Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Národohospodárska politika

prednášky 2005 (hop_course2.doc)

Národo-Hospodárska politika

1. Hospodárska politika, ciele a objekt skúmania

Systém národného hospodárstva tvorí sústava ekonomických (makroekonomických) subjektov, ich činnosť a výsledky. Ide o súbor záujmov, vzťahov a transakcií, ktoré prebiehajú medzi makroekonomickými subjektami (možno tiež hovoriť o ekonomických subsystémoch národnej ekonomiky) – domácností, firiem, vlády a zahraničia. Pod pojmom národné hospodárstvo budeme rozumieť postupným časovým ohraničením – vývojom ucelenú sústavu ekonomických subjektov a reláciu medzi nimi prebiehajúcich procesov, ktoré sa sústreďujú v prostredí domácej ekonomiky a vo vonkajších ekonomických vzťahoch. Národné hospodárstvo v tejto súvislosti môžeme stotožniť s pojmom národná ekonomika. Národná ekonomika je súhrn výrobných a peňažných vzťahov, ktoré zodpovedajú úrovni výrobných síl v spoločnosti. Pod národnou ekonomikou rozumieme organizáciu, štruktúru a stav národného hospodárstva.

Národné hospodárstvo charakterizujú jednotlivé sektory a odvetvia výrobnej a nevýrobnej sféry. V tejto súvislosti nechápeme sektorové usporiadanie ekonomiky v intenciách delenia: primárny, sekundárny, terciárny, kvartérny sektor, ale vnímame sektorovú skladbu ekonomiky v zmysle sústavy makroekonomických subjektov.

Z hľadiska ich významu a celkového výstupu v ekonomiky a po dôkladnom preštudovaní ich vzájomných tokov vyplýva sektorové usporiadanie ekonomických (makroekonomických) subjektov. Uvažované vzťahy môžeme charakterizovať vo forme dvoch základných makroekonomických tokov:

1. vecného toku (tok produktov – výrobkov a služieb),
2. hodnotového toku (tok peňažný, finančný).

Hodnotový tok vyjadruje peňažnú (finančnú) podobu protismerného produktového toku v národnej alebo cudzej mene v časopriestore. Tok predstavuje proces, ktorý prebieha v časovom intervale. Môžeme ho merať a kvantifikovať. Pre úplnosť musíme uviesť, že v ekonomike sledujeme tiež stav a vývoj zásob. Zásoby sú napr. polotovary, hotové výrobky, ale aj peniaze, ktorými disponujú ekonomické subjekty, napr. peňažná hotovosť, ktorou bude disponovať firma nasledujúci pracovný deň.

Hospodárska politika sa formovala v poslednom období na pozadí úvah o úlohe štátu v ekonomike. Bola stále súčasťou ekonomickej teórie. K zrodu hospodárskej politiky ako samostatnej vednej disciplíny výrazne prispeli nové pohľady J. M. Keynesa, ktorý položil teoretické základy makroekonómie. Tie sa stali východiskom pre formovanie teórie hospodárskej politiky.

Hospodárska politika predstavuje nástroj štátu na regulovanie procesov v ekonomickej a sociálnej sfére. Úlohou štátu je koordinovať vzťahy vo vnútri ekonomiky a medzi ekonomikou a spoločnosťou v záujme racionálneho vývoja.

Pre súčasné obdobie sa ako základný cieľ hospodárskej politiky v SR považuje priblížiť sa ekonomickou úrovňou blahobytu občanov Slovenskej republiky do roku 2015 k priemeru blahobytu občanov ekonomík EÚ 15.

Takto formulovaný cieľ hospodárskej politiky vyjadrujú kľúčové parametre ekonomiky:

3.  
4. tempo rastu HDP,
5. rast zamestnanosti,
6. stabilný cenový vývoj,
7. rast devízových rezerv,
8. stabilný vývoj verejných financií a štátneho rozpočtu,
9. vyrovnaná platobná bilancia

2. Vnútorné a vonkajšie podmienky pre realizáciu zámerov hospodárskej politiky

Hospodársky a sociálny rozvoj našej ekonomiky prechádza už niekoľko rokov kľukatou cestou poznačenou zásadnými zmenami v orientácií a smerovaní, počnúc transformáciou vlastníckych štruktúr, integráciou do medzinárodných zoskupení a ekonomickou konvergenciou. V takmer všetkých vypracovaných a schválených rozvojových stratégiách sa spomína tzv. Lisabonská stratégia alebo Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorej cieľom je, aby slovenská ekonomika dosiahla životnú úroveň najvyspelejších ekonomík EÚ.

Programová vízia vychádza z reálnych ekonomických predpokladov a z výsledkov podrobnej analýzy silných a slabých stránok formuluje pragmatické ( reálne ) ciele v krátkodobom a strednodobom horizonte s akcentom pre napĺňanie globálneho cieľa, ktorým je skutočná transformáciu postindustriálnej sféry na znalostnú ekonomiku. Je dôležité si uvedomiť nielen tendencie smerom do vnútra ekonomiky, ale jej pôsobenie v rámci vonkajšieho prostredia. Slovenská ekonomika je silne otvorenou ekonomikou, podiel zahraničného obchodu na HDP prekračuje 150%. Musíme konštatovať, že súčasnú hospodársku politiku nemôžeme považovať za ucelenú koncepciu s merateľným výsledkom.

Pod koncepciou rozumieme usporiadanú, kompatibilnú predstavu o budúcom vývoji, ktorá sa opiera o najnovšie poznatky vedy, výskumu, hospodárskej praxe a invenčný potenciál jej tvorcov. Obsahuje ekonomické, sociálne, právne, environmentálne a politické prístupy s mottom rastu životnej úrovne a kvality života občanov štátu. Musí byť výsledkom všeobecného konsenzu, pričom ten je ekonomickou a nie politickou podmienkou. Inak dochádza k asymetrickej zmene v orientácii hospodárskeho a sociálneho rozvoja.

Pilotnou ucelenou koncepciou hospodárskej politiky vlády by malo byť jasné a pre občanov zrozumiteľné programové vyhlásenie. To však v plnej miere nemôže substituovať dlhodobú víziu.

Základným dokumentom EÚ, ktorý má v nasledovnom programovacom období ( 2007 – 2013 ) definovať čerpanie prostriedkov z jednotlivých fondov sú Strategické pokyny Spoločenstva o ekonomickej, sociálnej a teritoriálnej kohézii. Každá ekonomika, ak má záujem o alokáciu zdrojov musí vypracovať Národný referenčný rámec, kde by sa mali spojiť nadnárodné priority s národnými a regionálnymi záujmami. Zo zverejnených základných dokumentov môžeme spomenúť Lisabonskú stratégiu, Stratégiu konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a Národný strategický referenčný rámec. Strategickým cieľom Slovenska je zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov pri rešpektovaní udržateľného rozvoja. Už nie Národný rozvojový plán a Rámec podpory spoločenstva budú v ďalšom programovacom období rozhodujúce, ale Národný strategický referenčný rámec bude určitým mostom pre plánovanie čerpania povstupovej pomoci na vyrovnanie zaostávania za priemerom rozšírenej EÚ.

Dynamičnosť technologického a technického pokroku spoločne s procesom globalizácie svetovej ekonomiky prispieva k vytláčaniu určitej skupiny pracovnej sily z produkčného stavu. Firmy presúvajú časť svojej činnosti smerom na východ až po oblasť juhovýchodnej Ázie. Menej kvalifikovaná pracovná sila sa musí vyrovnať s tlakom na pokles mzdovej úrovne alebo nezamestnanosťou.

Hospodársku politiku budú v nasledovnom období formovať tri základné smery:

1. technický a technologický pokrok,
2. interakcia technického a technologického pokroku s globalizáciou,
3. konkurencieschopnosť a produktivita práce.

Jadrom globalizácie je postupná interdependencia výrobných procesov a trhov jednotlivých ekonomík s celosvetovými trhmi výrobkov a služieb, kapitálu a výrobných faktorov. Konkurencieschopnosť je daná produktivitou práce, resp. jej zvyšovaním, kde determinantom bude inovačná aktivita. Podpora hospodárskeho rastu a zamestnanosti postupne bude smerovať k vedomostne založenej ekonomike. Pre potenciál absorbovania a aplikovania nových poznatkov a technológií je rozhodujúca celková úroveň vzdelania spoločnosti. Cieľom v tejto oblasti je efektívne investovanie do ľudského kapitálu a celoživotné vzdelávanie.

Víziou reforiem nemá byť primárne úspora peňažných zdrojov, ale proces zmeny, ktorý  zabezpečí novú vyššiu kvalitu života.

A. Vonkajšie prostredie pre realizáciu hospodárskej politiky

1. Udržateľný rozvoj

Má zjednocovať princípy hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja. Hospodársky rast podporuje sociálny rozvoj a environmentálna politika má byť nákladovo efektívna.

2. Lisabonská stratégia

Slovensko sa prihlásilo k Lisabonskej stratégii a hospodárska politika teda musí byť zameraná dokončenie štrukturálnych reforiem s cieľom podpory poznatkovo – založenej ekonomiky. Výskum a vývoj v dlhodobom horizonte bude zohrávať kľúčovú úlohu pri koncipovaní národohospodárskej stratégie. Kľúčové oblasti budú ľudské zdroje a celoživotné vzdelávanie, informačná spoločnosť, podnikateľské prostredie, veda, výskum a inovácie. Ťažiskovým problémom bude nájsť vhodný mix hospodársko – finančných a politických nástrojov, ale aj nedostatok intelektuálnych kapacít pre všetky oblasti.

Ciele EÚ v Lisabonskej stratégii:

1. v roku 2010 dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti 70%,
2. v roku 2010 dosiahnuť mieru zamestnanosti žien 60%,
3. v roku 2010 dosiahnuť mieru zamestnanosti starších pracovníkov 50%,
4. do roku 2010 zvýšiť vek odchodu do starobného dôchodku v priemere o 5 rokov,
5. odstraňovať bariéry obmedzujúce mobilitu pracovnej sily vo vnútri členských štátov a rovnako medzi nimi,
6. podporovať prístup k celoživotnému vzdelávaniu,
7. eliminovať stav chudoby.

Predovšetkým cieľ 1, dosiahnuť celkovú mieru zamestnanosti z priemernej úrovni roka 2003 64% na úroveň 70% v roku 2010 predpokladá pružnejší trh práce, pozri Fínsky model: flexibilné schémy odchodu do starobného dôchodku a silné zastúpenie zamestnancov v odboroch v korelácii s Francúzskym modelom 35 hod. týždenným pracovným časom, ktorý je dlhodobo ekonomicky neudržateľný. V rozšírenej EÚ pokračuje trend z obdobia rokov 2002 – 2003 v nepriaznivom vývoji zamestnanosti s pesimistickými vyhliadkami do obdobia 2004 – 2005 ( ČR, Švédsko, Poľsko, Rakúsko, Nemecko, Portugalsko,  ... ). Sezónne korigovaná nezamestnanosť  v Eurozóne dosiahla v roku 2004 9% ( zdroj Eurostat ) a v EÚ 25 tiež 9%. V rámci EÚ sledujeme početné diskrepancie v miere nezamestnanosti, napr. Luxembursko 4.3%, Írsko 4.4% a Poľsko 18.7%, Slovensko 15.7%.

3. Európska politika zamestnanosti ( EES )

Európska stratégia zamestnanosti ( EES ) schválená v novembri 1997 na summite v Luxemburgu zadefinovala ciele a horizontálne priority politiky zamestnanosti. EES sa postupne začína realizovať tam, kde sociálny a ekonomicky negatívny fenomén nezamestnanosti najviac kulminuje a to na regionálnej či lokálnej úrovni. Horizontálne priority: prirodzená miera nezamestnanosti ( v metodike plná zamestnanosť, čo je však makroekonomicky nesprávna formulácia ), zlepšovanie kvality a produktivity práce, posilňovanie sociálnej kohézie a inklúzie, sú podporované nasledovnými smernicami ( akčné priority ):

1. aktívne a preventívne opatrenia pre nezamestnaných,
2. podpora malého a stredného podnikania,
3. mobilita trhu práce a pracovnej sily,
4. celoživotné vzdelávanie,
5. podpora aktivity pracovnej sily vo vyššom veku,
6. rodová rovnosť,
7. boj proti diskriminácií na trhu práce,
8. rast ekonomickej atraktívnosti práce,
9. pravidelné zamestnanie,
10. riešenie regionálnych disparít v zamestnanosti.

Narastajúce a prehlbujúce sa regionálne disparity medzi najvyspelejšími a najzaostalejšími časťami jednotlivých štátov a regiónov rozširujúcej sa EÚ, prinútili v roku 2000 Európsku komisiu podporovať lokálny charakter EES. Nezamestnanosť je síce makroekonomická kategória, je tiež chorobou ekonomiky, ale jej štrukturálne aspekty sa nedajú riešiť bez poznania a analýzy lokálnych ( miestnych ) zvyklostí. Pracovný trh EÚ nie je tak pružný a flexibilný ako pracovný trh USA. Národné akčné plány rozvoja zamestnanosti sa stali základom prípravy posilnenia významu regionálnych či lokálnych záujmov v oblasti odstraňovania nezamestnanosti a možnosti čerpať podporu z Európskeho sociálneho fondu ( ESF ). V súčasnosti však čoraz častejšie a hlasnejšie v orgánoch EÚ ( Európskej komisie zamestnanosti ) rezonuje otázka prehodnotenia národných akčných plánov a to redukciou počtu cieľov definovaných Lisabonskou stratégiou v oblasti zamestnanosti. Európska komisia predstavila 2. februára 2005 novú stratégiu zamestnanosti. Jej cieľom je oživenie programu Lisabonskej stratégie s navrhnutými opatreniami na vytvorenie nových 6 miliónov pracovných miest do roku 2010. Komisia vyzvala členské štáty, aby založili nové partnerstvo pre hospodársky rast a zamestnanosť.

