Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Národohospodárska politika

prednášky (nhp_course.doc)

1. národohospodárska politika, subjekt a objekt

V užšom slova zmysle je ako koordinujúca úloha štátu, ktorá pri ovplyvňovaní ekonomických a sociálnych procesov v rámci národného hospodárstva a je úzko spojená s hospodárskou politikou EÚ.

1. usiluje sa o využitie prírodného, ľudského, ekonomického a invenčného potenciálu tak, aby sa zvyšoval blahobyt v spoločnosti.
2. Opiera sa o všeobecné správanie sa každého ekonomického subjektu
3. V tomto zmysle tu národné hospodárstvo vystupuje ako ekonomický subjekt
4. Ako objekt vystupuje ako ekonomická základňa existencie spoločnosti
5. Úloha hospodárskej politiky je zlaďovať ekonomických subjektov, ktoré pôsobia na území danej ekonomiky
6. HP je multidisciplinárna vedná disciplína
7. Využíva poznatky z ekonomickej teórie, spoločenských vied ako matematika, sociológia, psychológia...
8. Subjektom je vláda a je orgány (hl. ministerstvá) a ostatné celoštátne a rôzne neštátne celoštátne inštitúcie ako profesijné a poľnohospodárske komory, odborové zväzy...

2. teoretické aspekty formovania HP

teoretické základy sa formujú v súčasnosti ale už sa vyčlenila makroekonómia ako samostatná vedná disciplína

9. HP v teoretickej podobe vystupuje ako ucelená sústava poznatkov o regulácii fungovania procesov ekonomiky, ktoré vytvárajú podmienky, aby orgány štátu kvalifikovane koordinovali celý regulačný proces tvorby, užitia a rozdeľovania HDP
10. Vplyvy pôsobiace na tie procesy vrátane sociálnych dopadov a ich riešenie  v sociálnej sfére
11. V užšom slova zmysle HP čerpá teoretické poznatky z makroekonómie
12. Širšiu bázu tvoria podniková ekonomika, mikroekonómia, právom manažment, účtovníctvo, technické vedy hl. informatika a spoločenské vedy
13. HP v teoretickej podobe predstavuje poznatky o ovplyvňovaní hospodárstva tak, aby sa zabezpečil cieľ HP. Teda rast spoločenského blahobytu
14. Významnú úlohu tu hrá aj medzinárodný obchod v užšom význame a všestranná hospodárska spolupráca hlavne v rámci EÚ

3. štruktúra NH

NH – je usporiadaný systém subjektov výroby, obehu, sociálnej sféry a riadiacich orgánov štátu i samosprávy na základe zvolených kritérií i vzťahov medzi nimi.

Základné subjekty sa členia na :

     -    výrobné

15. obehové
16. spotrebné
17. sociálne
18. riadiace

Sú tu dve úrovne: mikroúroveň a makroúroveň (odvetvia, pododvetvia a výrobné odbory)

Z hľadiska vlastníctva sú sektory: súkromný, verejný a družstevný

Sektorová štruktúra NH:

1. primárny – poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov, baníctvo
2. sekundárny – priemysel a stavebníctvo (spracováva produkty primárneho)
3. terciálny – služby: obchodné, školstvo, doprava, reštaurácie, ...
4. kvartálny – invencie, inovácie, výskum, vývoj, vysoké školstvo, ...

Odvetvové členenie: podľa kritérií:

1. surovinová a materiálová príbuznosť
2. technologická príbuznosť
3. použitie výroby

Odvetvia:

1. výrobné: - poľnohospodárstvo

                         - priemysel

        - stavebníctvo

        - nákladná doprava

        .

        .

        .

2. nevýrobné: - osobná doprava

                       - komunálne služby

                       - veda výskum

4. zdroje NH

Predstavujú produkčný potenciál ekonomiky.

1. sk. : národné bohatstvo – národný majetok a prírodné zdroje na uspokojovanie potrieb spoločnosti
2. sk.: pracovné zdroje – ľudský potenciál
3. sk.: finančné zdroje – domáce: banky, pokladničné hotovosti, domáce úspory, cenné papiere

                                         zahraničné: úspory zahraničných bank a priamy kapitál            

zo zahraničných úverov

4. sk.: invenčné zdroje: sem patria:

           vynálezy, KNOW HOW, zlepšovacie návrhy, kúpne licencie, realizovateľné inovácie výrobkov a technológií, zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov

Obnoviteľné: ľudský kapitál, KNOW HOW, inovácie a niektoré prírodné zdroje

Neobnoviteľné: niektoré prírodné zdroje

5. názory na úlohu štátu v ekonomike

liberalisti ako Smith sa domnievajú, že štát by nemal zasahovať do ekonomiky vôbec

5. Japonci: zasahovať by mal len v nevyhnutných prípadoch
6. Keynes a jeho zástupci: mal by zasahovať, aby sa zabránilo negatívnym dopadom trhového mechanizmu

Ale aj vývoj v tých najliberalistickejších ekonomikách ukazuje, že fungovanie ekonomiky bez zásahu štátu nie je realistický.

