Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Daòovníctvo

38 vypracovaných otázok (dan_faq2.doc)

1. Charakterizujte význam daní ako zdroja rozpočtových príjmov. Ktoré sú hlavné druhy rozpočtových príjmov.

„Bez zdravých daní nemôže byť zdravý štát a platí to i naopak.“ Názory na zdaňovanie sa líšia medzi odborníkmi a verejnosťou. Dane sú odvtedy, odkedy existuje štát. Ten ich potrebuje na svoju existenciu, sú jeho najdôležitejším príjmom.

Daň = (podľa právneho hľadiska) forma príjmov verejného rozpočtu, ktorou štát odčerpáva časť dôchodku subjektov na základe zákona  nenávratným spôsobom  podľa vopred  stanovenej sadzby.

= (podľa ekonomického hľadiska) nástroj rozdeľovania.

Ďalšie príjmy ŠR:

1. poplatky – účelový charakter (napr. súdne, správne, miestne,...),
2. dávky = platba daňového charakteru, no jednorazový charakter
3. clo,
4. pôžička – úver (príjem na základe úverového vzťahu),
5. pokuty, zbierky...

2. Charakterizujte pojem daňová teória a pojem daňová politika (daňová prax).

Daňová teória = zovšeobecnenie poznatkov o daniach (v minulosti) o tom ako dane pôsobia, aké by mali byť, miera daňového zaťaženia.

Daňová politika (prax) = aký je súčasný daň. systém, aké sú platné dane a daň. zákony, zameriava sa na činnosť daň. orgánov, správu a vyberanie daní v daňovom období.

Slovenský daň. systém je zosúladený s daň. systémom v ostatných vyspelých štátoch.

3. Dane, na čo slúžia, ich potreba a vznik. Kritériá na vymedzenie (definovanie) daní.

(Viď 1. a 9. otázka)

4. Charakterizujte daň podľa právneho hľadiska (kritéria).

(Viď 1. otázka)

5. Charakterizujte celoštátne (štátnorozpočtové) a miestne dane.

Dane sa sústavne menia podľa potrieb štátu. Súčasný daň. systém v SR platí od začiatku roku 1993.

Dane delíme na:

1. Štátne (štátnorozpočtové) = príjem ŠR – na financovanie verej. výdavkov celospoločenského charakteru.
2. Miestne – financovanie miestnych verej. statkov. Zväčša viacstupňová samospráva – dnes dvojstupňová (1. st. miestna – obce, 2. st. regionálna – VÚC)

Zožitý systém finančno-rozpočtových vzťahov je daný rozpočtovými pravidlami.

Fiškálny federalizmus – vo vzťahu k daniam rieši hlavne príjmovú oblasť verejných rozpočtov.

= viacstupňové usporiadanie verejnej sústavy:

1. ústredný rozpočet,
2. stredný (krajinský) rozpočet,
3. miestny rozpočet.

- zabezpečuje určité druhy verejných statkov, potrebné príjmy. Štát rozhoduje o tom, ktoré verejné statky bude rozdeľovať on, a ktoré nevyhradí pre seba, sa financujú z nižších úrovní rozpočtovej sústavy  z toho vyplýva delenie daní.

6. Charakterizujte rozpočtové určenie daní a jeho základné systémy.

- rozpočtovými pravidlami – určenie rozpočtu, do ktorého plynie, je možné viacerými spôsobmi (systémami), poznáme 3 hlavné:

1. celostný – príslušná daň celostne plynie do ŠR. Podľa toho poznáme dane:

1. federálne (USA),
2. štátnorozpočtové,
3. miestne.

2. podielový – určité presne vymedzené dane sa štiepia, stanoví sa % akým dielom plynú do jednotlivých rozpočtov. Rozoznávame princípy rozdeľovania miestnych daní:

1. občiansky  - podľa počtu obyvateľov,
2. zásluhový – do akej miery sa obec pričinila o tieto rozpočtové príjmy.

3. kombinovaný – kombinácia celostného a podielového systému.
4. prirážkový - u nás sa používal v minulosti, teraz nie, ani vo vyspelých štátoch. Znevýhodňuje obce s prirážkovým systémom (vačšie zaťaženie občanov) – právo samosprávnych orgánov vyberať percentnú prirážku k presne stanoveným štátnym daniam – závisí to od samosprávnych orgánov, prispieva to k daňovej konkurencii.

7. Rozoberte požiadavky na rozpočtové určenie daní.

Existujú viaceré, najmä:

1. aby sa progresívne daň. sadzby uplatňovali pre štátnorozpočtové dane,
2. dane do miestnych rozpočtov by sa mali viazať hlavne na imobilný základ – je stály, nemení sa (nehnuteľnosti),
3. dane, ktoré majú nerovnomerne rozložený daň. základ (pohonné hmoty), by sa mali viazať na ŠR.
4. nepriame dane (DPH,...) by sa mali viazať na ŠR.

Príčiny rozdeľovacích procesov:

1. hlavne daňová výnosnosť – je rozdielna pre jednotlivé územia (poľnohospodárstvo – priemysel),
2. malá pružnosť daň. príjmov (nehnuteľnosti – daň. základ sa nemení rýchlo),
3. nerovnomerne rozložený daň. základ,
4. nerovnomerné rozloženie statkov.

8. Rozoberte daňové transfery medzi jednotlivými stupňami rozpočtovej sústavy podľa teórie fiskálneho federalizmu.

Transfery medzi rozpočtami – aby mal každý toľko, koľko potrebuje.

1. Plne centralizovaný model daň. transferov

Ústredný rozpočet

Stredný rozpočet

Miestny rozpočet

Vlastné výdavky

Vlastné výdavky

Vlastné výdavky

Dotácie

Dotácie

Dane, ostatné príjmy

Výhoda: zabezpečuje sa jednotná daň. politika na území štátu, vylučuje sa daň. konkurencia.

Nevýhoda: subjektivizmus v rozdeľovaní.

2. Plne decentralizovaný model daň. transferov

Ústredný rozpočet

Stredný rozpočet

Miestny rozpočet

Vlastné výdavky

Vlastné výdavky

Vlastné výdavky

Dane, ostatné príjmy

Dane, ostatné príjmy

Dane, ostatné príjmy

Výhoda: zabezpečuje sa priama väzba medzi príjmami a financovaním verejných statkov.

Nevýhoda: problém chudobných a bohatých obcí – dochádza k daň. konkurencii.

