Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Ochrana životného prostredia

vypracované otázky ku klasifikovanému zápočtu (ozp_faq.doc)

Vypracované otázky:

1. Definuj pojem ŽP: je prostredie, v ktorom človek realizuje fyziologické, sociálne, kultúrne, materiálne a ekonomické potreby (1972).
Je to – antropogénne – vytvorené človekom, pracovné prostredie, prírodné prostredie, sociálno-ekonomické prostredie. Patrí sem ovzdušie, voda, pôda, živá príroda, neživá príroda.
Životné prostredie je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä

Procesnosť posudzovania vplyvov na životné prostredie je v legislatíve Slovenskej republiky upravená zákonom NR SR č. 127/1994 Z. z. Schválením zákona č. 391/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa dosiahol úplný súlad právnej úpravy v oblasti posudzovania vplyvov na životné prostredie v Slovenskej republike s právnou úpravou Európskej únie.

2. Definuj pojem ekológia: je biologická veda, zaoberá sa vzťahmi medzi organizmami a mikroorganizmami, medzi živými systémami a prírodou

Synekológia – skúma vzťahy rôznych skupín organizmov k prostrediu

Autekológia -  skúma vzťahy jedincov toho istého druhu k prostrediu.

Ekológia krajiny – skúma vzťahy medzi organizmami a ich prostredím na veľkých častiach zemského povrchu

Termín „ekológia“ navrhol nemecký biológ Ernst Haeckel. V druhej polovici 19.st. ju prvýkrát charakterizoval ako samostatný vedný odbor, ktorý skúma „ekonómiu prírody“. Slovo ekológia je odvodené z gréckeho „oikos“, čo znamená dom, alebo obydlie. Logos = slovo, význam.

3. Definuj pojem kvalita života: je to materiálny blahobyt, životný štýl, sociálne istoty, bývanie, kultúra, voľný čas, zdravie, vzdelávanie, komunikácia, práca, služby, kvalita ŽP.

Je to multidimenzionálna konštrukcia s hierarchickým usporiadaním. V nej je 9 kľúčových dimenzií, ktoré sú spoločné všetkým ľuďom bez rozdielu, v ktorých môže človek pociťovať rôznu mieru spokojnosti, teda rôznu kvalitu živoťa. Je to miera spokojnosti s možnosťami, ktoré sú pre človeka relevantné. To sa týka príležitostí a prekážok, s ktorými sa človek v okolí stretáva a takisto rovnováhe medzi týmito protipólmi. Takisto má váhu aj možnosť ovplyvňovať príležitosti a prekážky.

Sú to tieto faktory:

1. Osobné – 1. Fyzický – zdravie tela, 2. Psychický – myšlienky a pocity, 3. Duchovný – osobné hodnoty a viera.

2. Spoločenské – 1. Demografický – miesto, kde žijem, 2. Sociálny – medziľudské vzťahy, 3. Služieb a činnosti – ktoré spoločnosť ponúka – vzdelávanie, zmysluplná činnosť, zdravotná a sociálna starostlivosť.
3. Budúce ambície – 1. Praktický – každodenná činnosť, 2. Voľný čas – činnosť robená pre potešenie a zábavu, 3. Osobný rast – činnosti, ktoré robím, aby som sa zdokonalil.

4. Definuj pojem trvalo udržateľný rozvoj: Sustainable development – je rozvoj, ktorý ide v ústrety k zabezpečeniu základných súčasných potrieb jednotlivca i spoločnosti bez narušenia podmienok a schopností budúcich generácií uspokojiť ich vlastné potreby. Zákon o životnom prostredí 17/1992 a ďalšie.

Rozvoj ľudstva nemožno stotožňovať len s ekonomickým rastom, musí smerovať k naplneniu významných sociálnych cieľov (redukcia chudoby, zlepšenie kvality života, zlepšenie príležitostí na kvalitnejšie vzdelanie, zdravie atď.), čo vyžaduje celostný prístup k rozvoju (riadenie vzájomných vzťahov medzi prírodnými a ľudskými, odvetvovými i štrukturálnymi aspektmi rozvoja na všetkých úrovniach).

Zahŕňa: integráciu ŽP a rozvoja, väčšiu pozornosť všetkým a všetkému, čo vedie k plneniu základných potrieb človeka, zlepšenie životného štandardu a kvality života, lepšie chrániť a riadiť ekosystém, boj za zdravšiu prosperujúcu budúcnosť našej spoločnej planéty, žiadny národ nemôže dosiahnuť tieto ciele sám, jedine spoločne v úzkej kooperácií v globálnom partnerstve zabezpečiť TUR.

rvalo udržateľný rozvoj je taký rozvoj, ktorý umožňuje uspokojovanie potrieb súčasných generácií bez toho, aby boli ohrozené nároky budúcich generácií na uspokojovanie ich potrieb. (Brundtlandt et al., 1987)

5. Čo rozumieš pod pojmom biodiverzita: všetky rôzne formy života, veľa prvkov, ktoré sa vzájomne ovplyvňujú, zahŕňa celú biotu = živočíchy, rastliny, mikroorganizmy, človek

Je zdrojom potravín, technických (obnoviteľných) surovín, zabezpečuje významné ekologické funkcie (je génovou bankou), vedecké dôvody (každý druh je dôležitý), ekologické dôvody (previazanosť dejov v prírode, kolobeh látok), mikrobiálna produkcia liečiv (xenobiotiká bývajú karcinogénne)

Biodiverzita - biologicka diverzita. Tymto pojmom sa oznacuje bohatost a rozmanitost priestoroveho usporiadania konkretnych rastlinnych a zivocisnych druhov v krajine, ich biotopov a vnutrodruhovu diverzitu.

Biodiverzita je klucovym faktorom fungovania vsetkych zivotodarnych systemov Zeme. Zabezpecuje nespocetne ekologicke funkcie, prispieva k blahobytu ludstva okrem ineho ako zdroj potravy, vody, lieciv a priemyselnych produktov. Ludstvo od svojho vzniku vyuziva uzitkovu hodnotu biologickych zdrojov, ktore su zakladnym a nevyhnutnym predpokladom jeho existencia a prezitia.

Napriek svojej zavislosti od obmedzenych zdrojov Zeme ich ludia precerpavaju a svojimi zasahmi narusaju prirodne systemy. Tradicny pristup k ochrane biodiverzity, ktory bol zalozeny na ochrane vybranych uzemi a druhov, sa stal nedostatocne ucinny.

Biodiverzita sa deli do troch zakladnych kategorii - genetickej, druhovej a diverzity systemov. Na zachovanie biodiverzity sú rezervácie - In-site - miesto povodneho, prirodzeneho vyskytu a Ex-site - umelo vytvoreny priestor, mimo povodneho vyskytu.