V súčasnosti zasahujú do ekonomiky aj inštitúcie ako MMF, svetová banka, WTO, EÚ, Európska banka pre obnovu a rozvoj, ...

Štát historicky vznikol na to, aby ochraňoval záujmy svojho obyvateľstva.

EÚ garantuje: - voľný pohyb tovarov a služieb

        - voľný pohyb osôb

        - voľný pohyb kapitálu

Niektoré štáty však majú proti voľnému pohybu osôb dočasné obmedzujúce opatrenia.

NHP má spravidla 2 podoby:

Pozitívna: hľadá odpoveď na otázku v akom stave sa nachádza ekonomika

Normatívna: sleduje budúci vývoj a tak vychádza z poznania, že je v záujme reprodukcie a stále vyššej úrovne blahobytu spoločnosti nevyhnutné, aby HP najprv formulovala svoju koncepciu a na jej základe vytvárala funkčný hospodársky systém

6. názory na úlohu vlády v ekonomike

vláda ako subjekt musí rešpektovať princípy demokracie.

Musí dodržiavať:

7. ciele prekračujú rámec volebného obdobia
8. vláda musí rešpektovať limity pri čerpaní zdrojov štátneho rozpočtu
9. v našich podmienkach sa riešia sociálne problémy na úkor ekonomických

Popularita vlády závisí od toho ako rieši:

1. dynamiku ekonomického rastu
2. úroveň zamestnanosti
3. mieru inflácie
4. zvyšovanie úrovne najslabších vrstiev obyvateľstva

Niekedy je ale jej politika v rozpore s ekonomickým záujmom.

Ak má vláda pocit, že je niektorá strana dosť populárna, začne tiež prezentovať jej program.

Ak nemá istotu vo víťazstvo, môže zmeniť taktiku.

K najoperatívnejším opatreniam patria transfery v rámci štátneho rozpočtu.

Iniciovanie zvyšovania cien nepatrí do arzenálu vlády, lebo ho obmedzuje:

10. profesionálna úroveň štátneho aparátu (usiluje sa o rast štátnych výdavkov)
11. obmedzené rozpočtové zdroje
12. podobná funkcia s vymedzenými hranicami

Vláda ako subjekt vystupuje ako.

13. tvorca
14. nositeľ
15. realizátor HP

7. názory na úlohu a význam NBS

Úloha a význam bankového systému determinuje základný cieľ bankového dohľadu. Hlavnou úlohou a poslaním bankového dohľadu, založenom na princípe nezávislosti je ochrana vkladateľov a sporiteľov, udržiavanie a posilňovanie stability a dôveryhodnosti bankového systému, podpora efektívneho a konkurencieschopného bankového sektora a presadzovanie trhovej disciplíny.

Stratégia postupu voči malým a stredným bankám vychádza z finančnej analýzy situácie a vývoja v jednotlivých bankách v roku 1999 ako aj plnenia opatrení NBS.

Druhy vzťahov medzi centrálnou bankou a inými bankami:

3. všeobecne platné vzťahy (stanovenie výšky povinných min. rezerv)
4. individuálne vzťahy (žiadosť obchodnej banky o refinančný úver

úlohou NBS je zabezpečiť stabilitu meny a tak:

16. určuje menovú politiku
17. vydáva bankovky a mince
18. riadi peňažný obeh
19. a ďalšie činnosti vymedzené zákonom

NBS vedie účty bank a prijíma ich vklady

Vykonáva aj činnosti pre štátny rozpočet

8. nástroje HP

Predstavujú opatrenia, činnosti a páky štátu, ktorými zasahuje do činnosti trhového mechanizmu, ktorý pracuje na báze vývoja vlastnou aktivitou.

Nástroje sú vždy univerzálne a ciele a nástroje sú prepojené.

Ciele, ktoré podporujú hlavné ciele sú inštrumentálneho charakteru.

Úzky vzťah medzi cieľmi a nástrojmi vyplýva z toho, že sa výsledky hodnotia až po realizácii viacerých úloh.

Voľba nástrojov závisí od realizovaných cieľov.

Ak poznáme vlastnosti, členia sa podľa: praktickej použiteľnosti, účinnosti, spoľahlivosti, vedľajších efektov, časového posunu, informačnej a nákladovej náročnosti.

1. Bežné nástroje: pôsobenie nespôsobuje zmenu ekonomického systému, ani zmenu v chovaní ekonomických subjektov:

Úrokové miery, devízový kurz, výška taríf ...

2. Systémové: -spôsobujú zmeny                                                                                                                        

20. liberalizácia cien, zmeny daňového systému, konvertabilita meny
21. a tie sú:

1.  priame: rozhodnutie centrálneho orgánu upravuje správanie ekonomických subjektov, neposlúchnutie = sankcia

1. Ochrana hospodárskej súťaže protimonopolnou politikou
2. Protikartelové zákonodarstvo
3. Zákaz diskriminácie
4. Stanovenia ciel a kvót vo vývoze a dovoze
5. Dovozná prirážka
6. Opatrenia na ochranu životného prostredia .....