4. Regionálna politika EÚ

Podľa návrhu finančného memoranda Európskej komisie na plánovacie obdobie 2007 – 2013, ktorý predpokladá rozdelenie zdrojov na politiku kohézie EÚ 336.2 mld. EUR sa budú alokovať prostriedky nasledovne:

1. 51.7% členské štáty EÚ pred ostatným rozšírením,
2. 41.7% nových 10 členských štátov,
3. 6.6% Rumunsko a Bulharsko.

Ide však o návrh, najmä čistý prispievatelia ( Nemecko, VB, Švédsko, Francúzsko, Holandsko a Rakúsko ) s ním nesúhlasia. Novinkou má byť vytvorenie a definovanie nového cieľa: Regionálna konkurencia a zamestnanosť. Zruší sa podpora pre regióny postihnuté štrukturálnymi problémami, podpora by mala smerovať do projektov Lisabonskej stratégie.

V programovacom období 2007 – 2013 regionálna politika EÚ stojí pred niekoľkými výzvami v oblastiach konkurencieschopnosti a vnútornej súdržnosti, nakoľko rozšírenie únie na 25 členov, prípadne budúce rozšírenie na 27 členov prehĺbilo priemerné regionálne rozdiely. HDP na 1 obyv. klesol po rozšírení o 12%. 18.2.2004 Európska komisia schválila správu o ekonomickej a sociálnej súdržnosti, z ktorej vyplynuli tri zámery a to: konkurencieschopnosť, konvergencia a spolupráca.

Štrukturálne fondy – nástroje a ciele, 2007 - 2013

Zdroj: EK

Konvergencia ako 1. cieľ  sa bude týkať regiónov, kde je HDP na 1 obyv. nižší ako 75% priemeru EÚ, pričom pre širšie zapojenie regiónov sa priemer počíta s HDP štátov pôvodnej EÚ 15, zohľadňuje sa tzv. štatistický efekt rozšírenia EÚ a dopad na HDP spoločenstva. Ekonomiky a regióny s HDP nižším ako 90% priemeru EÚ sa budú môcť uchádzať o zdroje z Kohézneho fondu. V cieli 1 pôjdu prostriedky na rozvoj a modernizáciu základnej infraštruktúry, ochranu životného prostredia, diverzifikáciu ekonomickej štruktúry a ľudské zdroje. V cieli 2  sa regionálna politika bude orientovať na ekonomické, sociálne a územné rozdiely mestských a vidieckych oblastí. Využitá bude Európska stratégia zamestnananosti a to v oblasti kvality a produktivity práce. Európska územná spolupráca má využiť výsledkov dosiahnutých v rámci iniciatívy INTERREG, kde ide o podporu cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce.

Ako vidieť z jednotlivých pripravovaných alebo už schválených dokumentov pre regionálnu politiku EÚ budú v nasledujúcich rokoch charakteristické tri priority a tri nástroje. Prioritami budú: Konvergencia, Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť, Európska územná spolupráca. Nástroje sú známe už dnes, nakoľko fungujú v plánovacom období 2000 – 2006. Ide o fondy ako ESF, ERBD, Kohézny fond a iniciatívy URBAN, EQUAL, INTERREG. Z celkovej sumy politiky kohézie 336.2 mld. EUR na prioritu Konvergencia pôjde 264 mld. EUR, 78.5% zdrojov, na prioritu Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť 57.9 mld. EUR, 17.2% zdrojov a na prioritu   Európska územná spolupráca 13.2 mld. EUR, 3.9% zdrojov.

Kohézna politika EÚ v rokoch 2007 – 2013 ( v % z celkovej sumy 336.2 mld. EUR )

Zdroj: EK, HN 27.4.2005

B. Vnútorné prostredie pre realizáciu hospodárskej politiky

1. Národný rozvojový plán ( NRP )        

Národný rozvojový plán ( NRP ) na obdobie 2004 – 2006 má za cieľ zabezpečiť udržateľný rast na úrovni minimálne 50% priemeru HDP EÚ 15. To vyžaduje medziročný prírastok  reálneho HDP na úrovni cca 5%. Národný rozvojový plán sa opiera o regionálnu politiku a manažment štrukturálnych fondov.

Každé programovacie obdobie však zo sebou prináša zmeny v riadení a implementácií prostriedkov a programov v rámci povstupovej pomoci. Preto je potrebné úsilie venovať na budovanie základov štrukturálnej politiky a tvorbe programových dokumentov. Prebiehajúce štrukturálne zmeny v jednotlivých odvetviach hospodárstva prinášajú zmeny v sociálnom a ekonomickom postavení regiónov.

Ciele a priority NRP

Strategický ciel NRP – zabezpečiť udržateľný rast, v roku 2006 dosiahnuť HDP na 1 obyv. na úrovni 50% priemeru EÚ.

Špecifický ciele –

1. Konkurencieschopnosť priemyslu a služieb,
2. Ľudské zdroje,
3. Efektivita poľnohospodárskej produkcie a kvalita života vidieckej populácie,
4. Regionálny rozvoj.

2. Rozvojové stratégie slovenskej ekonomiky

V roku 2004 sa pripravovali súčasne dve koncepcie rozvojovej stratégie slovenskej ekonomiky. Prvú vypracovalo MF SR pod názvom „Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010“ s atribútmi:

1.  
2. Makroekonomika a rozpočtová politika,
3. Sociálna politika,
4. Zdravotníctvo a dôchodkové zabezpečenie,
5. Investície do ľudských zdrojov a vzdelávania,
6. Informatizácia spoločnosti,
7. Podpora vedy, výskumu a inovácií,
8. Zlepšenie podnikateľského prostredia.

Druhú koncepciu pripravilo MH SR pod názvom „Národohospodárska stratégia SR na roky 2005 – 2013“ s nasledovnými kľúčovými oblasťami:

1.  
2. Fiškálna politika,
3. Menová politika,
4. Politika podnikateľského prostredia,
5. Environmentálna politika,
6. Politika informatizácie spoločnosti,
7. Vedná a technická politika,
8. Politika ľudských zdrojov,
9. Obchodná politika,
10. Dopravná politika,
11. Poštová politika,
12. Surovinová politika,
13. Priemyselná politika,
14. Energetická politika,
15. Politika rozvoja cestovného ruchu,
16. Pôdohospodárska politika.

Ak porovnáme prioritné smerovanie uvedených koncepcií sledujeme na jednej strane zhodu vybraných oblastí ako Rozpočtová politika, Informatizácia, Veda, výskum, Podnikateľské prostredie, Ľudské zdroje a zároveň odlišnosť prístupu pomenovania a počtu cieľov stratégie. Ide však o čiastkové ciele, primárnym je budovanie predpokladov znalostnej ekonomiky a prepojenosť na Lisabonskú výzvu.

Z predchádzajúceho textu je zrejmé, že v programovacom období 2007 – 2013 budú štrukturálne fondy EÚ orientované prevažne na podporu konkurencieschopnosti a inovácií, samozrejme v zmysle príslušného rámcového dokumentu. Rámcový dokument EÚ pre podporu inovácií bude vychádzať z bývalého rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj. Pred nami stojí teda otázka vypracovania Inovačnej stratégie. V počte inovácií sme pomedzi 25 štátov EÚ na poslednom mieste. Preto je potrebné neustále zdôrazňovať vplyv inovácií na zvyšovanie konkurencieschopnosti. Inovácie sa rovnako premietajú do vyššej pridanej hodnoty a zhodnotenia intelektuálnej a kvalifikovanej práce.

3. Vnútorná ekonomická rovnováha a ukazovatele ekonomickej úrovne

1. Ekonomický rast

a) Reálny HDP = Nominálny HDP/IPD,

IPD – implicitný cenový deflátor

2. Ukazovatele ekonomického rastu

a) g = HDP r, 1 – HDP r, 0 / HDP r, 0

g - tempo rastu reálneho HDP v %

HDP r, 0 -  reálny HDP vo východiskovom období

HDP r, 1 - reálny HDP v bežnom období

b) Pri analýze ekonomickej úrovne prostredníctvom dynamiky rastu HDP nie je dôležitá len kvantitatívna stránka vyjadrená rastom reálneho HDP. Musíme zohľadniť tiež kvalitatívnu stránku tejto dynamiky, t.j. príspevok jednotlivých zložiek HDP. Ten určíme ako súčin tempa rastu zložky HDP a váhy, ktorou je podiel príslušnej veličiny na HDP.

HDPR,t – reálny hrubý domáci produkt v období  t

kde:

- príspevok konečnej spotreby k rastu HDP (v %)

- príspevok  hrubej tvorby kapitálu k rastu HDP (v %)

- príspevok exportu k rastu HDP (v %)

- príspevok importu k rastu HDP (v %)

FCR,O, IR,O, XR,O, MR,O – príslušný komponent HDP vo východiskovom období FCR,t, IR,t, XR,t, MR,t -príslušný reálny komponent HDP v období t

c) životná úroveň obyvateľstva

reálny HDP na 1 obyv. = HDP/PO

PO – počet obyvateľov

d) produktivita práce - Obecne platí, že v prípade rastu produktivity práce, rastie tiež HDP na 1 obyv., zvyšuje sa ekonomická úroveň.

pp = reálny HDP/PS

pp – produktivita práce

PS – pracovná sila

3. Makroekonomické výkonnostné indexy

a) index biedy – A. Okun, meranie stagflácie v ekonomike súčtom miery nezamestnanosti a miery inflácie

Ib = it + ut

Ib – index biedy

it – miera inflácie v čase t

ut – miera nezamestnanosti v čase t

b) index stabilizačnej politiky – J. Tobin aj. Taylor, stabilné tempo rastu nominálneho HDP

g HDP n, t = g HDP r, t + it

Isp = it – g HDP r, t

Isp – index stabilizačnej politiky

Pri využití Okunovho zákona platí:

Isp = it + 2.25ut

Absolútny index stabilizačnej politiky

Isp = 03it + 07ut

4. Potenciálne možnosti ekonomiky a pracovná sila

Významným indikátorom ponukovej stránky ekonomiky je potenciálny produkt, jeho rast predstavuje dynamiku, ktorá môže byť dosiahnutá bez vyvolania inflačných tlakov. Potenciálny produkt možno vyjadriť ako produkt, ktorý sa získa pri optimálnom využití kapacít, výrobných faktoroch, využití pracovnej časti populácie na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti a tempom rastu produktivity práce pri nezmenenom množstve výrobných faktorov ak sa zvýši ich účinnosť. Rozdiel medzi potenciálnym produktom a skutočným produktom predstavuje stratu príležitostí pre zlepšenie parametrov ekonomiky, ale hlavne pre zlepšenie života obyvateľstva. Potenciálny produkt možno odhadovať prostredníctvom produktivity práce a pracovnej sily.

Vieme však teoreticky a prakticky vyjadriť zdanlivo jednoduchý pojem pracovná sila?

Objasnenie pojmu pracovná sila

Ako je to so zamestnanosťou?

1. pracujúci podľa VZPS - podľa výberového zisťovania sa za zamestnaných považujú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré vykonávajú aspoň 1 hodinu prácu za mzdu alebo inú formu príjmu ( napr. zisk ). Zamestnanosť podľa výberového zisťovania je teda prepočítaní počet v referenčnom čase označených za zamestnaných, vrátane príslušníkov ozbrojených zložiek a osôb na civilnej službe,
2. zamestnanci podľa VZPS – bez príslušníkov ozbrojených zložiek,
3. samozamestnanci podľa VZPS – podnikatelia so zamestnancami, podnikatelia bez zamestnancov a vypomáhajúci neplatení členovia domácností podnikateľov.,
4. zamestnanci a živnostníci v hospodárstve SR – priemerný evidenčný počet.

Vyjadrovanie nezamestnanosti

Nezamestnanosť vyjadrujeme z:

1. celkovej evidovanej nezamestnanosti,
2. disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných,
3. z výberového zisťovania pracovných síl.

Evidovaným nezamestnaným je občan, ktorý sa osobne na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny uchádza na základe písomnej žiadosti o sprostredkovanie vhodného zamestnania.

Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl sú za nezamestnaných považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky:

1. v sledovanom týždni nemali žiadnu platenú prácu,
2. v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia najneskôr do troch mesiacov,
3. sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov,        tieto osoby môžu, ale nemusia byť evidované na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

Výberové zisťovanie je založené na rozsiahlom štatistickom prieskume na vzorke 0.6 percenta všetkých trvalo obývaných bytov. Nezamestnanosť podľa výberového zisťovania je teda prepočítaní počet v referenčnom čase označených za nezamestnaných.

Miera evidovanej nezamestnanosti sa v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce vypočítava z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania a z počtu ekonomicky aktívnych osôb za predchádzajúci rok.

Kľúčom pre porozumenie jednotlivých kategórií je vymedzenie a pochopenie pojmu ekonomicky aktívny obyvateľ. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov je súčtom:

- nezamestnaných a zamestnaných a pracujúcich dôchodcov,

- podľa VZPS osôb vo veku nad 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore,

- príslušníkov ozbrojených síl nezamestnaných.

