Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Hospodárska politika

prednášky (hop_course.doc)

Hospodárska politika

1. je náuka o ekonomickej regulácií subjektov ekonomiky štátom. Subjekty ekonomiky sú:
   - domácnosti        - firmy (súkromné, štátne)        - vládne inštitúcie        - zahraničie

Hospodárska politika štátu je politika o ekonomike, ktorá pri využití vybraných nástrojov sleduje dosiahnutie spoločenských cieľov.

2. Ciele hospodárskej politiky sú vybudovanie funkčného trhového systému, ktorý umožní trvalý rast životného štandardu. To vyžaduje:

- trvalý hospodársky rast        - stabilitu cien        - udržiavanie: nízkej miery nezamestnanosti, vyrovnaného štátneho rozpočtu, stabilitu meny

Logické chápanie hospodárskej politiky vyžaduje chápať ekonomické procesy vo väzbe:

MINULOSŤ                                SÚČASNOSŤ                        BUDÚCNOSŤ

centrálne riadená ekonomika                transformácia                        vízia budúcnosti, budovanie vyspelej

etapy vývoja                                scenár ekonomickej reformy        trhovej ekonomiky, priblížiť

hodnotenie podľa päťročníc                nástroje scenára                sa k úrovni vyspelých trhových

                                                                        ekonomík tvorbou HDP na obyvateľa

Štát - hospodárstvo –>                                                v horizonte 2010

- Nositelia štátnej hospodárskej politiky

- Ciele (úlohy) štátnej hospodárskej politiky

- Nástroje

- Sú zakotvené v právnom poriadku a určujú záväzný hospodársky poriadok. V ňom je zreteľne naznačené prostredníctvom akého poriadku je štát hospodársko–politicky činný.

3 základné formy HP:

1. voľné trhové hospodárstvo – určujúce prvky týchto základných foriem systému vlastníctva (súkromného alebo kolektívneho)
2. kooperatívne trhové hospodárstvo – trhová alebo plánovo-hospodárska koordinácia individuálnych hospodárskych plánov
3. centralistické plánované hospodárstvo – systém podnecovania hospodárskych aktivít (trh alebo štát)

1. zmiešané formy – štátom alebo trhovo-hospodársky určené rozdeľovanie dôchodkov

Ústredná otázka: prerozdeľovanie dôchodkov štátom

Aký hospodársky poriadok zaručuje maximum blahobytu:

Priority cieľov hospodárskej výmeny vzhľadom na optimalizáciu blahobytu

Blahobyt – je životné šťastie, zdravie, spokojnosť, kvalita života

Nie plne objektivizované: čo sľubuje najvyššiu možnú mieru blahobytu, prípadne čo ako také bude pociťované, bude určované spoločenským hodnotovým systémom a ktorý význam bude priradený hodnotám tohto systému?

Spoločenský hodnotový systém:

Nasledujúce predstavy hodnôt všeobecne určujú pocity blahobytu národa:

nadradené spoločenské hodnoty: - hospodárska sloboda, spravodlivosť, bezpečnosť, pokoj – mier, zdravé ŽP, solidarita, súdržnosť

vlastné hospodárske hodnoty: plná zamestnanosť, cenová stabilita, vyvážený hospodársky rast, vonkajšia hospodárska rovnováha

Ako budú jednotlivo interpretované predstavy týchto hodnôt, aký význam (priorita) sa im prisúdi, závisí v podstate od štátneho zriadenia a jeho nosnej ideológie. Štátne zriadenie má 3 základné formy:

1. Demokracia, ktoré spočívajú v slobodnej tvorbe mienky názorov jednotlivcov v pluralistickej spoločnosti
2. Demokracie, v ktorých štát stavia na rozdelenej, ale ku konzumu smerujúcej moci veľkých hospodárskych a politických záujmových skupín
3. Autokratické totalitné režimy, ktoré sú spojené so straníckou špičkou a ňou hlavným hodnotovým systémom, jeho prioritami, ktoré sú nanucované jednotlivcom zhora dole.

Problémy hospodárskej politiky:

1. Vytýčenie cieľa a priorít
2. Politické rozhodnutia (rozhodovacie procesy)
3. Nástroje HP: a) finančná politika                                b) peňažná, úverová a menová politika
   c) zahraničná hospodárska politika        d) príjmová politika (dane, ...)        e) priama kontrola
   f) jednotlivé čiastkové politiky (energetická, dopravná, vzdelávacia, vedecko-technická, zdravotnícka, ekonomická, sociálna...)
4. Účinné hospodársko-politické zásady spojené s:                - politickými vedami                - filozofiou
   - sociológiou                        - ekológiou                - demografiou                - technickými vedami
   - hospodárskou históriou, sociálnymi dejinami                - empirickou hospodárskou a sociálnou vedou

Hierarchia cieľov hospodárskej politiky

 maximalizácia spoločenského blahobytu

 základné spoločenské hodnoty: sloboda, spravodlivosť, sociálne zabezpečenie, spoločenský pokrok

 tradičné ciele: vysoká zamestnanosť, cenová stabilita, vonkajšia rovnováha, ekonomický rast