2.  nepriame -  ekonomické činnosti, ktoré ovplyvňujú základné ekonomické vzťahy, pôsobia vo vnútri ekonomického systému, ovplyvňujú nepriamo

22. úvery, úroky, dane, ceny, mzdy ....

1. monetárna politika
2. rozpočtová
3. zahranično – obchodná
4. menová
5. cenová
6. mzdová, ......

9. nástroje monetárnej politiky

toto som odovzdala, tak to nemám, to aby ste sa náhodou nenudili 

10. teoretické východiská monetárnej politiky

musí sa poznať kvantitatívna teória peňazí.

Podstata je v dvoch protismerných kolobehoch

23. tovarov a služieb
24. peňazí

25. rovnica: M*V = Q*P (M – množstvo peňazí, V – rýchlosť obehu, Q objem výroby, P – cenová hladina)

26. z toho: M=

starý prístup: rýchlosť obehu peňazí je stála

nový: východisko – identita pojmov bohatstvo a dôchodok

z toho: príjem je odvodený z bohatstva – miery výnosu a úrokovej miery

nominálne bohatstvo = =

- nominál. Dôchodok  - nom. Bohatstvo              r – miera výnosu

Permanentný dôchodok je výsledkom rôznych mier výnosu z bohatstva.

Nominálne bohatstvo pochádza z :

1. dlhopisov, ako cenných papierov
2. peňazí, ako nezúročiteľné aktívum s konštantnou nominálnou hodnotou
3. akcií ako právo na výnos
4. HIM a NHIM
5. Ľudského kapitálu

Friedmanova  funkcia peňažného dopytu:

= f * (P * m * n *  * )

- nominál. Dopyt po peniazoch        m- hodnota dlhopisov   n- hodnota akcií

závisí od:

27. cenovej hladiny
28. výnosov z dlhopisov
29. miera inflácie
30. bohatstva, ktoré sa vypočíta ako podiel permanentného dôchodku a priemernej miery výnosu z piatich druhov majetku

a z toho nám vzniká nová rovnica:

= M * V * (* m * n * )

Kde:  - reálny dôchodok       - miera inflácie

11. podoby monetárnej politiky v modeli IS – LM

Sú dva typy: expanzívna a reštriktívna

        EXPANZíVNA:

Je založená na zvýšení ponuky peňazí, a tak sa zvyšuje aktivita podnikateľských subjektov.

Ak je prevaha ponuky nad dopytom, klesá úroková miera

r

        IS

        M

Tiež klesne r, ak klesne dopyt

r

                        LM

        M

Ak dopyt po peniazoch stále klesá, CB chce stále ekonomický rast a aby sa ponuka nezmenila, tak CB  musí znížiť reposadzbu.

Tak banková sústava získa lacnejšie peniaze a zníži úrokovú mieru

Expanzívna politika:

M –množstvo peňazí

Ln- nezamestnanosť

I – investície

S – úspory

D – dopyt po peniazoch

REšTRIKTíVNA

Reakcia na obmedzenie peňazí je rast úrokovej miery

r

        IS

        M

tiež poklesne produkcia

v podmienkach SR by to vyzeralo takto:

Domyslite si tie šípky medzi okienka, mne už sa nechcelo

12. nástroje menovej politiky

Na ovplyvňovanie používa menu a jej atribúty

Subjektom je CB, objektom domáca mena

Nástroje: hlavne menový kurz a platobná bilancia

Menový kurz: cena meny iného štátu vyjadrená v domácej mene

Treba vedieť:

      - prečo je na danej úrovni

   - podľa akých podmienok sa určuje

   - aké sily ovplyvňujú pohyb menového kurzu

Kvôli stanoveniu menového kurzu treba pochopiť fungovanie devízového trhu (obchoduje sa s peniazmi iných krajín)

Realizuje sa na – maloobchodnej úrovni, kde s menami obchodujú špecializované firmy a banky

                          - špecializované obchodné burzy v hlavných bankových centrách sveta ako NY, Hongkong.

V minulosti sa menový kurz určoval aj na základe stáleho štandardu

Vzájomné vzťahy medzi menami sú v neustálom pohybe.

