny – psychológia, politológia, sociológia, všeľudské hodnoty, kt. by mal poslanec presadzovať.

Vedecký výskum by mal byť zameraný najmä na:

a) analýzu makroekonomických predpokladov pre výkon celoštátnych funkcií verejného sektora (aj z pohľadu národa) na štrukturálnu adaptáciu na 3-5 rokov dopredu

b) analýzu nárokov na výkon odvetvových segmentov verejnej ekonomiky verejného sektora – na ich výnos pre vyvážený sociálno ekonomický rast ekonomiky štátu a rozvoj spoločnosti ako celku (školstvo, veda, zdravotníctvo, obrana)

c) analýza nárokov na legislatívne a profesné predpoklady na efektívny chod samosprávy verejného sektora

Ekonomika neziskových organizácií
- občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie
- občianske združenia – 90%, najrozšírenejšia právna forma, združenia občanov sa nevzťahujú na zárobkovú činnosť a na politické strany a v cirkviach
- nadácie – najmenej rozšírené
- neinvestičné fondy – ZI 20 000, pomoc občanom po živelných pohromách
- neziskové organizácie – 213/97 Zz, 35/02 Zz, činnosť pre poskytovanie verejnoprospešných služieb, zdravotná starostlivosť, sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti, tvorba rozvoj ochrana prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt, ochrana ľudských práv a slobôd, vzdelávanie, telesná kultúra, výskum, vývoj, vedeckotechnické a informačné služby, OŽP, zdravia obyvateľov, podpora regionálneho rozvoja a zamestnanosti, zabezpečovania bývania, obnova bytového fondu.

Verejné služby sú zamerané na: poskytovanie zdravotnej starostlivosti, poskytovanie humanitárnej pomoci, tvorba, rozvoj, ochrana, prezentácia duchovných hodnôt, ochrana ľudských práv a  základných hodnôt, oblasti vzdelávania, výchovy, rozvoja telesnej kultúry, oblasti výskumu a vývoja, vedecko-technických služieb, ochrany životného prostredia, správa a údržba bytovného fondu.

evs pr4

Definícia podstaty verejného sektora je účelné prepojiť s definíciou funkcií verejného sektora a interpretovať ich spolu ako systémovú jednotku, pri ktorej sa navzájom dopĺňajú a umožňujú hlbšie pochopenie každej z nich. Základné funkcie VS môžeme definovať takto – tvorba systému verejných a zmiešaných zdrojov, s cieľom hospodárne ich využiť v súlade s podstatou verejného sektora.
Redistribúcia časti dôchodkov a majetku v záujme zmierenia sociálnej nerovnosti a vytvorenie primeraných sociálnych istôt a predpokladov na všestranné využívanie individuálneho ľudského potenciálu v rámci hospodárskeho a sociálneho rozvoja organizácia analytických informácií a programov slúžiacich na výkon makroekonomickej politiky zameranej na bezporuchové zvládnutie štruktúrnych a rastových procesov s minimálnymi časovými, finančnými, sociálnymi stratami v záujme rastu čistého blahobytu spoločnosti.

3. Výkon funkcií štátu

- výkon jednotlivých funkcií štátu pre zabezpečenie fungovanie verejného sektora je súbor činností (služieb), kt. zabezpečuje štát prostredníctvom rôznych orgánov a organizácií štátu. Ekonomická teória vymedzuje funkcie štátu:

- oranizačná        - ochranná        - obranná        - ekonomická        - sociálna        alebo
- organizačno-legislatívnu a bezpečnostno-obrannú                - ekonomicko-sociálnu

Oranizačno-legislatívna – jej výkon je spojený s verejným sektorom, kt. sprostredkúva uspokojenie potrieb, kt. majú kolektívny charakter, celospoločenských, celoštátnych potrieb, kt. uspokojenie je nevyhnutné pre organizovaný chod spoločonsti ako celku. Uvedené  potreby sú uspokojované v rozhodujúcej miere pomocou verejných statkov a služieb, kt. zabezpečujú nasledujúce súčasti verejného sektora.
Verejná správa – uspokojuje potrebu organizovaného usporadúvania spoločnosti
Polícia – uspokojuje potreby ochrany práva občanov, právnych subjektov
Armáda – potreba obrany územia, na ktorom žije príslušné spoločenstvo, identifikácia ich je nedeliteľná (charakter), sú spotrebované ako celok spoločne všetkými občanmi.

Sociálna funkcia štátu – je ďalšou dôležitou funkciou, kt. musí zabezpečovať štát. Keď chceme skúmať verejný sektor zo sociálnych funkcií narážame na závislosť medzi ekonomickou a sociálnou sférou a na ich mnohostrannú prepojenosť, čo komplikuje ich skúmanie. Vo všeobecnosti platí, že každý ekonomický proces má dopad na sociálnu sféru a každý sociálny proces na ekonomickú sféru. Uvedená spojenosť nelikviduje ich samostatnosť a odlišnosť každej sféry, čo nás zaväzuje skúmať každý tento proces z pohľadu príslušnej vednej disciplíny, tzn. sociálne procesy z pohľadu sociálnych vied a ekonomické proces z pohľadu ekonomických vied. Nemôžeme podceňovať ani 1 z problémov, riešenie je v interdisciplinárnom bádaní a integrovanom konaní. Mnohé z téz vyúsťujú do sociálne trhového hospodárstva a pod. V ekonomickej teórií a spoločenskej praxi verejného sektora narážame na problém sociálnej spravodlivosti, kt. je považovaný za jeden z najvýznamnejších v modernej spoločnosti a odôvodňovanie sa žiada, aby štát prostredníctvom sociálnych funkcií systémovo riešil tie sociálne problémy, ktoré vytváraja trhová ekonomika.
Sociálne teórie založené na humanitných základoch modernej spoločnosti oprávnene zaraďujú ľudských práv aj istú úroveň sociálneho blahobytu – sociálny štandard. Hospodárska politika – jej najvyšším cieľom je maximalizácia spoločenského blahobytu.
V tejto súvislosti musíme rešpektovať, že medzi mierou sociálneho zabezpečenia a makroekonomickou výkonnosťou existuje substitučný vzťah.

Os Y – makroekonomická výkonnosť, os X – sociálne zabezpečenie. Do určitého bodu makroekonomická výkonnosť rastie spolu so sociálnym zabezpečením – do určitého bodu – optima. Ďalší rast sociálneho zabezpečenia zapríčiňuje pokles makroekonomickej výkonnosti.

Lorenzová krivka - vzťah medzi ponukou práce (os X) a mzdovými sadzbami (os Y). Produktivita práce a mzdové sadzby rastú do určitého bodu C, po ktorom mzdové sadzby rastú, ale produktivita klesá.