Tento pojem rovnako pri vyjadrovaní miery zamestnanosti alebo miery nezamestnanosti používa štatistika, lepšie ho však vystihuje pojem pracovná sila.

Vývoj produktivity práce v SR

Zdroj: ŠÚ SR, vlastné prepočty

Poznámka:

Počet zamestnaných môžeme zistiť nasledovnými spôsobmi. A to ako:

a) pracujúci v národnom hospodárstve,

b) zamestnanci v podnikoch 20 a viac,

c) výberovým zisťovaním.

Pre odhad potenciálneho produktu využitím jedného výrobného faktora potrebujeme zistiť veľkosť pracovnej sily. Veľkosť pracovnej sily môžeme vypočítať viacerými spôsobmi. Vyberám len niektoré z možností:

1. Pracovná sila (1) = pracujúci v národnom hospodárstve + nezamestnaní, ktorí si aktívne hľadajú práce (evidovaní nezamestnaní)

2. Pracovná sila (2) = pracujúci v národnom hospodárstve + disponibilný počet evidovaných nezamestnaných (DPEN)

3. Pracovná sila (3) = pracujúci v národnom hospodárstve + nezamestnaní podľa VZPS.

    Produktivita práce (1) na 1 zamestnaného, kde zamestnaní predstavujú pracujúcich v národnom hospodárstve dosahovala v roku 1999 hodnotu 424 555 Sk. V ostatných rokoch sa produktivita zvyšovala a v roku 2003 predstavovala hodnotu 584 921 Sk. V percentuálnom vyjadrení produktivita práce v roku 2000 vzrástla oproti roku 1999 o 11,3%. V roku 2001 v porovnaní s predchádzajúcim rokom 2000 produktivita vzrástla o 6,5%, v roku 2002 oproti roku 2001 o 8,5%. V roku 2003 rast produktivity práce dosiahol hodnotu 7,2%.

Produktivita práce (2), kde zamestnaných predstavujú pracujúci v podnikoch 20 a viac je odlišná, z dôvodu odlišného počtu zamestnancov. Z danej tabuľky však vyplýva, že rast produktivity práce (2) je vo všetkých rokoch vyšší ako rast produktivity (1), okrem roku 2000, kde nárast produktivity (1) je 11,3%, zatiaľ čo rast produktivity (2) predstavuje hodnotu iba  8,3%.  

Nakoľko však poznáme viacero štatistických metodík pre určenie počtu zamestnaných a nezamestnaných, potom i odhadovaná hodnota potenciálneho produktu prostredníctvom vyjadrenia produktivity práce a pracovnej sily môže byt rôzna. Nasledujúca tabuľka takýto pohľad dokumentuje.

Potenciálny produkt, v jednotlivých rokoch má rastúcu tendenciu, a to vo všetkých uvádzaných spôsoboch výpočtu. Jednotlivé potenciálne produkty sa od seba odlišujú veľkosťou dosiahnutej hodnoty. Tieto rozdiely sú spôsobené rozdielnymi hodnotami pracovnej sily.

Pri porovnaní jednotlivých potenciálnych produktov napr. v roku 1999, zistíme, že najvyšší potenciálny produkt sme dosiahli pri pracovnej  sile 1, teda pracujúcich v národnom hospodárstve + nezamestnaní, ktorí si aktívne hľadajú prácu. Ak by tento počet pracovnej sily pracoval, dosiahli by sme produkt vo výške 1071,6 mld. Sk, čo predstavuje, v porovnaní so skutočným produktom hodnotu vyššiu o 227,5 mld. Sk.

Ak porovnáme hodnoty za rok 2003 zistíme, že najvyšší potenciálny produkt sme dosiahli pri pracovnej sile 3, teda pracujúcich v národnom hospodárstve + nezamestnaní podľa VZPS. Potenciálny produkt tu dosahoval hodnotu 1 448,0 mld. Sk. Rozdiel medzi potenciálnym produktom a skutočným produktom tak predstavuje hodnotu 268,8 mld. Sk.

    V ekonomických teóriách je známa priama pozitívna závislosť medzi rastom HDP a vývojom zamestnanosti. S reálnych údajov v slovenskej ekonomike táto jednoznačnosť nevyplýva. Od roku 1994 zaznamenávame rast HDP, aj keď s určitými výkyvmi v rokoch 1999 – 2000, spôsobených nesprávne ladenou hospodárskou politikou vlády, zamestnanosť je však k tempu rastu HDP negatívna. Priemerné tempo produktivity práce  za období rokov 1999 – 2003 dosiahlo hodnoty 8.5%, zatiaľ čo tempo ekonomického rastu za uvedené obdobie dosiahlo hodnoty 3.1%. Takýto predstih tempa produktivity práce bol pozitívnym faktorom ekonomického rastu, i za podmienky záporného rastu zamestnanosti za uvedené obdobie ( -0.7% ).  Pozitívny faktor ekonomického rastu, priemerná produktivita práce v tomto smere prevyšuje negatívny fenomén a to, že priemerný 1% rast HDP spôsoboval približne 0.25% pokles zamestnanosti.  

        Problémom slovenskej ekonomiky nie je vysoká nezamestnanosť, ale nízka zamestnanosť. Nezamestnanosť je najvážnejšou chorobou ekonomiky (nevyužívanie ľudského kapitálu, nevyužívanie výrobných kapacít, nevytvorenie produktu, nedostatok zdrojov do verejných fondov) a spoločnosti (pokles životnej úrovne, zvýšenie podielu odkázaných obyvateľov, rast počtu obyvateľov, ktorí vytvárajú sociálne napätie). Ďalším významným negatívnym fenoménom je, že ekonomický rast neťahá zo sebou významne zamestnanosť.

Vyjadrovanie miery nezamestnanosti

    Spôsobov výpočtov merania a vykazovania je niekoľko a každý spôsob má svoju vypovedaciu schopnosť v inom chápaní. Nezamestnanosť vyjadrujeme buď v absolútnom vyjadrení alebo ako mieru:

4. celkovej evidovanej nezamestnanosti,
5. disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných,
6. z výberového zisťovania pracovných síl.

Podľa metodiky výberového zisťovania pracovných síl sú za nezamestnaných považované všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré súčasne spĺňajú tri podmienky:

- v sledovanom týždni nemali žiadnu platenú prácu,

- v posledných štyroch týždňoch si aktívne hľadali prácu alebo si prácu našli a do zamestnania nastúpia najneskôr do troch mesiacov,

- sú schopné nastúpiť do práce najneskôr do dvoch týždňov.

Výberové zisťovanie je založené na rozsiahlom štatistickom prieskume na vzorke 0.6 percenta všetkých trvalo obývaných bytov. Nezamestnanosť podľa výberového zisťovania je teda prepočítaní počet v referenčnom čase označených za nezamestnaných.

Miera evidovanej nezamestnanosti sa v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce vypočítava z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania a z počtu ekonomicky aktívnych osôb za predchádzajúci rok z výberového zisťovania pracovných síl.

Ako je to so zamestnanosťou?

Podľa výberového zisťovania sa za zamestnaných považujú všetky osoby vo veku od 15 rokov, ktoré vykonávajú aspoň 1 hodinu prácu za mzdu alebo inú formu príjmu ( napr. zisk ). Zamestnanosť podľa výberového zisťovania je teda prepočítaní počet v referenčnom čase označených za zamestnaných.

Kľúčom pre porozumenie jednotlivých kategórií je vymedzenie a pochopenie pojmu ekonomicky aktívny obyvateľ. Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov je súčtom nezamestnaných a zamestnaných a pracujúcich dôchodcov. Tento pojem rovnako pri vyjadrovaní miery zamestnanosti alebo miery nezamestnanosti používa štatistika, lepšie ho však vystihuje pojem pracovná sila.

Ktoré faktory vplývajú na rast alebo pokles zamestnanosti a nezamestnanosti?

Z pohľadu národnej ekonomiky rozlišujem niekoľko hlavných faktorov:

1. demografický vývoj a demografické cykly – početnosť ročníkov vstupujúcich na trh práce je rozdielny s početnosťou ročníkov odchádzajúcich do starobného dôchodku, demografický cyklus v sebe odráža aj určitú realitu sociálneho, ekonomického a kultúrneho prostredia,

b) administratívne zásahy – zmena veku odchodu do starobného dôchodku,

1. politika vzdelávania – najrýchlejší vstup na trh práce verzus dlhšia príprava na povolanie, rast vysokoškolsky vzdelanej populácie.

Demografický vplyv

V SR majú z demografického hľadiska (ak sa nezohľadnia ostatné vplyvy) ročníky vstupujúce na trh práce čoraz vyššiu početnosť ako ročníky odchádzajúce (aj po započítaní úmrtnosti na trhu práce). Preto každý rok trh práce zaznamenáva čistý prítok niekoľko tisíc osôb ročne. V priebehu najbližších štyroch rokov sa však z demografického hľadiska, t.j. za nezmenených ostatných podmienok, vstupujúce a odchádzajúce početnosti vyrovnávajú a od roku 2009 bude trh práce zaznamenávať čistý odtok ekonomicky aktívnych obyvateľov.

Administratívny vplyv

Len v roku 2004 tak posunutím nárokovateľného veku na odchod do dôchodku o deväť mesiacov pribudlo približne 30-tisíc ekonomicky aktívnych obyvateľov ( z toho dve tretiny tvorili ženy), ktoré by v pôvodnom systéme boli ekonomicky neaktívni. Podobný, aj keď miernejší, administratívny vplyv na rast ekonomiky aktívneho obyvateľstva možno očakávať aj v nasledujúcich rokoch.

Keďže sa v nasledujúcich rokoch očakáva mierne nižší nárast ekonomicky aktívneho obyvateľstva ako v roku 2004 a zhmotnenie plánovaných investícií by malo vytvárať viac nových pracovných miest ako v roku 2004, prírastok ekonomicky aktívneho obyvateľstva by sa už v ďalších rokoch nemal do takej miery, ak vôbec, premietať do rastúcej nezamestnanosti.

Atribútom slovenskej ekonomiky je nízka zamestnanosť s vysokou regionálnou a lokálnou disparitou. Nezamestnanosť je choroba ekonomiky, ktorú treba správne ladenou hospodárskou politikou liečiť. Žiaľ ani prílev zahraničného kapitálu do slovenskej ekonomiky neprináša požadované národohospodárske efekty v raste zamestnanosti. Existuje niekoľko „skrytých“ faktorov ako zvyšujúci sa počet ľudí v produktívnom veku v dôsledku predlžovania veku odchodu do dôchodku, populačné ročníky a podobne. Ďalej zvyšovanie produktivity práce prostredníctvom prepúšťania, prebiehajúce reformy vo verejnom sektore a odstavenie domácich podnikateľov a priemyselníkov silnejšími zahraničnými investormi. Samozrejme potom nejde o vytváranie nových pracovných miest, ale z veľkej miery o presun časti pracovnej sily.

Lacná pracovná sila má celý rad otvorených a skrytých nevýhod. Nízka úroveň miezd nie je súčasnou výhodou slovenskej ekonomiky, ale skôr hendikepom, nakoľko konzervuje zaostalú štruktúru výroby a podporuje nízko kvalifikovanú pracovnú silu. Naopak nízka cena práce núti kvalifikovanú pracovnú silu hľadať si uplatnenie na zahraničnom trhu práce. Investície do jednoduchých montážnych výrob a to ešte s finančnou podporou štátu nezabezpečia transformáciu slovenskej ekonomiky na vedomostnú ekonomiku.

Odhad potenciálneho produktu v SR ( využitím pracovnej sily )

Zdroj: vlastné prepočty

5. Rozpočtová politika ako nástroj stabilizácie ekonomiky

Celkové saldo verejných financií je v SR tvorené súčtom rozdielov medzi príjmami bežného roka a výdavkami bežného roka všetkých inštitúcií verejného sektora. Medzi priority rozpočtovej politiky vlády patrí udržanie rozpočtovej disciplíny celého okruhu verejných financií. Posudzovanie salda verejných rozpočtov má niekoľko dôvodov:

1. deficit má za následok odčerpávanie úverových zdrojov z peňažného trhu,
2. má nepriaznivý vplyv na rast cenovej hladiny,
3. znamená ďalšie zadlžovanie štátu,
4. spravidla sa nepriaznivo odráža na úrovni kurzu SKK.

Z týchto dôvodov sledujú deficit celého okruhu verejných financií aj finančné trhy, MMF, Svetová banka či Európska centrálna banka. Na udržanie disciplíny vo verejných financiách EÚ používa tzv. Maastrichtské konvergenčné kritéria, ktorých súčasťou sú okrem iného požiadavky, aby deficit verejného rozpočtu ( verejných financií ) neprekročil 3% HDP strednodobom a dlhodobom výhľade a verejný dlh 60% HDP.

Vývoj štátneho rozpočtu v SR v mld.Sk

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, vlastné prepočty

Dôležitým faktom pri stanovení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a následne rozpočtového salda je  metodika zostavovania rozpočtu, metodika výpočtu a korekcie HDP, ak vykazujem podiel salda ŠR na HDP. Do roku 2002 SR používala metodiku GFS, od roku 2003 sa používa metodika ESA 95, ktorá umožňuje aj medzinárodné porovnanie. Metodiku ESA 95 využíva tiež Eurostat, ktorého údaje sa pri hodnotení berú ako dôveryhodné.

