Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Daòovníctvo

vypracované otázky (dan_faq4.doc)

1. Fiškálne príjmy Vo verejných rozpočtoch sa sústreďujú finančné prostriedky predovšetkým z daňových príjmov. dane predstavujú rozhodujúcu časť príjmov verejných rozpočtov. Na veľkosť príjmov verejných rozpočtov vplývajú:-- uplatňovaná hospodárska politika štátu,--politická situácia v krajine,--demografický vývoj ( veková štruktúra, vzdelanie...),miera inflácie,nezamestnanosť, resp. zamestnanosť

Dane môžu ovplyvňovať správanie sa spotrebiteľov, podnikateľa, ovplyvňovať prílev zahraničných investícií .Priama súvislosť medzi uplatňovanou hospodárskou politikou štátu a jeho daňovou politikou.

2. Členenie verejných príjmovNajdôležitejšie príjmy verejných rozpočtov:-dane,-dotácie,-clá,-poplatky,-úveryČlenenie verejných príjmov: Z hľadiska návratnosti:- nenávratné –dane, poplatky, clánávratné – úvery, dotácie Z hľadiska zdrojov financovania: neúverové (dane, poplatky, clá)úverové (tie môžu byť účelové na konkrétny program, neúčelové napr. na krytie rozpočtového schodku)Z hľadiska obsahu(najčastejšia klasifikácia):daňové,nedaňové SLEDOVANIE OBJEMU VYBRANÝCH DANÍ AKO PERCENTO Z HDP Z ASPEKTU: - štruktúry daňových príjmov -– nepriame, --  priame, --  environmentálne,--  sociálne odvody - štruktúry rozdelenia príjmov podľa úrovne vlády-- centrálna vláda, -- regionálna vláda, -- miestna vláda.- štruktúry ekonomických činností, z ktorých plynú -- spotreba, -- práca,-- kapitál. Schodok (-)   -61 523 900 3. Charakteristika daňovej politiky Daňová politika – súhrn opatrení štátu, pomocou ktorých riadi daňovú sústavu v súlade so svojimi ekonomickými zámermi. Jej cieľom je zabezpečiť dostačujúci objem prostriedkov na vládne výdavky a teda na fungovanie štátu. Expanzívna politika štátu – daňová politika sa zameriava na zvýšenie podnikateľských aktivít, čo možno dosiahnuť znižovaním daňového zaťaženia prostredníctvom zníženia daňových sadzieb, uplatňovaním daňových úľav, úpravou daňového základu a pod.Reštriktívna politika štátu – daňová politika musí vytvoriť prebytok finančných prostriedkov v ekonomike alebo znížiť štátny dlh a teda sa zameria na zvýšenie daňových sadzieb, na zníženie daňových úľav(ich vypustenie alebo obmedzenie ich počtu) na zníženie počtu oslobodenia od daní a pod.Požiadavky na daňovú politiku:má pružne reagovať na zmeny vo všetkých oblastiach hospodárskeho a politického života, významne ovplyvňuje podnikateľský sektor a životnú úroveň obyvateľstva,má riešiť optimálne zdanenie tak, aby podporila investície, vytvárala zvýšený investičný dopyt a prispela k zvýšeniu príjmov verejných financií.Daňové zaťaženie- vyjadruje rozsah, v akom daňový systém určitého štátu odčerpáva finančné zdroje z výnosu daňového subjektu. daňové zaťaženie vyjadrujeme pomocou daňovej kvóty – pomer a podiel vybratých daní na vytvorenom HDP spravidla za jeden kalendárny (rozpočtový) rok. Priemerné daňové zaťaženie štátov EÚ  = cca 40 %. Najvyššie zaťaženie majú:Švédsko, Fínsko, Dánsko, Belgicko, Francúzsko, Rakúsko, Luxembursko, Taliansko – od 41 – 51 %. Najnižšie v Írsku, Lotyšsku, Litve, - od 28,5 – 32,5 %.Slovensko má nižšie daňové zaťaženie, avšak vysoké sociálne odvody

.4. Daňové zásady a ich členenie Daňové zásady- všeobecné pravidlá postupu štátu, ktorými sa riadi pri vymeriavaní a vyberaní daní. Členenie daňových zásad:-a)Podľa morálnych kritérií-zásada všeobecnosti zdanenia,-Zásada jednotnosti zdanenia,-Zásada daňovej spravodlivosti,-Zásada zákonnosti.b) Z národohospodárskeho hľadiska- zásada daňovej únosnosti,-zásada neutrality, c) Podľa fiškálnej politiky- zásada dostatočnosti daňového výnosu, zásada stability, stimulačná zásada, d) Podľa nákladov na daňovú správu - zásada určitosti, zásada minimálnych nákladov Zásada všeobecnosti zdanenia- najstaršia daňová zásada. Podľa nej majú platiť dane všetky subjekty a nemali by sa brať do úvahy žiadne privilégiá. Existujú inštitúty daňovej imunity –kráľ neplatí daň, daňové amnestie – oslobodenie od pokuty ak sa daň zaplatí, oslobodenia od dane, nezdaniteľné časti základu dane.Zásada jednotnosti zdanenia- praxi sa porušuje tým, že štát v niektorých prípadoch vytvára zákonné podmienky na znižovanie dane alebo oslobodenie od dane.Zásada daňovej spravodlivosti dane by mali byť spravodlivéHorizontálne – subjekty s rovnakými príjmami sa zdaňujú rovnako,Vertikálne – subjekty s vyššími príjmami platia relatívne (percentuálne) vyššiu daň.Zásada zákonnosti vyjadruje skutočnosť, že dane možno vyberať len na základe príslušného zákona a len v takej výške a za takých podmienok, v akých ich zákon určuje.Zásada daňovej únosnosti- možno ju charakterizovať ako zásadu, ktorá má štátu zabezpečiť dostatočný daňový príjem na úhradu jeho výdavkov. Daňová politika štátu by sa mala zameriavať nielen na získanie finančných zdrojov z daní, ale vybrané dane by mali byť aj nástrojom štátu na podporu rozvoja preferovaných odvetví, oblastí a pod.Zásada neutrality zdanenia v nej ide  o to, ako daň vplýva na správanie sa subjektov. Zdanenie má byť neutrálne tak, aby neskresľovalo hospodárske procesy Zásada dostatočnosti daňového výnosu- zohľadňuje pohľad štátu  na daňový výnos. Podľa nej by dane mali štátu zabezpečiť dostatok finančných zdrojov. Je v rozpore so zásadou únosnosti.Zásada stability- daňový výnos by mal byť stabilný a nemal by závisieť od výkonov ekonomiky. Táto zásada môže byť v rozpore s nasledujúcou zásadou.Stimulačná daňová zásada- daňový systém treba konštruovať tak, aby rýchlo a efektívne zabezpečoval príjem do verejných rozpočtov. Druhou stránkou jeho efektívnosti  je ,aby obsahoval dostatok prvkov podmieňujúcich a stimulujúcich oživenie podnikateľských aktivít, prílev zahraničných investícií a pod.Zásada určitosti- pri vyberaní daní má daňový subjekt ako aj správca dane vedieť z čoho, v akej výške, komu a v akom termíne daň resp. jej preddavok treba zaplatiť.Zásada minimálnych nákladov- vyjadruje efektívnosť a minimálne  náklady pri  správe a vyberaní dane.