Zhodnotenie meny – pokles menového kurzu

Zhodnotenie meny – opak

Druhy – pevný a plávajúci

Platobná bilancia – vyjadruje všetky medzinárodné platobné transakcie realizované ekonomikou v určitom čase

Časti – a) bežný účet – platby za vývoz a dovoz

            b) kapitálový účet – kapitálové transfery ( kúpa, predaj akcií...)

            c) finančný účet – pohyb peňažného kapitálu

možnosti transakcií:

3. kúpa a predaj tovarov
4. kúpa a predaj služieb
5. finančné aktíva do a zo zahraničia
6. zaslanie alebo príjem darov zo a do zahraničia

platby zo zahraničia „+“   opak „-“

Cieľom HP je „vyrovnaná platobná bilancia“

13. teoretické východiská menovej politiky

téma peniaze ľudí upútava odjakživa

teórie MP sa rozdeľujú podľa niekoľkých kritérií, najčastejšie podľa toho, čo sa považuje za podstatu peňazí a tak poznáme:

- Metalické teórie – peniaze sú odvodené len od drahých kovov a uznávajú len mince a papierové peniaze sa považujú za znaky peňazí

- Nominalistické teórie – popierajú väzby medzi peniazmi a drahými kovmi a podstatou je len ich funkcia v reprodukčnom procese

S teóriou metalizmu sa stretávame už u merkantilistov, u ktorých bolo:

Bohatstvo = peniaze = drahé kovy

Klasici ako Smith, Ricardo, Marx považujú peniaze za tovar ako každý iný a ich hodnota je odvodená od nákladov na ťažbu drahých kovov.

V obehu sa však dajú kovy nahradiť papierovými peniazmi.

31. Nometaristický prístup: príčina zmien v cenovej hladine a agregátnom outpute sú zmeny v ponuke peňazí a predpokladajú, že ekonomika sa po šokoch vracia do stavu plnej zamestnanosti aj bez zásahu štátu
32. Keysenovci: tieto zmeny zapríčiňujú aj zmeny v ekonomickej klíme a zmien v rozsahu vládnych výdavkov a daní, na vrátenie do pôvodného stavu potrebuje zásah štátu

14. podoby menovej politiky v modeli IS – LM

V tejto otázke mi nebolo jasné, či tie čiary v IS –LM majú byť rovné, alebo zaoblené, tak to nakreslite nejako neurčito, a vyhovorte sa na to že ste šmatlaví

Otvorené hospodárstvo znamená, že je zo svetovými ekonomikami spojené rozsiahlymi väzbami

Rovnica: AD = C+I+G+ (X-M)  - saldo obchodnej bilancie

33. k vyjadreniu procesu pôsobenia menového kurzu sa používa pojem deprivácia
34. pre pohyb menového kurzu sa určujú fruktulačné pásma

Sk/EUR                

        FS

        E

        FD

                                              EUR

FD– krivka dopytu po zahraničnej mene, kombinácia dopytov po EUR pri rôznych úrovniach kurzu EUR v Sk

FS – krivka ponuky zahraničnej meny

Pri voľne plávajúcom kurze hodnota meny sa určuje na valutovom trhu podľa ponuky a dopytu, problém je určiť rovnovážnu cenu.

Dôležitú úlohu hrá predpokladaný vývoj menového kurzu, ak sa aplikuje pohyb kurzu (pr. Ropa)

Rovnovážny kurz sa dosiahne vyrovnaním S a D po domácej mene na kapitálovom a devízovom trhu.

Na zmenu vplývajú rôzne zmeny:

Sk/EUR

                        FS        domáca mena sa zhodnotila

        EUR

Rastie záujem o EUR, lebo je záujem o nové technológie:

Sk/ EUR

EUR

Ak klesne záujem o EUR:

Sk/EUR        

                                                     EUR

Poznáme:

35. Reálny výmenný kurz
36. Nominálny

15. Nástroje rozpočtovej politiky

Je to najdôležitejší nástroj vlády na reguláciu ekonomických a sociálnych procesov

Reguluje sa zhromažďovaním a rozdeľovaním finančných prostriedkov v súlade zo zámermi HP.

Nástrojom je štátny rozpočet.

37. je to centralizovaný fond finančných prostriedkov, ktoré tam odvádzajú FO a PO na základe príslušných zákonov

prímy – majú dve zložky: daňové a ostatné nedaňové prímy

38. najväčšou príjmovou zložkou je DPH
39. daň ako zdroj pre štátny rozpočet zaťažuje rozpočet každého ekonomického subjektu

výdavky – vo výdavkovej časti sa rozpočet člení na kapitoly.

Samotné kapitoly majú podkapitoly: Kancelária prezidenta, Kancelária NRSR, Úrad vlády, všetky ministerstvá a ostatné centrálne orgány

40. najväčšie výdaje majú Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj Ministerstvo školstva.

Rozpočtovú sústavu tvoria:

Štátny rozpočet, rozpočet sociálnej poisťovne, Všeobecnej zdravotnej poisťovne, rozpočet združenia miest a obcí  Slovenska, rozpočet NBS a rozpočet fondu národného majetku SR

16. teoretické východiská rozpočtovej politiky

Tuto si niesom istá názvami tých modelov, lebo v mojich papieroch sa akosi odpísala oba volali rovnako, takže jeden z nich je určite Neoklasický 

Úroveň a váha RP závisí od typu hospodárstva a najlepším typom je zmiešaná ekonomika, kde teda aj RP a v jej rámci fiškálna politika hrá dôležitú úlohu