Teoretické etapy formovania HP

1. Merkantilizmus – zdrojom bohatstva je výmena. Z toho pramení orientácia na obchod. Koniec 15. a začiatok 16. storočia. Historicky to súvisí s formovaním koloniálnych sústav. Obchod s kolóniami bol veľmi výnosný. Najväčšia koloniálna veľmoc bola Británia. Objavenie Ameriky, nájdenie cesty do Indie..
2. Fyziokratizmus – rozvoj obyvateľstva a manufaktúrnej výroby vyžadoval suroviny, ktoré produkovalo poľnohospodárstvo. Textilné suroviny (vlna, bavlna), obilie, mlieko, mäso, drevo... Za zdroj bohatstva sa považuje poľnohospodárstvo a práca v ňom. Treba zabezpečiť armádu.
3. Klasická ekonómia - „laisser-faire“ - nechajte veci voľne bežať. Trh sa stal regulátorom ekonomických vzťahov. Prispelo k tomu prerastanie manufaktúrnej výroby na priemyselnú. Vynálezy ako parný stroj, využívanie elektrickej energie, hutníctva, strojárstva a rozvoj dopravy zohrali významnú úlohu. Štát do ekonomiky nezasahoval. Rozvoj výroby prebiehal na báze sociálnej diferenciácie, ktorá vyústila do sociálnych pohybov (revolúcií).
4. Plánované hospodárstvo – je produktom vážnych otrasov sociálnych, ktoré viedli k sociálnym revolúciam. Ich vyústením bol vznik Sovietskeho zväzu a po II. svetovej vojne vznik socialistického tábora. Socialistické štáty sa rozvíjali na princípe plánovaného hospodárstva. Základom bol 5ročný plán, ktorý vytváral ústredný plánovací orgán (Gosplan v ZSSR, Štátna (slovenská) plánovacia komisia v ČSFR (ČSSR)). Štátny plán rozvoja mal formu zákona. Prijímal ho parlament.
5. Keynesiánska teória – je produktom sociálnych otrasov, ktoré vyvolali vznik veľkej hospodárskej krízy (1929-1934). Podľa názorov Keynesa sa začala formovať hospodárska politika ako ucelená teória. Jej základným nástrojom sa stala rozpočtová politika. Bola orientovaná na tvorbu pracovných miest na báze verejných prác. V rámci verejných prác to bola výstavba diaľníc, vodných diel, vyzbrojovanie (výroba zbraní, pretože sa blížila II. svet. vojna). Rast zamestnanosti ovplyvnil dopyt, ktorý sa stal ťahúňom ekonomického rozvoja.
6. Sociálne orientovaná ekonomika – je produktom využívania keynesianizmu a nutnosti zabezpečiť sociálny konsenzus. Posilňuje úlohu štátu v ekonomika v záujme zabezpečovania sociálneho zmieru. Produktom tejto orientácie HP bol „hospodársky zázrak“ v SRN v 60tych rokoch.
   * Nemecko bolo po II. sv. vojne úplne zdevastované – mestá, priemysel, infraštruktúra. Toto bolo treba riešiť. Na čelo štátu sa postavil Erhard a Adenauer. Zaviedli racionálnu politiku – teda riešili ekonomické ale aj sociálne problémy, napr. bytovú politiku.
7. Rozvoj kvantitatívnej teórie – Monetarizmus – opiera sa o využívanie množstva peňazí ako základný regulátor ekonomických vzťahov. Teoretickým východiskom je rovnica výmeny (rovnováha). Monetarizmus ako teoretický model neuspel.
8. Návrat k laissser-faire – po II. sv. vojne po vzore úspechov ZSSR došlo k vytvoreniu silného štátneho sektora na základe znárodnenia. Po oživení ekonomiky v 50 – 60 rokoch došlo k útlmu. Ako príčina sa zdôvodnila neefektívnosť štátneho sektora, došlo preto k deregulácií ekonomík, zoslabenie štátneho sektora a aplikácií liberálne orientovanej ekonomiky. Ale už nie na čistej báze trhového mechanizmu. Došlo k previazaniu monetárnej a rozpočtovej politiky.
9. Transformácia centrálne riadených ekonomík – je spojená s formovaním trhovej ekonomiky na princípe súkromného vlastníctva. Postupne dochádza k privatizácií štátneho majetku domácim záujemcom a predaju majetku zahraničným záujemcom. Súkromný sektor zabezpečuje viac ako 90% tvorby HDP. Ceny sú liberalizované. Cca 2-3% cien sú regulované (časť verejných statkov). Popri trhu tovarov funguje trh finančný, kapitálu a práce. Štát reguluje ekonomiku využívaním nepriamych nástrojov (hlavne monetárnej a rozpočtovej politiky). Funguje tripartita na centrálnej i nižšej úrovni.

Vývoj ekonmiky SR po II. sv. vojne

Po II. sv. vojne bola ekonomika SR zruinovaná (vyradená žel. sieť, mosty,..) V ďalších rokoch sa aj za pomoci mládeže podarilo postaviť ekonomiku SR na nohy.

Vývoj ekonomiky ČSFR v rokoch 1949-1992.

HDP

1949 – 1953 – vzostup ekonomiky, prvá päťročnica, vysoký hospodársky rast, veľké využívanie zdrojov

1954 – 1955 –

1956 – 1960 – začali sa využívať ekonomické nástroje, administratívne riadenia

1961 – 1965 – v rámci týchto rokov bol hlboký pád ekonomiky (1962-1963) zvýšenie cien, ale aj zvýšenie miezd

1966 – 1970 – A. Dubček, dobudoval sa Slovnaft a množstvo iných fabrík – búrlivý ekonomický rast

1971 – 1975 – od tohto obdobia ide ekonomika prudko dolu

*v r. 1969 USA analyzovala našu ekonomiku a dospela k názoru, že ekonomické pomery u nás sa zmenia (tak to aj bolo – 89. rok)

49 54 56 61 66 71 76 81 86 90 91        1976 – 1980 až 1986 – 1990 – trvalý pokles ekonomiky

53 55 60 65 70 75 80 85 90      92        1989 – októbrová revolúcia

         62-63                81-82

Prečo došlo k prepad ekonomiky? štát nemal dostatok invencií, myšlienok, racionality... preto sa nemohol zabezpečiť ekonomický rozvoj. Štát sa pripravil o množstvo talentov, únikov mozgov do zahraničia.

Vývoj HDP v bežných cenách: najvyšší HDP bol v roku 1995, do roku 1994 bol HDP v červených číslach, od roku 1994 významný rast HDP, 1998 prepad pri nástupe novej vlády.

Transformácia ekonomiky

Proces transformácie ekonomiky prebieha na základe „scenára ekonomickej reformy“, ktorý schválil parlament ČSFR v septembri r. 1990. Scenár formuloval nasledujúce systémové opatrenia, ktorých realizácia položila základy transformácie:
- zrušenie monopolu zahraničného obchodu                - konvertibilita meny                - liberalizácia cien
- realizácia reštriktívnej a monetárnej rozpočtovej politiky                - devalvácia meny
- sociálna reforma                - reštrukturálna realizácia ekonomiky        - zmena vlastníckych vzťahov

Zrušenie monopolu ZO

Zahranično-obchodné vzťahy do r. 1990 realizovali výsadne spoločnosti zahraničného obchodu, ktoré mali monopol na vývoz a dovoz. Domáce podnikateľské subjekty svojich obchodných partnerov nepoznali, boli takto izolovaní od informácií o ich požiadavkách a podmienkach, v ktorých fungovali a sa dohadovali ceny. To negatívne vplývalo na technické a ekonomické podmienky domácich výrobcov. Organizácie ZO neposkytovali potrebné informácie domácim subjektom. Cenné poznatky techniky zaostávali. To spôsobovalo aj zaostávanie v produktivite práce následkom zaostávania v modernizácií produkcie i technickej základne.