3. Kombinácia centralizovaného a decentralizovaného modelu

Ústredný rozpočet

Stredný rozpočet

Miestny rozpočet

Vlastné výdavky

Vlastné výdavky

Vlastné výdavky

Dotácie

Dotácie

Dane, ostatné príjmy

Dane, ostatné príjmy

Dane, ostatné príjmy

Tento model sa používa v praxi – každá úroveň má svoje vlastné príjmy, ale dopĺňajú sa z vyššieho rozp.

Horizontálny model – Nemecko – princíp solidarity (spolupráca)  pri zabezpečovaní verejných statkov je rozhodovanie centrálne, ale financovanie je decentralizované.

9. Rozoberte podstatu daní (čo je podstata daní) a ako sa ona prejavuje vo funkciách daní.

Podstata daní sa prejavuje v ich funkciách  sú to peňažné vzťahy  prejavujú sa v tom, že peniaze alokujú, rozdeľujú HDP (časť pre subjekt, časť pre štát), stabilizujú, atď.

Funkcie daní – v súčasnosti sú tie isté ako funkcie verejných financií:

1. Alokačná f. – ukazuje, kde by sa malo uskutočňovať zdanenie (do výroby, do obehu, do spotreby – DPH, do majetku,...),

1. či ide o zdaňovanie v tuzemsku alebo v zahraničí (snaha zamedziť dvojitému zdaneniu);
2. otázka, či zdaňovať priamo (príjmy) alebo nepriamo. V súčasnosti rastie význam nepriameho zdaňovania;
3. otázka, na čo zamerať zdaňovanie – prácu, pôdu, kapitál, úspory?
4. otázka miesta výberu a správy dane – kde?

1. Rozdeľovacia f. – základnou vlastnosťou daní je to, že vždy (predovšetkým) rozdeľujú.

1. otázka, čo rozdeľovanie sleduje?
2. rozdeľovanie môže byť viditeľné alebo skryté – prostredníctvom daň. úľav, daň. prázdnin, oslobodenie od dane...
3. má 2 stránky:

1.  vlastné rozdeľovanie – čo, akými daňami, aké náklady sa s tým spájajú;
2.  dôsledky rozdeľovania – vplyv na spotrebu, výrobu, aktivitu,...

1. Stabilizačná f. – súvisí so stabilizačnou fiskálnou politikou štátu  stabilizácia, urýchľovanie, stimulácia.

Dane pôsobia objektívne, no je úlohou vlády aby stanovila, ktoré funkcie sa budú uplatňovať.

Nemôžu sa uplatňovať všetky funkcie naraz!

10. Alokačná funkcia daní. Kde sa môže uskutočňovať zdanenie, čo sa môže zdaňovať, kde sa môže alokovať vyberanie daní.

(Viď ot. 9)

Zdaňovať sa môže takmer všetko.

11. Rozdeľovacia funkcia daní. Čo rozdeľujú dane, ako rozdeľujú, čo ovplyvňujú dane svojím rozdeľovaním.

(Viď ot. 9)

12. Stabilizačná funkcia daní. Čo a ako môžu dane stabilizovať, charakterizujte daňové stabilizátory, regulátory a stimulátory.

(Viď ot. 9)

Daň. stabilizátory – zabudované, pôsobia automaticky:

2. v prípade útlmu ekonomiky ju povzbudzujú,
3. v prípade prosperity ju utlmujú.

Daň. regulátory – regulujú hlavne vzťah makroekonomických veličín (nezamestnanosť, zamestnanosť, zahraničný obchod,...)

Daň. stimulátory – využitie v oblasti stimulácie určitej činnosti (napr. drobné podnikanie).

13. Charakterizujte fiskálne platby a parafiskálne platby, na čo slúžia, ich formy, rozdiely medzi nimi.

Fiskálne platby = všetky dane štátu (erárne dane). V minulosti bolo ich úlohou zabezpečiť dostatok rozpočtových príjmov pre ŠR  daň. príjmy len na udržiavanie štátnych orgánov, ŠR neovplyvňoval makroekonomiku, nevyužíval sa ako sociálny nástroj. Dnes štát zasahuje do ekonomiky.

Parafiskálne platby (para = vedľa) = nedaňové platby – je ich viacero, sú v každom štáte.

5. nejdú do ŠR, ale tiež ich stanovuje zákon;
6. náležitosti majú ako dane, ale formu nie;
7. dávky, príspevky, poistné, členské, clo,...
8. majú účelový charakter.

14. Rozoberte ciele daňovej politiky, globálny cieľ a špecifické ciele.

Globálny cieľ – dane sa majú podieľať na plnení cieľov hospodárskej politiky  DP má prispievať k rastu HDP, zabezpečovaniu plnej zamestnanosti, stabilite cien, k rovnováhe vnútorných a vonkajších ekon. vzťahov.

Špecifické ciele – stanovujú sa v konkrétnych obdobiach podľa ekon. a spoločenských podmienok.

9. napr. stimulácia určitých činností – investícií, výskumu, príjmu zahraničného kapitálu, nákup licencií, podpora zahraničného kapitálu, daň. prázdniny; podpora sociálnej funkcie – prídavky na deti,...
10. ovplyvňovanie štruktúry výroby a spotreby – nepriamymi daňami (cigarety,...) – DPH, spotrebné dane, ekologické dane;
11. ovplyvňovanie intenzity pracovnej aktivity – zdaňovanie dôchodkov, odpočítateľné/pripočítateľné položky, dôležitý vplyv má nízka marginálna sadzba (bola 40 %, dnes 19 %);
12. zvýhodňovanie investovania do cenných papierov.

15. Rozoberte expanzívne a reštrikčné pôsobenie daňovej politiky.

Expanzívne – utvára podmienky pre rýchlejšie uvoľňovanie finančných zdrojov než rastú hmotné zdroje  dostatok peňazí v obehu. Riziko zvyšovania inflácie.

Reštriktívne – opak exp. – protiinflačný charakter  finančné zdroje sa uvoľňujú pomalšie ako hmotné  útlm podnikateľskej aktivity, pokles celkového dopytu.

Neutrálne – ani exp. ani rešt. nepôsobí, prípadne sa kompenzujú.

16. Charakterizujte fiskálnu, sociálnu, stimulačnú a ďalšie úlohy daní v trhovej ekonomike.

Fiskálna úloha daní – zabezpečiť dostatok rozpočtových finančných zdrojov štátu na financovanie verejných statkov. Problémom sú daňové úniky.

Sociálna funkcia daní – sú 3 možnosti:

1. štát rieši sociálne aspekty prostredníctvom daní,
2. štát rieši sociálne aspekty mimo daní – v súčasnosti (prídavky, dávky sociálnej pomoci,...)
3. štát rieši sociálne aspekty kombináciou predchádzajúcich.

Úloha sociálnej spravodlivosti – zdaňovanie by malo byť spravodlivé.

