Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy sociológie

prednášky typ 2 (zsoc_course2.doc)

SOCIOLÓGIA

= vedecký odbor, vznikol v pol. 19 st. z filozofie

August Comte – francúz  (mal prírodovedné vzdelanie)

-         je zakladateľom, ktorý ako prvý použil pojem sociológia

1. založil pozitivizmus (pozitivistická metóda) – všetko je možné dokázať
2. sociológ, neuznával pozorovanie, lebo človek má tendenciu pretvarovať sa a správať sa tak ako sa od neho očakáva

K. Marx

3. snažil sa vysvetľovať prečo sa jednotlivé obdobia v histórií ľudstva menia
4. otrokárska spoločnosť sa zmenila cez feudálnu na kapitalistickú v
5. videl riešenie pre otrokárov v tom, že ak sa budú správať tak, že páni o majetky prídu, nebudú potrebovať ani ich

1. polovica 20. storočia – ČSR – Prví dvaja prezidenti:

T. G. Masaryk

6. skúmal príčiny rozdielov medzi jednotlivcami - zaujímavý spôsob – sebapozorovanie- ako výskumná metóda (písali sa záznamy ako on prežíva danú situáciu – neexistujú 2 rovnakí ľudia, v danej situácii sa každý správa inak
7. dôraz kládol na zovšeobecňovanie a teda, že väčšina ľudí sa zrejme správa podobne, na druhej strane každý človek je iný.

E. Beneš – mal právnické vzdelanie

8. zaoberal sa konfliktmi, nepokojmi, revolúciami – aktivity zamerané k zamestnávateľom
9. a reakciami tých, ktorí majú moc

G. A. Lindtner

10. zaoberal sa predovšetkým sebevražednými sklonmi
11. zvažoval aj sociálne dôvody ako dôvod k samovražde
12. skúmal rozdiel života v meste a na vidieku

Dve školy:

1. Pražská – študenti z USA - Masaryk, Beneš
2. Brnianska škola filozofie – európsky orientovaná - Lindtner

Na Slovensku:

1. Martinská škola – vedecká inštitúcia
2. Bratislavská škola - FF UK – katedra sociológie

A. Štefánek

13. zakladateľ sociológie na Slovensku
14. propagoval hlavne výskum aj ho realizoval, rozpracoval soc. metódy
15. 1918 – 1939 – vysťahovalectvo: príčiny a dopad - pozoroval ako sa ľudia dokázali vysporiadať so situáciou po vojne

Chúra - detský lekár v Trenčianskej nemocnici, univerzitný prof.

16. zaoberal sa príčinami sociálnych chorôb – tuberkulózou ako chorobou chudobných
17. po II. Sv. vojne musel s pôsobením na škole skončiť kvôli nepohodlnosti

Alexander Hirner – najlepší metodológ v SR, reprezentant Martinskej školy

- zaoberal sa rozličnými výskumnými metódami, ktoré sa dali využiť v odboroch Matice slovenskej

SOCIOLÓGIA

18. spol. veda,  ktorá sa zaoberá štruktúrou (rozvrstvenie spoločnosti) a dynamikou v spoločnosti (zmena pozície jednotlivcov v rámci spoločnosti)
19. v súčasnosti sociológiu možno deliť na vedu:

1. teoretickú - zaoberá sa problémami , kt. sú dôležité pre rozvoj vedy ako takej
2. aplikovanú - rieši konkrétne spoločenské problémy (zdravotníctvo, školstvo, kultúra, šport,...)

Sociálny status a sociálna rola

sociálny status

20. je postavenie človeka v spoločnosti, v pracovnej skupine, rodine a iných organizáciách
21. typológia statusov:

1. vrodený status – žena, muž
2. získaný – vzdelaním, uzavretie manželstva, nadobudnutie určitého majetku
3. vnútený – pozícia proti svojej vôli – väzenie, ovdovenie

- status nie je daný, mení sa vekom, presťahovaním sa, narodením detí, vnúčat, riaditeľ sa zrazu môže stať nezamestnaným a rádový pracovník riaditeľom

sociálna rola

22. očakávané správanie vyplývajúce zo sociálneho statusu
23. výnimočnou pozíciou je kňaz - sú na neho kladené vyššie požiadavky
24. najskôr má človek pozíciu a potom sa s ňou musí vyrovnať
25. = správanie, ktoré očakáva spoločnosť na základe určitého historického vývoja a každé je iné (moslimská, židovská spoločnosť,...)
26. je založené na výchove v rodine, je výsledkom vrodených vlastností človeka a ovplyvňuje ho tiež prostredie, v ktorom žije

Stratifikácia (rozvrstvenie) spoločnosti

27. kritériá, na základe ktorých sa rozdeľuje spoločnosť do vrstiev

1. podľa bohatstva:

1. horná vrstva (veľký majetok
2. stredná vrstva (relatívne vysoký mesačný príjem, ale nemajú také majetky)
3. nižšia vrstva (fyzická práca)

2. podiel na moci – túžba niekoho viesť, riadiť
3. prestíž – človeka, rodiny, pracovného postavenia (niektoré zamestnania sú veľmi prestížne iné sú podceňované)

28. stratifikáciu môžeme meniť, niektorí zomrú, iní majú zdravotné problémy

Mobilita:

29. zmena pozície človeka v spoločnosti

1. sociálna (vertikálna) - môže mať charakter vzostupu ale i charakter pád
2. spôsobená vekom (horizontálna)

OSOBNOSŤ

30. základný člen spoločnosti
31. typológia: (podľa Hipokrata – lekár, uznávaný človek)

1. sangvinik - (podľa Pavlova – NS vyrovnaná, silná, pohyblivá)

32. prevládajúca tekutina: krv
33. ľudia optimisti, šíriaci pohodu, nadšenie, radosť, najuznávanejšie názory, zastávajú úlohu prirodzeného vodcu, majú dar výrečnosti, vedia presvedčiť o svojej pravde, vynikajú v zručnostiach, v myslení, riešením problémov, bývajú i naivný, dôverčivý, nechajú sa oklamať, podviesť, ale často majú o sebe veľmi vysokú mienku, je ideálny pre pozíciu riadiaceho pracovníka,
34. „vydržiava“ si donášačov, čím spôsobuje, že po čase sa začnú ľudia podozrievať a pozerá sa na pracovníkov neskôr ako na donášačov, neskôr sú sklamaní sami od seba, sú odmietnutí

2. cholerik - (NS nevyrovnaná, silná, pohyblivá)

35. prevláda žlč (chole)
36. väčší rozruch a útlm, často reagujú skratovite
37. pozitíva: ľudia pracovití, na seba nároční a tiež náročný na iných, objavitelia, vedia presne rozdeliť prácu, poveriť ľudí prácou, kt. dokážu zvládnuť, sú schopní prakticky uvažovať
38. negatíva: neschopnosť ovládať sa, búrlivé, nekontrolované správanie, spôsobujúce, že časť podriadených podáva horšie výkony, chodia do práce s obavou, môže spôsobiť predčasnú invaliditu,
39. cholerik je užitočný pracovník ak má presne dané mantinely v kt. sa môže pohybovať,
40. ak ide o silnú povahu potrebuje silného riadiaceho pracovníka nad sebou, dokážu rozbiť prac. skupinu na toľko menších skupín koľko cholerikov obsahuje, niekedy bojujú proti svojmu šéfovi, hodia sa do každého zamestnania, ale vyžadujú disciplínu, čím vyššiu pozíciu zastávajú, tým väčší počet zamestnancov na neho nezabudne

3. flegmatik – (NS - vyrovnaná, silná, nepohyblivá)

41. prevláda hlien (flegma)
42. žijú podľa „ži a nechaj žiť“
43. pozitíva: je to človek mierny, vyrovnaný, veľkorysý, vyhýbajúci sa konfliktom, málo náročný na seba i na ostatných
44. negatíva: má malú autoritu, veľakrát nie je odborníkom pre svoju prácu a to že s neprimerane nízkymi požiadavkami podporuje nevýkonnosť svojich zamestnancov, ľudí si vyberá podľa obľuby, užitočný je vtedy ak podlieha kontrole – pravidelne kontrolovaný

4. melancholik – (NS slabá)

45. prevláda čierna žlč (melancholé)
46. pozitíva: vie sa vžiť do situácie ľudí s pocitom menejcennosti, je to človek pracujúci precízne a puntičkársky, zodpovedný, svedomitý a až priveľmi závislý na úspechu
47. negatívne: je ľahko unaviteľný, má obmedzené množstvo energie pre život, predčasne ide do dôchodku, človek so zmyslom pre spravodlivosť, má veľa svojich obmedzení, často potrebuje povzbudenie, ocenenie, dodanie sebadôvery, na riadiace posty sa moc nehodí

Takéto čisté typy sú zriedkavé.

Človek

48. bio-psycho-sociálna bytosť
49. líši sa od iných tvorov:

1. psychická bytosť: schopnosť uvažovať, zapamätať si
2. sociálna bytosť: žije v skupinách – rodine, susedskej spol., prácu vykonáva v spol.

50. dispozície dostáva od svojich rodičov, podľa toho ako si uvedomuje vlastnosti, dokáže svoj život ovplyvniť

Typológia zamestnaneckých pozícií:

1. formálny vedúci: na základe konkurzu je oficiálne prestavený zamestnancom (majstrom), ktorý zodpovedá za určitú skupinu (rektor, dekan,...), musí spĺňať požiadavky (vzdelanie, prejav, ...)
2. neformálny vedúci: prirodzený vodca, veľmi uznávaný, jeho názory sú často viac rešpektované ako formálneho vedúceho, často sa mu ľudia zdôverujú, často aj proti svojej vôli

51. vyniká v odbornosti, jeho názory sú často akceptovateľné, svojím životným štýlom ovplyvňuje život iných (výchova, trávenie voľného času,...), formálnym vedúcim neformálny vadia

3. epigón: je človek , ktorý  sa stotožňuje s neformálnym vedúcim, nerešpektuje oficiálnu moc
4. konformista: akceptuje formálneho vedúceho, je poslušný, očakávané správanie
5. kritik: je v opozícii aj proti formálnemu aj proti neformálnemu vedúcemu, sú to silné osobnosti s negatívnymi vlastnosťami (hašteriví, hádaví a preto nemajú sympatie), považujú sa za nedocenených, pôsobí rušivo, rozkladá pracovnú skupinu – pôsobí deštruktívne, je presvedčený, že dokáže funkciu vedúceho robiť lepšie, môže byť užitočný ak im časť ich prac. povinnosti formálny vedúci prepustí alebo sa s ním poradí
6. samotár: má vlastnosti samotára, potreba izolovať sa, nevyhľadáva búrlivú spoločnosti, majú pocity menejcennosti, ktoré nadobudli životom v spoločnosti, čo môžu byť jednotlivci, kt. si uvedomujú nedostatočnosť svojho vzdelania, alebo robia niečo čo nikdy nerobili, narýchlo rekvalifikovaný odborníci

Typológia zamestnancov podľa vrodených predpokladov a výchovou získaných (osvojených) vlastností:

Pracovné tempo – vrodená vlastnosť, presnosť práce – výchovou

1. R-P (rýchlo – presne) – mimoriadne svedomitý, najúspešnejší (dávajú ho za vzor),  najväčšie zisky pre zamestnávateľa, sú prínosom aj pre zamestnancov, kt. riadia
2. R-N (rýchlo-nepresne) - zdedili pracovné tempo, ale sú neprecízni, povrchní, prácu odovzdávajú nedokončenú a nekvalitnú – polovičatú, bývajú nadhodnotení, rýchlosťou práce zakrývajú svoju nepresnosť, na poradách na všetko reagujú, dávajú najavo informovanosť, pútajú pozornosť, ale v skutočnosti ide o povrchnosť a neobjektívnosť, sú nepripravený
3. P-P (pomaly, presne) - zdedil pomalosť rozhodovania , reagovania, všeobecne podceňovaní (rozhoduje prac. tempo), na druhej strane sú vyzbrojení svedomitosťou, presnosťou, sú to ľudia, kt. sú nedocenení, ich nerozhodnosť sa spája s neinformovanosťou, prispatí, nevystupujú na poradách, majú pocit zodpovednosti
4. P-N (pomaly, nepresne) - ľudia najmenej úspešní, nedôveru budia tým, že pomaly reagujú, brzdia činnosť, sú nespoľahlivý, lajdaví, sú na okraji spoločnosti (bezdomovci)

V rukách rodičov, školy je možno zmeniť precíznosť práce, ale nie tempo.

S tempom zamestnanca sa musí zamestnávateľ vyrovnať a poveriť ho vhodnou úlohou, profesiou.

Hodnotiť seba samého je ťažké, ale je to dôležité ak chceme kritizovať iných.

SOCIÁLNE SKUPINY

52. zoskupenie ľudí, kt. majú spoločný cieľ, hierarchiu postavenia a niekedy sa navonok symbolmi odlišujú od ostatných jednotlivcov (skauti):

1. spoločný cieľ
2. postavenie
3. príslušnosť – odznaky, oblečenie

53. nemajú charakter skupiny:

1. dav: nebezpečné zoskupenie – dá sa rýchlo zmanipulovať – davová psychóza, zoskupenie ľudí príležitostne sa stretnúcich na mieste, kt. bojujú za niečo
2. publikum – kt. sa už viac nestretáva, napr. zhluk ľudí okolo autonehody, kultúrne, športové podujatia
3. verejnosť – nepresné pomenovanie

typológia:

1. podľa členstva:

1. členská - jednotlivec je jej členom, patrí do nej (skupina študentov VŠ, občanov v obci)
2. referenčná - človek chce do nej patriť, ale nemôže sa do nej dostať (byť členom), ale navonok sa správa akoby tam patril

2. podľa veľkosti a počtu členov:

1. malé - bezprostredné vzťahy, kde každý každého pozná - obce do 5000 obyvateľov
2. veľké - sprostredkované vzťahy, obce nad 5000 obyvateľov, politické strany

3. podľa spätosti členov:

1. formálne – neosobné vzťahy (na pracovisku)
2. neformálne – osobné, výberové, môžu prepásť až do lásky, manželských vzťahov, na báze sympatie

4. podľa väzby medzi členmi:

1. primárne – dôvodné (rodina)
2. sekundárne – detský domov

5. podľa typu solidarity:

1. vnútorné – je členom, patrí sem
2. vonkajšie – už to nie je rodina, označuje sa ako „oni“

6. podľa predmetu činnosti:

1. pracovné – najviac času trávime v práci, ale cez víkend sa zmení prac. náplň
2. výchovné – učitelia alebo rodičia
3. medzi-osobnostné – snažia sa s nejakou skupinou tráviť čas

kolektív: vyššia úroveň organizovanosti a medziosobných vzťahov, ideál je 6-15 ľudí

nátlakové skupiny:

54. realizujú nátlak na vedenie organizácie, predstaviteľov politickej moci a tým ovplyvňujú ich rozhodnutia,
55. spravidla presadzuje ekonomické záujmy svojich členov,
56. typickými nátlakovými skupinami sú odbory, mafie, teroristické organizácie, lobistické skupiny,
57. nie vždy má nátlaková sk. Len deštrukčný charakter, niekedy je pasívna
58. na nátlakové skupiny vplýva:

1. finančné zabezpečenie
2. stupeň informovanosti
3. počet akcieschopných členov
4. prestíž verejnosti

1. členovia NS sa môžu stotožniť s obsahom činností nasledovným spôsobom:

1. úplne sa stotožnia
2. akceptujú ju len čiastočne
3. podriadia sa len pod tlakom vedenia
4. majú nezávislé správanie a rozhodujú sa z vlastného presvedčenia

sociálna skupina - skupina ľudí, kt. sa realizuje socializácia človeka

- spolupráca ľudí v skupine sa môže realizovať formou: pozitívneho pôsobenia ľudí na seba, žičlivosti, súťaženia, súperenia, vzájomnej nevraživosti