6. Čo rozumieš pod pojmom polutanty ovzdušia: vo vzduchu sa okrem iného nachádzajú aj: prachové organické látky (volatile organic components), kovové emisie, aerosoly, plynný amoniak NH3, freóny CCl3F –> Cl+F, prchavé organické látky (benzín, laky, farby, čistiace prostriedky, organické rozpúšťadlá)

Emisie sú plynné, kvapalné a pevné látky ktoré sa dostávajú do ovzdušia. Sú chemické produkty, ktoré vznikajú spaľovaním v tepelných elektrárniach, v spaľovniach, dopravnými prostriedkami a i. Najrozšírenejšou plynnou nečistotou je oxid siričitý. Z ovzdušia sa „vymýva“ pri dažďových zrážkach, čím vznikajú kyslé dažde, ktoré sú nepriaznivým javom ekologickej rovnováhy – okysľujú vodu a pôdu.

Ďaľšie toxické  látky v ovzduší sú oxidy dusíka, fluóru, chlóru, CO, organické zlúčeniny, zlúčeniny olova.

Imisie vznikajú vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší. Dopadajú na zemský povrch. Takto vzniká smog.

7. Objasni pojem skleníkový efekt, čo spôsobuje a aké sú jeho dôsledky: je spôsobený skleníkovými plynmi: Co2 zo spaľovania fosílnych palív, CO2 z mikrobiálneho rozpadu, CO2 z dýchania, CH4 metán – anaerobný rozklad (bez kyslíka), NOx oxidy dusíka, ktoré vznikajú pri spaľovaní pohonných látok. Skleníkový efekt – skleníkové plyny majú funkciu skla, zem sa otepľuje. UV 100-400nm, viditeľné 400-780 nm, infračervené žiar. 780-1100nm

UV žiarenie má kratšiu vlnovú dĺžku, fotóny teda majú väčšiu energiu a jeho účinky na bunku sú väčšie ako u viditeľného svetla.

UV žiarenie preniká na povrch Zeme iba v malom množstve, väčšinou je zachytávané v stratosféra ozónovou vrstvou. Ozón je trojmolekulový kyslík, ktorý sa nachádza v stratosfére – 15 –50 km nad povrchom Zeme. Jeho maximálna koncentrácia je vo výške 20 – 30 km nad povrchom Zeme. Ozónová vrstva pôsobí ako ochranný filter pred pôsobením škodlivého UV žiarenia _ predovšetkým UV-B žiarenia. V malom množstve je UV pre organizmy nevyhnutné. Jeho pôsobením sa z provitamínu D tvorí v koži vitamín D. Vo väčších dávkach je však životu nebezpečné, zvyšuje výskyt rakoviny kože, má vplyv na očné choroby – poškodenie sietnice a šošovky oka – šedý zákal, slepota.

UV žiarenie ovplyvňuje metabolizmus rastlín – pomalý rast a odumieranie rastlín – redukcia úrody poľnohospodárskych produktov. Na UV žiarenie je veľmi citlivý fytoplanktón, čo má vplyv na to, že sa nezužitkuje oxid uhličitý z atmosféry – fotosyntéza.

8. Čo spôsobuje úbytok ozónu O3 a jeho dôsledky: 25-30 km je hrúbka ozónovej vrstvy, ale už 2-3 mm bráni prenikaniu žiarenia. Cl, F, ťažké kovy a aerosoli štiepia monoliticky (kovalentná, koordinačná väzba): C-C –> C+C

Freón (trichlórflórmetán) má vzorec CCl3F pôsobením ultrafialového žiarenia sa mení na Cl+F

Vo výške 50 km sa O2 spája s voľným radikálom O a vzniká O3 a súčasne reaguje s chlórom, 2Cl + 2O3 –> 2Cl0 + 2O2, vzniká oxid chlórnatý a kyslík

2ClO–>Cl2O2 –> Cl + ClO2 –> Cl+O2

Dôsledok: klimatické zmeny, vo vysokej koncentrácií (severný a južný pól) vysoký podiel chlóru a kyseliny dusičnej, ktorá pri 80ºC vytvára kryštáliky a mrzne, úbytok ozónu spúšťa klimatické zmeny.

Ozónová vrstva sa meria v Dobsonových jednotkách, ktorá kolíše od 290 – 390 jednotiek, priemerne 300. Najviac ju poškodzujú emisie halogénovaných uhľovodíkov (freóny CFC, halóny) a N2O. Nad Antarktídou poklesla až na 100 Dj.

Na rozdiel od stratosférického ozónu, pri ktorom pozorujeme úbytok, množstvo troposférického ozónu (necelých 10 % celkového ozónu) na severnej pologuli rastie. Koncentrácie prízemného ozónu, ktorý dýchame, sa v celom miernom pásme viac ako zdvojnásobili oproti hodnotám z konca devätnásteho storočia. Príčinou tohto vývoja je rast emisií (NO, NO2, CO2 a prchavých organických látok) z energetiky, priemyslu a dopravy. Pre prízemný ozón je typický epizodický výskyt. Troposférický ozón je hlavným stresovým faktorom lesných ekosystémov.

USA a Kanada, podporované Japonskom, požadujú od EU definitívne riešenie otázky článku 3.4. Kjótskeho protokolu, ktorý sa zaoberá "dodatočnými aktivitami". Chcú namiesto znižovania emisí napríklad sadiť alebo obhospodarovať lesy.

9. Vymenuj a charakterizuj globálne problémy ŽP:

- vysoký stupeň znešistenia ŽP: odpady, emisie        - problémy ovzdušia, vôdy, pôdy

- globálne otepľovanie                                - kyslé dažde

- strata biologických druhov                        - odlesňovanie

- zhoršovanie zdravotného stavu obyvateľstva        - znižovanie ozónovej vrstvy

Globálne problémy životného prostredia:

a. Populačná explózia.        b. Ubúdanie tropických dážďových pralesov.        c. Ubúdanie biodiverzity.

d. Stenčovanie (úbytok) ozónovej vrstvy.         e. Ubúdanie pôdy a rozširovanie púští.         f. Skleníkový efekt.

g. Vplyv klimatických zmien na životné prostredie.

10. Charakterizuj proces odlesňovania a jeho následky: 2/3 obyvateľstva používa drevo ako palivo (India, Afrika, Južná Amerika,..) čo spôsobuje vznik CO2. Ničenie pralesov – každú sekundu ½ ha. Odumieranie lesov spôsobujú kyslé dažde (SO2, NOx, vznikajú kyseliny sírová a dusičná, kt. sa dažďom dostanú do pôdy – pH 3-4), vznikajú ióny z rozpustných kovov čo spôsobuje odumieranie stromov. Prekročenie koncentrácie radikálov v organizme nad mieru prirodzeného odbúravania enzýmami. Radikáli poškodia ochrannú vrstvu listu – strom sa dehydruje. SO2 + NO + H2O = Kyslý dážď

Stromy pohlcujú CO2  zo vzduchu počas ich rastu. Masívne odlesňovanie, ktorého sme svedkami na viacerých miestach Zeme, má za následok nielen uvoľňovanie CO2 pri spaľovaní, ale aj znižovanie schopnosti svetových lesov pohlcovať CO2 z atmosféry. V niektorých oblastiach dochádza k častejšiemu vysušovaniu alebo záplavám. Na iných miestach povedie extenzívne odlesňovanie k suchej klíme a k menej udržateľnému poľnohospodárstvu.