Ekonomická funkcia – vymedzuje tieto základné ekonomické funkcie štátu – alokačná – ide o to, aby sme sa rozhodli, kt. statky je možné poskytovať obyvateľstvu ako verejné, ktoré ako súkromné a ako kryť produkciu verejných statkov.
Distribučná funkcia – zameriava sa na korekciu rozdeľovania dôchodkov a bohatstva, kt. vzniká diferenčným pôsobením trhových síl, kt. sa realizuje z pohľadu zmierenia sociálnych nerovností, budovanie sociálnej záchrannej siete, minimálneho sociálneho štandardu, garantovaného štátu. Rozdeľovacia funkcia spočíva v tom, že sa odoberajú finančné zdroje ekonomickým subjektom a domácnostiam a tie sa používajú na financovanie verejných potrieb v prospech spoločnosti.
Stabilizačná – spojená s minimalizáciou cyklických výkyvov ekonomiky. Uplatňuje sa predovšetkým prostredníctvom štátneho rozpočtu, ten rieši problémy – rovnováhy ekonomického vývoja, primeraného ekonomického rastu, problémy zamestnanosti, inflácie, problém cien, cenová stabilita a ovplyvňuje vyrovnanosť platobnej bilancie existuje viaceré nástroje na stabilizáciu ekonomik – sú to predovšetkým nástroje fiskálnej a monetárnej politiky.
Regulačná – vyplýva zo zabezpečenia základných úloh v ekonomike. Tieto funkcie sa realizujú prostredníctvom hospodárskej politiky štátu. Analýzy správania sa vlád jednoznačne dokazujú, že ekonomika je v neustálom pohybe, nielen ekonomických, ale aj politických cyklov, vlády majú sklon uprednostňovať politické záujmy pre ekonomickými. Často vo vlastnom záujme odďalujú realizáciu nepopulárnych opatrení, pretože by to ohrozilo postavenie, naopak, niekedy uprednostňujú neuvážené sociálne kroky.

evs pr5

Časť zmiešanej ekonomiky je jednoznačne trhová, druhá je verejná, no má aj mimotrhové prvky. Zmiešanú ekonomiku možno definovať ako typ ekonomického systému založeného na koexistencií súkromného, verejného a neziskového systému, na rozdielnom type vlastníctva – súkromného, štátneho, municipálneho vlastníctva, na 2 rozdielnych mechanizmoch koordinácie ekonomických aktivít – trhového a verejného – tzn. súkromnými iniciatívami (tržný mechanizmus) a verejnými inštitúciami (vládnymi inštitúciami) formou regulačných príkazov.

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že zmiešaná ekonomika je spôsob ekonomického usporiadania spoločnosti, kedy vedľa súkromného sektora existuje sektor verejný + neziskový a kedy ekonomické aktivity sú realizované trhovým mechanizmom i verejnými inštitúciami.

Verejný sektor a základné ekonomické otázky

Ekonómia – veda o vzácnych zdrojoch, ako sa spoločnosti rozhodujú o obmedzených zdrojoch, 4 otázky – čo, ako, pre koho + ako sa prijímajú rozhodnutia o výrobe. EVS sa zaoberá rozhodovaním VS, úlohou vlády, spôsobmi, kt. vláda ovplyvňuje rozhodovanie súkromného sektora.

Čo vyrábať – aká časť našich zdrojov by mala byť použitá na výrobu verejných statkov. Krivka produkčných možností – pod krivkou sú neefektívne možnosti, na krivkou nereálne, body na krivke sú optimálne body. Os X – súkromné statky, Y – verejné statky. Podiel súkromných a verejných statkov určuje poloha na krivke produkčných možností.

Ako vyrábať – ako by mali byť statky vyrábané – ide o to, kedy sa má VSe priamo zúčastňovať priamo na výrobe verejných statkov, kedy má tieto statky nekupovať od súkromných statkov.

Pre koho – sa má vyrábať. Otázka rozdeľovania – kedy, koľko pôjde na určité služby. Tieto rozhodnutia zaplatí vládny sektor. Takisto rozhoduje, ktoré statky sú verejné a ktoré súkromné – sleduje cieľ zvýhodnenia určitých skupín obyvateľstva.

Ako sa uskutočňujú kolektívne rozhodnutia - Táto otázka zohráva v EVS oveľa významnejšiu úlohu ako v iných oblastiach ekonomických teórií. Predmetom je spôsob, akým sa realizujú kolektívne rozhodnutia, t.j. ktoré robí spoločnosť ako celok – rozhodnutia o právnom systéme, veľkosti armády, o výdajoch na verejné statky.

Jednotlivci majú často rozdielne názory na to, čo je prospešnejšie celku. Preto je problém komplikovanejší, pretože rozhodnutia sa prijímajú spoločne – verejný záujem by mal byť nadindividuálny.

Štruktúra VSe – VSe je organizovaný orgán ekonomiky, v tomto význame VSe = VSp. VSp = štátna správa + samospráva. VSe môžeme členiť na štátny VSe a samosprávny VSe. Účinnosť VSe sa zvyšuje, ak sa vláda orientuje výlučne na aktivity zabezpečujúce celoplošne – t.j. Na celoštátne funkcie – organizačno-legislatívna + obranno-bezpečnostná funkcia a …

evs pr6

1. Príčiny existencie verejného sektora

Objektívna nevyhnutnosť je odvodená hlavne od zlyhania trhu.

Z toho vyplýva, že voľná trhová regulácia, t.j. súkromný sektor má obmedzenú možnosť dosiahnuť podmienky spoločenského optima uspokojovania potrieb obyvateľstva.

Tzn. že voľná trhová regulácia môže existovať len v tom prípade, keď neexistujú kolektívne statky, externality, monopoly, ak sú všetky trhy komplexné a ak je zabezpečená úplná informovanosť.

Ak nie je splnená čo i len 1 z uvedených podmienok, dochádza k zlyhaniu trhu a výsledkom je narušenie podmienok efektívnosti v ekonomike štátu. (Stiblitz - existuje 6 okolností zlyhania trhu, kt. poskytujú zdôvodnenie vládnych zásahov do ekonomiky.

Štát vo vzťahu k verejnému sektoru chápeme ako prvok ekonomického systému. Štát môže donútiť ostatné prvky systému vykonávať určité aktivity, kt. by inak nerobili. A naopak, môže iným subjektom v ich prirodzených aktivitách zabrániť. Štát tvoria verejné úrady, inštitúcie, zohľadňujúce v ekonomickej, politickej a sociálnej sfére verejné záujmy. (SR demokratický, unitárny, republika)Forma štátu je vymedzená
1. štátnym režimom, t.j. metódy realizácie štátnej moci, to sú demokratické a nedemokratické štáty. 2. formou vlády – ide o sústavu štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy, ale tiež vzťahy medzi štátnou mocou a obyvateľstvom. Rozlišujeme monarchie a republiky.
3. formou usporiadania štátu – štáty unitárne a zložené.