Stimulačná úloha – mali by sa stimulovať zisk, podnikateľský záujem, záujem o prácu, o určitú činnosť (podoba odpočítateľných položiek).

17. Rozoberte triedenie (klasifikáciu) daní. Na čo slúži triedenie, jeho význam, kritériá triedenia.

Triedenie daní = zhrňovanie daní do určitých skupín, predovšetkým podľa stanovených kritérií – kôli sprehľadneniu a utriedeniu daní. Každá skupina má iné dopady na ekonomiku, rôznu mieru daň. spravodlivosti. Význam majú nielen pre daň. teóriu ale aj pre prax (využívanie daní ako nástroja štátu pri riadení).

Kritériá triedenia:

1. vzťah k vlastným príjmom daňovníka – 2 skupiny daní:

1. priame dane – vymeriavajú sa bezprostredne z dôchodku, majetku, príjmu PO, FO; daň. bremeno nesie osoba, ktorej sa daň ukladá, daň sa nemôže preniesť na iný subjekt;
2. nepriame dane – subjekt, ktorý daň platí a odvádza do verejného rozpočtu, daň zahŕňa do ceny tovaru alebo služby, a teda prenáša platenie na iný subjekt (odberateľa). Rozdiel je medzi tým, kto platí a kto odvádza. Neberie sa ohľad na osobné pomery daňovníka.

2. kritérium predmetu (objektu dane):

1. dôchodkové – z príjmov (výnosové dane),
2. majetkové – hnuteľný aj nehnuteľný majetok – kriteriálne dane, jediným kritériom je majetok, nie príjem (pomery),
3. obratové – obrat,
4. daň z hlavy – na občana,

3. kritérium štruktúry verejnej správy – podľa toho, do ktorého článku plynú:

1. dane do EÚ – nadnárodná úroveň,
2. dane do ŠR – ústredná úroveň,
3. dane do .............(VÚC?) – stredná úroveň,
4. dane miestne – miestna úroveň.

4. dane podľa subjektu

1. od FO:

1. domácností (Španielsko, 1. ČSR  daň platí hlava rodiny),
2. splíting – ďalšia forma:

1. manželský (čiastočný) – súčet príjmov manželov / 2
2. plný – zdanenie domácností – súčet príjmov všetkých členov domácnosti.

2. od PO

5. dane podľa rozsahu zachytenia objektu dane – pri dôchodkových daniach:

3. analytické dane – každý jednotlivý druh príjmu sa zdaňuje podľa zdroja (daň zo mzdy, daň z príjmu z literárnej a umeleckej činnosti, daň z poľnohosp. činnosti, daň z príjmov obyvateľstva). Rešpektujú sa také požiadavky ekonomiky, aby bol prístup k jednotlivým skupinám individuálny  zvýhodniť/potlačiť.
4. syntetické dane – univerzálne dane – jednou daňou sa zdaňujú mnohé druhy príjmov, mnohé činnosti z rôznych druhov (daň z príjmu, DPH). Platia v súčasnosti  princíp spravodlivosti.

6. dane podľa osobných pomerov daňovníka/platiteľa – keď sa presadzuje požiadavka spravodlivosti:

1. subjektové – dôchodkové dane FO – zohľadňujú daň. únosnosť, daň. schopnosť platiť daň, zohľadňujú sociálnu situáciu.
2. objektové – všetky ostatné dane – ohľad sa berie iba na predmet zdanenia, nerešpektuje sa osobné postavenie daňovníka.

7. dane podľa stupňa záväznosti

1. obligatórne – musia sa platiť a vyberať  platí pre všetky dane, ktoré sú príjmom ŠR;
2. fakultatívne – výber a platenie nie vždy, závisí to od rozhodnutia napr. miestnych samosprávnych orgánov (miestne orgány rozhodujú o výške daň. sadzby, zavedená je iba horná hranica).

8. dane podľa spôsobu výpočtu dane, daň. sadzieb – sadzby:

1. percentuálne, pohyblivé - je stanovené % dane:

1. rovnako – lineárne, proporcionálne,
2. progresívne,
3. degresívne,

2. pevné – daň sa stanovuje v absolútnych sumách v Sk na 1 mernú jednotku základu dane,
3. rozdielové sadzby – daň je stanovená medzi 2 stanovenými cenami,
4. hraničné (marginálne) – stanovujú hornú hranicu, za ktorú sa môže daň vyberať,
5. priemerné – priemerné % daň. zaťaženia v celom národnom hospodárstve; koľko % odčerpá štát z HDP prostredníctvom daní,
6. nominálne – stanovené v príslušnom daňovom zákone pre každú jednotlivú daň.

9. dane podľa spôsobu platenia

1. vyberajú sa podľa daň. priznania – podáva daň. subjekt, vypočíta si sám výšku dane (problém – daň. úniky),
2. zrážková daň – vypočíta sa priamo u zdroja vzniku a ten tieto príjmy odvedie do ŠR (úroky v banke).

10. dane podľa ovplyvňovania správania sa daň. subjektov

1. skresľujúce – skresľujú efekt z hľadiska daňovníka, ovplyvňujú ho,
2. neskresľujúce – neutrálne – v podstate neexistujú, lebo každá daň má dôchodkový efekt (znižuje dôchodok).

11. dane podľa vzťahu k zlyhaniu trhu

- opravovať zlyhanie trhu efektívnou alokáciou finančných zdrojov, (trh nepodporuje trhové správanie subjektov).

12. dane podľa miery účelovosti

1. neúčelové – nie je žiadna účelovosť, daň slúži na úhradu akýchkoľvek výdavkov,
2. účelové – napr. cestná daň – výnos sa použije na výstavbu, údržbu ciest.

18. Rozoberte súčasnú daňovú sústavu SR, priame a nepriame dane.

Naša daň. sústava vychádza z daň. sústavy západoeurópskych ekonomík. V 80. rokoch vyústila do modelu daň. sústavy, ktorý je rovnaký pre všetky štáty EÚ, ale sú tu aj špecifiká, odlišnosti (EÚ model – určitá štruk.).

Daňová sústava (systém) v SR  - upravuje Zákon o sústave daní 212/1992:

1. priame dane:

1. dôchodkové dane, dane z príjmov – FO alebo PO,
2.  majetkové dane

1. viazané na vlastníctvo majetku – daň z nehnuteľností, ktorá upravuje

1. daň z pozemkov,
2. daň zo stavieb,
3. daň z bytov.

