zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Podnikové financie

 

ťahák (pof_faq3.doc)

TEST I.

 

1. Získavanie vlastného kapitálu z externých zdrojov v  a.s. (charak. druhy akcií, práva a povinnosti akcionárov, výpočet odberného práva). Vlastný kapitál z externých zdrojov prichádza do podniku pri jeho založení ako pôvodný vklad vlastníka (vlastníkov). Ak v priebehu podnikového hospodárenia vznikne dodatočná potreba vlastného kapitálu a podnik nemá dostatok interných zdrojov, dochádza k ďalšiemu vlastníckemu vkladu. V a.s. získavajú prvotné vybavenie základným imaním, emisiou akcií a ich umiestnením na kapitálovom trhu. Právne predpisy v jednotlivých štátoch určujú potrebnú mimoriadnu výšku ZI pre tieto spoločnosti rôzne. Akcie a ich typy: Akcia je cenný papier stelešňujúci vlastnícke právo. Majiteľ akcie (akcionár) je vlastníkom príslušnej časti majetku spoločnosti, kt. akciu vydala (emitovala). Druhy: akcie, kt. znejú ma istú pevnú sumu majú nominálnu hodnotu. podielové akcie, kt. predstavujú istý podiel vlastného imania podniku. Akcie sa môžu emitovať ako, akcie na majiteľa a ako akcie na meno. Podľa spôsobu označenia vlastníka na listinné cenné papiere a zaknihované cenné papiere. Podľa rozsahu práv a povinností spojených s ich vlastníctvom: kmeňové-, prioritné-, a zamestnanecké akcie. Kmeňové akcie – práva akcionárov: -právo podielať sa na riadení podniku (hlasovacie právo), -právo získavania dividend (podiel na zisku), -právo na podiel z likvidačného výnosu pri likvidácii spoločnosti, -právo na zachovanie pôvodného podielu na majetku firmy (odberné právo /predkupné/ – majitelia majú právo nakupovať „mladé“ akcie. Subscripčná cena mladých akcií: CO=(KS-SC)/NP emisný kurz mladej akcie. Prioritné akcie – sú zvýhodnené: -stála dividenda (pevné % z nominálnej hodnoty), -prednosť pred výplatou dividendy na kmeňové akcie, -najskôr z likvidačného zostatku uspokojujú prioritných akcionárov, -nemajú hlasovacie právo. Zamestnanecké akcie – znejú na meno. Zvýhodnené podmienky: -odlišný režim splácania upísaných akcií, -časť nominálnej hodnoty nemusí byť splatená vôbec, -zvýhodnená výplata dividend.

2. finančné rozhodovanie o alokácii kapitálu do obežných aktív (charakteristika zásob, pohľadávok a PPP). Obežné aktíva predstavujú tú časť majetku podniku, ktorá sa používa krátkodobo a ktorej hodnota vchádza do vyrobeného výrobku. Štruktúra obežných aktív: -zásoby, -pohľadávky, -finančný majetok (pohotové peňažné prostriedky), -ostatné (náklady-, príjmy budúcich období). Alokácia kapitálu do zásob - riadenie zásob zahŕňa stanovenie objemu, štruktúry a miery ich využívania. Toto rozhodovanie ovplyvňujú faktory vonkajšie a vnútorné. Metódy stanovenia potreby zásob: a)priemerná výška zásob – výrobné zásoby sú viazané od ich vstupu do podniku až po ich postupné vkladanie do výroby. Poistné zásoby zabezpečujú plynulosť činnosti podniku. Zásoby hotových výrobkov sú viazané od prevzatia na sklad. Zásoby hotových výrobkov sú viazané od prevzatia hotových výrobkov na sklad až po ich predaj; b)modely optimalizácie zásob – cieľom je minimalizovať náklady spojené so zásobami. Modely sa delia z hľadiska  úplnosti informácii na deterministické a stochastické a z hľadiska prihliadania na vývoj v čase na statické, dynamické, stacionárne a nestacionárne; c)komplexné systémy riadenia zásob – sú spojené s používaním výpočtovej techniky; d)ukazovatele využitia – ukazovatele zásob: rýchlosť obratu zásob, koeficient využitia zásob, doba obratu zásob. Alokácia kapitálu do pohľadávok - spočíva v oblasti v určení veľkosti kapitálu, ktorý podnik v nich viaže. Objem pohľadávok je podmienený rozhodnutím dodávateľa o poskytovaní obchodného úveru odberateľovi. Pritom sa zohľadňuje viacero faktorov: podmienky predaja (určenie lehoty splatnosti úveru, poskytnutie skonta), požiadavky na kvalitu odberateľa (dodatočný zisk), poskytnutie úveru (stanovenie úverového limitu), inkaso pohľadávok (vytváranie účtovnej rezervy, poisťovanie obchodného úveru. Alokácia kapitálu do pohotovostných peňažných prostriedkov - z obežných aktív  sú najlikvidnejšie. Peňažné prostriedky zabezpečujú úhradu splatných záväzkov podniku, úhradu ostatných výdavkov podniku, tvorbu likvidných rezerv, vecné a finančné investície. Nadmerná suma peňažných prostriedkov v likvidných rezervách môže znamenať, že sa podnik pripravuje o vyšší výnos. Na jednej strane PPP neprinášajú žiadny výnos a na druhej strane zabezpečujú likviditu podniku. Krátkodobé cenné papiere vstupujú v rôznych formách (zmenky, šeky, poukážky, depozitné certifikáty).

3. Vymenujte a stručne charakterizujte faktory ovplyvňujúce finančnú štruktúru podniku a)náklady kapitálu pre podnik – sú to náklady podniku na získavanie a viazanie jednotlivých zložiek jeho kapitálu, b)náklady finančných ťažkostí – výkyvy vo výnosoch a nákladoch môžu viesť k neschopnosti platiť úroky a splátky väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý, c)majetková štruktúra podniku – má úzku väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý, d)požiadavky finančnej istoty a finančnej voľnosti – je dané očakávanou schopnosťou podniku plniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby, e)snaha udržať kontrolu nad činnosťou podniku – podnik potrebuje na financovanie svojej expanzie dodatočný kapitál.

4. Charakterizujte pojmy riziko a neistota (rozveďte a spôsoby kvantifikácie rizika) Neistota je neurčitosť, náhodnosť podmienok, pôsobenia alebo výsledkov istých javov či procesov. Rizikom je taká neistota pri ktorej sme schopní pomocou rozličných metód kvantifikovať možnosť vzniku nepriaznivých alternatív. Z hľadiska vecného členíme riziko na podnikateľské finančné a z hľadiska príčinu na systematické a nesystematické.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST II.