11. Charakterizuj proces súvisiaci s klimatickými zmenami a objasni jeho následky:

Od začiatku 20. storočia v SR:
- Ø rast teploty - 1º                        - pokles ročných úhrnných zrážok o 15% S - 5% J

- pokles prietoku v riekach o 20-30%        - pokles vlhkosti pôdy o 10%

- výrazný pokles relatívnej vlhkosti vzduchu- úbytok snehovej pokrývky

- doba vegetácie sa predĺžila o 10 dní        - problém s produkciou potravín

- klimatické anomálie, kt. intenzita sa zvyšuje v dôsledku antropogénnych vplyvov

V r 1993 bola ročná produkcia ľudstva 22 300 mil ton CO2.

1997 – konferencia na Kryme – navrhnutie zníženia produkcie (USA, Čína používajú uhlie)

2000 – konferencia v Haagu – kontrola, USA nesplnili podmienky, východiskom je tzv. uhlíkový zákon – daň z objemu produkovaného CO2

Globálna priemerná teplota vzrástla za posledných sto rokov o 0,5° C a hladina morí sa zvýšila o 30 centimetrov.

12. Objasni proces súvisiaci s demografickým vývojom a bližšie definuj jeho dopad:

Problémy: poľnohospodárska revolúcia 1-2 obyv/km2, priemyselná revolúcia spôsobila zvýšenie, 17-18. stor. bolo na Zemi 500 000 000 obyv, po roku 2000 6,2 mld. obyvateľov. Obrovskú väčšinu tvoria menej rozvinuté krajiny. Okolo 2100 bude stabilne asi 10 mld.
Predpokladá sa, že rodina v rozvojovej krajine s 9 deťmi bude mať 68 vnukov a 346 pravnukov. Zistilo sa, že prírastok potravín rastie lineárne, populácia geometricky. Vysoká urbanizácia je na západe – v mestách 70-80% populácie, Čína 60%, Brazília 80%, SR 50-55%
Plánované rodičovstvo je známe od 1952 v Číne, rodičia dostávali príplatok len na 1 dieťa, dnes žiaden.

Rozvoj ľudskej populácie ovplyvňuje – demografický vývoj, sociálno-ekonomický rozvoj, zdroje surovín, životné prostredie. Zvýšenie populácie má väčšie nároky na spotrebu surovín, sociálno-ekonomický rozvoj, produkuje viac odpadov a znižuje kvalitu životného prostredia.

13. V akej etapizácií sa v priemysle riešila problematika emisií a odpadov vzhľadom k historickému kontextu:

Problém emisií vznikol priemyselnou revolúciou, kedy ľudské aktivity vysoko zvýšili úroveň odpadov. Len CO2 o 30% viac (od 1800). Koncentrácia CO2 sa od roku 1800 zdvaapolnásobila. Industriálna spoločnosť bola založená na uhlí. Emisie sa vzduchom preniesli a zasiahli Škandináviu, ktorá nemala priemysel. Odpad prekročil hranice.

V r. 1905 bol prvý krát pomenovaný smog = smoke+fog. V decemberi 1892 trval 3 dni a udusilo sa pr ňom 1000 ľudí.

14. Objasni pojem čistejšia produkcia, prevencia znečistenia a minimalizácia odpadov:

Podľa definície UNEP (United Nations Environment Programme) čistejšia produkcia je kontinuálna aplikácia integrovanej preventívnej enviromentálnej stratégie k výrobným procesom a produktom za účelom redukcie rizika pre človeka a prírodné prostredie.

Pre výrobný proces čistejšia produkcia zahŕňa šetrenie surovinami a materiálmi, šetrenie energie, elimináciu toxických látok a výrobu toxických materiálov, redukciu toxicity všetkých druhov emisie a odpadov predtým, ako opustia výrobný proces.

Pre finálne výrobky metodologický prístup čistejšia produkcia sa orientuje na redukciu negatívneho dopadu na životné prostredie počas životného cyklu výrobku. Za týmto účelom venu sa pozornosť už vstupným surovinám, technológiám, konštrukcií výrobku, enviromentálnej kvalite výrobkov, jeho životnosti a potenciálnej možnosti recyklácie konzumného odpadu.

Program čistejšej produkcie zahŕňa: Suroviny a medziprodukty, technologické procesy, stroje a zariadenia, redukcia rizík človeka, prírody a umelého hmotného prostredia, kontinuálny proces zlepšovania, minimalizácia emisií a odpadov, prevencia znečistenia, integračný prístup – emisie, odpadové vody, tuhé odpady, šetrenie energiou.

Budovanie environmentalneho systemu riadenia (EMS) sa dá prirovnať k budovaniu systému riadenia kvality podľa noriem ISO 9000, systemy v mnohych smeroch na seba nadväzujú, pripadne sa dopĺňajú a podporuju. Environmentalny manazment je upraveny formou samostatnych noriem ciselnej rady ISO 14000 a BS 7750. Normy su zamerane na nasledujuce zakladne okruhy:
System riadenia z hladiska ochrany zivotneho prostredia zahrnujuci vypracovanie dokumentacie o zasadach systemu riadenia vo vseobecnej i specifickej forme.

Sposoby oznacovania postupov pre vyrobnu cinnost, zasad programov certifikacie, skusobnych a overovacich metod, pojmov, definicii, symbolov atd. z hladiska zivotneho prostredia.

Hodnotenie spravania sa organizacie z hladiska environmentalnych poziadaviek.

Hodnotenie vyrobkov v celom ich zivotnom cykle na vsetky aspekty zivotneho prostredia (register vplyvov).

Audit z hladiska environmentalnych poziadaviek  vyplyvajucich z tychto noriem.

Proces budovania EMS prebieha v nasledujucich fazach:

- uvodne zhodnotenie stupna integracie environmentalnych aspektov do celkoveho systemu riadenia firmy vratane stanovenia priorit (preaudit),

- integracia vysledkov do environmentalnej politiky firmy,

- zostavenie akcneho planu na riesenie priorit,

- uskutocnenie interneho a externeho auditu na overenie funkcnosti systemu a nasledujuca certifikacia podla vopred stanoveneho standardu,

- navrh opatreni smerujucich k neustalemu zlepsovaniu sa v oblasti ochrany zivotneho prostredia.

15. Čo sledujeme v rámci pre-auditu v podniku: uvodne zhodnotenie stupna integracie environmentalnych aspektov do celkoveho systemu riadenia firmy vratane stanovenia priorit (preaudit),

kde sa tvoria jednotlivé prúdy odpadov a emisií, aký typ emisie a odpadov vzniká v podniku, výrobnej linke, výrobnom procese. Sú to polutanty – kontinuálne, šaržové, náhodilé. Príčiny vzniku polutantov, ako sa môžu segregovať z jednotlivých prúdov odpadov, ako sa s polutantom manipuluje v podniku, aké sú následky spojené s jednotlivými prúdmi odpadov, čo sa môže urobiť na prevenciu, minimalizáciu znečistenia ŽP, návrh projektu ČP PP/WM.