Prognóza vývoja štátneho rozpočtu (v mld. Sk)

Zdroj: MF SR

Štátny dlh SR ku koncu roku 2001 dosiahol objem 365.8 mld. Sk, od roku 1993 teda zaznamenáva neustály rast. Štátny dlh tvoria deficity štátnych rozpočtov z predchádzajúcich období, ďalej štátne úvery a emitované štátne cenné papiere – štátne pokladničné poukážky a štátne dlhopisy. Dlhová služba štátu sa skladá z dvoch zložiek – z vyplácania istiny a z úrokov. Úroky sú súčasťou bežných výdavkov rozpočtu. Istina sa vypláca napr. predajom štátnych aktív. Predpoklad vývoja verejného dlhu je že ku koncu roka dosiahne úrovne takmer 600 mld. Sk. Z nasledujúcich tabuliek vidíme, že verejný dlh za obdobie 2000 až 2004 vzrástol o 400 mld. Sk, pričom príjmy z výpredaja národného majetku v uvedenom období sa odhadujú na 300 mld. Sk. Rizikom je rastúca hodnota verejného dlhu v absolútnom vyjadrení i vo vyjadrení ako podiel na HDP z 29% na predpokladaných 46%.

Vývoj štátneho dlhu v rokoch 1993 – 1998 v mld. Sk.

Zdroj: Profit 5.2.2001

Vývoj štátneho dlhu v rokoch 1999 – 2004 v mld. Sk.

Zdroj: ŠÚ SR

Vývoj verejného dlhu v SR

Zdroj  ŠÚ SR

Zdroj: ŠÚ SR

Bremenom pre riadenie verejných financií sa tak stali náklady na obsluhu štátneho a verejného dlhu, i keď pozítvnym signálom je znižovanie úrokových sadzieb pri emitovaní štátnych cenných papierov. Pokles úrokových sadzieb znižuje budúce náklady dlhovej služby.

Dlhová služba SR v roku 2003 v mld. Sk

Zdroj: ŠÚ SR

Poznámka: * predikcia

Zahraničná zadĺženosť

Zdroj: NBS

Poznámka:
CHZZ – celková hrubá zahraničná zadľženosť,
ZZ – zahraničná zadĺženosť.

Na udržanie schodku celého okruhu verejných financií je nevyhnutné pri očakávanom poklese podielu verejných príjmov na HDP zabezpečiť aj zníženie podielu verejných výdavkov na HDP, t.j. uskutočniť reformu školstva, zdravotníctva, dôchodkového systému a celej sociálnej sféry. Ani rýchlejší hospodársky rast v nasledujúcich  rokoch podľa nevytvorí dostatok daňových zdrojov, ktoré by umožnili vytvoriť rozpočtový prebytok a znižovať tak verejný dlh. Zvyšovanie verejného dlhu bude určovať predovšetkým deficit v štátnom rozpočte v absolútnom vyjadrení, čerpanie vládnych pôžičiek a potenciálne riziká a záväzky verejných financií.

Vláda SR stanovila pre vývoj verejných financií ambiciózny cieľ a to roku 2007 splniť Maastrichtské konvergenčné kritérium – deficit pod úroveň 3% z HDP.

Výhľadovo by sa mali verejné výdavky vyvíjať nasledovne, v tabuľke môžeme tiež porovnať vývoj výdavkov v rámci ekonomík V4:

Verejné výdavky a deficity v štátoch V4 (podiel na HDP, v %)

Zdroj: MF SR

V roku 2004 deficit verejných financií predstavoval –3.3% z HDP, čo je výrazne menej ako odhadovaná hodnota 4.0%. Príčinou nie sú skutočné úspory, ale nedočerpanie prostriedkov niektorých rozpočtových kapitol a presuny čerpania do roka 2005. Do schodku nie je započítaná prehratá arbitráž s ČSOB, ktorá by zvýšila schodok o 1.8%. Podiel verejného dlhu na HDP tak dosiahol úroveň 43.9%. Pre rok 2005 je odhadovaný schodok verejných financií v metodike ESA 95 založenej na princípe časového rozlíšenia na úrovni 3.25% z HDP bez nákladov na dôchodkovú reformu. Deficit vo verejných financiách môže však prehĺbiť hospodárenie Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní a to pre nedostatočný výber odvodov ako každoročne sa opakujúci problém, rovnako tiež vyššia miera zapojenia obyvateľstva do druhého piliera dôchodkového systému. Ambiciózny cieľ MF SR posunúť hranicu deficitu verejných financií pod úroveň maastrichtského kritéria ( 3%) za predpokladu stabilného hospodárskeho rastu môže narušiť volebný boj o rozdelenie zdrojov na tzv. priority vlády, ktoré môžeme označiť ako daňovými poplatníkmi financovanú kampaň vládnych strán.

Štátny dlh predstavuje objem peňažných prostriedkov v rôznych menách splatný domácim alebo zahraničným ekonomickým subjektom vo forme istiny alebo úroku.

Ak výsledkom hospodárenia sektora vlády je deficit, vzniká štátny dlh, ktorý je potrebné prekryť dodatočnými peňažnými prostriedkami. Takáto situácia je výsledkom:

1. ak sa príjme ŠR, kde objem výdavkov je väčší ako zdroje ich krytia,
2. vzhľadom na pokles výkonnosti ekonomiky sa znižujú daňové príjmy v porovnaní s očakávanými príjmami a v dôsledku recesie hospodárstva sa zvyšujú výdavky vlády na sociálne transfery,
3. vláda v záujme budúceho ekonomického rastu realizuje nákladné infraštruktúrne projekty alebo reformné procesy vo vybraných odvetviach.

Za štátny dlh považujeme súhrn dlžníckych záväzkov štátu (vlády) voči organizáciám, inštitúciám, firmám a obyvateľom v domácej ekonomike a vo vzťahu k zahraničiu. Forma zadĺženia je rôzna – pôžičky, úvery, emisie cenných papierov s rôznou dobou splatnosti, spravidla s pevným úročením závislým na nominálnej hodnote. Emisie sa realizujú na peňažnom trhu a kapitálovom trhu. Pod emisiou štátnych CP rozumieme štátne obligácie (štátne dlhopisy, štátne pokladničné poukážky). Štátne CP sú významným nástrojom rozpočtovej a monetárnej politiky. V ekonomickej teórii sa stretávame s tzv. zlatým pravidlom rozpočtovej politiky: bežné výdavky je dovolené prefinancovať len z vytvorených zdrojov, schodok financovaný z cudzích zdrojov môže vzniknúť iba pri použití kapitálových výdavkov.

Členenie štátneho dlhu:

1. podľa formy záväzku: vnútorný, zahraničný
2. podľa splatnosti:

1. krátkodobý dlh – slúži na preklenutie časovej nerovnováhy medzi príjmami  a výdavkami ŠR v priebehu roka,

    -  dlhodobý dlh    – vyplýva z deficitov v ŠR

c)   metodické hľadisko:

        -   hrubý dlh – predstavuje celkový objem záväzkov   štátu

         -   čistý dlh   – predstavuje objem záväzkov očistený od pohľadávok.

Z pohľadu hospodárskej politiky nás zaujíma vzťah medzi veľkosťou štátneho dlhu a tempa rastu HDP. To súvisí s efektívnosťou v riadení štátneho dlhu. Štát získava zdroje od domácnosti, bánk, centrálnej banky, tieto zdroje používa na prefinancovanie dlhu, splátku istiny a úrokov. V prípade, že dodatočné zdroje získava štát od domácnosti, v ekonomike dochádza k zníženiu peňažnej zásoby, aby vzápätí tieto zdroje vláda redistribuovala pre verejnosť. Na prvý pohľad sa zdá, že v ekonomike nedochádza k žiadnej zmene. Nie je to však pravda. V ekonomike s vysokou mierou nezamestnanosti príjemcovia týchto peňazí, majú väčší sklon k spotrebe, čo vyvoláva tlak na rast úrokových sadzieb na peňažnom trhu a rast cenovej hladiny. Pri získaní zdrojov z bankových inštitúcií sa odčerpáva časť naakumulovaných úspor, ktoré môžu slúžiť pre sektor firiem ako ponuka potenciálnych úverov. Pri nezmenenom dopyte po investíciách rastie úroková sadzba. Získanie zdrojov od centrálnej banky vo forme novej emisie peňazí má značný inflačný charakter.

Z uvedeného vyplýva, že nie je jednoduché používať deficit v štátnom rozpočte ako nástroj pre rozvoj ekonomiky. Dôležité je mať efektívny manažment štátneho dlhu, ktorý v sebe integruje rozpočtovú, monetárnu a  menovú politiku. Ide o lavírovanie v dobách splatnosti štátnych cenných papierov, výnosovej krivky z ich emisie, úrokovej sadzby  a členenia v zmysle vnútorného a zahraničného dlhu.

        Ekonomika sa môže ocitnúť pri zlom manažovaní dlhu v platobnej neschopnosti. Platobná neschopnosť znamená, že ekonomika nemôže alebo nechce plniť svoje záväzky voči veriteľom. Tu treba rozlišovať dve situácie:
a) záväzky splatné v určitom okamihu prevyšujú objem momentálne likvidných aktív, pri zahraničnom dlhu aktív v cudzej mene,
b) ekonomika nie je dlhodobo schopná uhrádzať svoje záväzky.

Štátny rozpočet je tiež nástrojom rozpočtovej politiky, štruktúry finančných vzťahov, ktoré tvoria i ostatné rozpočty. V podmienkach slovenskej ekonomiky verejné rozpočty tvoria:

5. ŠR (štátny rozpočet),
6. Rozpočty územnej samosprávy ( obcí a VÚC ),
7. Rozpočty zdravotných poisťovní,
8. Rozpočet Sociálne poisťovne,
9. Rozpočty štátnych fondov,
10. Rozpočet FNM,
11. Rozpočty verejných vysokých škôl,
12. Rozpočet SPF.

Komplexný inštrument systému verejných rozpočtov a jeho fungovanie sa označuje pojmom – verejné financie.

6. Monetárna a menová politika ako nástroje stabilizácie ekonomiky

Hospodárska politika má prostredníctvom štátom uplatňovaných nástrojov, opatrení a politík pomáhať sociálno – ekonomickému rozvoju spoločnosti s jasne definovanými cieľmi, ktoré však môžu byť navzájom nekonzistetné. V teoretickej a praktickej podobe existuje ponukovo a dopytovo orientovaná národohospodárska politika. Praktické skúsenosti ukazujú, že všeobecné poznanie, ktoré vedie len k striktnej orientácii na jednu podobu hospodárskej politiky nemusí viesť k očakávaným pozitívnym zmenám. Hlavným cieľom hospodárskej politiky je zabezpečiť podmienky pre dlhodobo udržateľný ekonomický rast v požadovanej štruktúre s mottom zvýšenia životnej úrovne a kvality života.  To znamená koordináciu množstva parciálnych politík, predovšetkým rozpočtovej, monetárnej a menovej ako stabilizačného segmentu, štrukturálnych politík ( napr. politika trhu práce ) a odvetvových a prierezových politík ( energetická, dopravná, poľnohospodárska, ... ) s regionálnou a sociálnou politikou. Môžeme povedať, že hospodárska politika je dynamickým procesom, ktorý zjednocuje záujmy ekonomických subjektov národného hospodárstva.  

Výkon peňažnej a menovej politiky tiež prešiel určitými zmenami, udržanie cenovej stability nahradilo predchádzajúci cieľ  - stabilitu meny. V súlade s článkom 108 a 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je nezávislosť Európskej centralnej banky ( ECB ) a národných centrálnych bánk podstatnou náležitosťou fungovania Hospodárskej a menovej únie. Prijatím ústavného zákona sa od 1. 7. 2001 zmenilo v tomto duchu aj postavenie Národnej banky Slovenska ( NBS ) z emisnej banky na nezávislú centrálnu banku Slovenskej republiky.

Monetárna politika

Jednotlivé peňažné kategórie veľmi účinne pozitívne alebo negatívne ovplyvňujú nepriamo výkonnosť ekonomiky. Preto na koordináciu peňažných a úverových vzťahov v rámci bankového a čiastočne mimobankového systému ekonomiky centrálna banka využíva monetárnu politiku, resp. jej nástroje. Monetárnou politikou môže centrálna banka riadením peňažného a úverového zabezpečenia realizovaných transakcií v ekonomike zabezpečiť plnenie svojho hlavného cieľa, ktorým je stabilná cenová hladina. Monetárna politika je segmentom stabilizačnej podoby hospodárskej politiky. Jej súčasná podoba vychádza z úrovne stavu ekonomiky smerom k nominálnemu produktu a využíva nástroje na reguláciu ponuky peňazí, kľúčovej úrokovej miery a podmienok poskytovania úverov. V monetárnych koncepciách narážame na rozdielnosti a protiklady v jednotlivých teoretických komparáciách. Keynesovci uprednostňovali aktivistickú politiku, kde vládna politika v čase recesie musí ovplyvňovať dopytovú stranu ekonomiky. Pod vplyvom silnejúcich javov ako rast inflácie či stagflácia silnela “opozícia” proti keynesovským koncepciám a do popredia sa dostávali monetaristické koncepcie na čele M. Friedmanom. Monetaristi zakladajú tézu vytláčania súkromných investícií cez regulovanie agregátneho dopytu. Podľa nich sa len premiestňujú rozsiahle zdroje zo súkromného do štátneho sektora, pričom čistý efekt v podobe prírastku celkovej sumy výdavkov je zanedbateľný. Sledovanie a riadenie peňažnej masy prostredníctvom peňažných agregátov presadzovali hlavne monetaristi, ktorí pristupujú k regulácii peňažnej masy zo strany ponuky. Na druhej strane keynesovci pristupujú k regulácii peňažnej masy zo strany dopytu a to reguláciou úrokovej miery.

Výkon politiky centrálnej banky SR ( NBS ) spočíva v ovplyvňovaní úrokových sadzieb prostredníctvom dvojtýždenných repo tendrov a poskytovaní jednodňových refinančných a sterilizačných facilít (operácií). Doplnkovým nástrojom monetárnej politiky NBS sú aukcie pokladničných poukážok, využívané s relatívnou pravidelnosťou. Od 1.1.2002 NBS zrušila málo využívaný lombardný úver a ukončili sa v limitovanom objeme realizované zmenkové obchody za diskontnú sadzbu. Diskontná sadzba bola stanovená ako ekvivalent vyhlasovanej limitnej úrokovej sadzbe pre dvojtýždenný Repo tender.

Vývoj základných indikátorov peňažného trhu v % v SR

Poznámka: Ide o úrokové sadzby stanovené bankovou sadzbou NBS

A – jednodňové sterilizačné operácie

B - jednodňové refinančné operácie

C – 2-týždňová limitná sadzba NBS pre Repo tender

Centrálna banka tiež zodpovedá za takú likviditu na peňažnom trhu, ktorá neohrozuje ekonomiku z hľadiska inflačných tendencií alebo nedostatku zdrojov. Likviditu centrálna banka ovplyvňuje prostredníctvom:

1. cenných papierov – emisie a splátky štátnych cenných papierov, t.j. štátnych dlhopisov a štátnych pokladničných poukážok, vrátane splátok výnosov z cenných papierov,
2. intervencií NBS na devízovom trhu,
3. prírastkom resp. úbytkom obeživa emitovaného NBS,
4. saldom bežných príjmov a výdavkov ŠR,
5. operáciami NBS na voľnom trhu – dvojtýždňove repo tendre NBS, refinančné a sterilizačné operácie komerčných bánk a NBS, emisie pokladničných poukážok NBS,
6. inými nástrojmi – uvoľňovanie privatizačných zdrojov FNM deponovaných v NBS.

Ak je na peňažnom trhu nižší objem likvidity, než je potrebné na zabezpečenie všetkých peňažných tokov v ekonomike, NBS uvoľňuje do obehu dodatočné zdroje, to znamená, že NBS je vo vzťahu k bankovému sektoru v refinančnej pozícii. Naopak, ak ponuka peňazí prevyšuje dopyt, centrálna banka sťahuje prebytočnú likviditu s cieľom korigovať situáciu a posilniť plnenie jej hlavných cieľov. NBS je vo vzťahu k bankovému sektoru v sterilizačnej pozícii. NBS uplatňuje od roku 2000 kvalitatívny spôsob výkonu monetárnej politiky. Tento sa od kvantitatívneho výkonu líši tým, že NBS určuje cenu peňazí vyhlasovaním úrokových sadzieb. Novému výkonu bolo tiež prispôsobené inštrumentárium NBS. Ťažisko operácií NBS na peňažnom trhu je riešenie automatického prístupu k sterilizačným a refinančným zdrojom NBS na jednodňovej báze za vopred stanovenú úrokovú sadzbu. Strednodobá alebo štrukturálna nerovnováha medzi ponukou a dopytom po peniazoch sa kompenzuje prostredníctvom hlavného nástroja – Repo tendra, vyhlasovaného jedenkrát za týždeň s dvoj týždňovou splatnosťou za vyhlásenú úrokovú sadzbu. Od októbra 1999 sa NBS nachádza v sterilizačnej pozícii, ktorá v 1. polroku 2003 dosiahla objem v priemere 161 mld. Sk. Výrazné prehĺbenie uvedenej pozície NBS nastalo v roku 2002 a bolo spôsobené predovšetkým výpredajom národného majetku, príjmy FNM z predaja podielov v SPP, SP, Transpetrole a podobne. Prostriedky z privatizácie sa v plnej výške nepremietli v náraste likvidity, nakoľko ich uvoľňovanie bolo postupné na vopred stanovené účely. Časť príjmov z predaja SPP  v objeme 61.7 mld. Sk určených na dôchodkovú reformu boli deponované vo forme termínovaného vkladu MF SR v NBS, 49.3 mld. Sk na splátky domáceho štátneho dlhu, čím vznikol priestor na zníženie zaťaženia verejných financií z hľadiska objemu nových emisií štátnych cenných papierov. Zdroje bankovej sféry určené na dopyt po štátnych cenných papieroch tak zostali nedočerpané a vyžiadali si dodatočnú sterilizáciu zo strany NBS. Prolikvidne tiež pôsobili intervencie NBS proti nadmernému posilneniu slovenskej koruny na devízovom trhu. Opačne pôsobil vývoj v salde ŠR. V roku 2003 bola likvidita v bankovom sektore jednorázovo zvýšená v dôsledku zníženia PMR o 1% v súlade s procesom harmonizácie monetárnej politiky NBS s inštrumentáriom ECB. Na konci roka 2003 NBS znížila základnú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu. Dvojtýždňová limitná repo sadzba sa tak posunula na úroveň 6%. V dôsledku očakávaného ďalšieho postupného znižovania úrokových sadzieb budú klesať náklady na dlhovú službu štátu ( Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity plánuje vstúpiť na medzinárodný trh s emisiou v objeme 1 mld. EUR ), no náklady NBS na sterilizáciu v dôsledku prílevu novej korunovej likvidity a prípadné intervencie proti zhodnocujúcej sa korune značne stúpnu. V roku 2004 sa priemerná denná sterilizačná pozícia NBS voči bankovému sektoru pohybovala okolo úrovne 263 mld. Sk, jednodňové operácie, repo tender, pokladničné poukážky NBS. Spolu so sterilizáciou prostriedkov MF SR, FNM a Štátnej pokladnice sa priemerná denná pozícia NBS pohybovala na úrovni 352 mld. Sk. V dôsledku výrazného posilňovania kurzu slovenskej koruny voči euru v prvom štvrťroku 2005 centrálna banka dva krát odmietla akceptovať dopyt komerčných bánk v dvojtýždňovom sterilizačnom repotendri. Centrálna banka svojou stratégiou neakceptovania ponúk v sterilizačnom repo tendri stlačila úrokové sadzby na 2.5%, je to o 1.5% nižšie ako základná repo sadzba.

NBS pristúpila k definovaniu rámca monetárnej politiky v strednodobom výhľade vo forme záväzného cieľa – inflačné cielenie v podmienkach ERM II. Základnou kotvou je teda stanovenie cieľovej hodnoty pre vývoj inflácie. Politika NBS bude koordinovaná zo zámerom vytvárať podmienky pre zavedenie spoločnej meny euro a rozpočtovou politikou vlády. Predpokladaná hodnota Maastrichtského konvergenčného kritéria na úrovni 2%, meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien ( HICP ) vyžaduje inflačné cielenie pod úroveň 2.5% do roku 2006 a pod 2% v rokoch2007 a 2008.

Pri orientácii monetárnej politiky smerom k inflačnému cieleniu zohráva dôležitú úlohu strednodobá predikcia inflácie, ktorá môže zásadným spôsobom ovplyvniť formovanie budúcich očakávaní ekonomických subjektov. V súlade s hlavným cieľom centrálnej banky ako podporný fragment slúži makroekonomický model transmisného monetaristického mechanizmu a jeho kanály v našich podmienkach rešpektujúce systém malej otvorenej ekonomiky. Uvedený mechanizmus je reťazcom makroekonomických väzieb, kde vstupom sú nástroje monetárnej politiky a výstupom splnenie inflačného cielenia. V malej otvorenej ekonomike rozlišujeme tieto kanály:

1. vplyv reálnych úrokových sadzieb na jednotlivé zložky národného príjmu,
2. vplyv nominálneho výmenného kurzu ako nástroja menovej politiky na ceny importovaných výrobkov a služieb,
3. vplyv inflačných očakávaní ekonomických subjektov na spotrebiteľskom správaní.

Menová politika

Hlavným cieľom centrálnej banky je jednoznačne cenová stabilita. Aj NBS vo svojom konvergentnom programe na roky 2004 – 2010 avizovala prechod na inflačné cielenie. Slovensko je však malá otvorená ekonomika, kde podiel dovozu a vývozu výrobkov a služieb predstavuje viac než 150% HDP a výmenný kurz je teda logicky významným kanálom menovej politiky.  Na menový kurz a jeho vývoj vplýva veľa činiteľov, pričom rozhodujúcu úlohu zohráva ekonomický rast, vývoj úrokových sadzieb, inflácie a intervenčná politika centrálnej banky. Transmisný menový mechanizmus pôsobí v dvoch základných líniách:

1. ako vývoj nominálneho výmenného kurzu, ktorý sa premieta do cien dovážaných tovarov. Zhodnotenie výmenného kurzu spôsobuje, že dovážané tovary sa stávajú lacnejšími, znehodnotenie naopak,
2. ako vývoj reálneho výmenného kurzu, ten ovplyvňuje cenovú konkurencieschopnosť domácich exportérov, nadhodnotený kurz pôsobí reštrikčne na odvetvia založené na vývoze. Lacnejší dovoz tovarov znamená pokles dopytu po domácich tovaroch, obmedzuje sa kúpyschopnosť v dôsledku poklesu miezd.

V prípade nadmerného alebo špekulatívneho zhodnotenia, resp. znehodnotenia výmenného kurzu, centrálna banka zasahuje a to okrem apreciačných či depreciačných tendencií, tiež nástrojmi monetárnej politiky. V prípade zhodnotenia výmenného kurzu nad dlhodobo rovnovážnu trajektóriu centrálna banka znižuje úrokové sadzby, ktoré zmierňujú dopady zhodnotenia kurzu. Prílev zahraničného kapitálu môže vytvárať nadmerné zhodnotenie nominálneho výmenného kurzu, pokiaľ zhodnotenie sa realizuje v čase ohlásenia zahraničnej investície a nie v čase produkčnej schopnosti investície. Túto kurzovú volatilitu musí zmierniť centrálna banka.

Kurzová politika sa uskutočňuje v režime riadeného floatingu. Ten však v strednodobom horizonte bude nahradený mechanizmom výmenných kurzov ERM II. Po vstupe do ERM II okrem inflácie bude cieľom NBS aj sledovanie stability výmenného kurzu najmä v prípadoch prílevu špekulatívneho kapitálu. Kritickým parametrom zrejme bude konverzný pomer a kurzová parita. Konverzný pomer je dôležitý pre ukončenie konvergentného procesu a zámenu slovenskej koruny na euro, prijatie eura. Bude dôležité vytvoriť tlak na apreciáciu kurzovej parity počas mechanizmu ERM II a to v dôsledku predpokladaného rastu produktivity práce a posilnenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Menová konverzia je vlastne technická operácia, pomocou ktorej prepočítavame ceny a iné finančné a oceniteľné hodnoty vyjadrené v národnej mene za inú menu podľa presne stanoveného kurzu a to hotovostnom a bezhotovostnom platobnom styku. Určenie kurzovej parity podľa členov Eurozóny má rešpektovať ich ekonomické názory a záujmy, preto je podstatné vytvoriť priestor pre ovplyvňovanie rovnovážneho výmenného kurzu s ohľadom na štrukturálne reformy a najmä na konverziu úspor a starobných dôchodkov obyvateľstva. Slovensko sa prihlásilo k Lisabonskej stratégii a hospodárska politika teda musí byť zameraná dokončenie štrukturálnych reforiem s cieľom podpory poznatkovo – založenej ekonomiky. Výskum a vývoj v dlhodobom horizonte bude zohrávať kľúčovú úlohu pri koncipovaní národohospodárskej stratégie.

CB pozorne sleduje vývoj bežného účtu  platobnej bilancie (BÚ PB) a v tejto súvislosti musí klásť dôraz na optimalizáciu výmenného kurzu domácej meny voči iným referenčným menám, pričom pri prípadnom nežiadúcom vychýlení kurzu reaguje aplikáciou nástrojov menovej politiky s cieľom zabrániť nadmernému zhodnoteniu alebo znehodnoteniu výmenného kurzu. Samotný fakt napr. výraznejšieho zlepšenia vývoja obchodných bánk (OB) a naproti tomu tlak CB proti zhodnoteniu domácej meny s môže verejnosti zdať ako neopodstatnený. CB však musí zohľadniť dopad zhodnotenia kurzu na konkurencieschopnosť domácej produkcie. V opačnom prípade je zlepšenie vývoja OB len krátkodobým stimulom bez výraznejších ekonomických prínosov. Úlohou CB je analyzovať nielen kumulatívne saldo OB, ale tiež analyzovať samostatne vývoz a dovoz. Súvisí to najmä s tým, že časť vývozu a dovozu nie je ovplyvnená vývojom výmenného kurzu a časť dovozu vývojom príjmov v ekonomike. Nízka citlivosť na výmenný kurz je charakteristická najmä v tých odvetviach, kde veľká časť výroby je realizovaná na základe uzavretých kontraktov medzi materskou a dcérskou spoločnosťou, čo je dané výrobným programom týchto podnikov. Dôležitá je tiež odvetvová štruktúra zahraničného obchodu (prílišná orientácia na jedno odvetvie môže viesť k určitým rizikám). Pohľad na vývoj OB, ktorá je ťahaná najmä jedným odvetvím, dáva CB určité signály a oprávnenie monitorovať a ovplyvňovať nástrojmi menovej politiky vývoj výmenného kurzu.

Podobne ako inflácia, aj výmenný kurz predstavuje jedno z Maastrichtských konvergenčných kritérií. Tu sa často nesprávne interpretuje, že ide o udržanie výmenného kurzu domácej meny voči EURu v pásme +,- 15% počas dvoch rokov v stanovenej centrálnej parite. V ekonomicky odôvodnených prípadoch, napr. posilnenie meny v dôsledku reálnej konvergencie sa považuje za akceptovateľné. Ak však výmenný kurz oproti centrálnej parite znehodnotí viac ako o 2.25%, ECB považuje tento vývoj ako nedostatočné plnenie kurzového kritéria.

Vývoj kurzu Sk voči EUR

Zdroj: NBS

Za rok 2004 sa slovenská koruna voči Euru posilnila v priemere o 6%. Začiatkom roka 2005 bol kurz tesne nad hodnotou 37.5 Sk za 1 Euro. Ak by tempo posilňovania koruny nebrzdila centrálna banka celým spektrom svojich monetárnych a menových nástrojov, tak by sa podľa viceguvernérky NBS domáca mena nachádzala na úrovni 34 Sk za 1 Euro. NBS využila verbálne intervencie, devízové intervencie, štvortýždňové odmietnutie sterilizačných operácií a k 1.2. 2005 zníženie dvojtýždňovej repo sadzby zo štyroch na tri percentá.

Najmä laická verejnosť prechod od národnej meny na spoločnú európsku menu chápe ako súčasť širšieho konvergentného procesu, ktorý bol odštartovaný predvstupovými rokovaniami a negociačnými plneniami. Reklamná kampaň, technické problémy, konverzia a dostatok peňazí v obehu a čas zavedenia to sú otázky, ktoré sa momentálne najviac diskutujú. Pritom, verejnosť len veľmi málo vie o rôznych pozitívnych i negatívnych aspektoch tohto procesu, postupnosti krokov a reálnych ekonomických podmienkach, rovnako tiež o konverznom procese a jeho dopadoch na úspory a podobne. Prvoradá je výkonnosť ekonomiky, exportná schopnosť v tomto procese je druhoradá. V súčasnosti sa koruna zhodnocuje hlavne pod vplyvom výpredaja národného majetku do zahraničia, prílevom zahraničných investícií a tiež prílevom špekulatívneho kapitálu. Za týmto prílevom však nie je reálna výkonnosť, tá sa prejaví až po spustení produkčných kapacít. To však kurz SKK už môže byť fixovaný voči Euru.

Slovenská koruna je naviazaná na Euro, čo znamená, že ak posilňuje Euro, zhodnocuje sa aj naša mena. Trend posilňovania domácej meny pred vstupom do Eurozóny nie je novinkou. Silnejúce meny oslabili exportnú konkurencieschopnosť niektorých ekonomík počas členstva v režime ERM II, tie svoje meny devalvovali. V prípade slovenskej ekonomiky však takýto postup pravdepodobne nebude aktuálny.

7. Predikcia inflácie

        Pri orientácii monetárnej politiky smerom k inflačnému cieleniu zohráva dôležitú úlohu strednodobá predikcia inflácie (2-3 roky), ktorá môže zásadne ovplyvniť formovanie budúcich očakávaní ekonomických subjektov. V súlade s hlavným cieľom centrálnej banky – stabilita cenovej hladiny ako podporný fragment slúži makroekonomický model transmisného monetaristického mechanizmu a jeho kanály v našich podmienkach rešpektujúce systém malej otvorenej ekonomiky.

Transmisný mechanizmus je reťazcom makroekonomických väzieb, kde vstupom sú nástroje monetárnej politiky a výstupom splnenie inflačného cielenia. V malej otvorenej ekonomike najvšeobecnejšie rozlišujeme tri kanály a to:
a) vplyv reálnych úrokových sadzieb na jednotlivé zložky národného príjmu,
b) vplyv nominálneho výmenného kurzu ako nástroja menovej politiky na ceny importovaných výrobkov a služieb,
c) vplyv inflačných očakávaní ekonomických subjektov na spotrebiteľskom správaní.

Inflačný cieľ                                                                                                                    Inflácia

Nominálny výmenný kurz

Základné úrokové sadzby

Inflačné očakávania

Zložky príjmu
(vytvorenie, užitie, alokácia)

Importované tovary

Spotrebiteľské správanie

Harmonizačný index spotrebiteľských cien

        Vo februári 1992 bola v holandskom meste Maastricht podpísaná zmluva o EÚ, ktorá vytvorila priestor pre vytvorenie Hospodárskej a menovej únie. Pre zavedenie jednotnej meny je podľa Protokolu 6 o kritériách konvergencie plniť kritérium cenovej stability – priemerná ročná miera inflácie, ktorá nepresiahne o viac než 1,5% priemernú ročnú mieru inflácie troch členských štátov Eurozóny, ktoré dosiahli najlepšie hodnoty. Súčasne tento protokol predpisuje, že inflácia sa meria pomocou indexu spotrebiteľských cien na porovnateľnom základe, ktorý odstraňuje rozdiely medzi národnými definíciami. Nejde však o vytvorenie spoločného spotrebného koša, ale spoločného systému založeného na rovnakých princípoch. Garantom tvorby jednotnej metodiky je Eurostat.

Aký je rozdiel medzi HICP a CPI používaného v slovenskej ekonomike?

Hlavné odlišnosti spočívajú v pokrytí indexu. HICP zohľadňuje len bežné spotrebné peňažné výdavky, oproti CPI sú z neho vylúčené tovary slúžiace k rekonštrukciám domov a bytov, ďalej o HICP nevstupuje imputované nájomné za domy a byty v osobnom vlastníctve. CPI je teda  počítaný na širšom spotrebnom koši, čo znamená, že zahŕňa viac položiek než HICP.

HICP je počítaný ako ročný reťazový index, čo umožňuje meniť váhy jednotlivých položiek každý rok. CPI je bázický index s fixnými váhami (váhy sú zafixované k bázickému obdobiu, k roku 2000). Rozdiel v medziročnej miere inflácie medzi HICP a národným CPI sa v priebehu rokov 1996-2004 pohyboval v intervale ± 0,3%.

Zdroj: Štatistický úrad SR

8. Slovenská ekonomika a pripravenosť na vstup do Eurozóny

1. Vstup SR do EÚ

1. Máj 2004 vstup SR do EÚ, ktorému predchádzalo splnenie tzv. kodanských kritérií zameraných na fungujúce trhové hospodárstvo,
2. Vstup do HaMÚ, všetci členovia EÚ sú členmi HaMÚ, noví členovia majú obmedzenia v oblasti voľného pohybu pracovnej sily,
3. Status člena EÚ s odkladom zavedenia EURa nepočíta so špeciálnym postavením ako v prípade VB, Švédska a Dánska, ktoré si vyjednali trvalú výnimku, Švédi v referende odmietli prijatie eura,
4. SR a zvyšných 9 štátov musí vykonať všetky nevyhnutné kroky k zavedeniu eura, túto povinnosť upravuje prístupová zmluva,
5. Nevyhnutnou podmienkou pre prijatie spoločnej meny je splnenie , resp. stabilné plnenie MKK, zmluva o EÚ podpísaná v Maastrichte v roku 1992,
6. Otázka pre nových členov EÚ nestojí vstúpiť či nevstúpiť, ale kedy vstúpiť do Eurozóny.

Vstup do EÚ = vstup do HaMÚ

HaMÚ je proces harmonizácie a koordinácie HP všetkých štátov EÚ

EMÚ  nie je legislatívne správna interpretácia

2. Historické hľadanie cesty k spoločnej mene

1. Koordinácia menovej politiky sa objavuje už na začiatku 60. rokov 20. storočia v rámci EHS,
2. 70. roky 20. storočia zrútenie Bretton-woodskeho systému fixných kurzov k americkému doláru, ktorý bol vymeniteľný za zlato, ropné šoky, nestabilita svetového hospodárstva,
3. zavedenie systému tzv. menového hada, ktorý obmedzoval oddhýlku výmenného kurzu medzi dvoma národnými menami štátov EHS na + - 2.25% od pevne stanovenej parity k americkému doláru,
4. rok 1979 vznik EMS, ktorého súčasťou bol mechanizmus výmenných kurzov ERM, ktorý  obmedzoval oddhýlku výmenného kurzu medzi dvoma národnými menami štátov EHS na + - 2.25% už však bez prepočtu cez USD, neskôr kvôli problémom udržania tohto pásma bolo fluktuačné pásmo rozšírené na + - 15%, ERM zanikol v roku 1999, kedy ho nahradil ERM II.,
5. fyzicky sa eurobankovky a mince začali používať od 1. januára 2002, od roku 1999 však bol zavedený bezhotovostný platobný styk v novej mene,
6. prípad Grécka – zistilo sa MKK nikdy neplnilo a na zavedenie eura sa kvalifikovalo štatistickým podvodom.

3. Mikroekonomické a makroekonomické Maastrichtské konvergenčné kritériá ( MKK )

Mikroekonomické kritériá

1. liberalizácia ZO,
2. pružnosť miezd a cien,
3. stupeň komoditnej diverzifikácie.

Makroekonomické kritériá

1. cenová stabilita sa vyjadruje pomocou miery inflácie, ktorá by nemala presiahnuť priemernú mieru inflácie troch ekonomík s najnižšou cenovou hladinou viac ako o 1.5%, pričom ekonomiky v deflácii sa neberú v úvahu,
2. menový kurz nesmie byť vystavený devalvácii v ERM II počas dvoch rokov pred vstupom do Eurozóny, fluktuačné pásmo +  -  15%,
3. deficit verejných financií nesmie presiahnuť hranicu 3% z HDP,
4. podiel verejného dlhu nesmie presiahnuť 60% z HDP,
5. nominálné dlhodobé úrokové sadzby sa nesmú odchylovať o viac než 2% od priemeru úrokových sadzieb troch ekonomík s najnižšou cenovou hladinou.

1. MKK nezahŕňajú makroekonomické ukazovatele komplexne ( HDP na obyv., saldo OB a PB, zamestnanosť, devízové rezervy a podobne ),
2. Mikro a makroekonomické konvergenčné kritériá – zdravo fungujúca ekonomika,
3. Eurozóna – megaekonomika, ktorá má predpoklady kvalitatívne novej ekonomiky s roziahlym vnútorným trhom.

Rozhodnutie CB o účasti v ERM II. je kľúčové v tom, že vymedzuje okamžik vstupu do Eurozóny ( + 2 roky ),

EÚ                            ERM II.                                      EURo

5/ 2004                        x – 2                                              x

x – je podmienené stupňom zladenosti s eurozónou,

Konvergenčné správy ECB obsahujú okrem MKK tiež vývoj na BÚ PB, integráciu trhov ( nie je však merateľné kritérium – politické rozhodnutie ),

Harmonizovaný CPI, deflácia verzus inflácia, dlhodobé úrokové sadzby – 10 ročné bondy,

Stupeň zladenosti – Konverzný pomer = kurz národnej meny k EURu v okamžiku jeho prijatia,

Reálna konvergencia znamená priblíženie sa nominálnej konvergencii EÚ.

4. Plnenie MKK

A. Cenová stabilita

Výkon peňažnej a menovej politiky tiež prešiel určitými zmenami, udržanie cenovej stability nahradilo predchádzajúci cieľ  - stabilitu meny. V súlade s článkom 108 a 109 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva je nezávislosť Európskej centralnej banky ( ECB ) a národných centrálnych bánk podstatnou náležitosťou fungovania Hospodárskej a menovej únie. Prijatím ústavného zákona sa od 1. 7. 2001 zmenilo v tomto duchu aj postavenie Národnej banky Slovenska ( NBS ) z emisnej banky na nezávislú centrálnu banku Slovenskej republiky.

Výkon politiky centrálnej banky SR ( NBS ) spočíva v ovplyvňovaní úrokových sadzieb prostredníctvom dvojtýždenných repo tendrov a poskytovaní jednodňových refinančných a sterilizačných facilít (operácií). Doplnkovým nástrojom monetárnej politiky NBS sú aukcie pokladničných poukážok, využívané s relatívnou pravidelnosťou. Od 1.1.2002 NBS zrušila málo využívaný lombardný úver a ukončili sa v limitovanom objeme realizované zmenkové obchody za diskontnú sadzbu. Diskontná sadzba bol stanovená ako ekvivalent vyhlasovanej limitnej úrokovej sadzbe pre dvojtýždenný Repo tender. Najväčší vplyv na peňažnom trhu malo zníženie PMR z 5% na 4%, čo samozrejme zvýšilo objem likvidity.

Inštrumentárium monetárnej politiky NBS tvorí:

1. pravidelne raz týždenne vyhlasovaný refinančný, resp. sterilizačný Repo tender s dobou splatnosti 2 týždne, na úrokovú sadzbu vyhlasovanú Bankovou radou NBS, ktorá má charakter limitnej sadzby,
2. jednodňové refinančné a sterilizačné operácie NBS na voľnom trhu za úrokovú sadzbu vyhlasovanú Bankovou radou NBS,
3. PMR z termínovaných a netermínovaných primárnych vkladov a primárnych vkladov v stavebných sporiteľniach,
4. emisie pokladničných poukážok NBS.