Okolnosti zlyhania trhu:1. nedokonalá konkurencia – na efektívne fungovanie je nevyhnutná konkurencia. V niektorých oblastiach je výnimka, keď vyrábajú výrobky ovplyvňujúce celý trh. Ani veľký počet výrobcov neznamená, že sa firmy správajú konkurenčne. Môže a je príčinou štátnych zásahov. Napr. 1 výrobca produktu v 1 štáte nemá konkurenciu od producenta v 2. štáte.2. existencia kolektívnych (verejných) statkov – niektoré statky sa poskytujú tak, že zohľadňujú trhový mechanizmus a cena = trhové statky, iné sa poskytujú mimo trhového mechanizmu, čo sú kolektívne (verejné) statky.

                        Vylúčenie z trhu        Nevylúčené z trhu
Rivalitné statky        A                        B
Nerivalitné statky        C                        D
Čisté verejné statky (D) - majú vlastnosti: nerivalitu spotreby a nedeliteľnosť a nevylučiteľnosť zo spotreby. Sú to napr. obrana štátneho územia.

Nerivalita spotreby je, že spotreba statku 1 jednotlivcom neznižuje množstvo daného statku, kt. je dostupné pre spotrebu ostatných jednotlivcov. Náklady nezávisia na tom, koľko spotrebiteľov tieto statky využíva. (Stiblitz: náklady na stavbu a prevádzku majáku sú nezávislé od toho, koľko lodí okolo nej pláva).Nedeliteľnosť a nevylučiteľnosť - znamená, že spotrebiteľov nemôžeme z daného statku vylúčiť. Akonáhle sa statok poskytuje nie je možné z jeho spotreby nikoho vylúčiť. Vylúčenie je technicky nemožné. (Stiblitz: maják svieti rovnako pre všetky lode, či už na jeho stavbu prispeli, alebo neprispeli).

Čisté súkromné statky (A) -
Statky C a B – zmiešané statky.

Verejné statky = kolektívne statky – poskytované verejne štátom. Kolektívny statok vyjadrujúci ekonomickú podstatu statku.
Netrhový statok = forma poskytovania statku prostredníctvom štátu

3. existencia externalít – je to vedľajší, negatívnene externality predstavujú nežiadúci účinok. Napr. určitá firma môže svojou činnosťou zvýšiť náklady iných firiem bez toho, aby toto zvýšenie nejakým spôsobom kompenzovali. Na druhej strane môže firma svojou činnosťou zlepšovať podmienky ostatných výrobcov. Napr. znečisťovanie vody, znečisťovanie ovzdušia, t.j. chemická továreň vypúšťa do rieky znečistenie, tým zvyšujú náklady ostatným firmám čerpajúcim vodu z rieky. Prípady, pri ktorých činnosť jednotlivcov alebo spoločností spôsobuje vyššie náklady u iných spotrebiteľov alebo výrobcov nazývame negatívne externality. Pozitívne externality – činnosť jednotlivcov prináša ostatným prospech. (Včely a stromy).
Sú to: náklady prenášané na iných, dopad právania sa 1 ekonomického subjektu na 2., vzniká ak produkčné alebo spotrebné aktivity jednej strany vstupujú ako priamy argument do produkčnej alebo spotrebnej funkcie inej strany, nastáva ak výroba alebo spotreba vyvoláva nepredvídané náklady alebo prínosy,  pri hospodárskej činnosti vznikajú pozitívne a negatívne dôsledky pre ostatné ekonomické subjekty, kt. trh nevie oceniť a preto ich nemôže regulovať, výroba alebo spotreba prinášajú prospech alebo vyžadujú náklad, kt. zvýhodňuje alebo zaťažuje subjekty, kt. sa týchto aktivít nezúčastnia. Klasifikácia externalít:
1. Kritérium zisku        - kladné externality (prínos – vonkajšie úspory)
                        - záporné externality (strata – vonkajšie náklady)
2. Kritérium peňažného vyjadrenia        - externality v peňažnom vyjadreni (pokuty, náhrady)
                                        - externality v nepeňažnom vyjadreni (vecné, prípadne morálne)

3. Kritérium reciprocity         - recipročné externality (nahraditeľné)
                                - nerecipročné externality (nenahraditeľné)Verejná správa ako totálna externalita
Môže byť aj kladná, aj záporná. Administratívna funkcia sídiel sa javí ako sústava pozitívnych a negatívnych externalít. Funkcie ovplyvňujúce pozitívne externality (ekonomické a mimoekonomické.
1. Lokalizácia inštitúcie verejnej správy – budova, pozemok sú v centre daného mesta, obce, má lukratívnu polohu, cena je vyššia)
2. Každá inštitúcia verejnej správy vyvoláva určité množstvo stálych pracovných miest, ovplyvňuje zamestnanosť, klienti vyhľadávajú ďalšie služby /stravovacie, technické, dopravné), ovplyvňuje infraštruktúru
3. Informačné a peňažné toky – spojené s činnosťou inštitúcií verejnej správy, kt. realizuje vysoké objemy výkonu pôšt, telekomunikácií, väzba na peňažné inštitúcie.

4. Neúplné trhy, nedostatok informácií, nezamestnanosť, inflácia.
Neúplné trhy – súkromné tržné hospodárstvo nezlyháva iba v ponuke verejných statkov, ale kedykoľvek súkromné trhy nie sú schopné zaistiť určitý statok, aj keď spotrebitelia sú ochotní zaplatiť zaň viac, než činia náklady na výrobu.(najmä v oblasti poskytovania pôžičiek a poistenia, kde je aktivita štátu potrebná a prospešná) Keby trhy fungovali perfektne, nemuseli by existovať zásahy štátu.
Nedostatok informácií – potrebných pre rozhodovanie, súkromný sektor nemá záujem poskytovať informácie bez zisku.
Nezamestnanosť, inflácia.5. Prerozdeľovanie – napr. príjmov, kt. sa vykonáva prostredníctvom podpory rodín s malými deťmi6. Všeobecne prospešné statky – napr. situácie, kedy sa ľudia správajú v rozpore so svojímy záujmami (fajčenie škodí zdraviu, nepoužívanie bezpečnostných pásov, sladkosti)

evs pr7

Veľkosť a obsah verejného sektora

vymedzenie z hľadiska cieľov funkcií, veľkosti,
6/98 časopis Verejná správa – sociálnoekonomické problémy verejného sektora

2 hlavné problémy:

1. príčiny rastu VS -
2. meranie veľkosti VS -

Aké je postavenie štátu v trhovej ekonomike? Má štát v trhovej ekonomike zohrávať okrajovú (vedľajšiu) alebo dôležitú úlohu? Platí niečo medzi tými 2 názormi, t.j. ekonomický smer neoliberalizmus, čo je významný smer ekonomickej vedy, predstavujú nemeckú podobu neoklasickej ekonómie. Neoliberalizmus preferuje voľnú konkurenciu a trhový mechanizmus, ale navrhuje nové formy štátnych zásahov do hospodárstva. Zároveň vytvorenie čo najširšieho priestoru pre automatické samoregulujúce pôsobenie trhového mechanizmu. Efektívne fungujúce hospodárstvo si podľa neoliberalizmu vyžaduje existenciu súkromného vlastníctva, bez ktorého nemôže existovať voľná konkurencia, ani podnikateľská iniciatíva, ani slobodná tvorba cien a tiež nemôže sa realizovať individuálna sloboda človeka – podnikateľa. Hospodárska činnosť štátu sa má orientovať na podporu existujúcich trhových foriem organizácie hospodárstva, nie na riadenie jeho procesov. Štátne regulovanie nemá narušovať pôsobenie trhových síl, ale má prispieť k jeho efektívnejšiemu fungovaniu.