5. Daňové právo ako nástroj daňovej politikyŠtát reguluje svoje príjmy ukladaním daňových povinností prostredníctvom daňových zákonov. Súbor právnych noriem upravujúcich dane je DAŇOVÉ PRÁVO ako pododvetvie Finančného práva.Finančno-právne vzťahy v rámci osobitnej časti finančného práva môžeme rozdeľovať na úseky. 1. Prvým z úsekov dôležitým z hľadiska verejných financií je úsek právnych noriem regulujúci tok   výdavkov štátu, ktorého úprava je relevantná z hľadiska poznania potrieb štátu pre jeho nerušené fungovanie. Tieto vzťahy  môže štát poznať v procese rozpočtovej politiky.  2. Finančné právo tvorí ďalej úsek štátnych a samosprávnych príjmov. Uskutočňuje sa tak prostredníctvom určovania daní poplatkov a ciel, čo zabezpečujú  príslušné právne normy finančného práva, t. j. daňové, poplatkové a colné. Finančné procesy  by boli nefunkčné ak by  štát nemal silu a nástroje, ktoré by ich dávali  do pohybu. 3. Tretím úsekom finančného práva je  úsek peňažného obehu.  V záujme jeho správneho fungovania sú tu normy regulujúce menu a devízy štátu, finančný trh a reguláciu peňažného obehu.Úsek príjmov štátu a samospráv Do skupiny finančno-právnych vzťahov v tejto oblasti patria predovšetkým vzťahy vznikajúce v rámci procesu zameraného na získavanie peňažných zdrojov do verejných fondov. Finančno-právne normy, ktoré regulujú tieto vzťahy sú sústredené v rámci pododvetvia daňového a poplatkového práva a colného práva. Daňové a poplatkové  právo predstavuje súbor právnych noriem, ktoré upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v súvislosti s právnou úpravou sústavy daní a poplatkov, ich  výstavbou charakterizovanou základnými konštrukčnými prvkami v podobe subjektu, objektu, základu a sadzby, vzťahmi vznikajúcimi  medzi zúčastnenými  subjektami spôsobom vyberania a správy daní a poplatkov.  Colné právo predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti  úpravy procesu súvisiaceho s prechodom tovaru cez colnú hranicu.

6. Pojmové vymedzenie - daň, poplatok, clo Daň - peňažná dávka (platba)vyberaná na základe zákona do verejných fondov vo vopred určenej výške, s vopred určeným termínom splatnosti, na zabezpečenie plnenia verejných úloh. Je to povinná, nenávratná, neekvivalentná platba do verejných rozpočtových fondov, ktorá je pravidelná, vyberaná na základe zákona, s vopred určeným termínom splatnosti a vo vopred určenej výške. Poplatok - peňažná dávka (platba)vyberaná na základe zákona do verejných fondov za konkrétny úkon verejného orgánu vo vopred určenej výške, s vopred určeným termínom splatnosti, na zabezpečenie plnenia verejných úloh. Clo - Peňažná dávka (platba)vyberaná na základe zákona do verejných fondov za úkon verejného orgánu v súvislosti s prepustením tvaru do navrhovaného režimu vo vopred určenej výške, s vopred určeným termínom splatnosti, na zabezpečenie plnenia verejných úloh.

7. Klasifikácia daní Podľa daňového subjektu: -   dane platené fyzickými osobami, -dane platené právnickými osobami. Podľa miery rešpektovania osobných pomerov daňového subjektu:-   osobné dane – prihliadajú na osobné pomery daňovníka, napr. Počet detí, príjem   manželky, pri daniach z príjmov, napr. Dôchodcovia pri daniach z nehnuteľností a pod. Reálne dane – bez prihliadnutia na osobné pomery –napr. DPH, Podľa predmetu zdanenia-  dôchodkové dane, -majetkové dane, -univerzálna daň z pridanej hodnoty,-selektívne dane (spotrebné), -iné dane (environmentálne a pod.) Podľa vplyvu na daňové subjekty podľa toho či daň priamo alebo nepriamo zaťaží daňový subjekt -  priame – vyrubujú sa priamo, z príjmu alebo majetku daňovníka, ktorý priamo znáša daňové bremeno -nepriame – odvádza ich platiteľ , výrobca ale v cene výrobku a služby ich zaplatí spotrebiteľ.  Podľa územného určenia sa zohľadňuje skutočnosť, do ktorého verejného rozpočtu príslušné dane plynú -  do nadnárodného rozpočtu(napr. EÚ), do rozpočtu federácie, do štátneho rozpočtu, regionálneho rozpočtu, miestneho rozpočtu.Klasifikácia daní podľa OECD: -dane z dôchodkov, ziskov, kapitálových výnosov, -príspevky na sociálne zabezpečenie, -dane z miezd a pracovných síl, -majetkové dane,-dane z tovaru a služieb,-ostatné dane (miestne – za psa a pod.) Politický význam daňovej problematiky Rozhodovanie štátnych orgánov o konštrukcii daňovej sústavy bude nielen samo politicky motivované v záujme získania sympatií potenciálnych voličov určitými politickými silami, predovšetkým v predvolebnom období, ale v politicky, ekonomicky a sociálne pluralitnej spoločnosti; bude mať aj spätný politický dopad na celkové politické, najmä sociálne motivované nálady obyvateľstva, permanentne vyvíjajúceho tlak na štátnu moc priamo i prostredníctvom svojich zástupcov v zákonodarných zboroch, Vývoj daňovej sústavy Konštrukcia jednotlivých daní spravidla vždy pomerne verne odzrkadľuje smerovanie národnej ekonomiky. Potreba alokácie celospoločenských zdrojov v sústave fondov, predovšetkým peňažných, vytvára intenzívny tlak na právom regulovanú daňovú sústavu a jej jednotlivé prvky v duchu jej modifikovania podľa požadovaných národohospodárskych prognóz, realizácii ktorých má dobre fungujúca daňová sústava aktívne napomáhať.