Zdroj: NBS, ŠÚ SR

Poznámka: *predikcia

Inflácia

Okrem celkovej inflácie sa najmä v súvislosti s transformujúcimi sa ekonomikami vyhodnocuje a sleduje tzv. jadrová inflácia. Jadrová inflácia zahŕňa všetky položky spotrebného koša, z ktorého sa vylúčili položky s regulovanými cenami. Je teda očistená od vplyvu regulovaných cien, zmien v nepriamych daniach a dotácií na zmeny v celkovej cenovej hladine. Táto kategória vo všeobecnosti zahŕňa korekcie celkového nárastu cenovej hladiny o špecifické faktory s cieľom priblížiť sa miere inflácie, za ktorú zodpovedá centrálna banka a svojimi nástrojmi ju má účinne riadiť. Cieľom zavedenia takéhoto vyjadrenia rastu cenovej hladiny je odstránenie jednorázových a netrhových opatrení, ktoré nedokáže ovplyvniť monetárna a menová politika centrálnej banky. Termín jadrová inflácia sa v našich podmienkach používa od roku 1999, predtým môžeme využiť údaje tzv. čistej inflácie. V slovenskej ekonomike sa miera jadrovej inflácie v súčasnosti líši od celkovej medziročnej miery inflácie. Rozdiely budú až dovtedy, kým sa úplne neskončí proces deregulácie cien. Porovnanie týchto dvoch inflačných ukazovateľov bude dokumentovať stupeň liberalizácie regulovaných cien. Postupom času by sa mali oba ukazovatele k sebe približovať a vyrovnať, tak ako je to bežné v iných trhových ekonomikách.

        Samotná jadrová inflácia, ktorá zahŕňa približne 80% spotrebiteľského koša dosiahla za rok 2004 1.5%. Zjednodušene povedané, 20% položiek spotrebiteľského koša spôsobilo v roku 2004 až 75% nárastu priemernej cenovej hladiny meranej CPI.

        Cenovú hladinu začiatkom roka 2005 ovplyvňovalo najmä zvyšovanie regulovaných cien a cien potravín. Administratívne úpravy cien plynu, vodného a stočného, t.j. poplatky spojené s bývaním tvorili dve tretiny nárastu spotrebiteľských cien. Do vývoja cien potravín sa premietlo „oneskorené“ sezónne zvýšenie cien ovocia a zeleniny, ktoré predtým 5 mesiacov po sebe klesali. Na druhej strane poklesli ceny odevov a obuvi v dôsledku výpredajov. Centrálna banka sleduje tzv. harmonizovaný index spotrebiteľských cien, ten sa však i keď len minimálne odlišuje od domáceho spotrebného koša. Odhad inflácie na rok 2005 je v intervale 3 – 5%. Následne až do roka 2009 centrálna banka neočakáva významné nárasty regulovaných cien, nakoľko vo väčšine odvetví pokrývajú ekonomicky oprávnené náklady spolu s primeraným ziskom monopolných výrobcov a poskytovateľov. Samozrejme ceny závisia od vývoja cien surovín na svetových trhoch, ktoré sa oceňujú v USD. Preto je dôležitý tiež výmenný kurz SKK voči USD.

Cieľom centrálnej banky nie je dosahovanie dlhodobej deflácie v spotrebiteľskom koši, ale zrejme nízky vývoj inflácie v intervale 0.5 – 2.0%, ktorá by však súvisela s technologickým pokrokom, inováciami a pridanou hodnotou.

B. Rozpočtová oblasť

Cieľom v rozpočtovej oblasti je do roku 2010 dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, deficit verejných financií by nemal prekročiť úroveň 3% z HDP a deficit štátneho rozpočtu 2% z HDP. Rozdiel sa predpokladá ako náklad na zavedenie druhého piliera dôchodkového systému.

Vývoj štátneho rozpočtu v SR v mld.Sk

Zdroj: MF SR, ŠÚ SR, vlastné prepočty

Poznámka: rok 2004 – predpoklad

Dôležitým faktom pri stanovení príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu a následne rozpočtového salda je  metodika zostavovania rozpočtu, metodika výpočtu a korekcie HDP, ak vykazujem podiel salda ŠR na HDP. Do roku 2002 SR používala metodiku GFS, od roku 2003 sa používa metodika ESA 95, ktorá umožňuje aj medzinárodné porovnanie. Metodiku ESA 95 využíva tiež Eurostat, ktorého údaje sa pri hodnotení berú ako dôveryhodné. Základné rozdielnosti spomínaných metodík:

1. metodika GFS zaznamenava operacie na hotovostnom principe, kým metodika ESA 95 využíva princíp časového rozlíšenia,
2. podľa GFS príjmy z privatizácie znižujú deficit rozpočtu, naopak ESA 95 nemajú vplyv na rozpočtové saldo,
3. náklady na príspevky do fondov sociálneho zabezpečenia za zamestnancov verejného sektora sú podľa metodiky GFS vyňaté, kým podľa ESA 95 sa pripočítavajú ku mzdám,
4. podľa GFS platby úrokov z dlhopisov emitovaných na reštrukturalizáciu bankového sektora nie sú súčasťou výdavkov, kým ESA 95 ich považuje za bežné výdavky.

Podiel deficitu ŠR na HDP  v  %

Zdroj  ŠÚ SR, MF SR, vlastné prepočty

Poznámka: metodika ESA 95

Prognóza vývoja štátneho rozpočtu (v mld. Sk)

Zdroj: MF SR

C. Verejný dlh

Štátny dlh SR ku koncu roku 2001 dosiahol objem 365.8 mld. Sk, od roku 1993 teda zaznamenáva neustály rast. Štátny dlh tvoria deficity štátnych rozpočtov z predchádzajúcich období, ďalej štátne úvery a emitované štátne cenné papiere – štátne pokladničné poukážky a štátne dlhopisy. Dlhová služba štátu sa skladá z dvoch zložiek – z vyplácania istiny a z úrokov. Úroky sú súčasťou bežných výdavkov rozpočtu. Istina sa vypláca napr. predajom štátnych aktív. Predpoklad vývoja verejného dlhu je že ku koncu roka dosiahne úrovne takmer 600 mld. Sk. Z nasledujúcich tabuliek vidíme, že verejný dlh za obdobie 2000 až 2004 vzrástol o 400 mld. Sk, pričom príjmy z výpredaja národného majetku v uvedenom období sa odhadujú na 300 mld. Sk. Rizikom je rastúca hodnota verejného dlhu v absolútnom vyjadrení i vo vyjadrení ako podiel na HDP z 29% na predpokladaných 46%.

Vývoj štátneho dlhu v rokoch 1993 – 1998 v mld. Sk.

Zdroj: Profit 5.2.2001

Vývoj verejného dlhu v SR

Zdroj  ŠÚ SR

Zdroj: ŠÚ SR

D. Výmenný kurz

Vzhľadom na vysokú otvorenosť slovenskej ekonomiky, podiel vývoz a dovozu na HDP predstavuje viac než 150%, je dôležitý tiež transmisný menový mechanizmus – vývoj nominálneho výmenného kurzu. Kurzová politika sa uskutočňuje v režime riadeného floatingu. Ten však v strednodobom horizonte bude nahradený mechanizmom výmenných kurzov ERM II. Po vstupe do ERM II okrem inflácie bude cieľom NBS aj sledovanie stability výmenného kurzu najmä v prípadoch prílevu špekulatívneho kapitálu. Kritickým parametrom zrejme bude konverzný pomer a kurzová parita. Jej určenie nie je z makroekonomického hľadiska možné založiť na parite kúpnej sily ( PKS ).

Konverzný pomer je dôležitý pre ukončenie konvergenčného procesu a zámenu slovenskej koruny na euro, prijetie eura. Bude dôležité vytvoriť tlak na apreciáciu kurzovej parity počas mechanizmu ERM II a to v dôsledku prepokladaného rastu produktivity práce a posilnenia konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky. Určenie kurzovej parity podľa členov Eurozóny má rešpektovať ich ekonomické názory a záujmy, preto je podstatné vytvoriť priestor pre ovplyvňovanie rovnovážneho výmenného kurzu s ohľadom na štrukturálne reformy a najmä na konverziu úspor a dôchodkov obyvateľstva.

NBS pristúpila k definovaniu rámca monetárnej politiky v strednodobom výhľade vo forme záväzného cieľa – inflačné cielenie v podmienkach ERM II. Základnou kotvou je teda stanovenie cieľovej hodnoty pre vývoj inflácie. Politika NBS bude koordinovaná zo zámerom vytvárať podmienky pre zavedenie spoločnej meny EURo a rozpočtovou politikou vlády.

Transmisný menový mechanizmus pôsobi v dvoch základných líniách:

1. ako vývoj nominálneho výmenného kurzu, ktorý sa priemeta do cien dovážaných tovarov. Zhodnotenie výmennho kurzu spôsobuje, že dovážané tovary sa stávajú lacnejšími, znehodnotenie naopak,
2. ako vývoj reálneho výmenného kurzu, ten ovplyvňuje cenovú konkurencieschopnosť domácich exportérov, nadhodnotený kurz pôsobí reštrikčne na odvetvia založené na vývoze. Lacnejši dovoz tovarov znamená pokles dopytu po domácich tovaroch, obmedzuje sa kúpyschopnosť v dôsledku poklesu miezd.

V prípade nadmerného alebo špekulatívneho zhodnotenia, resp. znehodnotenia výmenného kurzu, centrálna banka zasahuje a to okrem apreciačných či depreciačných tendencií, tiež nástrojmi monetárnej politiky. V prípade zhodnotenia výmenného kurzu nad dlhodobo rovnovážnu trajektóriu centrálna banka znižuje úrokové sadzby, ktoré zmierňujú dopady zhodnotenia kurzu. Prílev zahraničnéko kapitálu môže vytvárat nadmerné zhodnotenie nominálneho výmenného kurzu, pokiaľ zhodnotenie sa realizuje v čase ohlásenia zahraničnej investície a nie v čase produkčnej schopnosti investície. Túto kurzovú volatilitu musí zmierniť centrálna banka.

Podobne ako inflácia, aj výmenný kurz predstavuje jedno z Maastrichtských konvergenčných kritérií. Tu sa často nesprávne interpretuje, že ide o udržanie výmenného kurzu domácej meny voči Euru v pásme +,- 15% počas dvoch rokov v stanovenej centrálnej parite. V ekonomicky odôvodnených prípadoch, napr. posilnenie meny v dôsledku reálnej konvergencie sa považuje za akceptovateľné. Ak však výmenný kurz oproti centrálnej parite znehodnotí viac ako o 2.25%, ECB považuje tento vývoj ako nedostatočné plnenie kurzového kritéria.

Vývoj kurzu Sk voči USD a EUR v roku 2004

Zdroj: NBS

Slovenská koruna je oproti USD a Euru reálne silne podhodnotená, jej rastový potenciál je značný. Rastový potenciál SKK, ekonomický rast a zahraničné investície sú pre investorov zaujímavou špekulačnou investičnou príležitosťou. Hodnota domácej meny sa objasňuje v ekonomickej teórii pomocou parity kúpnej sily ( PKS ). PKS je index, ktorý charakterizuje ako sa v dvoch porovnávaných ekonomikách líši hodnota výrobkov a služieb, podhodnotenie, resp. nadhodnotenie domácej meny vypočítame:

( PKS – kurz meny )/ kurz meny. 100

V podstate ide o to, že napr. pri výmennom kurze 40 Sk za 1 Euro, si v domácej ekonomike nkúpime za hodnotu 40 Sk rovnaký tovar, ako za 1 Euro v Rakúsku. Štatistika OECD v roku 2004 stanovila „spravodlivú cenu dolára“ na 17.44 Sk, pričom výmenný kurz bol v priemere 32.10 Sk za 1 dolár.

Podhodnotenie národných mien štátov V4

Zdroj: OECD (2004)

Môžeme položiť otázku, prečo nás teda zahraničie nevykupuje, keď cenová hladina je asi na úrovni 40% priemeru EÚ? Odpoveď je jednoduchá: nie všetky výrobky a služby v stupujú do medzinárodného obchodu. Je úplne logické, že Francúz sa npôjde dať ostrihať do Trenčína, lebo náklady na cestu prevýšia cenu služby, alebo sa nepresťahuje do Rimavskej Soboty za lacnou nehnuteľnosťou oproti cene nehnuteľnosti v Paríži.

        Na rozdielnu výšku cenových hladín v jednotlivých ekonomikách pôsobia dovozné clá a kvóty, subvencie k cenám vybraných tovarov, rozdielne sadzby DPH, prírodné podmienky, technologická vybavenosť, produktivita práce, cena  a kvalifikácia práce a podobne.

        Slovenská koruna je naviazaná na Euro, čo znamená, že ak posilňuje Euro, zhodnocuje sa aj naša mena. Trend posilňovania domácej meny pred vstupom do Eurozóny nie je novinkou. Silnejúce meny oslabili exportnú konkurencieschopnosť niektorých ekonomík počas členstva v režime ERM II, tie svoje meny devalvovali. V prípade slovenskej ekonomiky však takýto postup pravdepodobne nebude aktuálny. V dôsledku výrazného posilňovania kurzu koruny voči Euru centrálna banka už dva krát odmietla akceptovať dopyt komerčných bánk v dvojtýždňovom sterilizačnom repo tendri. Centrálna banka svojou stratégiou neakceptovania ponúk v sterilizačnom repo tendri stlačila úrokové sadzby na 2.5%, je to o 1.5% nižšie ako základná repo sadzba. Ak zahraničný investori nebudú mať možnosť výhodného výnosu, stratia o investície do slovenskej meny záujem. Otázkou je na akú dlhú dobu, nakoľko špekulatívnych investorov zaujíma zhodnocovanie meny a nie samotný úrokový výnos.