Príčiny rastu verejného sektora – vychádza sa z tzv. Wagnerovho zákona. Wagner – nemecký ekonóm, bol predstaviteľom Bismarckovej finančnej politiky. Zákon je hypotéza, že rozvoj industrializovanej ekonomiky bude sprevádzaný rastúcim podielom štátu na HDP. Príčiny, kt. ovplyvňovali proces: Wagner tvrdil, rozvoj spoločnosti je spojený s relatívnym rastom nákladov na zabezpečenie verejnej správy, v rámci nej zákonnej moci a poriadku. Sociálne a kultúrne služby, kt. poskytuje štát budú v budúcnosti veľmi vyžadované, dopyt po týchto službách sa bude s rastom dôchodku zvyšovať rýcheljšie ako sám dôchodok. Ekonomický rozvoj bude sprevádzaný rastom priemyselných monopolov, čo vyvolá posilniť regulačnú funkciu štátu.
Ďalší vývoj sa uberal v súlade s Wagnerovou hypotézou rastu podielu verejných výdavkov na HDP, no v dnešnej dobe je Wagnerov zákon kritizovaný, nevychádza z teórie správania sa štátu ako ekonomického, právneho a sociálneho subjektu, ide len o výrok, ktorý sa opieral o argumenty, kt. sa v tej dobe javili ako správne. Dnešní ekonómovia tvrdia, že narastanie verejného sektora vyjadreného podielom vládnych výdavkoch na HDP je v stredoeurópskom priestore ukončeným procesom. V Dánsku, Švédsku, NSR majú potrebu verejné výdavky znižovať.
Základným vedeckoteoretickým a praktickým problémom nie je vysvetlenie narastania rozsahu verejného sektora, ale narastania významu verejného sektora ako sféry, kt. vytvára moderné a vysokoefektívne faktory rastu. Narastanie rozsahu a významu verejného sektora sú 2 samostatné a odlišné procesy.

V transformačných podmienkach SR je v súčasnej dobe zvýšenie verejných výdavkov na HDP nevyhnutnosťou. Treba však ale predpokladať, že výsledkom transformačného procesu nebude obnova nadmerne vysokého podielu výdavkov na HDP, kt. bol v r. 1990 až 56,2%, ale snaha o ich znižovanie, čo je možné spraviť aplikáciou legislatívy. (v r. 2001 oproti 1990 by to malo byť 37%, v r. 2004 sa počítalo s 31,8% HDP)

Postindustriálna (informačná spoločnosť) spája verejný sektor s oveľa zložitejšou štruktúrou nákladov ako uvádza Wagner.

Súčasné príčiny rastu verejných výdavkov -
- demografický vývoj (populácia, stárnutie, menej práce, zhoršovanie zdravotného stavu, zanedbané životné prostredie)
-  technologický vývoj (budovanie infraštruktúry, vodovody, kanalizácie)
- historicko politické súvislosti a rast životnej úrovne obyvateľstva

Meranie veľkosti verejného sektora

Veľkosť verejného sektora (rozsah verejného sektora) sa udáva:
1. podiel štátnych (vládnych) výdavkov na HDP = pomer verejných výdavkov ku HDP (VV/HDP), v súčasnosti o najvhodnejší štatistický ukazovateľ v tejto oblasti.

2. podiel pracovníkov vo verejnom sektore k celkovému počtu pracovníkov
3. podielom prijímov k celkovým príjmom
4. podielom investícií vo verejnom sektore k celkovým investíciam v národnom hospodárstve
2, 3, 4 majú menšiu vypovedaciu hodnotu pri meraní veľkostí VS.

Narastanie významu je potrebné a nutné, ale narastanie rozsahu zvyšovaním podielu výdavkov na HDP sa musí prispôsobovať situácií (rast alebo stagnácia). Zabrániť vytváraniu rozpočtových bariér, kt. vznikajú narastaním štátneho dlhu ako dôsledok deficitného financovania.

evs pr8

1. Teória verejnej voľby

1. Politika a ekonomika z pohľadu teórie vejenej voľby
2. Subjekty verejnej voľby a ich úloha
3. Verejný sektor a byrokracia

Teória sa zaoberá skúmaním celého spektra otázok súvisiacich s fungovaním verejného sektora. Na trhu v súkromnom sektore sú základné ekonomické otázky riešené prostredníctvom trhového mechanizmu. Vo verejnom sektore je celý rad vecných i finančných rozhodnutí predmetom politického rozhodovania. Teória verejnej voľby je najmladšia ekonomická špecializácia, vznikla v 60. rokoch 20. storočia.

Teória verejnej voľby je významná vo všetkých oblastiach, v kt. je ekonomický mechanizmus rozhodovania nahradený z akýchkoľvek dôvodov politickým systémom rozhodovania. Samotná existencia verejných statkov si logicky vynucuje verejné rozhodovanie. Druhou príčinou je, že trh nie vždy funguje efektívne a preto vyžaduje „dohľad“ zo strany štátu. Teória verejnej voľby vychádza z myšlienky, že politika s ekonomikou sa v mnohých smeroch navzájom prekrývajú. Pre správne pochopenie problémov jednej oblasti si vyžaduje aj pochopenie problémov druhej oblasti. Podobne ako trhový mechanizmus, kt. si vytvára ekonomický trh, tiež aj mechanizmus verejnej voľby si vytvára politický trh. Politický trh má svoje pravidlá, kde jednotlivými subjektmi sú voliči, politici, hlasovací systém, byrokracia. Podľa Samuelsona z týchto pravidiel vyplýva:
- ako sa prejavujú názory jednotlivcov na fiskálne otázky
- ako sa individuálne názory transformujú do kolektívneho rozhodovania
- ako parlament a vláda rozhodujú o týchto záležitostiach
Bez ohľadu na príčiny vládnych zásahov do ekonomiky základný predpoklad, kt. je potrebné pri realizovaní týchto zásahov dodržať je konať v konzistencií s vôľou občanov. V prípade, že by vláda dlhodobo nebrala do úvahy záujmy občanov, došlo by v konečnom dôsledku k jej nahradeniu inou vládou. V demokratických spoločnostiach vyjadrujú občania svoje názory a postoje vo vzťahu k verejnému sektoru, ale tiež k činnosti zvolených zástupcov vo voľbách.