8. Daňová morálka a etika Daňové právo sa prelína s daňovou psychológiou. Už aj preto, že čo je v súlade s daňovým právom, zákonom, nemusí byť vždy v súlade s názormi, záujmami a postojmi obyvateľstva. Daňovo-právny vzťah sa tak odzrkadľuje v postojoch obyvateľstva voči spravodlivosti ako takej prostredníctvom daňovej spravodlivosti.Daňovo-právny vzťah ako vzťah svojou podstatou imperatívny, kreovaný i realizovaný štátnym donútením, sa nesporne výrazne odráža v psychike dani podrobených subjektov, v psychológii ich správania v spoločnosti.Problém daňovej etiky - je to poloha, do ktorej sa problematika daňovej etiky dostáva prostredníctvom narúšania právom stanovených pravidiel realizácie daňovo-právneho vzťahu, vyúsťujúca do daňovej kriminality. S daňovou etikou pritom úzko súvisí aj otázka optimalizácie daňovej únosnosti či daňovej kvóty. Daňová morálka - dobrovoľné prijímanie a plnenie záväzkov vyplývajúcich z praktickej realizácie daňovo-právnych vzťahov jednotlivými daňovníkmi bez rozdielu, a to ako výslednicu prirodzeného akceptovania vnútroštátnej daňovej filozofie, bez hrozby štátneho donútenia. Daňová morálka je teda určitý stav špecifických spoločenských vzťahov a vnútorného vedomia ich subjektov, daňové vzťahy pulzujúce v určitej komunite. //Súčasnou úlohou daňového práva je teda podmieňovať sformovanie takej daňovej sústavy a konštrukcie jednotlivých daní, ktorá by mala vplyv na tvorbu dostatočných dôchodkov pre činnosti vo verejnom sektore cestou garantovania daňovej jednoduchosti, spravodlivosti, no v súlade s politickým a hospodárskym záujmom väčšiny obyvateľstva.

9. Daňovo- právne vzťahy a ich charakteristika Priorita patrí pojmom „daňovo-právne vzťahy” a „daňovo-právne normy”. Je zrejmé, že daňovo-právne normy sú regulatívom daňovo-právnych vzťahov. Na základe daňovo-právnej normy môže vzniknúť daňovo-právny vzťah ako osobitný druh spoločensko-ekonomického vzťahu, obsahom ktorého je ohraničený okruh oprávnení a povinností jeho subjektov a predmetom či objektom určité majetkovo-peňažné plnenie, resp. peniaze samy. Dôležitým daňovo-právnym inštitútom sú daňovo-právne vzťahy. Daňovo-právny vzťah predstavuje dvojstranné či viacstranné väzby medzi subjektami, obsahom ktorých je daňové oprávnenie alebo daňová povinnosť predpokladaná daňovo-právnou normou. Daňovo-právny vzťah je teda vzájomný pomer povinných subjektov voči oprávneným subjektom upravený právnou normou Daňovo-právny vzťah vzniká iba na základe platnej daňovo-právnej normy. Táto norma je prvotná, determinujúca jeho vznik, zmenu alebo zánik. Daňovo-právny vzťah však zaniká aj zánikom subjektu daňovo-právneho vzťahu, teda nielen zmenou alebo zánikom daňovo-právnej normy, ale aj v dôsledku iných právnych skutočností, napr. zánikom daňového práva .

10. Daňovo-právne normyDaňovo-právna norma je všeobecne záväzné, štátom garantované pravidlo správania subjektov špecifických spoločenských finančných vzťahov, upravujúce oprávnenia, povinnosti a sankcie za nedodržiavanie uložených  povinností, ako aj postup týchto subjektov pri realizácii daňovo-právnych vzťahov. Daňovo-právna norma je regulatívom hmotnej aj procesnej stránky praktického uplatňovania daňovej sústavy integrovanej do štátneho organizmu. Daňovo-právne normy sú sústredené do právnych aktov rôznej právnej sily, patriacich v zásade do odvetvia finančného práva. Tvoria obsah zákonov, vládnych nariadení i vyhlášok ústredných orgánov štátnej správy, predovšetkým ministerstva financií. Sú integrované aj v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitéhozdanenia. Komplex týchto normatívnych, všeobecne záväzných právnych aktov tvorí zdroje, pramene daňového práva ako pododvetvia jednotného finančného práva.Daňovo-právne normy sú spravidla normamikogentnými,majúimperatívnycharakterZnamená to, že sú charakteristické striktnosťou  regulovania práv a povinností daňových subjektov, strohým a jednoznačným ohraničením koridoru ich správania v procese realizácie daňovo-právneho vzťahu. Daňovo-právne normy, ako kategorické pravidlá správania individuálnych subjektov v konkrétnych spoločensko-ekonomických vzťahoch, neumožňujú im vystupovať v nich inak, ako takéto právne normy predvídajú, ako určité správanie predpokladajú. Pre daňovo-právnu normu je charakteristická hypotéza, určujúca o.i. spravidla jednoznačne individuálne adresátov, subjekty daňovo-právnych vzťahov. Je teda precízna a konkrétna. Hypotéza, býva v prípade daňovo-právnej normy taxatívna. Znamená to, že podmienkami, ktoré sú predpokladom uskutočnenia dispozície, t.j. určitého pravidla správania, môžu byť iba tie, ktoré sa v hypotéze taxatívne uvádzajú. Hypotéza daňovo-právnej normy je teda spravidla aj jednoznačná. Dispozície týchto špecifických finančno-právnych noriem sú spravidla unifikované, určujúce konkrétne a spravidla zhodné činnosti všetkým nositeľom daňovej povinnosti v prípade, ak napĺňajú znaky predpokladané hypotézou. Zvyčajne ide o činnosti  súvisiace so vznikom daňovej povinnosti a jej realizáciou výmerom alebo vyrúbením dane, jej výpočtom a odvedením určenému správcovi dane. Sankcia daňovo-právnej normy reprezentuje jej donucovací charakter voči subjektom ako nositeľom určitej daňovej povinnosti. Majú spravidla podobu osobitnej majetkovej sankcie, prejavujúcej sa v konečnom dôsledku negatívne na majetkovoprávnej podstate subjektu daňovo-právneho vzťahu. môže ísť o zvýšenie dane pre nepodanie daňového priznania, o penalizáciu daňového subjektu za oneskorené platenie dane, či za nesprávne vypočítanie dane v daňovom priznaní a podobne. Sankciu daňovo-právnej normy však môže tvoriť aj kompaktná právna norma iného právneho odvetvia, napr. trestného práva. Daňovo-právne normy možno klasifikovať podľa zvolených kritérií do rôznych skupín, napr. na zaväzujúce a zakazujúce z hľadiska ohraničenia správania subjektov daňovo-právnych vzťahov, na platobné a kontrolné z hľadiska účelu ich pôsobenia, na republikové a miestne z hľadiska ich teritoriálneho uplatňovania, na pôvodné a odvodené z pohľadu ich kreátora, a teda aj ich právnej sily a záväznosti atď.