Neoklasický model: vyžaduje fiškálnu politiku

41. rovnováha sa vytvára automaticky pri plnej zamestnanosti
42. ponuka práce závisí od úrovne reálnej mzdy a tak nie sú zmeny podmienok na trhu práce, nemení sa objem produktu
43. bez zmenených podmienok platí:

        = = AD = AS = konštanta

Takže každý prírastok dopytu štátu automaticky musí znížiť súkromný dopyt

Volá sa to vytlačenie

Závisí od toho, ako štát získa financie na prírastok vlastných výdavkov:

1. financovanie úverom – ale nemôže zvýšiť daňové zaťaženie FO a PO, tak teda musí dodatočne vydať cenné papiere: dG = dU    a dT = 0

U -  úver        T – daň

Reálny rozpočtový deficit = prírastok objemu štátnych výdavkov

2. zvýšenie daní:  dG = dT       a dU = 0

zvýšenie daní sa prejaví v poklese disponibilného dôchodku domácností

Y – T = C + S

Keynesovský model: vyššie daňové zaťaženie domácností vyvolá v rovnakej miere vytlačenie dopytu domácností.

Zmeny sú len v rozdelení dôchodku medzi štát a domácnosti

3. financovanie úverom – štát je nositeľom dodatočného dopytu

44. rast kapitálového dopytu sa prejaví tak, že každý úrok znamená zvýšenie reálneho dôchodku a tak aj rastú úspory
45. spôsobuje to rast úrokovej miery a klesá investičný dopyt o objem zvýšenia štátnych výdavkov na spotrebu
46. rast štátnych výdavkov sa chová ako prírastok investičného dopytu

4. dane – spotreba a úspory závisia od použiteľného dôchodku

47. zvýšené dane spôsobia zníženie úspor domácností

17. podoby rozpočtovej politiky v modeli IS – LM

RP – je reprezentovaná krivkou IS – čo je rovnováha na trhu tovarov

IS – predstavuje takú kombináciu  hodnôt úrokovej miery a národného prímu, kde sa investície a úspory rovnajú

IS: Y = C (Y - ) + I(r) +

        EXPANZÍVNA RP:

Rast Y je väčší ako rast vládnych výdavkov

          Multiplikátor:  =         a potom   dY = * dG

r

                        LM

        M

REŠTRIKTÍVNA:

Daňový multiplikátor:  =             a potom    dY = *dT

r

                        LM

        M

18. model IS – LM pre otvorené hospodárstvo

Mundell – Flemongov model – volá sa tak, lebo sa obaja zaoberali touto problematikou približne v rovnakom čase

Keynes – pracoval len s fixným modelom a Mundell a Fleming dbali ohľad aj na plávajúci kurz

A tak ekonomika si vyžaduje rovnováhu na trhu tovarov a na trhu peňazí

IS* : Y = C(Y - ) + I (r) + + NX (e)

LM* : = L(r, Y)

    e

        LM*

           E

                                                  IS*

                                            Y

e – výmenný kurz

, ,  - exogénne fixné premenné

r = r* - domáca úroková miera je porovnateľná so svetovou

NX (e) – nepriamo úmerný od výšky výmenného kurzu

         e

                                         NX (e)

                                          NX

19. štátny dlh

Ak je štátny rozpočet opakovane deficitným vzniká štátny dlh

Ak sa k ŠT pridá aj deficit obecných rozpočtov a verejnoprávnych inštitúcií, vzniká verejný štátny dlh.

Všeobecne vzniká podporovaním klesajúci súkromný dopyt

ŠD – celková suma peňazí v určitej mene, ktorú štát dlhuje iným hospodárskym subjektom, domácim či zahraničným.

Vypočíta sa sumarizovaním rôznych rozpočtových schodkov, po odpočítaní čo sa už zaplatilo a to za celé obdobie štátu.

Delí sa:

48. splátky istiny
49. splátky úrokov

domáce zadlženie – generačné rozdelenie medzi budúcu a súčasnú generáciu

( budúca bude platiť dlh súčasnej)

50. ak sa ŠD považuje za krátkodobú spotrebu => zadlženie budúcej generácie
51. ak ide o nákup novej techniky, práve budúca generácia z toho bude profitovať

Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity vznikla podľa paragrafu 14 zákona č. 291/2002 Z.z  21. mája 2002

Úlohou je:

52. Zabezpečiť na základe analýzy trhu, portfólia ŠD a vypracovaného systému riadenia rizík, profesionálne riadenie krytia ŠD
53. Zabezpečiť flexibilitu operatívneho riadenia krytia ŠD
54. Pre MF SR zabezpečuje vydávanie štátnych cenných papierov vrátane realizácie akcií

20. makroekonomický rámec HP

Keďže HP vychádza z makroekonómie a má aj s ňou spoločné znaky, rovnako ako ona sa stará o makroekonomické veličiny ako:

55. HDP
56. Ekonomický cyklus
57. Hospodársky cyklus
58. Zamestnanosť
59. Inflácia

Cieľom HP je zabezpečenie rastu blahobytu spoločnosti, ktorý je definovaný ako

„ zabezpečenie sociálnej a ekonomickej pozície súčasným členom, ktorá bude vyššia ako súčasná“

Keďže ešte nie je teória, ktorá by v kvantitatívnej podobe vyjadrila úroveň blahobytu, používa sa na to najčastejšie:

Tvorba HDP na obyvateľa:

Je známa závislosť rastu HDP s devastáciou životného prostredia, hlavne to je vidieť v oblasti s hustým priemyslom.

