Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Daòovníctvo

prednášky 2005 (dan_course.doc)

DAŇOVNÍCTVO

prednáška

15.10.2005

www.flaw.uniba.sk

e-mail na Doc. JUDr. Ladislav Balko PhD. Ladislav.Balko@flaw.uniba.sk

Katedra obchodného, finančného a hospodárskeho práva

818 05 Bratislava, Šafárikovo nám. 6, miestnosť č. 205

2. poschodie, SB Sekretariát: tel. 592 44 304

literatúra:

Daňový sprievodca 2005 – vydávajú Hospodárske Noviny, Pravda

DAŇOVÝ POPLATNÍK

NIKDY NIE DAŇOVÝ POPLATNÍK = buď daňovník, alebo poplatník

OBSAH PREDNÁŠKY

PREZENTÁCIA Č. 6a

Fiškálne príjmy a ich právna úprava

finančnoprávne vzťahy v rámci osobitnej časti finančného práva môžeme rozdeľovať na úseky:

Prvým z úsekov dôležitým z hľadiska verejných financií je úsek právnych noriem regulujúci tok výdavkov štátu, ktorého úprava je relevantná z hľadiska poznania potrieb štátu pre jeho nerušené fungovanie. Tieto vzťahy môže štát poznať v procese rozpočtovej politiky.

Finančné právo tvorí ďalej úsek štátnych a samosprávnych príjmov. Uskutočňuje sa tak prostredníctvom určovania daní poplatkov a ciel, čo zabezpečujú príslušné právne normy finančného práva, t. j. daňové, poplatkové a colné. Finančné procesy by boli nefunkčné ak by štát nemal silu a nástroje, ktoré by ich dávali do pohybu.

Tretím úsekom finančného práva je úsek peňažného obehu. V záujme jeho správneho fungovania sú tu normy regulujúce menu a devízy štátu, finančný trh a reguláciu peňažného obehu.

Úsek príjmov štátu a samospráv

Do skupiny finančnoprávnych vzťahov v tejto oblasti patria predovšetkým vzťahy vznikajúce v rámci procesu zameraného na získavanie peňažných zdrojov do verejných fondov. Finančnoprávne normy, ktoré regulujú tieto vzťahy sú sústredené v rámci poddovetvia daňového a poplatkového práva a colného práva

Daňové a poplatkové právo predstavuje súbor právnych noriem, ktoré upravujú spoločensko-ekonomické vzťahy vznikajúce v súvislosti s právnou úpravou sústavy daní a poplatkov, ich výstavbou charakterizovanou základnými konštrukčnými prvkami v podobe subjektu, objektu, základu a sadzby, vzťahmi vznikajúcimi medzi zúčastnenými subjektami spôsobom vyberania a správy daní a poplatkov.

Colné právo

predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich spoločensko-ekonomické vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti úpravy procesu súvisiaceho s prechodom tovaru cez colnú hranicu.

Daň

Peňažná dávka (platba)vyberaná na základe zákona do verejných fondov vo vopred určenej výške,s vopred určeným termínom splatnosti, na zabezpečenie plnenia verejných úloh

Poplatok

Peňažná dávka (platba)vyberaná na základe zákona do verejných fondov za konkrétny úkon verejného orgánu vo vopred určenej výške,s vopred určeným termínom splatnosti, na zabezpečenie plnenia verejných úloh

Clo

Peňažná dávka (platba)vyberaná na základe zákona do verejných fondov za úkon verejného orgánu v súvislosti s prepustením tvaru do navrhovaného režimu vo vopred určenej výške,s vopred určeným termínom splatnosti, na zabezpečenie plnenia verejných úloh

Politický význam daňovej problematiky

Rozhodovanie štátnych orgánov o konštrukcii daňovej sústavy bude nielen samo politicky motivované v záujme získania sympatií potenciálnych voličov určitými politickými silami, predovšetkým v predvolebnom období, ale v politicky, ekonomicky a sociálne pluralitnej spoločnosti; bude mať aj spätný politický dopad na celkové politické, najmä sociálne motivované nálady obyvateľstva, permanentne vyvíjajúceho tlak na štátnu moc priamo i prostredníctvom svojich zástupcov v zákonodarných zboroch,

Vývoj daňovej sústavy

konštrukcie jednotlivých daní spravidla vždy pomerne verne odzrkadľuje smerovanie národnej ekonomiky. Potreba alokácie celospoločenských zdrojov v sústave fondov, predovšetkým peňažných, vytvára intenzívny tlak na právom regulovanú daňovú sústavu a jej jednotlivé prvky v duchu jej modifikovania podľa požadovaných národohospodárskych prognóz, realizácii ktorých má dobre fungujúca daňová sústava aktívne napomáhať.

Daňové právo sa prelína s daňovou psychológiou. Už aj preto, že čo je v súlade s daňovým právom, zákonom, nemusí byť vždy v súlade s názormi, záujmami a postojmi obyvateľstva. Daňovoprávny vzťah sa tak odzrkadľuje v postojoch obyvateľstva voči spravodlivosti ako takej prostredníctvom daňovej spravodlivosti.

Daňovoprávny vzťah ako vzťah svojou podstatou imperatívny, kreovaný i realizovaný štátnym donútením, sa nesporne výrazne odráža v psychike dani podrobených subjektov, v psychológii ich správania v spoločnosti

Problém daňovej etiky. Je to poloha, do ktorej sa problematika daňovej etiky dostáva prostredníctvom narúšania právom stanovených pravidiel realizácie daňovoprávneho vzťahu, vyúsťujúca do daňovej kriminality. S daňovou etikou pritom úzko súvisí aj otázka optimalizácie daňovej únosnosti či daňovej kvóty.

Daňová morálka

- dobrovoľné prijímanie a plnenie záväzkov vyplývajúcich z praktickej realizácie daňovoprávnych vzťahov jednotlivými daňovníkmi bez rozdielu, a to ako výslednicu prirodzeného akceptovania vnútroštátnej daňovej filozofie, bez hrozby štátneho donútenia.

Daňová morálka je teda určitý stav špecifických spoločenských vzťahov a vnútorného vedomia ich subjektov, daňové vzťahy pulzujúce v určitej komunite,

Súčasnou úlohou daňového práva je teda podmieňovať sformovanie takej daňovej sústavy a konštrukcie jednotlivých daní, ktorá by mala vplyv na tvorbu dostatočných dôchodkov pre činnosti vo verejnom sektore cestou garantovania daňovej jednoduchosti, spravodlivosti, no v súlade s politickým a hospodárskym záujmom väčšiny obyvateľstva.

Priorita patrí pojmom „daňovoprávne vzťahy” a „daňovoprávne normy”. Je zrejmé, že daňovoprávne normy sú regulatívom daňovoprávnych vzťahov. Na základe daňovoprávnej normy môže vzniknúť daňovoprávny vzťah ako osobitný druh spoločensko-ekonomického vzťahu, obsahom ktorého je ohraničený okruh oprávnení a povinností jeho subjektov a predmetom či objektom určité majetkovo- peňažné plnenie, resp. peniaze samy.

Daňovoprávna norma je všeobecne záväzné, štátom garantované pravidlo správania subjektov špecifických spoločenských finančných vzťahov, upravujúce oprávnenia, povinnosti a sankcie za nedodržiavanie uložených povinností, ako aj postup týchto subjektov pri realizácii daňovoprávnych vzťahov. Daňovoprávna norma je regulatívom hmotnej aj procesnej stránky praktického uplatňovania daňovej sústavy integrovanej do štátneho organizmu.

Daňovoprávne normy sú sústredené do právnych aktov rôznej právnej sily, patriacich v zásade do odvetvia finančného práva. Tvoria obsah zákonov, vládnych nariadení i vyhlášok ústredných orgánov štátnej správy, predovšetkým ministerstva financií. Sú integrované aj v medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia. Ich prameňom sú aj ústavné zákony. Komplex týchto normatívnych, všeobecne záväzných právnych aktov tvorí zdroje, pramene daňového práva ako pododvetvia jednotného finančného práva.

Daňovoprávne normy sú spravidla normami kogentnými, majú imperatívny charakter. Znamená to, že sú charakteristické striktnosťou regulovania práv a povinností daňových subjektov, strohým a jednoznačným ohraničením koridoru ich správania v procese realizácie daňovoprávneho vzťahu. Daňovoprávne normy, ako kategorické pravidlá správania individuálnych subjektov v konkrétnych spoločensko-ekonomických vzťahoch, neumožňujú im vystupovať v nich inak, ako takéto právne normy predvídajú, ako určité správanie predpokladajú.

Pre daňovoprávnu normu je charakteristická hypotéza, určujúca o.i. spravidla jednoznačne individuálne adresátov, subjekty daňovoprávnych vzťahov. Je teda precízna a konkrétna. Hypotéza, býva v prípade daňovoprávnej normy taxatívna. Znamená to, že podmienkami, ktoré sú predpokladom uskutočnenia dispozície, t.j. určitého pravidla správania, môžu byť iba tie, ktoré sa v hypotéze taxatívne uvádzajú. Hypotéza daňovoprávnej normy je teda spravidla aj jednoznačná.

Dispozície týchto špecifických finančnoprávnych noriem sú spravidla unifikované, určujúce konkrétne a spravidla zhodné činnosti všetkým nositeľom daňovej povinnosti v prípade, ak napĺňajú znaky predpokladané hypotézou. Zvyčajne ide o činnosti
súvisiace so vznikom daňovej povinnosti a jej realizáciou výmerom alebo vyrúbením dane, jej výpočtom a odvedením určenému správcovi dane.

Sankcia daňovoprávnej normy reprezentuje jej donucovací charakter voči subjektom ako nositeľom určitej daňovej povinnosti. Majú spravidla podobu osobitnej majetkovej sankcie, prejavujúcej sa v konečnom dôsledku negatívne na majetkovoprávnej podstate subjektu daňovoprávneho vzťahu. môže ísť o zvýšenie dane pre nepodanie daňového priznania, o penalizáciu daňového subjektu za oneskorené platenie dane, či za nesprávne vypočítanie dane v daňovom priznaní a podobne. Sankciu daňovoprávnej normy však môže tvoriť aj kompaktná právna norma iného právneho odvetvia, napr. trestného práva.

Daňovoprávne normy možno klasifikovať podľa zvolených kritérií do rôznych skupín, napr. na zaväzujúce a zakazujúce z hľadiska ohraničenia správania subjektov daňovoprávnych vzťahov, na platobné a kontrolné z hľadiska účelu ich pôsobenia, na republikové a miestne z hľadiska ich teritoriálneho uplatňovania, na pôvodné a odvodené z pohľadu ich kreátora,
a teda aj ich právnej sily a záväznosti atď.

Dôležitým daňovoprávnym inštitútom sú daňovoprávne vzťahy. Daňovoprávny vzťah predstavuje dvojstranné či viacstranné väzby medzi subjektmi, obsahom ktorých je daňové oprávnenie alebo daňová povinnosť predpokladaná daňovoprávnou normou.

Daňovoprávny vzťah je teda vzájomný pomer povinných subjektov voči oprávneným subjektom upravený právnou normou

Daňovoprávny vzťah vzniká iba na základe platnej daňovoprávnej normy. Táto norma je prvotná, determinujúca jeho vznik, zmenu alebo zánik. Daňovoprávny vzťah však zaniká aj zánikom subjektu daňovoprávneho vzťahu, teda nielen zmenou alebo zánikom daňovoprávnej normy, ale aj v dôsledku iných právnych skutočností, napr. zánikom daňového práva .

Významným ekonomicko-právnym inštitútom radikálne zasahujúcim do majetkovej integrity a čiastočne aj osobnej slobody subjektov vrátane občanov je daň

Funkcie dane

-akumulačná, resp. fiskálna

-regulačnej (regulatívnej )

-kontrolná

-kriteriálnou

-stimulačná

PREZENTÁCIA Č. 6b

Fiškálne príjmy a ich právna úprava

Vo verejných rozpočtoch sa sústreďujú finančné prostriedky predovšetkým z daňových príjmov.

dane predstavujú rozhodujúcu časť príjmov verejných rozpočtov
Na veľkosť príjmov verejných rozpočtov vplývajú:

-- uplatňovaná hospodárska politika štátu,

--politická situácia v krajine,

--demgrafický vývoj ( veková štruktúa, vzdelanie...),

miera inflácie,
Nezamestnanosť,resp.zamestnanosť ...

Dane môžu ovplyvňovať správanie sa spotrebiteľov, podnikateľa, ovplyvňovať prílev zahraničných investícií .

Priama súvislosť medzi uplatňovanou hospodárskou politikou štátu a jeho daňovou politikou.

Charakteristika,členenie a znovurozdeľovanie verejných príjmov

Najdôležitejšie príjmy verejných rozpočtov:

-Dane,

-Dotácie,

-clá,

-Poplatky,

-úvery

Členenie verejných príjmov:

z hľadiska návratnosti,
Z hľadiska zdrojov financovania,
Z hľadiska obsahu

Z hľadiska návratnosti:

- nenávratné –dane, poppllatky, clá

návratné – úvery,dotácie

Z hľadiska zdrojov financovania:

neúverové (dane,poplatky,clá)
úverové

(tie môžu byť účelové na konkrétny program, neúčelové napr. Na krytie rozpočtového schodku)

Z hľadiska obsahu(najčastejšia klasifikácia):

daňové,
nedaňové.

zákon č. 740/2004 Z. z. Bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005

Príjmy spolu 257 225 991

A. Daňové príjmy 201 993 444

Dane z príjmov,

ziskov a kapitálového majetku 38 523 522

v tom: daň z príjmov fyzickej osoby 2 057 432

v tom: zo závislej činnosti 1 846 705

z podnikania, z inej samostatnej

zárobkovej činnosti 210 727

daň z príjmov právnickej osoby 30 066 090

daň z príjmov vyberaná zrážkou 6 400 000

Domáce dane na tovary a služby 162 741 922

v tom: daň z pridanej hodnoty 117 338 740

spotrebné dane 45 371 182

dane z používania tovarov a

z povolenia na výkon činnosti 32 000

Dane z medzinárodného

obchodu a transakcií 728 000

v tom: podiel na vybratých finančných prostriedkoch odvádzaných

do rozpočtu EÚ 728 000

B. Nedaňové príjmy 15 613 798

Príjmy z podnikania a z vl. Majetku 1 083 675

Administr.a iné poplatky a platby 7 092 488

Kapitálové príjmy 95 900

Úroky z úverov,pôžičiek a vkladov 3 523 839

Iné nedaňové príjmy 3 817 896

C. Granty a transfery 39 618 749

Tuzemské granty a transfery 13 111 075

Zahraničné transfery –

prostriedky z rozpočtu EÚ 26 507 674

Výdavky spolu 318 749 891

A. Bežné výdavky 276 983 710

Mzdy, platy, služobné príjmy

a ostatné osobné vyrovnania 35 734 784

Poistné a príspevok do poisťovní 11 538 943

Tovary a služby 41 591 602

Bežné transfery 157 822 381

z toho: na platené poistné

za zákonom určené skupiny osôb 26 153 726

sociálne dávky 33 070 818

dotácie nefinančným subjektom 22 926 358

transfery obciam a VÚC 28 125 691

odvody do rozpočtu Európskej únie 13 188 640

Úroky a platby súvisiace s úvermi 30 296 000

B. Kapitálové výdavky 41 766 181

z toho: transfery obciam a VÚC 6 403 668

Schodok (-) -61 523 900

SLEDOVANIE OBJEMU VYBRANÝCH

DANÍ AKO PERCENTO Z HDP Z

ASPEKTU:

štruktúry daňových príjmov

- nepriame,

-- priame,

-- environmentálne,

-- sociálne odvody

Štruktúry rozdelenia príjmov podľa úrovne vlády,

-- centrálna vláda,

-- regionálna vláda,

-- miestna vláda.