11. Charakteristické črty dane Daňové plnenie vyžaduje od daňovníka iba štát, a to výlučne na základe právneho aktu najvyššej právnej sily, spravidla zákona. nesplnenie daňovej povinnosti je štátom vynútiteľné a sankcionované, napr. trestno-právnou, občianskoprávnou alebo disciplinárnou pracovnoprávnou sankciou, no aj originálnou majetkovou sankciou.- je  platbou nenávratnou. Znamená to, že daňovníci nie sú spätne po splnení daňových povinností financovaní z fondov, do ktorých sú dane systematicky akumulované. A to bez ohľadu na to, či ide o daňovníka – právnickú osobu alebo daňovníka – fyzickú osobu. Rozhodujúca nie je ani výška daňovej povinnosti, ani dĺžka jej trvania či disciplinovanosť pri platení dane. - presne určený daňový režim, t. j. vymedzený okruh povinných subjektov, vopred vytýčený termín splatnosti dane a presne určená výška daňovej povinnosti v rámci rozsahu predvídaného daňovo-právnou normou

12. Funkcie daní -akumulačná, resp. fiškálna -regulačnej (regulatívnej )-kontrolná -kriteriálnou –stimulačná. akumulačná, resp. fiškálna - jej podstatou je prostredníctvom striktného vyžadovania všeobecnej daňovej disciplíny akumulovať, zhromažďovať takto získané peňažné prostriedky v podobe zdrojov do štátnych rozpočtov, prípadne do verejných rozpočtov územných celkov a obcí. Jej význam v súčasnosti rastie, i keď je napĺňanie tejto funkcie dane, prirodzene, tiež limitované, napr. úmernosťou daňového zaťaženia jednotlivých povinných subjektov, daňovníkov.Pôsobenie regulačnej (regulatívnej) funkcie daní - dosiaľ sa prejavovala v dvoch polohách, a to osobitne vo vzťahoch k organizáciám a osobitne vo vzťahoch k zdaňovanému obyvateľstvu.V prvom prípade realizovanie tejto daňovej funkcie zabezpečovalo znovurozdelenie vytvorených zdrojov – v záujme ich lepšieho národohospodárskeho využívania. Daňami právnických osôb sa mali vytvárať podmienky na ovplyvňovanie štruktúry a obsahu výroby a spotreby. V druhom prípade táto funkcia plní úlohu regulátora výšky daňového zaťaženia podľa žiadanosti, resp. charakteru príjmového zdroja obyvateľstva. V prípade spotrebných daní táto funkcia pôsobí aj na regulovanie spotreby jednotlivých výrobkov, produktov, tovarov, o reguláciu spotreby alebo výroby ktorých má štát eminentný záujem. Jej význam pre optimálne pôsobenie daní na regulovanie dôchodkovej situácie obyvateľstva je teda jedným z prvoradých. Kriteriálna funkcia dane - znamená, že daň formuje konkrétne daňovo-právne vzťahy tak, aby jej konštrukcia spolu s inou daňou vytvárala určité kritérium, na základe ktorého by podnikateľský subjekt organizoval a korigoval svoje podnikateľské aktivity. Kriteriálna funkcia dane zrejme nebude oslabená ani v budúcich podmienkach rozvinutého trhového hospodárstva, pretože daňová sieť, resp. súlad konštrukcie jednotlivých daní a ich pôsobenie na orientáciu jednotlivých podnikateľských subjektov v podobe určitého hospodárskeho či finančného kritéria, aj vo vzťahu k iným finančným inštitútom, bude nevyhnutnosťou pre optimálne smerovanie podnikateľských iniciatív. Funkcia stimulačná, ktorou sa dani podliehajúce subjekty stimulujú k určitému správaniu v spoločensko-ekonomických vzťahoch, determinujúc tak v požadovanom smere aj vznikajúce daňovo-právne vzťahy a sprostredkovanie napokon aj cirkuláciu peňažných prostriedkov v národohospodárskom organizme štátu. Daň sa tak súčasne stáva stimulátorom výroby a spotreby Sociálna funkcia - jej výrazné pôsobenie na daňovo-právne vzťahy je minimálne diskutabilné, pretože daň ako nástroj sociálnej politiky by v trhových ekonomických podmienkach intenzívnejšie pôsobiť nemala. Pôsobenie tejto daňovej funkcie nezodpovedá ani striktnej požiadavke daňovej spravodlivosti, pretože jej praktické uplatňovanie v daňovej konštrukcii v minulosti umožňovalo identifikovať a uskutočňovať presuny výšky daňového zaťaženia subjektov daňovo-právnych vzťahov napr. podľa rodinných pomerov, sociálneho zatriedenia či iných subjektívnych znakov daňovníka.

13. Všeobecná charakteristika daňových prvkovDaňové prvky tvoriace základné právne náležitosti daňového vzťahu, bez ktorých takýto právny vzťah nemôže v žiadnom prípade vzniknúť a existovať, a ktoré preto označujeme ako základné. Základné daňové prvky, sú: -podmet (subjekt), -predmet (objekt), -základ (fundament), -sadzba (limit). Daňovými prvkami, ktoré bezprostredne neovplyvňujú vznik, zmenu alebo zánik daňovoprávneho vzťahu sú vedľajšie, subsidiárne daňové prvky:a)zvýšenie dane,b) zníženie dane,c)daňové minimum,d) minimálnu daň,e)penále za nezaplatenie dane v termíne (daňovú penalizáciu)).

14. Subjekt dane /podmet/- právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je povinná platiť daň, ktorá je zo zákona povinná vstúpiť do daňovo-právneho vzťahu, strpieť určenú majetkovú ujmu, teda odviesť štátu určenú výšku dane. - oprávnený subjekt a povinnostný (zaviazaný) subjekt. Označenie daňového subjektu ako daňovník je možné v prípade povinnostného či zaviazaného subjektu daňovej povinnosti.Platiteľ dane- právnická osoba, ktorá na základe zákona a v mene daňovníka má povinnosť daň od neho vybrať a odviesť štátu. Daňovo-právne normy však za určitých okolností ukladajú platiteľovi dane zraziť a odviesť daň zo svojej materiálnej podstaty, teda nie od daňovníka. Ide o prípady, keď platiteľ daň daňovníkovi nezrazil, alebo ju zrazil v nesprávnej výške. Vtedy je platiteľ dane daňovým dlžníkom ako náhradný daňovník a daňové bremeno znáša sám. Daňový presun - právo, resp. možnosť daňovníka preniesť, presunúť daňové zaťaženie zo seba na inú osobu určitým, spravidla ekonomickým opatrením. Daňové presuny možno aplikovať na ktorúkoľvek daň, i keď obťažnosť, zložitosť tejto operácie je individuálna a diferencovateľná podľa jednotlivých druhov daní. Daňový únik - zákonom dovolené alebo protizákonné zníženie daňového základu, vyúsťujúce do zníženia výnosov jedného druhu daní a do prípadného zvýšenia iného druhu daní. Daňový únik nie je spravidla žiaduci, ba vyslovene nežiaduci a striktne sankcionovaný je v prípade jeho nelegálnosti, právnej nedovolenosti.

15. Predmet dane /objekt/- hospodárska skutočnosť, ekonomická realita, na základe ktorej možno daňovníkovi uložiť daňovú povinnosť. Predmet dane je teda reálnym podkladom na zdanenie, na uloženie daňovej povinnosti subjektu dane. Predmet dane je pritom spravidla determinujúcim faktorom pre menovité označenie, názov tej - ktorej dane. Podľa predmetu rozlišujeme dane na:–   výnosové,– dôchodkové,– majetkové.