2. viazané na zmenu vlastníctva – daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, daň z dedičstva, z darovania (zrušené),
3. viažuce sa na motorové vozidlá – cestná daň;

1. nepriame dane

1. univerzálne – DPH,
2. selektívne – spotrebné: z uhľovodíkových palív, z liehu a liehovín, z piva, z vína, z tabakových výrobkov.
3. na ochranu životného prostredia – nie sú zavedené;

2. nedaňové príjmy

1.  príspevky na sociálne zabezpečenie,
2.  poplatky – celoštátne (štátnorozpočtové), miestne (miestny rozpočet),
3.  clo.

19. Rozoberte základné princípy súčasného daňového systému SR.

Dane majú byť v súlade s trhovým mechanizmom  6 základných princípov:

1. Rozpočtovo-politický – dane sú rozhodujúcim zdrojom rozpočtových príjmov, mali by byť elastické vo vzťahu k HDP, sledovať vývoj HDP – ak rastie, rastú príjmy ŠR z daní. Túto požiadavku zabezpečuje kombinácia: priame dane + dôchodkové dane + nepriame dane. V rámci tohoto cieľa by sa mala uplatňovať tendencia znižovania daň. zaťaženia.
2. Princíp spravodlivosti zdanenia – realizuje sa prechodom od analytických k syntetickým daniam. Ide o vytváranie podmienok pre rovnaké zdaňovanie tuzemských a zahraničných osôb, zohľadňovanie +/- položiek.
3. Princíp podnikovo-hospodársky – utvárať rovnaké konkurenčné podmienky zdaňovania vo všetkých podnikoch vo všetkých oblastiach činností (neutralita zdaňovania) – dane by nemali diferencovať podniky, nezvýhodňovať napr. štátne podniky.
4. Princíp pružnosti a účinnosti vyberania daní - mnohé nedostatky – veľmi časté úpravy jednotlivých daň. zákonov.
5. Princíp otvárania ekonomiky – napĺňať požiadavku zapojenia SR do EÚ  zjednocovanie zdaňovania – harmonizačné prvky hlavne v nepriamych daniach.
6. Finančno-psychologický princíp – aby konštrukcia daň. sústavy zodpovedala aj mentalite národa, zachovanie daňovo-správnych postupov, spôsobov platenia, vyberania daní ako v minulosti (nadväznosť).

20. Uveďte počiatky daňových teórií a názory na dane u fyziokratov, merkantilistov a klasickej politickej ekonómie.

Počiatky daň. teórií – v rámci filozofie a náboženských učení – Aristoteles (starovek), T. Akvinský (stredovek).

Fyziokrati (hl. 18. st. Fran.) – prví, v ktorýcj myslení môžeme hovoriť ako o ucelenom ekonomickom systéme (Quesnay). Za základ bohatstva považovali poľnohospodárstvo.

Merkantilisti (Angl.) – za základ bohatstva považovali zahraničný obchod.

Klasická politická ekonómia

13. základ ekonómie, hl. angl. A. Smith a D. Ricardo;
14. základný predpoklad = sloboda jednotlivca – hosp. liberalizmus, individualizmus, priridzené právo človeka podnikať v hosp. oblasti, bez zásahov štátu;
15. rozpor: treba vyberať dane štátom;
16. dane = protihodnota za služby štátu jednotlivcom.

21. Charakterizujte daňové kánony (zákony), ktoré formuloval A. Smith.

A. Smith – „Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov“;

- hospodárstvo riadi voľný trhový mechanizmus (voľná ruka trhu);

- uznáva aj potrebu štátu – ten potrebuje dane  odoberajú sa prostriedky súkromnému sektoru  obmedzujú akumuláciu a spotrebu  neproduktívne výdavky – mali by byť čo najnižšie (heslo „lacnej vlády“).

4 kánony (zásady):

1. zásada spravodlivosti – daň by sa mala platiť tak, aby zodpovedala možnostiam daňovníka, t.j. úmerná jeho dôchodku. Smith sa hlási k výmennej daň. teórii (princíp úžitku).
2. zásada určitosti – daň stanovená každému jednotlivcovi presne a nie ľubovolne, malo by byť úplne jasné, kedy ju má zaplatiť a akú sumu (ochrana pred vyberačmi daní).
3. zásada pohodlnosti platenia – každá daň by sa mala vyberať vtedy a takým spôsobom, aby to vyhovovalo daňovníkovi,
4. zásada úspornosti (efektivity) – daň premyslená a prepracovaná tak, aby sa platilo čo najmenej nad sumu, ktorú štát potrebuje, t.j. čo najnižšie náklady na vyberanie daní. 4 zdroje neefektívneho vyberania daní:

1. ak je veľa úradníkov na vyberanie daní,
2. ak daň sťažuje podnikanie a odrádza od činností,
3. exekúcia – môže zničiť daňovníka,
4. ak je vyberanie daní spojené s nepríjemnosťami, šikanovaním.

Podľa Smitha daň. systém predstavuje daň. pluralizmus – systém rôznych daní. Mnohé jeho názory sú prekonané (pracovná teória hodnoty: cena = spoločensky nutná práca; teória produktivity práce), mnohé kánony však platia dodnes.

22. Charakterizujte súčasný stav daňových teórií. Čo vyjadruje Lafferova krivka.

Súčasný stav daň. teórie odráža kontroverzné názory v daň. a finančnej vede – medzi monetarizmom a keynesianizmom  uplatňujú sa prvky oboch.

Hlavné princípy

1. princíp úžitku: daň = cena za poskytované verejné statky, porovnáva úžitok a náklady, aby celkový úžitok bol maximálny.
2. princíp daň. spôsobilosti: vychádza zo zásady rovnakej (marginálnej) obete, preferuje hlavne progresívne zdanenie.

Lafferova krivka – vyjadruje teóriu strany ponuky:

Daň. výnos

Daň. sadzba

r

t2                      t1

Lafferov bod

Ozdravenie spočíva hlavne v znižovaní daň. kvóty = menšie zdanenie dôchodkov  zníženie daň. zaťaženia  zvyšovanie pracovnej aktivity a zvyšovanie úspor  zvyšovanie investícií.

 Vláda dosiahne rovnaký daň. výnos aj pri nižšej daň. sadzbe, pričom sa stimuluje ponuková stránka ekonomiky.

23. Charakterizujte optimalizáciu zdanenia. Spravodlivosť osobnej dôchodkovej dane a nepriamej dane.

Optimálny daň. systém - zohľadňuje všetky požiadavky na jednotlivé dane a zároveň zohľadňuje všetky požiadavky v ich komplexe. Daň. princípy sú často v protiklade. Optimálne zdanenie (OZ) vyžaduje simultánne pôsobenie viacerých daní a kompromis hlavne medzi efektívnosťou v ekonómii a medzi spravodlivosťou – bez nej môžu nastať sociálne komplikácie. OZ vyžaduje tiež redistribúciu dôchodkov a bohatstva.

Ideálny daň. systém v praxi nie je možný, vždy existujú nejaké deformácie. Snaha docieliť optimálny daň. systém môže byť škodlivá, lebo niektoré deformácie sú nepoznateľné a neodstrániteľné. Ak je takáto deformácia veľká, môže mať často väčšie negatívne dôsledky ako niekoľko malých. Daň. bremeno spôsobuje, že daň. deformácie rastú so štvorcom dane.

Optimálne zdanenie a paretovské efektívne stavy

OZ – dané paretovským efektívnym bodom (PEB) = najväčší spoločenský blahobyt  2 problémy:

1. nájsť PEB – nie je možné zvýšiť uspokojenie jednej osoby bez toho, aby sa neznížilo uspokojenie niekoho druhého;
2. formulovať spoločenský blahobyt.

 Pristupuje sa k modifikovanému paretovskému zlepšeniu:

Úžitok osoby B

Úžitok osoby A

p

x1

x2

Y

x1, x2 – paretovské efektívne body,

oblasť Y, x1, x2 – oblasť paretovského zepšenia z bodu Y;

 Každý daň. návrh je paretovským zlepšením – vždy jedni získavajú a druhí sa majú horšie, ale vždy im niečo ostane (voľba medzi efektívnosťou a spravodlivosťou).

Optimálnosť dôchodkovej a nepriamej dane

Osobné dôchodky by mali byť zdaňované spravodlivo  progresivita zdanenia, marginálna sadzba tým vyššia, čím vyšší je zdaňovaný dôchodok  u najvyšších dôchodkov substitučný efekt s negatívnym dopadom na efektívnosť.

Nepriame dane – značný regresný charakter – postihuje hlavne obyvateľstvo s nižšími príjmami, je tu oveľa menšia možnosť dosahovania spravodlivosti ako pri priamom zdaňovaní.

Ramseyove dane (cambridgeský ekonóm) – z hľadiska efektívnosti – aké by malo byť zdaňovanie spotrebných komodít, podľa toho:

 daň. sadzba je nepriamo úmerná  elasticite ponuky a dopytu,

 navrhuje zdanenie, ktorého najvyššie daň. sadzby by boli na komodity, ktoré majú nízku elasticitu dopytu (potraviny) je to v praxi nepoužiteľné.

Treba rozlišovať:

17. ekonomický dopad daní;
18. daňovú spravodlivosť – etický, filozofický problém; spája sa so skutočným daň. zaťažením po daň. presune – aký je dôchodok pred zdanením a po zdanení.

24. Charakterizujte princípy spravoslivého zdanenia (princíp úžitku, princíp platobnej schopnosti).

Daňová spravodlivosť – má veľa kritérií vymedzenia, 2 princípy spravodlivého zdanenia vznikli historicky:

1. princíp úžitku (akvivalencie) – vychádza z výmennej daň. teórie: jedinci majú byť zdanení podľa úžitku – aký majú z verejných statkov, ktoré sa poskytujú, financujú z daní. Najviac sa spája s liberálnou ekonomikou (Smith) a ďalšími (Lock).

 kto má väčší úžitok (napr. z ochrany majetku), mal by platiť väčšiu daň.

19. napr. platby za používanie diaľníc, za vydanie živnostenského listu, licencie a iné, zmiešané verejné statky, kde sa dá úžitok merať podľa jednotlivých osôb;
20. väčšina verejných statkov sa nemôže financovať podľa toho, aké má kto svoje príjmy, lebo mnohé statky sa poskytujú na princípe solidarity;
21. ako jediný z princípov spravodlivosti spája stránku príjmov a výdavkov  sleduje sa distribučná neutralita – príjmy pred a po zdanení.

2. princíp platobnej schopnosti (daň. spôsobilosť) – najpoužívanejší;

22. daň podľa schopnosti zaplatiť – vyžaduje stanoviť daň. základňu – najčastejšie príjem (dôchodok), niekedy sa dopĺňa základňou výdavkov alebo bohatstvom;
23. 2 prístupy (koncepcie) stanovenia dane:

1. spravodlivosť horizontálna – osoby na rovnakej príjmovej úrovni by mali platiť rovnakú daň – lineárna sadzba;
2. spravodlivosť vertikálna – príjmy sú diferencované  progresívne daň. sadzby – problém: aká má byť miera progresie a aká má byť hraničná daň. sadzba.

25. Rozoberte daňové úniky, čo sa nimi rozumie, aké sú.

Daňové úniky = minimalizácia resp. nulácia (vôbec neplatenie) daň. povinnosti;

- sú dvojaké názory:

1. je to nelegálna minimalizácia, protizákonná, na úkor štátu;
2. môže byť aj legálny – štát v daň. zákonoch stanoví určité podmienky, keď sa nemusí odviesť celá daň, ale môže si daňovník ponechať.

Podstata a príčiny DÚ:

1. príčiny vyplývajúce zo samotnej podstaty daní – daň vždy znamená stratu, nedobrovoľnú obeť v prospech iných;
2. príčiny ležiace mimo daňovníka – medzery v daň. zákonoch, ktoré umožňujú rôzny výklad.
3. príčiny u samého daňovníka – že má nízku daň. zodpovednosť, morálku, nízke vzdelanie, neznalosť zákona, špekulácia,...
4. príčina – sprenevera treťou osobou – tá osoba, ktorá je zodpovedná za odvod dane, ju neodvedie.

Vzťah k DÚ – spoločnosť ich odsudzuje (v USA – najväčší zločin).

Meranie veľkosti DÚ – nedajú sa merať ani zistiť, len odhadnúť  význam má vyhľadávacia činnosť daň. úradov, previerky.

Formy – napr.: zatajovanie príjmov, zamestnávanie čiernych duší, nadhodnocovanie nákladov,...

26. Charakterizujte daňový presun, formy daňového presunu.

Daň. presun = daň neostáva a nedopadá ako daň. bremeno na ten daň. subjekt, ktorý daň zaplatí a odvedie do verejného rozpočtu  daň sa sústavne presúva od jedného daň. subjektu k druhému.

V konečnom dôsledku daň dopadne na koniec – vždy na spotrebiteľa  daň. bremeno sa presúva z miesta zákonnej incidencie na miesto ekonomickej incidencie.

DP môže byť viac alebo menej viditeľný, trvať dlhšie alebo kratšie.

2 formy daň. presunu:

1. dopredu – na spotrebiteľa, odberateľa,  

- ak napr. cena je 100 Sk, d = zvýšenie dane (10%, t.j. 10 Sk), p = zvýšenie ceny, potom:

1. čiastočný                 p < d  (p sa zvýši na 105 Sk),
2. plný                        p = d  (p sa zvýši na 110 Sk),
3. viac ako 100 %                p < d  (p sa zvýši na 120 Sk);

2. dozadu – na dodávateľa, vlastníka výrobných faktorov.

27. Charakterizujte daňový dopad (daňovú incidenciu) a jeho druhy (formálny a skutočný).

Daň. dopad

1. formálny (zákonný) – ide o subjekt, ktorý podľa zákona má niesť daň. bremeno (napr. daň z majetku, z príjmu,...);
2. skutočný (efektívny) – subjekt, ktorý v skutočnosti nesie daň. bremeno v konečnej fáze (spotrebná daň, daň z piva, vína,...).

U nepriamych daní sa s dopadom na spotrebiteľa ráta, formálny a skutočný dopad sa môže u rôznych daní líšiť.

Faktory ovplyvňujúce daň. presun a daň. dopad:

1. sklon krivky ponuky a krivky dopytu (elasticita ponuky a dopytu);
2. charakter trhu – konkurenčný, monopolný,...;
3. rozsah odvetví, ktoré sú zaťažené novou daňou;
4. dĺžka obdobia, počas ktorého sa sleduje dôsledok daň. presunu;
5. miera otvorenosti (uzavretosti) ekonomiky voči ostatným štátom.

28. Meranie daňového dopadu. Lorenzova krivka.

Požiadavka daň. spravodlivosti je vždy spojená s distribúciou (rozdeľovaním) dôchodkov. Dane skracujú disponibilné dôchodky priamo (priame dane) alebo nepriamo (spotrebné dane). Progresívny daň. systém skracuje dôchodok viac ako lineárny.

Cieľ pri určení distribučných účinkov: o akú časť dane skracujú dosiahnutý dôchodok  znázorňuje Lorenzova krivka:

C

Decily (kvantily) obyvateľstva

skutočné rozdelenie

absolútna rovnosť

zavedená daň

Kumulatív. podiel dôchodkov (%)

100

50

0                 50                       100

LK znázorňuje rozdelenie dôchodkov – vplyv daní na LK je taký, že čím je LK vzdialenejšia od priamky 0C smerom dolu a doprava, tým je nerovnomernejšia distribúcia (rozdeľovanie) dôchodkov.

29. Ukazovatele merania daní, daňová kvóta.

Ukazovatele daňovej incidencie: hlavne Lorenzova krivka (viď ot. 28), daň. kvota.

Daňová kvóta – ukazuje mieru daň. zaťaženia – aký je vzťah daní k HDP, hlavne to, koľko z HDP odčerpáva prostredníctvom daní.

1. Daň. kvóta 1        DK1 = D / HDP         koľko % štát odčerpáva z HDP cez dane.
2. Daň. kvóta 2        DK2 = F / HDP        (DK2 = D+F / HDP)     okrem daní aj iné platby – do fondov.
3. Daň. kvóta 3        DK3 = konc.popl.,.../ HDP  platby v iných formách – konces. poplatky, povinné

poistenie vozidiel, fond ochrany vkladov,...

4. Daň. kvóta zložená   DKZLOŽ = DK1 + DK2        .

30. Medzinárodné zdaňovanie a zamedzenie dvojitého zdanenia. Osobná a vecná daňová príslušnosť.

Daň platia tak FO ako aj PO, ktorí majú svoje príjmy tak v tuzemsku ako aj v zahraničí.

Daňová príslušnosť = vzťah daňovníka alebo predmetu dane k štátu, je dvojaká:

1. osobná – zakladá sa na osobnom vzťahu k štátu ( rezidenti a nerezidenti), je predpokladom pre vznik daň. povinnosti;
2. vecná – zakladá sa na zdroji príjmov na území určitého štátu.

 Každý štát má záujem zdaňovať podľa osobnej aj podľa vecnej príslušnosti, využívajú sa teda oba princípy zdaňovania – pre obmedzenú aj neobmedzenú daň. povinnosť.

Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa využívajú opatrenia:

1. vnútroštátne – v rámci vlastných zákonov toho-ktorého štátu (kto, koľko, kedy,...);
2. medzištátne – dohody o zamedzení dvojitého zdaneia – majú prednosť pred vnútroštátnymi.

U nás – na vylúčenie dvojitého zdanenia sa využíva metóda vyňatia a metóda zápočtu (viď ot. 31 a 32).

31. Vysvetlite  metódu vyňatia na zamedzenie dvojitého zdanenia pri medzinárodnom zdaňovaní.

Metóda vyňatia – príjmy zo zahraničia sa vylučujú zo zdanenia v tuzemsku. Najčastejšie má formu vyňatia s progresiou  príjmy zo zahraničia sa síce vylučujú zo zdanenia, no použijú sa na stanovenie daň. sadzby pre zdanenie príjmov (P) v tuzemsku.

Napr. Subjekt mal P zo zahraničia 150 000, P v tuzemsku 106 886, t.j. ∑ = 256 886;

Nezdaniteľná časť dane - 38 760 = 218 126 zaokr. 218 100;

Daň = 37 668 ( = 27 000 + 10 668  28 % zo sumy nad 180 000 pri progresívnom zdaňovaní).

Výpočet daň. sadzby po vyňatí P zo zahraničia:

Úhrn vyňatých P zo zahr.                 150 000;

Základ dane znížený o vyňaté P         218 126 – 150 000 = 68 126;

Pomerné % dane                         37 668 / 68 126 = 55,3 %;

Daň z P v tuzemsku                         55,3 % × 68 126 = 37 673.

Keby daňovník v tuzemsku nemal žiadne príjmy, nepočítalo by sa žiadne %, počítali by sa len príjmy v zahraničí, tie ba sa v tuzemsku nezdaňovali.

32. Vysvetlite metódu zápočtu na zamedzenie dvojitého zdanenia pri medzinárodnom zdaňovaní.

Metóda zápočtu – dosiahnuté P v zahraničí sa zdaňujú tiež v tuzemsku tak, že zaplatená daň v zahraničí z príjmov v zahraničí sa započíta na tuzemskú daň. povinnosť  t.j. tuzemská daň. povinnosť sa zníži o sumu zaplatenú v zahraničí. Má viac foriem:

1. metóda plného zápočtu – neberie ohľad na tuzemské daň. sadzby, v plnom rozsahu sa započíta daň zaplatená v zahraničí. Táto metóda sa nepoužíva, alebo len veľmi zriedka.
2. forma zápočtu dane na základe pomerného % - P v zahraničí sa zahrnie do daň. základu a vypočíta sa z neho daň  tá sa potom zníži o daň zaplatenú v zahraničí. Odpočítať možno iba pomernú časť dane podľa pomerného percenta (najviac do výšky pomerného %) a najviac možno započítať iba skutočnú sumu zaplatenú v zahraničí.

Napr. P z tuzemska 106 886 + P zo zahr. 150 000 = 256 886 - nezdan. časť 59 500 = základ dane 197 386;

Daň  31 884; v zahraničí zaplatil 30 000;

Pomerné %    31 884 / 197 386 = 16,15 %,  teda 150 000 × 16,15 = 24 150.

 Započítať si môže najviac 24 150, aj keď v zahraničí zaplatil 30 000. Keby zaplatil 20 000, môže započítať len túto sumu, nie 24 150.

33. Analyzujte zásady (požiadavky) zdaňovania. Aké sú tieto zásady podľa kritérií: spravodlivosti, štátneho rozpočtu, národohospodárskeho, správy a vyberania daní.

Zásady zdaňovania = určité požiadavky, ktoré majú dane spĺňať. Sú rôzne – aká má byť daň veľká, akú má mať formu. Sú podmienené historicky, odrážajú vývoj podmienok a vývoj úloh štátu. Realizácia daň. zásad znemožňuje ľubovolnú konštrukciu daň. zákonov. Požiadavky na dane narastajú a niektoré sa vylučujú, napr.:

1. požiadavka spravoslivosti a jednoduchosti,
2. požiadavka neutrality a spravodlivosti.

 Vláda vždy musí vrámci množstva daň. zásad zvoliť niektorú daň. zásadu ako nosnú (rozhodujúcu), ktorej musia ostatné požiadavky podliehať. Zásady rozlišujeme podľa týchto kritérií:

1. morálne – z hľadiska spravodlivosti:

1. zásada všeobecnosti zdanenia – jedna z najstarších – požaduje odstrániť daň. privilégiá, aby dane platili rovnako všetci, ktorí majú nejaké dôchodky alebo majetok. Pri jej uplatňovaní sa vždy vytvárali určité výnimky – najmä:

1.  daň. imunita – v histórii boli vždy určité skutočnosti, ktoré nezakladali povinnosť platiť daň:

1. DI osôb – pre určité osoby nebola daň. povinnosť (kráľ, prezident,...) – v súčasnosti anachronizmus;
2. DI príjmov – niektoré príjmy nezakladajú povinnosť platiť daň (úroky z devízových účtov, zo stavebného sporenia, tantiemy, výhry z lotérií,...)

2.  daň. amnestia (odpísanie) = vyhlásenie štátu, ktorým sa oslobodzujú daňovníci od daň. sankcií – tí, ktorí nezaplatili svoje povinnosti, pod podmienkou, že istinu (daň) zaplatia do stanoveného termínu. Podobnú povahu má odpísanie nedobytných pohľadávok.
3.  oslobodenie od dane – zbavuje daňovníka povinnosti zaplatiť daň, vymedzuje sa na presne stanovené prípady, napr. v prípade zahraničného kapitálu.
4.  nezdaniteľné minimum – stanovuje sa určitý min. daň. základ, ktorý nepodlieha zdaneniu:

1. ekonomický aspekt – náklady na vyberanie daní by mohli presiahnuť sumu dane,
2. sociálny aspekt – vzťahuje sa na chudobné časti obyvateľstva, riešia sa tým určité sociálne problémy.

2. zásada rovnosti zdanenia = zásada schopnosti alebo daň. úmernosti – aby daň bola úmerná dosiahnutým príjmom. Otázkou je – aké daň. sadzby by sa mali použiť? Tiež ide o zásadu jednotnosti – aby neboli zvýhodňovaní jedni pred druhými.

2. kritérium štátneho rozpočtu:

1. zásada dostatočnosti daň. výnosu – aby sa zabezpečili príjmy do ŠR, koľko štát potrebuje. Táto zásada je determinovaná činiteľmi:

1. dane nemôžu, nemali by a nesmú zmenšovať majetok daňovníkov,
2. dane by nemali potláčať záujem daňovníkov o rast svojich dôchodkov, zisku a pod.,
3. dane by sa mali vyberať v takej výške, aby umožňovali optimálny rozvoj NH.

2. zásada stability – aby daň. výnos bol sústavný, stabilný a nezávislý na konjunkturálnych výkyvoch  utvára pocit istoty nevyhnutný na podnikanie.
3. zásada elastičnosti (pružnosti) – aby dane boli elastické  aby sa daň. výnos prispôsoboval ekonomickému rastu a zvyšoval príjem ŠR.
4. zásada dlhodobosti a právnej efektívnosti – dlhodobosti  prepracovanosť daň. sústavy pre využitie na dlhší čas; perfektnosti  daň. zákony formulované tak, aby ich výklad bol jednoznačný a neumožňoval rôzne poňatie rôznych daň. subjektov.

3. kritérium národohospodárske – z hľadiska celkového NH:

1. zásada neutrality – indiferentné dane  mali by vytvárať rovnaké konkurenčné podmienky pre všetkých podnikateľov. Neutralita zdaňovania v najširšom zmysle nemôže byť – každá daň ovplyvňuje správanie daň. subjektu.
2. zásada účinnosti – v určitom zmysle protirečí zásade neutrality; ide o požiadavku, aby dane neslúžili len na obstaranie finančných zdrojov pre verejné rozpočty, ale mali by sa používať aj ako nástroj pôsobenia na ekonomiku a zásahov do reprodukčného procesu  na zrýchlenie alebo spomalenie rozvoja niektorých odvetví alebo činností, napr. na zvyšovanie výroby, spotreby, zvýhodnenie alebo znevýhodnenie obyvateľstva (niektorých vrstiev),

1. také účinky napr. ovplyvňujú životnú úroveň, riešia sociálne problémy;
2. dane konštruované tak, aby stimulovali akumulovať kapitál a investície do našej republiky;
3. účinky sa môžu prejaviť aj na územnom rozdelení – problémom je decentralizácia účinných rozpočtových zdrojov.

4. kritérium podľa spôsobu vyberania daní, nákladov spojených s vyberaním daní:

1. zásada určitosti – aby bolo jasné obom stranám (daňovník, štát) v každom konkrétnom prípade, či je alebo nie je daň. povinnosť a v akej výške  súvisí so zásadou perfektnosti.
2. zásada minimálnych nákladov na inkaso daní (zásada efektívnosti) – aby náklady súvisiace s vyberaním a správou daní boli minimálne – mzdy, investície a neinvestičné výdavky  náklady:

1. priame – uhadzujú sa z rozpočtu;
2. nepriame (vyvolané) – sú vyvolané daň. úradmi a štátom – ich potrebou na kontrolu jednotlivých daňovníkov, či správne vypočítali a odviedli daň.