štruktúry ekonomických činností, z ktorých plynú

-- spotreba,

-- práca,

-- kapitál.

Daňová politika – súhrn opatrení štátu, pomocou ktorých riadi daňovú sústavu v súlade so svojimi ekonomickými zámermi.Jej cieľom je zabezpečiť dostačujúci objem prostriedkov na vládne výdavky a teda na fungovanie štátu.

Expanzívna politika štátu – daňová politika sa zameriava na zvýšenie podnikateľských aktivít, čo možno dosiahnuť znižovaním daňového zaťaženia prostredníctvom zníženia daňových sadzieb, uplatňovaním daňových úľav, úpravou daňového základu a pod.

Reštriktívna politika štátu – daňová politika musí vytvoriť prebytok finančných prostriedkov v ekonomike alebo znížiť štátny dlh a teda sa zameria na zvýšenie daňových sadzieb, na zníženie daňových úľav(ich vypustenie alebo obmedzenie ich počtu) na zníženie počtu oslobodenia od daní a pod.

Požiadavky na daňovú politiku:

má pružne reagovať na zmeny vo všetkých oblastiach hospodárskeho a politického života,
Významne ovplyvňuje podnikateľský sektor a životnú úroveň obyvateľstva,
Má riešiť optimálne zdanenie tak, aby podporila investície, vytvárala zvýšený investičný dopyt a prispela k zvýšeniu príjmov verejných financií.

Daňové zaťaženie

vyjadruje rozsah, v akom daňový systém určitého štátu odčerpáva finančné zdroje z výnosu daňového subjektu.
Daňové zaťaženie vyjadrujeme pomocou daňovej kvóty – povymeriavadiel vybratých daní na vytvorenom HDP spravidla za jeden kalendárny (rozpočtový) rok.

Priemerné daňové zaťaženie štátov EÚ

= cca 40 %.

Najvyššie zaťaženie majú:

Švédsko,Fínsko,Dánsko,Belgicko,

Francúzsko,Rakúsko, Luxembursko,

Taliansko – od 41 – 51 %.

Najnižšie v Írsku, Lotyšsku,Litve, - od 28,5 – 32,5 %.

Slovensko nižšie daňové zaťaženie avšak vysoké sociálne odvody.

Daňové zásady - Všeobecné pravidlá postupu štátu, ktorými sa riadi pri vymeriavaní a vyberaní daní

Členenie daňových zásad:

a) Podľa morálnych kritérií

zásada všeobecnosti zdanenia,
zásada jednotnosti zdanenia,
zásada daňovej spravodlivosti,
zásada zákonnosti.

b) Z národohospodárskeho hľadiska

zásada daňovej únosnosti,
zásada neutrality,

c) Podľa fiskálnej politiky

zásada dostatočnosti daňového výnosu,
zásada stability,
stimulačná zásada,

d) Podľa nákladov na daňovú správu

zásada určitosti,
zásada minimálnych nákladov

Zásada všeobecnosti zdanenia

- najstašria daňová zásada.Podľa nej majú platiť dane všetky subjekty a nemali by sa brať do úvahy žiadne privilégiá. Existujú inštitúty daňovej imunity –kráľ neplatí daň, daňové amnestie – oslobodenie od pokuty ak sa daň zaplatí, oslobodenia od dane, nezdaniteľné časti základu dane

Zásada jednotnosti zdanenia

V praxi sa poruuje tým, že štát v niektorých prípadoch vytvára zákonné podmienky na znižovanie dane alebo oslobodenie od dane.

Zásada daňovej spravodlivosti

dane by mali byť spravodlivé
Horizontálne – subjekty s rovnakými príjmami sa zdaňujú rovnako,
Vertikálne – subjekty ss vyššími príjmami platia relatívne (percentuálne) vyššiu daň.

Zásada zákonnosti

- vyjadruje skutočnosť, že dane možno vyberať len na základe príslušného zákona a len v takej výške a za takých podmienok, v akých ich zákon určuje

Zásada daňovej únosnosti

Možno ju charakterizovať ako zásadu, ktorá má štátu zabezpečiť dostatočný daňový príjem na úhradu jeho výdavkov. Daňová politika štátu by sa mala zameriavať nielen na získanie finančných zdrojov z daní, ale vybrané dane by mali byť aj nástrojom štátu na podporu rozvoja preferovaných odvetví, oblastí a pod.

Zásada neutrality zdanenia

- v nej ide o to,ako daň vplýva na správanie sa subjektov. Zdanenie má byť neutrálne tak, aby neskresľovalo hospodárske procesy

Zásada dostatočnosti daňového výnosu

- zohľadňuje pohľad štátu na daňový výnos.Podľa nej by dane mali štátu zabezpečiť dostatok finančných zdrojov. Je v rozpore so zásadou únosnosti.

Zásada stability

- daňový výnos by mal byť stabilný a nemal by závisieť od výkonov ekonomiky. Tátozásada môže byť v rozpore s nasledujúcou zásadou.

Stimulačná daňová zásada

- daňový systém treba konštruovať tak, aby rýchlo a efektívne zabezpečoval príjem do verejných rozpočtov. Druhou stránkou jeho efektívnosti je ,aby obsahoval dostatok prvkov podmieňujúcich a stimulujúcich oživenie podnikateľských aktivít, prílev zahraničných investícií a pod.

Zásada určitosti

- pri vyberaní daní má daňový subjekt ako aj správca dane vedieť z čoho, v akej výške, komu a v akom termíne daň resp.jej preddavok treba zaplatiť.

Zásada minimálnych nákladov

vyjadruje efektívnosť a minimálne náklady pri správe a vyberaní dane.

Štát reguluje svoje príjmy ukladaním daňových povinností prostredníctvom daňových zákonov. Súbor právnych noriem upravujúcich dane je

DAŇOVÉ PRÁVO ako pododvetvie Finančného práva

KLASIFIKÁCIA DANÍ

Podľa daňového subjektu:

Dane platené fyzickými osobami,

Dane platené právnickými osobami,

Podľa miery rešpektovania osobných pomerov daňového subjektu:

osobné dane – prihliadajú na osobné pomery daňovníka, napr. Počet detí, príjem manželky, pri daniach z príjmov, napr. Dôchodcovia pri daniach z nehnuteľností a pod.
Reálne dane – bez prihliadnutia na osobné pomery –napr. DPH,

Podľa predmetu zdanenia

dôchodkové dane,
majetkové dane,
univerzálna daň z pridanej hodnoty,
selektívne dane (spotrebné),
iné dane (environmentálne a pod.)

Podľa vplyvu na daňové subjekty podľa toho či daň priamo alebo nepriamo zaťaží daňový subjekt

Priame – vyrubujú sa priamo, z príjmu alebo majetku daňovníka, ktorý priamo znáša daňové bremeno
Nepriame – odvádza ich platiteľ , výrobca ale v cene výrobku a služby ich zaplatí spotrebiteľ.

Podľa územného určenia sa zohľadňuje skutočnosť, do ktorého verejného rozpočtu príslušné dane plynú

do národného rozpočtu(napr. EÚ),
do rozpočtu federácie,
do štátneho rozpočtu,
regionálneho rozpočtu,
miestneho rozpočtu.

Klasifikácia daní podľa OECD

dane z dôchodkov, ziskov, kapit. Výnosov,
príspevky na sociálne zabezpečenie,
dane z miezd a pracovných síl,
majetkové dane,
dane z tovaru a služieb,
ostatné dane (miestne – za psa a pod.)

PREZENTÁCIA Č. 7

Daňové prvky tvoriace základné právne náležitosti daňového vzťahu, bez ktorých takýto právny vzťah nemôže v žiadnom prípade vzniknúť a existovať, a ktoré preto označujeme ako základné

Základné daňové prvky, sú:

podmet (subjekt),

predmet (objekt),

základ (fundament),

sadzba (limit).

Daňovými prvkami, ktoré bezprostredne neovplyvňujú vznik, zmenu alebo zánik daňovoprávneho vzťahu sú vedľajšie, subsidiárne daňové prvky,

a) zvýšenie dane,

b) zníženie dane,

c) daňové minimum,

d) minimálnu daň,

e) penále za nezaplatenie dane v termíne (daňovú penalizáciu)

I. Subjekt dane
- právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je povinná platiť daň, ktorá je zo zákona povinná vstúpiť do daňovoprávneho vzťahu, strpieť určenú majetkovú ujmu, teda odviesť štátu určenú výšku dane.

oprávnený subjekt a povinnostný (zaviazaný) subjekt. Označenie daňového subjektu ako daňovník je možné v prípade povinnostného či zaviazaného subjektu daňovej povinnosti

Platiteľ dane

právnická osoba, ktorá na základe zákona a v mene daňovníka má povinnosť daň od neho vybrať a odviesť štátu. Daňovoprávne normy však za určitých okolností ukladajú platiteľovi dane zraziť a odviesť daň zo svojej materiálnej podstaty, teda nie od daňovníka. Ide o prípady, keď platiteľ daň daňovníkovi nezrazil, alebo ju zrazil v nesprávnej výške. Vtedy je platiteľ dane daňovým dlžníkom ako náhradný daňovník a daňové bremeno znáša sám.

Daňový presun

právo, resp. možnosť daňovníka preniesť, presunúť daňové zaťaženie zo seba na inú osobu určitým, spravidla ekonomickým opatrením. Daňové presuny možno aplikovať na ktorúkoľvek daň, i keď obťažnosť, zložitosť tejto operácie je individuálna a diferencovateľná podľa jednotlivých druhov daní.

Daňový únik

- zákonom dovolené alebo protizákonné zníženie daňového základu, vyúsťujúce do zníženia výnosov jedného druhu daní a do prípadného zvýšenia iného druhu daní. Daňový únik nie je spravidla žiaduci, ba vyslovene nežiaduci a striktne

sankcionovaný je v prípade jeho nelegálnosti, právnej nedovolenosti

II. Predmet (objekt) dane

- hospodárska skutočnosť, ekonomická realita, na základe ktorej možno daňovníkovi uložiť daňovú povinnosť. Predmet dane je teda reálnym podkladom na zdanenie, na uloženie daňovej povinnosti subjektu dane. Predmet dane je pritom spravidla determinujúcim faktorom pre menovité označenie, názov tej-ktorej dane.

Podľa predmetu rozlišujeme dane na:

– výnosové,

– dôchodkové,

– majetkové.

III. Daňový základ

- predstavuje takú daňovú kvantitatívnu veličinu, z ktorej sa konkrétna daň vyrubuje. Daňový základ pritom vždy vychádza z predmetu (objektu) dane.

Umožňuje vyjadriť v peniazoch konkrétnu daňovú povinnosť determinovanú jej predmetom. Je to suma, z ktorej sa daň vyrubuje. Základ dane predstavuje číselne vyjadrený súhrn majetkových výsledkov, ktoré zákon určuje za predpoklad vzniku daňovej povinnosti.

Existencia daňového základu v daňovoprávnom vzťahu je podmienená vyjadriteľnosťou predmetu dane v určitých objektívnych jednotkách, mierkach umožňujúcich kvantifikáciu daňového predmetu. Z daňového základu sa tak daň určuje na základe daňovej jednotky. Tou môže byť hmotnosť, množstvo, peňažná jednotka atď.

IV. Sadzba dane

Vymedzuje rozsah daňovej povinnosti v rámci daňovoprávnych vzťahov. Je meradlom, podľa ktorého sa vypočítava výška dane z daňového základu, je reálnym vyvrcholením daňovoprávneho vzťahu v jeho fáze prípravy a napĺňania daňovej povinnosti. Daňová sadzba je podielom dane pripadajúcim na daňovú jednotku. Je mierkou daňového záväzku

Druhy daňových sadzieb:

sadzba pevná,

sadzba pohyblivá

ich kombinácie, ktoré možno označiť za kombinovanú sadzbu dane

Základné varianty pohyblivej daňovej sadzby sú:

- lineárna (proporcionálna, vyrovnaná),

- progresívna (vzostupná),

- degresívna (zostupná)

Vývoj daní na území Slovenska - daňové reformy

Daňová sústava nikdy nebola niečím nemenným, ale podliehala priebežným zmenám a úpravám. Podľa ich rozsahu možno hovoriť o zmenách čiastkových, ktoré sa nedotýkajú daňovej sústavy vo všeobecnosti, a neznamenajú žiadne zásadné, principiálne zmeny. Zásadné, systémové zásahy do jestvujúcej daňovej sústavy a často aj do daňového systému - daňová reforma

Prvá daňová reforma. Po vzniku Československa od roku 1918. Tri základné myšlienky:

1. Recepcia

2. Unifikácia

3. Etapizácia

Recepcia

na úseku daní sa prevzalo zákonodarstvo bývalej monarchie, aby bola najmä v počiatočnom období zachovaná kontinuita

Unifikácia

Nebolo možné, aby v jednotnom Československu pokračoval právny dualizmus; iné právo platilo na území českých krajín) a iné na území Slovenska, ktorého základy sa položili ešte pred revolučným rokom 1848 a ktorý sa ešte rozvinul po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Osobitným problémom bolo pripojenie Podkarpatskej Rusi ako územia právne blízkeho podmienkam na Slovensku, no s mimoriadne nízkym stupňom právneho vedomia obyvateľstva.

Etapizácia

Rozhodlo sa, že v daňovej oblasti sa bude postupovať cestou jednotlivých účelových krokov, aby sa dosiahla konsolidácia a stabilizácia najmä štátnych financií. Pre najbližšie roky sa teda nepredpokladalo začatie prác na daňovej reforme.

zákon č. 76/1927 Sb. z. a n. o priamych daniach, ktorý predstavoval ťažiskovú právnu úpravu Predmetom úpravy zákona o priamych daniach boli tieto dane: dôchodková, všeobecná zárobková, osobitná zárobková, pozemková, domová, rentová, daň z tantiém a z vyššieho slúžneho. Zákonom sa uskutočnila právna unifikácia v odbore priamych daní na celom území Československej republiky

Koncom dvadsiatych rokov a najmä v tridsiatych rokoch uzákonené tieto dane:

– daň z piva,

– spotrebná daň minerálnych olejov,

– spotrebná daň z droždia,

– daň z elektrických zdrojov žiarenia,

– daň kupónová,

– spotrebná daň z prípravkov na kysnutie cesta,

– spotrebná daň z kyseliny octovej,

– daň z umelých jedlých tukov,

– daň z limonád, minerálnych a sódových vôd

Vznik Slovenskej republiky v marci 1939 znamenal aj nástup samostatného vývoja právneho poriadku. V mnohých oblastiach však počas nasledujúcich šiestich rokov nedošlo k úplnému nahradeniu všeobecne záväzných právnych predpisov z obdobia československej štátnosti novými slovenskými právnymi predpismi. Finančné, resp. daňové právo nebolo v tomto smere výnimkou. Neuskutočnila sa daňová reforma a postupne prijímané daňové zákony a ostatné daňové predpisy vyjadrovali iba trend evolučného prispôsobovania sa predošlých daňových predpisov zmeneným podmienkam.

Druhá daňová reforma

Po zmene politickej orientácie krajiny vo februári 1948 došlo k ďalším zmenám v daňovej sústave, poznačeným nástupom nových politických síl došlo systémovej zmene. Stalo sa tak v roku 1952. Novú, socialistickú podobu novej daňovej sústavy tvorili tri hlavné druhy daní:

1. dane, ktoré odčerpávali akumuláciu socialistického sektora hospodárstva,

2. dane vyberané od obyvateľstva,

3. miestne dane, ktorých výnos plynul do miestnych rozpočtov.