16. Daňový základ-  predstavuje takú daňovú kvantitatívnu veličinu, z ktorej sa konkrétna daň vyrubuje. Daňový základ pritom vždy vychádza z predmetu (objektu) dane. - umožňuje vyjadriť v peniazoch konkrétnu daňovú povinnosť determinovanú jej predmetom. Je to suma, z ktorej sa daň vyrubuje. Základ dane predstavuje číselne vyjadrený súhrn majetkových výsledkov,  ktoré zákon určuje za predpoklad vzniku daňovej povinnosti. Existencia daňového základu v daňovo-právnom vzťahu je  podmienená vyjadriteľnosťou predmetu dane v určitých objektívnych jednotkách, mierkach umožňujúcich kvantifikáciu daňového predmetu. Z daňového základu sa tak daň určuje na základe daňovej jednotky. Tou môže byť hmotnosť, množstvo, peňažná jednotka atď.

17. Sadzba daneVymedzuje  rozsah daňovej povinnosti v rámci daňovo-právnych vzťahov. Je meradlom, podľa ktorého sa vypočítava výška dane z daňového základu, je reálnym vyvrcholením daňovo-právneho vzťahu v jeho fáze prípravy a napĺňania daňovej povinnosti. Daňová sadzba je podielom dane pripadajúcim na daňovú jednotku. Je  mierkou daňového záväzku Druhy daňových sadzieb:- sadzba pevná, - sadzba pohyblivá - ich kombinácie, ktoré možno označiť za kombinovanú sadzbu dane

Základné varianty pohyblivej daňovej sadzby sú: a)lineárna (proporcionálna, vyrovnaná), b)progresívna (vzostupná), c) degresívna (zostupná)

18. Daňové reformy - vývoj daní na území SRDaňová sústava nikdy nebola niečím nemenným, ale podliehala priebežným zmenám a úpravám. Podľa ich rozsahu možno hovoriť o zmenách čiastkových, ktoré sa nedotýkajú daňovej sústavy vo všeobecnosti, a neznamenajú žiadne zásadné, principiálne zmeny. Zásadné, systémové zásahy do jestvujúcej daňovej sústavy a často aj do daňového systému - daňová reforma Prvá daňová reforma Po vzniku Československa od roku 1918- tri základné myšlienky: 1. Recepcia 2. Unifikácia 3. Etapizácia  Recepcia - na úseku daní sa prevzalo zákonodarstvo bývalej monarchie, aby bola najmä v počiatočnom období zachovaná kontinuita Unifikácia - nebolo možné, aby v jednotnom Československu pokračoval právny dualizmus; iné právo platilo na území českých krajín) a iné na území Slovenska, ktorého základy sa položili ešte pred revolučným rokom 1848 a ktorý sa ešte rozvinul po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Osobitným problémom bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi ako územia právne blízkeho podmienkam na Slovensku, no s mimoriadne nízkym stupňom právneho vedomia obyvateľstva.Etapizácia - rozhodlo sa, že v daňovej oblasti sa bude postupovať cestou jednotlivých účelových krokov, aby sa dosiahla konsolidácia a stabilizácia najmä štátnych financií. Pre najbližšie roky sa teda nepredpokladalo začatie prác na daňovej reforme. zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. o priamych daniach, ktorý predstavoval ťažiskovú právnu úpravu Predmetom úpravy zákona o priamych daniach boli tieto dane: dôchodková, všeobecná zárobková, osobitná zárobková, pozemková, domová, rentová, daň z tantiém a z vyššieho slúžneho. Zákonom sa uskutočnila právna unifikácia v odbore priamych daní na celom území Československej republiky Koncom dvadsiatych rokov a najmä v tridsiatych rokoch uzákonené tieto dane:– daň z piva,– spotrebná daň  minerálnych olejov,– spotrebná daň z droždia,– daň z elektrických zdrojov žiarenia,– daň kupónová,– spotrebná daň z prípravkov na kysnutie cesta,– spotrebná daň z kyseliny octovej,– daň z umelých jedlých tukov,– daň z limonád, minerálnych a sódových vôd Vznik Slovenskej republiky v marci 1939 znamenal aj nástup samostatného vývoja právneho poriadku. V mnohých oblastiach však počas nasledujúcich šiestich rokov nedošlo k úplnému nahradeniu všeobecne záväzných právnych predpisov z obdobia československej štátnosti novými slovenskými právnymi predpismi. Finančné, resp. daňové právo nebolo v tomto smere výnimkou. Neuskutočnila sa daňová reforma a postupne prijímané daňové zákony a ostatné daňové predpisy vyjadrovali iba trend evolučného prispôsobovania sa predošlých daňových predpisov zmeneným podmienkam. Druhá daňová reformaPo zmene politickej orientácie krajiny vo februári 1948 došlo k ďalším zmenám v daňovej sústave, poznačeným nástupom nových politických síl  došlo  systémovej zmene. Stalo sa tak v roku 1952. Novú, socialistickú podobu novej daňovej sústavy tvorili tri hlavné druhy daní:1. dane, ktoré odčerpávali akumuláciu socialistického sektora hospodárstva,2. dane vyberané od obyvateľstva,3. miestne dane, ktorých výnos plynul do miestnych rozpočtov. Daňovú sústavu v šesťdesiatych rokoch tvorili:a) dane platené socialistickými organizáciami (daň z obratu, dôchodková daň družstiev a iných organizácií, pôdohospodárska daň),b) dane platené obyvateľstvom (daň zo mzdy, osobitná daň z dôchodkov, daň z literárnej a umeleckej činnosti, daň z príjmov obyvateľstva, domová daň a daň z motorových vozidiel). Tretia daňová reformaNovember 1989 znamenal zásadný obrat aj pre finančný systém štátu. Ešte vo federatívnych podmienkach sa uskutočnila ďalšia daňová reforma. Jej výsledky vyjadroval syntetický zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní. Daňová sústava položená týmto zákonom  bola od roku 1992 stále vo vývoji. V poslednom období sa dovŕšila. Napriek tomu, že vo všeobecnosti sa hovorí o novej daňovej reforme, nejde o reformu. Ide len o dotiahnutie toho, čo sa vytýčilo začiatkom deväťdesiatich rokov.