SOCIÁLNA ZMENA

2. sú to veľké podstatné zmeny sociálneho usporiadania spoločnosti (soc. štruktúry obyvateľstva, zmeny soc. správania, prípadne zmena hodnotového rebríčka
3. môžu byť:

1. revolučné: vyvolávajú sa ozbrojenými konfliktmi (vojnou, revolúciou, nátlakové akcie), výsledky sú okamžité
2. evolučné: evolúciou, vývojom, postupné zmeny – vyvíjajú sa dlhé roky (1989)

4. Zdroje:

1. prírodné – zemetrasenie, povodeň, požiar, sopečná činnosť
2. vývoj populácie – Čína, vymierajúce národy, môže spôsobiť blahobyt ale aj hlad
3. vedecko - technicky pokrok – zavedenie stroja do výroby – prepúšťanie
4. kultúrne aktivity – kultúrna revolúcia v Číne
5. sociálne zmeny spôsobené súťažením – ZSSR-USA zbrane
6. sociálne hnutia – feministické, ekologické, mierové

5. príčiny soc. zmien:

1. evolucionistická teória - postupný vývoj spoločnosti, v rámci kt. spoločnosť od lovcov, zberača sa prepracovala až po súčasný stav
2. funkcionalistická teória - zmena vysvetľuje prispôsobovaním sa prírodným podmienkam, v histórii ľudstva výnimočným situáciám
3. teória konfliktu - vysvetľuje zmeny revolučnou cestou

APLIKOVANÁ SOCIOLÓGIA

Manželstvo

6. na to, aby sa zmenilo na rodinu musí splniť funkciu sociologickú a výchovnú
7. 1-generačné

Rodina

8. je soc. inštitúcia, kt. vznikla spolužitím ľudí spravidla rozdielneho pohlavia, kt. vychovávajú potomstvo
9. minimálne dvojgeneračná – nezáleží či sú deti adoptované
10. funkcie:

1. funkcia biologická – reproduktívna, bez nej nevznikne rodina
2. funkcia výchovná:

1. autoritatívna - vychádza z toho, že deti by mali byť vďačné za to, že ich rodičia vychovali, rodičia oceňujú poslušnosť, a vyžadujú, aby sa o nich deti potom postarali, poslušné pracovité deti, ktoré nerobia problémy, sú ochotné pomáhať iným, slušnosť a ochota je ale pod tlakom a s obavou z trestu, majú menšie skúsenosti a horšie reakcie, neúspech sa neodpúšťa, niekedy je táto výchova zlá, lebo sa nerozvíja spontánne, kreativita a prirodzenosť, títo ľudia sú spoľahliví , ale nie tvoriví
2. liberálna - dieťa je stredobodom pozornosti, všetko sa podriaďuje deťom, rodičia sú v úlohe služobníkov, súrodenci majú tendenciu ochrany (ochranný postoj), snažia sa mu všetko uľahčiť (typické je to v rozvedených rodinách), dieťa prirýchlo dospieva, vie čo s peniazmi, neprimerane rozhoduje, nevýhodu je, že takéto deti nie sú spravidla ochotné deliť sa, konajú si sami, rozhodujú sami, na pracovisku majú pocit, že ich ohrozujú všetci ľudia, ktorí si ich dovolia kritizovať, často svoj záujem povyšujú nad záujem iných (rodiny a detí), hlavne ak sú vychovávaní „merkantilným“ spôsobom, teda podplatením
3. demokratická - realizujú ju rodičia, ktorí rozvíjajú prirodzené potreby života formou prirodzených trestov a odmien (dôležitý je ich stupeň)

3. funkcia ekonomická – ovplyvňuje ostatné funkcie, úlohou je zabezpečiť dostatok výživy pre deti, oblečenia, určujú životný štandard, môže sa meniť (výška príjmu), môže byť na veľmi nízkej úrovni alebo zase na vysokej, každá rodina má iné potreby!
4. socializačná funkcia – celoživotné prispôsobovanie zmeneným alebo novým podmienkam v spoločnosti
5. funkcia emotívna - niektorí vychovávajú bez citu, aby vychovali deti, ktoré sa budú vedieť presadiť (obrovské rozdiely medzi krajinami východu a západu)
6. funkcia ochrany - istota v rodine, pomoc s problémami v škole
7. funkcia trestu – ak je nedostatočná môže prísť napr. k drogovej závislosti
8. funkcia náboženská – 90% sa hlási k nejakému náboženstvu
9. funkcia rekreačná

Rodina

1. výber partnera
2. rozvod berú ako alternatívu a s tým vstupujú do manželstva
3. prestierať vlastnosti, ktoré v skutočnosti majú – nedostatočne poznanie

11. rozdiely:

1. rozdielne názory na výchovy detí - jeden je prísny a druhý nie
2. rozdielne názory na riešenie volného času
3. rozdielny postoj k peniazom
4. hodnoty, ktoré predtým nemali taký význam
5. rozdielne vierovyznanie
6. ambicióznosť

12. rozdiely prerastajú do stresov, ani jedna ani druhá strana nechce pristúpiť a nasleduje vedomie, že rozvod je riešenie
13. rozvod v rodine, kde je dieťa nie je otázkou rodičov ale v prvom rade dieťaťa (čím je dieťa menšie, tým citlivejšie to prežíva

Rozvod

14. častejšie podávajú žiadosť o rozvod matky – manželky
15. dôvody:

1. alkoholizmus
2. násilie manžela voči ostatným členom rodiny
3. nevera partnera

16. muži – manželia:

1. neschopnosť partnerky viesť vlastnú domácnosť
2. žiarlivosť partnerky – nevere sa dá dokázať, ale vernosť je nedokázateľná
3. zlé zaobchádzanie partnerky s partnerom (emancipácia, spôsob prejavu)

Potrebná je dôvera, nehľadať to negatívne ale pozitívne

Rozvod nie je to najhoršie riešenie:

17. manželstvo je možné ukončiť:

1. samovraždou - viac pokusov je zo strany žien, ale viac zrealizovaných samovrážd je u mužov
2. vražda
3. zaplatiť nájomného vraha

Sociálna patológia : soc. vedná disciplína, kt. sa zaoberá škodlivými negatívnymi javmi v spoločnosti (školstvo - kriminalita)

Sociálna deviácia: miernejšie porušovanie právnych noriem, kt. býva postihované napomenutím al. peňažným testom (záškoláctvo)

Kriminalita (zločinnosť):

Kriminológia: veda o zločinnosti zaoberá sa príčinami trestnej činnosti, osobou páchateľa, druhmi trestnej činnosti, prevenciou kriminality, spôsobom potrestania páchateľa.

Kriminalita: je časť kriminalógie, kt skúma príčiny trestnej činnosti páchateľa, zaoberá sa druhmi trestnej činnosti a osobou páchateľa

Kriminalistika – zaoberá sa vypátraním trestnej činnosti a páchateľa trestnej činnosti

Penológia – zaoberá sa výkonom trestu odňatia slobody

Viktimológia (???)– zaoberá sa osobou postihnutou tr. Činnosťou.

Osoba páchateľa:

1. podľa veku :

1. detská trestná činnosť (do 15 r.) - celosvetovo veľký problém - veková hranica by mala byť nižšia, neexistuje ústav pre deti s TČ do 15 r. v SR, je potrebné sprísniť tresty pre rodičov alebo zástupcov
2. mladiství páchatelia (15- 18) - zodpovedajú za svoje činy, existujú ústavy pre dievčatá (Trstená), pre chlapcov (Hlohovec ), ústavy pre mentálne postihnuté, ústavy pre zdravých kriminalistov, v ústavoch sa pripravujú na život, učia sa
3. dospelí páchatelia (nad 18 r.) - mladí páchatelia od 18 do 24 má iný režim, sú to prvopáchatelia, kt. sa dajú ešte prevychovať

2. podľa druhu TČ:

1. náhodilý (páchateľ nemal v úmysle konať TČ, využil náhodu, v ktorej sa ocitol)
2. príležitostný – premyslenejší (napr. pokladníčky, kt. využijú príležitosť)
3. násilná – útok jednotlivca al. skupiny (následky na celý život)
4. ekonomická -  ľudia, kt. si niečo vezmú, ľudia kt. premyslene niečo ukradnú,  vytunelujú (bežná krádež)

Tresty:

1. napomenutie – prvý tr. čin v malom rozsahu
2. peňažná pokuta – napr. od policajtov
3. podmienečná strata slobody – ak nevykoná žiaden tr. čin, tak bude prepustený skôr (výstraha)
4. nepodmienečná strata slobody – môže byť skrátená o ½ počas výkonu trestu
5. doživotie – najvyšší trest, neexistujú špeciálne zariadenia - ľudia už nemajú čo stratiť, preto sa iba snažia ujsť a sú s nimi len problémy – sú nebezpeční pre ostatných odsúdených a aj pre zamestnancov

Prevencia kriminality:

1. oficiálnymi dokumentmi - osobné príklady ľudí (kt. sú predmetom posudzovania)
2. rešpektovanie zákona každým – platí pre každého
3. upraviť zákonné normy súčasnému stavu – napr. sprayari
4. výkon trestu odňatia slobody - nepovažovať len za odlúčenie od spoločnosti, ale vyplniť čas väzňom zmysluplnou činnosťou potrebnou pre spoločnosť, mal by to byť príjemný pocit a mal by byť spojený s prácou

Prevencia môže byť úspešná pokiaľ ľudia nebudú ľahostajní.

DROGOVÁ ZÁVISLOSŤ

Toxikológia – drogy

Droga

18. je každá látka, kt. po vpravení do ľudského organizmu zmení činnosť aspoň jedného orgánu
19. pôsobí na nervovú sústavu (človek stráca rovnováhu – potáca sa), mení psychiku (správanie), zmena tráviacej sústavy, cievnej sústavy

Toxikománia – náruživosť na jedovaté škodlivé látky

20. predpoklady na závislosť:

1. existencia drogy – prístup k drogám do 1989 bol minimálny
2. účinok drogy - chcú vyskúšať, zvedavosť, dodať odvahu, ľudia sa vracajú  k droge, aby si zlepšili náladu, zvýšenie výkonnosti
3. konzument (človek, kt. sa rozhoduje, či siahne al nesiahne po droge), pod vplyvom iných, z nudy, ľudia, kt. chcú dosiahnuť určitý stav
4. tolerujúca spoločnosť – pri alkohole a tabaku to na Slovensku platí

Alkoholizmus – alka al – jemná látka , z arabského

21. čistý 100% - tný lieh - nepoužiteľný, predáva sa teda riedený
22. najmiernejšie je pivo ( 7-11 %)
23. víno ( 18- 23%) – záleží na surovine a technológii výroby)
24. destiláty (23 - 45 % v obchodnej sieti) – pálenky aj nad 50% obsahu liehu

typológia ľudí podľa vzťahu k alkoholickým nápojom:

1. abstinent – človek, kt. za posledné 3 roky nepil
2. konzument – človek , kt. konzumuje nápoj pre jeho chuť a vôňu
3. pijan – človek, kt. konzumuje nápoj pre jeho účinok na nervovú sústavu
4. alkoholik – človek, kt. potrebuje určitú hladinu v krvi , aby nemal bolesti ani fyzického ani psychického charakteru.

Drogová závislosť sa vytvára postupne u človeka. Najnebezpečnejšia je pravidelnosť konzumácie.

Podľa spôsobu konzumácie alkoholu:

1. alkoholizmus alfa  – mierne pitie alkoholických nápojov v odôvodnených situáciách
2. alkoholizmus beta – pravidelná konzumácia alkoholu v krajinách, kde sa drogy vyrábajú
3. alkoholizmus delta – jednorazové pitie alkoholu v situáciách, kde je príležitosť k pitiu, organizmus často nie je pripravený

25. dĺžka spracovania závisí či je to muž, žena, od váhy, ...

Účinok alkoholu na organizmus:

1. pozitívny – červ. Víno, pivo – odôvodnené na zdravotný stav
2. negatívny – pečeň – po čase stráca pružnosť, podnebie, jazyk, žalúdok

Prevencia :

1. zákony  - ktoré zakazujú ľuďom pod 18. r. konzumovať alkohol
2. predaj alkoholických nápojov len vo vybraných zariadeniach - reštauráciách a baroch
3. znížiť na minimum akúkoľvek reklamu na alkohol
4. na pracoviskách netolerovať alkohol

26. ľudia, kt. konzumujú nekvalitný alkohol degenerujú a rodia sa mu postihnuté deti, mentálne zaostalé

NEZAMESTNANOSŤ

27.  
28. jav známy vo všetkých vyspelých štátoch
29. v r. 1991 (bývalé Československo) -  najhorší stav nezamestnanosti, mnohí spáchali samovraždu, aj celé rodiny (pre človeka nie je prirodzené byť nezam.)
30. prvá nezamestnanosť sa prejavuje vtedy, keď sa zavádzajú stroje do výroby – nadvýroba - prepúšťanie
31. nezamestnaných nikto nepodporoval, znížila sa kúpyschopnosť, výrobky nemal kto kupovať
32. stav, keď určitá časť ľudí nemôže vykonávať prácu, ktorá je odmeňovaná mzdou
33. vzniká tam, kde nie je koordinácia

Teórie nezamestnanosti:

34. teória technického pokroku: vysvetľuje nezamestnanosť ako výsledok nadvýroby
35. teória neschopnosti: vlastnou vinou – každý si za to môže sám - vzdelanie
36. teória postkomunistických štátov – ako výsledok transformácie v poľnohospodárstve, priemysle (rozpredania majetku za symbolickú cenu, noví majitelia firmy priviedli na mizinu)

Druhy nezamestnanosti:

1. krátkodobá – trvajúca od 0 do 6 m
2. strednodobá – od 6 do 12 m
3. dlhodobá – nad 12 m – najnebezpečnejšia - stráca schopnosť pracovať, naučí sa záhaľčivému spôsobu života, sú to ľudia financovaní zo št. rozpočtu

Nezamestnanosť:

1. skrytá: ľudia, kt. berú podporu, ale pracujú na čierno, alebo môžu svoju činnosť vykonávať individuálne (maliari, krajčíri), ľudia pracujúci v zahraničí, umelé znižovanie nezamestnanosti zákonmi, vyradenie z úradu do soc. Siete po určitej dobe, ľudia žijúci z úspor
2. sezónna
3. cyklická

negatíva nezamestnanosti:

- psychické prežívanie stavu nezamestnanosti

1. moment výpovede – keď sa dozvedel, že je prepustený (všetci al . len ja?)
2. vedieť vyrovnať sa týmto stavom
3. snaha nájsť si nejakú záľubu, vyplniť si čas
4. intenzívne hľadanie práce – hľadá sám, alebo od tlakom rodiny
5. rezignácia na platenú prácu (obmedzovanie sa na minimum - výdavkov)

pozitívna:

37. život na vidieku, v rodinnom dome, v meste – dopestuje, dochová si niečo, vyplní si tým čas, zmysel pre spolupatričnosť
38. rodinné prostredie – či sú ostatní zamestnaný
39. profesia, ktorá sa dá uplatniť individuálne – automechanik, maliar,...

Samovražda:

40. trestná činnosť spáchaná na sebe samom
41. najčastejšie príčiny:

1. zdravotný stav (nevyliečiteľná choroba)
2. prestárlosť (cítia sa byť na obtiaž) – rezignujú na život
3. prac. problémy (dlhodobo neriešené)
4. rodinné problémy (podceňovanie, nevera, úmrtie člena rodiny, sklamanie, neúspech v škole)

Hráčstvo – gemblérstvo

42. návyk na patologické hry (majetok, peniaze)

1. etapa vyhrávania (výhra motivuje)
2. etapa prehrávania (človek sa snaží vyhrať späť peniaze, kt. vložil do hry, je presvedčený, že po etape prehry, musí prísť etapa výhry, každý automat prináša zisk svojmu majiteľovi, nie hráčovi, gambler si požičia, neskôr už ani nevracia, prežíva to ako drog. Závislosť - z hľadiska psychológie, siahajú si na život a dlžoby prenechajú na rodinných príslušníkov)

43. prevencia - vytvárať takú legislatívu, kt. obmedzila neg. Prejavy hráčstva

Prostitúcia:

44. predaj tela, za peniaze a iné majetkové hodnoty
45. detská - najodsúdeniahodnejšia
46. prostitúcia je tolerovaná, trestajú sa len následky prostitúcie
47. jav, ktorý je odkedy existuje manželstvo

1. ľudia, ktorí majú napr. pasákov
2. príležitostne uskutočňovaná prostitúcia napr. telefón
3. verejné domy

Chudoba ako sociálny jav

48. za chudobného sa považuje človek, kt. nedosahuje živ. Minimum, či už ako jednotlivec alebo ako rodina
49. pojem absolútnej chudoby – za absolútny sa považuje hodnota jeho majetku a mesačného príjmu, v akej situácii sa človek nachádza
50. relatívny pojem chudoby – podľa vlastného vnímania, ľudia sa medi sebou porovnávajú (existujú veľké rozdiely medzi ľuďmi) – vrstvy – vyššia, stredná, nižšia
51. príčiny:

1. priemyselná revolúcia – bohaté štáty si podmieňovali iné štáty – kolónie, odkiaľ išli potraviny
2. jednotlivci

POLITICKÝ SYSTÉM

52. hl. inštitúciou politického systému je štát
53. predstavuje politickú moc na určitom geografickom území (hranice – podzemie, zemský povrch, vzdušný priestor)
54. predstavuje politickú moc, ktorá pozostáva z:

1. zákonodárnych orgánov – parlament
2. výkonných orgánov- vláda
3. súdnych orgánov – prokuratúra

55. po r. 1989 – štát garantuje činnosť pol. Strán, tie sa uchádzajú o priazeň voličov môžu získať moc v štáte

Štátnu suverenitu určujú štátne symboly:

56. vlajka
57. št. znak
58. št. farby
59. št. pečať
60. hymna
61. hl. mesto
62. št. sviatky
63. pamätné dni

- symbolika vznikla v 19. st. – 1948 Štúrovci

- hlavné mesto je tam, kde sídli prezident, vláda (nemusí to byť najväčšie mesto)

formy štátu:

1. podľa účasti obyvateľstva na správe štátu:

64. volení ľudia
65. dosadení ľudia
66. dedičné postavenie

2. podľa vzťahu celoštátnych orgánov k právomoci (orgánom územných častí)

67. ústredné orgány
68. územné orgány

3. podľa fungovania št. moci

69. autoritatívny - riadenie vládou, kt. sa dostala k moci nelegitímnou cestou, majú charakter diktatúry
70. demokratický – moc sa zakladá na legislatívnom uchopení moci za rešpektovania slobody prejavu, tlače, rozdielnosť pol. názorov, realizujú sa slobodné voľby
71. veľký význam má vplyv pol. strán na riadenie štátu (zo sociologického hľadiska)

politická strana

- veľká záujmová skupina, kt. vznikla na dosiahnutie pol. cieľov, pol. strany majú svoju ideológiu a ich snahou je získať čo najviac miest v parlamente

V súčasnosti existuje vzťah medzi štátom a pol. stranou v nasledovných podobách:

1. štáty bez politických strán
2. štáty s jednou pol. Stranou
3. štáty s viacerými pol. stranami

Každý človek v štáte môže byť:

1. členom pol. Strany
2. sympatizantom pol. Strany
3. môže odmietať pol. stranu

72. každá pol. strana kandiduje vo voľbách so svojím programom a strany s príbuzným pol. programom môžu vytvárať koalíciu
73. posledné voľby v SR – štatistika:

1. väčší záujem o voľby mali ženy ako muži
2. viac obyvatelia vidieka ako miest
3. väčší záujem mali mladšie a najstaršie skupiny obyvateľov ako stredná generácia

Demokracia (democrates)

74. vláda ľudu

Humanizmus:

75. presadzovanie ľudskosti v komunikácii medzi ľuďmi

EKONOMICKÝ SYSTÉM SPOLOČNOSTI

76. ekonómia sa venuje skúmaniu hosp. Javov, zaoberá sa významom práce, pre spoločnosť
77. hospodárstvo je inštitúciou, kt. pre spoločnosť zabezpečuje výrobu a distribúciu služby, potrebné na biologické a kultúrne prežitie ľudí

Typy hospodárstiev podľa spôsobu výroby:

1. jednoduchá deľba práce:

1. zberačstvo
2. lov
3. pastierstvo
4. roľníctvo
5. remeselná výroba – prešli do manufaktúr – vrchol jednoduchej deľby práce

1. rozvinutá deľba práce: poľnohospodárstvo sa začína špecializovať, priemysel, doprava, obchodníci (výmena tovaru), začína sa pripisovať význam školám,

Trhové hospodárstvo:

78. centrálne hosp. sa začína meniť na trhové
79. je založené na množstve hospodáriacich subjektov
80. môže byť:

1. slobodné trhové hosp. (nie je obmedzované nikým, ani štátom, ani zákonmi)
2. charakter sociálneho trh. Hospodárstva (soc. Systém – musí prispievať nezamestnaným, chorým, prestárlym)
3. regulované trh. Hospodárstvo - (štát určuje podmienky) napr. vydáva povolenia na podnikanie, zasahuje do trhu práce, určuje smer podnikateľských aktivít
4. centrálne riadené hosp. – podriadené št. moci, je plánované na určité obdobie a súkromné vlastníctvo sa povoľuje len v ojedinelých prípadoch

Diskusie o tom, kt. z trhového hosp. je spravodlivejšie stále na celom svete prebiehajú

Hospodárske organizácie:

81. podľa veľkosti:

1. malé (do 100 zamestnancov)

1. dosahujú vyššiu kvalitu a efektívnosť práce
2. nie sú náročné na kapitálové investície
3. problémy absencie zamestnancov sa riešia efektívnejšie  

2. veľké

1. zamestnanci majú spravidla vyššie mzdy
2. zamestnanci získavajú spravidla viac soc. Výhod

1. zvláštna kategória:

1. kooperatívne org. - nevlastní jednotlivec, ale skupina akcionárov, v prípade úmrtia spoluvlastníka sa akcie prenášajú na ostatných spoluvlastníkov

2. vznik záujmových skupín vo výrobnom (zamestnávateľskom )procese:

1. skupina zamestnávateľov, podnikateľov, vlastníkov
2. skupina zamestnancov – spravidla ich chránia odborové organizácie
3. skupina spotrebiteľov

práca:

82. základná podmienka kontinuity a existencia ľudského života
83. je vedomá činnosť umožňujúca ľuďom prežiť

povolanie:

84. osobitný druh prac. činnosti v deľbe práce alebo je to súbor osôb vykonávajúci rovnakú profesiu
85. prestíž povolania označuje mieru uznania, vážnosti a rešpektu jednotlivých povolaní
86. môžu sa viazať na konkrétnu profesiu, ale i na jednu osobu
87. v súčasnosti povolania sa do rebríčka hodnôt dávajú nielen podľa prestíže, ale i perspektívy
88. v zamestnaneckých vzťahoch je potrebné všímať si i spokojnosť ľudí s prac. skupinou v kt. pracujú a s druhom práce, kt . vykonávajú
89. ďalším ukazovateľom je aj stupeň rozhodovania, kt. má konkrétny zamestnanec
90. Pre spokojnosť v zamestnaní je dôležité:

1. zosúladenie prac. zaradenia so schopnosťou zamestnanca
2. stupeň istoty pre výkon profesie v budúcnosti
3. sociálne istoty – napr. pravidelná teplá strava na pracovisku
4. stupeň tvorivosti práce, kt. človek vykonáva v zamestnaní
5. osobné uspokojenie vyplývajúce zo vzdelania a prac. zručnosti

- dôležitým ukazovateľom je tiež adaptačný proces, ako dlho trvá adaptácia, čím je práca náročnejšia tým tá adaptácia dlhšie trvá a miesto je stabilnejšie

NÁBOŽENSTVO A NÁBOŽENSKÝ SYSTÉM

91. systém názorov založený na viere v posvätné veci
92. nie je založené na dokazovaní

medzi základné prvky náboženstva patria:

1. viera
2. náboženské symboly – kostol, kríž, zástavy
3. náboženské praktiky – omše, púte
4. náboženská doktrína – pravdy, ktoré sa nedajú dokázať
5. spoločenstvo veriacich
6. náboženské zážitky – púte
7. uznávanie rovnakých hodnôt

93. sociológia chápe náboženstvo ako soc. inštitúciu,
94. cirkev ako náb. inštitúciu s formálnou, hierarchickou štruktúrou

význam náboženstva:

1. zložka spoločnosti, kt . podporuje jej prežitie (takto to fungovalo aj za feudalizmu)
2. náboženstvo podporuje uznávanie morálnych hodnôt spoločnosti a upevňuje súdržnosť spoločenstva – napr. desatoro v súlade s ústavou
3. slúži ako zdroj psychickej opory v krízových situáciách človeka
4. náboženstvo vysvetľuje zákl. otázky zmyslu človeka na zemi

Hlavné súčasné náboženstvá:

1. kresťanstvo – 6 mld. Obyv. zemegule, vychádza z viery v existenciu Ježiša Krista, vznik v 1. st. , zákl. písomnou publikáciou je Biblia, kt. pozostáva z nového a starého zákona
2. Islam – založil Mohamed (570-632),  považovali ho za proroka, posvätnou knihou je Korán, bohom je Alah
3. Hinduizmus – vznik 2000 r. p. Kristom v Indii, nemá žiadneho Boha, dôležitá je myšlienka prevtelenia, kedy človek nezomiera, ale po smrti mení svoju podobu
4. Budhizmus – vznik 563 – 483 r. p. Kristom, zakladateľ  Budha (preklad  - osvietený) budhizmus zdôrazňuje vieru v etické ideály
5. Judaizmus – za tvorcu všetkého považuje Jehvu, za prvého človeka považuje Abraháma, ktorý ako prvý uzatvoril zmluvu s Bohom, židia sa považujú za vyvolený národ, nad kt. boh prevzal zvláštnu ochranu, základnou myšlienkou je návod ako žiť a uctievať Boha

Liter.  Keler – Úvod do sociológie, Košta- Sociológia, Sopóci, Bílik – Zákl. sociológie