Daňovú sústavu v šesťdesiatych rokoch tvorili:

a) dane platené socialistickými organizáciami (daň z obratu, dôchodková daň družstiev a iných organizácií, pôdohospodárska daň),

b) dane platené obyvateľstvom (daň zo mzdy, osobitná daň z dôchodkov, daň z literárnej a umeleckej činnosti, daň z príjmov obyvateľstva, domová daň a daň z motorových vozidiel).

Tretia daňová reforma

November 1989 znamenal zásadný obrat aj pre finančný systém štátu. Ešte vo federatívnych podmienkach sa uskutočnila ďalšia daňová reforma. Jej výsledky vyjadroval syntetický zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní. Daňová sústava položená týmto zákonom bola od roku 1992 stále vo vývoji. V poslednom období sa dovŕšila. Napriek tomu, že vo všeobecnosti sa hovorí o novej daňovej reforme, nejde o reformu. Ide len o dotiahnutie toho, čo sa vytýčilo začiatkom deväťdesiatych rokov – TOTO UŽ NIE JE AKTUÁLNE !!!

ŠTVRTÁ daňová reforma – zavedením fiškálnej decentralizácie

zrušenie niektorých daní (daň z dedičstva), ...

Súčasná slovenská daňová sústava je založená na nasledovných zásadách:

a) Spravodlivosť a proporcionalita Horizontálna spravodlivosť znamená, že rovnaké predmety zdanenia majú byť zdanené rovnako (napríklad príjmy, majetok alebo spotreba rôznych osôb majú byť zdanené v zásade rovnako bez ohľadu na povahu týchto osôb).Vertikálna spravodlivosť znamená, že subjekt, ktorý má vyššie príjmy, väčší majetok alebo spotrebu, platí vyššiu daň, pričom by však mala byť zachovaná zásada proporcionality, t. j. miera zdanenia by nemala progresívne stúpať so zvyšujúcim sa základom dane (lineárna sadzba dane),

b) neutrálnosť uvalenie akejkoľvek dane ovplyvňuje ekonomické správanie daňových subjektov už len preto, lebo týmto subjektom odčerpá časť ich disponibilných zdrojov. Úplne neutrálna daň preto neexistuje. Zdanenie však musí byť neutrálne v tom zmysle, že nemá skresľovať hospodárske procesy a má v čo najmenšej miere ovplyvňovať ekonomické rozhodnutia subjektov. Keď subjekty začnú svoje správanie prispôsobovať umelo a zle vytvoreným daňovým normám, napr. preskupovať svoje príjmy, znižuje sa tým celospoločenská efektívnosť alokácie zdrojov.

c) vylúčenie duplicity zdanenia - k zdaneniu príjmov má dôjsť len raz, a to pri prechode od tvorby dôchodkov k ich spotrebe, resp. reinvestícii. Obdobne by napr. pri majetkových daniach nemalo dochádzať k viacnásobnému zdaňovaniu majetku.

d) jednoduchosť,jednoznačnosťDaňový systém má obsahovať len nevyhnutné minimum noriem, tieto musia byť ľahko pochopiteľné a smú mať len jeden výklad. Čím sú právne predpisy zložitejšie, tým sú vyššie náklady a nároky na výpočet, výber a správu dane. K vybranému objemu dane musia byť náklady na jej výber minimálne. Daňové predpisy majú byť jednoduché a zrozumiteľné aj preto, že daňové zákony nie sú určené len pre správcov dane a odborníkov v oblasti daní, ale aj pre niekoľko miliónov daňových subjektov.

e) účinnosť- nesmie poskytovať legálne možnosti vyhnutia sa plateniu dane, nelegálny daňový únik, subjekty k tomu nabádať alebo motivovať, neprimeranými zásahmi a nelogickými opatreniami subjekty k daňovému úniku nepriamo nútiť. Čím viac výnimiek zákon obsahuje, tým ľahšie sa nájdu možnosti úniku. Účinnosť tiež znamená, že výnos z dane musí byť primerane vysoký, aby daň plnila svoju fiškálnu funkciu, t. j. celkové náklady na aplikáciu dane na strane daňových subjektov (napr. administratívne náklady) i štátnych orgánov (náklady na správu dane) musia byť primerané vo vzťahu k výnosom z dane.

Daňový systém Slovenska

1. Zdaňovanie príjmov

2. Zdaňovanie majetku

3. Zdaňovanie spotreby

Ad 1. Zdaňovanie príjmov

Daň z príjmov Príjmy všetkých subjektov (fyzické osoby, zahraničné osoby, právnické osoby a ostatné subjekty) sa zdaňujú jednou lineárnou percentuálnou sadzbou (tzv. rovná daň) vo výške 19 %. Príjmy vo všetkých možných formách sú zdaňované len raz, a to vtedy, keď prechádzajú od ich tvorby k ich použitiu.. Zavedenie systému tzv. rovnej dane bolo preto podmienené vykonaním úprav v oblasti dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní.

Ad 2. Zdaňovanie majetku

Daň z nehnuteľností

Daň z motorových vozidiel

Daň z nehnuteľností

Všetky nehnuteľnosti, t. j. pozemky a stavby, sa zdaňujú na hodnotovom princípe. To znamená, že podľa jednotných pravidiel sa určí hodnota nehnuteľnosti a z tejto hodnoty sa percentuálne vypočíta daň. Zavedenie tohto spôsobu zdaňovania nehnuteľností je možné v závislosti od vypracovania administratívne jednoduchého systému určovania trhovej hodnoty nehnuteľností (cenová mapa).

Daň z motorových vozidiel

predmetom dane budú len úžitkové vozidlá. Zdaňujú sa všetky úžitkové vozidlá podľa ich hmotnosti a množstva emisií v zmysle smernice 99/62/EHS. Musia sa uplatniť úľavy na dani (smernica 92/106/EHS) pre kombinovanú dopravu.

ad 3. Zdaňovanie spotreby

Daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane.

Daň z pridanej hodnoty

Daň z pridanej hodnoty je všeobecnou daňou zo spotreby. Zdaňujú sa všetky spotrebované tovary a služby jednou percentuálnou sadzbou priebežnou metódou, to znamená u každého platiteľa tejto dane z jeho pridanej hodnoty. Sadzba je 19 %. S účinnosťou odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie 1. 5. 2004 bol prijatý nový zákon o dani z pridanej hodnoty s rovnakou sadzbou a s plne harmonizovaným systémom zdaňovania v zmysle výsledkov prístupových rokovaní.

Spotrebné dane

Spotrebná daň z liehu
Spotrebná daň z piva
Spotrebná daň z vína
Spotrebná daň z tabaku
Daň z minerálnych olejov
Spotrebné dane sú špecifickými daňami zo spotreby určitých druhov tovarov. Zdaňujú sa vybrané druhy spotreby podľa príslušných smerníc EÚ.

Spotrebná daň z liehu

Zdaňuje sa konzumný lieh pevnou sadzbou v Sk na liter čistého alkoholu.

Spotrebná daň z piva

Zdaňuje sa pivo. Smernica EÚ č. 92/84/EHS umožňuje zdaňovania piva pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a stupeň Plato, alebo pevnou sadzbou určenou v Sk na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu.Je vhodnejšia a spravodlivejšia daň určená sadzbou na hektoliter a percentuálny obsah alkoholu, umožňuje zachovať rovnakú mieru zdanenia piva ako iných alkoholických nápojov.

Spotrebná daň z vína

Zdaňuje sa tiché víno, šumivé víno a medziprodukty pevnou sadzbou v Sk na hektoliter. Podľa smernice č. 92/83/EHS má byť sadzba dane z vína určená podľa množstva vína v hektolitroch bez ohľadu na obsah alkoholu. Táto sadzba v zmysle smernice 92/84/EHS môže byť aj nulová. Zo systémového hľadiska je vhodné a spravodlivé určiť daň sadzbou na hektoliter tak, aby približne zodpovedala úrovni zdanenia iných alkoholických nápojov.

Spotrebná daň z tabaku

Zdaňuje sa tabak a tabakové výrobky kombinovanou sadzbou tak, aby celková daň z maloobchodnej predajnej ceny dosiahla požadované percento v zmysle smernice 2002/10/EC (zohľadňujúc dohodnuté prechodné obdobie).

Daň z minerálnych olejov

Zdaňujú sa minerálne oleje pevnou sadzbou v Sk podľa druhu na 1 000 litrov alebo 1000 kg (ťažké oleje).

Zrušili sa nasledovné dane:

Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností nezdaňuje zisk, spotrebu ani majetok. Táto daň predstavuje viacnásobné zdanenie nehnuteľného majetku nadobudnutého zo zdanených príjmov (a ktorý sa každoročne zdaňuje daňou z nehnuteľností) pri jeho prevode alebo prechode na iného vlastníka. Je preto neopodstatnená.

Daň z darovania a daň z dedičstva zdaňuje majetok, ktorý už raz zdanený bol, a preto je nespravodlivá. Skutočnosť, že pred darovaním alebo dedením mal predmetný majetok iného vlastníka, nie je relevantná. Nič sa nevytvorilo, ani nespotrebovalo a uplatnenie majetkových daní nie je ovplyvnené. Súčasne žiadny dar nebude daňovým výdavkom ani nebude inak znižovať základ dane z príjmov u darcu.

Ďalším závažným dôvodom na zrušenie týchto daní je ich obzvlášť nízky výnos (0,9‰ daň z darovania, 0,6‰ daň z dedičstva z celkových daňových výnosov), čiže nízka účinnosť týchto daní. Okrem nehnuteľností a výnimočne veľkých majetkov sú daň z dedičstva a daň z darovania nekontrolovateľné.

Tieto konkrétne dane vo všeobecnosti rozdeľujeme na :

I. nepriame dane

II. priame dane,

PREZENTÁCIA Č. 8

Nepriame dane

patria do kategórie daní spotrebných (zo spotreby) a ich dopad závisí predovšetkým od rozsahu spotreby,
nie sú vyrubované jednotlivým povinnostným daňovým subjektom, pretože daňová povinnosť vyplýva priamo zo zákona, kde sú aj určené presné kritériá na to, aby si ich mohol povinný daňový subjekt sám vypočítať a odviesť,
ako prirážky k cene tovaru alebo služby sui generis zaťažujú v konečnom dôsledku konečného kupujúceho, ktorým je vo väčšine prípadov spotrebiteľ.

Historicky najstaršou formou nepriamych daní boli akcízy. Táto forma peňažnej povinnosti sa vyvinula vo feudalizme. Ich vyberanie sa prenajímalo súkromným osobám. Neskoršie sa akcízy zmenili na prvotnú formu spotrebných daní. Ich hlavnou úlohou bolo zdanenie širokej spotreby, a tak vlastne zabezpečenie dostatočných príjmov pre štátny rozpočet. Ich ďalší vývoj smeroval k vytvoreniu univerzálnych spotrebných daní a popri tom k vytvoreniu samostatných spotrebných daní na vybrané druhy tovaru.

Zdaňovanie spotreby

Daň z pridanej hodnoty

Spotrebné dane

Daň z pridanej hodnoty

sa ako forma dane z obratu po prvýkrát objavila v roku 1954 vo Francúzsku
V našich podmienkach sa daň z obratu zaviedla už v roku 1919 s platnosťou na tri roky. Zákon č. 268/1923 Zb. z. a n. o dani z obratu a dani prepychovej predstavoval už perspektívnu a konsolidovanú právnu úpravu; až do roku 1938 bol viackrát novelizovaný. Na krátke obdobie konca 40. rokov sa daň z obratu transformovala na všeobecnú nákupnú daň. S účinnosťou od 1. januára 1952 však bola daň z obratu znova zavedená na základe zákona č. 73/1952 Zb.

Mechanizmus dane z pridanej hodnoty zabezpečuje, aby platiteľ odviedol daň iba z tej časti hodnoty výrobku, ktorú on sám pridal resp.vytvoril. Sadzba dane sa pritom stanoví podľa výrobku na výstupe.

platiteľ nesmie zahrnúť do cenovej kalkulácie svojho výrobku daň z pridanej hodnoty, ktorú sám zaplatil dodávateľom,
platiteľ musí viesť prehľadnú evidenciu, ktorá mu umožní za príslušné obdobie vypočítať a odrátaťod daňovej povinnosti spojenej s predajom jeho výrobkov alebo služieb daň z pridanej hodnoty, ktorú zaplatil v cenách nakúpených dodávok.

zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní zakotvil daň z pridanej hodnoty ako súčasť novej daňovej sústavy, konštituovanej k 01. januáru 1993. K jednotlivým daniam prijali vtedajšie najvyššie zastupiteľské orgány, t.j. Federálne zhromaždenie a národné rady republík, daňové zákony podľa im zverenej vlastnej kompetencie. Rezultátom bol fakt, že Federálne zhromaždenie schválilo dňa 16. apríla 1992 zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty.

V súčasnosti je základnou normatívnou právnou úpravou dane z pridanej hodnoty zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý nahradil ešte donedávna platný a účinný zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – ten bol za svojej éry podrobený spolu trinástim novelizáciam

Predmetom dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je daň z pridanej hodnoty, ktorej podlieha:

dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,
nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev ,
dovoz tovaru do tuzemska.

Osobou, podliehajúcou dani, presnejšie povedané zdaniteľnou osobou, je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb

zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1.500.000,-Sk, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je však povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla predmetný obrat.

Pojem subjektu dane je vymedzený v dvoch rovinách. Na prvom mieste sú to v minulosti definované osoby podliehajúce dani z pridanej hodnoty, ktorými sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré uskutočňujú zdaniteľné plnenia – toho času hovoríme predovšetkým o už vyššie uvádzanej zdaniteľnej osobe. Ide o všeobecné vymedzenie potencionálneho okruhu osôb, ktoré môžu byť aktívne zapojené do systému dane z pridanej hodnoty, v dôsledku ich podnikateľskej činnosti. Môže teda ísť len o podnikateľov.Kvalifikovaným subjektom dane z pridanej hodnoty je však platiteľ.

Zákonodarca nanovo definoval zdaniteľné obchody, kam v zmysle toho času platnej a účinnej normatívnej právnej úpravy zaraďujeme:

Dodanie tovaru,
Dodanie služby,
Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a
Dovoz tovaru;

základ dane

Základ dane pri dodaní tovaru a služby - všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu - ako pri dodadaní tovaru a služby
Základ dane pri dovoze tovaru - hodnota určená na colné účely podľa colných predpisov

sadzba dane, jednotná – lineárna, 19 % sadzbu dane, ktorá sa aplikuje na všetky druhy príjmov a daň z pridanej hodnoty (neplatí teda v minulosti uplatňovaná základná a znížená daňová sadzba)

oslobodenia od dane – ide o nasledovné činnosti taxatívne vypočítané:

- Poštové služby

- Zdravotná starostlivosť

- Služby sociálnej pomoci

- Výchovné služby a vzdelávacie služby

- Služby dodávané členom

- Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou

- Kultúrne služby

- Zhromažďovanie fin. prostriedkov

- Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu

- Poisťovacie služby

- Dodanie a nájom nehnuteľností

- Finančné služby

- Predaj poštových cenín a kolkov

- Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier

daňové priznanie a splatnosť daňovej povinnosti - platiteľ je povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie a v tej istej lehote zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť

nadmerný odpočet - ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol

Nadmerným odpočtom sa rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru

povinnosť vedenia záznamov; platiteľ je povinný viesť podrobné záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o dodaných tovaroch a službách a o prijatých tovaroch a službách; osobitne vedie záznamy o dodaní tovarov a služieb do iného členského štátu, o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, o prijatí služieb z iného členského štátu a o dovoze tovaru. V záznamoch sa uvádzajú údaje rozhodujúce pre správne určenie dane. Na účely odpočítania dane vedie platiteľ záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane. Platiteľ vedie záznamy aj o platbách prijatých pred dodaním tovarov a služieb a o platbách poskytnutých pred dodaním tovarov a služieb

V našom daňovom systéme rozlišujeme päť druhov spotrebných dani. Sú to:

- spotrebná daň z minerálneho oleja,

- spotrebná daň z vína,

- spotrebná daň z liehu,

- spotrebná daň z tabakových výrobkov,

- spotrebná daň z piva.