19. Zásady súčasnej slovenskej daňovej sústavySúčasná slovenská daňová sústava  je založená na nasledovných zásadách:a) Spravodlivosť a proporcionalita - horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako (napríklad príjmy, majetok alebo spotreba rôznych osôb majú byť zdanené v zásade rovnako bez ohľadu na povahu týchto osôb).Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t. j.  miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zvyšujúcim sa základom dane (lineárna sadzba dane), b) neutrálnosť  uvalenie akejkoľvek dane ovplyvňuje ekonomické správanie daňových subjektov už len preto, lebo týmto subjektom odčerpá časť ich disponibilných zdrojov. Úplne neutrálna daň preto neexistuje. Zdanenie však musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skresľovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov. Keď subjekty začnú svoje správanie prispôsobovať umelo a zle vytvoreným daňovým normám, napr. preskupovať svoje príjmy, znižuje sa tým celospoločenská efektívnosť alokácie zdrojov. c) vylúčenie duplicity zdanenia - k zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícii. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k viacnásobnému zdaňovaniu majetku. d)jednoduchosť, jednoznačnosť - daňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, tieto musia byť ľahko pochopiteľné a smú mať len jeden výklad. Čím sú právne predpisy zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. K vybranému objemu dane musia byť náklady na jej výber minimálne. Daňové predpisy majú byť jednoduché a zrozumiteľné aj preto, že daňové zákony nie sú určené len pre správcov dane a odborníkov v oblasti daní, ale aj pre niekoľko miliónov daňových subjektov. e) účinnosť- nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia sa plateniu dane, nelegálny daňový únik, subjekty k tomu nabádať alebo motivovať, neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami subjekty k daňovému úniku nepriamo nútiť. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t. j.  celkové náklady na aplikáciu dane na strane daňových subjektov (napr. administratívne náklady) i štátnych orgánov (náklady na správu dane) musia byť primerané vo vzťahu k výnosom z dane.

20. Charakteristika daňového systému v SR 1. Zdaňovanie  príjmov2. Zdaňovanie majetku3. Zdaňovanie spotreby

21. Zdaňovanie príjmovDaň z príjmov - príjmy všetkých subjektov (FO, zahraničné osoby, PO a ostatné subjekty) sa  zdaňujú jednou lineárnou percentuálnou sadzbou (tzv. rovná daň) vo výške 19 %. Príjmy vo všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú od ich tvorby k ich použitiu.. Zavedenie systému tzv. rovnej dane bolo preto podmienené vykonaním  úprav v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

22. Zdaňovanie majetkuDaň z nehnuteľnostíVšetky nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby, sa zdaňujú na hodnotovom princípe. To znamená, že podľa jednotných pravidiel sa určí hodnota nehnuteľnosti a z tejto hodnoty sa percentuálne vypočíta daň. Zavedenie tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností je možné v závislosti od vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej hodnoty nehnuteľností (cenová mapa). Daň z motorových vozidiel  - predmetom dane budú len úžitkové vozidlá. Zdaňujú sa všetky úžitkové vozidlá podľa ich hmotnosti a množstva emisií v zmysle smernice 99/62/EHS. Musia sa uplatniť úľavy na dani (smernica 92/106/EHS) pre kombinovanú dopravu.

23. Zdaňovanie spotrebyDaň z pridanej hodnoty -je všeobecnou daňou zo spotreby. Zdaňujú sa všetky spotrebované tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty. Sadzba je 19 %.  S účinnosťou odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie  1. 5. 2004 bol prijatý nový zákon o dani z pridanej hodnoty s rovnakou sadzbou a s plne harmonizovaným systémom zdaňovania v zmysle výsledkov prístupových rokovaní.Spotrebné dane-Spotrebná daň z liehu-Spotrebná daň z piva-Spotrebná daň z vína-Spotrebná daň z tabaku-Daň z minerálnych olejov. /Spotrebné dane sú špecifickými daňami zo spotreby určitých druhov tovarov. Zdaňujú sa vybrané druhy spotreby podľa príslušných smerníc EÚ. Spotrebná daň z liehu - zdaňuje sa konzumný lieh pevnou sadzbou v Sk na liter čistého alkoholu. Spotrebná daň z piva - zdaňuje sa pivo. Smernica EÚ č. 92/84/EHS umožňuje zdaňovania piva pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a stupeň Plato, alebo pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu. Je vhodnejšia a spravodlivejšia daň určená sadzbou na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu,  umožňuje zachovať rovnakú mieru zdanenia piva ako iných alkoholických nápojov. Spotrebná daň z vína - zdaňuje sa tiché víno, šumivé víno a medziprodukty pevnou sadzbou v Sk na hektoliter. Podľa smernice č. 92/83/EHS má byť sadzba dane z vína určená podľa množstva vína v hektolitroch bez ohľadu na obsah alkoholu. Táto sadzba v zmysle smernice 92/84/EHS môže byť aj nulová. Zo systémového hľadiska je vhodné a spravodlivé určiť daň sadzbou na hektoliter tak, aby približne zodpovedala úrovni zdanenia iných alkoholických nápojov. Spotrebná daň z tabaku  - zdaňuje sa tabak a tabakové výrobky kombinovanou sadzbou tak, aby celková daň z maloobchodnej predajnej ceny dosiahla požadované percento v zmysle smernice 2002/10/EC (zohľadňujúc dohodnuté prechodné obdobie). Daň z minerálnych olejov - zdaňujú sa minerálne oleje pevnou sadzbou v Sk podľa druhu na 1 000 litrov alebo 1000 kg (ťažké oleje).   Zrušili sa nasledovné dane:Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností nezdaňuje zisk, spotrebu ani majetok. Táto daň predstavuje viacnásobné zdanenie nehnuteľného majetku nadobudnutého zo zdanených príjmov (a ktorý sa každoročne zdaňuje daňou z nehnuteľností) pri jeho prevode alebo prechode na iného vlastníka. Je preto neopodstatnená.Daň z darovania a daň z dedičstva zdaňuje majetok, ktorý už raz zdanený bol, a preto je nespravodlivá. Skutočnosť, že pred darovaním alebo dedením mal predmetný majetok iného vlastníka, nie je relevantná. Nič sa nevytvorilo, ani nespotrebovalo a uplatnenie majetkových daní nie je ovplyvnené. Súčasne žiadny dar nebude daňovým výdavkom ani nebude inak znižovať základ dane z príjmov u darcu.Ďalším závažným dôvodom na zrušenie týchto daní je ich obzvlášť nízky výnos (0,9‰ daň z darovania, 0,6‰ daň z dedičstva z celkových daňových výnosov), čiže nízka účinnosť týchto daní. Okrem nehnuteľností a výnimočne veľkých majetkov sú daň z dedičstva a daň z darovania nekontrolovateľné.