Volebné systémy a úloha subjektov podieľajúcich sa na verejnej voľbe

V teórií verejnej voľby rozoznávame:
1. voličov,        2. politikov,        3. volebný (hlasovací) proces,        4. teória byrokracie

V teórií verejnej voľby je volič zákazníkom a politik podnikateľom.

Volič, ak sa na voľbách zúčastní, sa nebude snažiť o to, aby bol dobre informovaný. Pretože vplyv jeho hlasovania na jeho vlastný blahobyt je veľmi malý. Môže byť dobre informovaný o tých otákach, ktoré sa týkajú jeho vlastných záujmov. Každý volič má záujem o verejné blaho a o zvolenie vlády o ktorej si myslí, že bude prospešná.

Politik je v teórií verejnej voľby osoba, kt. si zarába na živobytie tým, že sa nechá zvoliť voličmi. Napriek tomu, že informovanosť je podstatne vyššia u neho ako u voliča jeho hlas a aktivita pri rokovaniach v parlamente len v malej miere ovplyvnia prosperitu volebného obvodu, za ktorý bol zvolený.

V demokratických štátoch sa uplatňjú 2 volebné systémy:

1. systém proporcionálneho zastúpenia                        2. väčšinový volebný systém
Proporcionálne zastúpenie = zastupiteľská demokracia, SR, spočíva v tom, že do parlamentu sa za každý volebný obvod volí niekoľko zástupcov. Tým sa predpokladá, že niekoľko volebných zástupcov umožní lepšie vyjadriť široké spektrum politických názorov v tom-ktorom volebnom obvode. Umožňuje, aby v zákonodárnom zbore boli zastúpené aj menšie politické strany, kt. vyjadrujú preferencie menšiny.

Väčšinový volebný systém sa uskutočňuje tak, že za každý volebný obvod sa volí 1 zástupca a to z tej strany, kt. získala väčšinu hlasov. Podporuje vznik politických strán, zo široko koncipovaným programom, obmedzuje prienik nových strán na politický trh. Skúsenosť amerického a britského volebného systému poukazuje na to, že tento systém vedie k vzniku 2 dominantných strán.
Nemožno konštatovať, ktorý z nich je efektívnejší. To, aký volebný systém sa v štáte uplatňuje, sa odvíja v prvom rade od historického vývoja jeho politického systému. Pri fungovaní jedného zo systémov existujú rôzne postupy verejného rozhodovania. Môže ísť o:

1. pravidlo jednomyselnej zhody                        2. väčšinové pravidlo
3. pluralitný postup                                        4. systém podľa počtu získaných bodov

1. vyskytuje sa len výnimočne, dosiahnutie jednomyselnej zhody je extrémne časovo náročné
2. v demokratických štátoch, hlasovanie môže byť priame (občania sa vyjadrujú sami – referendum), nepriame (voliči si volia zástupcov – poslancov, ktorí potom hlasujú za nich)
3. od voliča sa požaduje, aby usporiadal jednotlivé potreby od najviac uprednostňovanej alternatívy
4. každý volič má určitý počet bodov, ktorý môže na základe svojich preferencií rozdeliť podľa svojej potreby

evs pr9

2. Tézy a termíny

14.12.        predtermín        10.00-12.00        (12)
7.1.        termín                8-12                (25)
13.1.        termín                8-12                (25)

17.1.        termín                8-xx                (25)

1. Vymedzenie pojmu verejný sektor – od rôznych autorov
2. Predmet a metódy ekonomiky verejného sektora
3. Neziskové organizácie a ich úloha pri poskytovaní verejno-prospešných služieb
4. Verejný sektor v teórií 3 sektorov – charakteristika sektorov
5. Právne formy mimovládnych organizácií - 4

6. Stručne charakterizujte 3tí sektor SR
7. Objasnite funkcie blokov (subsystém verejného sektora)
8. Štruktúra a krytéria vymedzenia verejného sektora
9. Príčiny existencie verejného sektora (1929)
10. Ekonomická podstata externalít
11. Klasifkácia externalít
12. Verejný sektor a výkon funkcií štátu
13. Volebné systémy, teória verejnej voľby, subjekty podieľajúce sa na voľbe
14. Verejný sektor a byrokracia
15. Výdavkové programy, ich výskum a podstata
16. Verejné statky a ich členenie (deliteľnosť a vylúčiteľnosť)
17. Charakterizujte druhy statkov a rozdiely medzi nimi
18. Rozsah a obsah verejného sektora, meranie veľkosti vereného sektora
19. Efektívnosť verejného sektora (ekonomická efektívnosť, skupiny, výstupy)
20. Význam sociálnych služieb vo verejnom sektore
21. Význam a úloha sociálneho zabezpečenia vo verejnom sektore
22. Verejné služby ako nedeliteľná súčasť verejného sektora (verejnoprospešné služby)
23. Spôsoby poskytovania verejných služieb
24. Municipalita ako poskytovateľ verejných služieb
25. Kategorizácia, členenie a špecifiká služieb
26. Charakteristické znaky sféry služieb
27. Špecifické problémy verejných služieb
28. Ekonomická podstata verejnoprospešných služieb, verejnoprospešné subjekty
29. Spoločné znaky organizácií tretieho sektora
30. Postavenie štátu v trhovej ekonomike
31. Obrana štátu ako verejný statok
32. Charakterizujte priebeh reforiem verejnej správy v SR

Byrokracia – každá organizácia, kt. spĺňa minimálne 2 charakteristiky:

1. vytvára output, kt. nie je hodnotený trhovým mechanizmom (nerealizuje sa na trhu)
2. aspoň časť svojho príjmu získava z iných zdrojov ako je predaj outputu, kt. vyrába

Inštitúcie verejného sektora zpravidla spĺňajú obe kritéria. Byrokracia existuje aj v súkromnom sektore – napr. niektoré oddelenia veľkých firiem, kt. sa priamo neorientujú na dosiahnutie zisku, ale poskytujú služby ostatným oddeleniam firmy. Byrokracia znamená tiež skupinu úradníkov, úradnícky aparát.
Vštátoch kde je legislatíva, kt. znemožňuje vedeniu postihovať pracovníkov, budú záujmy pracovníkov úplne odlišné. Priemerný byrokrat má záujem nepracovať príliš veľa, bude mať záujem o rozšírenie svojho oddelenia a zvýšiť si výhody spojené s jeho funkciou. Tendencia bude naďalej sa rozrastať, vytvárať veľké byrokracie. Byrokrati sú tiež voličmi, kt. majú záujem na všeobecných informáciach, častejšie chodia k voľbám. Vedúci musí svojich podriadených považovať za svojich voličov, ak je dosadený do funkcie.