Spotrebná daň z minerálneho oleja

Prameňmi právnej úpravy tejto dane sú zákon č. 98/2004 Z.z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 330/2004 Z.z.,

Subjektom dane je daňový dlžník.

Predmetom dane sú minerálne oleje vyrobené na daňovom území, dodané na daňové územie z iného členského štátu alebo dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu.

Základom dane je množstvo minerálneho oleja vyjadrené v litroch pri teplote 15 °C alebo v kilogramoch.

Sadzby dane sú špecifické, pevné od 0 Sk až po 18 000 Sk za 1000 kilogramov. Rozlišuje sa pritom základná a znížená sadzba dane, ktorá sa uplatňuje na označené plynové oleje.

Spotrebná daň z vína

zákon č. 104/2004 Z.z. o spotrebnej dani z vína

Subjektom dane je daňový dlžník.

Predmetom dane je víno vyrobené na daňovom území, dodané, dovezené na daňové územie z územia tretieho štátu.

Základom dane je množstvo vína vyjadrené v hektolitroch. Vínom sa pritom rozumie tiché i šumivé víno ako i medziprodukt.

Sadzba dane je špecifická, pevná od 1 700 Sk po 2 500 Sk za hektoliter. V prípade tichého vína sa uplatňuje nulová sadzba

Spotrebná daň z liehu

zákon č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu

Subjektom dane je daňový dlžník.

Predmetom dane je lieh vyrobený na daňovom území, dodaný alebo dovezený

Základom dane je množstvo liehu vyjadrené v hektolitroch 100% alkoholu pri teplote 20 °C.

Sadzba dane je špecifická, pevná a rozlišuje sa na základnú vo výške 25 000 Sk na hektoliter 100% alkoholu a zníženú – 12 500 Sk, ktorá zaťažuje predmet dane vyrobený v liehovarníckom závode na pestovateľské pálenie ovocia v množstve 30 l 100 % alkoholu,

Spotrebná daň z tabakových výrobkov

zákon č. 106/2004 Z.z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov

Predmetom dane sú tabakové výrobky vyrobené na daňovom území, dodané alebo dovezené

Základom dane pri tabakových výrobkoch je množstvo tabakových výrobkov vyjadrené v kusoch alebo v kilogramoch s výnimkou cigariet.

Sadzba dane z tabakových výrobkov s výnimkou cigariet je špecifická, pevná vo výške 1,40 Sk za kus cigary alebo cigarky a 1 350 Sk za kilogram tabaku.

Spotrebná daň z piva

zákon č. 107/2004 Z.z. o spotrebnej dani z piva

Subjektom dane je daňový dlžník.

Predmetom dane je pivo vyrobené na daňovom území, dodané alebo dovezené.

Základom dane je množstvo piva vyjadrené v hektolitroch.

Sadzby dane sú dve, základná a znížená, obe špecifické a pevné. Ustanovujú sa za hektoliter a stupeň Plato. Stupeň Plato je tradičnou jednotkou na meranie koncentrácie piva vo väčšine štátov s tradíciou jeho výroby.

PREZENTÁCIA Č. 9

Priame dane

Daň z príjmov

je upravená zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2004
Názov zákona sa zmenil z pomenovania „zákon o daniach z príjmov“ na pomenovanie „zákon o dani z príjmov“. Zmena názvu bola podmienená tým, že dovtedajšie zákony , mali sadzbu dane upravenú rôzne pre fyzické osoby a pre právnické osoby v rozpätí od 1% až po 42%. Zavedením rovnej dane, jednotnej pre všetky druhy príjmov fyzických a právnických osôb, sa názov zákona zmenil na zákon o dani z príjmov

Zákon o dani z príjmov upravuje:

- daň z príjmov fyzickej osoby a daň z príjmov právnickej osoby,

- spôsob platenia a vyberania dane.

Prijatím zákona sa podstatne zmenila filozofia dane z príjmov najmä tým, že sa uzákonila rovná daň, ktorej podstata spočíva v zavedení:

- jednotnej lineárnej sadzby pre všetky druhy príjmov resp. ziskov právnických a fyzických osôb vo výške 19 % a,

- jedného zdanenia príjmu, čo prakticky znamená, že zdanený zisk právnickej osoby, dosiahnutý v súvislosti s podnikaním, sa pri jeho ďalšom rozdelení už u príjemcu, t.j. u právnickej osoby alebo u fyzickej osoby, nezdaňuje.

V súčasnosti platný zákon má šesť častí. Prvú všeobecnú časť, druhú časť – daň fyzickej osoby, tretiu časť – daň právnickej osoby, štvrtú časť - spoločné ustanovenia, piatu časť – vyberanie a platenie dane a šiestu časť - spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Vo všeobecnej časti sú všeobecne vymedzené pojmy pre fyzické aj právnické osoby, a to:

- predmet dane,

- príjem,

- daňový výdavok,

- základ dane

- daňovníka

- závislé osoby..

Daň fyzickej osoby

Predmetom zdanenia dane fyzických osôb sú všetky príjmy, ktoré právny predpis kategorizuje do štyroch skupín, pričom nerozlišuje medzi peňažnými a nepeňažnými príjmami

a) príjmy zo závislej činnosti ,

b) príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu

c) príjmy z kapitálového majetku,

d) ostatné príjmy

a) Príjmy zo závislej činnosti

príjmy z činnosti vykonávanej na základe pracovnoprávneho, služobného, štátno-zamestnaneckého a členského pomeru či obdobného vzťahu,

príjmy za prácu členov družstiev, ale aj príjmy spoločníkov a konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností,
platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov napr. poslancov a členov vlády, prokurátorov, verejného ochrancu práv a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy,
odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch,orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb,
pracovné odmeny obvinených vo väzbe a odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,
obslužné, poskytované napr. podľa zákona o lotériách a iných podobných hrách.

a) Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu Tento druh príjmov je rozdelený do troch podskupín

príjmy z podnikania sú:

príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, teda príjmy súkromne hospodáriacich roľníkov,
príjmy zo živností, ktoré získavajú živnostníci podnikajúci na základe zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. daňoví poradcovia, advokáti, notári, audítori),
príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti

b) Príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti sú:

príjmy z použitia či poskytnutia práv priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, vrátane práv príbuzných autorskému právu,
príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťami a ani podnikaním, napr. odmena správcu konkurznej podstaty, príjem osobných asistentov podľa zákona o sociálnej pomoci,
príjmy znalcov a tlmočníkov

príjmy z prenájmu
príjmy z prenájmu nehnuteľností,
príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľností. Prenájom hnuteľných vecí, ak sa vykonáva sústavne, sa zaraďuje pod príjmy zo živnosti a ak sa vykonáva príležitostne,sa zaraďuje pod ostatné príjmy

c) Príjmy z kapitálového majetku

Príjmami z kapitálového majetku sú:

úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov,
úroky a iné výnosy z poskytnutých úverov a pôžičiek,
výnosy zo zmeniek,
dávky z doplnkového dôchodkového sporenia,
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku,
výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papieru z rozdielu medzi vyplácanou hodnotou

Predmetom dane nie je:

prijatá reštitučná náhrada alebo príjem
príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty,
úver a pôžička,
podiel člena pozemkového spoločenstva na výnosoch a na majetku
podiel na zisku vyplácaný po zdanení obchodnou spoločnosťou alebo družstvom,
daň z pridanej hodnoty uplatnenú na výstupe,
príjem plynúci z dôvodu nadobudnutia nových akcií pri zvýšení základného imania z majetku spoločnosti,.

základ dane, z ktorého sa odvádza resp. platí daň

zistí sa ako súčet čiastkových základov dane podľa jednotlivých druhov príjmov, za ktoré sa považuje príjem zo závislej činnosti (i), príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (ii), príjem z kapitálového majetku (iii) a ostatné príjmy

Čiastkové základy dane sa zistia podľa pravidiel stanovených pri jednotlivých druhoch príjmu. Ak má daňovník len jeden druh príjmu, ktorý podlieha dani fyzickej osoby, potom čiastkový základ dane je súčasne aj základom dane pre výpočet dane

Sadzba dane

Zavedením rovnej, jednotnej percentuálnej sadzby dane pre fyzické a právnické osoby vo výške 19% sa objektívne vytvorili podmienky pre zjednodušenie a pre sprehľadnenie znenia zákona

Daň z príjmov právnických osôb

Predmet dane

Predmet dane právnických osôb zákon vymedzuje podľa toho, o aký subjekt dane ide, akú má právnu formu a či je daňovník založený alebo zriadený na podnikanie

Základ dane

- Základ dane sa zisťuje z účtovníctva vedeného podľa zákona č. 431/2002 Z. z.. o účtovníctve,

- Zákon obsahuje spoločnú úpravu vymedzenia základu dane fyzických osôb a právnické osôb. Ak ide o fyzické osoby, vzťahuje sa len na príjmy dosiahnuté z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na príjmy z prenájmu. Všeobecne je základ dane definovaný ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami,a daňovými výdavkami, t.j. výdavkami (nákladmi) vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov,

Spôsob výpočtu základu dane závisí od spôsobu vedenia účtovníctva:

–základ dane daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve sa vypočíta zo zisteného účtovného výsledku hospodárenia, ktorý sa vyčísľuje z podkladov a údajov riadne vedeného účtovníctva ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.

–Základ dane daňovníkov účtujúcich v sústave jednoduchého účtovníctva je rozdiel medzi príjmami a výdavkami vynaloženými na dosiahnutie týchto príjmov.

Daňové výdavky

výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka, ak ide o fyzickú osobu, uplatňujúcu preukazateľne vynaložené výdavky, ktorá má príjem z prenájmu nehnuteľností a hnuteľných vecí prenajímané ako príslušenstvo tejto nehnuteľnosti

Vyberanie a platenie daní

Zákon zavádza novú kategóriu „daňový bonus

Daňové priznanie a zdaňovacie obdobie

Zamedzenie dvojitého zdanenia

PREZENTÁCIA Č. 15

Právna úprava Spotrebných daní sleduje Európske trendy

Historicky mladší druh daní než dane priame. Odlišnosť pri porovnaní s priamymi daňami:

patria do kategórie daní spotrebných (zo spotreby) a ich dopad závisí predovšetkým od rozsahu spotreby
nie sú vyrubované jednotlivým povinnostným daňovým subjektom, daňová povinnosť vyplýva priamo zo zákona, kde sú aj určené presné kritériá na to, aby si ich mohol povinný daňový subjekt sám vypočítať a odviesť,
ako prirážky k cene tovaru alebo služby sui generis zaťažujú konečného kupujúceho, ktorým je spotrebiteľ.

Daň z pridanej hodnoty sa ako forma dane z obratu po prvýkrát objavila v roku 1954 vo Francúzsku. Prevládol jej model ako kaskádovej dane, ktorá sa vyberá pri každom prechode tovaru na ceste ku konečnému spotrebiteľovi, oproti zriedkavejšie uplatňovanému modelu jej jednorázového vyberania (napr. v USA a vo Veľkej Británii

V našich podmienkach sa daň z obratu zaviedla už v roku 1919 s platnosťou na tri roky. Zákon č. 268/1923 Zb. z. a n. o dani z obratu a dani prepychovej predstavoval už perspektívnu a konsolidovanú právnu úpravu; až do roku 1938 bol viackrát novelizovaný. Na krátke obdobie konca 40. rokov sa daň z obratu transformovala na všeobecnú nákupnú daň. S účinnosťou od 1. januára 1952 však bola daň z obratu znova zavedená na základe zákona č. 73/1952 Zb

Nepriame dane v podmienkach Európskej únie

Daňová politika Európskej únie je založená na

zachovaní právnej úpravy priamych daní vo výlučnej právomoci členských štátov,
regulácia nepriamych daní-zaťažujú tovary, negatívny vplyv jednotný trh. Harmonizácia dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní v národných právnych poriadkoch,
Zmluva o založení Európskeho spoločenstva už svojho podpísania v roku 1957, zakotvuje základný režim nepriamych daní. V súčasnosti ho obsahujú články 90 – 94,

- Zmluva o ústave pre Európu Hlava III –vnútorné politiky a činnosti,

Právna úprava dane z pridanej hodnoty je na pomerne vysokej úrovni harmonizácie. Zbližovanie sa začalo už zavedením systému dane z pridanej hodnoty v rámci európskych spoločenstiev v roku 1967, neskôr došlo k jeho zintenzívneniu prijatím smernice č. 77/388/EHS. Schválením ďalších predpisov v roku 1991 a 1992 sa rozhodlo o prijatí prechodných opatrení súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty a o zjednodušení systému jej uplatňovania v spojenom európskom priestore

Prechodné opatrenia trvali od 1. januára 1993 do 31. decembra 1996. Počas tohto obdobia boli odstránené daňové kontroly na vnútorných hraniciach Európskej únie tak pre fyzická ako i právnické osoby. Zrušený bol i predaj tovarov oslobodených od dane fyzickým osobám na letiskách alebo v prístavoch. Zjednodušila sa administratívna stránka uplatňovania odpočtov.

Čiastočné zrušenie daňových hraníc postupne viedlo k úvahám o potrebe dosiahnutia určitého stupňa harmonizácie sadzieb tejto dane. Členským štátom bolo doporučené uplatňovať základnú sadzbu vo výške najmenej 15%, pri zachovaní možnosti stanoviť jednu alebo dve znížené sadzby na tovary a služby kultúrnej alebo sociálnej povahy. Tieto sadzby však nesmeli klesnúť pod 5%. Uvedené opatrenia boli prijaté väčšinou štátov a stretli sa s úspechom, keď viedli k zníženiu počtu sadzieb zakotvených v právnych poriadkoch členských štátov.

V súčasnosti je stanovovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty vo výlučnej právomoci členských štátov. Stále nemôžeme hovoriť o definitívnom a úplnom odstránení daňových hraníc, keďže dodávky tovarov z členských štátov stále dani podliehajú

K najvýznamnejším prameňom sekundárneho práva v tejto oblasti patria nasledovné predpisy:

Šiesta smernica Rady č. 77/388/EHS zo 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov o dani z obratu - spoločný systém pre daň z pridanej hodnoty, jednotný základ jej stanovenia - právny základ pre koncepciu harmonizácie legislatívy členských štátov o dani z pridanej hodnoty. Ustanovuje rozsah pôsobnosti režimu dane z pridanej hodnoty, definíciu ekonomickej činnosti, zdaniteľných osôb a zdaniteľných činností, miesto zdanenia, zdaniteľné plnenie a splatnosť dane, základ dane, princípy určovania sadzieb dane, základné oslobodenia od dane, realizáciu odpočítania vstupnej dane, osoby na ktoré sa vzťahuje daňová povinnosť a administratívne povinnosti zdaniteľných osôb.

Smernica Rady č. 69/169/EHS z 28. mája 1969 o zosúladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz v rámci medzinárodného cestovania vymedzuje ustanovenia o oslobodení od dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane pre tovary, ktoré nemajú komerčný charakter a ktoré tvoria súčasť osobnej batožiny cestujúcich prichádzajúcich z tretích krajín.

Smernica Rady č. 78/1035/EHS z 19. decembra 1978 o odpustení dovoznej prirážky malých tovarových zásielok nekomerčného charakteru z tretích krajín stanovuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dovoze pre tovar v malých zásielkach nekomerčného charakteru, ktorý je zasielaný z tretích krajín súkromnými osobami iným súkromným osobám v členskom štáte.