24. Všeobecné rozdelenie daní v SR I.nepriame dane – dane spotrebné (DPH + selektívne), v ktorých je vyjadrená skutočnosť, že ich správcovi dane neplatí daňovník priamo II priame dane – zaťažujú priamo daňový subjekt ( daň z príjmu FO a PO, dane miestne – daň z nehnuteľnosti, cestná daň a miestne dane napr. za psa)

25. Harmonizácia daní v členských krajinách EÚ Tým, že sa SR stala členským štátom EÚ, musí rešpektovať aj daňovú politiku EÚ. V podmienkach členských štátov EÚ platí v zásade daňová autonómia jednotlivých členských štátov, t.zn., že členské štáty EÚ majú v oblasti daňovej problematiky určitú mieru samostatnosti (autonómie). Vychádza to zo skutočnosti, že v zmysle zmluvy o európskych spoločenstvách nie je daňová problematika súčasťou spoločných politík EÚ. Avšak z dôvodu koordinácie rozpočtových politík v záujme uplatňovania a používania spoločnej meny, pre ktorú je nevyhnutná disciplína v oblasti financií v podobe dodržiavania Maastrichtských kritérií, je nepriamo žiaduca aj koordinácia daňových politík. Dane sú významným príjmom každého štátneho rozpočtu a akákoľvek koordinácia rozpočtovej politiky pôsobí fakticky na koordináciu daňovej politiky. Zmluva o Európskych spoločenstvách priznáva členským štátom právo autonómnej daňovej politiky a právo vydávať vlastné daňové predpisy. Táto autonómnosť je však limitovaná uplatňovaním základných slobôd, na ktorých spočíva EÚ. Ide o požiadavky zabezpečenia voľného pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu medzi jednotlivými členskými štátmi EÚ, a teda na celom jej teritóriu. Z tejto požiadavky vyplýva zákaz daňovej diskriminácie. Autonómia národnej daňovej sústavy nesmie pôsobiť diskriminačne alebo protekcionisticky v oblasti pohybu tovarov, služieb a kapitálu. V súlade s touto požiadavkou teda:- dovážaný tovar nemá byť prísnejšie zdaňovaný ako domáci tovar,- dovážaný tovar má mať rovnaké daňové podmienky ako domáce výrobky,- pri absencii domáceho tovaru nemá byť domáca výroba chránená pred tovarom z iných členských štátov, ktoré by domácej výrobe  mohli konkurovať.

Harmonizácia daňových sústavV záujme voľného pohybu tovarov je nevyhnutná harmonizácia daňových sústav v oblasti spotrebných daní (nepriamych daní), ktoré platí kupujúci v cene tovaru a predávajúci ich odvádza do štátneho rozpočtu. Z autonómie národnej daňovej sústavy sú vylúčené nepriame dane: spotrebné dane (z alkoholu, cigariet, benzínu, áut), DPH, daň z obratu a daň z predaja. Do harmonizačného procesu nie sú zaradené priame dane (dane dôchodkového typu, ktoré platí platiteľ do štátneho rozpočtu buď priamo alebo cez zamestnávateľa). Ich autonómnosť vychádza aj zo skutočnosti, že rozpočtová politika je v rukách štátov a v rámci EÚ je iba koordinovaná. Je irelevantné, či ich platí FO alebo PO. Členské štáty si môžu upraviť samostatne tieto dane:- daň FO – daň z príjmov, daň z majetku, daň z prevodu majetku (dedičská, z predaja nehn.), -ostatné dane (cestná...)- daň PO – daň zo zisku, daň z kapitálu, daň z prírastku kapitálu a iných fondov, ostatné dane (cestná...)Nástroje daňovej harmonizácieDaňová harmonizácia je orientovaná na: -mieru zdanenia, ( výška, rozpätie daňových sadzieb) -spôsob zdanenia(formy a druhy daní). Východiskovým problémom daňovej harmonizácie v rámci EÚ je možnosť komunitárnej intervencie, ktoré sú len podporné. Daňová harmonizácia nástrojmi európskeho práva nemá za cieľ zjednotiť daňové sústavy, ale zabezpečiť ich fungovanie a vývoj tak, aby neodporovali zásadám fungovania jednotného vnútorného trhu.V rámci fungovania jednotného vnútorného trhu EU je smerom k národným daňovým sústavám legitímne klásť otázku, či daňové opatrenia nemôžu rušiť základné slobody - voľný pohyb tovaru, služieb, či kapitálu.Daňová harmonizácia je nevyhnutná pri nepriamych daniach – vplyv na voľný pohyb tovaru a služiebHarmonizačná stratégia v oblasti daní z pridanej hodnoty je orientovaná na: -harmonizáciu výpočtu daňového základu -redukciu počtu výnimiek pri oceňovaní daňového základu, -úprava duálnej daňovej sadzby, a to základnej a zvýhodnenejZákladné sadzby: Belgicko – 21, Dánsko – 25, Fínsko – 22, Francúzsko – 19,6, Írsko – 21, Taliansko – 20,Luxembursko – 15, Nemecko – 16, Holandsko – 17,5, Portugalsko – 17, Rakúsko – 20,Grécko – 18, Španielsko – 16, Švédsko – 25, Veľká Británia – 17,5.Pre účely boja proti nekalej daňovej súťaže bola uznaná nevyhnutnosť spolupráce členských štátov v daňovej oblasti.Pravidlá v oblasti komerčného zdanenia – dane z úspor: - návrh riešiť daňové otázky v kontexte spoločných politík a výzva ku koordinácii daňových politík s cieľom minimalizovať negatívne dopady rôznosti daňových sústav na fungovanie jednotného vnútorného trhu, predchádzať narastaniu daňových nedoplatkov a únikov Harmonizácia zdanenia úrokov z vkladov Zdanenie príjmov získaných z úrokov z vkladov.reakcia na potrebu zabezpečiť minimálne účinné zdanenie úrokov z cezhraničných vkladov v rámci EÚ. Vzťahuje sa nie na úplnú harmonizáciu, ale len na cezhraničné výplaty úrokov vo vnútri EÚ a neplatí voči nečlenským štátom.

26. Charakteristika daňového konaniaDaňové konanie je daňovými procesno-právnymi normami regulovaný postup územných finančných orgánov, iných orgánov štátu a obcí, daňových subjektov a tretích osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a nútenom výkone (daňovej exekúcii) individuálnych daňovo-právnych aktov, Daňové konanie ako súhrn zákonných postupov správcu dane, v rámci ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je súčasťou správy daní.27. Správa daníŇou rozumieme najmä evidenciu a registráciu daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňovú kontrolu, evidovanie daní a preddavkov, vrátane vyporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a iné činnosti správcu dane upriamené na ochranu záujmu štátu vybrať daň včas a v správnej výške a odviesť ju do príslušného verejného rozpočtu, a súčasne aj na ochranu práv daňových subjektov Daňovou správou rozumieme organizačno-právnu základňu štátu, a úz.   samospráv uskutočňujúcich daňové konanie v rámci správy daní.Správcom dane je územný finančný orgán, resp. iný štátny orgán, ktorý má podľa zákona oprávnenie vystupovať v rámci správy daní ako oprávnený orgán, a obec (VUC) vecne príslušná podľa osobitných predpisov spravovať dane. Je ním teda daňový orgán, t.j. daňový úrad, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a jeho územné a organizačné zložky, obec (VUC) a colnica.