Konvertibilita meny

tzn. voľná zameniteľnosť meny. Do zániku Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), ktorej členom bolo aj ČSFR, obchod v jej rámci sa realizoval v tzv. „vymeniteľných rubľoch“. Mena ostatných štátov sa prideľovala podľa potrieb. Kto mohol získať konvertibilnú menu o tom rozhodoval štátny orgán. Prideľovali sa podnikateľským subjektom (št. podnikom, št. orgánom) i súkromným osobám pre potreby služobných ciest alebo turistiku. Existoval aj čierny trh s cudzími valutami. Zavedením konvertibilnej meny mohol každý občan nakúpiť najprv za limitované množstvo domácej meny západnú menu (3000, 5000 Kčs). V priebehu roka 1993 boli limity zrušené. Platilo pravidlo, že každý príjemca valút je povinný valuty predať čsl. bankám. Podnikateľské subjekty mali nárok na nákup valút. Limitom boli zdroje banky. Najprv bol limit pre podnikateľské subjekty 15 mil. Kčs. Požiadavky nad uvedený limit musela odsúhlasiť Štátna banka Československa (ČBČS). Neskoršie tento limit bol zrušený. V roku 1995 novela zákona o bankách umožnila voľnú vymeniteľnosť aj na bežnom účte platobnej bilancie. Na kapitálovom účte obmedzenie platí aj v súčasnosti. Konvertibilita meny umožnila zjednodušenie platieb do a zo zahraničia ako aj rozvinutie finančného trhu (devízového a kapitálového).

Devalvácia meny

tzn. jednorazové znehodnotenie meny. V hospodárskej praxi sa využívajú dve formy znehodnotenia meny:

1. ekonomické cez finančný trh                        - administratívne

Devalvácia je administratívne znehodnotenie meny, ktoré k určitému (predom neohlásenému) termínu vyhlási CB alebo MF SR, prípadne spoločne. Rok 1993 bol v ČSFR poznačený preddevalvačným očakávaním (ekonomické subjekty očakávali devalváciu). V tomto roku sa realizovala devalvácia meny v troch krokoch. Čím došlo k znehodnoteniu meny z hodnoty 7,20 Kčs na cca 30,00 Kčs/USD.

Dôsledkom takto realizovanej devalvácie bolo to, že ekonomické subjekty predávali a nakupovali na trhoch krajín s konvertibilnou menou za svetové ceny. V dôsledku toho predajcovia získali značné efekty. Nákupcovia za svetové ceny nakúpili, ale v prípade nákupu surovín a materiálov dochádzalo k tomu, že vyrobené polotovary sa na domácom trhu predávali v r. 1991 ešte za regulované ceny. V dôsledku toho v mnohých prípadoch predajná cena hotového výrobku nedosahovala ani 60% výrobných nákladov. Tieto subjekty v dôsledku toho hospodárili so stratou (hliník). Skutočnosť, že celý rok 1990 bol v podstate vyplnený preddevalvačným očakávaním, ekonomické subjekty sa zásobili surovinami a základným materiálom v nízkych cenách. V roku 1991 tieto vstupy použili vo výrobe. Čiže relatívne lacné vstupy, ktoré boli použité vo výrobe umožnili podnikom, ktoré v r. 1991 svoju produkciu predávali za svetové ceny a utŕžiť relatívne vysoký zisk.

V danom období sa povinnosť po vykázaní účtovného zisku odviesť daň zo zisku považovala za neporušiteľnú podmienku. Podniky, keďže vykázali účtovné zisky a tržby ešte na ich účty nenabehli, museli získať úver, ktorý použili na splatenie dane. Stalo sa to, že podstatná časť podnikov sa značne úverovo zaťažila. Tento problém, ktorý pre značný počet podnikov znamenal enormné úverové zaťaženie spôsobil im prvotnú a druhotnú platobnú neschopnosť. Takto sa vygenerovala nová choroba našej ekonomiky, na ktorú sa do súčasnosti nenašiel liek.

2. Príčinou tohto stavu bolo, že pri realizácií devalvácie má nesledovať precenenie zásob (na nové ceny), keďže sa tak nestalo, podniky neoprávnene inkasovali vysoké zisky, z ktorých museli odvádzať vysoké dane (platné v danom období). Za prvý polok r. 1991 Š. r. federácie vykázal prebytok 27 mld. Kčs čo do r. 1991 sa nikdy nič podobné nestalo.
3. Nezodpovedne realizovaná devalvácia sa stala príčinou budúcich ťažkostí väčšiny podnikov pred privatizáciou. 4. devalvácia sa realizovala na odporúčanie MMF v r. 1993. Zaznamenala znehodnotenie meny o 10%. Dopady tejto devalvácie prispeli k prehĺbeniu ťažkostí podnikateľskej sféry v r. 1993.

Liberalizácia cien

znamená postaviť ceny na ekonomickú bázu. Štátom určované ceny do r. 1991 sa neopierali o skutočné N. Skutočné N prevažnej väčšiny produkcie fakticky neboli známe. Za deformované ceny sa nakupovali základné suroviny zo ZSSR (žel. ruda, plyn, ropa, bavlna, vlna, drevo, farebné kovy) Deformované ceny mala aj elektrická energia, ktorá vstupuje do N všetkej produkcie T a S. Deformované ceny mali všetky verejné statky (doprava, spojový tarif, polygrafické produkty, ceny detského šatstva, ...). Z toho vyplynul záver liberalizovať ceny, kt. sa postupne budú opierať o reálny ekonomický základ.

V dôsledku liberalizácie cien sa cenová úroveň v priemere zvýšila o 300%. Ceny práce sa prakticky nezmenili. Tým sa položil základ pre prehĺbenie disproporcie medzi cenou práce a cenami ostatných vstupov a výrob. procesu. Kým zrušenie monopolu zahraničného obchodu, konvertibilita meny, devalvácia meny a liberalizácia cien sa realizovali jednorázovými aktami, sociálna reforma a reštrukturalizácia prestavujú dlhodobé postupné procesy, ktoré počas celého obdobia transformácie prebiehajú. Ešte ani v súčasnosti nie je známa ich konečná podoba (ani v projektoch realizácie)

Zmena vlastníckych vzťahov (privatizácia)

Privatizácia sa prejavila ako základná podmienka formovania trhových vzťahov. Trhový mechanizmus v západných ekonomikách sa realizuje na báze prevahy súkromného vlastníctva. Privatizácia je proces nezvratný a mimoriadne politicky a ekonomicky a sociálne citlivý, preto sa považuje za najdôležitejšie systémové opatrenie scenára ekonomickej reformy. P prebiehala bez predbežnej ekonomickej a legislatívnej prípravy. Rozlišujeme 2 formy privatizácie:

1. malá – vzťahovala sa na predaj štátneho majetku v podobe malých prevádzkární miestneho priemyslu a služieb, maloobchodu, reštaurácií, komunálnych služieb, bytového fondu... V malej privatizácii formou aukčného predaja bolo sprivatizovaných cca 13 000 jednotiek.

Negatívom tohto procesu boli „holandské dražby“ a pôsobenie lobbystických skupín v aukčných sieňach, čo značne narušilo reálny proces P. Malá P sa stala semeniskom vzniku rôznych mafistických a nátlakových skupín. P sa začal bez serióznej koncepcie, čo tak zložitý proces ako zmena vlastníckych vzťahov si vyžadoval. To značne znehodnotilo jeho výsledky. Verejné dražby ako metóda malej P boli spojené so značným rizikom vzniku mafii, lebo pri tejto forme P nie je možné zohľadniť personálne a iné dôležité príklady efektívneho fungovania sprivatizovaného majetku. Verejné dražby sa z toho dôvodu nedali použiť vo veľkej P.

2. veľká – zahŕňala prevod majetku štátu na iné p.o. a f.o., na ktoré mali práva hospodárenia štátne podniky, štátne peňažné ústavy, štátne poisťovne a iné štátne orgány. Metódy privatizácie boli:

1. štandardné

2. neštandardné (kupónová metóda)

3. kombinované

V rámci štandardných metód sa organizovali:

1. verejná súťaž – pri verejnej súťaži boli všetkým pracovníkom poskytnuté rovnaké informácie a rovnaké podmienky. Súťaž sa uskutočnila so všetkými navrhovateľmi podľa princípu rovnakého zaobchádzania, slobodnej a čestnej súťaže
2. priame výberové konanie – sa uplatnilo v záujme vytvárania vlastnej podnikateľskej vrstvy. Táto metóda sa uplatnila v malej P.
3. verejná dražba – ako neštandardná metóda sa uplatnila kupónová privatizácia. Podľa nej sa majetok previedol do vlastníctva súkromných osôb nie za peniaze, ale za investičné kupóny. Kupónová privatizácia sa uskutočnila preto, lebo pre priamu kúpu majetku nebol dostatok peňazí. Kupónovej privatizácie sa mohol zúčastniť občan starší ako 18 rokov. Realizovala sa predajom akcií privatizovaných a. s. za investičné kupóny. Každý majiteľ kupónovej knižky mohol nakúpiť akcie za 100 kupónov. V rámci tejto metódy sa sprivatizoval majetok za 80 mld. Sk.

Nedostatkom tejto metódy bolo, že sprivatizované podniky sa kapitálovo neposilnili a na čele investičných fondov, ktoré sa stali tak subjektom privatizácie nestáli odborne pripravení manažéri. Tým, že sa vlastníkmi v 1. vlne stali investičné fondy, sa narušilo úsilie o vytváranie participatívnej ekonomiky. Malí investori sa dostali do pozície manipulovateľnosti manažérmi investičných spoločností. 70% majetku v 1. vlne sa dostalo do vlastníctva investičných fondov. Vláda v r. 1992 na základe týchto skutočností pristúpila k spracovaniu novej koncepcie, ktorá vychádzala z toho, že:

1. privatizácia bude pokračovať s dôrazom na koncepčnosť a transparentnosť pri uprednostnení súťažného princípu
2. vymedzí sa majetková účasť v strategických podnikoch, ktorá sa nebude privatizovať
3. privatizácií napomôže formovanie domácej podnikateľskej vrstvy a podporí sa predaj majetku zamestnancom

Na základe skúseností z 1. vlny kupónovej privatizácie a jej negatívnych dôsledkov došlo k zrušeniu 2. vlny kupónovej privatizácie. Odškodnenie občanov sa realizovalo vydaním dlhopisov FNM pre občanov, ktorí si zakúpili kupónovú knižku pre 2. vlnu KP.

Hlavná príčina zrušenia 2. vlny KP bolo:

4. KP kapitálovo neposilnila privatizované podniky (subjekty)
5. Vygeneroval rozptýlených vlastníkov a.s.
6. Investičné spoločnosti sa nesprávali ako strategickí investori
7. Prevažná časť obyvateľov, ktorá predala kupónové knižky (akcie) investičným fondom za rôzne prísľuby majetkovej povahy deklarovala svoj nezáujem o činnosť akcionárov

Podarilo sa založiť niekoľko a.s., ktoré v ďalšom vývoji neuspeli. V záujme urýchlenia procesu P v nasledujúcom období sa zmiernili podmienky kúpy majetku tak, že sa zvýhodnil splátkový kalendár tak, že splátky bolo možno rozdeliť na 10 rokov, 1. splátka bola 10% z dohodnutej kúpnej ceny. Kupujúci mohol časť kúpnej ceny splatiť investovaním do rozvoja podniku podľa dohodnutého finančného a časového harmonogramu.

Záujemca o privatizáciu musel:

8. predložiť projekt fungovania podniku
9. doložiť, že disponuje finančnými prostriedkami na 1. splátku (vkladná knižka, potvrdenie banky, že dáva úver)
10. doložiť potvrdenie zmluvy o odbyte produkcie
11. zaviazať sa, že udrží zamestnanosť
12. predložiť projekt (ideový) o investičnom rozvoji podniku (50% ceny mohol preinvestovať). Privatizácia realizovaná do ½ roka 1998 zohrala pozitívnu úlohu v rozvoji ekonomiky. Prispela hlavne povinnosťou investovať na úkor dohodnutej kúpnej ceny. Zahraničný kapitál prejavoval záujem hlavne o podniky, ktoré spracovávali domáce suroviny, resp. väčšinu produkcie realizovali na slovenskom trhu. Po r. 1998 proces privatizácie pokračoval predajom majetku strategických podnikov zahraničným záujemcom.

(Verejná správa:

13. optimálne riešiť vnútorné usporiadanie VS, aby tak zabezpečovala základné potreby občanov
14. decentralizácia kompetencií štátu na nižšie zložky VS, teda z orgánov miestnej štátnej správy na územnú samosprávu a pripravovanú regionálnu samosprávu
15. vláda bude dbať na dôsledné rešpektovanie zákonnosti v styku úradov s občanmi
16. vytvorenie novej evidencie obyvateľstva, ktorá zjednoduší postup vybavovania
17. dobudovanie vládnej dátovej siete GOVNET, ktorá umožní poskytovanie informácií
18. systematické vzdelávanie zamestnancov VS
19. prijatie zákona o integrovanom záchrannom systéme
20. vznik VÚC a prenesenie kompetencií na ne – odbremenenie ministerstiev
21. zrušenie okresných úradov a redukcia krajských úradov – ľudia musia pre potvrdenia cestovať z mesta do mesta

Hospodárstvo SR – trhová ekonomika sociálne a ekonomicky orientovaná predstavuje:

a) TRHOVÁ EKONOMIKA – rozvoj sa zakladá na potenciáli ekonomiky na trhových princípoch. T. z. Je orientovaná na efekt kt. Umožňuje:        - rast alebo udržanie životného štandardu všetkého obyvateľstva štátu        - využíva potenciál ekonomiky v prevahe na súkromnom vlastníctve štátu        

- ekonomické subjekty pôsobia nezávisle na: štáte, politických subjektoch a spoločenských skupinách, sebe navzájom        - ekonomické subjekty využívajú vlastný ekonomický potenciál k tvorbe tovarov, resp. Služieb a tržieb        - uhradzujú náklady, t.j. Zabezpečujú rozšírenú produkciu majetku a uhradzujú vlastné vecné prevádzkové náklady        - uhradzujú mzdy za zamestnancov        - zabezpečujú osobné príjmy        

- vytvárajú úspory        - svoju aktivitu prispôsobujú dopytu                - pôsobia v ekonomickom a legislatívnom prostredí vytváranom: ponukou peňazí, prácou, technikou, zahraničným prostredím, bankami, daniami a príspevkami, štátnym rozpočtom, podporou štátu (dotácie, transfery, daňové úľavy a pod.)        - legislatívnom prostredí vytváranom: sústavou ekonomických zákonov (Obchodný zákonník, Zákonník práce, zákonmi o daniach, bankách, investičných fondoch a spoločnostiach, cenných papierov a pod.        - zákonmi na ochranu konkurencie: zákona o protimonopolnom úrade, protikartelové zákony, zákon o konkurze a vyrovnaní, zákon o účtovníctve

b) SOCIÁLNA ORIENTÁCIA EKONOMIKY – vychádza z princípu solidarity. Na tomto princípe je založené: financovanie: zdravotníctva, školstva, národný úrad práce – sociálne zabezpečenie: podpora v nezamestnanosti, poskytovanie sociálnych dávok tým, ktorí padli do sociálnej siete – poskytovanie príspevku na deti, poskytovanie rôznych sociálnych zariadení a pod. Na zmiernenie sociálnych rozdielov štát využíva daňovú sústavu, rôzne sociálne zvýhodnenia pre niektoré skupiny obyvateľstva (matky s deťmi, materská dovolenka). Rôzne zľavy, oslobodenie od platieb a pod.

c) EKOLOGICKÁ ORIENTÁCIA EKONOMIKY – je zameraná na: - ochranu životného prostredia v záujme trvalo udržateľného rozvoja. V legislatíve je zmeranie na ochranu – ovzdušia, prírody, vody, životného prostredia v mestách a dedinách. Preto štát podporuje a reguluje: - plynofikácia – budovanie vodovodnej siete – priehrad a vodných nádrží – kanalizácie – čističky odpadových vôd – zber odpadov – budovanie skládok odpadov – recyklácia odpadov – zber druhotných surovín (kovový šrot, papier, sklo a pod.) - vypúšťanie freónu, ktorý poškodzuje ozónovú vrstvu. Ekonomický štát pôsobí pri ochrane ŽP: realizáciou daní, realizáciou poplatkov, sankcií za porušovanie noriem ochrany ŽP. Sociálny a ekologický aspekt formovania ekonomiky má zabrániť tomu, aby vznikli sociálne poruchy vo vývoji spoločnosti stieraním sociálnych rozdielov a umožnením každému, kto sa dostal do sociálnej núdze nie vlastnou vinou nájsť dôstojné životné podmienky, tiež podpora talentom, ktoré vyrastajú v horších sociálnych podmienkach, čím sa znehodnocuje ľudský kapitál.

Neurobenie prietrže v doterajšej devastácií prírodného a životného prostredia by ohrozilo život budúcim generáciam. Starostlivosť o sociálnu a ekologickú budúcnosť spoločnosti je mimoriadne efektívne vynaloženie ekonomických a prírodných zdrojov. Každé ďalšie zanedbávanie by bolo spojené s niekoľkonásobne vyššími nákladmi a v ekológií stratou súčasných daností, ktoré sú pre harmonický vývoj spoločnosti a prírodného prostredia nevyhnutné

d) PREHĽAD MAJETKU SR:
1) HIM má hodnotu cez 2 bilióny Sk v organizáciach s 20 a viac zamestnancami
2) NIM má hodnotu 25 mld Sk
3) SR má 4,9 mil. Výmery pôdy, z toho – poľnohospodárska pôda 2,4 mil. ha, lesná pôda 2,0 mil. ha.

Vývoj HDP – fázy oživenie, konjunktúra, vrchol, recesia, depresia, dno.

93 – rast, 95 – vrchol, 97 – pokles, 98 – kríza, 99 – dno. Kríza je vždy dôsledok nevyužívania potenciálu ekonomiky.

Pre jednotlivé fázy je charakteristické:

- fáza oživenia – začína prísunom peňazí do politiky – monetárnej/rozpočtovej alebo z iných zdrojov, napr. Privatizácie.
Pokles: nezamestnanosti, úrokovej miery, inflácie, schodku ŠR, nevyužitých kapacít

Prírastok: ponuky peňazí, investícií, dopytu, HDP, ponuky, zamestnanosti, miezd, hodnoty meny, vývozu, dovozu.

- fáza expanzie –
Pokles: nezamestnanosti, úspor, úpadku firiem, schodku ŠR, stabilita úrokovej miery
Rast: ponuky peňazí, investícií, HDP, zamestnanosti, štrukturálnej nezamestnanosti, dopytu, ponuky, úrokovej miery, cien, invencií, štrukturálnych zmien, produktivity, ziskovosti.

- fáza vrcholu -
Pokles: stagnácia zamestnanosti, ponuky peňazí, miezd, cien, vývozu, pokles realizovaných invencií

Kulminácia: HDP, ponuky, dopytu, investícií, úspor, zásob, úspor vlády, dovozu, rast inflačnej medzery

- fáza recesie -
Pokles: dopytu, HDP, ponuky, investičných aktivít, exportu, meny, úspor, využitia kapacít
Rast: zásob, nezamestnanosti, schodku ŠR, úpadku firiem, konkurzov firiem, deflačnej medzery

- fáza depresie -
Rast: úpadku, firiem, nezamestnanosti, schodku ŠR, inflácie, nevyužitia kapacít
Pokles: HDP, ponuky peňazí, investícií, miera ziskovosti firiem, zamestnanosti, úspor, úrokovej miery, efektívnosť firiem, cien, vývozu, dovozu, hodnoty meny

- fáza krízy (dno, úvrať) -
Rast: likvidácie firiem, nezamestnanosti, schodku platobnej bilancie, inflácie, ponuky
Pokles: HDP v červených číslach, ponuky peňazí, zamestnanosti, miezd, hodnoty meny, vývozu, dovozu.
Oživenie: ponuky peňazí, investícií, efektívnosti firiem.

Aplikácia modelu IS-LM v podmienkach SR

Riadenie ekonomiky v podmienkách transformácie sa neopiera o podložené prepočty dopadov opatrení hospodárskej politiky na ekonomiku, napr. o využitie modelu IS-LM (IS- tovar, LM – peňazí)

Použitie modelu IS-LM umožňuje:
- kvantifikáciou dokumentovať vplyv a mieru účinnosti monetárnej politiky NBS a fiskálnej politiky vlády na ekonomické indikátory (úrokové sadzby, HDP, spotreba domácností atď.)
- simulačne kvantifikovať dopad možných zmien v menovej a fiskálnej politike na reálne úrokové sadzby a HDP prostredníctvom navrhovaných zmien v objemoch reálnych peňazí (M/P), konečnej spotreby verejnej správy

Vzájomné vzťahy trhového mechanizmu a štátu

Poruchy trhu                                Intervencie vlády                Príklady vládnej politiky

NEEFEKTÍVNOSŤ

monopoly                                 intervencie na trhu                protimonopolná politika a zákony                                  

externality                                – // –                                ekologické dane, obmedzenie áut

VEREJNÉ VÝDAVKY                financovanie verej. prác        výstavba diaľníc, spojov, významných

                                                                        rozvojových a reštruktural. projektov

NEROVNOSŤ:

Neprijateľné rozdelenie dôchodkov        redistribúcia dôchodkov        progresívne dane, podpora v nezamest.

Extrémne bohatstvo a chudoba                                        sociálna záchranná sieť

NESTABILITA:

Pokles rastu inflácie                        makroekonomická                Monetárna politika(zmena ponuky peň.

Nezamestnanosť                        stabilizačná politika                rozpočtová politika – dane a programy

                                                                        Verejných výdavkov))

Makroekonomická rámce – sú základným problémom vyhlásenia vlády v oblasti makroekonomie:

- tempo rastu HDP v stálych cenách                - vývoj inflácie v %                - vývoj nezamestnanosti

- osobitne objem HDP v bežných cenách        - platobná bilancia                - devízové rezervy

Verejné financie:

- zahŕňajú súbor nasledujúcich rozpočtov        - štátny rozpočet        

- rozpočet sociálnej poisťovne                - rozpočet zdravotných poisťovní

- rozpočet fondu nezamestnanosti                - rozpočet združenia miest a obcí (ZMOS)

- rozpočet verejných fondov – fond na podporu bývania + cestný fond

Programové vyhlásenie vlády

Strany vo vláde konsenzom vytvárajú programové vyhlásenie, vytvára ho úrad vlády

MF SR dáva základné rámce HP, podieľajú sa na ňom aj ostatné ministerstvá, vyjadruje sa k nemu aj NBS, komisia EU vplýva prostredníctvom: 1. komisie pre rozvoj HP – my ju zatiaľ nemáme        2. hospodárska rada vlády – máme                3. porady ekonomických ministrov – vedie ju Mikloš

Na programové vyhlásenie majú veľký vplyv AZZZ a KOZ. Dôležitú úlohu hrajú aj vedecko výskumné inštitúcie – my máme len 2 (SAV a prognostický ústav)

Stabilizačná politika

Vstupuje do hry, ak ekonomika nie je v rovnováhe (ak máme schodok š. č. – SR 46 – 78 miliárd)

* Všetky problémy ekonomiky sa riešia reguláciou ekonomického rastu

Sociálna politika

V ústave je zakotvené, že sme „trhovo sociálna a ekologicky orientovaná ekonomika“. Teraz je dôležitá rómska otázka – bolo dobré zakročiť proti nim. 4 základné oblasti sociálnej politiky:

1. zamestnanosť        2. odmeňovanie        3. bytová politika        4. ostatná sociálna politika

= ekonomické pojmy s vysokou sociálnou dimenziou

Poľnohospodárstvo

Potravinová bezpečnosť – treba ju zabezpečiť – štát musí zabezpečiť potraviny pre svojich obyvateľov.

* likvidácia družstiev – priamo zodpovední Čarnogurský a Mikloško – nemáme nasýtený trh, tak musíme dovážať

Školská politika

slovenské školy dostávajú 26 000 na žiaka na rok, ale maďarské až 32 000. Spoplatnenie je vraj celoeurópska tendencia. Niektoré štáty, ale nespoplatňujú, lebo chcú získať talentovaných študentov zo zahraničia.

Stratégia hospodárskej politiky

Východiskom je programové vyhlásenie vlády.

Analýza súčasného stavu –> programové vyhlásenie vlády –> prognóza hospodárskeho vývoja –> vízia hospodárstva a spoločnosti

Na základe súčasného stavu sa robí programové vyhlásenie, medzitým sa určuje vízia hospodárstva a spoločnosti, z toho vyplýva prognóza hospodárskeho vývoja a záverom je stratégia HP. Naša vláda nemá vyhotovenú analýzu súčasného stavu.

Regan použil na rozvoj ekonomiky voľné zdroje ekonomiky. Voľné zdroje ekonomiky:

- zdroje, ktoré vytvára sociálne poistenie sa nemuseli odvádzať, ak sa za ne nakúpili moderné technológie

- zníženie vekovej hranice odpisovania zdrojov a zariadení z 12 na 8 rokov. Voľné zdroje sa tiež použili na modernizáciu technológie.

- zmiernenie sankcií za poškodzovanie ŽP

Podniky mohli tieto zdroje použiť, ale museli preukázať, že ich použili. Tým sa im znížili dane. Americká ekonomika tým vytvorila 20 miliónov pracovných príležitostí a novú modernizovanú techniku.

* dane sa nemajú znižovať, má sa zrušiť daň zo zisku – tým sa bude ekonomika rozvíjať

Zahranično-obchodná politika je pre nás dôležitá z dvoch dôvodov:

- sme otvorená ekonomika – vývoz                        - obmedzenosť zdrojov – ich dovoz

Vyššia inflácia znamená nižšiu nezamestnanosť

Ako môže vláda reagovať na infláciu:

1. Pokračovať v prispôsobovaní sa inflácii a vydávať ďalšie peniaze. Výsledok: zamedzenie hospodárskeho úpadku, ale inflácia trvá ďalej
2. Zaviesť prísnu menovú a rozpočtovú politiku a spôsobiť úpadok hospodárstva. Dôsledok: vyššia nezamestnanosť a nižšia inflácia

Čo sa stane potom?

1. Vláda ustúpi nátlaku a povzbudí dopyt, aby zastavil rast nezamestnanosti. Objaví sa inflácia.
2. Vláda zostane neústupná, neúprosná, ale odbory budú tlačiť, aby ustúpila – mzdy sa nezvýšia, nezamestnanosť sa bude ďalej zvyšovať.
3. Vláda je neúprosná – mzdy sa začnú znižovať, ekonomika začne pracovať. Čím rýchlejšie sa znížia mzdy, tým rýchlejšie bude ustupovať aj nezamestnanosť.

Ako môže vláda maximalizovať svoju odhodlanosť?