Ôsma smernica Rady č. 79/1072/EHS zo 6. decembra 1979 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - Úprava o vrátení dane z pridanej hodnoty platiteľom dane, ktorí nemajú sídlo na území štátu upravuje harmonizáciu právnych predpisov členských štátov v oblasti dane z pridanej hodnoty

Smernica Rady č. 83/181/EHS z 28. marca 1983 určujúca rozsah platnosti článku 14 (1) d) smernice 77/388/EHS vzhľadom na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pre finálny dovoz určitého tovaru povoľuje oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri finálnych dovozoch z tretích krajín na tovary, pri ktorých vzniká nárok na oslobodenie od colných poplatkov iného druhu, akými sú tie, ktoré stanovuje Spoločný colný sadzobník.

Trinásta smernica Rady č. 86/560/EHS zo 17. novembra 1986 o zosúladení zákonov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - postup vrátenia dane z pridanej hodnoty osobám podliehajúcim zdaneniu, ktoré nesídlia na území spoločenstva upravuje mechanizmy refundácie dane z pridanej hodnoty zdaniteľným osobám, ktoré na území Spoločenstva nemajú trvalé bydlisko alebo sídlo.

Nariadenie Rady č. 83/981/EHS z 28. marca 1983 ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla ustanovujúce v spoločenstve systém oslobodení od cla, popisuje prípady, keď sa na základe osobitných okolností udeľuje oslobodenie od dovozných alebo vývozných ciel, resp. keď je tovar daný do voľného obehu, alebo je vyvážený zo Spoločenstva.

Ešte vyšší stupeň harmonizácie ako v prípade dane z pridanej hodnoty sa uplatňuje vo sfére spotrebných daní. Od roku 1993, keď bol zavedený princíp cieľa, režim držby, prepravy a kontroly daňovo zaťažených tovarov podlieha jednotným pravidlám. V rámci Európskej únie úspešne funguje režim pozastavenia dane, ktorý umožňuje voľný pohyb alkoholických nápojov, tabakových výrobkov a minerálnych olejov bez kontroly na vnútorných hraniciach. Pohyb výrobkov sa uskutočňuje prostredníctvom daňových skladov a je zabezpečovaný obehom štandardizovaných sprievodných dokumentov.

V roku 1992 boli zavedené minimálne sadzby na alkohol a alkoholické nápoje, cigarety a tabak. Postupne sa zaviedli aj pre minerálne oleje, elektrinu a uhlie. Majú pritom záväzný charakter, členské štáty ich musia uplatňovať

Právne predpisy Slovenskej republiky sú v tejto oblasti plne aproximované s európskym právom. Jedinou výnimkou je prechodné obdobie na sadzbu dane z cigariet, v rámci ktorého sa počíta s jej postupným zvyšovaním, aby dosiahla minimálnu úroveň stanovenú Európskou úniou. V horizonte niekoľkých rokov bude potrebné ešte zaviesť dane z elektriny a uhlia.

Sekundárna legislatíva je tvorená predpismi uvedenými v nasledovnom prehľade

Smernica 69/169/EHS z 28. mája 1969 o zosúladení ustanovení zákonov, iných predpisov a administratívnych opatrení týkajúcich sa oslobodenia od dane z obratu a od spotrebnej dane pre dovoz v rámci medzinárodného cestovania v znení neskorších zmien a doplnkov, vymedzuje ustanovenia o oslobodení od dani z pridanej hodnoty a spotrebnej dane pre tovary, ktoré nemajú komerčný charakter a ktoré tvoria súčasť osobnej batožiny cestujúcich prichádzajúcich z tretích krajín.

Smernica Rady č. 92/12/EHS z 25.februára 1992 o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam ustanovuje všeobecný systém pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a iným nepriamym daniam, s výnimkou dane z pridanej hodnoty a daní, stanovených spoločenstvom

Smernica rady č. 92/79/EHS z 19. októbra 1992 o priblížení sadzieb daní z cigariet v znení neskorších zmien a doplnkov, stanovuje minimálne sadzby spotrebných daní z cigariet.

Smernica rady č. 92/80/EHS z 19. októbra 1992 o priblížení sadzieb daní z tabakových výrobkov iných ako cigarety v znení neskorších zmien a doplnkov, stanovuje minimálne sadzby spotrebných daní z iných tabakových výrobkov ako sú cigarety.

Smernica Rady č. 92/81/EHS z 19. októbra 1992 o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov je štruktúrna smernica pre oblasť spotrebnej dane z minerálnych olejov, vymedzuje predmet dane, základ dane, definuje výrobný podnik, ustanovuje obligatórne a fakultatívne oslobodenia od dane.

Smernica Rady č. 92/82/EHS z 19. októbra 1992 o priblížení sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov vymedzuje minerálne oleje, na ktoré sa musia uplatniť minimálne sadzby uvedené v jej ďalších ustanoveniach

Smernica Rady č. 92/83/EHS z 19. októbra 1992 k harmonizácii štruktúry spotrebných daní z alkoholu a alkoholických nápojov upravuje štruktúru predmetu dane a obligatórne a fakultatívne oslobodenia alkoholu a alkoholických nápojov od dane.

Smernica Rady č. 92/84/EHS z 19. októbra 1992 k zbližovaniu sadzieb spotrebnej dane z alkoholu a alkoholických nápojov upravuje výšku minimálnych sadzieb dane z alkoholu a alkoholických nápojov.

Smernica Rady č. 92/108/EHS zo 14. decembra 1992, ktorou sa mení a dopĺňa smernica č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam a smernica č. 92/81/EHS je novelou smernice Rady č. 92/12/EHS a upravuje povinnosť pre členské štáty zaviesť okrem iného elektronickú databázu oprávnených vlastníkov skladov a daňových skladov

Smernica Rady č. 94/74/ES z 22. decembra 1994, ktorá mení a dopĺňa smernicu č. 92/12/EHS o všeobecnom systéme, držbe, preprave a kontrole tovarov podliehajúcich spotrebným daniam, smernicu č. 92/81/EHS o harmonizácii štruktúry spotrebných daní z minerálnych olejov a smernicu č. 92/82/EHS o priblížení sadzieb spotrebných daní z minerálnych olejov je novelou smernice Rady č. 92/12/EHS a upravuje používanie sprievodných dokumentov pri preprave minerálneho oleja.

Smernica rady č. 95/59/ES z 25. novembra 1995 o iných spotrebných daniach z tabaku a tabakových výrobkov, ako je daň z obratu v znení neskorších zmien a doplnkov, harmonizuje štruktúru spotrebných daní z tabakových výrobkov.

Smernica Rady č. 95/60/ES z 27. novembra 1995 o označovaní plynového oleja a rafinovaného petroleja za účelom zdanenia ustanovuje systém označovania pre plynový olej a rafinovaný petrolej pre daňové účely.

Daň z pridanej hodnoty je rovnako ako ostatné nepriame dane v podstate prirážkou k cene dodávky. Základom pre stanovenie dane je pridaná hodnota, ktorú v zjednodušenom chápaní predstavuje ukazovateľ „upravené vlastné výkony“, teda súčet spracovacích nákladov a zisku. Všeobecne prijatá technika výpočtu daňovej povinnosti vychádza z odvodu salda dane z pridanej hodnoty, ktoré vzniká ako rozdiel medzi daňou z pridanej hodnoty zaplatenou vo faktúrach dodávateľom (predbežne zaplatená daň) a ďalej celkovou daňovou povinnosťou platiteľa vychádzajúcou z predajnej ceny jeho výrobkov alebo služieb a celoštátne platných sadzieb dane.,

Má túto podobu:

zdaniteľný obrat x sadzba dane = daň btto – predbežne zaplatená daň = daň netto (odvod, refundácia).

V prípade, že hodnota predbežne zaplatenej dane prevýši btto daň, ak napr. platiteľ realizoval finančne náročnú investičnú akciu, vzniká záporné saldo (nadmerný odpočet) a platiteľ má nárok na jeho refundáciu zo štátneho rozpočtu.

Mechanizmus dane z pridanej hodnoty teda zabezpečuje, aby platiteľ odviedol daň iba z tej časti hodnoty výrobku, ktorú on sám pridal resp.vytvoril. Sadzba dane sa pritom stanoví podľa výrobku na výstupe.

Dnes už zrušený zákon č. 212/1992 Zb. o sústave daní zakotvil daň z pridanej hodnoty ako súčasť novej daňovej sústavy, konštituovanej k 01. januáru 1993. K jednotlivým daniam prijali vtedajšie najvyššie zastupiteľské orgány, t.j. Federálne zhromaždenie a národné rady republík, daňové zákony podľa im zverenej vlastnej kompetencie. Rezultátom bol fakt, že Federálne zhromaždenie schválilo dňa 16. apríla 1992 zákon č. 222/1992 Zb. o dani z pridanej hodnoty.

V súčasnosti je však základnou normatívnou právnou úpravou dane z pridanej hodnoty zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý nahradil ešte donedávna platný a účinný zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov – ten bol za svojej éry podrobený spolu trinástim novelizáciam, pričom aj s ohľadom na predmetnú skutočnosť bolo očakávané prijatie novej dikcie zákona upravujúceho daňovo – právne vzťahy vznikajúce, pôsobiace a zanikajúce na báze režimu dane z pridanej hodnoty

Predmetom dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty je daň z pridanej hodnoty, ktorej podlieha:

- dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

- poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,

- nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev ,

- dovoz tovaru do tuzemska

Ekonomickou činnosťou sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane:

ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti,
činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie,
duševnú tvorivú činnosť
športovú činnosť.

Právny inštitút zdaniteľnej osoby v úzkej komparácií s registračnou povinnosťou – zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 1.500.000,-Sk, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná osoba je však povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahla predmetný obrat.

Relevantná je právna skutočnosť, že o registrácii pre daň vydá daňový úrad zdaniteľnej osobe osvedčenie a pridelí jej identifikačné číslo pre daň.Dňom uvedeným v osvedčení sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane. V tejto súvislosti upzorňujeme na skutočnosť, že na účely zákona o dani z pridanej hodnoty je vymedzený obsah celého radu pojmov, ako napr. tovar, peniaze, stavba, služba, obrat, daň na vstupe, odpočítanie dane, vlastná daňová povinnosť, nadmerný odpočet, správca dane, osobný automobil, daňové identifikačné číslo, montáž, inštalácia a pod.
Pojem subjektu dane v dvoch rovinách.

-sú to v minulosti definované osoby podliehajúce dani z pridanej hodnoty, ktorými sú fyzické osoby a právnické osoby, ktoré uskutočňujú zdaniteľné plnenia – toho času hovoríme prdovšetkým o už vyššie uvádzanej zdaniteľnej osobe. Ide o všeobecné vymedzenie potencionálneho okruhu osôb, ktoré môžu byť aktívne zapojené do systému dane z pridanej hodnoty, v dôsledku ich podnikateľskej činnosti. Môže teda ísť len o podnikateľov, nie o fyzické osoby, ktoré nie sú podnikateľmi. Kvalifikovaným subjektom dane z pridanej hodnoty je však platiteľ

Zákonodarca nanovo definoval zdaniteľné obchody, kam v zmysle toho času platnej a účinnej normatívnej právnej úpravy zaraďujeme:

- Dodanie tovaru,

- Dodanie služby,

- Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu a

- Dovoz tovaru;

Dodaním tovaru je:

- dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak zákon neustanovuje inak, pričom hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska,

- dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

Dodanie služby – je ním každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru, vrátane:

- prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu,

- poskytnutia práva užívať hmotný majetok,

- prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,

- služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe zákona.

základ dane a sadzba dane. Pri základe dane zákonodarca rozoznáva nasledovné prípady určenia základu dane:

Základ dane pri dodaní tovaru a služby - základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu - základ dane pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa určí podľa vyššie uvádzaného (ako v prípade základu dane pri doadaní tovaru a služby

Základ dane pri dovoze tovaru - základom dane pri dovoze tovaru je hodnota určená na colné účely podľa colných predpisov

sadzba dane, – lineárna, 19 % sadzbu dane, ktorá sa aplikuje na všetky druhy príjmov a daň z pridanej hodnoty (neplatí teda v minulosti uplatňovaná základná a znížená daňová sadzba)

zákonodarca priamo, expressis verbis, vyňal z pôsobnosti zákona právnou formou oslobodenia od dane nasledovné činnosti:

Poštové služby
Zdravotná starostlivosť,
Služby sociálnej pomoci,
Výchovné služby a vzdelávacie služby,
Služby dodávané členom,
Služby súvisiace so športom alebo telesnou výchovou
Kultúrne služby,
Zhromažďovanie finančných prostriedkov,
Služby verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu,
Poisťovacie služby,
Dodanie a nájom nehnuteľností,
Finančné služby,
Predaj poštových cenín a kolkov,
Prevádzkovanie lotérií a iných podobných hier,

Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, pričom odpočítať môže daň, ak je daň:

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru

Vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb – do tejto kategórie zákonodarca zaraďuje nasledovné prípady:

Vrátenie dane zahraničným osobám
zahraničná osoba, ktorá nie je platiteľom podľa zákona, má nárok na vrátenie dane uplatnenej pri hnuteľnom majetku a službách, ktoré jej dodal platiteľ v tuzemsku, a nárok na vrátenie dane, ktorú zaplatila v tuzemsku pri dovoze tovaru

- Vrátenie dane cestujúcim pri vývoze tovaru – v danom prípade platí pravidlo, že fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Európskych spoločenstiev a ktorá v cestovnom styku vyváža z územia Európskych spoločenstiev tovar neobchodného charakteru v osobnej batožine, môže požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene vyvezeného tovaru, ktorý kúpila v tuzemsku od platiteľa, s výnimkou pohonných látok.

- Vrátenie dane osobám, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva a oslobodenie od dane - osoby iných štátov, ktoré požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva, a medzinárodné organizácie a ich pracovníci majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách tovarov a služieb určených na ich spotrebu.

- Vrátenie dane ozbrojeným silám - ozbrojené sily iného štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy alebo zúčastneným štátom v Partnerstve za mier, majú nárok na vrátenie dane zaplatenej v cenách pohonných látok, olejov a mazív pre služobné vozidlá, lietadlá a lode ozbrojených síl alebo civilných zamestnancov, ktorí ich sprevádzajú, a v cenách potravín a stravovacích služieb pre ich stravovacie zariadenia, ak sa tieto ozbrojené sily podieľajú na spoločnom obrannom úsilí

Vrátenie dane neziskovým organizáciám poskytujúcim všeobecne prospešné služby a Slovenskému Červenému krížu - nezisková organizácia poskytujúca všeobecne prospešné služby a Slovenský Červený kríž môžu požiadať o vrátenie dane zaplatenej v cene tovaru, ktorý vyviezli mimo územia Európskych spoločenstiev na humanitárnu, dobročinnú alebo vzdelávaciu činnosť

- Osobitnú úpravu uplatňovania dane pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry platiteľ, ktorý prevádzkuje cestovnú kanceláriu alebo cestovnú agentúru a pri predaji služieb cestovného ruchu obstaraných od iných osôb vystupuje voči zákazníkom vo svojom mene. Služby cestovného ruchu obstarané od iných osôb vrátane vlastných služieb cestovnej kancelárie a prirážky cestovnej kancelárie sa považujú za dodanie jednej služby.

zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, ak zákon neustanovuje inak. V prípade, ak platiteľ dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok obrat nižší ako 10.000.000,-Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok. Ak platiteľ za predchádzajúci kalendárny rok nedosiahol obrat a predpokladá, že za kalendárny rok, v ktorom sa stal platiteľom, dosiahne obrat nižší ako 10.000.000,-Sk, zdaňovacím obdobím je kalendárny štvrťrok.

ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol

Čo sa týka otázky zrušenia registrácie registrovaný platiteľ požiadať o zrušenie registrácie pre daň najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nedosiahol za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov sumu 1.500.000,-Sk.

Povinnosť vedenia záznamov

faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku,
faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu,
faktúra pri dodaní služby do iného členského štátu,
faktúra pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a prijatí služby zo zahraničia.

PREZENTÁCIA Č. 16

Daňové právo procesné

zákona o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov č. 511/1992 Zb. z.

Zákon o správe daní a poplatkov je procesným právnym predpisom finančného procesného práva, regulujúcim správu daní a poplatkov.

normuje a upravuje postupy, procedúry, prostredníctvom ktorých správcovia daní uskutočňujú úlohy a ciele stanovené daňovými hmotno-právnymi predpismi, predovšetkým jednotlivými daňovými zákonmi
Garantuje zákonnosť postupu správcu dane a ochrany práv a právom chránených záujmov,
striktne určuje pravidlá výkonu aktivít správcov dane pri príprave a realizovaní daňového konania, teda pri rozhodovaní o právach a povinnostiach daňových subjektov.

Daňové konanie je daňovými procesno-právnymi normami regulovaný postup územných finančných orgánov, iných orgánov štátu a obcí, daňových subjektov a tretích osôb zúčastnených na konaní pri vydávaní, preskúmavaní a nútenom výkone (daňovej exekúcii) individuálnych daňovo-právnych aktov,

Daňové konanie ako súhrn zákonných postupov správcu dane, v rámci ktorých sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, je súčasťou správy daní.

Ňou rozumieme najmä evidenciu a registráciu daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňovú kontrolu, evidovanie daní a preddavkov, vrátane vyporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a iné činnosti správcu dane upriamené na ochranu záujmu štátu vybrať daň včas a v správnej výške a odviesť ju do príslušného verejného rozpočtu, a súčasne aj na ochranu práv daňových subjektov

Daňovou správou rozumieme organizačno-právnu základňu štátu, a úz. samospráv uskutočňujúcich daňové konanie v rámci správy daní.

Správcom dane je územný finančný orgán, resp. iný štátny orgán, ktorý má podľa zákona oprávnenie vystupovať v rámci správy daní ako oprávnený orgán, a obec (VUC) vecne príslušná podľa osobitných predpisov spravovať dane. Je ním teda daňový orgán, t.j. daňový úrad, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky a jeho územné a organizačné zložky, obec (VUC) a colnica.

Daňovým subjektom vystupujúcim ako povinný subjekt v daňovom konaní uskutočňovanom v rámci správy daní a poplatkov je právnická osoba alebo fyzická osoba, daňovník i platiteľ dane, poplatník i právny nástupca právnickej osoby či fyzickej osoby, teda ten, kto je povinný splniť svoju zákonnú daňovú, resp. poplatkovú povinnosť voči verejnému rozpočtu, t.j. štátnemu rozpočtu, rozpočtu obce (rozpočtu VUC).

Daňovníkom je osoba, ktorej príjmy, majetok alebo činnosti priamo podliehajú dani, platiteľom dane je osoba, ktorá odvádza správcovi dane daň vybratú od daňovníka alebo zrazenú daňovníkom, a ktorá majetkovo za ňu zodpovedá. Osoba môže byť tak právnická, ako aj fyzická; daňovník nemusí byť, avšak môže byť totožný s platiteľom dane.

Poplatník je fyzická osoba alebo právnická osoba podliehajúca poplatkovej povinnosti podľa právnych predpisov o štátnych alebo miestnych poplatkoch (iné platby pomenované ako poplatky nevynímajúc).

Daňové subjekty sú účastníkom daňového konania, avšak na daňovom konaní sa môžu zúčastniť aj tretie osoby, ak ich na daňové konanie správca dane prizve. Tretie osoby potom získavajú štatút účastníka konania. Do tejto kategórie patria svedkovia, osoby majúce listiny a iné veci potrebné v daňovom konaní, znalci, audítori,ručitelia, poddlžníci a platitelia pôsobiaci v rámci vymáhacieho konania,...štátne orgány a obce, ako aj ïalšie osoby, ktoré majú povinnosť súčinnosti v daňovom konaní v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom upravujúcim správu daní.

zákon upravuje rozsah pôsobnosti, základné zásady daňového konania, miestnu príslušnosť, základné pojmy, delegovanie, daňové subjekty, účastníkov daňového konania a tretie osoby, svedkov, spôsobilosť na daňové konanie, zastupovanie a vylúčenie zo zastupovania, zápisnicu o ústnom pojednávaní, úradný záznam, lehoty, miestne zisťovanie, predbežné opatrenia, daňovú kontrolu, ktorá je základným aktom daňového konania, opakovanú kontrolu, dožiadanie, doručovanie, vrátane doručovania do cudziny a doručovanie verejnou vyhláškou.

Úpravu daňového konania ako ucelený proces obsahujú všeobecné ustanovenia o začatí konania, o postúpení, nazeraní do spisov, o daňovom tajomstve, o poskytovaní údajov, o vylúčení zamestnancov správcu dane, o zastavení daňového konania, o predbežných otázkach, o prerušení konania, o predvolaní a predvedení, o nákladoch daňového konania, o dokazovaní, o rozhodnutí, o lehotách na rozhodnutie a o opatreniach proti nečinnosti.

zásady daňového konania

Zákonnosť

pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach vždy v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí, pričom súčasne dbá o práva a právom chránené záujmy daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

zásada súčinnosti, spolupráce a racionálnosti, obsahom ktorej je úzka súčinnosť správcu dane s daňovými subjektami pri vyžadovaní plnenia ich povinností, právo a povinnosť všetkých daňových subjektov spolupracovať so správcom dane a používať v daňovom konaní iba prostriedky čo najmenej zaťažujúce daňové subjekty, avšak súčasne umožňujúce správne daň vyrubiť a vybrať

Zásada voľného hodnotenia dôkazov znamená, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom musí vziať do úvahy všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo.

Pre daňové konanie je typická zásada neverejnosti, no aj zásada oficiality, keď je správca dane povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy pri splnení zákonných podmienok na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to ak si daňový subjekt nesplnil svoje povinnosti.

Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti, čo je obsahom zásady rovnosti. Zásada autentickosti daňového konania znamená, že pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa vždy berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu či inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane, ako aj to, že daňové konanie právne regulujú výlučne daňové procesno-právne normy, obsiahnuté v daňových procesno-právnych i hmotno-právnych predpisoch.

Konanie vo veciach daní a poplatkov (daňové konanie) možno vnútorne diferencovať na viaceré etapy, fázy, predstavujúce relatívne samostatné a vnútorne uzavreté poddruhy konania:

- prípravné konanie

- vyrubovacie konanie,

- inkasné konanie – dobrovoľné, vynútené (daňové exekučné konanie).

Prípravné konanie spočíva v napĺňaní registračnej a oznamovacej povinnosti daňových subjektov. Fyzická osoba i právnická osoba podnikajúca na Slovensku, resp. vykonávajúca inú zárobkovú činnosť, je povinná do 30 dní po dni nadobudnutia právoplatnosti povolenia alebo oprávnenia či začatia takejto činnosti registrovať sa u miestne príslušného správcu dane.

Náležitosti realizácie registračnej a oznamovacej povinnosti podrobnejšie upravuje zákon, rovnako ako sankcionovanie ich neplnenia, vo svojom ustanovení § 35 – t.j. Správne delikty. Sankciu formou pokuty možno uložiť najmenej vo výške 2.000,-Sk, avšak až do výšky 100.000,-Sk; proti jej uloženiu sa však možno odvolať, pričom pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty; pokutu možno uložiť opakovane, a to vo výške jej dvojnásobku, ak jej uloženie neviedlo k náprave a protiprávny stav trvá

Vyrubovacie konanie má v rámci daňového konania osobitné postavenie, pretože podstatným výsledkom daňového konania je vyrubenie dane vo forme vydania platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru na základe daňového priznania daňového subjektu po odsúhlasení daňovou kontrolou. Povinnosť podať daňové priznanie a hlásenie je po registrácii druhou základnou povinnosťou daňových subjektov v daňovom konaní.

Vyrubovacie konanie sa začína podaním daňového priznania, hlásenia alebo vyrubením dane, napr. zrážkou. Podanie daňového priznania, hlásenia vyplýva z ustanovení daňovo-právnych noriem alebo výzvou správcu dane. Daňové priznanie alebo hlásenie sa podáva do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak; prehľad sa podáva do 30 dní po uplynutí kalendárneho štvrťroka. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť

V rámci vyrubovacieho konania pôsobí aj vytýkacie konanie. Je to proces následného doplnenia údajov daňovým subjektom do ním predložených podaní týkajúcich sa daňovej povinnosti na základe nejasnosti v ich obsahu. Uplatňuje sa vtedy, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti, úplnosti podania, a aj dokladov predložených daňovníkom. Správca dane ho vyzve na dokladovanie, doplnenie, vysvetlenie, opravenie či preukázanie uvádzaných údajov. Jeho zmyslom je odstrániť bežné aj prípadné chyby podania, ktoré ho robia nespôsobilým na prejednanie

Možnosť vyrubiť daň, resp. jej doplatok je podľa zákona prípustná v lehote desiatich rokov, ak správca dane urobil úkon smerujúci k vyrubeniu dane, ktorým je doručenie protokolu o daňovej kontrole pred uplynutím päťročnej lehoty, ktorá začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.

Súčasťou vyrubovacieho konania je opravné konanie. Ide v ňom o odstraňovanie chýb urobených správcom dane. Zákon proti rozhodnutiu o určení dane pripúšťa riadne opravné prostriedky (odvolanie, sťažnosť, námietka a reklamácia), ktoré podrobne rozvádza. Mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Opravným prostriedkom je aj oprava zrejmých omylov a nesprávností, ktorá je vlastne činnosťou správcu dane vykonanou na žiadosť alebo z úradnej moci, ak bola daň vyrubená niekomu, kto ju nie je povinný platiť alebo prišlo k chybe v počítaní, písaní alebo inému omylu.

Inkasným konaním rozumieme platenie daní. Rozhodujúcim pojmom v tejto súvislosti je daňový dlžník. Daňovým dlžníkom je osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v určenej lehote alebo výške. Predstavuje toho, kto nezaplatil splatnú sumu dane alebo jej preddavok najneskôr v deň jej splatnosti.

Inkasné konanie vyjadruje:

spôsob platenia daní,
odklad platenia daní a povolenie splátok,
deň platby (za deň platby sa pri bezhotovostných prevodoch z účtu v banke považuje deň, keď sa uskutočnilo odpísanie z účtu daňového dlžníka; pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pošta alebo iná oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala),
odpísanie nedoplatku pre nevymožiteľnosť,
zvýšenie dane (ak nebolo daňové priznanie alebo hlásenie o dani podané včas, môže správca dane zvýšiť príslušnú daň uvedenú v tomto priznaní alebo hlásení),
vyberanie dane zrážkou (daň alebo preddavok na daň, ktorú bol platiteľ dane povinný zraziť alebo vybrať z daňového základu, odvedie správcovi dane v ustanovenej lehote; ak tieto daňové sumy neboli zrazené alebo vybraté v určenej výške alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy na priame platenie),
premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok,
zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň,
záložné právo.
evidenciu daní (predmetom evidencie príjmov, ktorú vedie správca dane, je zachytávanie daňových a platobných povinností, ich úhrad alebo zániku a z toho vyplývajúcich daňových preplatkov a nedoplatkov; tieto údaje sú evidované na osobných účtoch jednotlivých daňových subjektov oddelene za každý druh dane),
daňové nedoplatky (daňovým nedoplatkom je suma dane, ktorá nebola zaplatená v lehote alebo v určenej výške),
daňové preplatky a úrok,
odpustenie daňového nedoplatku,
odpísanie nedoplatku pre nevymožiteľnosť,
preddavky,
zvýšenie dane,
vyberanie dane zrážkou,
premlčanie práva vybrať a vymáhať nedoplatok,
zabezpečenie úhrady na nesplatnú alebo nevyrubenú daň,
odpísanie daňového nedoplatku pre nevymožiteľnosť, odpísanie daňovej pohľad. v konkurznom a vyrovnacom konaní, postúpenie daňovej pohľadávky a záložné právo.

V daňovom exekučnom konaní sa vymáhacím konaním vymáhajú daňové nedoplatky a úhrada exekučných nákladov. Spočíva v exekučnej činnosti územných finančných orgánov spravujúcich dane. Exekučným titulom pre daňovú exekúciu (vymáhanie) je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie ukladajúce peňažné plnenie. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku alebo zníženie daňového nedoplatku

Daňová exekúcia sa vykonáva ex offo vydaním daňového exekučného príkazu na prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky daňových dlžníkov na účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky, na zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhradu za pracovný príjem, dôchodok, sociálne a nemocenské dávky, štipendiá a pod., na predaj hnuteľných vecí a na predaj nehnuteľností, ako aj predaj cenných papierov, odobratie hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju, na predaj podniku alebo jeho časti aj postihnutím majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti

Spôsoby daňovej exekúcie:

- zrážky zo mzdy a z iných príjmov,

- prikázanie pohľadávky,

- predaj hnuteľných vecí,

- odobratie hotových peňazí a iných vecí, pri ktorých nedochádza k predaju,

- predaj cenných papierov,

- predaj nehnuteľnosti,

- predaj podniku alebo jeho časti,

- postihnutie majetkového práva spojeného s obchodným podielom spoločníka v obchodnej spoločnosti,

Miestna príslušnosť správcu dane je daná spravidla sídlom právnickej osoby a trvalým pobytom alebo miestom obvyklého zdržiavania sa fyzickej osoby.Fyzická osoba, ktorá nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, avšak tu sa obvykle zdržiava, je miestne príslušná daňovému úradu, v obvode ktorého sa zdržuje prevažnú dobu, t.j. kde sa zdržuje najviac dní v roku.

právny inštitút daňovej kontroly – daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa zákona.

V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o jej začatí, pričom táto zápisnica o začatí daňovej kontroly tvorí prílohu k protokolu o daňovej kontrole

Daňový subjekt, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo:

– žiadať predložiť služobný preukaz zamestnancom správcu dane a písomné poverenie na výkon daňovej kontroly,

– byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,

– predkladať daňovej kontrole dôkazy,

– klásť svedkom a znalcom otázky,

– vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,

Kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane predovšetkým tieto povinnosti:

–umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,

– zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,

– poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,

– predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske a účtovné operácie, vrátane evidencie a záznamov v písomnej forme alebo v technickej forme,

– predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dostupné dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia,

–umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,

– zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie.

Kontrolovaný daňový subjekt môže uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu zamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí nápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno námietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie

O výsledku zistenia vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol o daňovej kontrole, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na jeho vyjadrenie a prerokovanie protokolu o daňovej kontrole; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu o daňovej kontrole, pričom prerokovanie protokolu o daňovej kontrole sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia.

Po prerokovaní protokolu o daňovej kontrole protokol podpisuje kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca a zamestnanec správcu dane. Odmietnutie podpisu kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom zamestnanec správcu dane v protokole zaznamená spolu s dôvodom odmietnutia, ak je mu známy. Jedno vyhotovenie protokolu odovzdá zamestnanec správcu dane kontrolovanému daňovému subjektu alebo jeho zástupcovi. Deň prerokovania protokolu je dňom jeho doručenia.

Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu o daňovej kontrole s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu o daňovej kontrole sa začína vyrubovacie konanie. Doručenie protokolu o daňovej kontrole sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane.

