Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Bankovníctvo

prednášky č.2 priamo od Ing. Belása (ban-p-2.doc)

Ban-P-2

Postavenie, funkcie a úlohy NBS ako centrálnej banky štátu.

História CB: potreba vedenia účtov pre panovníka / vládu / a úverovanie schodku štátnej pokladnice.

Spôsob založenia:

1. poverenie KB výkonom činnosti – napr. Sveriges Riksbank – založená v r. 1656 ako súkromná banka sa po rekonštrukcií v r. 1668 stala CB a naďalej si zachovávala i funkcie KB,
2. založenie CB ako novej inštitúcie – bežný postup, napr. na Islande 1961, Brazília 1965, SAE 1980

Výnimky: Luxembursko, Andorra, Singapur nemajú CB,  inde viac CB – FRS  USA funkčne ide o CB !!

CB – osobitné miesto v BS – vyjadrené cieľmi,           postavením a funkciami.

Cieľ CB: - stabilita meny – vnútorná a vonkajšia

1. stabilita BS

2. cieľom CB nie je dosahovať zisk – prebytky do ŠR.

Funkcie CB:

1. vrcholný subjekt menovej politiky,
2. banka bánk,
3. emisná banka,
4. banka štátu,
5. vrcholný subjekt štátu pri zastupovaní v medzinárodných finančných a menových inštitúciach.

Menovú politiku CB zabezpečuje prostredníctvom politiky:

1. politiky M – určenie množstva P v obehu – potreba množstva P v obehu závisí: vývoj ekonomického rastu / prírastok HDP /; cenový vývoj / inflácia a saldo platobnej bilancie /; rýchlosť obehu P / nepriama úmernosť / --- úlohou CB je emitovanie P do obehu v prípade ich nedostatku a sťahovanie /sterilizácia/ v prípade ich prebytku;

2. úverová a úroková politiky – slúži na ovplyvňovanie ponuky /P/ a dopytu po Pe /D/, ak *P < D → CB poskytne úver KB;

*prechodný nedostatok likvidity – lombardný   úver;

      *dlhodobý nedostatok likvidity – úver poslednej          príležitosti;

3. devízová politika – vonkajšia rovnováha meraná vyrovnanosťou platobnej bilancie – regulácia peňažných a kapitálových tokov so zahraničím a tvorba devízových rezerv /1995 liberalizácia vzťahov so zahraničím – konvertibilita BÚ PB, neskôr liberalizácia kapitálových trhov /.

Nástroje menovej politiky:

- časové hľadisko:

1. dlhodobé nástroje
2. krátkodobé nástroje

- spôsoby pôsobenia:

1. direktívne – administratívne nástroje
2. trhovokompatibilné nástroje

- rýchlosť pôsobenia

1. operatívne n.
2. n. s poskytnutím časového intervalu

- podľa stupňa naliehavosti:

1. bežné n.
2. mimoriadne n.
3. sezónne n.

- podľa vecného zaradenia:

1. bankové n.
2. nebankové n. – zmena legislatívy.

Direktívne nástroje menovej politiky:

1. pravidlá likvidity – stanovenie záväznej štruktúry A a P – porušovanie m ôže viesť k odňatiu bankovej licencie

2. úverové kontingenty – relatívne – maximálna výška úverov CB pre KB, absolútne – limit komerčných úverov pre sektor ako celok, resp. pre skupinu prepojených klientov

3. povinné vklady – napr. PMR

4. odporúčania – moral suasions – všeobecné priania CB – nemajú písomnú podobu

5. výzvy – persuasions – dôraznejší charakter

6. dohody – gentlemenś agreements – môžu mať písomnú formu.

Trhovokompatibilné nástroje menovej politiky:

1. diskontné nástroje – v SR – základná úroková sadzba /9/2003/ - 6/2004 = 5,00 % / predtým diskontná sadzba – pri reštriktívnej menovej politike sa zvyšuje, pri expanzívnej sa znižuje, slúži ako indikátor úrokových sadzieb KB atď.

2. reeskont zmeniek – úver poskytnutý CB formou odkúpenia zmeniek od KB – zvýšenie ponuky peňazí v ekonomike,

3. operácie na voľnom trhu – nákup a predaj štátnych CP CB – regulácia úverových peňazí, repo operácie=predaj CP CB s ich neskorším odkúpením, reverzné repo operácie – opačný postup,

4. lombard CP – núdzový úver KB založený zmenkami a inými CP,

5. aukčný úver,

6. devízové operácie – devízový kurz – napr. menový kôš , floating od októbra 1998.

Regulácia BS CB:

1. určenie pravidiel podnikania – metódy: kapitálová primeranosť ?, iné – pravidlá úverovej angažovanosti, pravidlá likvidity, pravidlá vedenia účtovníctva a obchodnej dokumentácie atď.,

2. povoľovacia činnosť,

3. vykonávanie bankového dohľadu -  kontrola dodržiavania pravidiel podnikania s osobitným dôrazom na dodržiavanie zásad obozretného bankového podnikania – pri zistení nedostatkov: opatrenia na nápravu, ukončenie činnosti, zníženie základného imania o nejrytú stratu, pokuta v mil. SKK, nútená správa, odvolanie vedúceho pracovníka, odobratie licencie, možnosti:

1. bankový dohľad je súčasťou CB,
2. BD – nezávislá inštitúcia ?!?
3. BD je podriadený vláde

4. vedenie registra bankových úverov a záruk – register úverov a záruk, ktoré boli poskytnuté podnikateľom KB – ich zostatok prevyšuje zákonom stanovenú hranicu – napr. 3 mil. SKK – obmedzuje riziko viacnásobného použitia záruk – výmena informácií

Bilancia CB / vzorová /:

Aktíva:

1. Cenné papiere
2. Úvery domáce
3. Úvery zahraničné
4. Devízové rezervy
5. Zlaté rezervy
6. Ostatné aktíva

--------------------------

   AC

Pasíva:

1. Obeživo
2. Rezervy KB
3. Vklady štátu
4. Vklady zahraničných subjektov
5. Kapitál
6. Emitované vlastné cenné papiere
7. Ostatné aktíva

----------------------------

   PC

AC  =   PC

Bilancia KB / vzorová /:

Aktíva:

1. Obeživo
2. Rezervy / PMR /
3. Úvery
4. CP
5. HNIM
6. STRATA

------------------

AC

Pasíva:

1. Kapitál
2. VKLADY
3. Rezervy – zo zisku
4. Zisk

---------------------------

PC

AC  =  PC

Vplyv nákupu / predaja / CP na systém zdrojov bankovej sústavy:

1. predaj CP v objeme 100  CB → KB znamená zníženie aktív CB o 100 a zvýšenie aktív KB o 100,
2. rezervy CB na strane pasív sa znížia o 100 a rezervy na strane aktív KB sa znížia o100.

V tomto prípade dochádza k prerozdeľovaniu zdrojov v BS!!!

Nákup štátnych cenných papierov CB – monetizácia štátneho dlhu – obmedzený alebo zakázaný – pri týchto operáciach dochádza k emisií nových peňazí CB !!!

Napr. NBS v minulosti mohla nakupovať ŠCP max. do 5 % príjmov ŠR za predchádzajúci rok / od apríla 2001 neplatí /.

Súčasné trendy v oblasti CB:

1. posilňovanie úlohy CB v ekonomike
2. zvyšovanie miery samostatnosti CB

Dodatok k Ban-P-2

Regulácia v podmienkach EÚ:

Bazilejský výbor pre bankový dohľad – Basle Committe of Banking Supervision – 1974 – guvernéri CB krajín G 10+Luxembursko – ciel: zdravie a stabilita medzinárodného bankového systému – metódy: 1988 regulačná smernica Bazilejská dohoda o kapitáli – Basle Capital Accord – určila štandardy kapitálovje primeranosti:

COOKE-RATIO = 8 % kapitálová pripravenosť= Kapitál/ RVA

V roku 1996 Výbor vydal dodatok – banky môžu používať interné modely na meranie špecifických trhových rizík – tzv. Value-at-Risk models.

2001 – Nová Bazilejská dohody o kapitálovej primeranosti – Basel II – mala platiť od 2004 – neplatí / potom do novej smernice EK /– nové prvky:

1. individuálny prístup pri ohodnocovaní rizík,
2. princíp kompenzácie – nižšia úroveň kapitálu môže byť kompenzovaná vyššou úrovňou procesu riadenia rizík,
3. využívanie ratingu od r. agentúr na účely priraďovania rizikovej váhy pohľadávkam,
4. stanovovanie kap. prim. na konsolidovanom základe,
5. zvýšenie požiadaviek na informácie.

Inflačné cielenie CB – inflation targeting – trend v oblasti menových stratégií – prechod od ciela cenovej stability k inflačnému cieleniu – dochádza k priamemu vytyčovaniu cieľov pre infláciu bez sprostredkujúcich medzicieľov – stanovenie cieľa v horizonte niekoľkých rokov, pravidelné informovanie odbornej verejnosti publikovaním Správ o inflácií  - transparentnosť menovej politiky CB.

NBS – implicitné inflačné cielenie – kvalitatívne riadenie menovej politiky na základe vlastných kľúčových úrokových sadzieb, presun agregátov z polohy medzicieľa do polohy indikátora, v Menovom programe na rok 2002 – vlastné inflačné ciele v strednodobom časovom horizonte.

Predpoklady úspešnej realizácie inflačného cielenia:

1. nízka úroveň inflácie,
2. verejná podpora cenovej stabilite,
3. explicitne stanovený cieľ,
4. dostatočne nezávislá CB / personálna, finančná, inštitucionálna, a operatívna nezávislosť/,
5. znižovanie fiskálnej dominancie,
6. fungujúci finančný trh,
7. dobre rozvinuté peňažné trhy,
8. možnosť CB modelovať a predikovať infláciu.

Jadrová inflácia – predtým čistá inflácia / cieľ NBS od r. 1999 /:

1. inflácia očistená od vplyvu regulovaných cien, nepriamych daní a dotácií,
2. miera inflácie, za ktorú je zodpovedná CB,
3. v SR je miera rastu spotrebiteľských cien vyššia než úroveň jadrovej inflácie – NBS obchádza svoju zodpovednosť?

Ponuková inflácia / očistenie inflácie o vplyvy ponukových šokov = jadrová inflácia / – ponukový šok – „... je potrebné strpieť v záujme ďalšieho neznižovania HDP.“ – príčiny:

1. rast nákladov výroby,
2. rast miezd,
3. rast zisku pri nedokonalej konkurencií,
4. pôsobenie devízového kurzu,
5. deregulácia cien,
6. zvýšenie nepriamych daní,
7. rast dovozných ciel, resp. dov. prirážok,
8. zníženie dotácií,
9. sezónne výkyvy cien,
10. prírodné, ekologické katastrofy,        vojny atď.,
11. špecifické faktory – EUR,
12. rast kvality tovarov a služieb.

Prehľad používaných nástrojov menovej politiky NBS:

Úroková politika:

1. limitná úroková sadzba pre štandardné dvojtýždňové repotendre NBS /refinančný repotender – dodáva likviditu BS, sterilizačný repotender – sťahuje likviditu z BS /,
2. limitná úroková sadzba pre jednodňové refinančné operácie NBS,
3. úroková sadzba pre jednodňové depozitá obchodných bánk v NBS / ú.s. pre jednodňové sterilizačné obchody /,
4. základná úroková sadzba.

Menová politika:

1. operácie na voľnom trhu:

7. hlavný nástroj: štandardný repotender s dvojtýždňovou splatnosťou,
8. nástroj na dlhodobejšie riadenie rizika likvidity: emisia pokladničných poukážok NBS,
9. nástroj na jemné doladenie: rýchly tender,
10. štrukturálne operácie: individuálne obchody.

2. automatické operácie / Standarding Facilities/:

1. jednodňové refinančné operácie,
2. jednodňové sterilizačné operácie.

3. ostatné operácie:

1. redistribučný úver – klasický alebo zvýhodnený,
2. výnimočne krátkodobý úver na 3 m.

4. PMR – 2 % z objemu NT vkladov, TV a emitovaných CP okrem HZL.

Kurzová a devízová politika:

1. režim výmenného kurzu – závisí od krížového kurzu EUR voči USD, od vývoja ponuky a dopytu po SKK na devízovom trhu a od politiky a zámerov NBS,
2. menová štruktúra devízových inkás a platieb SR.

Európska centrálna banka / ECB /:

1. začala činnosť 1.7.1998 podľa vzoru Nemeckej spolkovej banky, nezávislá inštitúcia – prezident na 8 rokov, nepodlieha exekutíve EÚ ani vláde,
2. predkladá každoročne správu o svojej činnosti Európskemu parlamentu, Rade EÚ, Európskej komisií a Európskej rade,
3. sídlo: Frankfurt,
4. hlavná úloha: stabilita meny,
5. akcionári: členské krajiny EMÚ podľa počtu obyvateľov a HDP,
6. Riadiaca rada ECB: pozostáva z guvernérov centrálnych bánk a členov Výkonnje rady ECB, jej úlohou je definovať jednotnú menovú politiku, kľúčové úrokové sadzby a tvorbu rezerv v Európskom systéme centrálnych bánk,
7. Výkonná rada ECB realizuje menovú politiku a vydáva záväzné inštrukcie pre jednotlivé CB, tvoria ju: prezident ECB, viceprezident a ďalší 4 členovia.