        Najmä laická verejnosť prechod od národnej meny na spoločnú európsku menu chápe ako súčasť širšieho konvergenčného procesu, ktorý bol odštartovaný predvstupovými rokovaniami a negociačnými plneniami. Reklamná kampaň, technické problémy, konverzia a dostatok peňazí v obehu a čas zavedenia to sú otázky, ktoré sa momentálne najviac diskutujú. Pritom, verejnosť len veľmi málo vie o rôznych pozitívnych i negatívnych aspektoch tohto procesu, postupnosti krokov a reálnych ekonomických podmienkach, rovnako tiež o konverznom procese a jeho dopadoch na úspory a podobne. Prvoradá je výkonnosť ekonomiky, exportná schopnosť v tomto procese je druhoradá. V súčasnosti sa koruna zhodnocuje hlavne pod vplyvom výpredaja národného majetku do zahraničia, prílevom zahraničných investícií a tiež prílevom špekulatívneho kapitálu. Za týmto prílevom však nie je reálna výkonnosť, tá sa prejaví až po spustení produkčných kapacít. To však kurz SKK už môže byť fixovaný voči Euru.

5. Výhody a nevýhody vstupu do Eurozóny

Výhody:

1. zníženie transakčných nákladov,
2. zníženie nákladov na emisiu národnej meny,
3. vytvorenie konkurenčnej meny ako protiváhu USD,
4. vytvorenie silného hospodárskeho bloku,
5. menová a rozpočtová disciplína,
6. vylúčenie kurzových výkyvov voči obchodným partnerom Eurozóny,
7. obmedzenie volatility voči USD.

Nevýhody:

1. centrálna banka nebude môcť používať nástroje menovej a kurzovej politiky na ovplyvňovanie zamestnanosti a regulovanie salda OB a PB,
2. použitie peňažnej expanzie na prefinancovanie vládnych výdavkov nebude možné,
3. cyklická asymetričnosť,
4. dopad na úspory a starobné dôchodky v prípade nesprávne nastaveného kurzového pomeru.

Prínosy a nevýhody zavedenia eura

- menej starosti pri ceste do zahraničia            42%,

- jednoduchšie platenie v obchodoch               29%,

- jednoduchšie obchodovanie zo zahraničím   19%,

- rast cien                                                           53%,

- nižšie platy                                                      11%,

- pokles životnej úrovne                                    11%,

nevýhodný kurz SKK/ EUR                                7%.

Reprezentatívny prieskum verejnej mienky na 1 165 respondentov nad 16 rokov, december 2004, ŠÚ SR

Vývoj a štruktúra vybraných úspor v SR ( v mld. Sk )

Zdroj: NBS

6. Náklady na zavedenie spoločnej meny

Celkové náklady na zavedenie spoločnej meny v štátoch súčasnej Eurozóny dosiahli v priemere 0.3% HDP, v našich podmienkach pri očakávanom vývoji HDP by to malo byť cca 5.3 mld. SK. Porovnávanie zavádzania spoločnej meny starých a nových členských štátoch je na prvý pohľad logické, ale materiálne a ekonomicky nepresné. Súčasné ekonomiky Eurozóny prijímali euro v dvoch fázach a to:

1. bezhotovostne platby,
2. po troch rokoch sa zaviedli do peňažného obehu bankovky a mince.

Slovensko použije metódu tzv. Veľkého tresku, ktorú doteraz nik neotestoval, ale budeme môcť využiť znalostí Estónska, Litvy, Lotyšska, Slovinska, Cypru a Malty. Ide o ekonomiky, ktoré by mali zaviesť euro skôr než SR. Výhodou je však naša posledná skúsenosť s výmenou peňazí z roku 1993, vtedy sa bankovky a mince vymenili za štyri dni.

Predpokladaný časový harmonogram zavádzania eura

Zdroj: NBS

Duálne oceňovanie bude povinné, pred prijatím eura bude výraznejšia korunová hodnota tovaru a při nej informatívna hodnota v eurách, po prijatí eura to bude naopak. NBS bude odporúčať dvojité oceňovanie ešte o pol roka dlhšie, až do konca júna 2010.

7. Euro a rast cenovej hladiny

Ekonómia upozorňujú, že v prípade vnímania zavedenia jednotnej meny s rastom spotrebiteľských cien by mohlo dôjsť k rastu nákladovej inflácie a to tlakom na zvyšovanie miezd, ktoré by začalo predbiehať predpokladanú produktivitu práce.

Základné pravidlo pre styk s orgánmi verejnej správy

- platba od občana sa bude zaokrúhľovať smerom nadol, platba občanovi smerom nahor.

Pri výmene SKK za euro bude treba  stiahnuť z obehu viac než 100 mld. slovenských korún. To bude výbornou príležitosťou pre komerčné banky pre získanie určitej časti hotovosti, ktorú domácnosti nemajú uloženú v bankách, ale doma pod „perinou“.

Nových euro bankoviek bude toľko, že naplnia dvesto železničných vagónov a takýto vlak by bol dlhý asi dva kilometre.

Plnenie MKK ( rok 2005 )

Zdroj: Eurostat

9. Inflačné riziká zavedenia Eura v SR

Menová konverzia je technická operácia zahŕňajúca prepočet cien a finančných hodnôt, výmenu národných bankoviek a mincí za eurobankovky a euromince podľa presne stanoveného konverzného kurzu na 6 platných čísel a to v hotovostnom a bezhotovostnom platobnom styku.

Kanály, prostredníctvom ktorých môže pri menovej konverzii rýchlejšie rásť cenová hladina:

1. implementačné náklady – úprava a nákup technických zariadení na vykonávanie transakcií v eurách, náklady na vyškolenie personálu, efekty týchto nákladov by mali byť rozložené na dlhšie časové obdobie,
2. revízia cien v dôsledku adaptačných nákladov, napr. nové cenovky,
3. zaokrúhľovanie smerom nahor, takémuto asymetrickému tlaku by však mala brániť dostatočne silná konkurencia,
4. rast regulovaných cien, spojenie rastu regulovaných cien s menovou konverziou,
5. spojenie rastu administratívnych poplatkov vo verejnom sektore s menovou konverziou,
6. očakávanie vyššej inflácie obyvateľstvom na základe individuálnych spotrebných zvyklostí, dôsledkom môže byť rast nákladovej inflácie ako výsledok tlaku na zvýšenie miezd.

Očakávanie rastu cenovej hladiny nad úroveň inflačného cielenia obyvateľstvom Eurozóny bolo veľmi vysoké. Vyskytli sa prípady obmedzenia spotreby niektorých segmentov spotrebného koša. Otvorenú nespokojnosť s rastom cien prejavovali obyvatelia Grécka, Talianska, Nemecka a Rakúska. Spotrebitelia rozsiahlo „odmietali“ mince s najmenšími nominálnymi hodnotami, čiže pri platení zaokrúhľovali vo svoj neprospech. Výsledkom bola kampaň vo viacerých ekonomikách Eurozóny pod heslom „Každý cent sa ráta“.

Podľa štúdie Eurostatu cenové efekty menovej konverzie môžeme sledovať v sektore služieb (nárast cien v reštauráciách, kaviarňach, autoservisoch, kaderníctvach, verejnej doprave, parkovacích poplatkoch, čistiarňach a podobne). Naopak pri tovaroch dlhodobej spotreby v dôsledku konkurenčných tlakov a technického pokroku sa ceny upravovali smerom nadol.

Podľa oficiálnej štatistiky príspevok menovej konverzie na celkovú infláciu Eurozóny v roku 2002  2,3% bol v intervale  0,12 – 0,29%. Na roky 2003-2004 sa počítalo s čistým prínosom zavedenia eura na zníženie inflácie v rozsahu 0,2 – 0,3 percentuálneho bodu. Výročná správa ECB za rok 2002 hodnotí efekt menovej konverzie podľa prepočtov národných štatistík na národný HICP v rozsahu 0,2% (Francúzsko) až 0,6% (Holandsko). Rozdiely sa vysvetľujú konkurenciou na lokálnych trhoch a odlišným spotrebiteľským dopytom v jednotlivých štátoch Eurozóny.

Faktory pôsobiace proti rastu cien:

1. lokálna konkurencia, resp. jej sila a tým zabránenie neodôvodneného zvyšovania cien v dôsledku prechodu na novú spoločnú menu,
2. duálne oceňovanie ako nástroj kontroly spotrebiteľa nad cenovým vývojom,
3. nezvyšovanie regulovaných cien a administratívnych poplatkov v čase zavádzania novej spoločnej meny.

10. Koordinácia monetárnej a rozpočtovej politiky v 
modeli IS - LM

Monetárna politika je politika, ktorej úlohou je ovplyvniť agregátny dopyt zmenou ponuky peňazí alebo úrokovou mierou.

Centrálna banka má vo svojej kompetencii cielením základných úrokových sadzieb meniť podmienky rovnováhy na peňažnom trhu a tak následne ovplyvňovať ekonomický vývoj v jednotlivých jeho fázach(expanzia, recesia, depresia) a cenovú hladinu (inflácia, deflácia). Ak budeme vychádzať z postulátov monetaristickej koncepcie – rovnica výmeny, pri nemennej rýchlosti obehu peňazí, zmenou ponuky peňazí centrálna banka ovplyvňuje hodnotu nominálneho HDP. Centrálna banka by teda bez poznania názorov vlády dokázala predurčiť vývoj a úroveň agregátneho dopytu. Na druhej strane vláda realizáciou vybranej formy rozpočtovej politiky by mohla negovať zámery centrálnej banky. Napríklad expanzívna rozpočtová politika síce zvyšuje príjem, ale úroková miera na peňažnom trhu rastie. Expanzívna monetárna politika znamená znižovanie základných úrokových sadzieb.

Graf č. 1

         r

                                                 LM1

                                                            LM2

        r1                           •

                                                                                             IS2    

        r0                              

        r2                                             IS1

                             Yr        Y1,2                                             Y

        Na grafe máme znázornené protichodné (nekoordinované) pôsobenie monetárnej a rozpočtovej politiky. V dôsledku zvýšenia vládnych výdavkov rastie príjem, ale aj úroková miera. Expanzívna monetárna politika naopak spôsobuje pokles úrokovej miery pri súčasnom zvýšení príjmu. Dostávame sa teda k základnej otázke, akým spôsobom má prebiehať vzájomná koordinácia oboch parciálnych politík, ktoré majú mať v prvom rade stabilizačný charakter.

Pod pojmom stabilizačný charakter budeme rozumieť vopred prekonzultované opatrenia vlády a centrálnej banky s cieľom minimalizovať medzeru medzi skutočným HDP a potenciálnym produktom ekonomiky. Potenciálny produkt má však trendovú dimenziu. Stabilizačný charakter má preto za úlohu skutočný produkt i keď za cenu určitého časového oneskorenia (časová korekcia) nasmerovať dlhodobo a udržateľne na trendovú os potenciálneho produktu, samozrejme pri existujúcich reálnych fluktuáciách vývoja hospodárskeho cyklu okolo úrovne spomínanej osi. K pochopeniu uvedenej definície nám výborne poslúži zdanlivo negatívny statický charakter modelu IS-LM.

V hospodárskej politike sa koordinovanie oboch segmentov stabilizačnej politiky najčastejšie využíva pri cielenom pôsobení na vývoj a úroveň agregátneho dopytu alebo pri opatreniach, ktoré majú za úlohu tlmiť dôsledky recesie ekonomiky, prípadne usmerniť ekonomiku do pozície rozvojovej trajektórie. Tu však makroekonómia sa začína prelínať s praktickou realizáciou hospodárskej politiky. Príklad takejto koordinácie monetárnej a rozpočtovej politiky dokumentuje nasledovný graf.

Graf č. 2

         r

                                                 LM0

                                                            LM1

        rr                               •                       IS1

                                                           IS0

                             Yr        Y1y                                           Y

rr  - rovnovážna úroková miera,

Yr - rovnovážny príjem,

Yr            Y1 – efekt multiplikátora vládnych výdavkov.

Ekonomika sa nachádza v stave recesie, rovnovážny príjem je pod úrovňou potenciálneho produktu. Vláda sa svojou činnosťou snaží oživiť hospodárstvo stimulovaním príjmu na tendenciu priblíženia skutočného príjmu potenciálnemu príjmu. Uplatnenie zvýšenia vládnych výdavkov, teda expanzívnej rozpočtovej politiky (napr. rozvoj dialničnej infraštruktúry, energetickej infraštruktúry a podobne) zvyšuje príjem, ale aj úrokovú mieru (IS0→IS1). V prípade vzájomnej súčinnosti rozpočtovej a monetárnej politiky, centrálna banka v záujme udržania rovnovážnej úrokovej miery musí zvýšiť ponuku peňazí (LM0→LM1). Príjem sa teda podarilo podporiť, úroková miera zostala nezmenená.

V hospodárskej praxi je nezávislosť CB veľmi živou a diskutovanou problematikou, najmä v intenciách realizácie jej politiky.

Odlišná situácia nastáva, ak CB nesúhlasí s opatreniami vlády, ktoré smerujú k zmenám vo vývoji cenovej hladiny. Centrálna banka je zodpovedná za stabilnú cenovú hladinu. V takomto prípade sa jedná o nezávislú monetárnu politiku.

Graf č. 3

   r                                LM2            LM0

                                                                    LM1

  r2                                ●        

  rr                                         ●

  r1                                                       ●                 IS

                                                                   Y

Centrálna banka v prípade nezávislej monetárnej politiky redukuje alebo zvyšuje úroveň ponuky peňazí s ohľadom na cenovú hladinu. Nesprávne opatrenia CB však môžu viesť k oslabeniu pozície ekonomiky v jednotlivej fáze hospodárskeho cyklu.