Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Podnikové financie

vypracované otázky ku skúške precíznejšie (pof_faq2.doc)

1. Podnikové financie – Podnikové financie sa zaoberajú pohybmi peňazí vyvolanými podni kateľskou činnosťou. Sú sústavou peňažných  vzťahov, do ktorých podnik vstupuje  pri získavaní finančných zdrojov,  pri ich alokácii – umiestnení do jednotlivých zložiek majetku, pri produktívnom využívaní majetku,  pri rozdeľovaní dosiahnutých cieľov. Peňažné vzťahy možno členiť z hľadiska ich charakteru, z hľadis ka subjektov, medzi ktorými vznikajú, príp. z iných hľadísk. Podľa charakteru ich členíme na rozpočtové vzťahy, úverové vzťahy, poisťovacie vzťahy, realizačné vzťahy.

Rozpočtový vzťah = jednostranný presun majetku v peňažnej forme napr. platenie dane

Úverový vzťah = presun majetku spravidla v peňažnej forme, po uplynutí spätný pohyb majetku

Poisťovací vzťah = presun peňažného majetku do spoločného poistného fondu, spätný pohyb je podmienený vznikom poistnej príhody a býva neekvivalentný - závisí od výšky škody, ktorá vznikla a podmienok poistnej zmluvy

Realizačný vzťah = vznikajúci pri kúpe a predaji tovaru či služby pri promptnom platení. Nedochádza tu k presunu majetku, len k premene jeho formy

Podľa subjektu peňažných vzťahov sú:

- Vzťahy v rámci podniku, znamenajú spravidla zmenu majetkovej formy, napr. podnik predá cenný papier,

- Vzťahy medzi podnikom a inými subjektmi, zamestnanci, akcionári, obchodní partneri, iné  podniky a organizácie, štátny rozpočet, rôzne fondy a i.

Podľa oblasti podnikovej činnosti:
- Vzťahy vznikajúce pri získavaní finančných zdrojov. Sú to pôvodné vklady vlastníkov, resp. spo ločníkov, ich dodatočné vklady, rôzne úverové zdroje, vlastné zdroje, dotácie

- Vzťahy spojené s alokáciou získavaných finančných zdrojov do zložiek majetku, hmotného a nehmotného majetku, CP, zásob, pohľadávok a hotovosti. Označujeme ich ako investovanie.

- Peňažné vzťahy viažuce sa na produktívne využívanie podnikového majetku - t. j. vzťahy spojené s výnosmi, nákladmi, tvorbou zisku a pohybmi prúdov hotovostí (cash-flow).

- Vzťahy zabezpečujúce rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov hospodárenia - t. j. odvod daní, výplatu podielu vlastníkov na zisku (dividend) a financovanie jeho rozvoja

Všetky štyri skupiny peňažných vzťahov označujú tokové veličiny - t. j. charakterizujú objem príslušných peňažných vzťahov za isté obdobie (napr. za rok). To nie je možné bez finančnej analýzy a bez systematickej regulácie

2. Podnik ako systém –  Podnik je ekonomicky a právne samostatná podnikateľská jednotka, založená za účelom podnikania, súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Podnik sa považuje za základný článok ekonomiky útvar, jednotka, ktorá vzniká spojením kapitálu a ľudí pre vykonávanie určitej činnosti, je to sociálno-ekonomický útvar, má svoju vlastnú vnútornú štruktúru, ktorá sa skladá z prvkov a väzieb medzi nimi, podľa obchodného zákonníka – obchodné spoločnosti. Podnik funguje nepretržite, vyrába výrobky alebo poskytuje služby. Nakupuje na trhu výrobných faktorov, realizuje výkony na trhu tovarov a služieb, zamestnáva ľudí a poskytuje im mzdu, platí dane štátu a odvody.Medzi základné znaky podniku patria: – kombinácia výrobných faktorov – právna samostatnosť, – ekonomická samostatnosť.
   Podnikanie = podnikateľská činnosť predstavuje súbor aktivít, ktorými sa uskutočňujú podnikateľské ciele (vrcholový, základné, pomocné).