Preto je potrebné reformovať byrokratický aparát, preto je potrebné odovzdať moc na samosprávy, no tento proces pokračuje ťažko, pretože záujem byrokracie je udržať si pracovné miesta.

3. Príčiny neefektívnosti byrokracie

1. Organizačné motívy – pretože sa nemusia obávať bankrotu, pretože v prípade potreby preberá za nich štát zodpovednosť, preto sa nesnažia pracovať efektívne.
2. Relatívna oddelenosť spotrebiteľov outputu od tých, ktorí ho vytvárajú. Byrokrati nie sú za svoju činnosť zodpovední spotrebiteľom outputu, ale voleným, resp. menovaným úradníkom v štátnej správe a legislatíve.
3. Charakter služieb byrokratov poskytuje značný stupeň svojvoľnosti konania. Mnohé tieto služby, kt. nám verejný sektor poskytuje, sú natoľko všeobecné, že pri ich výklade môžu konať relatívne nezávisle a samostatne.
4. Byrokrati majú záujem na veľkosti svojho úradu. Aj keď im to neprinesie zvýšenie platu, ale vedie to k rastu nepeňažných pôžitkov.
5. Nedisponujú vlastníckymi právami na majetok (na rozdiel od súkromných firiem) a preto ich nezaujíma ako bude úrad fungovať v dobe, kedy tam nebudú.
6. Rozpočtová prax používaná v byrokraciách je neefektívna, pretože sa uplatňuje účtovný systém uzatvoreného roka, podľa ktorého sa všetky finančné zdroje musia použiť do konca fiskálneho roka.
7.

evs pr10

4. Efektívnosť verejného sektora

1. Príčiny neefektivity verejného sektora
2. Príčiny zlyhania vlády
3. Možnosti reformy byrokracie

Treba porovnať efektivitu súkromného a verejného sektora. Touto tematikou sa zaoberá veľmi málo autorov. Porovnaním efektivity súkromného a verejného sektora by sa dalo určiť, ktoré činnosti by bolo efektívnejšie previesť na súkromný sektor a ktoré ponechať sa verejný sektor.
Stiblitz: byty budované verejným sektorom stáli o 20% viac ako byty súkromným sektorom, pri rovnakej hodnote.
Ďalšie príklady – požiarny zbor je drahší vo verejnom sektore ako platený v súkromnom sektore.
Je to preto, že súkromné firmy sa snažia vybudovať si dobré meno, ktoré im zabezpečí lepšie podmienky v podnikaní, kým v štátnom sektore nie je motivácia robiť prácu lepšie. Úradníci nemajú zodpovednosť.

Zvýšenie efektívnosti sa stal tradičným argumentom vlády, no medzi verejnými podnikmi a veľkými súkromnými podnikmi je zásadný rozdiel: motivácia k dosahovaniu zisku – individuálna a spoločná.
Spoločná - Verejné podniky sa od súkromných líšia v 2 dôležitých aspektoch. Tými aspektmi sú, že: 1) nemusia sa obávať bankrotu a 2) väčšinou nie sú vystavené konkurencií.
Individuálna –
1) mzdový systém štátnych podnikoch – je omnoho menej závislý na vytvorenom zisku a je zviazaný radou obmedzení.
2. obtiažnosť výpovední v štátnych podnikoch – táto charakteristika vo vládnych organizáciach je dokonca často uvádzaná ako veľká prednosť. U nás donedávna platilo, že na dôležitých miestach usadili ľudia, kt. podporovali vládnu stranu.

Príčinou zlyhania vlády môže byť okrem iného hlavne programové vyhlásenie vlády, vládneho programu. Okrem toho napr. politická aféra (Watergate). Stiblitz uvádza 4 dôvody systematických neúspechov vlády:
1. obmedzené informácie – následky rôznych rozhodnutí sú ťažko predvídateľné a môžu byť komplikované. Človek je tvor omylný, no zmierniť ich môžu okrem iného aj dostatočné a kvalitné informácie. Stiblitz: zdravotný zákon prijatý v USA v nasledujúcich 10 rokoch priniesol zdraženie zdravotnej starostlivosti pre starších obyvateľov.
2. obmedzená kontrola reakcií súkromného sektora – vláda v tomto prípade môže mať len obmedzený vplyv na reálne dôsledky svojich rozhodnutí. Napr. daňová reforma má za cieľ zvýšiť príjmy z daní, no nemusí to byť tak.
3. obmedzená kontrola nad byrokratickým aparátom. Za príklad obmedzeného vplyvu vlády môžeme uviesť jej vplyv na konkrétne zavádzanie legislatívy do praxe.
4. obmedzenia vyplývajúce z podstaty politického procesu. Aj keby bola vláda dokonale informovaná, o všetkých možných dôsledkoch svojich rozhodntuí, výber z aleternatívnych možností vždy vyvoláva ďalšie problémy. Vládne rozhodnutia ovplyvňujú životy mnohých ľudí, ale sú prijímané len obmedzenou skupinou zvolených zástupcov. Vláda musí zaistiť záujmy svojich voličov a nájsť spôsob ako zmieriť rozličné názory a zvoliť jeden z nich.
Kritici vládnych zásahov poukazujú na to, že kvôli týmto príčinám by štát nemal zasahovať do hospodárenia.
Poporcovia vládnych zásahov podotýkajú, že tieto obmedzenia by mali napomáhať pri vypracovaní kvalitnejších programov.

Možnosti reformy byrokracie – aj keď reformy na jednej strane môžu zainteresovať byrokracie na efektívne fungovanie svojich úradov, môže to priniesť nevýhody, ktoré prevážia tieto výhody. Stiblitz: zákon o verejnej správe znemožňuje prepúšťať zamestnancov, je v niektorých prípadoch nevýhodný.
1. Prvou možnosťou reformy byrokracie by bolo reformovať mzdový systém tak, aby podporoval aktivitu a kvalitu práce.
2. Efektivitu práce štátnych úradov by mohlo zvýšiť zvýšenie konkurencie – vytvorenie konkurenčného úradu zameraného na podobnú problematiku. No nie je to vždy možné.

evs pr pr11

5. Postavenie a význam vzdelania vo verejnom sektore

(Cieľ: Vymedziť, cieľ, podstatu a predmet vzdelania a vzdelávania, objasniť výrobný a službotvorný pracovný proces, vymedziť vzdelanie ako verejný statok.)