3. zásada jednoduchosti – aby daň. zákon bol jednoduchý, aby mu každý porozumel (je iba želaním – naša daň. sústava je zložitá).

34. Rozoberte subjekt dane (rezident, nerezident, daňovník, platiteľ, zdaniteľná osoba, daňový dlžník...).

Daňový subjekt = ten, kto je povinný platiť daň, môže to byť FO (podnikateľ, nepodnikateľ), PO alebo zástupca daň. subjektu. V právnych vzťahoch sa rozoznáva:

Daňovník = osoba, ktorá priamo podlieha dani z príjmu alebo majetku, sám ju musí zaplatiť a nemôže ju preniesť na inú osobu.

Platiteľ = osoba, ktorá zodpovedá za výpočet a odvod dane do rozpočtu, jeho príjem sa nezdaňuje priamo, lebo daň zahŕňa do ceny predávaného tovaru alebo služby. Daň zaplatí kupujúci.

Daňový dlžník = každá osoba, ktorá podlieha zdaneniu (ktorá môže mať príjmy) – aj zahraničná osoba alebo  tuzemská.

Rezident = tuzemec – kto má bydlisko v našej republike, alebo nemá trvalý pobyt u nás, ale zdržuje sa u nás viac ako pol roka (183 dní). Má neobmedzenú daňovú povinnosť = zdaňujú sa všetky jeho príjmy. (Obmedzená daň. povinnosť = zdaňujú sa príjmy len v tuzemsku.)

Zdaniteľná osoba = každá osoba, ktorá nezávisle podniká bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Subjekt dane je v tomto prípade stanovený široko.

35. Rozoberte predmet dane, pozitívne a negatívne vymedzenie. Čo môže byť predmetom dane.

Predmet dane (objekt) = všetko čo podlieha zdaneniu (príjem, majetok, práva,...). Rozlišujeme 3 časti (skupiny) – napr. u príjmu:

1. pozitívne vymedzenie – časť, ktorá je predmetom dane,
2. negatívne vymedzenie – časť, ktorá nie je predmetom dane (zisk z kupónovej privatizácie, dedičstvo, cestovné náhrady,...)
3. skupina oslobodená od dane (predaj bytu za určitých podmienok, poistné náhrady, príjmy z fondov, z lotérií,...).

36. Rozoberte základ dane ako kvantitatívne vyjadrenie predmetu dane, na čo slúži, pripočítateľné a odpočítateľné položky...

Základ dane = kvantitatívne vyjadrenie predmetu dane – vyčíslenie (napr. pôda – v m2 alebo v cene pôdy). Je odlišný pre každú jednotlivú daň. Pri dani z príjmov rozlišujeme čiastočný a spoločný ZD.

Daňovníkovi, ktorý má príjem zo závislej činnosti, sa upravuje základ dane (hrubá mzda) o nezdaniteľné časti základu dane.

Daňovník, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, vyčísľuje základ dane ako rozdiel príjmov a výdavkov. Uvedený základ dane upravuje o pripočitateľné a odpočítateľné položky.

Pri výpočte základu dane fyzickej osoby berieme do úvahy aj ďalšie skutočnosti, napríklad základ dane možno upraviť aj o daňovú stratu.

37. Rozoberte daňovú sadzbu, jej jednotlivé druhy. Uveďte príklad.

Daňová sadzba – môže byť :

1. Pevná – pevná suma na 1 mernú (technickú) jednotku pre všetky spotrebné dane.
2. Pohyblivá (percentuálna) – percento z daň. základu (ceny);

1. Proporcionálna (lineárna) – percento dane je rovnaké pre všetky dane;
2. Progresívna – daň. sadzba sa mení (zvyšuje) so zmenou daň. základu. Daň. základ sa delí do 5 daň. stupňov. Progresívna daň. sadzba môže byť:

1.  Progresívna stupňovitá – stačí len 1 koruna viac ako je hranica predchádzajúceho stupňa a zdaňuje sa vyššou sadzbou. V praxi sa nepoužíva.
2.  Progresívna kĺzavá – pre zdanenie sa používajú dva stupne. Nevýhodou je, že sa neprihliada na daň. sadzby predchádzajúcich stupňov. Tiež sa v praxi nepoužíva.
3.  Progresívna mierne kĺzavá – prihliada sa na daň. sadzby všetkých daň. stupňov – skladá sa z 2 častí:

1. časť – vyjadrená v korunách,

2. časť – vyjadrená v % - vzťahuje sa iba na sumu nad hranicou predchádzajúceho stupňa.

Táto sadzba sa používa v praxi aj dnes.

3. Degresívna – so zvyšovaním daň. základu sa znižuje. V praxi sa nevyužíva (bolo by to nespravodlivé), používajú sa jej prvky – napríklad pri odpisovaní majetku. Rozlišujeme rovnaké typy ako pri progresívnej daň. sadzbe:

1. degresívna stupňovitá,
2. degresívna kĺzavá,
3. degresívna mierne kĺzavá.

3. Rozdelová – nezlúčiteľná s trhovým mechanizmom, používaná za socializmu.
4. Marginálna (hraničná) = horná miera daňového zaťaženia.
5. Mediálna = priemerné daň. zaťaženie.
6. Nominálna = stanovená v každom daň. zákone pre zdanenie tej  ktorej dane.
7. Efektívna – ukazuje dopady zdanenia pre rôzne oblasti.

38. Charakterizujte vedľajšie daňové náležitosti (znaky).

Vedľajšie znaky daní, uvádzané tiež ako doplnkové náležitosti daní, bližšie špecifikujú znaky jednotlivých daní. Je ich veľa, často sa uvádzajú priamo v jednotlivých daň. zákonoch alebo ich upravuje zákon o správe daní a poplatkov. Patria sem napr.:

1. určenie správcu dane - ktorým môže byť príslušný daňový úrad, colný úrad alebo obec (mesto);
2. splatnosť dane  - spočíva v určení termínu, resp. lehoty platenia dane (resp. preddavkov na daň);
3. minimálna výška dane - zohľadňuje skutočnosť, že pokiaľ daň nedosiahne zákonom stanovenú minimálnu hranicu, daňový subjekt túto daň neodvedie;
4. daňové minimum, resp. nezdaniteľné minimum - určuje výšku peňažnej sumy, ktorá dani nepodlieha;
5. zaokrúhľovanie dane, ako aj zaokrúhľovanie základu dane, z ktorého subjekt vypočíta daň;
6. účel použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely – o ktorom sa daň. subjekt môže v rámci platenia daní rozhodnúť.