 

1. finančné rozhodovanie o dlhodobej alokácii kapitálu (charakteristika a členenie dlhodobých vecných investícií, metódy hodnotenia efektívnosti investičného projektu). Ide o vecné a finančné investovanie. Forma alokácie kapitálu je investícia, pričom investovanie je proces s rôznym časovým trvaním. Základným predpokladom dobrej realizácia investičného projektu je predinvestičná príprava, ktorej výsledkom je technicko-ekonomická štúdia, ktorá koncentruje informácie potrebné na vyhodnotenie variantov projektu. Členenie investícií: 1.podľa času – dlhodobé a krátkodobé, 2.podľa motivácie – vyvolané dopytom a vyvolané ponukou, 3.podľa súvislosti realizácie – nezávislé, závislé, vylučujúce sa, 4.ďalej na – obnovovacie (reštitučné) a rozvojové (rozširovacie). Dlhodobé vecné investície – finančné rozhodovanie o dlhodobej alokácii kapitálu do hmotného, nehmotného investičného majetku a finančných investícií. Finančná stránka dlhodobého investovania – spočíva v dlhodobom plánovaní, t.j. zostavovaní kapitálového rozpočtu v podniku. Základné druhy: - plánovanie peňažných prúdov z investície, -zohľadnenie rizika z investície, - výber investičného projektu, - zdroje dlhodobých finančných investícií. Investičné rozhodnutie – robí sa na základe vyhodnotenia investičného projektu, v ktorom sa sústredia najdôležitejšie ekonomické parametre vecnej investície a to: kapitálov výdavky, ktoré majú dlhodobú návratnosť, peňažné príjmy, ktoré súvisia so životnosťou, návratnosťou investovania kapitálu vyjadrenou odpismi + čistý zisk ako ekonomický výnos, životnosť. Kritéria hodnotenia investičných projektov – z časového hľadiska na statické (doba úhrady, metóda rentability) a dynamické (VMV, ČSH, ISH). Podľa chápania efektu z investície: nákladové, vtedy ak sa nedajú presne odhadnúť ceny budúcej produkcie ani presne určiť zisk, ziskové, ktoré sú komplexnejšie, čisté peňažné príjmy, kde kritériom sú peňažné príjmy investície. Jednotlivé metódy: 1.priemernej rentability investičného projektu – ide o jednoduchú, bankami často  používanú metódu. 2.doba úhrady – doba návratnosti, predstavuje čas, za ktorý sa investícia splatí z peňažných príjmov z investície, teda zo ziskov po zdanení a odpisov. 3.čistá súčasná hodnota – vychádza z čistých peňažných príjmov z investície a časovej hodnoty, ktorá sa premietne cez diskontovanie peňažných tokov z investície požadovanou mierou výnosnosti. 4.index súčasnej hodnoty – resp. index rentability, vyjadruje podiel očakávaných čistých peňažných príjmov na kapitálových výdavkoch. 5.vnútorná miera výnosnosti – resp. vnútorná miera návratnosti je taká úroková miera, pri ktorej sa súčasná hodnota peňažných príjmov z investície rovná kapitálovým výdavkom. K nákladovým metódam hodnotenia investičného projektu patrí metóda priemerných ročných nákladov a metóda diskontovaných nákladov.

2. finančné hospodárenie podniku v osobitných podmienkach (prehľad štruktúry kapitálu, kooperácia formou holdingu, konkurzové vyrovnanie). Pri zvyšovaní podnikového kapitálu môže ísť o zvýšenie celkovej sumy kapitálu vloženej do podniku alebo len o zvýšenie vlastného imania. Zvýšenie ZI sa môže uskutočniť z externých zdrojov alebo interných zdrojov. Zvýšenie z externých zdrojov znamená dodatočný vklad vlastníkov. Zvýšenie z interných zdrojov znamená len zmenu štruktúry vlastného imania podniku. Zmeny štruktúry kapitálu: 1.v rámci vlastného imania – pridelenie nerozdeleného zisku do rezerv, predelenie rezerv podniku na doplnenie HV, použitie rezerv podniku na zvýšenie ZI. 2.v rámci cudzieho kapitálu – rozloženie získaných úverov medzi viacerých používateľov, konverzia úveru za iný (úrokovo výhodnejší), úhrada strednodobých a dlhodobých úverov s cieľom zvýšiť likviditu, zámena druhov úveru z hľadiska ich záruk. 3.medzi VI a cudzím kapitálom – premenou časti ZI na záväzok, premenou cudzieho kapitálu na ZI, zmena ZI bez celkovej sumy cudzieho kapitálu a naopak. Združovanie podnikov: na základe dohody: 1.konzorcium – združenie ekonomických subjektov s cieľom realizovať spoločne projekt. 2.kartel – subjekty rešpektujú isté spoločné podmienky pri vykonávaní rôznych činností. 3.koncern – združenie právne samostatných podnikov, ktoré podliehajú spoločnému vedeniu. 4.stavovské zväzy – spájajú subjekty s cieľom presadzovania ich spoločných záujmov. na základe kapitálového prepojenia: 1.fúzia – dva alebo viac podnikov sa spojí. 2.holding – združenie podnikov, najčastejšie ide o materskú spoločnosť s dcérskymi. Typy: pyramidálna – na vrchole stojí materská firma. Radiálna – v centre je materská a okolo nej sú dcérske. Cyklická – kde na prvý pohľad nemožno identifikovať materskú spoločnosť. Krízové riadenie zahŕňa riadenie činnosti podniku. Konsolidácia – vnútorné ozdravenie podniku c cieľom znížiť úroveň podnikového rizika. Sanácia – súbor opatrení na prekonanie trvalejšej likvidity. Likvidácia – podľa vplyvu na podnikateľskú činnosť sa člení na vecnú a formálnu, podľa rozsahu na čiastočnú a úplnú a podľa toho, kto dáva impulz na likvidáciu na nútenú a dobrovoľnú. Nútená úplná sa nazýva konkurz – vyhlasuje sa vtedy, keď má dlžník viac veriteľov a nie je schopný dlhší čas platiť svoje splatné záväzky, dlžník je teda v úpadku. Návrh na vyhlásenie konkurzu môže podať sám vlastník, veriteľ alebo likvidátor.

3. čo je to devizový kurz a ktoré faktory ho ovplyvňujú? Predstavuje cenu menovej jednotky jednej krajiny vyjadrenú v menových jednotkách inej krajiny pri bezhotovostnom platobnom styku. Širší pojem je menový kurz. Poznáme tiež pojem valutový kurz, ktorý sa používa v hotovostnom platobnom styku. V medzinárodnom obchode sa používa len devízový kurz. Možno ho kvantifikovať priamou a nepriamou kotáciou. Centrami devízových obchodov sú Londýn, Zürich, New York, Frankfurt, Tokio. Podľa charakteru obchodov rozoznávame promptné a termínové operácie. K faktorom dlhodobo pôsobiacim na devízový kurz patrí miera inflácia, kurzový systém príslušnej krajiny, úrokové miery. K krátkodobým bežné obchodné a finančné transakcie, špekulačné presuny peňazí, zásahy emisnej banky.

4. definujte podnikové financie a opíšte jednotlivé typy peňažných vzťahov tvoriacich obsah podnikových financií. Podnikové financie predstavujú sústavu peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní finančných zdrojov, ich alokovaní do jednotlivých zložiek majetku, pri produktívnom využívaní tohto majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov. Členenie peňažných vzťahov: 1.podľa charakteru – Rozpočtové - v ktorých ide o jednostranný presun majetku v peňažnej forme. Poisťovacie – presun peňažného majetku do poisťovacieho fondu, je tu podmienený spätný pohyb. Realizačné – vznikajú pri kúpe a predaji tovaru alebo služby pri promptnom platení. Úverové – presun majetku v peňažnej forme a spätný pohyb po uplynutí určitej doby. 2.podľa subjektov – V rámci podniku – v ktorých ide o zmenu majetkovej formy. Medzi podnikom a iným ekonomickým subjektom – napr. zamestnancami, veriteľmi... 3.podľa podnikovej činnosti – Pri získavaní finančných zdrojov (financovanie), spojené s alokáciou (investovanie), viažuce sa na produktívne využívanie podnikového majetku (náklady, výnosy, HV), zabezpečujúce rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov hospodárenia (samofinancovanie)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST III.

 

1. CHARAKTERIZUJTE HOSPODársky výsledok podniku (faktory ovplyvňujúce jeho výšku, princíp tvorby a rozdeľovania zisku v našej praxy, vplyv daňovej a dividendovej politiky). Podnik zisk využíva nielen ako zdroj financovania, ale aj ako ukazovateľ úspešnosti a efektívnosti podnikania. Najčastejšie sa vypočítava ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Výška dosiahnutého zisku, resp hospodárskeho výsledku, závisí os niekoľkých základných činiteľov. Ako: objem realizovanej produkcie (možnosť zvyšovať zisk podniku zvyšovaním objemu realizácie je podmienená schopnosťou umiestniť zodpovedajúci objem produkcie na trhu, štruktúra realizovanej produkcie (niekoľko druhov výrobkov s rozdielnymi vzťahmi medzi realizačnou cenou a nákladmi), ceny realizovanej produkcie (ovplyvňujú zisk podniku priamo úmerne, t.j. pri raste ceny rastie aj zisk), náklady na jednotku realizovanej produkcie (pôsobia na zisk nepriamo úmerne – čím sú nižšie, tým vyšší bude zisk, sú takým faktorom pôsobiacim na zisk, na ktorý môže podnik intenzívne a mnohostranne pôsobiť. Preto sa vývoju a možnostiam znižovania nákladov venuje v podniku mimoriadna pozornosť). V súlade so všeobecne platnými úpravami podnik rozdeľuje vykázaný zisk v tomto poradí: na úhradu daní, na výplatu dividend a na samofinancovanie podniku. Daňová politika – sleduje dva základné ciele: zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na pokrývanie výdavkov štátu a cieľavedome ovplyvňovať hospodársku a sociálnu politiku štátu. Daňová politika vychádza zo zdanenia príjmov fyzických a právnických osôb. Daň z príjmov fyzických osôb – podliehajú všetky príjmy fyzických osôb. Daňovým základom je suma, o ktorú všetky príjmy daňovníka prevyšujú preukázateľné vynaložené výdavky na ich dosiahnutie. Pri dani z príjmov právnických osôb – je základom dane hospodársky výsledok, alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami. Základ dane sa znižuje o odpočítateľné položky. Všeobecná výška daňovej sadzby je stanovená na 29 %. Dividendová politika – dividenda predstavuje časť zisku kapitálovej spoločnosti. Je to príjem akcionára, ktorý vyplýva z vlastníctva akcií. Typy: stabilná – dividenda na akciu nesmie byť nižšia ako v predchádzajúcom období, pasívna-reziduálna – dividendy sa vyplácajú len vtedy, ak spoločnosť nemá lepšie, výnosnejšie príležitosti, fixná výška – dividendového podielu, najstarší a najmenej používaný typ.

2. získavanie dlhodobých a strednodobých finančných zdrojov úverovou formou (obligácie, finančné úvery, dodávateľské úvery). Za dlhodobé úvery sa považujú finančné zdroje získavané podnikmi úverovou formou sa obdobie prekračujúce štyri až šesť rokov Ako strednodobé sa charakterizujú úvery s lehotou splatnosti pod túto hranicu, pokiaľ prekračuje jeden rok. Obligácie – sú cenné papiere, ktoré vydáva emitent na získanie dlhodobého alebo strednodobého úveru. Obligácia predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa. Pri rozhodovaní o kúpe obligácie je dôležitá jej cena, rizikovosť, výnosovosť, termín a spôsob splatenia. Cena obligácie odpovedá jej nominálnej hodnote. Rizikovosť obligácie je daná jednak tým, ako je príslušná emisia zaručená, jednak celkovým ocenením bonity a spoľahlivosti emitenta (zaručené a nezaručené obligácie). Výnosnosť obligácie – úrokový výnos môže emitent stanoviť pevným percentom, pevnou úrokovou mierou. Termín a spôsob splatenia obligácie – lehota ich splatnosti je od 5 až do 30 rokov. Splácajú sa jednorazovo alebo postupne. Typy obligácií: zamestnanecké obligácie – na meno, sú neprevoditeľné na iné osoby, konvertibilné obligácie – majiteľ ich môže vymeniť za iný typ CP vydaný príslušným emitentom, obligácie s nulovým kupónom – počas celého obdobia až do lehoty splatnosti neprinášajú žiadne úrokové výnosy, ziskové obligácie – majú právo na istý podiel na zisku, obligácie s dvojitou menou – úroky sa platia v jednej mene a splatenie sa uskutočňuje v inej mene, rizikové obligácie – majú vysokú úrokovú mieru, medzinárodné obligácie – zahraničné obligácie. Finančné úvery – poskytujú a prijímajú sa v peňažnej forme na základe úverovej zmluvy medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom. Finančné úvery sa poskytujú vo viacerých formách. Najčastejšie je to úver na financovanie rozvojových potrieb podniku (investičný úver), ďalej úvery poskytované formou hypotekárnych záložných listov, úvery v rámci revolvingového systému a exportný úver. Dodávateľské úvery – úvery strednodobého charakteru, ktoré poskytujú dodávatelia strojov a zariadení odberateľom v tovarovej forme. Poskytujú sa v dvoch formách, keď zariadenie prechádza do vlastníctva odberateľa a podmienený predajný kontrakt.

3. stručne charakterizujte jednotlivé metódy tvorby finančného plánu podniku. K základným metódam, ktoré sa využívajú v podnikoch vo finančnom plánovaní, patria tieto: Metóda percentuálneho podielu na tržbách – je to metóda na základe plánu predaja a plánu zisku. Základnou vstupnou informáciou je očakávaný objem predajov v plánovanom období prevzatý z plánu predaja. Regresná metóda – zohľadňuje štatisticky overenú skutočnosť premenlivého pomeru dvoch veličín. Metóda pomerových finančných ukazovateľov – využíva sa na tvorbu plánovej finančnej bilancie, alebo na opravu východiskovej finančnej bilancie. Analýza nulového bodu – skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov. Finančné modely – dve skupiny: simulačné metódy – pomáhajú vypracovať plánové finančné dokumenty, a optimalizačné modely – umožňuje hľadať najlepšie riešenie.

4. Charakterizujte substančnú metódu oceňovania podniku.

Trhová hodnota podniku sa určuje ako súčet ocenení jednotlivých majetkových súčastí podniku znížený o súčet všetkých záväzkov podniku. Základný rozdiel je v tom, že hmotný majetok sa oceňuje v reprodukčných cenách. Investičný majetok podniku zahŕňa pozemky, budovy, stavby, stroje, zariadenia, nehmotný investičný majetok, finančné investície. Zásoby sa oceňujú reprodukčnými cenami, pohľadávky s hodnotou k termínu oceňovania, záväzky obdobným spôsobom ako pohľadávky. Rozdiel medzi takto ocenenými aktívami a záväzkami podniku sa označuje ako substančná hodnota. Je to vlastne súčasná hodnota vlastného imania podniku. Výhody: nadväznosť na evidenciu a inventúru, jednotlivé položky výpočtu možno presne identifikovať. Nevýhody: neberie do úvahy súčasnú a perspektívnu výnosnosť podniku, schopnosť produkovať zisk

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST IV.

 

1. Finančné investície (charak. Jednotlivé druhy cenných papierov, kvantifikácia výnosu a riziká CP, ciele dlhodobého a krátkodobého investovania). Portfólio CP. Motívom finančného investovania podniku je snaha o čo najefektívnejšie zhodnocovanie kapitálu. Výsledok finančného investovania účtovne rozčleňuje podľa času a účelu na finančné investície akcie, podielové CP, vklady, finančné pôžičky, pozemky, ...) a krátkodobý finančný majetok (peniaze, obchodovateľné CP, dlhopisy, vlastné akcie, vlastné obligácie, ...). Finančné investovanie sa uskutočňuje na finančnom trhu. Na kapitálovom trhu s dlhodobými cennými papiermi, na peňažnom trhu s krátkodobými cennými papiermi. Cenný papier je dokument, ktorý predstavuje právny nárok na peňažné plnenie. Primárny trh – investori kupujú cenné papiere, sekundárny trh – majitelia CP predávajú CP  ďalším investorom. Obligácie sú určené na dlhodobé uloženie kapitálu a obvykle majú pevne stanovenú lehotu splatnosti. Obligácie sa členia podľa emitenta na štátne, komunálne, bankové, podnikové dlhopisy a podľa úroku na obligácie s pevným úrokom a s pohyblivým úrokom. Akcie emitujú podnikateľské subjekty pri založení. Akcie prioritné a kmeňové. Na burze cenných papierov sa sústreďuje sekundárny trh s cennými papiermi. Na Slovensku BCPB (Burza cenných papierov v Bratislave). BCPB má dve trhy: hlavný trh a vedľajší trh. Súčasťou burzových obchodov sú špekulácie. Haussisti – cieľom majú predaj CP so ziskom. Baissisti – špekulujú na pokles trhových cien. Trhová cena cenného papiera sa môže vyjadriť absolútne alebo relatívne, preto sa označuje ako burzová cena alebo kurz cenného papiera. CP môžu mať výnosy fixné alebo pohyblivé. Druhy CP ako akcie a dlhopisy (obligácie) môžu mať fixné výnosy obvykle prioritné akcie a dlhopisy a pohyblivé výnosy majú kmeňové akcie. Výnos z obligácie tvoria úroky, splátky, prémie. Celkový výnos z obligácie je súčtom bežných čistých ročných výnosov a kapitálového výnosu v prípade predaja obligácie. Výnos z kmeňovej akcie tvorí dividenda a kapitálový zisk. Dva druhy výnosnosti: očakávaná (investor predpokladá dosiahnuť výnos vo forme dividend alebo rastu cien akcií) a požadovaná (kompenzácia za odloženie spotreby). Portfólio CP – cieľom portfólia CP je diverzifikácia rizika, pretože držba viacerých CP umožňuje investorovi buď získať primeranú mieru výnosu investovaného kapitálu pri nízkom riziku alebo získať čo najvyššiu mieru výnosu investovaného kapitálu. Portfólio CP rozlišuje dva druhy rizík: trhové riziko – postihuje všetkých emitentov a špecifické riziko – odráža sa v pohybe trhovej ceny cenných papierov. Priemerná výnosnosť portfólia akcií závisí od výnosnosti každej akcie a od výšky kapitálu, ktorý sa do tejto akcie investoval. Pri riziku CP treba  zohľadniť vzájomné vzťahy a to: kladne korelované (ktorých výnosnosť sa v minulosti stúpala alebo klesala rovnako), nekorelované (pohyb ich kurzov a výnosov spolu nesúvisí), záporne korelované ( výnosnosť sa pohybuje opačným smerom).

2. financovanie podnikových potrieb z odpisov (základné odpisové metódy, odpisová politika štátu podnikov). Odpisy sú peňažným vyjadrením opotrebovania hmotného a nehmotného investičného majetku. Podnik odpisuje hmotný a nehmotný  investičný majetok. Výška odpisov závisí od ceny investičného majetku, doby jeho životnosti a od uplatňovanej odpisovej metódy. Investičný majetok môže byť ocenený: obstarávacou cenou, reprodukčnou cenou a zostatkovou cenou. Ďalším faktorom, kt. ovplyvňuje výšku odpisov je životnosť investičného majetku. Vyjadruje obdobie, počas ktorého môže príslušný investičný majetok slúžiť na účel, na ktorý bol nadobudnutý. Poznáme fyzické opotrebovanie – vzniká v dôsledku produktivity práce a tým znižovania nákladov a cien investičného majetku. Odpisové metódy: a)lineárna: počas celej doby životnosti hmotného a nehmotného majetku sa odpisuje v rovnakej výške. Výhoda – jednoduchosť a prehľadnosť. b)degresívna: výška odpisov v priebehu doby životnosti postupne znižuje. Delí sa na tri typy: zostatková: ročné odpisy sa počítajú zo zostatkovej ceny; kumulatívna: vstupná cena investičného majetku sa vynásobí odpisovou sadzbou; holandská: vstupná cena sa rozdeľuje na 1/3-u (počas 4 rokov - 1.-3. 10% a 4. roku 3,33%) a na 2/3-y odpisujeme lineárne počas celej doby životnosti. c)progresívna: výška odpisu postupom času rastie. V súčasných podmienkach hospodárenia našich podnikov sa uplatňujú rôzne odpisové metódy. HIM a NHIM v závislosti od doby odpisovania rozdeľuje do piatich skupín. Podnik si môže pre každý HIM a NHIM ľubovoľne zvoliť spôsob odpisovania. Zvolený spôsob v priebehu odpisovania nie je možné zmeniť.

3. Nepriame formy finančnej podpory podniku zo strany štátu. Znamenajú znižovanie výdavkov, zmierňovanie ich finančných rizík. Zahŕňame sem: sadzby dane z príjmov (môžu sa diferencovať vo všeobecnosti v závislosti od dosiahnutého objemu príjmov), daňové úľavy a preferencie (znižujú daňovú povinnosť), úverové a úrokové výhody (sú určené na podporu realizácie, rozvoja), štátne záruky za bankové úvery (finančná pomoc štátu), štátna regulácia cien, odpustenie cla.

4. finančné hospodárenie podniku v osobitných podmiekach (zmena právnej formy podniku, finančné otázky, fúzie a sanácie podniku). Pri zmene právnej formy formálne zaniká dovtedajší podnik a vzniká nový podnik s inou právnou formou. Menia sa vnútropodnikové vzťahy: ručenie, vedenie, rozdeľovanie zisku, daňové zaťaženie,...). Fúzia je proces, pri ktorom sa dva alebo viac podnikov s právnou subjektivitou spojí do jedného podniku. Formy: prevzatie – preberaný podnik stráca právnu subjektivitu a ekonomicky sa integruje do preberajúceho podniku; zlúčenie – zlučujúce sa podniky formálne zanikajú, vzniká úplne nový podnik. Podľa charakteru činnosti poznáme horizontálnu, vertikálnu a konglomerátnu fúziu. Sanácia je opatrenie na prekonanie trvalejšej likvidity a rentability. Formy: čistá sanácia – úhrada podnikovej straty na ťarchu jeho ZI; sanácia získaním nových prostriedkov od vlastníkov – dodatočné platby vlastníkov uhrádzajú stratu; sanácia úpravou záväzkov voči veriteľom; zníženie v podniku viazaného kapitálu s jeho následným zvýšením

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

test v.

 

1.  Finančná a  kapitálová štruktúra podniku (faktory na ňu pôsobiace, problémy jej optimalizácie). Finančná štruktúra vyjadruje podiel jednotlivých zložiek vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitály podniku, ktorý kryje majetok podniku. Kapitálová štruktúra je užší pojem, vyjadruje štruktúru dlhodobého kapitálu, či už vlastného alebo cudzieho, ktorý kryje dlhodobý majetok podniku. Obidve kategórie možno posudzovať zo: statického hľadiska, kde ide o štruktúru kapitálu kryjúceho majetok podniku k istému momentu a z dynamického hľadiska, kde ide o štruktúru majetku, ktorým sa financuje prírastok majetku za dané obdobie. Faktory pôsobiace na štruktúru podniku: 1.náklady kapitálu pre podnik, tzv. cena kapitálu – je to podiel na zisku, ktorý vlastník očakáva a získava za vklad do podniku, v a.s. je to dividenda. Cena kapitálu závisí od rizika. Nákladom cudzieho kapitálu je úrok, ktorého miera sa líši podľa doby, na ktorú bol úver poskytnutý a podľa bonity dlžníka. Úrok je daňovo uznaný náklad a tvorí tzv. daňový štít, preto ho berieme len v upravenej výške ako skutočný úrok. Vo všeobecnosti sú náklady vlastného kapitálu nižšie ako cudzieho z dôvodu, že riziko vlastníka je vyššie ako riziko veriteľa. 2.náklady finančných ťažkostí – LEVERAGE RIZIKO – vyvoláva znižovanie priemerných nákladov v podniku a zároveň zvyšuje riziko platobnej schopnosti podniku. 3. majetková štruktúra podniku – je tu dôležitá rýchlosť obratu jednotlivých položiek aktív, t.j. rýchlosť premeny aktív na peniaze. Podniky pri tom rešpektujú dve pravidlá, A)zlaté pravidlo financovania, ktoré požaduje, aby zdroje, ktorými sú zložky majetku kryté, boli k dispozícii podniku minimálne na dobu, po ktorú je príslušná zložka majetku viazaná, B)zlaté bilančné pravidlo, ktoré požaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý ma podnik k dispozícii trvalo alebo dlhodobo. 4.pôsobenie inflácie – čím je inflácia vyššia, tým je jej vplyv na finančnú štruktúru zreteľnejší. Inflácia zvyšuje nominálne úrokové miery, čím zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov. 5.finančná istota a finančná voľnosť podniku – Istota je daná očakávanou schopnosťou splniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby. Voľnosť znamená taký stupeň jej likvidity, aby mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti. 6.snaha udržať vlastnícku kontrolu nad podnikom – problém aktuálny vtedy, ak potrebuje podnik v čase expanzie dodatočný kapitál. 7.situácia na finančnom trhu – manažment si vytvára predstavu o finančnej štruktúre a posudzuje, či mu situácia na finančnom trhu umožňuje túto štruktúru dosiahnuť.

2. Oceňovanie podniku ako celku (faktory pôsobiace na oceňovanie podniku, metódy oceňovania podniku).

Oceňovanie podniku ako celku sa vždy uskutočňuje na konkrétny účel (pri kúpe, predaji, pri konkurze, likvidácii). Faktory pôsobiace na oceňovanie podniku: 1.Suma cien podnikového majetku – koľko kapitálu by bolo potrebné vynaložiť, aby sa  vybudoval podnik s rovnakými produkčnými možnosťami, aké má oceňovaný podnik. Treba brať do úvahy ceny obstarania, opotrebovanie IM, trhové ceny, náklady spojené so založením podniku. 2.Finančná štruktúra podniku – informuje o podiele vlastného a cudzieho kapitálu na krytí podnikového majetku. Ak niekto kupuje podnik, kupuje ho aj s jeho záväzkami, ktoré musí plniť. 3.Výnosnosť podniku – trhová cena sa určuje na základe jeho budúcich výnosov prostredníctvom úrokovej miery, ktorou budúce výnosy odúročujeme k momentu oceňovania. 4.Hodnota firmy – zahŕňa peňažné vyjadrenie nehmotného majetku, ktorý nie je zachytený v účtovnej evidencii podniku. Metódy oceňovania podniku: Majetkové: 1.Určenie účtovnej hodnoty podniku – najjednoduchšia a najmenej spoľahlivá metóda. Jedinou prednosťou je, že vychádza z účtovnej evidencie, čiže každá položka je dokladovateľná. Nedostatky: investičný majetok sa neoceňuje reprodukčnými cenami (vychádza z cien obstarania), nerešpektuje sa faktor času, nie sú zahrnuté nehmotné aktíva. 2.Substančná hodnota podniku - Trhová hodnota podniku sa určuje ako súčet ocenení jednotlivých majetkových súčastí podniku. Základný rozdiel je v tom, že hmotný majetok sa oceňuje v reprodukčných cenách. Rozdiel medzi takto ocenenými aktívami a záväzkami podniku sa označuje ako substančná hodnota. Je to vlastne súčasná hodnota vlastného imania podniku. Výnosové: – oceňuje sa ako majetok schopný prinášať výnos. Tri veličiny: 1.čistý výnos podniku – určuje ho metóda diskontovaného cash flow a kapitalizovaného zisku. 2.úroková miera kapitalizácie čistého výnosu – miera výnosu, ktorá sa očakáva. 3.stupeň rizikovosti. Iné metódy: - metóda priemernej hodnoty, metóda nadzisku, metóda porovnávania, špecifické metódy, subjektívne metódy.

3. obchodný úver podniku. formy jeho zabezpečenia, úloha zmenky. Je charakteristický tým, že prostriedky sa neposkytujú v peňažnej, ale v naturálnej forme. Dodávateľ dodá tovar alebo službu s tým, že odberateľ zaplatí po uplynutí dohodnutej lehoty. Má dve obmedzenia: môže ho poskytovať len dodávateľ odberateľovi a do výšky, ktorá neohrozuje jeho vlastnú likviditu. Pri tomto úvere nie je vyjadrená výška úroku, preto sa hovorí, že je to bezúročný úver, ale predávajúci si zahrnie úrok priamo do ceny. Tento úver je podobný ako dodávateľský, lenže ide o úver krátkodobý. Vzťah odberateľ dodávateľ má presné podmienky zúčtovania, zabezpečenia a splatenia úveru. Vzájomná dôvera, ak má odberateľ u dodávateľa otvorený účet, t.j. nakupuje bez toho, aby splácal záväzky. Vzájomná nedôvera, ak dodávateľ žiada o písomné uznanie dlhu a vystavenie zmenky. Je možné aj prolongácia, t.j. odklad platenia.

4. získavanie vlastného kapitálu emisiou akcií (charakterizujte techniku emisie akcií, zamestnanecké a manažérske akcie). Technika emisie akcií sa líši podľa charakteru akciovej spoločnosti, pre ktorú sa emitujú: súkromne vlastnené spoločnosti – ide o malé spoločnosti, s ich akciami sa takmer neobchoduje a vlastní ich malí počet ľudí; verejne vlastnené spoločnosti – ide o väčšie spoločnosti, ktoré vlastní množstvo investorov. S ich akciami sa obchoduje na kapitálovom trhu. Emisia akcií je pomerne zložitá a nákladná procedúra. Emitujúca firma sa musí rozhodnúť o veľkosti kapitálu, ktorý chce získať a type vydávaných akcií. Zamestnanecké akcie – majú formu akcie na meno zamestnanca. Ide o akcie so zvýhodnenými podmienkami, zvýhodnená výplata dividend, odlišný režim splácania upísaných akcií. Nevýhodou je, že prevod sa môže uskutočniť len medzi zamestnancami. Manažérske akcie  sú z právneho hľadiska formou zamestnaneckých akcií.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST VI.

 

1. FINAnčný cieľ podnikateľskej činnosti a čiastkové finančné ciele podniku (platobná schopnosť, likvidita, rentabilita a stabilita). Finančnou politikou podniku rozumieme konkrétny spôsob riadenia a uskutočňovania jeho finančnej činnosti. Cieľom podnikateľskej činnosti je maximalizácia trhovej hodnoty podniku. Najdôležitejšie čiastkové finančné ciele podniku: likvidita, rentabilita a stabilita. Likvidita – je schopnosť premeniť hodnoty na peniaze. Predpoklady podniku plniť platobné záväzky v budúcich obdobiach. Zabezpečiť likviditu podniku znamená mať takú štruktúru finančných zdrojov, aby jednotlivé majetkové súčasti nadobudli v procese svojho kolobehu peňažnú formu skôr, ako sú splatné záväzky, ktoré príslušné majetkové súčasti kryjú. Platobná schopnosť – znamená, že podnik má vždy toľko pohotových platobných prostriedkov, aby mohol bežne a načas uhrádzať svoje splatné záväzky. Rentabilita vyjadruje ziskovosť. Podnik je rentabilný, ak dosahuje zisk, t.j. ak sú jeho výnosy väčšie ako náklady. Pre podnikateľa je najdôležitejšia miera rentability vlastného kapitálu, ktorá je daná vzťahom: RVK = (zisk po zdanení * 100) / vlastný kapitál. Stabilita – znamená schopnosť pri stále sa meniacich vonkajších aj vnútorných podmienkach podnikovej činnosti zabezpečovať požadovanú úroveň likvidity a rentability. Stabilitu nemožno v žiadnom prípade stotožňovať s nepohyblivosťou. Naopak, udržiavanie finančnej stability predpokladá pružnosť, schopnosť operatívne reagovať na zmeny v potrebe podnikového kapitálu a na zmeny podmienok finančných trhov.

2. získavanie krátkodobých finančných zdrojov úrokovou formou.

 

3. charakterizujte základné parametre investičného projektu. Základným predpokladom dobrej realizácie investičného projektu a jeho úspešného fungovania je kvalitná predinvestičná príprava. Parametre investičného projektu: 1.súhrnný prehľad výsledkov – sú zahrnuté hlavné výsledky a závery jednotlivých častí. 2.zdôvodnenie a vývoj projektu – hodnotí sa potreba projektu, jeho ekonomické prínosy. 3.kapacita trhu a produkcia – analýza doterajšej situácie. 4.materiálové vstupy  - nároky na materiál a možnosti ich substitúcie. 5.lokalizácia a prostredie  - zohľadňuje dopravné vzdialenosti a ekologické aspekty. 6.technický projekt – vhodné technológie, spoľahlivé, bezpečné. 7.organizačný projekt, 8.pracovné sily a 9.časový plán realizácie spolu analyzujú organizáciu výroby, zásobovania, technického rozvoja. 10.finančné a ekonomické vyhodnotenie projektu – vyčíslenie finančných nárokov, potrebných kapitálových výdavkov investičného projektu, očakávané peňažné príjmy a ich časová aktualizácia, ako aj ich riziko.

 

4. čo je úrok, ktoré komponenty zahrňuje úroková miera? aké základné úrokové sadzby poznáme? Úrok je platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu. Výška úroku sa stanovuje %-ou sadzbou úrokovej miery. V úrokovej miere sú zahrnuté komponenty, ako čistý (netto) úrok, úhrada nákladov spojených s poskytnutím úveru, odmena veriteľa za znášanie rizika, inflačná prémia, miera zdaňovania úrokového výnosu veriteľa. Vzhľadom na mieru inflácie a mieru zdaňovania úrokového výnosu poznáme nominálnu (je miera určená zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom ako zúročenie konkrétnych depozít a dlhov) a reálnu úrokovú mieru (je mierou očistenou o vplyv zdanenia a inflácie). Finančné trhy pracujú s tromi základnými úrokovými sadzbami: a) diskontná sadzba emisnej banky – centrálna banka poskytuje úver obchodným bankám, medzibanková úroková sadzba – úver poskytujú obchodné banky navzájom, „prime rate“ – najnižšia sadzba, ktorú vyrubujú obchodné banky pri poskytovaní krátkodobých úverov.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST VII.

 

1. CHARAKTERIZUJTE OSOBITNé FORMY FINANCOVANIA PODNIKOVýCH POTRIEB (LEASING, FAKTORING, FORFAITING). Leasing z vecného hľadiska je prenájom tovaru dlhodobej spotreby zákazníkom, z finančného hľadiska ide o špeciálnu formu úverového krytia dlhodobých potrieb podniku. Podľa obdobia rozlišujeme: Operatívny leasing – kde sa určitý majetok prenajíma na určitý čas a po uplynutí tejto doby neprechádza tento majetok do vlastníctva nájomcu. Ide o krátkodobý prenájom a obe strany môžu kedykoľvek od zmluvy odstúpiť. Finančný leasing – ide o dlhodobý prenájom a v priebehu zmluvného obdobia ho nemožno zrušiť. V zásade sa končí prevodom do vlastníctva nájomcu. Členíme ho na jednoduchý leasing, leverage leasing a dohodu o predaji a spätnom prenájme. Podľa predmetu: leasing hnuteľných predmetov, leasing nehnuteľností. Podľa sídla partnerov: tuzemský, zahraničný. Formy finančného leasingu: Jednoduchý leasing – pri ktorom vystupujú dvaja partneri zmluvného vzťahu, prenajímateľ a nájomca. Leverage leasing – vystupujú tu traja partneri vzťahu. Tretím sa stáva subjekt, ktorý poskytne prenajímateľovi na konkrétnu leasingovú operáciu úver. Dohoda o predaji a spätnom prenájme – uzatvára ju podnik predovšetkým vtedy, ak sa dostane od platobných ťažkostí a potrebuje momentálne získať likvidné prostriedky. Vo všetkých prípadoch musí nájomca zaplatiť prenajímateľovi leasingovú platbu, ktorá sa skladá z viacerých komponentov (splátka OC predmetu, náklady služieb, rizikovú prirážku, úrok z úveru, ziskovú prirážku). Pri finančnom leasingu je bežná aj tzv. akontácia, ktorá je prvou platbou a býva v rozmedzí 20-50% z celkovej sumy. Leasingová platba sa rovná splátka a obchodnej marža. Súčet splátok/OC = leasingový koeficient. Faktoring znamená odpredaj pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi. Po odkúpení zráža sa z jej nominálnej sumy: diskont, platba za služby, riziková provízia. Ak veriteľ oznámi dlžníkovi odpredaj pohľadávky, hovoríme o otvorenom faktoringu, ak nie ide o skrytý faktoring. Z hľadiska dodávateľa má mnoho výhod (nepotrebuje v nej viazať vlastný kapitál, zbavuje sa rizika z nezaplatenia). Nevýhodou je pomerne vysoká cena faktorových služieb. Forfaiting – predstavuje vo všeobecnosti formu strednodobého a dlhodobého úverovania vývozu. Osobitnou formou je finančný forfaiting, kde je o financovanie exportéra forfaitingovou spoločnosťou ešte pred uskutočnením dodávky. Výhody, že sa pre exportéra predaj na úver mení na predaj za hotové, zbavuje sa rizika spojeného s neuhradením pohľadávky. Nevýhodou sú pomerne vysoké provízie forfaitérov.

2. základné otázky finančnej analýzy podniku (charakterizujte výkazy účtovnej závierky a pomerových finančných ukazovateľov). Finančnú analýzu možno koncipovať ako retrospektívnu alebo perspektívnu. Retrospektívna analýza sa snaží vysvetliť súčasný stav, analyzuje existujúcu finančnú situáciu pomocou pohľadu do minulosti. Perspektívna sa usiluje predikovať vývoj finančnej situácie podniku. Retrospektívne zameraná finančná analýza: vychádza predovšetkým z údajov obsiahnutých v účtovnej závierke podniku, ktorej štruktúra sa líši podľa toho, či podnik účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva. Jednoduché účtovníctvo – sa nazýva tiež daňovým a jeho výstupom je daňový základ. Účtovnú závierku tvoria dva výkazy: Výkaz o majetku a záväzkoch (poskytuje informácie o majetku a jeho štruktúre) a Výkaz o príjmoch a výdavkoch (analyzuje hospodárnosť a výnosnosť podnikania). Podvojné účtovníctvo – nazýva sa tiež finančným účtovníctvom. Účtovnú závierku tvoria: súvaha (informácie o podnikovom majetku a zdrojoch jeho krytia. Majetok podniku predstavujú aktíva a zdroje krytia sú jeho pasíva), výkaz ziskov a strát (informácie o podnikových výnosoch a nákladoch, ich rozdieloch, teda o hospodárskom výsledku), príloha najmä prehľad o peňažných tokoch (ide o výkaz informujúci o príjmoch a výdavkoch podniku). Horizontálna a vertikálna analýza výkazov: Podstatou horizontálnej analýzy je porovnávanie hodnôt zvolených položiek výkazov v rôznom čase. Podstatou vertikálnej analýzy je vyčíslenie podielu jednotlivých položiek na celku, ktorého sú súčasťou. Finančné ukazovatele finančnej analýzy: likvidity (okamžitá, pohotová, bežná a celková likvidita), aktivity (doba obratu zásob a pohľadávok, obrat fixných a celkových aktív), zadlženosti (zadlženosť, dlhodobá zadlženosť, stupeň finančnej samostatnosti, finančná páka), rentability (ROI, ROA, ROE, rentabilita tržieb a výnosov), trhovej hodnoty (vzťah kurzu a zisku, výnosnosť akcie). Analýza hospodárskeho výsledku: podstatou je určenie činiteľov, ktoré determinovali hospodársky výsledok, stanoviť ich smer a veľkosť ich pôsobenia. Predikčne zameraná finančná analýza: má za úlohu prognózovať vývoj finančnej situácie podniku v budúcnosti. Analýza peňažných prostriedkov a peňažných ekvivalentov.

3. charakterizujte finančnú istotu a  finančnú voľnosť podniku. Určte čo tieto faktory ovplyvňujú. Úroveň finančnej istoty je daná očakávanou schopnosťou podnik splniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby. Rozhodujúcu úlohu v tejto súvislosti zohráva úroveň a výkyvy cash flow. Konzervatívnejšia finančná štruktúra môže vyplývať aj z požiadaviek veriteľov, ktorý kladú isté požiadavky na úroveň finančnej istoty finančnej voľnosti dlžníckeho podniku. Dôležitá je aj intenzita zdaňovania podnikového zisku, pretože úroky z cudzieho kapitálu sú súčasťou nákladov, znižujú podnikový zisk, a tým aj základ pre výpočet dane z príjmov. Finančná voľnosť podniku znamená taký stupeň jej likvidity, aby mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti. Preto sa rastúce spoločnosti snažia o konzervatívnejšiu finančnú štruktúru, t.j. väčší podiel vlastného kapitálu.

4. vysvetlite pojmy účtovné a daňové odpisy. Účtovné odpisy majú zachytiť skutočné reálne opotrebovanie majetku. Určujú si ich podniky sami v súlade odpisovým plánom, ktorý obsahuje mesačné plány odpisov. Zvolené odpisy sa v priebehu odpisovania nemôžu meniť a tieto odpisy nazývame tiež ako kalkulačné odpisy. Výšku účtovných odpisov v sume prevyšujúcej daňové odpisy však podnik nemôže zahrnúť do nákladov pre výpočet zisku. Daňové odpisy sú odpisy, ktoré vymedzuje zákon o daniach z príjmov. V súčasnosti rozdeľuje majetok do piatich odpisových skupín podľa životnosti. Výšku týchto odpisov si môže podnik zohľadňovať pri výpočte daňového základu. Podnik si môže zvoliť rovnomerné, degresívne, progresívne alebo zrýchlené odpisovanie.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST VIII.

 

1. finančné rozhodovanie podniku (cash flow, úroková miera, časová hodnota peňazí, riziko, požadovaná miera výnosu, náklady alternatívnych príležitostí). Finančné rozhodovanie podniku je konkrétnou náplňou procesu formovania a realizácie jeho finančnej politiky. Nevyhnutnou podmienkou správneho finančného rozhodovania podniku sú spoľahlivé konjuktúrne informácie, vnútropodnikové informácie. Základné kategórie využívané pri finančnom rozhodovaní podniku: Zisk – ako finančný výsledok podnikovej činnosti. Cash flow – peňažné prúdy hotovostí. Brutto cash-flow a Netto cash-flow do ktorého nie sú zahrnuté výdavky investičného charakteru. Netto cash-flow zahŕňa odpisy, zisk a prípadné položky časového rozlíšenia. Úrok a úroková miera – úrok je platbou spojenou s úverovým vzťahom. Platí ho dlžník za obdobie trvania dlhu. Výška úroku sa stanovuje %-ou sadzbou úrokovej miery. V úrokovej miere sú zahrnuté komponenty, ako čistý (netto) úrok, úhrada nákladov spojených s poskytnutím úveru, odmena veriteľa za znášanie rizika, inflačná prémia, miera zdaňovania úrokového výnosu veriteľa. Vzhľadom na mieru inflácie a mieru zdaňovania úrokového výnosu poznáme nominálnu (je miera určená zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom ako zúročenie konkrétnych depozít a dlhov) a reálnu úrokovú mieru (je mierou očistenou o vplyv zdanenia a inflácie). Finančné trhy pracujú s tromi základnými úrokovými sadzbami: a) diskontná sadzba emisnej banky – centrálna banka poskytuje úver obchodným bankám, medzibanková úroková sadzba – úver poskytujú obchodné banky navzájom, „prime rate“ – najnižšia sadzba, ktorú vyrubujú obchodné banky pri poskytovaní krátkodobých úverov. Časová hodnota peňazí – platí triviálnu poznatok, že peniaze, ktoré sú k dispozícii v súčasnosti, majú vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti. Riziko a neistota - Neistota je neurčitosť, náhodnosť podmienok, pôsobenia alebo výsledkov istých javov či procesov. Rizikom je taká neistota pri ktorej sme schopní pomocou rozličných metód kvantifikovať možnosť vzniku nepriaznivých alternatív. Požadovaná miera výnosu – je to percentuálne vyjadrený čistý výnos, špecifický ukazovateľ miery rentability celkového kapitálu. Náklady alternatívnych príležitostí – hodnota použitia finančných alebo iných zdrojov, hodnota obetovanej príležitosti. Zdroje sú  obmedzené, musíme ich zvoliť čo najúčelnejšie.

2.charakterizujte inštitúcie finančného trhu (Burza cenných papierov, RM-Systém Slovakia). Členenie burzových obchodov. Trhová cena cenných papierov a burzové indexy. Na burze cenných papierov sa sústreďuje sekundárny trh s cennými papiermi spolu s ponukou voľného kapitálu a dopytom po ňom. Činnosť každej burzy kontroluje obvykle ministerstvo financií, alebo nezávislé orgány zriadené parlamentom. Činnosť búrz je koordinovaná aj medzinárodne. Vrcholnou organizáciou je Medzinárodná federácia búrz cenných papierov (FIBV). Na Slovensku je len jedna burza, ktorá sa nazýva Burza cenných papierov v Bratislave (BCPB). Členmi BCPB sú: NBS a FNM SR., osoby oprávnené obchodovať s cennými papiermi podľa príslušných zákonov, ktoré sú akcionármi burzy a osoby oprávnené obchodovať s cennými papiermi podľa príslušných zákonov, ktoré sú akcionármi burzy. Člen burzy nakupuje prostredníctvom makléra, ktorý koná v jeho mene. Burzové obchody sa delia podľa doby trvania na promptné (finančná transakcia sa uskutoční v rámci jedného dňa alebo niekoľkých dní) a termínové (dochádza k časovému oddeleniu dohody o transakcii od jej realizácie). BCPB má dva trhy: hlavný (obchoduje sa s kótovanými CP) a vedľajší trh (s nekótovanými CP). Kótovanie znamená, že trhová cena cenného papiera sa tvorí na základe ponuky a dopytu. RM-Systém a.s. predstavuje verejný trh cenných papierov, každý, kto chce obchodovať s cennými papiermi, má k tomuto systému prístup. Súčasťou burzových obchodov sú špekulácie, ktoré spôsobujú pohyb trhových cien obchodovaných cenných papierov. Haussisti – špekulujú na rast trhových cien a kupujú cenné papiere, aby ich predali so ziskom. Baissisti – špekulujú na pokles trhových cien. Trhová cena cenného papiera sa môže vyjadriť absolútne alebo relatívne, preto sa označuje ako burzová cena alebo kurz. Burzové indexy sú skonštruované na základe kurzov akcií najvýznamnejších podnikov kótovaných na príslušnej burze, ich hodnota je najčastejšie násobkom čísla 100.

3. čo rozumieme pod samofinancovaním podniku a aké formy poznáte? Samofinancovaním chápeme financovanie podnikových potrieb z tej časti zisku, ktorá podniku zostane po úhrade daní a dividend. Zisk je určený na samofinancovanie sa. Formy: zjavné financovanie (použitie časti zisku na financovanie podnikových potrieb) a skryté financovanie (tiché, pridelenie zisku do zjavných rezerv). Skrytá forma ma v porovnaním so zjavnou formou výhodu v tom, že zjavné rezervy sa vytvárajú v podniku zo zdaneného zisku. Ďalej môžeme rozlišovať povinné a dobrovoľné samofinancovanie.

4. Alokácia podnikového kapitálu do pohotovostných peňažných prostriedkov. Z obežných aktív sú najlikvidnejšie. Zabezpečujú úhradu splatných záväzkov podniku, úhradu ostatných výdavkov podniku, tvorbu likvidných rezerv a vecné (finančné) investície. Nadmerná suma peňažných prostriedkov v likvidných rezervách môže znamenať, že sa podnik pripravuje o vyšší výnos. Na jednej strane. Krátkodobé cenné papiere – vstupujú v rôznych formách: šeky, zmenky – vydávajú ekonomické subjekty na krátkodobé financovanie podniku, lehoty splatnosti sú od 2 až 270 dňami, štátne pokladničné poukážky – sa vydávajú na 3, 6 a12 mesiacov, depozitné certifikáty – krátkodobý obchodovateľný cenný papier, vydávajú ich banky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

TEST IX.

 

1. finančné plánovanie podniku (dlhodobý  krátkodobý finančný plán, metódy jeho tvorby).

 

2. obligácie (charakterizujte základné druhy obligácií, cenu, rizikovosť, výrobnosť, termín a spôsob splácania).

 

3. členenie finančných zdrojov z časového hľadiska a hľadiska vlastníctva. uveďte, ktoré zdroje zaraďujeme do týchto skupín.

 

4. uveďte ako sa určuje dľžka cyklu obratu peňazí a výšku čistého pracovného kapitálu.