28. Predmet úpravy Zákona č. 511/1992 Zb.z. o správe daníZákon o správe daní a poplatkov  je procesným právnym predpisom  finančného procesného práva, regulujúcim správu daní a poplatkov.normuje a upravuje postupy, procedúry, prostredníctvom ktorých správcovia daní uskutočňujú úlohy a ciele stanovené daňovými hmotno-právnymi predpismi, predovšetkým jednotlivými daňovými zákonmiGarantuje zákonnosť postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov, striktne určuje pravidlá výkonu aktivít správcov dane pri príprave a realizovaní daňového konania, teda pri rozhodovaní o právach a povinnostiach daňových subjektov.Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjekt v daňovom konaní uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník i právny nástupca právnickej osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú, resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu, rozpočtu obce (rozpočtu VUC). Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani, platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybratú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkom, a ktorá majetkovo za ňu zodpovedá. Osoba môže byť tak právnická, ako aj fyzická; daňovník nemusí byť, avšak môže byť totožný s platiteľom dane. Poplatník je fyzická osoba alebo právnická osoba podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch (iné platby pomenované ako poplatky nevynímajúc). (aj otázka 27)Daňové subjekty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane prizve. Tretie osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori,ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci vymáhacieho konania,...štátne orgány a obce, ako aj ďalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.

29. Zásady daňového konaniaZákonnosť -pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí, pričom súčasne dbá o práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. zásada súčinnosti, spolupráce a racionálnosti, obsahom ktorej je úzka súčinnosť správcu dane s daňovými subjektami pri vyžadovaní plnenia ich povinností, právo a povinnosť všetkých daňových subjektov spolupracovať so správcom dane a používať v daňovom konaní iba prostriedky čo najmenej zaťažujúce daňové subjekty, avšak súčasne umožňujúce správne daň vyrubiť a vybrať Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom musí vziať do úvahy všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Pre daňové konanie je typická zásada neverejnosti, no aj zásada oficiality, keď je správca dane povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy pri splnení zákonných podmienok na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to ak si daňový subjekt nesplnil svoje povinnosti.Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, čo je obsahom zásady rovnosti. Zásada autentickosti daňového konania znamená, že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu či inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, ako aj to, že daňové konanie právne regulujú výlučne daňové procesno-právne normy, obsiahnuté v daňových procesno-právnych i hmotno-právnych predpisoch. Konanie vo veciach daní a poplatkov (daňové konanie)  možno vnútorne diferencovať na viaceré etapy, fázy, predstavujúce relatívne samostatné a vnútorne uzavreté poddruhy konania:-   prípravné konanie-   vyrubovacie konanie, -  inkasné konanie – dobrovoľné, vynútené (daňové exekučné konanie).

30. Etapy daňového konaniaKonanie vo veciach daní a poplatkov (daňové konanie)  možno vnútorne diferencovať na viaceré etapy, fázy, predstavujúce relatívne samostatné a vnútorne uzavreté poddruhy konania:-   prípravné konanie-   vyrubovacie konanie, -  inkasné konanie – dobrovoľné, vynútené (daňové exekučné konanie)..

31. Prípravné konaniePrípravné konanie spočíva v napĺňaní registračnej a oznamovacej povinnosti daňových subjektov. Fyzická osoba i právnická osoba podnikajúca na Slovensku, resp. vykonávajúca inú zárobkovú činnosť, je povinná do 30 dní po dni nadobudnutia právoplatnosti povolenia alebo oprávnenia či začatia takejto činnosti registrovať sa u miestne príslušného správcu dane. Sankciu formou pokuty možno uložiť najmenej vo výške 2.000,-Sk, avšak až do výšky 100.000,-Sk; proti jej uloženiu sa však možno odvolať, pričom pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty; pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá

32. Vyrubovacie konanieVyrubovacie konanie má v rámci daňového konania osobitné postavenie, pretože podstatným výsledkom daňového konania je vyrubenie dane vo forme vydania platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru na základe daňového priznania daňového subjektu po odsúhlasení daňovou kontrolou. Povinnosť podať daňové priznanie a hlásenie je po registrácii druhou základnou povinnosťou daňových subjektov v daňovom konaní.Vyrubovacie konanie sa začína podaním daňového priznania. Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje  inak; prehľad sa podáva do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť

V rámci vyrubovacieho konania pôsobí aj vytýkacie konanie. Je to proces následného doplnenia údajov daňovým subjektom do ním predložených podaní týkajúcich sa daňovej povinnosti na základe nejasnosti v ich obsahu. Uplatňuje sa vtedy, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti, úplnosti podania, a aj dokladov predložených daňovníkom. Správca dane ho vyzve na dokladovanie, doplnenie, vysvetlenie, opravenie či preukázanie uvádzaných Súčasťou vyrubovacieho konania je opravné konanie. Ide v ňom o odstraňovanie chýb urobených správcom dane

33. Opravné prostriedky a ich druhySúčasťou vyrubovacieho konania je opravné konanie. Ide v ňom o odstraňovanie chýb urobených správcom dane. Zákon proti rozhodnutiu o určení dane pripúšťa riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, námietka a reklamácia), ktoré podrobne rozvádza. Mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Opravným prostriedkom je aj oprava zrejmých omylov a nesprávností, ktorá je vlastne činnosťou správcu dane vykonanou na žiadosť alebo z úradnej moci, ak bola daň vyrubená niekomu, kto ju nie je povinný platiť alebo prišlo  k chybe v počítaní, písaní alebo inému omylu.

34. Inkasné konanie Inkasným konaním rozumieme platenie daní. Rozhodujúcim pojmom v tejto súvislosti je daňový dlžník. Daňovým dlžníkom je osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v určenej lehote alebo výške. Predstavuje toho, kto nezaplatil splatnú sumu dane alebo jej preddavok najneskôr v deň jej splatnosti. Inkasné konanie vyjadruje napr. spôsob platenia daní, odklad platenia daní a povolenie splátok, odpísanie nedoplatku pre nevymožiteľnosť, zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň, záložné právo.

35. Daňové exekučné konanie Miestna príslušnosť správcu dane je daná spravidla sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom alebo miestom obvyklého zdržiavania sa fyzickej osoby.Fyzická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, avšak tu sa obvykle zdržiava, je miestne príslušná daňovému úradu, v obvode ktorého sa zdržuje prevažnú dobu, t.j. kde sa zdržuje najviac dní v roku. V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti územných finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre daňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku Spôsoby daňovej exekúcie:-  zrážky zo mzdy a z iných príjmov,- prikázanie pohľadávky,- predaj hnuteľných vecí,- odobratie hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,- predaj cenných papierov,- predaj nehnuteľnosti,- predaj podniku alebo jeho časti,- postihnutie majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti,

36. Daňová kontrola právny inštitút daňovej kontroly –  daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa zákona. V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o jej začatí, pričom táto zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí prílohu k protokolu o daňovej kontrole

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane predovšetkým tieto povinnosti:–umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,– zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,– poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,– predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme, – predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,–umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,– zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie.Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi  písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie. Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu  dane.