1. politicky – menovať neúprosného ministra financii, prijať pôžičky, prehlásiť, že ani vysoká nezamestnanosť si nevynúti zmenu politicky
2. ekonomicky – prehodnotiť rozpočty, aby sa nezvyšovali výdavky, dať prísľub, že sa nebude devalvovať devízový kurz

Toto sú riešenia Margaret Thatcherovej – „železná lady“

Postup spracovania základných rozvojových dokumentov

Analýza doterajšieho vývoja  –> programové vyhlásenie vlády –> stratégia sociálno-ekonomického vývoja – prognóza sociálno-ekonomického vývoja –> vízia sociálno-ekonomického vývoja spoločnosti a hospodárstva

1. analýzu súčasného stavu nemáme, PVV máme ale nedobré, víziu máme a je vrátená na prepracovanie, prognózu nemáme, stratégiou samozrejme tiež nie.

Analýza súčasného stavu:

2. u nás HDP má nedokonalú skladbu
3. HDP ťahá za sebou zamestnanosť
4. HIM sa nevyužíva v celej produkcie a službách
5. Produktivita práce je podmienená počtom pracovníkov a HIM

PP = Y/L na 1 pracovníka = HIM/L – technická vybavenosť práce * Y/HIM – účinnosť

6. vývoz a dovoz – treba byť konkurencieschopný
7. analyzovaním tohto sa vykoná analýza a odpovedáme na otázku „kde sme a kam kráčame“

Programové vyhlásenie vlády:

8. východiskom sú makroekonomické rámce
9. dôležitý je rozvoj školstva (potenciál)
10. zabezpečiť zdravie obyvateľstva

Vízia:

11. naša vízia vyzerá čierne (podľa Pentagonu) * aj Holandsko má zlú víziu – má byť zaplavené

- vývoj populácie – stály rast

- v zahraničnej orientácií máme problém vyriešený – EU – ďalšie problémy sú vnútorné

- potrebná bezpečnosť

- ochrana prírody – inak sa zahubíme

Prognóza vývoja:

12. podporovať vysokoškolákov
13. technický pokrok

Stratégia sociálno-ekonomického vývoja

Priemer úrovne EU dosiahneme v roku 2015 až 2018, za podmienok 7% tempa ekonomického rastu. Dosiahneme ho týmito opatreniami:

14. zníženie úrovne nezamestnanosti na prirodzenú mieru (nezahŕňame do nej frikčnú nezamestnanosť)
15. dokonalejšie využitie výrobných fondov – teda HIM

1. expanzívna politika pri nedostatočnom využití výrobných faktorov

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

ak je bod rovnováhy pod Yn vzniká deflačná medzera. Takáto ekonomika – nevyužíva kapacity, je vysoká nezamestnanosť, pokles dopytu, pokles cien, nedostatok zdrojov v ŠR, schodková platobná bilancia.

Podľa rozsahu vzdialenosti ide o fázu recesie alebo depresie. Riešenie je v zvyšovaní ponuky peňazí pričom rast cien je pomalší ako rast produktu.

Prečo dochádza k rastu cien? 2 faktory:

1) zvýšený dopyt (lebo klesá nezamestnanosť)        

2) rast nezamestnanosti (potreba znovuuvedenia HIM do prevádzky)

2. expanzívna politika pri úplnom využití výrobných faktorov

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

ekonomika je na úrovni Yn a vplyvom monetárnej politiky dochádza k posunu skutočného produktu nad potenciálny. Rast cien je rýchlejší ako rast produkcie.

Prečo dochádza k veľkému rastu cien?

Všetko je využívané na 100%, dochádza k ďalšiemu využitiu, čo si pýta zvýšenie využitia pracovnej sily. Zvýšia sa mzdy, teda sa zvýšia náklady podniku a v konečnom dôsledku sa zvýšia ceny.

3. dlhodobé účinky expanzívnej politiky

xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

ekonomika je za Yn a vytvára sa inflačná medzera, ale ekonomika má sklon vrátiť sa do východiskového stavu. Ceny však zostanú rovnaké.

Cenová stabilita – trápi najmä investorov. Potrebujú mať návratnosť (investície, ktoré sa vynaložia/zisk za rok = návratnosť)

Vyrovnaná platobná bilancia – zabezpečuje sa – prijatím úveru / výpredajom majetku ( * najsprostejší spôsob)

Vnútorná rovnováha – vyrovnaný ŠR

Kľúčové problémy stratégie sú teda:

16. primeraný ekonomický rast (6-7%)
17. stabilita cien
18. prirodzená miera nezamestnanosti
19. rast devízových rezerv (trojmesačné krytie dovozu)

Väzba medzi predvídaním a prognózou

Predvídanie

Hypotéza: poznatky o vzťahoch príčinných javov        –> spôsob riešenia DEDUKCIA – vysvetľované javy

a ich účinkami

Podmienky použitia: priestorové a časové príčiny umožňujú vysvetliť priebeh udalosti.

Prognóza

Hypotézy

Podmienky použitia:

Časové limity pôsobenia faktorov v období  podmienená predpoveď  prognózované činnosti alebo

Priestorové pôsobenie faktorov v prognozovanom období                        javy

Poznané alebo očakávané vysvetľujúce faktory pôsobiace na predpokladanú činnosť

Prognóza – limituje problémy rozvoja spoločnosti, viacmenej verbálne

Národný konvent – zaoberá sa Európskou ústavou

Systém prvkov rozhodovacej kalkulácie

Rozhodovacie pole – u nás trhový mechanizmus

Potom musíme mať zadefinované ciele (štandard EU) a nástroje politiky. Z toho nám vyplynie predstava, aká aby mala byť technológia rozhodovania.

Treba mať diagnózu (analýza súčasného stavu), z ktorej vyplynie prognóza. Dostaneme vyhodnotenie. Niektoré problémy sa riešia pomocou matíc (štrukturálna bilancia) a pomocou regresných rovníc. Určíme si rozhodovacie pravidlá a dospejeme k rozhodnutiu. Realizujeme ho, pričom kontrolou zisťujeme odchylky. Nakoniec zhodnotíme získané výsledky.