Tieto problémy rieši aj „teória blahobytu“

Ale poznatky hociktorej teórie ešte neboli spoločensky uznané a tak aj táto teória uznáva, že blahobyt nie je naviazaný na základné parametre ekonomiky a teda aj ciele HDP ako:

60. vývoj zamestnanosti a nezamestnanosti
61. rast HDP
62. stabilita a nestabilita cien
63. saldo ŠR
64. stav platobnej bilancie, ......

21. výkonnosť ekonomiky a ekon. Rast

Ekonomický rast predstavuje najdôležitejší parameter rozvoja úrovne ekonomiky.

Krátkodobo ide o prírastok reálneho HDP.

Dlhodobo o rast potenciálneho HDP.

Predpokladom je prírastok reálneho HDP na 1 obyvateľa.

Hybná sila je vo faktoroch: technologický pokrok, hmotný kapitál, ľudské zdroje, prírodné zdroje, informatika, ....

O raste sa hovorí, ak je reálny HDP väčší ako v predchádzajúcom období

Merania:

1. prírastok HDP medzi dvoma obdobiami: dY= -
2. koeficient:  y =
3. tempo :    y =

ekonomický rast je tiež založený na zvyšovaní produkčnej schopnosti ekonomiky

významným indikátorom je tiež potencionálny produkt a jeho rast predstavuje dynamiku, ktorá môže byť dosiahnutá bez vyvolania inflácie.

Dá sa dosiahnuť ako dosahovaná produktivita práce na 1 zamestnanca vynásobená pracovnou silou: = (HDP/L)*PS        L – počet zamestnaných

Produktivita práce: Pp=

22. zdroje ekonomického rastu

Predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v základných makroekonomických veličinách, teda ich prírastku v čase.

Predpokladom je prírastok HDP na jedného obyvateľa.

                1)  prírastok HDP medzi dvoma obdobiami: dY= -

1. koeficient:  y =
2. tempo :    y =

zdroje:

rast je predurčený výrobnými možnosťami danej ekonomiky.

A to nielen objem kapitálu, množstvo práce, miera úspor, či miera hrubej tvorby fixného kapitálu, ale aj technická a technologická vyspelosť, efektívnosť, kvalifikácia, ....

Hlavným faktorom je PRODUKTIVITA; tú determinujú:

1. fyzický kapitál
2. ľudský kapitál
3. prírodné bohatstvo
4. technologické zmeny a inovácie

za optimálnej kombinácie sa stávajú zdrojmi ekonomického rastu a základom je ľudská aktivita.

Technologický pokrok je výsledkom investovania do ľudského kapitálu

23. faktory ekonomického rastu

Výstup v ekonomike je založený na množstve výrobných faktorov a ich produktivite => produkčná funkcia Y = F (L,K)

FAKTORY sú také prírodné, technické, ekonomické a spoločenské sily, ktoré vyvolávajú aj vnútorné zmeny v pohybe makroekonomických veličín a to:

1. množstvo práce
2. produktivita práce
3. inovácia, invencia
4. technologické zmeny

Technologické zmeny sú výsledkom investovania do ľudského kapitálu a ten má dve kategórie:

1. technický kapitál – systém uplatnenia získanej odbornej kvalifikácie
2. podnikateľský – systém usporiadaných myšlienkových postupov so schopnosťou ich premeny na inovácie

Technické zmeny sú také postupy, ktoré umožňujú z danými vstupmi získavať stále nové výstupy.

A tak tu existuje pojem „nová ekonomika“.

Je to hodnotná duševná práca c kombinácii s premenou poznatkov na inovácie.

Je založená na vedomostiach a inováciách, ktoré smerujú k zmene kvality a spôsobu súčasných mladých generácií.

Globálna ekonomika – ekonomika, ktorá sa rozvíja celosvetovo

24. bariéry ekonomického rastu

Ekonomický potenciál potláča makroekonomická nerovnováha a štrukturálne defekty v hospodárstve.

Snaha o zvyšovanie tempa ekonomického rastu môže naraziť na to, že bude nedosiahnuteľný, prípade neudržateľný v budúcnosti.