Učebné úlohy -
1. ekonómia vzdelávania ako súčasť ekonómie, predmet ekonómie vzdelávania

2. vzdelanie a vzdelávanie ako službotvorný proces
3. vzdelanie ako verejný statok

4. účinky vzdelania v reprodukčnom procese
5. kvalita vzdelávacieho procesu

1. Ekonómia vzdelávania ako súčasť ekonómie

Pochopiť obsah a priebeh ekonomických procesov, kt. sme súčasťou je často veľmi zložité a vyžaduje si neustále vedecké bádanie. Pri definovaní ekonómie vzdelávania vychádzame z definície ekonómie.Ekonómia: spoločenská veda, kt. skúma ciele, motívy a spôsoby rozhodovania sa jednotlivcov a spoločnosti o alternatívnom využívaní vzácnych, nielen výrobných zdrojov. Ďalej analyzuje spôsoby rozdeľovania vyrobených statkov vzhľadom na súčasnú a budúcu spotrebu medzi rozličné skupiny obyvateľstva a výmenné procesy, ku ktorým dochádza. Má interdisciplinárny charakter.Ekonómia vzdelávania: ako samostatná vedná disciplína je jednou z podmnožín komplexnej množiny, kt. je nazývaná ekonómia. Ekonómia vzdelávania skúma ciele vzdelávania v závislosti na využití vzácnych zdrojov, ktorými sú vedomosti, poznatky, zručnosti, návyky, ktorých dosiahnutie závisí od efektívneho využívania disponibilných materiálnych a finančných zdrojov spoločnosti. Vzťah človeka k ľudskej spoločnosti, k silám prírody určuje a vymedzuje prvú stránku spoločenskej výroby a vzťah človeka k človeku v procese materiálnej výroby, determinuje druhú stránku spoločenskej výroby. Pokrok spoločnosti sa dosahuje rozvojom vedy a vzdelania.

Vzdelanie        <--        -        -        ->        Veda

                \                        /

                Vzdelávacia sústava

1.Vzdelanie podmieňuje rozvoj vedy.        
2. Aplikácia vedeckých poznatkov a ich využitie si vyžaduje vyššiu vzdelanostnú úroveň pracovníkov vo všetkých oblastiach spoločenského života
3. Vedecké objavy obohacujú obsah vzdelania, kt. je dané vzdelávacou sústavou

2. Predmet ekonómie vzdelávania

Výchova a vzdelávanie sú zložitým špecifickým procesom ľudskej činnosti a sú zároveň predmetom skúmania ekonomiky, pedagogiky, zároveň aj iných vedných disciplín a sú predmetom skúmania i ekonómie vzdelávania. Ekonómia vzdelávania je hraničná vedná disciplína, kt. skúma medzné hranice ekonómie a pedagogiky a usiluje sa odhaliť tie ekonomické zákonitosti, ktoré podmieňujú vznik, vývoj, ciele, obsah a štruktúru výchovy a vzdelávania. Zároveň ekonómia vzdelávania hľadá aj zákonitosti spätného vplyvu výchovy a vzdelávania na ekonómiu. Ekonómia vzdelávania si musí klásť tieto základné otázky: koho vzdelávať, akými metódami a formami vzdelávať, aký obsah vzdelania poskytovať, aké množstvo vzdelania poskytovať, aká časť verejných a súkromných zdrojov má byť použitá na vzdelávanie, ako prijímať rozhodnutia o vzdelávaní. Východiskom a základným právnym dokumentom pre oblasť vzdelávania je Ústava SR. Z tejto vychádza aj koncepcia školskej politiky, kt. definuje a rozvíja ciele a úlohy, obsahové zameranie, organizáciu a prostriedky vzdelávania na jednotlivých druhoch a typoch škôl. Školská politika sa ďalej zameriava na presadzovanie spoločenských záujmov, rozdeľovanie prostriedkov, politických aspektov riadenia, spravovania verejných vecí, na tvorbu priorít a zásadných rozhodnutí v inštitúciach školstva a osvety.

Akú časť použiť – viď. krivka produkčných možností. Os X – verejné vzdelanie, os Y – súkromné vzdelanie.

3. 2. Vzdelanie a vzdelávanie ako službotvorný proces

Pracovné procesy môžeme deliť na výrobné a službotvorné.
Výrobný pracovný proces – získavajú sa ním hmotné statky, najmä však materiálne výrobky.
Službotvorný pracovný proces - získavajú sa nehmotné efekty, kt. tiež nazývame služby. Pracovný proces má 3 činitele: 1. ľudská práca – determinovaná pracovnou silou, 2. spracovný prostriedok – vec, alebo kompex vecí prostredníctvom ktorých pôsobí pracovná sila na pracovný predmet, 3. pracovný predmet – každá vec, kt. človek pretvára svojou prácou a k čomu ľudská práca smeruje.

Vzdelávací proces je službotvorným pracovným procesom, v ktorom interakčne pôsobí riadiaci subjekt (učiteľ) na riadený objekt (študent), aby dosiahol určený vzdelávací cieľ prostredníctvom obsahu učiva a pri použití moderných vyučovacích metód a foriem. Osobitosťou tohto procesu, najmä v porovnaní s procesmi materiálnej výroby je skutočnosť, že objektom činnosti je človek, kt. je súčasne i subjektom vzdelávania i výsledným činiteľom tohto procesu. Výsledným efektom vzdelávacieho procesu je vzdelanie určitého druhu a stupňa a jeho nositeľom je opäť človek. Vzdelanie ako výsledok vzdelávania potom predstavuje súhrn všeobecných a odborných teoretických vedomostí a praktických zručností, ktoré cieľavedome získava človek ako objekt vzdelávania v priebehu vzdelávacieho procesu. Teda vzdelanie je nielen pedagogická ale i ekonomická kategória a vyjadruje potenciálnu pripravenosť človeka na trhu práce. Služby vzdelávania môžeme členiť do 3 kategórií:
1. základné – vzdelávacie – služby poskytujúce vzdelanie určitého stupňa a druhu
2. vedcko-výskumné – poskytujú najmä vysoké školy
3. doplnkové – poskytujú podpornú funkciu základným a vedcko-výskumným službám.

4. 3. Vzdelanie ako verejný statok

Vieme že sú verejné statky, súkromné statky a zmiešané statky. Pri určení o aký typ statku pri vzdelaní ide vychádzame z Ústavy SR a z definície verejných statkov. (čistý verejný statok - nedeliteľnosť, nevylúčiteľnosť zo spotreby). Základné školy sú čisto verejným statokm, stredné školy sú hlavne verejné, niektoré sú súkromné. Vysokoškolské vzdelanie je zmiešaný statok, môžeme vylúčiť zo postreby.