16. Bližšie špecifikuj metódy prevencie a minimalizácie odpadov: Dominanty:

Prevencia – maximálne možná redukcia odpadov pri zdroji. Vplyvy: ŽP, ekonomické efekty, vývoj novej technológie. Je to: max. využitie vstupných surovín a materiálov, manimalizácia energetickej spotreby, optimalizácia procesu, minimálny dopad na pracovné, životné a prírodné prostredie, dosiahnutie vysokej kvality produktu, ekonomická efektívnosť výroby.

Redukcia – substitúcia produktu, štrenie materiálu, zmena zloženia výrobku

1. zmeny vstupných surovín – čistejšie suroviny, substitúcia materiálov
2. zmeny technológie – optimalizácia, substitúcia, modernizácia, automatizácia
3. správna výrobná prax – disciplína, kontrola, poriadok, hospodárnosť, previerka

Recyklácia – v rámci daného procesu, v rámci podniku, mimo podniku

Sekundárna surovina

Odpad – ČOV, skládka, spaľovňa, iné možnosti zneškodnenia

Metódy aktívnej environmentálnej činnosti

V súčasnosti majú podniky k dispozícii početné metódy a techniky k zavádzaniu environmentálne orientovaného systému riadeniaalebo takých foriem riadenia, v ktorých zmenu environmentálneho profilu vyľadujú. V praxi sú aplikované následovné metódy:

TQM - Total Quality Management - neustále zlepšovanie kvality riadenia a riadenia kvality - základné prvky systémového riadenia.

CP - Clean Production - čistá výroba - určenie environmentálnych aspektov, výroby, riešenie minimalizácie odpadov a emisií.

QMS (ISO 9000) - Quality Management Systém - systémový prístup k riadeniu kvality, spoločné, resp. podobné prvky s EMS budovaným na základe ISO 14 000 -neustále zlepšovanie.

RC - Responsible Care - zodpovedné chovanie, požiadavky uplatňovania environmentálne orientovaného manažmentu - prvky EMS - neustále zlepšovanie environmentálneho profilu.

EFQM - EM - European Foundation for Quality Management - Excellence Model - model výnimočnosti. Rozšírenie kritéria TQM a QMS o požiadavky spoločnosti, kritérium znižovania environmentálnych záťaží.

BPR - Bussiness Process Reingeneering - zásadné a rýchle prebudovanie podnikových procesov všeobecne, vrátane manažérskych procesov, ako i princípov environmentálneho manažmentu.

Zavádzanie environmentálne orientovaných manažérskych systémov je veľmi úzko späté so systémami pre riadenie kvality (QMS). V praxi je evidentné, že zavádzanie EMS podľa STN - EN ISO 14001 je podstatne operatívnejšie, keď príslušný podnik má zavedený systém riadenia kvality podľa ISO 9000. Oba systémy majú mnohé spoločné resp. podobné prvky a spoločný cieľ,  neustále zlepšovanie.

Čistá produkcia ? (Clean Production):

Čistejšie produkcie znamenajú praktickú realizáciu základného princípu stratégie trvalo udržateľného rozvoja princípu prevencie. Z tohto aspektu je možné vývojové štádia čistejšej produkcie označiť nasledovne:

- zníženie množstva odpadov;                                - obmedzenie vzniku odpadov u zdroja;

- obmedzenie vzniku znečistenia u zdroja;                        - prevencia znečistenia;

- čisté technológie;                                        - čistejšie produkcie.

Ćistá produkcia: Je sústavná a cieľavedomá aplikácia stratégie prevencie znečistenia životného prostredia zameraná na procesy, výrobky a služby s cieľom zvýšiť ich efektívnosť a obmedziť riziká pre človeka a životné prostredie. Čistejšie technológie: Sú technológie, ktoré produkujú menšie množstvo odpadov a emisií, umožňujú efektívnejšie zužitkovanie suroviny a energie, čistejšie technológie sú vo veľmi úzkej väzbe s environmentálne prijateľnými technológiami.

17. Zloženie komunálneho odpadu:

Organické odpady:        a) biomasa – fytomasa, zoomasa, mikrobiálna masa

                        b) syntetické organické látky         - polymérne materiály

                                                        - syntetické organické mat – toxické, netoxické

Komunálne odpady: triedenie – u zdroja, zmesí odpadu, spaľovanie.

Zber –         organický pôvod (biogénne),                                        recyklácia triedených odpadov
organické odpady syntetické polymérne (plasty) –len tie by mali ísť na – skládka (aktívna – biogénny proces + pasívna – anorganický inertný materiál)

Zloľenie komunálneho odpadu - komunálny odpad - separovaný zber celkom;

z toho: papier, lepenka a výrobky z papiera; textílie; plasty; sklo; kovy; organické materiály; z toho: odpad

z potravín a záhradný odpad; objemný odpad; ostatný odpad; (Eurostat/OECD Composition of municipal

waste)

Zložka komunálnych odpadov je ich časť, ktorú možno mechanicky oddeliť a zaradiť ako samostatný

druh odpadu. (§ 39 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z.)SR 1997

papier 14,7%, sklo 6,0%, textil 3,8%, plasty 7,5%, kov 9,0%, drevo 1,3%, koža, guma 2,1%, minerálny odpad        17,5%, bio odpad 28,2%, problémové látky 1,0%, zvyškový odpad 8,9%.

V 1997 na jedného obyvateľa bolo vyprodukovaných 313 kg odpadu za rok a vyseparovalo sa 7,88 kg jednotlivých zložiek

18. Biogénne odpady: biogénne látky + O2 + MO –> CO2+H2O + teplo + mikrobiálna masa

Biogénne chemické prvky vykonávajú v prírode viacmenej okružnú dráhu od neživého prostredia po živé organizmy a späť. Tento nepretržitý kolobeh látok nazývame biogeochemický cyklus. Prejavuje sa v rozpade hornín, tvorbe pôdy, tvorbe biomasy, deštrukcii a mineralizácii neživej organickej hmoty.

biogénne látky tvorí:

voda, kyslík, uhlík, dusík, fosfor, síra, vápnik, ostatné biogénne prvky.

Síra: H2S+3O2=2H2O+2SO2, 2SO2+O2=2SO3, SO3+H2O=H2SO4

19. Výroba biohumusu: biohumus je ekologicky čisté hnojivo. Získava sa pomocou kalifornského červíka. Ten je schopný premeniť v svojom tráviacom trakte hobliny, papier, slamu, listy a pod. na tzv. superhumus. Počas trávenia získava materiál nové fyzické a chemické vlastnosti, ktoré sú výhodné pre každú rastlinu. Rýchlo sa rozmnožujú a za deň premenia také množstvo materiálu, koľko vážia. Z neho sa vyrobí asi 60% biohumusu a 40% energie na vlastný metabolizmus. Chovajú sa pri teplote 19-21°C, pri vlhkosti 78-82%, pH 8< >6, takisto potrebujú dostatok vzduchu. 3hlavné výhody:         1. výživný efekt N, P, K (+Mn, C) a mikroelementov

2. zlepšenie pôsobenia mikroorganizmov v pôde        3. bioregulácia efektov ľudského pôsobenia

Tento humus je mimoriadne účinný a poskytuje rastlinám živiny 3-5 rokov. Obsahuje pozitívne baktérie, mikroorganizmy a biologické stimulanty pre rastliny, vitamíny, amino kyseliny a antibiotiká. Je ich asi 100x toľko ako v hnoji, v chemických hnojivách nie sú. Takisto zvyšujú priedušnosť pôdy, udržujú vlhkosť, zvyšujú odolnosť rastlín.

biokomposty sa spracovávajú:

- aerobne – s prístupom vzduchu, vzniká mikrobiálna masa a kompost

- annaerobne – bez prístupu vzduchu, uvoľňuje sa metán CH4, metamogenóza

Hlavné faktory ovplyvňujúce kompostovací proces: koncentrácia H2O, obsah vody, teplota, pomer C:N

Drevné odpady + potravinárske odpady + biogénne kaly – je možné ich miešať, termofilné fermentácie, biokompost, fortifikácia NPK – rastové hormóny

20. Plazmové splynovanie: linky, ktoré umožňujú spáliť komunálny odpad (tzv. pyrolýzou pri 550 – 600ºC) sa organický odpad premení na CO, ktorý sa využíva ako pohon pre plynové generátory.

Prevádza sa plazmové spaľovanie a splynovanie – používa sa vysokotepelná plazma. Produkuje o 90% menej odpadových plynov ako spaľovanie. Znižuje objem až o 95%, premieňa odpad do hustého skla.

Hlavnými výhodami sú nízka cena a účinnosť. Plazma zničí organické zložky na plyn a pevné zložky na hmotu podobnú sklu (troska). Pritom vznikajú látky, ktoré sa dajú využiť – plyn, horúca para, voda, palivový agregát.

Plazma je vodivý plyn, v podstate trvajúci elektrický výboj. Dosahuje vysokú teplotu od 1500 do 7000ºC na zničenie molekúl, pri nedostatku vzduchu – tzv. pyrolíza.

21. Recyklácia:

Sklo: recyklácia môže prebiehať neobmedzene, prináša energetické úspory, úspory surovín, zníženie prašnosti

Triedenie – uskutočňuje sa na dopravníku, kde sa triedia na recyklovateľné a nerecyklovateľné látky, nebezpečný odpad (jedy, farby, chemikálie). Tie sa zasielajú na skládku. Užitočný materiál sa delí na noviny, ostatný papier, hliníkové plechovky, cínové a oceľové nádoby, sklo, umelá hmota, drevo a pod.

Papier – je najviac recyklovaná surovina, môže tvoriť až 40% odpadu, je veľa druhov. Trhá sa na kúsky a zmiešava s vodou na kašu. Voda sa potom odparuje a papierové pláty zostanú, valcujú sa a sušia.

Sklo – recykluje sa veľa druhov – fľaše, nádoby - žiarovky, keramické sklo, taniere, okná sa nedajú. Samé sklo sa nikdy nerozpadne. Preto sa triedi podľa farby, drví na malé kúsky a taví pri vysokej teplote. Potom sa tvoria nové tvary.

Hliník – recyklovanie je výnosné, pretože sa na západe veľa používajú plechovky. Vyrába sa aj z bauxitu, takže nestrácajú tvar. Recyklácia je tavením a tvarovaním nových plechoviek, je energeticky nenáročná.

Iné kovy – je často ľahšie recyklovať ako ťažiť – napr. cín, železo,

Plast – robí sa z petroleja, má nízku hmotnosť, vysokú veľkosť. Asi polovica pochádza z obalov, zvyšok z počítačov, rádií, spotrebnej elektroniky a hračiek. Iba 5% sa recykluje, hlavne flaše. Sú z polyetylénu PET na nápoje a vysoko hustý polyetylén HDPE – hračky, trubky, krabice a pod. Výrobky bývajú označené symbolom spôsobu recyklácie. Najčastejšie sa rozdrtí, taví a formujú sa nové výrobky.

Drevo – v niektorých prípadoch sa dá recyklovať – hlavne dub. – napr. na drevotriesku, zafarbené drevo často obsahuje kovy a nie je recyklovateľné.

V menšej miere je možné recyklovať aj odpad špecifických vlastností, tzv. hnedý odpad - elektronické zariadenia, televízory, mikrovlnné rúry, rádiá, fax, počítače. Existujú recyklačné programy pre tonery do tlačiarní, programy pre recyklovanie TV, rádií, počítačov, mobilov.

Počítač: 5% súčiastok sa dá znovu použiť, 83% moľno recyklovať, 12% sú nevyužiteľné zložky, 0,3% ostatné cenné látky, významné pre konštrukciu nových PC.

V elektronickom odpade sa nachádzajú niektoré drahé kovy, ako zlato, striebro, paladium. Tieto kovy je možné špeciálnymi technológiami v recyklačných prevádzkach získať.

Viac ako 90% elektronického odpadu končí na skládkach alebo spaľovniach odpadov bez akéhokoľvek spracovania. Tento odpad predstavuje jeden z najväčších zdrojov ťažkých kovov a je zároveň veľkým zdrojom organických látok v komunálnom odpade.

22. Recyklácia plastov:

Plastické hmoty tvoria v komunálnom odpade pomerne vysoké podiely, čo do objemu. Najväčším problémov pri recyklovaní je veľká pestrosť typov pri jednom výrobku.

- polypropylén PP-recyklovaný PP pochádza z automobilových batérií, 40% sa použije na výrobu nových obalov

- polyetylén PE-pri výrobe plastových flašiek, fólií, hračiek, recyklovaný PE používajú výrobcovia fólií-preprava

- polyvinylchlorid PVC - jeden z najtoxickejších vyrábaných plastov, nachádza sa v potrubiach, vo vrchnákoch z fliaš na nápoje. Trh s recyklovaným PVC je veľmi malý.

- polystyrén PS - baliaci materiál - mnoho z plastov sa materiálovo využíva ako jednorázové obaly. Existujú 3 kategórie obalov: zákaznícke, výstavne, prepravné.

- polyetylén tereftalát PET - veľmi rozšírený plast, uvedený na trh v 70 rokoch. Výroba PET je drahá, ale má široké využitie. Dobre sa recykluje.

V súčasnosti sa plasty zväčša likvidujú spaľovaním a skládkovaním. Plasty sú veľmi odolné voči prirodzenému prostrediu, pri spaľovaní sa uvoľňujú nebezpečné chemické zlúčeniny, ktoré ohrozujú zdravie človeka.

23. Elektronický šrot: sú to diody, tranzistory, displeje, hybridní obvody, výpočtová technika, telekomunikačná technika, meracia a regulačná technika, spotrebná elektronika. Elektronický šrot zahrnuje veľmi širokú škálu vyradených výrobkov – elektronických a elektrotechnických súčiastok, kancelársku, informačnú a komunikačnú techniku, prístroje z domácnosti, zábavná technika, laboratórne a zdravotné zariadenia. Na demontáž elektronického šrotu sa musí používať kvalitná demontážna linka a kvalifikovaná pracovná sila.

Obsah prístrojov je do 80% železné kovy, do 30% neželezných kovov, do 60% pastov a do 20% skla, do 45% elektrických súčiastok. Súčiastky tvoria do 60% kovy, 20% skla, 30% plastov, 10% elektronických súčastí.

24. Odpady domácej techniky:

Demotechnika – TV, videá, videorekordéry, kamery, rádiá, autorádiá, telefóny, mobilné telefóny, počítače, úžitkové prístroje pre domácnosť: chladničky, mrazničky, kávovary, fritézy, mikrovlnné rúry, šporáky, práčky, umývačka riadu. Tvoria ročne asi 10 mil. ton odpadov. Riešením je dekompozícia – rozklad na jednotlivé komponenty. Významný je problém batérií a akumulátorov, lebo obsahujú ortuť, kadmium, nikel. Sú zodpovedné za prítomnosť ortuti v odpadoch 88%, niklu 67%. Problémom sú tiež H2SO4, alkalické hydroxidy, zvyškový náboj (spôsobuje požiar). V EU sa dostáva do odpadov 10 ks akumulátorov za 1 obyv/rok, u nás 50.

Riešením sú zberne, resp. pokuty za skládkovanie. Dá sa využívať akumulátory ako druhotnú surovinu, limitovať prechod vyradenia akumulátorov na skládky, spracovať legislatívne zásady zberu, prepravy a skladovania akumulátorov, dôležitá je aj propagačná roľa – zvýšiť informovanosť.

25. Uveď etapizáciu procesu riešenia enviromentálnych problémov:

I. etapa – samočistiaci efekt – tuhé odpady, kvapalné odpady, plynné odpady

II. etapa – end of pipe (čistenie na konci potrubia) – ČOV, skládky, spaľovania, iné spôsoby zneškodnenia

III. etapa – využitie vedľajších produktov, sekundárne suroviny

IV. etapa – prevencia vzniku odpadov, minimalizácia odpadov u zdroja vzniku

V. etapa – enviromentálne technológie

VI. etapa – TUR technológie – bezodpadové technológie, technológie s uzavretým cyklom

26. Objasni periodizáciu ľudskej civilizácie na báze vývoja úrovne technológií:

Kritéria pre periodizáciu ľudskej civilizácie:

4. materiál (doba kamenná, bronzová, dnes papierová alebo polymérová)
5. vlastníctvo výrobných prostriedkov (prvotonpospoľná, neolitická, otrokárska, feudalizmus, kapitalizmus, socializmus, liberalizmus)
6. úroveň technológie – revolúcie
   – politické – udalosti viazané na krátky časový úsek, viac charakter prevratov
   - civilizačné – procesy viazané na dlhodobý časový úsek, kvalitatívne zmeny, hodnotí sa na základe ekonomickej výkonnosti
   - kultúrne – sociálno-biologická revolúcia (vznik a vývoj človeka)        - poľnohospodárska revolúcia
   - priemyselná revolúcia        - vedecko-technická revolúcia        - prichádza revolúcia enviromentálna

PRIEMYSELNÁ REVOLÚCIA – technológie založené na interakcií a prakticizme (empirické skúsenosti), evolučný vývoj, technický vývoj, prírodné materiály, energetika založená na samočistiacom efekte prírody, nezávislosť národov v rámci spolupráce, produkcia vedeckých poznatkov, sociálna heterogenita spoločnosti

VEDECKO-TECHNICKÁ REVOLÚCIA – pokrokové technológie hi-tech, rapídne technologické zmeny, vedecko-technický rozvoj, tradičné a syntetické materiály, energetika založená na fosílnych palivách, jadrová energia, enviromentálne problémy, začiatok regionálnej a kontinentálnej spolupráce, akademický výskum, sloboda a nezávislosť výskumu, sociálna polarizácia spoločnosti, priemyselne rozvinutá spoločnosť

ENVIROMENTÁLNA – TUR technológie, permanentné zmeny (životnosť technológie 4-5 rokov), komplexný rozvoj, nekonvenčné materiály, netradičné zdroje energie, enviromentálna revolúcia, globálny rozvoj, výskum má byť cielene riadený podľa potrieb spoločnosti, rovnosť a sociálne spravodlivejšia spoločnosť, udržateľná spol

27. Uveď hlavné surovinové zdroje:

Suroviny – obnoviteľné – fytomasa, zoomasa, mikrobiálna masa

- neobnoviteľné – fosílne + nerastné (kovové, nekovové)

Zdroje sú
- nevyčerpateľné – slnečné svetlo, nemôže sa spotrebovať ani intenzívnym využívaním, vetrová a vodná energia

- obnoviteľné zdroje – môžu byť použité a nahradené – rastliny, živočíchy. Nedajú sa uskladniť, sú to väčšinou živé organizmy, ďalej pôda a voda. Pôda sa dokáže obnoviť sama, ale trvá to celé stáročia, pokiaľ nejde o vyhynutý živočíšne druhy, sú živočíchy a rastliny obnoviteľné – poľnohospodárske plodiny a zvieratá.

- neobnoviteľné zdroje – uhlie, železo, nafta,... – fosílne palivá a nerastné suroviny. Formovali sa tisíce miliónov rokov, zásoby sú obmedzené a rýchlo sa čerpajú – rýchlejšie než vytvárajú. Dajú sa uskladniť, ušetriť a nahradiť inými. kovové horniny, nekovové suroviny - magnet, dolomit, soľ, vápenec, stavebný kameň.

- recyklačné suroviny – hliník, meď, sklo a pod. môžu byť recyklované tak, že sú vytvorené odznova.

28. Vymenuj aspoň 3 druhy obnoviteľných surovín:

- voda        - vzduch                - sklo        - drevo

- FYTOMASA - jednoročné rastliny a dreviny - ZOOMASA – živočíchy - MIKROMASA - mikroorganizmy

29. Vymenuj aspoň 3 druhy neobnoviteľných surovín:

- nerastné suroviny         - fosílne palivá                -                 - (vyhynuté biosystémy?, biodiverzita??)