Ak máme prirodzenú mieru ekonomického rastu (Gp) a skutočnú (Gs), môže nastať:

5. Gz < Gp – zaručená je nižšia ako prirodzená, zdroje sa nevyužívajú efektívne v plnom rozsahu
6. Gz > Gp – faktory sú nadmerne vyčerpávané čo nie je z dlhodobého hľadiska udržateľné
7. Gs < Gp – sú problémy s plným využitím výrobných faktorov

A tak sa uvažuje o viacerých kombináciách bariér s makroekonomickými procesmi:

1. Ekonomický rast, štruktúrne zmeny, cyklické zmeny
2. Ekonomický rast, daňový systém, disponibilné zdroje
3. Ekonomický rast, zmeny v ponuke peňažnej masy, inflácia
4. Ekonomický rast, inflácia, zamestnanosť

25. HDP a potencionálny produkt

HDP – je najlepší ukazovateľ ekonomiky

Poznáme aj HNP – celkový príjem bez ohľadu na hranice

Nie sú to totožné pojmy.

Základom pre výpočet HNP je HDP upresnený o výsledky finančných vzťahov so zahraničím a to spôsobom:

1. K HDP sa pripočítajú osobné prímy:

- mzdy a platby domácich občanov pracujúcich v zahraničí, ktoré prinesú do vlastnej ekonomiky

-dôchodky občanov, ktoré poberajú zo zahraničia

2. Odpočítať : mzdy a dôchodky, ktoré zarobia v SR a minú v zahraničí
3. Pripočítať kapitálové prímy: z kapitálu domácich firiem alebo občanov v zahraničí a môžu ho doviezť do SR
4. Odpočítať opačný prípad

HNP = HDP saldo osobných prímov saldo kapitálových prímov

        Potencionálny produkt

Najlepší obraz o ekonomike podáva porovnanie potencionálneho so skutočným produktom.

A ten je, ktorý s vytvorí, keď sú zdroje plne využité

Dá sa vytvoriť aj cez základ normovaného využitia kapacít ale najlepšie cez využitie práce, teda ak sa využije plný potenciál práceschopného obyvateľstva =  práceschopná sila

Rozdiel medzi skutočným a potencionálnym produktom predstavuje stratu príležitostí

Vzťah vyjadrujúci zmenu výkonnosti hospodárstva, ktorý porovnáva skutočný a potencionálny produkt, je koeficient výstupu:

                 Kv =

- potencionálny produkt

26. využitie pracovnej sily v ekonomike

Všetky racionálne riadené ekonomiky sa snažia o plné využitie pracovného kapitálu ekonomiky.

Nositeľom živej práce je ľudský kapitál a význam živej práce sa neustále zvyšuje, lebo je jediný tvorivý faktor ekonomického rastu.

Zvyšuje sa alokáciou technického pokroku.

Momentálne je záujem o intelektuálny potenciál hlavne s vysokoškolským vzdelaním.

V HP sa riešia problémy:

65. štruktúry práce
66. množstva práce
67. ponuky práce
68. dopytu po práci
69. rovnováhy na trhu práce

práca je cieľavedomá činnosť ľudí, ktorá pomocou pracovných prostriedkov pôsobí na predmet za účelom vytvorenia nového produktu.

Z ekonomického hľadiska je práca tvorcom hodnôt a je to vlastne osobitý druh tovaru, ktorý ponúkajú domácnosti na trhu práce.

Je tiež prostriedkom sebarealizácie ako zdroj prímov obyvateľov

27.

Inflácia – je peňažný jav, prejavuje sa neustálym zvyšovaním cien výrobkov a služieb

Vyjadruje tiež zníženie kúpnej sily peňazí.

Je však často spojená s rýchlym tempom ekonomického rastu.

Negatívnym účinkom je strata informačnej hodnoty cien.

Mieru inflácie vyjadrujú cenové indexy:

  CPI =                spotrebiteľské koše

Musí sa oceňovať ten istý kôš.

Filipsová krivka: vyjadruje vzťah medzi mierou inflácie a nezamestnanosťou, a tento vzťah je inverzný:

  P

                                              U

P – cenová hladina      U – miera nezamestnanosti

Podľa tohto existuje možnosť voľby medzi rastom cenovej hladiny a nezamestnanosťou.

Keynes: makroekonomická rovnováha sa dosahuje pri dlhodobom stabilnom vzťahu medzi U a P (pôvodná)

Vysoká miera nezamestnanosti sa dala riešiť mechanizmom stimulácie  AD

Friedman: je založená na prirodzenej miere nezamestnanosti a očakávanej inflácie

Rozlišuje krátkodobú (pôvodná) a dlhodobú (nový názor)

DLHODOBÁ:

    P                           U*        U* - prirodzená miera nezamestnanosti

                                 C

                  l B

                                  A

Má vertikálny tvar a je totožná z priamkou na úrovni U*

Okunov zákon

Objasňuje kvantifikáciu medzi produktom a nezamestnanosťou.

Ak sa  U = U*   potom        alebo  

Ak  U(  => ekonomika nevyužíva svoje potencionálne možnosti

Takže produkt klesá pod potencionálny

Ak vyrastie U o jeden percentný bod, (o 1%); klesne úroveň potencionálneho produktu viac ako o 1%

28. stabilizačná podoba HP

Stabilizačná politika (SP) – jeden zo segmentov HP

Využíva sa pri poruchách ekonomického prostredia, rozkolísavajúce cenové a nákladové relácie, deformujúce investičné prostredie, a preto štát musí zasiahnuť svojou SP.