5. 4. Účinky vzdelania v reprodukčnom procese

Keď chceme skúmať efektívnosť vzdelania je potrebné si všeobecne vymedziť a kategorizovať čo najviac možných účinkov (efektov, úžitkov) vzdelania. Účinky:
1. ekonomické
- zlepšenie kvalitatívnych výsledkov reprodukčného procesu
- zvyšovanie produktivity práce

- zvýšená tvorba úžitkových hodnôt
2.  mimoekonomické účinky

- formovanie človeka
- vytváranie sociálno-kultúrnej štruktúry spoločnosti
- zvyšovanie jej úrovne atď.

evs pr12

6. Verejné služby

Poskytovanie, spôsoby poskytovania verejných služieb

Plošná analýza skúmajúca kvalitou poskytovania verejných služieb dosiaľ nebola realizovaná. Kvalita služieb je narúšaná byrokraciou, úradníci nevnímajú občana ako klienta, uplatňujú neprofesionálny prístup. Problémom pri postkytovaní verejných služieb občanom je to, že nebola vykonaná plošná analýza kvality. Z čiastkových analýz bolo zistené, že je podstatne narušený vzťah občanov k úradom. Tento vzťah je narušený predovšetkým zdĺhavou byrokraciou, ktorá existuje pri vybavovaní na úradoch, úradníci si občana nevážia ako zákazníka z čoho vyplýva neprofesionálne správanie pracovníkov voči občanovi a tiež nemiestna mocenská nadradenosť.

Verejné služby = široká množina statkov, zameraná na oblasti materiálneho i nemateriálneho charakteru. Verejné služby sa môžu poskytovať internými alebo externými formami.

1. Subjekty pri poskytovaní služieb

3. poskytovateľ služby PS – môže to byť štát prostredníctvom štátnej správy – ústrednej / miestnej štátnej správy alebo municipalita
4. producent služby PrS – štátna organizácia alebo inštitúcia, súkromná inštitúcia, nezisková organizácia
5. subjekt financovania služby SFS- štát pri poskytovaní kolektívnych statkov, súkromný investor, neštátna organizácia. Vo výnimke ním môže byť aj súkromný investor, potom poskytovateľ služby musí rešpektovať špecifické požiadavky súkromného investora.
6. spotrebiteľ služby SS

Vzťahy medzi subjektmi

PS – SFS – predstavuje vzťah regulácie zo strany štátu v týchto oblastiach:
- vládne zásahy v oblasti daní, výdavkov, opatrení týkajúcich sa ekonomických aktivít
- regulácia podielových daní, miestnych poplatkov a podmienok daňových úľavPS – PrS – zahŕňa riadenie prostredníctvom zmluvných vzťahov. Sú to zmluvy o poskytovaní služieb, zmluvu s prevádzkovateľom bez podielu na zisku alebo s podielom na zisku, zmluvu o prenájme, koncesnú zmluvu.
V zmluve sa sleduje: vplyv na mieru variability ponuky služby, vplyv na efektívnosť produkcie verejných služieb, vplyv na kvalitu poskytovanej verejnej služby, vplyv na mieru rovnosti k prístupu verejnej služby, vplyv na schopnosť štátu kontrolovať verejné výdavky.

Municipalita ako PS verejnej služby zabezpečuje verejné služby:
- prostredníctvom rozpočtovej organizácie zriadenej mestom alebo obcou
- prostredníctvom príspevkovej organizácie zriadenej mestom alebo obcou

- prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným

- prostredníctvom zamestnancov mestského a obecného úradu
- prostredníctvom verejno-prospešných prác
Úlohu koordinátora v tomto vzťahu by mala na seba preberať štátna správa alebo samospráva v záujme zabezpečovania požadovanej štruktúry verejných služieb v adekvátnom rozsahu k potrebám občana v území.

PrS – SS – možnosť individuálneho výberu spotrebiteľa služby, možnosť zvýšenia racionality za predpokladu oboznámenia sa spotrebiteľa s nákladmi produkcie verejnej služby a tiež na jeho podieľanie sa na krytí týchto platieb vo forme poplatkov buď priamo producentovi služby alebo poskytovateľovi služby. Podstatné je, že producent zodpovedá za produkciu služby v stanovenom rozsahu s kvalitou úmernou cene poskytovanej služby. Občan má prostredníctvom zastupiteľskej alebo priamej demokracie právo vyjadriť svoje požiadavky na kvalitu poskytovanej verejnej služby.

PS – SS – dodržiavanie stanovených štandardov, ktoré by mali byť obsahom zmluvy medzi producentom a poskytovateľom by mal sledovať poskytovateľ služby. Obec by mala byť koordinátorom vo vzťahu občan – producent a mala by zabezpečiť efektívne fungovanie tohto vzťahu.

Metodika spracovania výdavkového programu

1. Vypracovanie analýzy
- analýza financovania danej oblasti
- zostavenie časových radov
- zistenie pozitívnych a negatívnych aspektov financovania (SWOT analýza)
2. Definovanie cieľa a vymedzenie problému, ktorý sa má riešiť
- vymedzenie a definovanie hlavného cieľa
- rozčlenenie hlavného cieľa na čiastkové

3. Rozhodovanie o produkcií výberom subjektov
- určenie kritérií pre producentov verejného statku
- návrh subjektov, ktoré budú produkovať verejné služby

4. Porovnávanie efektívnosti vynaložených prostriedkov na základe dosiahnutých výsledkov
- cenové hľadisko
- kvalitatívne hľadisko (spokojnosť spotrebiteľa)
- kvantitatívne hľadisko (množstvo produkcie)

5. Výber najvhodnejšej alternatívy
- komparatívna analýza
6. Výber producenta

Charakteristické znaky sféry služieb

Špecifické zvláštnosti služieb
- neskladovateľnosť – nemožno vytvárať službu do zásoby
- neoddeliteľnosť – nemožno oddeliť proces produkcie od procesu spotreby

- komplexonsť – uspokojovanie potreby vyžaduje komplexnosť služieb
- neopakovateľnosť – jedinečnosť každej služby
- nenahraditeľnosť – zdravotnícke úkony, službu je potrebné spotrebovať
- anticyklické správanie – rozvojom služieb môžeme prispieť aj k ekonomickému rastu

Kategorizácia služieb
Z hľadiska podmienok ich reprodukcie:
-a služby materiálne – oprava zdravotníckej techniky
-a nemateriálne – služby vzťahujúce sa k osobnosti, nie k výrobe
-a platené – väčšina služieb
-b neplatené – charakter kolektívnych statkov
-b príspevkové -  majú charakter zmiešaných statkov

-b trhové

-c polotrhové

-c netrhové

Z hľadiska spotrebného určenia

- uspokojovanie jednotlivých skupín alebo druhov potrieb

- intenzita a obsah potrieb

Z hľadiska odvetvovej príslušnosti
- služby osobnej hygieny, kultúry, športu, sociálne služby, veda a výskum, ...
Z hľadiska konkurenčného prostredia

Z hľadiska naliehavosti a intenzity potrieb

- základné

- občasné
- príležitostné

Verejnoprospešné služby = nie materiálneho charakteru. Sú špecifickým druhom verejných služieb.