PREZENTÁCIA Č. 17

Daňový únik ako osobitný finančnoprávny problém

v daňovoprávnej terminológii sa v rámci Európskej únie používajú dva termíny na označenie daňových deliktov, a to tak daňový únik, ako aj vyhýbanie sa daňovej povinnosti. Je to široká téma a nemalý problém čakajúci na riešenie aj z finančno - právneho hľadiska. Všeobecne možno povedať, že integrálna podstata tohto javu spočíva v sprenevere štátnych financií pochádzajúcich z daní, ktoré sú zdrojom štátneho rozpočtu. Je to veľmi zlá skutočnosť a pritom predsa existuje! Pretrváva všade vo svete, vo všetkých obdobiach, napriek akýmkoľvek sankciám.

Neexistuje všeobecné vysvetlenie daňového úniku. Dôvody jeho existencie sa odlišujú v závislosti od osôb, ktoré sa daňového deliktu dopúšťajú, ale aj v závislosti od iných príčin a faktorov.

Niektoré príčiny, napr. politické, majú všeobecnú platnosť. Daňový delikt môže vyjadrovať o.i. nesúhlas s politickými rozhodnutiami príslušnej vlády, a tým sa stáva akýmsi protestom. Prípady daňových únikov sa objavujú hromadne. Sú súčasťami hnutí odporu proti daniam, ako to bolo napr. v Dánsku a Nórsku. Pri individuálnych prípadoch politickú alebo ideologickú motiváciu možno ťažšie preukázať. Prípad odvolacieho súdu v Grenobli z1982, keď asistent na právnickej fakulte v Pernignome od roku 1969 odmietol priznať svoje príjmy s odôvodnením, že nechce “kolaborovať s výkonom štátnej moci, nemajúcim legitimitu, a ktorá už nezodpovedá potrebám spoločnosti”.

Ako príčina daňových deliktov sa uvádza i nedostatok občianskej uvedomelosti v daňovej oblasti: daňovník údajne stráca zmysel pre daňovú povinnosť. Dokazujú to desiatky prípadov napadnutých pracovníkov daňových úradov, ku ktorým každoročne dochádza.

od staroveku cez Francúzsku revolúciu, tzv. reálny socializmus až po súčasnosť ani slovenskí občania z daňovej stránky zvlášť počestní nie sú. Túto vlastnosť im umožňuje pestovať predovšetkým legislatívny rámec vytvárajúci takú daňovú klímu, ktorá nahráva práve vzniku a určitému rozmachu skrytej ekonomiky. Tá je najvýznamnejším zdrojom tvorby nelegálnych peňažných fondov vytváraných z daňových únikov.

Skrytá ekonomika v transformujúcich sa krajinách má rôzne formy, špecifické pre túto skupinu krajín, i všeobecné, ktoré sa objavujú aj v tradičných trhových ekonomikách. Paleta jej foriem je rôznorodá: od daňových únikov až po nelegálne zamestnávanie slovenských a zahraničných občanov. Skrytá ekonomika priamo alebo nepriamo ovplyvňuje veľkú časť ekonomiky ako celku (podľa odhadu ročný objem skrytej ekonomiky v Slovenskej republike dosahuje 25 - 30 mld. Sk). Z tejto skutočnosti si možno vytvoriť aj obraz o “objeme” daňových únikov

Vo finančnej oblasti ide o daňové úniky jednak vo väzbe na rôzne burzy, trhy a jednak vo vzťahu k podnikateľskej sfére. Odhaduje sa, že ročne len z titulu neregulácie, resp. nedostatočnej právnej regulácie je to vyše 10 mld. Sk. Po zavedení registračných pokladníc v roku 1995 sa časť finančných tokov síce dostala pod kontrolu, avšak veľký podiel z nich naďalej zostáva bez kontroly.

Často nie je zreteľná deliaca čiara medzi legálnou a nelegálnou ekonomikou, osobitne v oblasti výroby a distribúcie spotrebného tovaru. Malí výrobcovia a predajcovia sú aj z hľadiska existujúcich kapitálových možností nútení pohybovať sa na hranici legálnosti. Od toho sa odvíja ich cenotvorba. Dôsledkom je veľká tolerancia spoločnosti voči skrytej ekonomike (nehovoriac o čiernej ekonomike), dokonca jej určité cieľavedomé využívanie

V oblasti zamestnanosti je niekoľko aspektov, ktorých vplyv na celkový vývoj je veľmi špecifický. Časť nelegálne zamestnaných pracovníkov, t.j. nezdanených, tvoria občania zahraničného pôvodu, časť problémoví obyvatelia. Odhadované rozdiely medzi realitou a úvahami možno demonštrovať na prípade počtu cudzincov nelegálne žijúcich v Slovenskej republike. Oficiálne sa vykazuje vyše 15 000 cudzincov, v skutočnosti sa ich počet odhaduje viac ako na 35 000. Zamestnávajú sa bez sociálneho poistenia, bez právnej ochrany, za podstatne nižšie mzdy bez dane a sú ochotní robiť akúkoľvek prácu. Osobitnou skupinou sú utečenci z rôznych krajín.

Ďalej sú to tzv. pendleri, pracovníci dochádzajúci za prácou do Rakúska, Nemecka, atď. V Českej republike sa počet denných pendlerov odhaduje na 15 – 20 tisíc, reálne je to minimálne dvojnásobok. V Slovenskej republike túto možnosť zmenšuje poloha štátu. Reálny pochod pendlerov za prácou je ohraničený regionálne (vo vzťahu k Rakúsku) a odhaduje sa, že je to asi 6 – 8 tisíc pendlerov denne. Existujú tu však značné špecifické formy v porovnaní s ČR. V ČR sa prijímajú predovšetkým odborníci a profesie odborného charakteru, v SR ide najmä o sezónne práce, kde môžeme čiastočne zaradiť aj stavebné profesie a kvalifikačne málo náročné práce

V krajinách EÚ tvoria príležitostní pracovníci ročne vyše 20 mil. Časť z nich sú aj ilegálne zamestnávaní pracovníci z transformujúcich sa krajín i zo SR. Vyhovuje to zamestnávateľom, pretože majú menšie mzdové náklady, lebo nemusia prispievať do poistných fondov, no aj samým pracovníkom, z ktorých mnohí sú registrovaní v SR ako nezamestnaní a poberajú podporu v nezamestnanosti. Riešenie je veľmi problematické, pretože mnohé slovenské podniky sa zbavujú svojich problémov skrátením pracovného času, zavádzaním povinných dovoleniek, prenajímaním svojich pracovníkov zahraničným firmám atď

v súčasnosti možno odhadovať, že ide o viac ako 30 tisíc pracovníkov. Podniky tak získavajú kvalitnú prácu, pracovníci slušnú mzdu a ukrátené zostali len poistné fondy a daň z príjmov pracovníkov patriaca do verejných rozpočtov. Počet príležitostných pracovníkov sa ťažko definuje nielen vzhľadom na nejasnosti platnej legislatívy, ale aj kvôli ďalším skutočnostiam, ktoré korigujú možné odhady.

Ak sa skrytá ekonomika predtým koncentrovala do oblasti obchodu a niektorých druhov služieb, v súčasnosti je jej rozptýlenie v ekonomike podstatne väčšie. Fakticky sa objavuje vo všetkých oblastiach. Najväčšia koncentrácia zostáva v obchode, resp. maloobchode, stravovaní, ubytovacích službách a dodávateľsko-obchodných službách, čiastočne aj v doprave a stavebníctve. Podstatne poklesla v poľnohospodárstve a vo výrobe predmetov na zákazku. Zároveň však výrazne vzrástla v oblasti softwéru, niektorých druhov služieb a čiastočne aj v bankovom sektore a na kapitálovom trhu.

Priamo alebo nepriamo je na skrytú ekonomiku napojených 100 až 150 tisíc ľudí. Rozmer finančných tokov je mnohonásobne väčší ako vyjadrenie pomocou odhadovaného počtu pracovníkov. Zároveň však platí, že finančný rozmer skrytej ekonomiky je omnoho problematickejší než jej zamestnanecký rozmer, čo len prehlbuje rastúci vplyv nelegálnych finančných zdrojov

Omnoho závažnejším problémom skrytej ekonomiky v súčasnosti je teda finančný rozmer, ktorý sa odhaduje na 25 až 30 mld. Sk ročne. Ak vezmeme do úvahy aj dôsledky vplývajúce na okolité štáty, ide o ešte väčšiu sumu. Otázkou je, či skrytá ekonomika je rozšírenejšia v regiónoch, ktoré sú centrom rozvoja, alebo je sústredená do problémových regiónov s vysokou nezamestnanosťou. Ukazuje sa, že veľká časť finančno - zamestnaneckého rozmeru je sústredená vo veľkých mestách. V problémových regiónoch ide skôr o segmentovo orientovanú skrytú ekonomiku, t.j. ekonomiku prežitia.

Teda nájdenie riešenia regionálneho rozvoja a skrytej ekonomiky je analogické diferenciácii postupu voči skrytej či čiernej ekonomike.

Sprísnenie legislatívnych podmienok, dôsledná finančná politika a zavedenie kontrolných mechanizmov vytvára jednu líniu tlaku na skrytú ekonomiku a daňové úniky. Druhú, rovnako dôležitú líniu vytvára i forma zamestnanosti, rast príjmov domácností a celkové oživenie ekonomiky. Tento vývoj sám o sebe vo veľkej miere eliminuje časť skrytej ekonomiky.

Problémy sa budú prehlbovať, a to aj v dôsledku akcelerácie vývinových tendencií, ktoré vyvolávajú zmeny vo svete globalizáciou svetovej ekonomiky v ekonomickom a politickom prostredí všeobecne. A v súradniciach eurointegračných snáh Slovenska osobitne

Faktory, ktoré ovplyvňujú uvedené prostredie a vývinové tendencie v medzinárodnom meradle, možno zhrnúť do troch oblastí:

1. Hlbšia a širšia integrácia svetovej ekonomiky, t.j. globalizácia svetovej ekonomiky.

2. Diametrálne rozdielne demografické trendy v rozvinutých a rozvojových krajinách.

3. V Európskej únii predstavuje ďalšie smerovanie pomoci jednotlivým krajinám – najchudobnejším i pridruženým

a) v bankovom sektore vznikom nových skupín kapitálových investorov, tzv. poisťovacie fondy a ďalšie fondy, ktoré odčerpávajú zdroje,

b) medzinárodný zločin sa nielen dôkladne internacionalizuje, ale aj vnútorne štrukturalizuje,

c) rastie úloha vlád ako lobistov v prospech veľkých korporácií pri prenikaní na zahraničné trhy,

d) deregulácia a privatizácia mala byť všeliekom, v skutočnosti výsledky sú rozporné a protirečivé,

e) fenomém nezamestnanosti sa stáva globálnou hrozbou

Tieňová ekonomika, alebo inak nazývaná “čierna ekonomika”, je problémom nielen špecifickým daňovým, ale celospoločenským i celosvetovým. Podľa údajov expertov OECD v celosvetovom meradle podiel tieňovej ekonomiky na ekonomike globálnej rastie. Čierna ekonomika existovala od prelomu 19. – 20. storočia, avšak jej prudký nárast bol zaznamenaný v dvoch zlomových obdobiach:

1. po druhej svetovej vojne,

2. po roku 1990 – najmä trasformujúcich sa krajinách strednej a východnej Európy.

Experti z hľadiska teritoriálneho poukázali na skutočnosť, že podiel čiernej ekonomiky je výrazne vyšší v krajinách s obyvateľstvom s južanským temperamentom (napr. Taliansko a Španielsko), ako v krajinách severských (napr. Švédsko). Ďalej tvrdia, že rozvoj čiernej ekonomiky, resp. jej úroveň ovplyvňujú okrem iných i také faktory, ako je: vzdelanostná úroveň obyvateľstva, úroveň právneho vedomia obyvateľstva, výška životnej úrovne, náboženské, etické normy a zvyklosti v tej-ktorej krajine. V každom štáte je rozsah čiernej ekonomiky determinovaný komplexným postojom štátu k tomuto javu vo všetkých oblastiach, ktoré participujú na chode štátu.

Aktivity súvisiace s čiernou ekonomikou sa sústreďujú najmä do nasledujúcich oblastí:

poskytovanie služieb a predaj tovaru osobami bez platných oprávnení (lieh, tabak),
poskytovanie služieb a predaj tovaru oprávnenými osobami, avšak bez dokladu,
predaj drog,
prostitúcia,
poskytovanie tzv. ochrany (výpalníctvo),“zamestnávanie” zamestnancov bez príslušných dokladov, načierno (súvislosť s otázkou dane zo závislej činnosti a funkčných požitkov, odvodov do poistných fondov i fondu zamestnanosti, súčasné poberanie podpôr v nezamestnanosti i sociálnych dávok),
pranie špinavých peňazí,
podvody s úvermi, poistením,
nelegálne herne a kasína,
korupcia (najmä pri verejnom obstarávaní, ale aj v iných oblastiach, ako napr. v zdravotníctve, školstve, na súdoch, polícii ...),
podvody pri predaji a kúpe nehnuteľností,
obchodovanie so spoločnosťami za účelom získania oslobodenia alebo odpočtu straty (tzv. kupovanie si výhod),
pašovanie tovaru a pod.

Niektoré z vymenovaných javov majú vplyv i na oblasť daňovú.V záujme boja proti takýmto nežiaducim javom v spoločnosti, je potrebné vytvoriť zákonné, ale aj materiálne a personálne podmienky a predpoklady pre všetky zainteresované orgány, ktorých kompetencie sa dotýkajú uvedenej problematiky. Ide najmä o tieto orgány:

– polícia, súdy, prokuratúra,

– úrady práce, živnostenské úrady,

– štátne kontrolné orgány (napr. NKÚ, úrad vlády, ministerstvá, NBS, atď.),

– orgány samosprávy,

- colné a daňové orgány

Negatívne javy a aktivity, ktoré majú vplyv na daňovú oblasť, môžeme diferencovať na tri oblasti, a to:

1. vyhýbanie sa daniam,

2. daňové úniky,

3. tieňová ekonomika

Vyhýbanie sa daniam je možné charakterizovať ako aranžovanie transakcií a vzťahov na získanie takých výhod z domácej legislatívy alebo medzinárodných zmlúv, s akými zákonodarca pri ich prijatí neuvažoval. Ide o cieľavedomú činnosť – vyhľadávanie legislatívnych nedostatkov a nezrovnalostí za účelom získavania nesmerovaných výhod

Formy vyhýbania sa dani sú rozličné, ale najčastejšie majú tieto spoločné znaky:

využívanie legálnych (existujúcich) spoločností,

príjem je rozptýlený alebo posúvaný (transfer zisku cez ceny, náklady a úroky),
využívanie odkladov,

využívanie daňových úkrytov – daňových rajov

Vyhýbanie sa daniam v medzinárodnom kontexte predstavuje najmä:

alokáciu príjmov mimo krajiny (off shore),
alokáciu výdavkov v krajine (on shore),
odloženie prostredníctvom použitia zahraničnej spoločnosti a použitie tzv. daňových rajov

Poznáme daňové raje:

“čisté” – Bahamy, Bermudy, Kajmanské ostrovy, Britské panenské ostrovy, Lichtenštajnsko, Monaco, ostrov Man,

“obmedzené” – Panama, Luxembursko, Holandské Antily, Belgicko, Írsko, Švajčiarsko, Barbados, Malajzia, Cyprus, Malta

Daňové úniky charakterizujeme ako nelegálne alebo podvodné zneužitie daňových zákonov so zatajovaním alebo nevhodnou interpretáciou. Cieľom je tak zníženie základu dane pre účely priznávania daní z príjmov, ako aj DPH. Podnikatelia nepriznávajú všetky svoje príjmy, alebo do nákladov (výdavkov) zúčtovávajú obchodné prípady, ktoré v skutočnosti realizované neboli. Takouto skutočnosťou sú dane znižované cca o 20 %. Kým vyhýbanie sa daniam je tesne pred hranicou zákona, alebo na hrane zákona, oblasť daňových únikov túto hranicu prekračuje. Tu sa dostávame do oblasti trestnoprávnej, čo vyžaduje spoločný postup všetkých kompetentných orgánov

Podstatne nebezpečnejšou činnosťou pre štát je tzv. čierna ekonomika, ktorá sa uskutočňuje mimo oficiálne vykonávaných činností a ktorej činnosť daňová správa nemá veľké možnosti zistiť a zdokumentovať. Je to skôr v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní, ale aj vo vytvorení takého legislatívneho prostredia, ktoré čo najviac znemožní realizáciu nedovolených činností.