3. Ciele podniku – Podnikový cieľ predstavuje stav, ktorý vyjadruje budúcu situáciu podniku, aká sa má dosiahnuť podnikateľskou činnosťou. Odpovedá na otázky - čo chceme dosiahnuť a aký podnik chceme vybudovať? cieľom podniku je maximalizovať zisk, uspokojiť zákazníka a pritom dosiahnuť zisk, zvýšiť hodnotu firmy a jej rozvoj, zisk je prostriedok na ďalší rozvoj firmy. Ciele podniku sú rôzne, a preto ich členíme podľa viacerých hľadísk, najčastejšie: - podľa obsahu, - podľa hierarchie, - podľa časového hľadiska.
   Ekonomické ciele: a) výkonové ciele, ktoré kvantitatívne vyjadrujú parametre podnikových činností, b) finančné ciele, charakterizujú finančnú situáciu podniku, c) výsledkové ciele, hodnotovo vyjadrujú výsledok podnikovej činnosti Sociálne ciele podniku vychádzajú z postavenia a charakteru podniku ako sociálnej jednotky zahrňujúcej svojich pracovníkov a zároveň tvoriaci prvok sociálneho prostredia spoločnosti. Členenie sociálnych cieľov na: a) interné ciele, orientované na pracovníkov podniku, ktoré zahrňujú pracovné podmienky, výšku miezd, možnosti uplatnenia, zvyšovanie kvalifikácie a ďalšie, b) externé ciele, zamerané na poskytovanie pracovných príležitosti zo strany podniku, predchádzajúce škodám na životnom prostredí, negatívnym vplyvom na sociálne prostredie a pod. Z hľadiska hierarchie podnikových cieľov sa vytvára určitá pyramída cieľov v členení: – vrcholový cieľ – základné ciele – pomocné ciele. Vrcholový cieľ je najdôležitejším vyjadrením žiaduceho stavu podniku v budúcnosti. Vrcholový cieľ podniku sa skladá zo základných a pomocných cieľov, ktoré vyjadrujú vyššiu konkrétnosť a kvantifikáciu. Spravidla sa premietajú do sústavy ukazovateľov, ktoré sú vzájomne späté a hodnotia úspešnosť podnikateľskej činnosti v danom podniku. Základné a pomocné ciele sú také ciele podniku, pomocou ktorých sa zabezpečuje dosiahnutie vrcholového cieľa. Z časového hľadiska rozlišujeme ciele dlhodobé a krátkodobé.

4. Vonkajšie prostredie – 1. legislatíva – právne podmienky podnikania, 2. ekonomika – obsahuje celý  daňový systém, otázky týkajúce sa úverov a úrokov(financovanie a finančná politika), poisťovacia politika, cenové regulácie., 3. ekológia – vytvárajú alebo blokujú podmienky podnikania, 4. politika – u nás pôsobí negatívne(nestabilita), 5. trh – najvýznamnejšia zložka vonkajšieho prostredia.

5. Trh – miesto, kde sa stretáva ponuka s dopytom, t.z. výrobcovia, producenti výrobkov, výkonov a služieb ponúkajú svoju produkciu a zákazníci, ktorí sú v pozícii odberateľa alebo spotrebiteľa. Z hľadiska hosp. vývoja dochádza k určitým nerovnomernostiam medzi ponukou a dopytom v rôznych druhoch produktov – kmitanie ponuky a dopytu, producenti musia reagovať na zmeny na trhu – pružnosť reakcie na zmeny, súčasný vývoj smeruje k európskemu trhu. Trh výrobných faktorov: práce, pôdy, kapitálu. Trh tovarov a služieb

6. Stratégia – stanovenie cieľov firmy na základe prieskumov trhu a stanovenie prostriedkov ako dosiahnuť tieto ciele. Zatiaľ čo cieľ dokumentuje to, čo chceme v budúcnosti dosiahnuť, stratégia predstavuje prostriedok na dosiahnutie podnikového cieľa. Účelom podnikania je získať stáleho zákazníka, opakované akceptovanie potrieb zákazníka sú určité opatrenia na dosiahnutie cieľa. Stratégie poznáme v zásobovaní, odbyte, manažmente, investovaní, výrobe. Pri zakladaní podniku treba vypracovať podnikateľský zámer, ktorý vyjadruje ministratégiu podniku. Obsahuje tieto časti: a) Stručná analýza okolia podniku - je predovšetkým zameraná na vyhľadávanie voľných miest na trhu, ktoré ešte neobsadila konkurencia, b) Analýza silných a slabých stránok podniku - dokumentuje možnosť byť v podnikaní úspešným. Postup stanovenia: diagnóza východiskového postavenia podniku, analýza externého podnikateľského prostredia, analýza interného prostredia, analýza konkurencie.

7. Domény súčasných firiem – stratégia, marketing, logistika, kvalita inovácie – vedecko-technický rozvoj, informačné a komunikačné systémy, ľudské zdroje. Aby firma bola úspešná, musí všetky tieto prvky zahrnúť do systému riadenia.
8. Marketing - zahŕňa výskum trhu v rámci teórie a praxe a predstavuje komplexnú metódu usmerňovania hospodárskej činnosti z hľadiska trhu, je to súhrn činností . ktorý ma podnik zabezpečiť, aby sa dostal správny výrobok správnemu spotrebiteľovi, na správne miesto, v správny čas, v správnej kvalite, za správnu cenu, je základom obchodnej a výrobnej politiky vychádzajúcej z požiadaviek trhu, cieľom ktorej je, dosiahnuť na trhu maximálny ekonomický efekt. Marketing sa realizuje prostredníctvom nástrojov, ktoré vychádzajú z a) vlastných informačných zdrojov, najmä obchodnej a účtovnej evidencie, b) cudzích zdrojov, predovšetkým výskum trhu. Marketingovo orientovaná firma najprv zisťuje, aké má zákazník potreby. Až potom sa zameriava na vývoj produktu, ktorý týmto potrebám vyhovuje a ktorý zároveň prináša primeraný zisk, ponuka podniku je odvedená od požiadaviek zákazníka. Výskum potrieb zákazníka hrá preto v marketingu významnú úlohu.  Cieľom marketingovo orientovanej firmy nie je predať, čo sa vyrobí, ale vyrobiť, čo sa predá.

9. Logistika – samostatná vedná disciplína, je chápaná ako účelový súbor činností, prostredníctvom, ktorých sa ovplyvňujú procesy obehu tak, aby sa dosiahol určený cieľ. Snaží sa o to, aby boli splnené všetky požiadavky trhu pri minimálnych nákladoch a minimálnych kapitálových výdavkoch. Je to optimalizácia, ktorej úlohou je zabezpečiť dodávky potrebného materiálu, výrobkov a tovarov v požadovanom objeme, v potrebnej kvalite a v danom čase na požadované miesto. Logistika je zameraná na 3 základné oblasti konkurencieschopnosti: cena, kvalita, čas. Logistika sa člení z viacerých hľadísk, najmä však: a) podľa okruhu užívateľov - priemyslová - podniková logistika - marketingová logistika - logistika riadenia materiálu - obchodná logistika b) z hľadiska úrovne ekonomiky - makrologistika, - mikrologistika. c) podľa vzťahu k jednotlivým procesom - logistika zásobovacia, - dopravná logistika, - výrobná logistika, - skladová logistika, - distribučná logistika.

10. Controlling – Controlling znamená stanovovať si ciele, z nich odvodzovať plány a na základe porovnania tohto plánu a skutočnosti smerovať k vytýčenému cieľu. Controlling je vo všeobecnosti úloha každého manažéra. Ide teda o proces: stanovenia cieľa, plánovania, riadenia. Controlling je súhrn pravidiel alebo aj podsystém systému riadenia, ktorý pomáha dosiahnutiu podnikových cieľov, má za úlohu zábraniť prekvapeniam, včas predvídať nebezpečie a podniknúť kroky na jeho elimináciu. Predstavuje špecifickú formu práce s informáciami, ktorej úlohou nie je procesy riadiť, ale riadiť celý podnik prostredníctvom informácií o reálnych procesoch. Controlling má pripraviť informácie pre riešenie plánovacích, rozhodovacích, implementačných a kontrolných úloh. Nemožno ho zamieňať s kontrolou ani s riadením, nakoľko jeho úlohou nie je len hodnotiť udalosti „po“, ale naopak, predvídať controlling je aktívne riadenie, t.j. riadenie do budúcnosti

Ciele controllingu sú základom a dôvodom pre vybudovanie funkčného systému controllingu a funkcií controllingu.Vo všeobecnosti je cieľom controllingu prispieť k zabezpečeniu životaschopnosti podniku. To zahŕňa ďalšie „podciele“ riadenia: Zabezpečenie schopnosti anticipácie a adaptácie, schopnosti reakcie a koordinácie. Je investičný, nákladový,

11. Majetková štruktúra podniku – štruktúra aktív – hmotné a nehmotné prostriedky, ktoré má podnik pri svojej činnosti, vyjadruje podiel jednotlivých zložiek majetku na celkovom majetku. Členenie majetku: Neobežné aktíva 1. DNM – nákup licencií, vynálezov, patentov, softvéru, 2.DHM – pozemky, budovy, stavby, samostatne hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí – prístroje, dopravné prostriedky, 3.DFM – podiely a akcie, dlhodobé pôžičky,  Obežné aktíva 1. zásoby a výrobné suroviny, polotovary, materiál, nedokončená výroba – odbytové výrobky, tovar, 2. pohľadávky – dlhodobé, formou obchodného úveru, krátkodobé – cash flow, 3. finančné účty – 211,213,221, krátkodobý finančný majetok, časové rozlíšenie – náklady a príjmy budúcich období.
12. Finančná štruktúra podniku – štruktúra pasív – podiel jednotlivých zdrojov financovania na celkových finančných zdrojoch podniku, ide o štruktúru kapitálu, z ktorej je financovaný majetok podniku. Zdroje krytia majetku: a) vlastné – vstupný kapitál, podnikové fondy, nerozdelený zisk, b) cudzie – záväzky, rezervy, bankové úvery
13. Výkaz ziskov a strát – obsahuje stranu vstupov, ktorými sú náklady realizované z hľadiska časového, druhú stranu tvoria výstupy – výnosy tiež zohľadňujúce časové rozlíšenie medzi výnosmi a príjmami a medzi nákladmi a výdajmi, hospodárskym výsledkom je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi, hospodársky výsledok môže byť zisk, strata, alebo nulový výsledok hospodárenia. Nazýva sa aj výsledovka. Výkaz ziskov a strát je konštruovaný na základe vecnej podstaty nákladov a výnosov. Položky výkazu ziskov a strát sa uvádzajú v nasledovnom poradí: 1. Prevádzkový hospodársky výsledok - všetky výnosy a náklady z bežnej prevádzky podniku, 2.Hospodársky výsledok z finančných činností - výnosy a náklady z finančných a investičných činností, vrátane úrokov z úverov, 3. Daň z príjmov z bežnej činnosti - daň z príjmov z prevádzkových a finančných činností, 4. Mimoriadny hospodársky výsledok - výnosy a náklady z mimoriadnej činnosti a dane súvisiace s touto činnosťou.

14. Cash-flow – výkaz o peňažných tokoch, výkaz o príjmoch a výdavkoch podniku, zachytáva skutočný pohyb peňažných prostriedkov v danom období, hovorí nám, že firma je schopná platiť, fungovať, existovať , v trhovej ekonomike je významná pomôcka, nástroj pre finančné riadenie podniku. Hrubý cash flow je súčet čistého zisku, amortizácie a nedotknuteľných rezerv. Čistý cash flow je čistý zisk po odčítaní daní a nedotknuteľných rezerv. Prevádzkový cash flow - predstavuje "masu" peňazí, ktoré majetok firmy vyprodukoval za určité obdobie. Výkaz cash flow je súčasťou účtovnej závierky a prehľadne zachytáva nielen hospodárske, ale aj finančné transakcie podniku. Výkaz cash flow je usporiadaný výpočet položiek upravujúcich zisk ako hlavný zdroj prírastku peňažných prostriedkov na konci účtovného obdobia. Cieľom je preukázať celkové zdroje peňažných prostriedkov a ich využitie v členení na 3 skupiny: 1. na bežnú hospodársku činnosť (A), 2. na investičnú činnosť (B), 3. na finančnú činnosť (C).

15. Prvotná a druhotná platobná neschopnosť – 1. keď sú záväzky vyššie ako sú pohľadávky, máme viac platiť ako máme príjmy, 2.máme viac pohľadávok ako je suma záväzkov – t.j. nemôžeme splácať záväzky, pretože máme priveľa nesplatených pohľadávok.
    Ukazovateľ platobná neschopnosť ako pomer záväzkov a pohľadávok identifikuje v prípade neschopnosti podniku plniť si svoje platobné povinnosti, či je dôvodom problémov s úhradou záväzkov pôvodná, t.j. prvotná platobná neschopnosť alebo vyvolaná, t.j. druhotná platobná neschopnosť
16. Metódy zisťovania cash-flow – hrubý cash-flow – rozdiel medzi príjmami a výdavkami za určité obdobie, čistý cash-flow – čistý zisk-zisk po zdanení+odpisy.
17. Aké základné otázky sa riešia vo finančnom riadení? – a)koľko kapitálu potrebuje podnik na investičnú činnosť, b)odkiaľ sa potrebný kapitál získa, c)kam získaný kapitál umiestniť, d)ako sa bude uvedený kapitál využívať, e)oplatí sa investovať, f)ako sa bude rozdeľovať finančný výsledok

18. Metódy hodnotenia investičných rozhodnutí – Východiskom investičného rozhodnutia musí byť, odôvodnená potreba investície, potreba zvýšenia podnikového majetku, na príklad vo vzťahu k očakávanému rastu dopytu, alebo na zlepšenie kompetitívnosti.

19. Funkcie úročiteľa a odúročiteľa –  odúročiteľ – tento ukazovateľ sa používa, ak chceme vypočítať súčasnú hodnotu budúcich očakávaných príjmov. Na výpočet súčasnej hodnoty sa používa prevrátená hodnota úročiteľa: V0 = Vn . 1/(1+i)n, V0 – pôvodný kapitál, i – úroková miera, Vn – konečná hodnota vkladu, Úročiteľ – tento ukazovateľ sa používa pri jednorázovom vklade, alebo pri nerovnakých vkladoch za jednotlivé obdobia. Vn = V0 . (1+i)n

Vzájome sú opačné.

20. Vzorec pre budúcu hodnotu vkladu – vypočítame na základe jednoduchého alebo zložitého úrokovania. Jednoduché: K= I .(1+P/100.n) k - kapitál, I – istina, p/100 – úrokové percento, n – počet úrokových období, Zložité: K = I.(1+i)n  i – úroková miera, úročiteľ: r = (1+i) = (1+P/100)  

21. Súčasná hodnota budúcich efektov – je možné vypočítať odúročením sumy, ktorú získame v budúcnosti. I = k. (1/1+p/100)n = k . (1/1+i)n , odúročiteľ: r = 1/1+P/100 = 1/1+i

22. Právna forma podnikateľských subjektov – 1. podnik jednotlivca – majiteľom je jedna osoba, podniká sám, zodpovedá za činnosť, nesie riziko za podnikovú činnosť, za záruky podniku ručí celým svojím majetkom, môže mať tichého spoločníka. 2. verejné obchodné spoločnosti – v.o.s. – majitelia ručia celým svojím majetkom hnuteľným aj nehnuteľným, 3. komanditná spoločnosť – komplementár – ručí celým svojim majetkom, komandista – ručí len do výšky svojho vkladu, 4. kapitálové obchodné spoločnosti – s.r.o – zodpovedá do výšky svojho vkladu, a.s. základný vklad 1mil., 5. družstvá – poľnohospodárske, bytové, výrobné, spotrebné, 6. štátny podnik – vykonáva činnosť podľa obchodného zákonníka, 7. neziskové organizácie – VŠ, občianske združenia.

23. Spôsoby získavania kapitálu – a) vlastné – získavajú sa vložením finančných prostriedkov do ZI, vydaním obligácií, dlhopisov, opcii s dlhšou dobou splatnosti, premenou odpisov na investovanie do majetku zo zisku. b) cudzie – finančné výpomoci, bankové úvery, dlhodobé, strednodobé, krátkodobé, spotrebné úvery na dlhšiu dobu, záväzky dlhodobé, krátkodobé.

24. Potrebný objem kapitálu –

25. Kritický bod rentability – čiara súčtu nákladov fixných a pružných s čiarou tržieb, ktorá sa pretína v nulovom bode,  od ktorého pri zvyšovaní výkonu firma začína byť rentabilná, prechádza do pásma rentability, závisí to tiež od štruktúry nákladov a ich podielu medzi fixnými a variabilnými nákladmi, čím vyšší je podiel fixných nákladov, tým kritický bod rentability sa posúva doprava, t.z. , že firma musí ísť vyšší výkonnostný stupeň využitia, aby bola rentabilná. Nc=NP+NT, Tr=P . cena/jednotka, P-výkon, NC=NT+P.np
26. Definícia vlastných nákladov – sú prostriedky vynaložené na získanie majetku vlastnou činnosťou. Náklady sú spotreba živej a zhmotnenej práce vyjadrená v peniazoch. Náklady členíme podľa: vecného hladiska – mzdové, materiálové, réžijné, sociálne, dane... Kalkulačné – priamy materiál, priame mzdy, ostatné priame náklady, réžie – prevádzková, odbytová, správna. Objem výroby: variabilné – pružné – závislé na zmene objemu produkcie -  proporcionálne – náklady rastú rovnako rýchlo ako objem výkonov, progresívne – náklady rastú rýchlejšie ako objem výkonov, degresívna – náklady rastú pomalšie ako objem výkonov, regresívna – náklady sa vyvíjajú nepriamo úmerne s objemom výkonov + fixné – nepružné nezávislé na zmene objemu výroby.

27. Odpisy dlhodobého majetku, funkcie a metódy odpisovania – Odpisy – sú vyjadrením opotrebenia, alebo zníženia funkčných schopností jednotlivého majetku za určité obdobie. Finančné vyjadrenie úbytku hodnoty majetkovej zložky v súvislosti s jeho používaním poznáme fyzické opotrebenie aktívne a pasívne,  v dôsledku faktorov výkon a čas – morálne, technické zastaranie. Formou odpisov sa zabezpečuje návratnosť investícií (teoreticky). Funkcia odpisov: 1. odpisy  vyjadrujú spotrebu zhmotnenej práce, t.j. sú súčasťou vlastných nákladov, 2. odpisy sú zdrojom obnovy, t.j. nahradenia opotrebovaného majetku, 3. pomocou odpisov a ich oprávky je možné vyjadriť ZC ≠Z. Metódy odpisovania: lineárne, progresívne, degresívne – akceleračné, nerovnomerné.
28. Oceňovanie DHM –  a) obstarávacia cena – DNM, DHM, b) vlastné náklady, c) reprodukčná cena, DFM sa oceňuje v menovitej hodnote, obstarávacej cene.
29. Metódy získavania zdrojov financovania(úvery, obligácie, obchodný úver a krátkodobý úver) –  úver – pre podnik je návratnou formou získavania cudzích zdrojov, je to ekonomický vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odvodzovaní konkrétnej hodnoty alebo sumy na dočasné použitie s podmienkou návratnosti, poznáme dlhodobý, strednodobý, krátkodobý, preklamovací. Krátkodobý úver sa požíva na preklenutie sezónnosti, preklenutie nesúladu, obligácie – cenné papiere, ktoré vydáva emitent s cieľom získať dlhodobý alebo strednodobý úver, obligácia predstavuje dlžnícky záväzok emitente voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa, emitent má záväzok vyplatiť držiteľom obligácií úrokový výnos a v pevne stanovenom termíne vrátiť dlh. Formy: kontokorentný úver, krátkodobé účelové pôžičky, lombardný úver, eskontný úver, špecifické úverové služby (banková záruka)

30. Dodatočné formy úverov(leasing,forfaithing,faktoring) – 1. leasing -  z vecného hľadiska ide o prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorí ho používajú za úplatu podľa zmluvne dohodnutých podmienok, z finančného hľadiska je leasing špeciálnou formou úverového krytia dlhodobých potrieb podniku. Leasing poznáme: a)operačný, b) finančný a ten sa delí na jednoduchý, leverage, dohodou o predaji a spätnom prenájme.  2. Forfaiting – forma strednodobého alebo dlhodobého úverovania vývozu, je to technika uplatňovaná v zahraničnom obchode, odkúpenie dlhodobých pohľadávok. Finančný forfaiting je financovanie exportéra forfaitingovou firmou ešte pre uskutočnením dodávky. 3. Franchizing – dohoda, ktorou silnejšia a zavedená firma postupuje spravidla začínajúcemu podnikateľovi právo predávať výrobky tejto firmy na istom teritóriu.
31. Faktoring – predstavuje osobitnú formu krátkodobého financovania spojenú s obchodným úverom, v podstate sa jedná o odpredaj pohľadávky osobitnej organizácii, ktorá sa stará o jej inkaso. Pre faktora je to riziko, poskytujú v tri hlavné služby: preberajú všetky admin. práce spojené so správou pohľadávok svojich klientov - vedenie saldokonta, sledovanie lehôt splatnosti, inkaso pohľadávok, ich vymáhanie
32. Sústava daní(daň z príjmov FO a PO, cestná daň, daň z nehnuteľností = priame dane, DPH, spotrebná daň = nepriame dane – 1. priame dane – a) dane z príjmov FO a PO (19% rovná daň) b) majetkové dane – cestná daň, daň z dedičstva a darovania (už neexistuje), daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti, daň z nehnuteľnosti, z pozemkov a stavieb. 2. nepriame dane – a) DPH – štátom nariadená prirážka k cene – všeobecná daňová povinnosť, b) spotrebná daň – ňou štát zámerne zaťažuje spotrebu určitej skupiny tovarov. Mimo rozpočt. sústavu daní tvoria: povinné príspevky a poistenie, sociálne a zdravotné zabezpečenie... Funkcia daní je fiškálna – zdroje pre štátny rozpočet a regulačná – obmedzovať alebo motivovať.

33. Zadĺženosť a likvidácia podniku - celková zadĺženosť, miera zadĺženosti, zadĺženosť vlastného majetku, stupeň finančnej samostatnosti, stupeň samofinancovania. Ďalej napr. úverové zaťaženie (BÚ + Fin. výpomoci)/pasíva celkom) krytie cudzieho kapitálu, úrokové zaťaženie. Likvidácia sa uskutočňuje konkurzom, rozpredáva sa majetok, vyplácajú sa prednostné záväzky, zvyšok sa rozdeľuje medzi vlastníkov.