30. Ktoré hlavné zložky spôsobujú znečistenie pôdy: pôda sa poškodzuje fyzikálne, chemicky, biologicky

K ďalším problémom patria: poškodzovanie pôdy mechanickou degradáciou – erózia vodná, veterná
degradácia         – fyzikálna – zhutňovanie pôd traktormi, čím sa vytláča vzduch z pôdy

                - chemická – kontaminovanie pôdy všetkými chemikáliami – kadmium, ortuť, meď

                - biologická - likvidácia pôdnych mikroorganizmov – obmedzenie bioty a zníženie biodiverzity
                - agronomická – zaplevenie rastlín a burín, pokles humusu, kontamináty prírodného pôvodu

31. Aké sú hlavné zdroje znečistenia povrchových vôd:

Úniky ropy z tankerov (tanker Exxon Valdez – 24 000 ton, vojna v Perzskom zálive), smeti, splašky, výrobná činnosť priemyslu (chemický- olovo , ortuť, arzén, rádioaktívne látky) a poľnohospodárstva (priemyselne, umelé hnojivá; pesticídy; odpadové vody), sídla (produkcia kvapalného a tuhého odpadu) a doprava (exhaláty, ropné produkty).

V zásade možno kontaminujúce látky rozdeliť na:

- biologické - znečistenie je spôsobené patogénnymi organizmami, choroboplodnými zárodkami a toxickými látkami,

- organické - fenoly, polycyklické uhľovodíky, polychlorované bifenyly, alebo organochlorové zlúčeniny vznikajúce ako produkty mikrobiálnej premeny použitých komunálnych odpadov,

- rádioaktívne - spôsobené produktami rádioaktívneho rozpadu - chemické - pesticídy na báze anorganickej a organickej, priemyselné hnojivá s obsahom nežiadúcich prvkov, suroviny na výrobu hnojív, hlavne fosforečných, priemyselné komposty na báze komunálnych odpadov a kalov z ČOV.

32. Bližšie špecifikuj skladovanie odpadov:

Najrozšírenejší spôsob zneškodňovania odpadov je 1. skládkovanie, za ktorým nasledujú 2. biologická, fyzikálno - chemická úprava, 3. spaľovanie a skladovanie.

Tendencie odpadov – skládkovanie, vyčistenie odpadov na kompostovanie, vyčistenie odpadov na recyklovanie
Skládkovanie – dôležité vytvoriť enviromentálne kritériá skládkovania a predpisy, biogénny odpad sa nebude môcť skládkovať, lebo na takých skládkach vzniká horľavý metán.

Východiskom sú bezodpadové technológie – technológie s uzavretým výrobným cyklom.

Návrh nového výrobku –> vývoj –> výroba výrobku –> produkt –> distribúcia –> spotreba –> nespotrebovaný odpad –> surovinový materiál –> návrh nového výrobku

Únia totiž ročne vyprodukuje takmer 1,5 miliardy ton odpadu a z neho vyše štvrtinu, teda 40 miliónov ton, tvorí odpad nebezpečný. Slovensko sa môže stať smetiskom Európy, lebo u nás je spracovanie a skladovanie odpadu lacnejšie. V roku 1997 bolo v SR prevádzkovaných 540 skládok. na skládkach bolo uložené 2,3 mil. ton, čo predstavuje 25,6 % z celkového množstva zvláštnych a nebezpečných odpadov.

33. Aké možnosti triedenia a spracovania odpadu poznáte a aké sú ich priority:

Tencencie odpadov – skládkovanie, vyčistenie odpadov na kompostovanie, vyčistenie odpadov na recyklovanie

Komunálne odpady – triedenie – u zdroja, zmesi odpadu, spaľovanie

Zber, triedenie – organický pôvod, syntetické polymérne, triedenie a recyklácia, skládka (aktívna/pasívna)

Triedenie – float sink – použitie na roztoky o rôznej hustote, kde sa nachádzajú frakcie – ľahšie navrchu

        - selektívne rozpúšťanie – na rozpustenie určitého druhu polyméru

        - kryogénne triedenie – zmrazenie a ľahšie lámanie
        - magnetické separátory – oddeľovanie kovových zložiek odpadov od plastov34. Čo sú trvalo udržateľné technológie:

- sustain-tech, založené na vede, na rozdiel od hi-tech zahŕňa kritéria TUR

- rešpektuje prevenciu znečistenia a minimalizácia odpadov u zdroja ich vzniku

- zdôrazňuje enviromentálnu kvalitu procesov i zariadení a enviromentálnu kvalitu výrobkov

- smeruje k uzavretému cyklu výroby a spotreby a odpadových technológií

- znižuje energetickú náročnosť výroby

- predlžuje životnosť výrobkov a možnosť recyklácie konzumných odpadov

- maximalizuje odpad na pracovné, životné a prírodné prostredie

- dosahuje vysokú enviromentálnu kvalitu výrobku

- dosahuje ekonomickú efektívnosť výroby

- zvyšuje eko-efektívnosť výroby minimálne o faktor 4-10

- maximálne šetrí neobnoviteľné zdroje surovín

- úroveň dosiahnutia udržateľnosti technológie sa hodnota podľa vybraných ukazovateľov

35. Bližšie definuje EMS a EMAS: sú to dobrovoľné spôsoby riadenia podniku

Systémy EMS (Enviroment Management System) je vo vyspelých krajinách nielen prestížnou vecou. Riadi sa normami: ISO 14001 Systémy environmentálneho managementu – špecifikácie s návodom na jeho použitie a Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 761/2001 z 19. marca 2001 o dobrovoľnej účasti organizácií v systéme riadenia podniku a auditu z hľadiska ochrany životného prostredia (EMAS).

Zapracovanie požiadavkov na ochranu životného prostredia do systému riadenia podniku má i žiaduci ekonomický dopad (zníženie prevádzkových nákladov, zlepšenie postavenia na trhu, získanie nových obchodných partnerov) – 1/3 v prieskume uviedla zvýšenie rentability. Aplikácia ukázala zníženie nebezpečného odpadu o 25%, náklady z odpadov o 19%, úsporu surovín o 95%, zníženie odpadových vôd o 9%.

EU Eco-Management and Audit Scheme (EMAS) je systém riadenia pre podniky a ostatné organizácie na prehodnotenie a vylepšenie výkonnosti. Vznikol Nariadenim Rady č. 1836/93 EEC. Schéma sa používa od roku 1995 a pôvodne platila len pre priemysel. Od r. 2001 platí pre celý ekonomický sektor a služby. EMAS nestanovuje špecifické kvantitatívne normy enviromentálneho správania.

Najväčšia odlišnosť EMAS oproti EMS je v záväzku informovať verejnosť o vplyvoch organizácie na životné prostredie. Vyhlásenia o životnom prostredí, ktoré EMAS vyžaduje.

Porovnanie: Systém riadenia – oba, vstupná analýza – ISO – odporučená, EMAS – povinná, register vplyvov – ISO – odporučená, EMAS – požadovaná, envirometnálne vyhlásenie – ISO – nepožadované, EMAS – povinné, cyklus auditu – ISO nestanovený, EMAS – najviac 3 ročný, ukončenie procesu – ISO – certifikácia, EMAS – overenie vyhlásenia, registrácia lokality.

ISO 14 000 certifikuje, že EMS podniku bol zmeraný podľa štandardov a vyhovuje. Certifikáty vydávajú tretie osoby. Najviac má Japonsko (12 000), Nemecko (3700), Španielsko (3200), GB (2900), Švédsko (2700), USA (2400).

36. Čo je agenda 21: Predstavuje najrozsiahlejší, najobsažnejší a najinštruktážnejší z dokumentov, prijatých na konferencii UNCED v Rio de Janeiro. Názov má vyjadrovať, že ide o agendu pre 21. storočie. Podrobne rozpracúva a do akčnej roviny premieta zásady obsiahnuté v Rio deklarácii. Agenda 21 sa považuje za prvý celosvetový dokument o uplatňovaní trvalo udržateľného rozvoja v rôznych sférach a na rôznych hierarchických úrovniach.

Pozostáva zo 40 kapitol, rozdelených do častí venovaných sociálnej a ekonomickej dimenzii, ochrane zdrojov a hospodáreniu s nimi, posilňovaniu úlohy hlavných skupín spoločnosti a realizačným prostriedkom. Jednotlivé programové oblasti Agendy 21 sa ďalej vnútorne členia na podkapitoly venované spravidla východiskovej situácii, navrhovaným cieľom a činnostiam, ako aj odporúčaným spôsobom realizácie, vrátane ich finacovania. Ako sa zdôrazňuje v Preambule Agendy 21, tento dokument je vyjadrením celosvetového konsenzu a zodpovednosti prijatej na najvyššej úrovni za životné prostredie a rozvoj. Ako sa však vzápätí konštatuje, za úspešnú realizáciu Agendy 21 zodpovedajú predovšetkým jednotlivé vlády za podpory medzinárodného spoločenstva na čele s OSN.

Rámec pre implementáciu Agendy 21 majú predstavovať príslušné národné stratégie, plány, politiky a postupy. Národné i medzinárodné inštitúcie by mali v zmysle Agendy 21 vytvárať podmienky na čo najširšiu účasť verejnosti a na aktívne zapojenie mimovládnych organizácií a ďalších hlavných skupín verejnosti do procesu praktického uplatňovania odporúčaní Agendy 21, ako aj princípov a kritérií trvalo udržateľného rozvoja.

Agenda pre trvalo udržateľný rozvoj, cieľom je obnova rovnováhy, obnoviteľné zdroje využívať len na úrovni ich reprodukčnej schopnosti, neobnoviteľné zdroje využívať čo najmenej a čo najefektívnejšie. Štát má dávať direktívne opatrenia, aby sa nezdecimovalo hospodárstvo. Je to hľadanie konsenzu pre riešenie limitných situácií pre 21. storočie.

37. Aké ciele a čo rieši Národná stratégia TUR SR: TUR - druh politiky, ktorá vzniká ako reakcia na enviromentálne, ekonomické inštitucionálne, sociálne a kultúrne zmeny. Je to súhrn vízií rôznych subjektov ako tento problém riešiť, čiže spôsob ochrany a tvorby ŽP, racionálneho hospodárenia s prírodnými zdrojmi, kultúrnym potenciálom krajiny, ich ochrany, nastolovanie rovnovážnych vzťahov medzi ľudskými aktivitami a priestorom (prírodný a umelý), v ktorom sa odohrávajú.

Koncepcia TUR vznikla ako reakcia na poznanie, že akýkoľvek neregulovaný a nekontrolovaný rast v prostredí obmedzených a konečných zdrojov nie je možný, lebo príroda, planéta je prostredím ohraničených a limitovaných zdrojov.

Základné princípy pre TUR:                        - úcta k spoločenstvu života a starostlivosť o neho        

- zlepšenie kvality ľudského života                        - chrana vitality a diverzity Zeme

- dodržiavanie medze únosnosti prostredia                - obmedzenie čerpania limitovaných zdrojov a rastu obyv.

- zmeny hierarchie hodnôt a správania                - posilnenie samosprávy

- budovanie štruktúr na integráciu ochrany ŽP na národnej i globálnej úrovni

INÉ DÔLEŽITÉ

Biotop – je životný priestor, kde žije jedinec

Stanovište – je topograficky vymedzený priestor, kde žije jedinec

                  -topograficky vymedzený biotop.

Zoocenóza – zložité spoločenstvá živočíchov žijúcich na určitom území

Fytocenóza – zložité spoločenstvá rastlín žijúcich na určitom území

Biocenóza- zložité spoločenstvá organizmov žijúcich na určitom území.

Ekosystém -  ekologická sústava – biocenóza a jej neživé prostredie.

                  -tvorí ho spoločenstvo spolu s abiotickým prostredím (Slnko, voda, vzduch).

Biosféra – súhrn všetkých ekosystémov na Zemi.

Populácia – skupina organizmov rovnakého druhu žijúca v určitom priestore a v určitom

Bioindikátory – organizmy podľa ktorých môžeme usudzovať, aké sú vlastnosti prostredia. Majú úzku ekologickú valenciu k niektorej podmienke prostredia

United  Nations Conference and Environment and Development (UNCED) in Rio de Janeiro, 1992

December 1997 - Schválili Kjótsky protokol - medzinárodnú dohodu, ktorá ustanovuje cieľ znížiť emisie plynov spôsobujúcich zmeny klímy na úroveň spred roku 1990. Európska únia dohodu akceptovala a zaviazala sa znížiť emisie o 8%, USA o 7% a Japonsko o 6%.

Bolo ustanovené, že Kjótsky protokol vstúpi do platnosti, ak ho ratifikuje 55 krajín, reprezentujúcich 55% všetkých emisií z roku 1990. Inými slovami tieto krajiny musia prispôsobiť zákony Kjótskemu protokolu, ktorý sa tak stane záväzným.

Prezident Bush v marci 2001, iba niekoľko týždňov po inaugurácií, oznámil, že USA Kjótsky protokol neratifikuje. Vyhlásil ho za mŕtvy.

Medzinárodné spoločenstvo na Klimatickej konferencii v Bonne v júli 2001 dokázalo, že napriek neúčasti USA je Kjótsky protokol stále živý. Bola ustanovená politická dohoda na pravidlách jeho realizácie. USA sa tejto dohody nezúčastnilo. Finálna verzia pravidiel bola dokončená na Siedmej konferencii strán Kjótskeho protokolu v marockom Marakeši v októbri 2001, čím sa protokol stal pripraveným na ratifikáciu.

Európska únia a Kanada, ako aj mnoho iných krajín už Kjótsky protokol ratifikovali – chýba už len súhlas Ruska, aby protokol nadobudol platnosť aj bez účasti USA.

Amerika je najväčším znečisťovateľom na svete. So 4% svetovej populácie vypúšťa do vzduchu štvrtinu emisií oxidu uhličitého. Napriek tomu prezident Bush neváhal sabotovať Kjótsky protokol. Spoločnosť Esso/ExxonMobil viedla dezinformačnú kampaň proti Kjótskemu protokolu a štedro fiannčne podporovala Busha a podnecovala jeho činnosť