Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Bankovníctvo

ťahák inak spracovaný (ban_faq2.doc)

A1 Ekonomika svojím trh. mechanizmom je mnohoparametrový dynamický nelineárny systém, v kt. vo vývoji všetky parametre vzájomne na seba pôsobia. Úlohou hospod., finanč. a menovej politiky je prijímať také rozhodnutia, aby vymedzovaný priestor umožňoval vývoj rastovej ekonomiky a v dynamickej rovnováhe všetkých parametrov. Makroeko politika má dopad na mikroeko. podniky len pokiaľ sú schopné reagovať na jej podnety (nemá zmysel zvyšovať daň. zaťaženie ak sú v platob. neschopnosti). V mikroeko treba podporovať investič. činnosť na úkor spotreby. (zvýhodňovať zavádzanie moderných technológií, podporovať vzdelávanie, výskum, vývoj). Trh konzervuje existujúci systém a aby sa dostal z kruhu potrebuje vonkajší impulz. Funkcia trhu je byť neutrálny a stabilný. Ak trh dostane plnú funkciu bude slabých udržovať slabými a silných silnými. Eko je postavená na 4 nohách: podnik. sféra, banková sféra, ŠR, obyvateľstvo. Ekonom. problémy v jednej sfére možno riešiť len na úkor ostatných sfér. Ak chceme ozdraviť ban. sféru, kt. nevie kompenzovať stratu, môže to byť na úkor podnik. sféry, kt. je v plat. neschopnosti, inak by úvery splácala, al. na úkor ŠR, kt. je v strate, tak zostáva len obyvateľstvo na úkor jeho život. úrovne. Je dôležitá finanč. rovnováha v eko. Ide o trojbilanciu: (úspory-investície)+(vývoz-dovoz)+(dane-výdavky ŠR)=0. Platí princíp: ak pravá strana je záporná spoločnosť žije na úkor úspor (žije na dlh), ak je kladná tak nevyužíva všetky svoje zdroje pre vlastný rozvoj, necháva ich okoliu ako pôžičky. Je takmer nemožné dosiahnuť každý rok finanč. rovnováhu. Maastrichtské konver. kritériá: 1.vládne dlhy nesmú prekročiť 60% obj. HDP, 2.ročný deficit ŠR nesmie prekročiť 3% z obj. HDP, 3.Ø inflácia musí byť porovnateľ. s troma krajinami EÚ s najniž. mierou inflácie, kt. neprekročí o viac ako 1,5%, 4.členovia EMÚ nesmú najmenej 2 roky devalvovať svoju menu. Hlav. cieľom ban. sektora je poskytov. peňež. služieb ostatným subjektom spoločens. systému. Postavenie ban. sektora – schéma. Peniaze sú všeobec. ekvivalentom, kt. zrástol s úžitkov. hodnotou určit. tovaru. Ako špecifický tovar majú peniaze nielen osobitnú úžitk. hodnotu (vecné vlastnos. a schopnost. uspokojovať ľud. potreby) ale i všeobec. úžitk. hodnotu (podmienenú spoločen. úlohou všeobec. ekvivaletnu). Peniaze sa delia na mince (vznik. v 4.-5.st.pred n.l., prvá minca na SR sa naz. Biatec) a bankovky (papier. peniaze, od 13.st.). Od 1.tretiny 19.st. existujú dematerializov.-bezhotovost. peniaze (prevod z účtu na účet). Banky pôsobia ako sprostredkovatelia medzi P peňazí a D po peniazoch. Túto činnosť realizujú na 2 úrovniach: na primárnom trhu (vkladanie voľ. peňazí zo sektorov A,C,D do sektor. B, úverovanie sektr. A,C,D ban. sektorom B), sekundár. trhu (ide o obchody CB s KB a KB navzájom). Sekund. trh slúži na vyrovnávanie výkyvov v likvidite a rieši sa na ňom aj nerovnováha medzi P a D po peniazoch. Prebytoč. P neutralizuje CB predajom poklad. poukážok al. zvyšovaním povin. minim. rezerv. Základ. kategóriami bank. podnikania sú riziko, likvidita, zisk. Platí: ak rastie L, klesá R, ale aj Z a naopak. L preferujú pasívne banky (sporiteľne), Z zas univerzálne banky.  

B1 Problémy efektívnosti bank. služieb: 1.Ø jednot. náklady rastú so zvyšovaním počtu produktov ponúkan. bankou (narastajúca konkurencia), 2.náklady so zvyšovaním počtu pobočiek, 3.náročnosť trojrozmernej koordinácie (zahŕňa produkty, zákazníkov a distribuč. kanály). Technic. rozvoj vedie k potrebe zlučovať centrá spracovania, elektronické bankovníctvo a peniaze. Celková sieť pobočiek bánk sa zmenší v najbližšom desaťročí až o 50%. Zvyšovanie nákladov na technológiu a konkurenciu  bude viesť k špecializácií: orientovanej na vzťah ku klientovi (znalosť klienta), na produkt (stavebné sporiteľne, hypotek. banky), na poskytovanie služieb pre banky (ide o spracovanie dát, tvorba software,..). Nástup nových priebojných úzko zameraných nebankov. spoločností. Banky v záujme prežitia nemôžu túto hrozbu ignorovať (BMB, DRUKOS,..). V SR chce každá banka byť univerz. bankou (robiť všetko pre všetkých). Také bankovníctvo nebude v budúcnosti úspešné, preto dôjde k fúziám bánk. CB u nás NBS plní 2 hl. funkcie v zmysle zákona 149/2001 Z.z. o NBS (483/01 Z.z. o bankách, 566/01 Z.z. o CP) : 1.zabezpeč. stabilitu meny (menov. politikou) a 2.reguluje bank. sektor. CB tak vystupuje v úlohe banky štátu a banky bánk. Cen. stabilita je nový hl. cieľ CB v rámci harmonizácie s EÚ. CB realizuje men. politiku prostred. 3 čiastkov. politík: 1.politiky M- ide o určovanie množstva peňazí v obehu. CB emituje peniaze do obehu pri ich nedostatku a sťahuje ich pri prebytku. Množstvo peňazí určuje pomocou men. agregátov: M0=obeživo mimo bánk, M1=M0+netermínov. vklady, M2=M1+QM (termín. vklady+vklady v cudz. mene). Potreba množ. peňazí v obehu závisí od: prírastku HDP (čím vyšší je prírastok HDP, tým väčšia je potreba peňazí v obehu), miery inflácie (al. salda platob. bilancie, čím je nižšia miera infl. tým menšia je potreba peňazí v obehu) rýchlosti obehu peňazí (ak sa znižuje rýchlosť obehu peňazí, musí obiehať viac peňazí a naopak). Dolarizácia eko.- zvýšenie používania stabilnejš. zahranič. mien namiesto domácej meny pri raste inflácie. Devalvácia- znehodnotenie meny, revalvácia- zhodnotenie meny. Ak je mena príliš narušená infláciou ide o rekonštrukciu meny (škrknutie núl) al. v najzávažnej. prípadoch dochádza k nulifikácii meny a zavedeniu novej meny. 2.úverová a úrok. politika CB: ovplyvňuje P a D po peniazoch. CB poskytuje úvery KB: 1.ak je na trhu dlh. nerovnováha (P<D): používa refinanč. úvery, al. zvyšov. (obmedz. dopyt po peniazoch) a znižov. úrok. sadzby (opačne), 2.prechodný nedostatok likvidity: použ. dvojtýždňové repotendre, 3.dlh. nedostatok likvidity: závažné problémy rieši úverom poslednej príležitosti. 3.devízová politika: je orientov. na vonkajšie eko vzťahy. Prejavuje sa vo vyrovnanosti plat. bilancie. Jej súčasťou je regulovanie peňaž. a kapitál. tokov so zahraničím a tvorba devíz. rezerv. Konvertibilita meny kdekoľvek môžem vymeniť našu menu za inú. Nástroje CB: Priame- slúžia na regulov. množstva úverov al. výšky úrok. sadzieb. Nepriame- 1.CB vyhlasuje: základnú úrok. sadzbu (4,75%), kt. sa odvádza od 2-týždňov. repotendrov, LIBOR vyhlasuje sa v Londýne (určuje ceny medzinárod. finanč. zdrojov, najmä úverov a emisie bondov), BRIBOR vyhlasuje ho NBS denne v Blave. Devíz. kurz (kurzy peň. prostriedkov v cudzej mene)- pevný al. plávajúci (floating), Pegging je metóda kopírovania kurzu vybranej dominantnej meny. Currency board je metóda, kt. sa využíva ako prechodná v období ozdravovania infláciou znehodnotenej meny. Povin. min. rezervy: ide o odvod časti depozit komer. bánk do CB. Operácie na voľnom trhu: nákup a predaj št. CP centr. bankou. Konverzie: prevod konvertib. devíz na iné konver. devízy s cieľom stabilizovať devíz. rezervy zmenou ich štruktúry. Swapy: ide o dočasné premeny devízy na inú devízu. Devíz. fixing- vyrovnávanie devíz. pozície KB centr. bankou (nákupom pri prebytku devíz v KB, predajom pri nedostatku). Moral suasion je systémom vzájomn. dohovorov medzi CB a KB. CB zodpovedá za emisiu hovot. obeživa, rozsah nominálov bankoviek a mincí a ich výtvarné riešenie, ochranu bankoviek a mincií voči falšovaniu, vydávanie pamätných mincí. 4 stupne regulácie ban. sektora: 1.určenie pravidiel podnikania: s cieľom obmedziť rizikovosť ban. podnikania. Zameriava sa na určenie kapit. primeranosti KP= K+R/RVA x 100 ≥ 8%, K-kapitál, R-rezervy, RVA-rizikovo vážené aktíva. Kategórie aktív: neklasifik. pohľadávky (štandardné pohľad. 0%, štandar. pohľad. s výhradou 5%), klasifik. pohľad. (neštandar. pohľad.20%, pochybné a sporné pohľad.50%, stratové pohľad. a neuhrad. úroky 100%). Ďalšie pravidlá: podmienenie nadobúdania akcií v nebank. inštitúciách súhlasom NBS, obmedzenie podnikania s osobami, kt. majú k banke osobitný vzťah, podmienenie vzniku majetk. podielu na základ. imaní banky v rozsahu väčšom ako 15% súhlasom NBS, určenie úverov. angažovanosti voči klientovi, určenie pravidiel riadenia likvidity KB, určenie pravidiel pre hypotek. bankovníctvo, určenie štruktúry riadiacich orgánov banky, určenie pravidiel vedenia účtovníc. a obchod. dokumentácie. Povoľovacia činnosť: spočíva v povoľovaní zakladania bán, pobočiek a zastúpení zahranič. bánk a v povoľovaní vykonávať bank. činnosti. Bank. dohľad kontroluje dodržiavanie pravidiel podnikania, dodržiavanie zásad a podmienok určených pri vydaní povolenia pôsobiť ako banka. Cieľom je zabrániť destabilizácií ban. sektora. Pri nedostatok sa môžu prijať tieto náprav. opatrenia: uložiť nápravu zistených nedostatkov, obmedziť al. ukončiť niekt. činnosť, znížiť ZI o výšku nekrytých strát, uložiť pokutu, zaviesť nútenú správu,...Pri regulácií ban. sektora postupuje NBS podľa Bazilejského konkordátu, kt. bol prijatý v r. 1975. 3 modely vykonávania ban. dohľadu: ban. dohľad je súčasťou CB, ban. dohľad je nezávislá, osobitným zákonom zriadená inštitúcia podliehajúca parlamentu, bank. dohľad je podriadený vláde. Vedenie registra ban. úverov a záruk: evidujú sa tu úvery a záruky (nad určitú hodnotu) poskytnuté pod. subjektom bankami ale aj iné záväzky. Účelom je zabrániť viacnásob. použitiu záruk.  

C1 KB je podnik. subjekt, kt. prijíma vklady a poskytuje úvery. Jej ďalšie činnosti: sprostredkovanie platob. styku a zúčtovania, uloženie a správa CP, prenájom bezpečnost. schránok, vydávanie a správa platob. a úverových kariet, šekov a iných cenín, zmenárens. činnosť, investovanie do CP, obchodovanie s devízov. hodnotami, zlatom a CP, poskytovanie záruk,.. Schéma zákl. činnosti: Klient 2→Banka (použitie, zdroje)→Klient 1. Bilancia banky je vyjadrením činnosti. Bilancia aktív a pasív je účt. výkaz, kt. podáva obraz o štruktúre majetku čo je ľavá strana – Aktíva a z akých zdrojov je majetok financovaný je pravá strana Pasíva. Cel. A= Cel.P al. cel.aktíva =CZ+ VZ. Štruktúra bilancie banky: Aktíva: pokladnič. hotovosť, vklady v CB, št. poklad. poukážky a reeskontovateľné zmenky, pohľad. voči bankám, úvery klientom, CP, majetk. účasti, HM a NM, pohľad. voči akcionárom a vlas. akcie. Pasíva: záväzky voči bankám, záv. voči klientom, záv. z emitovaných obchodovateľ. CP, rezervy, podriadený dlh, ZI, kapitál. fondy, rezervné fondy a ostat. fondy zo zisku, nerozdel. zisk. Podsúvah. položky: potenciálne záväzky (ban. záruky, neodvolateľné akreditívy,..), úver. riziká (dohody o spätnom odkupe). KB podniká najmä s CZ. Má tieto úlohy: musí vrátiť CZ ich majiteľom v dohodn. termíne (čiže musí byť likvidná), musí dosiahnuť pri svojej činnosti zisk, čo je rozdiel medzi výnosmi z aktívn. operácií a nákladmi na získanie zdrojov cez pasívne operácie, má aj režijné náklady. Výnosy: úrok. výnosy, výnosy z CP, z poplatkov, z provízií. Náklady: na získanie zdrojov, na prevádzku banky. Operácie banky: PASÍVNE: získavanie zdrojov, získav. ZI, vytváranie rezerv, AKTÍVNE: použitie získ. zdrojov na b. obchody, zabezpeč. likvidity, ivestov. do majetku, vytváranie OP k rizik. pohľadávkam, MIMOBILANČNÉ: plat. styk, poradenstvo, ost. služby. ROA- ukaz. rentability aktív: analyzuje vzťah medzi likviditou a rentabilitou, to zn. aký dopad má zmena štruktúry aktív vynútená potrebou zabezpečiť likviditu na vývoj nevyhnut. miery zisku. ROA= zisk po zdanení/ Ø hodnota aktív. UR-udržateľ. rast: vyjadruje mieru rastu, kt. je dosiahnuteľ. akumuláciou vlast. kapitálu, tvorbou zisku. UR= ROA/ (PKE/PA)-ROA, PKE- vlastný kapitál, PA- Ø aktíva. Udržateľ. rast, kt. určuje hranicu eko. zvládnuteľného prírastku bilanč. hodnoty aktív, musí rešpektovať špecifiká štruktúry pasív KB v porovnaní s inými pod. subjektmi. Podnik. aktivita KB je zameraná na spravovanie CZ. Do r.1990 existoval centralizovaný jednostupňový bank. systém s domin. postavením Štat. banky česko-sloven. (ŠBČS). Všetky operácie realizuje jediná CB. V roku 1990 sa začal vytvárať dvojstupňový ban. systém a postupne vznikla sieť KB. Po vzniku SR bola zriadená NBS, kt. začala činnosť od 1.1.93. Znaky nového bank. systému na SR: 1.otvorenosť a konkurenč. zameranie, 2.možnosť úpadkov bánk v dôsledku otvorenosti a konkurenč. prostredia. 3.nevyhnutnosť ochrany ban. systému a tým aj klientov najmä v období reštrukturalizácie 4.samostatnosť v rozhodovaní banky bez možnosti priameho zasahovania zvonku 5.nevyhnutnosť odstránenia deformácií v správaní eko subjektov 6.fungovanie ban. systému je spojené s fungov. peňaž. a kapit. trhov. 4 hľadiská členenia ban. systému podľa: 1.stupňa internacionalizácie, 2.druhov bánk, 3.vlastníckych foriem, 4.veľkosti, meranej pobočkovou sieťou. Subjekty bank. sústavy: NBS, KB, štát. peňaž. ústavy, pobočky zahranič. bánk, zahranič. zastúpenia, účelové organizácie (fond ochrany vkladov). Charakter. subjektov: NBS- zabezpč. cen. stabilitu, vydáva bankovky a mince, riadi peňaž. obeh, koordin. plat. styk, vykonáva dozor nad vykonávaním bank. činností. KB- sú PO so sídlom v SR založené ako a.s. al. š.p.ú, prijímajú vklady a poskyt. úvery. Š.p.ú- môže založiť ústred. ográn št. správy (MFSR), za záväzky im ručí štát. Pobočka zahranič. banky- je organizač. zložka zahranič. banky na SR, kt. vykonáva bank. činnosť. Zastúpenie zahr. banky- je organizač. zložka zahranič. banky na SR, kt. propaguje činnosť zahr. banky. Bank. zúčtovacie centrum SR: zabezp. plat. styk medzi bankami na SR. Autorizač. centrum SR- zabezp. elektron. a hlasovú autorizáciu plat. kariet. Fond ochrany vkladov- poskytuje náhrady za vklady FO uložené v bankách na meno, ak sa stanú nedostupnými (do výšky stanoven. zákonom). Finanč. trh sa člení na peňažný (ide o obchody- úvery, CP s krátkod. kapitálom s dobou splatnosti do 1 roka), kapitálový (je trh stredno a dlh. kapitálu, kt. slúži na financovanie investícií), devízový (kupujú sa a predávajú devízy). Základné zásady činnosti KB: 1.rentability (dosiahnuť maxim. výnosy pri minim. nákladoch), likvidity (plniť záväzky banky voči klientom v ktoromkoľvek okamihu), istoty (každá bank. operácia je spojená s urč. rizikom ako sú úverové a úrok. riziko, inflačné, devízové,...)

D1Organiz. banky je spôsob usporiadania jej štruktúry. Organizač. štruktúru chápeme ako štruktúru prvkov banky (úseky, odbory, oddelenia,..), medzi kt. sa vytvárajú vzťahové väzby. Jej úlohou je: vytvárať podmienky pre účinné riadenie, prepájať úroveň riadiaceho a riadeného systému, určiť jednotl. prvky banky a vzťahy. Typy org. štruktúr: jednoduchá (úroveň podniku: vlastník a manažér, úroveň operačná: ZC), funkčná (úroveň pod: vlastníci a vrchol. manažment, úroveň funkčná: funkční manažéri s odborn. útvarmi), divizionálna (ako funkčná len je medzi pridaná úroveň divízií), maticová (ako funkčná len je medzi pridaná úroveň podnikateľská: špecializovaný manažéri), holdingová (vrcholové vedenie holdingu, úroveň podnikov). Riadiaci proces je taký, pri kt. riadiaci systém dodáva riadenému systému info o cieľoch činnosti, spätne ich kontroluje, prípadne robí korektúry a rôzne opatrenia na zabezpečenie splnenia cieľov. Zložky riadiaceho procesu: plánovanie, organizovanie, kontrola, regulovanie. Plánovanie: cieľom je vychádzať z odhadu budúceho vývoja. Členenie z čas. hľadiska: dlh. plánovanie 5-10 r., strategické 3-5, strednodob.2-3, krátkob.1 rok. Najčastejšie ciele plánovania: prežitie, efektívnosť, postavenie na trhu. Funkčné hľad: ide o plán banky ako celku, členení na čiastkové plány. Organizovanie: umožňuje realizovať plánované úlohy cez menenie štruktúry systému. Zmeny sa dosahujú: zmenami počtu prvkov systému, väzieb systému, zmenami spôsobu usporiadania väzieb medzi prvkami systému. Má dva významy: účelné usporiadanie častí celku a združovanie do organizácie. Kontrola: jej úlohou je hodnotiť procesy a činnosti. Potrebuje dostatok info. Regulovanie: zameriava sa na odstraňovanie odchýlok od plánu. Proces strateg. riadenia je postupným a nepretržitým procesom, v kt. musí byť jasná stratégia (vízia a ciele) na ňu nadväzujúca taktika (iniciatívy na dosiahnutie cieľov). Výsledkom marketing. činnosti je návrh koncepcie jednoty produktovej a obchodnej politiky banky. KB sú založené ako a.s. s týmito orgánmi: Valné zhromaždenie (predstavenstvo (ústredie banky, pobočky, expozitúry)), dozorná rada (organizač. zložka vnútor. kontroly banky). Valné zhromažd. je najvyš. orgánom banky, skladá sa z akcionárov. Rozhoduje o zmenách stanov, o zvýšení, znížení ZI, volí a odvoláva členov predstavenstva, dozor. rady, schvaľuje ročnú účt. závierku, rozhoduje o zrušení spoločnosti. Predstav. je štatutár. a výkon. orgánom, riadi jej činnosť a koná v jej mene. Zvoláva val. zhromaž., vyhotovuje zápisnice o rokovaní, riadi vedenie účtovníctva, vymenúva a odvoláva vedúceho org. zložky, riadi činnosť spoločnosti, predkladá ročnú účt. závierku. Dozor. rada dohliada na výkon pôsobnosti predstav. a riadi organi. zložku, kt. zabzep. systém vnútor. kontroly. Predkladá vyjadrenie k roč. účt. závierke, môže zvolať VZ. Organiz. jednotky KB sú ústredie (je výkon. aparátom, má riadiacu funkciu, na čele stojí vrch. manažér), pobočky (filialky, ako stredné organizač. jednotky, vykonávajú základ. bank. operácie), expozitúry, reprezentácie, zmenárne (sú nižšie org. jednotky s obmedz. právomocami). Dcérske spoločnosti: vystupujú pod vlast. menom a sú samost. pr. subjektami. Banka ich kapitálovo ovláda, ale priama väzba tam neexistuje. Poskytuje hypotek. úvery, poskytuje poradenstvo, prenájom, leasing, vykonáva faktoring. a forfaiting. obchody. Typy organiz. štruktúry: produktová (útvary sa členia podľa typu produktu: útvar úverov, plat. styku), klientská (prispôsobuje sa potrebám jednot. skupín klientov). Reštrukturalizácia bank. sektora je rozhodujúcou podmienkou ozdravenia finanč. tokov medzi KB a eko okolím, realizuje sa v 2 smeroch: 1.banky musia posilňovať svoje vnútor. zdroje na krytie úver. strát, 2.očistenie podnik. sféry o dlhodobo stratové subjekty zníži úverové riziko. Optim. model reštrukturalizácie bankovníctva je taký kde sa podieľajú štát, KB a dlžníci. Tento model predpokladá daň. operácie, zvýšenie fiananč. disciplíny úver. dlžníkov, zlepšenie pozície KB v konkurznom konaní voči dlhodobo stratovým subjektom. Úloha býv. Slovens. konsolidačnej, a.s. spočíva v riešení klasifikovaných pohľadávok postúpených z reštrukturaliz. bánk. Ide o nebankový podn. subjekt, kt. slúži na vysporiadanie pohľadávok s cieľom dosiahnúť maxim. výnos. Finanč. inštitúcie sa klasifikujú podľa získavania zdrojov na: depozitné, zmluvné, investičné. Depozitné: ich získavajú nákupom vkladov od verejnosti (KB, sporiteľne). Zmluvné: ich získavajú ponukou právnych zmlúv na ochranu proti riziku (poisťovne, penzijné fondy). Investičné: predávajú verejnosti akcie a CP (správcov. spoločnosti). Schéma transféru voľn. finanč. zdrojov od veriteľov k dlžníkom dochádza: priamo bez finanč. sprostredkovateľov, nepriamo cez finanč. sprostredk. Poisťovacie spoločnosti investujú dočasne voľné finanč. zdroje do rôznych druhov finanč. aktív, do št. CP, hypot. zálož. listov,... Základ. pravidlá činnosti: zákl. legislatív. normou je zákon č.24/91 Zb, subjekt musí dostať povolenie od orgánu dozoru nad poisťovníctvom, MFSR môžu určiť min. výšku časti ZI v peňaž. forme. Charakter. činnosti v poisťovníctve: predmetom podnikania je poisťovacia a zaisťovacia činnosť. Poisťovacia čin. preds. dojednávanie poistenia, správa poist. zmluv,...Poistenie sa realizuje 3 spôsobmi: zmluvné poistenie, povinné zmluvné poist, zákonné poist. Zaisťovacia činnosť: poisťovňa vstupuje do majetkov. vzťahov k iným PO vykonávajúcim poistenie pre delenie rizík. Poisťovňa vytvára tieto rezervy na: poistné budúcich období, poist. plnenie, poist. prémie a zľavy, vyrovnávanie mimor. rizík, život. poistenie. A vytvára aj tieto fondy: fond zábrany škôd, ďalšie fondy (tvorené zo zisku po zdanení). Členenie poistenia podľa: predmetu poistenia (poist. majetku, zodpovednosti za škodu, osôb – životné a dôchodkové), spôsobu tvorby rezerv (rizikové – nevie sa, či poist. udalosť nastane al. nie, rezervotvorné – bude sa jednoznačne realizovať, životné a dôchodkové p.). Trendy na slov. pois. trhu: narastanie počtu poisť. subjektov, rozširovanie produkov, rozvoj neživotného poistenia,...

E1 Penzij. (dôchod.) fondy sú podnik. subjekty, kt. zhromažďujú prostriedky klientov, podnikajú s nimi a po vzniku nároku vyplácajú klientom dôchodkové dávky. Súčas. stav na SR: Dôchodk. pripoistenie je založené na zamestn. princípe, štát si však ponecháva určité právomoci. Legislatív. normou je zákon o doplnk. dôchod. poistení ZC č.123/96 Z.z. Podľa neho je DDP PO s vkladom 30.mil.Sk. Dôchod. pripoistenie umožňuje dlhodob. finanč. zdroje investovať do eko a ich zhodnocovať a na druhej strane zlepšovať finanč. situáciu jeho účastníkov. Penzijné fondy sa musia riadiť pri investovaní týmito limitami: hodnota CP jedného emitenta nemôže tvoriť viac ako 5% majetku, s kt. DDP hospodári. Hodnota jednej hnuteľ. veci al. nehnuteľ. veci, nesmie tvoriť viac ako 3% majetku, s kt. DDP hospodári. V majetku DDP nesmie byť viac ako 20% z celk. menovitej hodnoty CP vydaných rovnakým emitentom. Kolektív. investovanie: je zhromažďovanie peňaž. prostried. od verejnosti na základe verejnej výzvy s cieľom investovať tieto prostried. do majetku v súlade so zákonom. Zákon 385/99 Z.z. o kolekt. investovaní upravuje kolektívne investovanie, činnosť správcov. spoločnosti a depozitára, ochranu investorov, št. dozor. Správcovská spoloč. je PO, kt. zhromažď. peňaž. prostr. od verejnosti na základe verej. výzvy za účelom investovania do majetku vymedzeného uvedeným zákonom a z takto zhromaždeného majetku spravovať podiel. fondy a vykonávať nútenú správu podiel. fondov. Na vznik a činnosť je potrebné povolenie MFSR. SS môže mať iba formu a.s. a vedie za seba a za každý podiel. fond oddelene samostat. účtovn. Je povinná zverejňovať polročné a ročné správy o hospodárení najmenej raz za týždeň v burzových správach. SS môže vydávať len zaknihov. akcie na meno a jej ZI musí byť min. 50 mil. Majetok v podiel. fonde a majetok SS tvorený CP a peňaž. prostr. sa musí zveriť depozitárovi, tým môže byť len banka, kt. má povolenie v zmysle zákona č. 566/01 Z.z. o CP. Podiel. fond nemá pr. subjektivitu a jeho majetok nie je súčasťou majetku SS. Ide o majetok, kt. tvoria CP a peňaž. prostr., kt. sú vo vlastníctve investorov, ktorých vlastníc. práva sú reprezentované podiel. listami. Podiel. list je CP, kt. môže znieť na jeden al. viac podielov podielnika na majetku v podiel. fonde s kt. je spojené právo podielnika na zodpoved. podiel na majetku a z kt. mu plynie právo podieľať sa na výnose. 3 druhy podiel. fondov: 1.otvorený: podielnik má právo predložiť na vyplatenie ním vlastnený podiel. list toho podiel. fondu prísluš. správ. spoloč., kt. je povinná podielnikovi vyplatiť predlož. podiel. list. Minim. výška čistej hodnoty majetku musí byť 50 mil.Sk 2.uzavretý: podielnik nemá právo predložiť na vyplatenie ním vlastnený podiel. list tohto fondu prísluš. SS a táto spoloč. ani nie je povinná zabezpeč. podielnikovi vyplatenie predlož. podiel. listu. Podiel. listy tohto fondu musia byť verejne obchodovateľné a môžu byť vydávané najviac počas 2 rokov. Tento fond môže byť vytvorený len na určitý čas, nie viac ako 10 r. 3.špeciálny: je osobitý fond, kt. môže mať najviac 10 podielnikov. Podielnikmi môžu byť len PO a majú právo predložiť podiel list na vyplatenie. Fond môže byť vytvorený len na určitý čas, nie viac ako 10 r. Podiel listy možno vydať len na meno. Pravidlá obmedzenia a rozloženia rizika pre otvorený fond: 1.hodnota CP rovn. emitenta nesmie tvoriť viac ako 10% hod. majetku tohto fondu. 2.celk. hodnota CP emitentov, kt. CP tvoria viac ako 5% hod. majetku v tomto fonde, nesmie prekročiť 40% hod. majetku. 3.hodnota CP vydaných jedným štátom nesmie tvoriť viac ako 35% hod. majetku. 4.SS musí zabezpeč. aby v jej majetku a v majetku vo všetkých otv. fondoch, kt. spravuje, nebolo viac ako 10% súčtu menov. hodnôt akcií vydaných jedn. emitentom. uzavretý fond: to isté len iné číslo v 1.20%, 2.hodnota CP vydaných štátom sa pri výpočte uved. obmedzenia započíta v polovič. hodnote. 3.v majetku tohto fondu nesmie byť viac ako 10% súčtu menov. hodnôt akcií vydaných rovn. emitentom. 4.v majetku tohto fondu nesmie byť viac ako 40% súčtu menov. hodnôt CP vydaných rov. emitentom. Obchodník s CP: patria medzi subjekty, kt. sprostredkúvajú obchody s CP. Pr. forma je a.s., výška ZI min. 5 mil.Sk, na túto činnosť je potrebná licencia od MFSR, musia dodržiavať predpisy upravujúce obchody s CP, zákon 566/01 Z.z. a tkz. morálny kódex (konať v záujme klienta, chrániť ho pred rizikami,..). Zákl. činnosti: obchody s CP na vlastný i cudzí účet, s derivátmi (napr. opciami, swapmi) na vlastný i cudzí účet, realizácia emisných obchodov, úschova a správa CP. Pasívne úvero. obchody KB: sú operácie pri kt. banka prijíma al. nakupuje peňaž. zdroje od klientov a používa ich na poskytovanie úverov, pôžičiek a rôznych druhov investicií. Peňaž. zdroje vykazuje banka v súvahe na strane pasív. Členenie z pohľadu: 1.banky: pasívne obchody priame (zdroje sú získavané priamo od vkladateľov), nepriame (zdroje z iných peňaž. ústavov), a s NBS (forma úveru od NBS), 2.obchod. partnerov ako veriteľov: pas. obchody s FO, PO, a inými organizáciami a peň. ústavmi, 3. čas. viazanosti zdrojov: pas. obchody netermínované, termínované (krátk, stredno, dlhdo), 4.produktu: vklad. knižky, vklad. listy, ban. obligácie, živ. poistky...Vklady na požiadanie: sú hlav. skupinou krátk. vkladov klientov na ich bež. účtoch, tiež nazýv. denné peniaze slúžiace na denné disponovanie. Pre banku ide o nestabilný a nákladný cudz. kapitál preto sú nízko úročené a za ich správu sa účtujú poplatky. Tieto vklady zriaďujú banky na sprostred. tuzemsk. a zahr. platob. styku. Úhrady do zahraničia sa realizujú cez sieť korešpondenčných bánk systémom SWIFT (cez NOSTRO a LORO účty). Členenie: 1.vklady podnikov a organiz: ide o peň. prostr. na bež. účtoch, kde je denne vykazovaný rozdielny zostatok. Zriadenie a vedenie účtu je uprav. zákonom č.513/91 Zb. Účty poznáme: bežný účet (je potrebné dodržať zmluvne dohodn. zostatok), kontokorentný (klient môže prejsť do debet. zostatku, je potrebné zriadiť zálož. právo), devízový (peň. prostr. v cuzd. mene), bež. účet osobit. charakteru (pre PO na obchodovanie na kapit. trhu) 2.vklady obyvateľ: klienti využívajú žírové (sporožírové účty), kt. slúžia na prav. sporenie  a inkasné platby. 3.vklady vládnych a samospr. orgánov: vznikajú s dočas. prebytku daň. príjmov. 4.vklady iných peňaž. ústavov: vklady bánk v iných bankách slúžia na zabezpeč. sprostredkovania plat. styku bank. klientov. Termín. vklady: ide o vklad na vklad. účet a zmluvne pozastavenie disponovať s prostr. na dohodnut. obdobie. Ide o stabil. peňaž. zdroj pre banku a lepšie úročený, môže byť aj v cudzej mene. Majú 2 formy: 1.dohodn. termín splatnosti: vklad je možné vybrať po uplynutí dohod. termínu al. v presne stanovený deň. 2.dohodnut. doba výberu: treba vopred oznámiť predpoklad. výber (vklad. knižky s výpoved. lehotou). Ak sa v deň splatnosti výbery neuskutočnia, banka ich automat. prolonguje (predĺži). Predčasný výber pred termínom splatnosti je penalizovaný sankčným úrokom.

F1 Úspor. vklady: ide o vklady FO na dlhšiu dobu, pričom klient s prostr. môže voľne disponovať. Využíva sa skôr na sporenie na budúce výdavky. Pre banku preds. stabilný kapitál. Základ. produkty: 1.úspor. vkladné knižky: VK bez výpoved. lehoty znejúce na meno (výhodou je overenie totožnosti predkladateľa knižky), VK bez výpoved. lehoty znejúce na doručiteľa (ochrana pred zneužitím je heslom), devízové VK bez výpov. lehoty (pre peň. prostr. vo voľne zameniteľných menách), výherné VK (vklady sa neúročia, ale 2 krát ročne sa zúčastňujú žrebovania), prémiové sporenie (klient môže získať nielen úrok, ale aj prémiu), VK pre deti (ide o lepšiu úrok. sadzbu a zaradenie do súťaže, požiadať o ňu môže zákon. zástupca). 2.úspor. účty majetk. sporenia: na konci zmluv. obdobia vyplatí banka základ. vklad a progresívny úrok ako percen. časť zo zisku z transakcií na kapit. trhu. 3.úspor. účty poist. charakteru: ide o vklady na vklad. účet spojené so život. poistením. Okrem úrokov môže získať aj prémiu. 4.účty staveb. sporenia: ukladanie prostr. na bytové a stavebné účely. Účet stav. sporenia sa zakladá uzavretím zmluvy na cieľ. sumu, kt. obsahuje: výšku minim. roč. sumy, úrok. sadzbu vkladov, úrok. sadzbu pre budúci výber, cieľ. sumu, kt. sa môže meniť, presné vymedzenie použitia budúc. úveru. Št. prémiu (30%) najviac 4500 Sk za kaler. rok získa klient, kt. s vkladom nedisponoval počas. zmluv. vzťahu. Vklad. listy (depozit. certifikáty) sú zhmotnené termín. bank. vklady, ide o formu sporenia jednoráz. vkladom. Na VL musí byť uveden. nomin. hodnota, číslo a séria VL, úrok. sadzba, doba splatnosti a dátum predaja. Úročenie VL rastie s dobou uloženia peňazí. VL môže banka vyplatiť aj jednorazovo pred termín. splatnosti znížený však o časť úroku ale aj o zníženú roč. úrok. sadzbu. Bank. obligácie emitujú banky aby získali dlh. peň. prostr. na poskyt. dlh. úverov. Sú najvyššie úročné. Sú emitované na 5 a viac r. Úvery do iných bánk: banky si môžu doplniť peň. zdroje buď úverom od iných KB al. úverom od CB. Krátko. úvery od iných bánk získavajú: formou reeskontu zmeniek, dohod. vkladov, mobilizačnými sólozmenkami, formou čerpania úveru na bež. účte. Stredno. a dlh. úvery získava formou nákupu dlhopisov, pôžičiek na úver. účte, priebež. trojstranných úverov. CB poskytuje krát. úvery KB na doplnenie chýbaj. likvid. prostriedkov a to lombardný (založenie št. CP), reeskontný (reeskont zmeniek v CB), úver. posled. príležitosti (pri závaž. problémoch). Úročenie: banky okrem bezpečnej úschovy peňazí poskytujú klientom aj úročenie ich vkladu. Úrok je suma peňazí, kt. musí dlžník zaplatiť veriteľovi za požičanie peňazí. Úrok. miera je veličina, kt. v percent. vyjadrení určuje úrok ako časť z vlož. kapitálu. Úrok. sadzba je úrok. miera pre konkr. ban. obchod. Fixná býva stanov. pevne na celé obdobie. Variabilná sa tvorí ako základ. úrok. sadzba + odchýlka. Základ. úrok. sadzba sa mení v závislosti od úrok. politiky. Odchýlka môže byť dohodnutá ako úrok. prirážka al. zľava, o kt. výške rozhoduje úverový výbor. Prima rate je (najnižšia) úrok. sadzba, kt. poskytujú niekt. banky svojím najlepším klientom pri poskytovaní úverov. Faktory ovplyvň. výšku úrok. sadzieb: hosp. situácia štátu, vývoj inflácie, úrok. sadzby konkurenč. bánk, vnútorná. eko banky. Úrok. obdobie je obdobie za ktoré sa mi pripisujú výnosy z úrokov na účet. Pri výpočtoch úrokov je potrebné presne určiť počet dní za jednotk. čas. obdobie. Môžeme ich vypočítať 2 spôsobmi: ako skutočný počet dní v danom období al. celé mesiace sa počítajú ako 30 dní + počty dní od začiatku do konca od toho obdobia. Väčšinou sa úročí prvý deň a neúročí sa posledný deň. 3 metódy na výpočet počtu dní: nemecká (30-dňové mesiace a 360-dňový rok, bežná u nás), francúzska (skutočný počet dní v mesiaci a 360-dňový rok), anglická (skutočný počet dní v mesiaci aj v roku). Jednoduch. úročenie: úrok. výnos za dané obdobie sa automaticky nepripisuje k základ. vkladu. Používa sa pri výpočte úroku v rámci jedného úrok. obdobia. Vzťah: Kt=K0+u, u=(K0.(us/100).pd)/pdr, po dosadení Kt=K0 . (1+us/100 . pd/pdr), ú-úrok, us-roč. úrok. sadzba v %, K0-vstupný kapit.Kt-konečný kapit, pd-počet dní úročenia, pdr- počet dní v roku. Príklad: pd (30-5+1)+30+30+(19-1)=104, pdr=360, Kt=1000.(1+0,08 .104/360)=1023,1 Sk. Úročenie bež. účtov: zostatok je tam premenlivý, preto sa výpočet úrok. výnosu vykonáva pomocou úrok. čísel (je to súčin aktuál. kapitálu a doby uloženia v stotinách. Uc=K.(pd/100), K-aktuál. kapit, pd-doba úročenia v dňoch. Úrok. deliteľ je podiel dĺžky úrokov. obdobia v dňoch a úrok. sadzby v %. UD=360/us, us-úrok. sadzba v %. Úrok. výnos za dané obdobie, keď je výška zostatku kapit. konštantná: UV=UC/UD Čistý úrok. výnos dostaneme po odčítaní dane z hrubého úrok. výnosu. Za 1 rok je to: U1C=K0.iC, iC -je čistá úrok. sadzba v stotinách. Čisté zhodnotenie kapitálu za 1 rok: K1C=K0.(1+iC). Reálne zhodnotenie kapitálu K1f= K0.1/(1+fs/100), fs-Ø ročná miera inflácie v %. Príklad len dosadím 7% a víde 93,45

A2Zlož. úročenie: výška kapitálu sa mení vždy na konci úrok. obdobia pripisovaním úrokov. Graf. Spôsob výpočtu stavu kapitálu: Kn=K0.(1+i)n, i-úrok. sadzba, n-doba splatnosti v rokoch, Kn-konečný kapit. po n rokoch. Ide tu o geometrickú postupnosť s kvocietnom úrok. faktora (1+i) a celk. úrok. výnos rastie exponenciálne. Úrokovanie pri m-intervaloch ročne K1=K0.(1+i/m)m, a za n-rokov Kn=K0.(1+i/m)nm Ak ide o sporenie pevných súm v pravid. intervaloch: 1.krát. sporenie predtermínové (ukladáme na začiatku intervalu) K= a.m(1+(i.(m+1)/(2.m)), a-výška pravid. úložky, m-počet úložiek počas roka, i-úrok. sadzba. Potermínové (ukladáme na konci intervalu) K= a.m(1+(i.(m-1)/(2.m)). 2.dlhod. sporenie predtermínové Kn= b. (1+i). ((1+i)n-1/ i ), b- vklad jeden krát ročne, na začiatku roka, m=1 napr. pri stav. sporení. Potermínové Kn= b. ((1+i)n-1/ i ) b- vklad jeden krát ročne, na konci roka, napr. pri stav. sporení. Ak ukladáme prav. a-sumu pravidelne m-krát ročne počas n-rokov. Predtermínov. Kn= a.m . (1+ (i.(m+1))/ 2.m ). ((1+i)n-1/i) a potermínov. Kn= a.m . (1+ (i.(m-1))/ 2.m ). ((1+i)n-1/i). Úročiteľ= 1+i, Odúročiteľ 1/(1+i), sporiteľ predtermin. (1+i). ((1+i)n-1/ i ), sporiteľ potermín. (1+i)n-1/ i, Aktív. obchody KB: ide o úver. vzťahy, pri kt. banka vystupuje ako veriteľ. Úver: je využívanie dočasne voľ. peň. prostr. podnik. subjektov na financovanie dočas. potrieb. Subj. v úver. vzťahu: veriteľ (poskytuje úver), dlžník (úver prijíma). Banka môže vystupovať ako: 1.subjekt, kt. poskytuje úver (formou klasických úverov al. poskytnutia záruk) 2.subj., kt. prijíma úver (prijímanie vkladov a peňazí) 3.sprostredkovateľ úveru (pri zahranič. obchode). Bank. úvery členíme podľa: 1.subjektov, kt. sa poskytujú: FO a PO. 2.čas. hľadiska: krátkodob.(do 1r.), stredno. (1-5r., na obstaranie majetku), dlhod. (nad 5r.). 3.metódy poskytn. úveru (účelové, kontokorentné, revolvingo. úverovanie). 4.účelu poskytn. úveru (prevádzkov., úvery na privatizáciu, investič., preklenovacie, hypotek. úvery). 5.meny, v kt. sú úvery poskyt. (korunové úvery, úvery v cudz. mene). Úvery podnikateľom: Podnikateľ je: osoba zapísaná v OR, ktorá podniká na základe živnost. al. iného oprávnenia. FO, kt. vykonáva poľnohosp. výrobu a je zapísaná do evidencie obce. Podnikanie upravuje Obchod. zákonník č.513/91 Zb. Úver na obežné prostr. sa poskytuje ako krátkob. na dohodnutý účel napr. na zásoby materiálu. Úver sa poskytne ak preukáže: objekt. potrebu obežných prostr., dostatočnú tvorbu peň. prostriedkov, schopnosť zaistiť úver, primeranú dobu obratu obež. prostr. Tento úver môže byť poskytnutý jednorazovo (v prípade potreby rozšírenia sortimentu) al. opakovanie (ten istý druh úveru spravidla opakovane každý rok). Splátka úveru znam. splácanie istiny. Pri anuitnom splácaní je splátka súčtom splátky istiny a úroku za určité obdobie. Splátky môžu byť rozložené aj na čiastk. splátky. Revolving. úver: je určený na úverovanie obež. prostr. ktorých potreba sa pravidelne opakuje. Musí byť presne zadaný účel použitia, doložený platobným a inkasným kalendárom. Úver musí byť založený do výšky dohodnut. limitu a klient čerpá úver do výšky určenej mesačným al. štvrťročným úver. rámcom. Investič. úver: používa sa na obstaranie IM al. iných potrieb pre podnik. činnosť. Poskytuje sa na úverov. účte ako strednodob. al. dlhodob.úver. Môže sa poskytnúť len na presne špecifikov. účel, kt. je doložený podnikat. plánom. Podmienkou poskytnutia je dostatoč. zaistenie. Úver sa spláca zo zisku. Kontokorent. úver: je prevádzkový úver na krytie krátkod. opakujúcich sa potrieb. Banka stanoví úver. rámec, do kt. môže čerpať prostr. bez toho, aby ju o to vopred požiadal. Úver je zaistený do výšky maxim. úverov. rámca. Úver sa poskytuje na bežnom účte klienta, kt. sa stáva debetno-kreditným, t.j. kontokorentným. Banka tak prepláca výdavky klienta a v prospech účtu zúčtováva jeho príjmy. Poskytuje sa klientom s dobrou platob. disciplínou. Eskontný úver: je určený na odkúpenie zmeniek pred dobou ich splatnosti. Pričom si banka zrazí úrok za dobu eskontu zmeny do jej splatnosti a musí preskúmať aj bonitu klienta. Banka prijíma na eskont len obchod. zmeny. V deň splatnosti zmenky ju banka predkladá na preplatenie dlžníkovi al. ručiteľovi (avalistovi). Úver na veľkú privatizáciu: je určený na obstaranie privatizov. majetku formou verej. súťaží, dražieb, priamym predajom. Podmienkou je preukázanie návratnosti úveru podnikateľ. plánom. Poskytnutiu predchádza prísľubové konanie. Úverujú sa stále aj obežné aktíva. Lombardný úver: je úver na CP, drah. kovy, autorské pohľadáv. Pre banku ide o ľahko speňažiteľné hodnoty v prípade platob. neschopnosti. Tento úver znie na fixnú čiastku a má pevnú lehotu splatnosti. Je založený hnuteľ. vecou al. právom.

B2 Poskyt. a správa podnik. úverov zahŕňa tieto činnosti: 1.rokovanie s klientom: cieľom je získať info o klietnovi, požiadať ho o predloženie potreb. dokladov a oboznámiť ho s podmienkami poskytnutia úveru. 2.predloženie žiadosti o úver: náležitosti žiadosti sú: identifikač. a ďalšie údaje žiadateľa (obchod. názov, IČO, DIČ, adresa, tel., štatut. orgán. dátum vydania živnost. listu...), údaje o požadov. úvere (výška, dĺžka trvania, účel, zdroje financovania ...), prílohy (podnik. plán, daň. priznanie za predch. rok, zmluvy o odbytue...). 3.preverenie úveru: banka preveruje: schopnosť klienta využiť úver efektívne (ide o základnú filozofiu – napr. dosiahnutie zisku, závisí to od reálnosti podnik. plánu a skúseností klienta), súlad žiadosti o úver s inter. predpismi banky (účel overuje kúp. zmluvou, výška úveru musí byť podložená eko prepočtami a trvanie je odvodené od schopnosti ho splatiť), schopnosť klienta naplniť zámer a splniť dohodnut. podmienky (zaplatiť splátky a úroky). Úver možno splatiť: jednorázovo, splátkami, znížením čerpania v závislosti od nižšej potreby. Zabezpečenie úveru (musí byť zabezpeč. tak, aby predmet záruky bol právne vymáhateľný. Úver môže byť zabezpečený: záložným právom na nehnuteľnosti (odhad hodnoty znalcom), zálož. právom na hnuteľ. vec (banka uprednostňuje hnuteľ. veci ľahko speňažiteľné), ručením treťou osobou (banka overuje bonitu ručiteľa), založením al. postúpením pohľadávky. Úverová analýza: sa zameriava na preverenie schopnosti klienta splatiť svoje záväzky. Jej cieľom je zhodnotiť riziká. Zameriava sa na identifikáciu, analýzu a redukciu rizika. Dobrá úverov. analýza zameraná na minulosť, súčasnosť a budúcnosť firmy môže odhaliť silné a slabé stránky a tým zhodnotiť mieru rizika. 4.uzavretie úver. zmluvy: tá musí obsahovať: označenie zmluv. strán, výška peňaž. prostr. v číselnom aj slovnom vyjadrení, termíny splácania, úrok. sadzba, účel, charakter úveru, dátum poskytnutia úveru a podmienky, spôsob čerpania,...Zabezpečenie úveru možno zmluvou: o zriadení zálož. práva, o založení, postúpení pohľadávok, o budúcej zmluve, o prevzatí dlhu,...Účelom zmluvy o zriadení zálož. práva na nehnuteľ. a hnuteľ. majetok je právne zabezpe. nároku zálož. veriteľna na jeho predmet. Náležitosti zmluvy: označenie zmluv. strán (záložca, veriteľ), predmet zmluvy, špecifikácia predmetu (pri nehnut. majetku- druh pozemku, výmera,.., pri pohľad.- označenie poddlžníkov, výška, splatnosť,...), poistná zmluva (a dátum zabezpečenia vinkulácie poistenia v prospech banky), hodnota založeného majetku. 5.splácanie úveru a úver. monitoring tvoria tieto činnosti: priebežné sledovanie vývoja klienta (vyhodnocovanie info z osob. kontaktu, z tlače,..), kontrola splátkovej disciplíny (v predstihu sa ubezpečiť pred termínom splátky schopnosť uhradiť splátku), kontrola plnenia ďalších podmienok (predkladanie účtov. výkazov, kópie daň. priznania,..), finančná analýza a zhodnotenie eko vývoja (rozbor účtov. výkazov, výsledkom je zistenie jeho finanč. stability), kontrolné návštevy u klienta (preveriť stav objektu al. predmetu ručenia, odhaliť prvé príznaky neskorších problémov, zlá organizácia výroby,...). Posúd. úver. spôsobilosti klienta: pomáha banke rozložiť úver. riziko a vytvárať optim. portfólio úverov. Východiskom pri tomto posudzovaní je výsledok FA. Cieľom súhrnného posúdenia je zhodnotenie návratnosti úveru. Podnik. zámer tvorí súčasť podkladov, kt. sa predkladajú banke pri žiadosti o poskytnutie úveru. Obsahuje minim. tieto údaje: identif. údaje o podniku, základ. údaje o projekte, postavenie podniku a jeho ciele, činnosť, prieskum trhu, finanč. údaje (súvaha, VZaS, CF..). Klasifik. úverov: Pohľad. sa delia podľa stupňa rizikovosti na: neklasifikované (štandardné pohľad., štandardné pohľad. s výhradou), klasifikované (neštandard., pochybné a sporné, stratové). Štandardné- pohľad. budú splatené včas, klient je solventný. Štandard. s výhradou- klient má finan. ťažkosti ale pohľad. budú splatené. Neštandardné pohľad.- je pravdepodobné, že nebudú splatené v plnej výške lebo má klient má zlý hospod. vývoj. Pochybné a sporné pohľad.- ich splatenie v plnej výške je vysoko nepravdepodobné. O zaplatenie sporných pohľad. vedie banka súdny spor. Stratové pohľad. sú nenávratné al. len vo veľmi malej hodnote.

C2Problém. úvery: banka môže použiť nasled. postupy: 1.úverové postupy: Odklad splátok- možnosť odkladu splátky v rámci dohodnut. splátkov. plánu. Prolongácia úveru- možnosť odkladu poslednej splátky. Reštrukturalizácia úveru- ide o prehodnotenie úverov. vzťahu, mení sa aj charakter úveru. Prevzatie dlhu iným subjektom- ak tento subjekt má vyššie predpoklady na splatenie úveru. Doplnenie al. zvýšenie zabezpečenia úver. obchodu (ak je návratnosť úveru ohrozená al. hodnota zabezpečenia sa zhoršila. 2.ekonomické formy: Zvláštny režim- klient musí predložiť rozbor hospodárenia za posledn. 6 mesiacov. Kapitalizácia pohľad- ide o reštrukturalizáciu kapitálu vedúcu k posilneniu vlastného imania. Likvidácia- dobrovoľ. zrušenie podniku klienta na základe rozhodnutia jeho vlastníkov. Používa sa ak v budúcnosti nie je predpoklad zlepšenia eko situácie. 3.právne formy: Žaloba- banka písomne napomenie klienta a stanoví termín na zaplatenie. Ak sa záväzok neuhradí banka môže podať žalobu na zaplatenie al. návrh na vydanie platob. rozkazu. Konkurz a vyrovnanie- návrh je treba podať v čase, keď sa dá ešte predpokladať, že z majetku klienta bude pohľadávka aspoň čiastočne uspokojená. Poskyt. spotreb. úverov: poskytujú sa: úvery vyplácané v hotovosti, na nákup tovaru, na nehnuteľ. majetok, pracovníkom banky, pôžičky študentom VŠ. Žiadosti o úvery sa konzultujú pri dodržiavaní smerníc, ide o: účel, dobu splatnosti, zabezpeč. návratnosti. Základ. dokladom pre poskyt. úveru je potvrdenie o výške prac. príjmu žiadateľa o úver a jeho ručiteľov. Pri úveroch na modernizáciou domov sa vyžadujú: list vlastníctva, staveb. povolenie, znalec. posudok, kúpna zmluva, poistenie, rozpočet stav. nákladov. Splácanie úveru sa realizuje: zrážkami zo mzdy a iných príjmov, postupom pohľadávky, platením splátok. Prevzatie dlhu (§ 531 Obč. zákonník): tretia osoba vstupuje do pr. vzťahu namiesto pôvod. dlžníka al. popri ňom. Finanč. analýza: ukazuje ekonom-finanč. situáciu  podniku v účtov. hodnotách a opiera sa o výkazy ako sú CF, metóda pomer. ukazovateľov a posúdenie efektívnosti podnikateľ. zámeru. CF: slúži na zabezp. finanč. stability a likvidity podniku. Pr. Ak vo výkaze CF stav peň. prostriedkov na začiatku prvých 4 rokov je taký nízky, že nepokrýva ani jednomes. potrebu osob. nákladov, môže to spôsobiť sklzy v splácaní úveru. Pomer. ukazovatele: hovoria o finanč. zhodnotení aktív, tržieb, kapitálu,.. Umožňujú analyzovaný podnik porovnať s iným podnikom. Poznáme 4 základ. skupiny: ukazovatele rentability, likvidity, zadĺženosti, aktivity a ďalšie ukazovatele: akciové, produktivity, štruktúry kapitálu a reťazové indexy. Ukaz. rentability: je vzťah medzi výsled. hospodárenia (ziskom) a vloženými zdrojmi. Možno ich sledovať zo zisku pred. zdanen. a z čist. zisku. 1.rentab. aktív v % (vyjadruje návratnosť celk. kapitálu investovaného do aktív): ROA= čistý zisk/ aktíva celkom. 2.rentab. VI v % (vyjadr. zhodnotenie vlast. zdrojov podniku) ROE= čistý zisk/vlast. imanie. 3.rentab. čistého prac. kapitálu v % (vyjadr. podiel zisku na čistom prac. kapitále, ten predst. tú časť krátkodob. obež. aktív, kt. je v bilancii finančne krytá dlhodob. zdrojmi), výpočet= čistý zisk/ bežné akt. – bežné pas. Aktíva tvoria: stále akt., dlhodob. pohľadávky, bežné akt. (zásoby, krátk. pohľad., finanč. majetok, ostat. akt.), fin. výpomoci. Pasíva tvoria: dlhodob. zdroje (VI, dlh. záväzky, dlh. bank. úvery), bežné pas. (krátk.. záväzky, bežné bank. úvery, krát. ban. úvery, ostat. pasíva). 4.rentab. tržieb v % (vyjadr. hospodárnosť), ROS= čistý zisk/tržby a výnosy. 5.výnosnoť aktív: hrubá = zisk pred. zdnan.+úrok. náklady/aktíva celkom, čistá =( (čist. zisk + úrok. nákl. x ((1- daň z príjm.)/ zisk pred zdanen.)) / aktíva celkom. Likvidita: pred. schopnosť podniku uhrádzať svoje splatné záväzky. 1.bežná (hrubá)=bež. aktíva/bež. pasíva (optim. hodnoty ukazovateľa 1,5-2,5), 2.pohotová (rýchla)= bež. aktíva- zásoby/ bež. pasíva. (1-1,5), 3.čistý prac. kapitál = bež. akt.- bež. pasíva. Zadĺženosť: vyj. rozsah použitia cudz. kapitálu: 1.celk. zadĺženosť aktív= cudz. zdroje/aktíva celkom, 2.dlhodob. zadĺž. aktív = (cudz. zdroje-bežné pasíva)/aktíva celkom, 3.zadĺž. aktív bank. úvermi= stav bank. úverov/aktíva celkom. 4.zadĺž. vlas. imania= cudzie zdroje/vlast. imanie. 5.krytie splatnosti úveru= základ. peň. tok/ splátky úverov (schopnosť realizovať splátky úveru), 6.čisté úrok. krytie= úrok. náklady+ čistý zisk/úrok. náklady (schopnosť splatiť úroky), 7.úrok. zaťaženie výnosu: úrok. náklady/úrok. náklady +zisk pred. zdanen. (vyjadr. mieru zaťaženie VH), 8.tokové zadĺž.=cudzie zdroje/základ. peň. tok (ukazuje koľko rokov by trvalo, aby podnik splatil všetky záväzky z vlas. zdrojov). Ukazov. aktivity: vyjadr. efektívnosť hospodárenia so svojimi aktívami. 1.obrátka aktív= aktíva celkom x 365/tržba a výnosy (vyjadr. účinnosť), 2.obrátka zásob =zásoby x 365/náklady bez úrokov+ úrok. náklady-odpisy majetku, 3.obátka pohľadávok= (dlh. pohľ.+krát.pohľ.+ostat.aktíva)x365 / tržby a výnosy (udáva primer. dobu inkasa), 4.obrátka záväzkov= (dlh. záväzky+krátk. záv.+ostat.pasíva)x365/ tržby a výnosy (udáva dobu splatnosti záväzkov). Ukaz. produktivity: vyjadr. produktívnosť aktív vlast. imania, čist. prac. kapitálu, stálych aktív a pracovníkov. Všeob. vzorec= tržba a výnosy/ ..... Ukaz. štruktúry kapitálu: vyjadr. vzťah medzi VI, aktívami a stálymi aktívami v zostat. cenách: napr. stále aktíva v ZC/ aktíva celkom.  Koef. samofinancovania: VI/aktíva celkom. Reťaz. indexy = ukazov. – ukazov. min. roka/ ukaz. min. roka (sledujú vývoj ukazovateľov v čase). Akciové ukaz= zaujímajú investorov a premietajú sa do trh. ceny akcií. Vzťah kurzu a zisku=trh. cena akcie/zisk na 1 akciu, kurz akcie= trh. cena akcie/ nomin. hodnota akcie (vyj. pozíciu akcie na trhu), dividenda na akciu=celk. suma dividend kmeň. akcií/ počet kmeň. akcií. Divid. výnos= dividenda na akciu/trh. cena akcie. Miera zadrž. zisku= čistý zisk-dividendy/ čistý zisk (aká časť zo zisku zostáva podniku po zdanení k dispozíií).

D2 Analýza diskon. peň. tokov (CF) slúži na posúdenie efektívnosti podnik. zámeru, kde základom je objem a čas. rozloženie CF. Vyčíslené hodnoty budúceho CF sa pretransformujú na čistú súč. hodnotu (NPV) diskontovaním pri určitej úrok. sadzbe a zároveň sa hľadá vnútorné výnosové % (IRR). Čistá súčas. hodnota: vychádza z toho, že hodnota majetku sa rovná súčas. hodnote očakáv. výnosov z majetku počas jeho vlastníctva. Výpočet: Kn=K0.(1+i)n, Kn- hodnota investície K0 v n-tom roku, K0-súčas. hodnota, i-úrok. miera, n-počet rokov. Metóda prihliada na faktor času. Ak je vypočítaná súčas. hodnota (K0n) vyššia než cena, za kt. môžeme danú invest. získať – investujeme a naopak ak je nižšia tak neinvestujeme. Vnútor. výnosné % -IRR: stanovuje hranicu efektívnosti alokácie kapitálu. Čím vyššie je toto %, tým výhodnejšia je invest. príležitosť. IRR je diskont. sadzba, pri kt. čistá súčas. hodnota NPV je nulová, t.j. kladné a záporné diskont. peňaž. toky sa rovnajú. Čiže ide takú metódu, kt. spočíva v nájdení takej výnosnosti investície, kt. zabezpečí uhradenie všetkých invest. nákladov. K0n-K0=0. Ak víde IRR 7,02% tak to v súčasnosti nekryje ani bežnú infláciu a je tiež menšie ako diskon. sadzba NBS a tak je daná investícia neefektívna. Plat. styk preds. realizáciu hotovos. a bezhotov. finanč. transferov medzi FO a PO prostred. bánk. Členenie podľa: druhu použitého platob. nástroja (hotovostný využíva papier. peniaze a mince a bezhotovostný napr. príkaz na úhradu, inkaso, šek, zmenka, platob. karta), územného hľadiska (tuzemský je v rámci jedného štátu a zahraničný sa realizuje medzi rôznymi štátmi), počtu subjektov v platobnom procese (medzibankový platob. styk je medzi klientmi dvoch rôznych peň. ústavov a vnútrobankový je v rámci tej istej banky). Hotovostný plat. styk: ide o prevzatie a odovzdanie bankoviek a mincí v hotovosti, ide o cash operácie, kt. zvyšujú náklady na ich obstaranie a bezpečný prevoz. Bezhoto. pl. styk: súvisí zo založením účtu klienta v banke. Realizuje sa prevodom z účtu na účet. Vnútrobankový pl. styk predst. zúčtovanie medzi CB a pobočkami. Medzibank. pl. styk sa realizuje cez clearingové zúčtovacie centrum. Na koordináciu sa využívajú tieto legislatívne normy: všeobecné obchod. podmienky NBS, zákon o bankách č. 21/92 Zb., vyhláška o zásadách platob. styku medzi bankami č.275/94 Z.z., devízový zákon č.202/95 Z.z. a vykonávacie predpisy. Účet je technická pomôcka banky na zachytenie príjmov a výdavkov. Druhy účtov: bežné (slúži na priebežné pripisovanie prijatých platieb), vkladové (ukladanie peň. prostried. s cieľom dlh. sporenia), úverové (na poskytnutie pôžičky al.úveru). Zriadením účtu vzniká obch. vzťah medzi bankou a klientom na základe zmluvy o účte. Disponovať s účtom môže len vlastník al. splnomocnená osoba na základe podpis. vzoru. Výpis z účtu je doklad informujúci o stave peň. prostriedkov. Účet sa môže zrušiť na podnet jednej al. obidvoch zmluv. strán. Banka môže z okamžitou platnosťou odstúpiť od zmluvy v prípade závažného porušenia zmluvy. Banka je povinná zachovávať bank. tajomstvo, údaje môže poskytnúť na základe písomnej žiadosti len: súdu, orgánom činným v trest. konaní, súd. exekútorovi, finanč. polícií,..

E2 Prostriedky bezhot. pl. styku: Príkaz na úhradu: povinné náležitosti: bank. spojenie prijímateľa a platiteľa, suma a mena, konšt. symbol, podpis a pečiatka, dátum vystavenia. nepovinné náleži: dátum splatnosti, variabil. symbol, špecific. symbol. Platby,kt. sa opakujú v určitých čas. intervaloch a výške sa môžu realizovať cez trvalý príkaz. Elektronic. bankovíctvo: slúži na zadávanie príkazov banke cez internet. Homebanking cez osobný počítač a mobilbanking cez telefónu linku. Šek: platobný príkaz vystaviteľa šeku banke, kt. vedie účet, zaplatiť doručiteľovi šeku urč. peň. sumu. Používanie šeku upravuje Zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. Podľa toho, kto šek vystavil poznáme: bankový šek (vystaviteľom je banka), súkromný (vystavuje klient banky na banku), eurošek (je určený pre potreby turist. ruchu). Banka ako šekovník emituje vlast. tlačivá šekov, kt. obsahujú tieto náležitosti: označenie šek, meno šekovníka, údaj o mieste kde sa má platiť, údaj o mieste a dátume vystavenia šeku, podpis vystavieľa. Šek je splatný na predloženie (na videnie). V šeku možno stanoviť, že sa má zaplatiť: osobe, kt. šek s doložkou ,,nie na rad“ predkladá (prevod na ďalšieho nadobúdateľa je možný len cesiou- postúpením majiteľovi), al. určitej osobe, kt. je uvedená na šeku ,,na rad“ (práva na inú osobu môžu byť prenesené na inú osobu indosamentom (rubopisom). Platob. karty: slúžia na zdokonalenie plat. styku. Majú kreditnú aj debetnú formu. Magnetická pl. karta umožňuje hotovo. i bezhotov. operácie. Plat. karty s procesorovým čipom sú menej náročné na prevádz. náklady. 3 druhy: karty na úhradu cestov. a obch. výdavkov, bankové karty (Visa, MasterCard, Discover), karty spoločností (Sears, Shell, Mobil). Druhy pl. kariet v SR: Cirrus Maestro (platby v obchodoch a výber z bankomatov), Visa (medzinár. karta s celosvetovou pôsobnosťou, obsahuje aj balík služieb: telefonov. z automatov, zľavy..), Diners Club Inernational (je špeciálne pre podnikateľov a ZC firiem, poskytuje bezplatné služby občerstvenia, garantované rezervácie izieb, cestovné poistenie), MasterCard Standard a Gold (medzinárod. plat. karty, zahŕňa aj základ. poistenie a tiež výhody a zľavy v hoteloch a centrách. Dokument. akreditív: redukuje riziko z nezaplatenia. Predávajúci oznámi kupujúcemu, že mu dodá tovar len ak si v jeho prospech otvorí akreditív vo svojej banke. Zmenka: je CP, kt. poskytuje jej majiteľovi právo dožadovať sa v stanovenej lehote zaplatenia sumy na zmenke. Používanie zmeniek upravuje Ženevská konvencia z r. 1930. Výhody zmenky: legalizovanie obch. úveru medzi dodáv. a odber., majiteľovi umožňuje získať peniaze ihneď, ešte pred jej splatnosťou, odberateľ môže zaplatiť až keď bude mať dostatok finanč. prostriedkov. Eskont zn. odkúpenie zmenky pred lehotou jej splatnosti. Členenie: podľa vystavenia: cudzia z.- vystupujú tu 3 osoby: vystaviteľ (dlžník), zmenečník (dlžník vystaviteľa z inej obch. operácie) a veriteľ. vlastná z. -vystupujú tu 2 osoby: vystaviteľ a veriteľ. podľa podstaty zmenk. operácie: obchodná z. (vystavená na základe dodávky tovaru), finančná z. (viaže sa na poskytnutie pôžičky). podľa lehoty splatnosti: fixné, datozmenky (sú splatné istým počtom dní od dátumu ich vystavenia), vistazmenky (sú splatné pri predložení), časové vistazmenky (sú splatné určitý čas po predložení). Cudzia z. má 8 povin. náležitostí: označenie zmenka, príkaz zaplatiť urč. sumu, dátum a miesto vystavenia, miesto, kde má byť zaplatené, splatnosť, meno, komu má byť zaplatené, meno, kto má zaplatiť, podpis vystaviteľa. Vlastná z. má iba 7 pods. náležitostí. Vykonáv. a zúčtova. pl. styku: banka realizuje platbu z účtu klienta v deň, kt. je na príkaze na úhradu, pripísanie peň. prostriedkov realizuje najneskôr nasledujúci deň, informovanie klienta cez výpis z účtu, poskytovanie služieb za určité poplatky.

F2

Medziban. pl. styk: základ. pr. normami usmerňujúcimi pl. styk sú: zákon o bankách č.21/92 Zb. a vyhláška NBS o zásadách pl. styku medzi bankami č. 275/94 Z.z. Za úplnosť a obsah údajov posielaných do zúčtovacieho centra sú zodpovedné banky. Zúčtovanie sa vykonáva len do výšky kredit. zostatku. Ak banka nemá dostatok peňazí na pl. účte v čase dennej účt. uzávierky, zúčtovacie centrum nevykoná príkazy na zúčtovanie a vráti ich banke. Systémové aspekty konštrukcie medzib. pl. styku spočívajú: Na korešpondenčnom princípe: Ak máme sústavu N bánk a všetky korešpondujú priamo bez sprostredkujúcich bánk, potom si banky medzi sebou otvoria loro a nostro účty, tak že každá banka bude mať (N-1) nostro a (N-1) loro účtov. Nostro účet je účet banky v cudzej banke, loro účet je účet, kt. vedie banka pre cudziu banku. Platba sa realizuje tak, že banka zaťaží platbou svoj nostro účet v banke prijímateľa a to v prospech jeho účtu. Pre každú banku to zn. že má prostriedky viazané na (N-1) nostro účtoch, priebežne sleduje stav na (N-1) účtoch a podľa potreby robí presuny medzi účtami. Pri počte 20 bánk je to 190 väzieb ((N x (N-1)/2)). Schéma. Na báze vzájomn. zúčtovania (clearingu): podstata spočíva v pridaní ďalšieho prvku k N-bankám tzv. zúčtovacieho centra, kde má každá banka otvorený len jeden nostro účet (pre danú menu), čiže ide len o počet N-väzieb. Pre každú banku to zn. že má viazané prostriedky len na jednom nostro účte, sleduje stav iba na jednom účte a len optimalizuje na ňom výšku prostriedkov. Zúčtovacia (clearingová) banka býva obvykle  NBS. Schéma. Základ. charakter. medzib. pl. styku v SR: MFSR v r. 1992 založilo Bankové zúčtovacie centrum Slovenska (BZC), ide o akciovú spoločnosť. Predmetom činnosti sú: vykonávanie pl. styku a zúčtovanie medzi bankami, zúčtovanie burzových a mimo burzových obchodov, prevádzkovanie informač. systémov. Zúčtovacou (clearingovou) bankou v SR je NBS. Dva princípy vzájom. zúčtovania: gross (hrubé zúčtovanie), net (čisté zúčtovanie). Pri gross zúčtovaní každá platba, kt. sa uhrádza z nostro účtu, musí byť krytá, pri net zúčtovaní to nie je potrebné. Druhy platieb: príkaz na úhradu (v priebehu 3 prac. dní), príkaz na inkaso (v priebehu 5 prac. dní), príkaz tretej strane (prevod do 2 dní), príkaz na rýchlu platbu (v ten istý účt. deň). Technológia procesu vzájom. zúčtovania zn. postup spracovania transakcie, odoslanie z banky do zúčt. centra až po ich spätné prijatie v banke. Pozostáva z týchto blokov: 1.vstupy a ich spracovanie: rozlišujeme dva druhy vstupov: vstup súborov s transakciami pl. styku a vstup konfirmač. listov (je to dokument určitým spôsobom verifikujúci zasielané vstupné súbory zo strany banky a vstupujúci oddelene od súborov pl. transakcií. Súbory s transakciami možno zasielať len 4 spôsobmi: prenosom cez chránené dátovú sieť s protokolom X.25, fyzicky na magnetických páskach, faxom, cez komutované linky s funkciou BBS. 2.vzájom. zúčtovanie: skontrolované položky vstupujú do vzájom. zúčtovania fungujúceho na multilaterálnom princípe. Je založené na báze gross zúčtovania. 3.tvorba výstupov: sú 4: výstupné súbory transakcií (spracované al. nespracované pl. transakcie z dôvodu nedostatku finanč. zdrojov, odmietnuté pl. transakcie pre formálnu chybu), výstupné konfirmač. listy (pre každý výstup. súbor sa vytvára kontrolný záznam), výstup. súbor pre zúčtovaciu banku (zač. stav, kredit, suma debet a koneč. stav), priebežné infor. výstupy určené pre dealerov bán, aby mali prehľad o aktuálnom stave. Požiadavky EÚ: Výbor guvernérov CB EÚ prijal dokument Minimálne spoločné charakteristiky pre domáce platobné systémy, kt. obsahuje 10 princípov: 1.priamy prístup bánk k systémom pre medziban. transfer (spĺňame-S), 2. gross zúčtovanie v reálnom čase (S), 3. transparentnosť prístupových kritérií k medziban. pl. systémom (S), 4.žiadna diskriminácia v prístupe zahranič. bánk k domácim pl. systémom (nespĺňa-N), 5.systémy pre net zúčtovanie platieb veľkých hodnôt (S), 6. právne otázky (S), 7.iné systémy pre medzinár. platby (N), 8.technické otázky (S), 9.prevádzkové hodiny (N), 10.cenová politika CB v EÚ (S),