Model riešenia problémov HP

ROZPOČTOVÁ POLITIKA

Príjmy štátneho rozpočtu

Zníženie daní a transferov                                Zvýšenie daní a transferov

Zvýšenie dôchodkov                                        zníženie dôchodkov

Zvýšenie množstva peňazí v obehu                        zníženie množstva peňazí v obehu

Zvýšenie investičnej kapacity                        zníženie investičnej kapacity

Zrýchlenie ekonomického rastu                        spomalenie ekonomického rastu

Rast dopytu                                                pokles dopytu

VÝDAJE ŠTÁTNEHO ROZPOČTU

Zvýšenie výdavkov                                        Zníženie výdavkov

Zvýšenie množstva peňazí v obehu                        zníženie množstva peňazí v obehu

Zvýšenie dopytu po investíciach a tovaroch                zníženie dopytu po investíciach a tovaroch

Zvýšenie investičnej kapacity                        zníženie investičnej kapacity

Zrýchlenie ekonomického rastu                        spomalenie ekonomického rastu

Rast dopytu                                                pokles dopytu

CVIKÁ:

Názory na úlohu štátu:

1. liberálna HP – vylučuje zásahy štátu do ekonomiky – fyziokratizmus, monetarizmus, ordoliberalizmus, teória racionálnych očakávaní
2. intervencionistická HP – intenzívne zásahy štátu – merkantilizmus, Keynesová teória

Teoretické základy HP: HP vyjadruje vzťah štátu k vlastnej ekonomike. Úlohou štátu je koordinovať vzťahy medzi ekonomikou a spoločnosťou v záujme racionálneho vývoja spoločnosti a ekonomiky. Vrcholným exekutívnym orgánom štátu je vláda. Politicky vlád vtláčali HP rôzne podoby (demokratické, absolutistické, prechodné typy.

HP je vedná disciplína, je súbor poznatkov o fungovaní ekonomiky, sleduje hospodárske správanie ekonomických subjektov tak, aby sa zlepšila ich ekonomická činnosť. Zmyslom HP je zabezpečiť, udržať a najmä dosiahnuť rast blahobytu spoločnosti. HP sa formuje na určinom stupni hosp. rozvoja. Každý účastník hosp. procesu vrátane štátu je vybavený vlastnou subjektivitou. HP vzniká až so vznikom a existenciou subjektivity všetkých účastníkov reprodukčného procesu, vrátane štátu. HP zlaďuje ekonomické záujmy jednotlivých subjektov a štátu ako celku.

Programové vyhlásenie vlády – dokument, kde sú strategické ciele – orientačne. Má 2 oblasti :

1. Demokratický štát, 2. Hospodárska politika – ekonomická politika, sociálna oblasť, bezpečný a efektívny štát.

EU – 15 členov, vstupujúca krajina musí spĺnať: 1. politické kritéria, 2. ekonomické kritéria, 3. harmonizácia práva – Kodanské kritéria. Negociačné kapitoly – 30 tematických oblastí

Hospodárska politika – pr. 13

Celkový dopad voľného pohybu tovarov a služieb

Prínosy:                                                

- neobmedzený pohyb tovaru vyrobeného v SR do štátov EU
- zrušenie všetkých ciel na dodávané tovary z EU

- zavedenie spoločného colného sadzobníka EU
- odstránenie akýchkoľvek obchodných a technických barier
- zrušenie obmedzení pri dovoze tovaru v neobchodnom styku pre osobnú spotrebu

Riziká:

- vyššia konkurencia zahraničných výrobkov
- dovoz menej kvalitných výrobkov
- zvýšené náklady na trhovú kontrolu výrobkov
- nízka pripravenosť podnikovej sféry
- pomalšie tempo vyrovnávania v oblasti konkurenčnej schopnosti so štátmi EU
- zvýšený dovoz výrobkov, na ktoré EU uplatňuje ochranné opatrenia

Činnosti, ktoré občania SR budú môcť vykonávať:
Nemecko a Rakúso:        stavebníctvo vrátane príbuzných odvetví, upratovacie služby – priemyselné upratovanie
iba Rakúsko:                rezanie, tvarovanie a konečná úprava kameňa, obrábanie kovov, úprava krajiny (parky, záhrady), sociálne práce a aktivity bez ubytovania, opatrovanie v domácnosti, bezpečnostné služby
iba Nemecko:                úprava interiérov

Voľný pohyb osôb:

Prínosy:
- neobmedzený pohyb pracovníkov za prácou v štátoch EU

- ukončenie pasových kontrol na hraniciach so štátmi EU
- uznávanie odborného vzdelania a kvalifikácie
- zníženie miery nezamestnanosti
- vyšší prílev priamych zahraničných investícií

Riziká:

- 7 ročné prechodné obdobie týkajúce sa voľného pohybu pracovných síl
- obmedzenie tzv. cezzahraničných služieb v Rakúsku
- odchod vysokokvalifikovaných pracovníkov
- strata vynaložených prostriedkov na kvalifikáciu

Voľný pohyb kapitálu:

Prínosy:
- neobmedzený pohyb kapitálu a peňazí
- obmedzenie nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy občanmi EU, počet 7+3 roky
- nadobúdanie nehnuteľností – domy, pôda v štátoch EU

- získanie pôžičky alebo úveru za výhodnejších podmienok – tlak na znižovanie úrokových sadzieb

- zakladanie účtov v rámci štátov EU

- vyšší prílev priamych zahraničných investícií

Riziká:

- zvýšenie konkurencie na trhu bankových služieb
- nákup poľnohospodárskej pôdy samostatne hospodáriacimi roľníkmi
- nákup sekundárnych rezidencií občanmi EU

na vstup do menovej únie potrebujeme splniť

Maastrichtské konvergenčné kritériá:

- cenová stabilita, ktorá nepresiahne viac ako 1,5% priemernej inflácie troch členských štátov, ktoré dosiahli najlepšie výskledky v cenovej stabilite
- verejné financie – deficit verejnej vlády najviac 3% HDP
- celková zadĺženosť vlády 60% HDP

- kurzová stabilita
- úrokové sadzby – dlhodobá nominálna úroková sadzba nesmie sa prekročiť v priebehu roka o viac ako 2% úrokovej sadzby troch štátov, ktoré dosiahli najlepšie výsledky v cenovej stabilite

Na zabezpečenie monetárnej politiky sa používajú bankové rezervy, PMR, repotender
Rozpočtová politika – príjmy štátneho rozpočtu – zníženie daní a transferov – zvýšenie dôchdkov – zvyšovanie množstva peňazí v obehu – zvýšenie ekonomickej aktivity (=zvýšenie výdavkov)

P        technické vybavenie práce
        produktivita práce
        

HDP

účinnosť HIM

Y

zamestnanosť

Faktory vplývajúce na produktivitu práce – technický pokrok, kvalifikácia pracovných síl, organizácia práce.
Dopytová inflácia – HDP je vyšší ako potenciálny, prebytok peňazí v obehu
Nákladová inflácia – HDP je nižší ako potenciálny produkt, produkt sa znižuje
Vnútorná inflácia = inertná – všetci sa prispôsobujú inflácií, preto rastú ceny

Súčasný stav = stagflácia (vysoká inflácia a nezamestnanosť), na jej riešenie potrebuje SR dostatok pracovných miest pre vysokokvalifikovaných pracovníkov a dostatok investícií = hospodársky rast.