Používa rôzne makroekonomické opatrenia ako ovplyvňovanie dopytu pomocou fiškálnej politiky.

SP sa usiluje o zmiernenie výkyvov v HDP, zamestnanosti, cenovej hladiny a pokiaľ sa dá, stabilizovať HDP na úrovni plnej zamestnanosti.

Najčastejšie používa nástroje na riadenie dopytu.

Do riešenia problémov vstupuje svojimi opatreniami aj vláda.

Používajú sa základné nástroje HP:

70. Rozpočtová politika – dane a výdavky
71. Monetárna politika – zmeny v ponuke peňazí a ovplyvňovanie podmienok na poskytovanie úverov

Prvým nástrojom na využívanie monetárnej politiky v SP je využitie pohybu v ponuke peňazí, druhým je úroková miera

29. teória hospodárskeho cyklu

Z histórie je vidno, že ekonomiky sa nevyvíjajú rovnomerne a ukazujú sa tu výrazné zmeny => cyklický vývoj

Ekonomika sa hodnotí makroekonomickými ukazovateľmi v čase  (HDP, nezamestnanosť, inflácia, ...)

Tie ukazujú pravidelne sa opakujúce fázy vzostupu a poklesu čo sa označuje ako „cykly“.

Krátkodobé: cykly zásob

Dlhodobé: Kondratevové dlhodobé vlny

Najväčší význam majú strednodobé:

Y

                        V

            E                    R                        O

       O                              K

                                                              t

                                                U    

O- oživenie  E – expanzia  V- vrchol   R –recesia  D – deprivácia  K – kríza  U –úvrat

        P

Y

                                                                                            T

P – priamka, ktorá znamená, že hospodárstvo je z dlhodobého hľadiska rastúce

Fáza oživenia – prechod z úpadku, rastie dopyt, klesá nezamestnanosť,                            intenzívnejšie investovanie

Fáza expanzie – je náročná na investovanie, štát investuje do infraštruktúry, súkromný sektor sa snaží o revitalizáciu existujúcich kapacít.

Vysoký rast AD, zamestnanosti, cien a HDP

Fáza vrcholu – tu už je situácia, kedy očakávané ďalšie rasty sú nereálne.

Sú vysoké ceny a nedá sa predávať .

Príčinou je spomalenie investovania, aplikácie invencií a rast zásob a nastupuje =>

Fáza recesie – ak po dvoch nasledujúcich štvrťrokoch klesá výkon ekonomiky

Výrazný pokles odbytu a rastu nepredaných zásob, mzdy sú málo pružné, nízke zisky.

Fáza depresie – hlbší pokles tempa rastu, blíži sa k „0“

Fáza krízy – prepad ekonomiky do „ červených“ čísel a celková deštrukcia

30.

V rozvojových stratégiách schválených pre Slovensko, ako Lisabonská stratégia a Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 , je cieľom, aby slovenská ekonomika dosiahla životnú úroveň najvyspelejších krajín EÚ.

EXOGENNÉ:

Majú zjednocovať princípy hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja.

Lisabonská stratégia:

Slovensko musí dokončiť štrukturálne reformy.

Niektoré ciele:

72. do roku 2010 dosiahnuť mieru zamestnanosti 70%
73. podporovať prístup k celoživotnému vzdávaniu
74. eliminovať chudobu

MINERVA:

Minerva je oficiálny vládny program rozvoja znalostnej ekonomiky na Slovensku. Je založený na Stratégii konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národnej lisabonskej stratégii, ktorú pripravil podpredseda vlády SR a minister financií Ivan Mikloš a vo februári 2005 ju jednohlasne schválila vláda SR. Cieľom Minervy je vyvíjať aktivity na podporu rozvoja tzv. znalostnej ekonomiky na Slovensku, ktorú považujeme za jedinú cestu ako na Slovensku čo najrýchlejšie dosiahnuť a dlhodobo udržať životnú úroveň typickú pre najvyspelejšie západoeurópske krajiny. Tieto aktivity sa zameriavajú na štyri základné oblasti: 

1. informačná oblasť
2. inovácie, veda a výskum
3. investície do ľudí a vzdelávanie
4. podnikateľské prostredie

ENDOGENNÉ:

Národný rozvojový plán – má za úlohu zabezpečiť udržateľný rast na úrovni min. 50% priemeru HDP EÚ.

Opiera sa o regionálnu politiku a manažment štrukturálnych fondov.

Ciele:

75. koncepcieschopnosť priemyslu a služieb
76. ľudské zdroje
77. efektivita poľnohospodárskej produkcie a kvalita života vidieckej populácie
78. regionálny rozvoj

rozvojové stratégie Slovenska:

1. stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010

-     sociálna politika

-     podpora vedy a výskumu

               -      .....

2. národohospodárska stratégia SR na roky 2005 – 2013

1. fiškálna politika
2. menová politika
3. obchodná politika