V súvislosti s elimináciou korupcie a skvalitnenia kontrolnej činnosti boli vykonávané opatrenia do vnútra organizácie daňovej sústavy, ktorými:

- do daňového subjektu vstupujú na kontrolu minimálne dvaja pracovníci,

- povinnosť rotácie pracovníkov medzi daňovníkom a daňovým kontrolórom,

- stanovila sa povinnosť pravidelnej kontroly kontrolných pracovníkov z úrovne ich vedúcich,

- sa vypracovávajú “Zamerania kontrolných činností”, pre vypracovanie kontrolných činností jednotlivých daňových úradov,

- boli stanovené kritériá na výkon kontrol nadmerných odpočtov

V prípade, ak medzi jednotlivými odvetviami existujú rozličné znášania daňového bremena, neexistuje žiadna daňová rovnosť, prakticky od daňovníkov nie je možné vyžadovať občiansku uvedomelosť

Zavedenie ROVNEJ DANE môže eliminovať daňové úniky

Právna veda, hovorí o “daňovej inkvizícii”, “daňovom vydieraní”, alebo “šikanovaní”. Len čo je ohrozená sloboda, tento druh odporu sa ľahko javí ako dovolený spôsob obrany. Tým skôr, keď povinné odvody presahujú 45 % a stávajú sa konfiškáciou. K daňovej inkvizícii, ktorá obmedzuje slobodu daňovníka, pristupuje daňová konfiškácia, ktorá porušuje vlastnícke práva. V prípade, ak je porušená voľnosť, rovnosť a vlastnícke práva, je útlak preukázaný, právo na odpor je celkom legitímne. Otázna je ale jeho realizácia v praxi

Navyše, na tzv. daňovom práve, proti ktorému má byť daňový únik namierený, je právna často len forma. Svojimi vlastnosťami má totiž k podstate práva veľmi ďaleko. Právo existuje preto, aby poskytovalo istotu. Preto musí byť stále, určité a zrozumiteľné. Súčasné daňové právo však je ešte nestále, zložité a neurčité.

Rýchlo sa meniace výkladové a iné daňové a správne predpisy vytvárajú presne toľko obťažnosti, koľko ich riešia. Mnohokrát z pokynov ministerstiev daňovník len ťažko pozná, na čo má právo. Stáva sa, že vzhľadom na svoju nestálosť, zložitosť, neurčitosť a nespravodlivosť strácajú daňové zákony akúkoľvek legitimitu. Ľudia v skutočne demokratických štátoch preto nepociťujú povinnosť takýto zákon dodržiavať, a to tým skôr, že v rozpore s niektorými tvrdeniami so sebou nenesie záporné politické dôsledky.

Daňový únik je taký, aký je daňový systém. Aj keď je všeobecne rozšírený, je poznamenaný nerovnosťou. To preto, že rozličné spoločensko-profesijné kategórie nemajú rovnaké možnosti podvádzať. Preto existuje sociológia daňového úniku, ktorá spočíva v jedinej otázke: Kto podvádza? Napokon je však možné nájsť aj iný aspekt tejto otázky. Tak ako sú nerovnomerne rozložené možnosti daňového úniku, odlišujú sa i jednotlivé spoločensko-profesijné kategórie v spôsobe podvádzania.

Daňové poradenstvo

Daňové poradenstvo bolo na Slovensku zakotvené v zákone Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov (ďalej len “zákon”) v znení neskorších predpisov. Účelom jeho prijatia bolo právne upraviť neregulovanú problematiku a určiť, kto a za akých podmienok môže vykonávať daňovú poradenskú činnosť a zriadiť Slovenskú komoru daňových poradcov ako samosprávnu profesijnú organizáciu .

V zmysle právnej úpravy je daňovým poradcom fyzická osoba zapísaná do zoznamu daňových poradcov vedeného komorou,Podmienkou vydania osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradenstva je profesijný status daňového poradcu, spočívajúci v spôsobilosti na právne úkony, v občianskej a morálnej bezúhonnosti, v kvalifikačných predpokladoch (ukončenom vysokoškolskom ekonomickom alebo právnickom vzdelaní a najmenej päťročnej vykonanej právnickej alebo ekonomickej praxe, z čoho môže komora udeliť výnimku), v úspešnom zložení odbornej skúšky. Daňové poradenstvo však môže poskytovať aj právnická osoba, ak spĺňa podmienky uvedené v zákone.

Daňový poradca poskytuje daňové poradenstvo fyzickým osobám a právnickým osobám vo veciach daní, odvodov a poplatkov, ako aj daňového konania pred územnými finančnými orgánmi a orgánmi obcí. Daňoví poradcovia môžu poskytovať daňové poradenstvo aj ako fyzickí tvorcovia právnickej osoby vo forme verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá má takúto činnosť zapísanú v obchodnom registri

Odbornú spôsobilosť na výkon činnosti poradcu a na zápis do zoznamu poradcov osvedčuje žiadateľ skúškou, ktorej formu a obsah, termín vykonania a skúšobnú komisiu určí komora po dohode s ministerstvom financií. Funkčné obdobie komisie je trojročné, predsedu určuje minister financií. Vykonanie skúšky a vydanie osvedčenia je spoplatnené ministerstvom všeobecne záväzným predpisom. Komora musí do šiestich mesiacov odo dňa doručenia žiadosti umožniť vykonať skúšku každému, kto o to písomne požiadal, ak spĺňa zákonom určené podmienky na výkon činnosti daňového poradcu. Pravidelné školenie a preskúšanie daňových poradcov zabezpečuje komora.

Do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomnej žiadosti musí komora zapísať do zoznamu daňových poradcov fyzickú osobu, ktorá získala osvedčenie, a právnickú osobu, v mene ktorej budú vykonávať daňové poradenstvo daňoví poradcovia zapísaní v zozname. Daňový poradca musí požiadať o zápis do zoznamu komoru do šiestich mesiacov od úspešného vykonania skúšky, inak sa musí skúške podrobiť opätovne.

za bezúhonnosť sa považuje nielen morálna a trestnoprávna bezúhonnosť, ale na účely daňového poradenstva aj usporiadané majetkové pomery, vrátane riadneho plnenia si daňových povinností

Daňové poradenstvo nemôžu vykonávať osoby, ktorých pracovná činnosť si vyžaduje súčinnosť s výkonom poradenskej činnosti, umožňuje stret ich záujmov a umožňuje vznik pochybností o nestrannosti. Komora preto nezapíše do zoznamu pracovníka ústredného orgánu štátnej správy a územného finančného orgánu, sudcu, prokurátora a štátneho notára, ale i uchádzača potrestaného disciplinárnym opatrením vyčiarknutia zo zoznamu a zrušenia osvedčenia na čas určený v rozhodnutí o jeho uložení. Rozhodnutie o odmietnutí zápisu do zoznamu musí byť riadne odôvodnené a doručené uchádzačovi do vlastných rúk.

Komora má povinnosť i možnosť pozastaviť činnosť daňovému poradcovi. Pozastaví ju, ak je daňové poradenstvo poskytované v rozpore s osvedčením alebo zákonom, ak bola proti poradcovi podaná žaloba pre úmyselný trestný čin spáchaný v súvislosti s výkonom činnosti daňového poradcu alebo za krátenie dane až do právoplatného ukončenia konania, ak sa začalo konanie o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti daňového poradcu až do jeho právoplatného ukončenia

Komora môže pozastaviť výkon takejto činnosti počas disciplinárneho konania. Pozastavenie činnosti vyznačí v zozname a súčasne odoberie daňovému poradcovi osvedčenie. Rozhodnutie, ktoré má konštitutívny charakter, musí riadne odôvodniť a doručiť daňovému poradcovi do vlastných rúk. Ide teda o formálny právny úkon. Zánikom dôvodov pozastavenia výkonu poradenskej činnosti dôjde k výmazu zápisu v zozname daňových poradcov komorou a vráteniu osvedčenia daňovému poradcovi

K vyčiarknutiu zo zoznamu daňových poradcov a zrušeniu osvedčenia pristúpi komora, ak daňový poradca zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ak bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, ak bol právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ak mal právoplatne uložené disciplinárne opatrenie podľa zákona o daňových poradcoch a o Slovenskej komore daňových poradcov, ak písomne požiadal komoru o vyčiarknutie zo zoznamu, ak viac ako tri roky nevykonával daňové poradenstvo a ak začal vykonávať činnosť profesijne nezlučiteľnú s poradenskou činnosťou. Zo zoznamu komora tiež vyčiarkne právnickú osobu zrušenú, v likvidácii alebo takú, ktorá o to požiada .

Daňový poradca môže daňové poradenstvo vykonávať sám alebo v kolektíve daňových poradcov, pričom si títo vzájomné právne vzťahy upravia písomnou zmluvou. Daňové poradenstvo je činnosť,ktorú si jednotlivé podnikateľské subjekty môžu, no nemusia objednať. Daňový poradca musí pracovať nestranne, pričom činnosť daňového poradcu môže vykonávať v hlavnom pracovnom pomere i vedľajšom pomere. Začatie výkonu činnosti musí však ohlásiť miestne príslušnému daňovému úradu. Môže tiež zamestnávať pracovníkov v pracovnom alebo obdobnom právnom vzťahu, čo je však prekážkou jeho pracovného, členského, služobného alebo obdobného pomeru.

Vzťahy daňového poradcu ku klientovi definuje zmluva, ktorá podrobne vymedzuje rozsah poskytovaných služieb vrátane odmeny. Poradca však zo zákona musí chrániť práva a oprávnené záujmy svojho klienta, konať čestne a svedomito, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať všetko, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta považuje za užitočné. Pritom má právo požiadať klienta o poskytnutie preddavku odmeny za svoju činnosť. Daňovému orgánu sa musí ohlásiť do 15 dní odo dňa deklarovaného v osvedčení ako začiatok činnosti. Do činnosti daňového poradcu nesmie zasahovať nikto tak, aby obmedzoval jeho nezávislosť

Od zmluvy s klientom môže poradca odstúpiť, ak sa naruší dôvera medzi ním
a klientom, ak klient neposkytuje potrebné informácie a súčinnosť a ak klient nezloží dohodnutý preddavok na odmenu. Do 15 dní od odstúpenia však musí vykonať všetky neodkladné úkony, ak sa s klientom nedohodol inak. Klient však má právo odstúpiť kedykoľvek, bez uvedenia dôvodu. Ak sa obe strany nedohodli inak, musí poradcovi zaplatiť už vykonané úkony a vynaložené náklady.

Zákon ustanovuje princíp mlčanlivosti daňového poradcu o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri svojej činnosti. Od tejto povinnosti ho môže oslobodiť písomne klient a súd. Táto povinnosť sa, prirodzene, nevzťahuje na zákonom uloženú povinnosť prekaziť a oznámiť spáchanie trestného činu orgánom činným v trestnom konaní. Povinnosť mlčanlivosti sa vzťahuje aj na dobu po ukončení výkonu činnosti daňového poradcu, a aj na pracovníkov daňového poradcu a Slovenskej komory daňových poradcov

Objektívna zodpovednosť za škodu je formulovaná zodpovednosťou daňového poradcu klientovi za škodu spôsobenú mu v súvislosti s poskytovaním daňového poradenstva osobne, resp. svojím pracovníkom, pričom zodpovednosť týchto osôb podľa občianskoprávnych, pracovnoprávnych či iných právnych predpisov tým nie je dotknutá. Tejto zodpovednosti sa daňový poradca zbaví vtedy, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Ide tu teda
o vyvinenie (exkulpáciu).

Pred začatím činnosti sa musí dať daňový poradca poistiť zo zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s výkonom daňovoporadenskej činnosti. Nepoistenie sa zakladá zrejme prekážku výkonu daňového poradenstva. To sa vzťahuje aj na jeho zamestnancov.

Daňoví poradcovia sú organizovaní v Slovenskej komore daňových poradcov, sídliacej v Banskej Bystrici. Je to profesijná organizácia, právnická osoba, zložená z daňových poradcov zapísaných v zozname daňových poradcov. Jej orgánmi sú valné zhromaždenie daňových poradcov, predstavenstvo, dozorná rada a disciplinárna komisia. Riadi sa štatútom. Valné zhromaždenie volí ostatné orgány komory, pričom členstvo v nich je navzájom nezlučiteľné, ba funkcie v nich sú iba čestné. Za ich výkon patrí daňovému poradcovi len náhrada výdavkov a náhrada za stratu času

Úlohou komory je chrániť a presadzovať oprávnené záujmy daňových poradcov, viesť ich zoznam a vydávať osvedčenia na výkon činnosti daňového poradcu, usmerňovať ich činnosť, vytvárať predpoklady na zvyšovanie vzdelanostnej a profesionálnej úrovne daňových poradcov, vyjadrovať sa k návrhom právnych predpisov súvisiacich s daňovým poradenstvom
a spolupracovať pri schvaľovaní skúšobného poriadku a pri vymenúvaní členov skúšobnej komisie s ministerstvom financií. Podrobnosti regulácie činnosti a organizácie komory určuje sústava iných noriem rôznej právnej sily

Komora hospodári s vlastným majetkom, vytváranými príspevkami od daňových poradcov, peňažnými úhradami za účasť na skúškach, odplatami za služby, a rozvoj daňového poradenstva hradí komora z vlastných zdrojov. Jej účtovnú závierku overuje audítor, ktorého odmeňuje komora. Audítor vykonáva overovanie na základe zmluvy o audítorskej činnosti uzatvorenej s komorou, po dohode s ministerstvom financií

Komora môže disciplinárne potrestať daňového poradcu písomným napomenutím, pokutou do výšky 100 000 Sk, pozastavením činnosti až na jeden rok a vyčiarknutím zo zoznamu a zrušením osvedčenia, a to prostredníctvom svojej disciplinárnej komisie v disciplinárnom konaní na podnet predsedu dozornej rady. Lehota na začatie disciplinárneho konania je určená šiestimi mesiacmi odo dňa, keď sa predseda dozornej rady o porušení dozvedel, najneskôr však do troch rokov, a to od spáchania disciplinárneho poklesku. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, vybavené výrokom a odôvodnením, spolu s poučením o opravnom prostriedku

Zákon zabezpečuje aj ochranu daňovéhoporadenstva ako odborne vysoko špecializovanej činnosti pred neoprávnenými zásahmi do nej.Ak teda vykonáva daňové poradenstvo za odplatu fyzická osoba alebo právnická osoba, nemá na výkon tejto činnosti oprávnenie vo forme osvedčenia o spôsobilosti na výkon daňového poradcu, môže jej príslušný daňový úrad uložiť pokutu až do výšky 200 000 Sk, ak ide o fyzickú osobu, a až do výšky 1 000 000, Sk, ak ide o právnickú osobu. Výnos týchto pokút je zdrojom príjmu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky

Ustanovenia zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov sa nevzťahujú na oprávnenia advokátov a komerčných právnikov vykonávať právnu pomoc podľa osobitných predpisov, t.j. zákona o advokácii .

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass