zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Účtovníctvo

 

Rozsiahli materiál na skúšku (namiesto skrípt) (uct1_rel.doc)

FSEV TU AD        OKRUHY              ÚČTOVNÍCTVO  ZS 2003/2004

 

  1. Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o :

2. Účtovným obdobím je :                                                      

3. Ktoré základné právne normy upravujú účtovníctvo u nás od 1.1.2003 :

4. Charakterizujte organizáciu účtovného informačného systému podniku

5. Účtovná jednotka (právnická osoba) vedie účtovníctvo odo  dňa:   do dňa:

6. Čo sa rozumie účtovným záznamom ?  Účtovnými záznamami sú najmä :

7. Účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú  závierku v peňažných

   jednotkách : - akej meny, jazyku

8. Zobrazenie skutočnosti v účtovnej závierke je : - verné, ak ..... - pravdivé, ak ....

9. Účtovná jednotka vedie účtovníctvo : - správne,  úplne, preukázateľne,

    zrozumiteľne, spôsobom zaručujúcim trvalosť záznamov, ak ...

1O. Vymenujte hlavných používateľov účtovných informácií

11. Inventarizáciou účtovná jednotka overuje :Inventúrny súpis musí obsahovať

      tieto údaje :  Inventarizáciou rozumieme .... Etapy inventarizácie (min.6)

 Aký stav môže byť jej výsledkom

12. Členenie neobežného (investičného) majetku:

13. Členenie obežného majetku

14.  Zdroje majetku

15.  Definujte hospodársku a účtovnú operácia, rozdiel medzi nimi

16. Čo je účet, druhy účtov, aké náležitosti má účet

17. Účtovný doklad (definícia, funkcie, druhy, náležitosti)

18. Aké účtovné knihy používajú podniky, ktoré vedú podvojné  účtovníctvo

19.  Definujte účtovú osnovu, aké účtové osnovy  sú u nás  v platnosti, kto vydáva

      účtové osnovy a postupy účtovania

20.  Účtový rozvrh (popis, vzťah k účtovej osnove), vymenujte  účtové triedy pre

      podnikateľa  

21.  Účtovná závierka (definícia, súčasti účtovnej závierky pri podvojnom

       účtovníctve, okruh používateľov informácií účtovnej závierky)

22.  Pravidlá účtovania na účtoch aktív a pasív (začiatočné stavy,  obraty, súčty,

       konečné zostatky – zobraziť)

23.  Súvaha : definícia, štruktúra, druhy, vzťah k inventúrnemu  súpisu, vyjadriť

       základnú súvahovú (bilančnú) rovnováhu

24.  Oceňovanie ( podstata, objekt oceňovania, druhy cien z hľadiska času

       a z hľadiska obsahu)

25.  Peňažné prostriedky (definícia, zdroje, oceňovanie, inventarizácia)

26.  Zásoby (charakteristika,členenie,oceňovanie,inventarizácia)

27.  Dlhodobý nehmotný a hmotný majetok

 

 

 

 

 

TÉZY  NENAHRADZUJÚ  LITERATÚRU.

 

 

 

 

 

 

Fakulta   sociálno  -  ekonomických   vzťahov          ÚČTOVNÍCTVO I. -  PREDNÁŠKY

Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––––

 

P 1 -  Účtovníctvo  ako  súčasť  informačného systému  

         (podstata, význam, vývoj účtovníctva, predmet účtovníctva)

 

1.1.1.  Podstata účtovníctva

Existencia :    - vlastníkov

                       - výmenných vzťahov

                       - peňazí

                       - úveru

Ú vzniklo v prostredí s určitým stupňom hospodárskeho vývoja, jeho predmet a metóda zisťovania informácií sa vzťahujú k presne vymedzenému hospodárskemu celku.

 

Ú prispieva k rozvoju hospodárskeho subjektu tým, že :

   - umožňuje poskytuje prehľad o finančnej situácii (zisťuje mieru

     zhodnotenia vstupov vo vzťahu k výstupom)

   - pomáha pri ochrane majetku,

   - poskytuje informácie pre rozhodovanie.

 

Ú je predovšetkým podnikovou disciplínou a je tak nástrojom riadenia podniku. Poskytuje zároveň informácie pre odvetvovú úroveň, ale aj pri národnom a medzinárodnom meradle.

 

Definície účtovníctva :

1. Prof. Soukupová:

Účtovníctvo predstavuje  relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o výsledku tejto činnosti, t.j. poskytuje informácie o majetku podniku, vlastnom imaní, záväzkoch, nákladoch výnosoch a hospodárskom výsledku.

 

2.Slovník základných pojmov:

Účtovníctvo – činnosť, pri ktorej sa zaznamenáva stav a zmeny majetku, záväzkov a imania, náklady a výnosy v peňažnom vyjadrení s cieľom zostaviť po skončení účtovného obdobia majetkový a výsledkový odpočet.

 

1.1.2.  Účtovníctvo – nástroj riadenia

Pre pochopenie podstaty, vnútornej štruktúry a funkcií  účtovníctva má zásadný význam chápanie riadenia podniku, ktorý je subjektom :

- ekonomickým

- sociálnym,

- finančným a účtovným.

Podnik  - samostatná ekonomická jednotka : tvorba materiálnych a duchovných statkov,

                                                                            poskytovanie služieb,

 

Podnik – sociálna jednotka : poskytuje pracovné príležitosti,

                                                zabezpečuje primeranú sociálnu starostlivosť,

Pre plnenie týchto funkcií podnik musí stanoviť : - ciele

                                                                                  - prostriedky (hmotné i ľudské)

                                                                                  - informácie na dosiahnutie cieľa.

 

Podnik – finančná jednotka má cieľ : - dosiahnuť zisk ako výsledok svojej činnosti,

                                                                - udržať si schopnosť plniť záväzky,

                                                                - podnikateľskú činnosť uskutočňovať hospodárne.

 

Pre riadenie podniku sú všetky ciele rovnako významné, každý z nich sa však stáva prvoradým v inom časovom horizonte v riadení podniku.

 

1.1.3.  Informačný systém podniku a účtovníctvo

Predpokladom pre účinné riadenie je existencia nástroja, ktorým problémy možno riešiť optimálne. Týmto nástrojom v podnikovej sfére je informačný systém.

 

Informačný systém podniku je sústavou záznamov hospodárskych javov, ktoré prebiehajú v podniku, a z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v procese riadenia.

 

Ú je svojou podstatou a významom informačný systém a je tak podstatnou súčasťou informačného systému podniku.

 

Podnik je účtovnou jednotkou, pretože v účtovníctve sa ekonomické skutočnosti vyjadrujú a merajú vždy vo vzťahu k určitému ekonomickému celku. To má význam pre výklad účtovných informácií, ktoré sú obsiahnuté v účtovných písomnostiach.

 

Informácia -  všeobecne sa rozumie údaj alebo správa, ktorá znižuje neurčitosť našich poznatkov o skúmanej skutočnosti. Informácie o hospodárskej činnosti podniku poskytuje účtovníctvo.

Tieto informácie majú charakter :

- poznávací, t.j. záznamy v účtovníctve o uskutočnených hospodárskych javoch v hodnotovom vyjadrení umožňujú poznať priebeh hospodárskej činnosti podniku,

- riadiaci, t.j. záznamy účtovníctva zhrnuté v účtovných výkazoch sú podrobené rozborom. Výsledky rozborov sú využívané na hodnotenie priebehu hospodárskej činnosti, pre riadenie a prípravu podnikateľských rozhodnutí, t.j. ovplyvňovaniu budúceho vývoja podniku.

 

Účtovná jednotka – právnické osoby (§ 21OZ) a fyzické osoby –podnikatelia § 1,§2 zákona o účtovníctve.

Účtovná jednotka sa odlišuje od tzv. právneho subjektu.

Účtovná jednotka – relatívne uzavretý celok, za ktorý sa vedie účtovníctvo a je zostavovaná účtovná

závierka. Účtovnými jednotkami sú právnické i fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, fyzické osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa zvláštnych predpisov, pokiaľ preukazujú pre daňové účely svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie , zbezpečenie a udržanie príjmov, rozpočtové a príspevkové organizácie.  

 

 

1.2. Úlohy, predmet a funkcie účtovníctva

1.2.1.    Úloha v riadení podniku

Riadenie podniku :  proces, ktorý má fázy : a) rozhodovanie

                                                                          b) realizácia rozhodnutia

                                                                          c) kontrola.

Vo všetkých fázach riadiaci manažment musí získať informácie, na základe ktorých :

  1. prijíma rozhodnutie,
  2. usmerňuje dianie v podniku
  3. kontroluje splnenie cieľov (na základe výsledkov) a ovplyvňuje budúci vývoj.

Účtovníctvo aj keď má najtesnejší vzťah k fáze kontroly, má významnú úlohu v celom procese riadenia.

 

Účtovníctvo je chápané ako veda i ako praktická činnosť, ktoré sa zaoberá :

  1. zberom,
  2. zaznamenávaním,
  3. triedením (klasifikáciou),
  4. sumarizáciou,
  5. interpretáciou,
  6. odovzdávaním

informácií všetkým jeho používateľom, takým spôsobom, aby na základe nich mohli prijímať príslušné podnikateľské rozhodnutia.

 

1.2.2.  Cieľ a predmet účtovníctva

Cieľ účtovníctva : podávať, prostriedkami účtovníctva verný a pravdivý obraz o majetkovej, výnosovej  a finančnej situácii podniku.

Predmetom účtovníctva je :

  1. majetok
  2. záväzky
  3. vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov)
  4. náklady, príp. výdavky
  5. výnosy, príp. príjmy
  6. hospodársky výsledok, príp. výsledok hospodárenia.

Skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva musia byť zobrazené (zúčtované a vykázané)

v tom období, v ktorom vecne a časovo súvisia, t.j. v účtovnom období.

Základné metodické prostriedky  používa účtovníctvo na splnenie cieľa a podľa obsahu predmetu:

  1. dokumentácia (účtovné doklady)
  2. oceňovanie
  3. účty a podvojný zápis
  4. inventarizácia
  5. účtovné výkazy, resp. účtovná závierka
  6. ďalšie metodické prostriedky na spracovanie a zovšeobecňovanie účtovných zápisov.

 

1.2.3.   Funkcie účtovníctva

Účtovníctvo hodnotovo zobrazuje podnikovú štruktúru a procesy pre potreby používateľov účtovných informácií. Plní tak viacero funkcií :

  1. DOKUMENTAČNÁ  FUNKCIA
  2. INFORMAČNÁ  FUNKCIA
  3. KONTROLNÁ  FUNKCIA
  4. ZÁKLADŇA PRE ROZHODOVANIE

 

1. Dokumentačná funkcia je plnená tak, že údaje účtovníctva ukazujú (dokumentujú)

   dianie v podniku v súčasnosti a čo sa bude diať v budúcnosti, tak vnútri podniku, ako

   aj vo vzťahu  k jeho okoliu.

 

2. Informačná funkcia  predstavuje zaznamenávanie a poskytovanie účtovných informácií, ktoré umožňuje ich používateľom prijímať správne ekonomické rozhodnutia. Účtovníctvo zaznamenáva sústavne hospodárske operácie, z ktorých vyplývajú ekonomické dôsledky, a tým je daná jeho nezastupiteľná funkcia.

   Informačné požiadavky používateľov možno rozdeliť na :

  1. všeobecné, základné používané všetkými
  2. špeciálne, ktoré  uplatňujú iba niektoré skupiny používateľov.

 

 

 

   Hlavní používatelia účtovných informácií

  1. vlastníci podniku
  2. manažéri (vedenie podniku)
  3. zákazníci (odberatelia)
  4. obchodní dodávatelia
  5. ostatní veritelia (napr. finanční)
  6. zamestnanci
  7. potenciálni investori
  8. vláda a jej inštitúcie
  9. verejnosť
  10. konkurenčné podniky.

 

3. Kontrolná funkcia – poskytované informácie slúžia na kontrolu, či podnik dosiahol

   vopred stanovené ciele  (plánované, resp. rozpočtované veličiny). Pri zmenách, resp.

   odchýlkach  vedenie prijíma korekčné rozhodnutia.

 

4. Základňa pre podnikové rozhodovanie – poskytuje informácie pre podnikové

   a vnútropodnikové rozhodovacie procesy najrôznejšieho druhu a časového

   horizontu.

   Zisťuje, meria a hodnotí mieru zhodnotenia prostriedkov vkladaných vstupov do

   výrobnej, obchodnej a i. činnosti, t.j. meria výnosnosť  či rentabilitu (zisk/vložené

   prostriedky) a hospodárnosť (účinnosť alebo úspornosť)

 

Okrem uvedených hlavných funkcií sú v literatúre, ale aj v praxi rozlišované ďalšie funkcie :

  1. vedením sústavných zápisov o podnikových javoch plní funkciu registračnú
  2. je dôkazným prostriedkom  pre vedenie sporov, pri ochrane a uznaní práv vyplývajúcich zo vzťahu medzi veriteľom  a dlžníkom
  1. je základom pre vymeranie daňovej povinnosti
  2. je prostriedkom, ktorým sa profesionálni manažéri „skladajú účty“ vlastníkom podniku, t. j.  ako spravujú a ochraňujú im zverený majetok a ako úspešne s ním podnikajú.

Široký rozsah požiadaviek kladených na účtovníctvo (t..j. plnením jeho funkcií) vyplýva zo skutočnosti, že účtovníctvo je systémom založeným na rigoróznych metodických princípoch  a všeobecne uznávaných zásadách a že podáva verný obraz o skutočnostiach a to na základe informácií preukázateľných, úplných, spoľahlivých a čo najobjektívnejších.  

 

1.2.4.    Kvalita účtovných informácií

    K najdôležitejším kvalitatívnym charakteristikám účtovných informácií patria :

  1. relevantnosť
  2. objektívnosť
  3. včasnosť
  4. zrozumiteľnosť
  5. porovnateľnosť.

Relevantné informácie pomáhajú používateľom predvídať vývoj, poskytujú im spätnú väzbu potrebnú na vyhodnotenie vopred prijatých rozhodnutí či prognóz.

Objektívnosť (nestrannosť) účtovných informácií zabezpečujú ich preukaznosť alebo overiteľnosť a nezaujatosť. Preukaznosť (overiteľnosť) = nezávisle overené. Nezaujatosť,

t.j. nie je daná prednosť záujmom jednej skupiny používateľov na úkor druhej.

Včasnosť – informácie majú byť k dispozícii v primeranom čase po skončení účtovného obdobia, na ktoré sa vzťahujú. Oneskorene predkladané informácie spôsobujú stratu ich relevantnosti.

Zrozumiteľnosť – účtovné informácie majú byť jasné, logické, nie zbytočné komplikované, pritom môžu byť aj stručné.

Porovnateľnosť – položky výkazov a hospodárskych operácií spoločné pre rôzne podniky sa majú rovnako merať, t.j. oceňovať a vykazovať (napr. konsolidácia).  

 

1.3. Účtovný informačný systém

Na účtovné informácie zo strany používateľov sú kladené rozdielne požiadavky.

Také požiadavky môže zabezpečiť účtovníctvo len ako štruktúrovaný systém, ktorý je

tvorený prvkami (podsystémami).

 

Prvky účtovného informačného systému sa odlišujú znakmi :

- zameranie na špecifické potreby rôznych používateľov

- miera uplatnenia právnej regulácie pri zisťovaní a vykazovaní informácií

- použité metódy a techniky ich zisťovania

- stupeň spoľahlivosti zistených informácií

- časové intervaly vykazovaných informácií

 

ŠTRUKTÚRA  ÚČTOVNÉHO  INFORMAČNÉMU  SYSTÉMU

(základné  prvky  účtovného informačného  systému )

  1. FINANČNÉ  ÚČTOVNÍCTVO  (má právne stanovený obsah a formu)
  1. Účtovná závierka
  2. Bežné účtovníctvo (účtovné zápisy)

 

  1. MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVO (nemá právne stanovený obsah a formu)
  1. Údaje plánov a rozpočtov
  2. Nákladové účtovníctvo a kalkulácie

 

1.3.1.  Finančné účtovníctvo

Finančné účtovníctvo predstavuje sústavné zaznamenávanie všetkých hospodárskych operácií účtovného obdobia, ktoré vyjadruje vzťahy podniku ako celku k vonkajšiemu okoliu, napr. k odberateľom, dodávateľom, bankám a ďalším inštitúciám. Hovoríme o finančnom vyjadrení týchto vzťahov. Má dokumentačný charakter. Zohľadňuje požia-davky obchodných a daňových právnych predpisov a uspokojuje informačné potreby externých používateľov.

Finančné účtovníctvo poskytuje ucelený súbor hodnotových informácií o majetku, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch s cieľom zistiť hospodársky výsledok podniku.

Výsledkom finančného účtovníctva je zostavenie účtovnej závierky.

 

Vo finančnom účtovníctve sa musí dodržiavať zásady a účtovania platná pre podvojné účtovníctvo. Ide najmä o zásady :

  1. účtovné prípady doložené dokladmi
  2. vyjadrenie v peňažných jednotkách
  3. podvojný účtovný zápis
  4. inventarizácia majetku a záväzkov.

 

1.3.2.   Manažérske účtovníctvo

Manažérske účtovníctvo – subsystém účtovníctva zameraný na získanie informácií pre potreby riadenia ahlavne pre rozhodovanie riadiacich pracovníkov.

 

Manažérske účtovníctvo poskytuje ekonomické informácie, ktoré potrebuje vedenie podniku pre efektívne rozhodovanie a kontrolu riadených procesov.

 

Obsah manažérskeho účtovníctva tvoria :

  1. nákladové účtovníctvo
  2. kalkulácia nákladov, cien a rôzne nákladové výpočty
  3. sústava rozpočtov (rozpočtovníctvo)
  4. metódy finančnej kontroly
  5. metódy a systémy vnútornej kontroly.

 

Nákladové účtovníctvo (vnútropodnikové, prevádzkové) podobne ako finančné, posky-

tuje informácie o javoch, ktoré vznikli v minulosti. Podáva obraz najmä o nákladoch nielen z hľadiska nákladových druhov, ale predpokladá členenie podniku na menšie zúčtovacie jednotky (nákladové miesta, zodpovednostné strediská a pod., podľa ktorých

sleduje vznik nákladov a výnosov a ich rozdiel–vnútropodnikový výsledok hospodárenia.

Funkciou nákladového (vnútropodnikového) účtovníctva je zabezpečovať potrebné informácie pre operatívne riadenie.

 

S nákladovým účtovníctvom (plánovaním a rozpočtovníctvom) súvisí kalkulácia nákladov. (Kalkulácia je spôsob výpočtu či stanovenia nákladov, resp. ceny na presne určenú jednotku vyrábaných výkonov podniku).

 

Rozpočet podniku spravidla tvoria :

  1. rozpočtová súvaha
  2. rozpočtová výsledovka
  3. rozpočet príjmov a výdavkov
  4. rozpočet investícií.

 

Manažérske účtovníctvo sa stáva nevyhnutnou podmienkou efektívneho riadenia, najmä v zložitejších ekonomických situáciách.

Rozdiely medz finančným a manažérskym účtovníctvom

1. F Ú :

   - poskytuje informácie vonkajším subjektom o podniku finančnom stave podniku

   - neobsahuje plánové informácie

   - je zamerané na minulosť, na skutočne dosiahnuté výsledky

   - má predpísaný obsah a formu vykazovania.

    M Ú :

    - poskytuje informácie pre riadiacich pracovníkov

    - informácie nemajú určený rozsah, obsah, periodicitu a formu

    -  existujú rôzne varianty manažérske účtovníctva

2. M Ú – tu netreba dodržiavať všeobecne uznávané účtovné zásady pri zisťovaní, oceňovaní a zaznamenávaní príslušných javov tak, ako je to vo FÚ.

3. M Ú – nie je predpísaný podvojný zápis, nie je uplatnená systémovosť zápisov -  využívajú sa aj naturálne jednotky.

4. M Ú – informácie nemusia byť také spoľahlivé ako informácie z FÚ.

5. MÚ – výkazy, prehľady a správy sa vyhotovujú v pravidelných intervaloch, ale aj nepravidelne podľa potrieb manažmentu.  

 

1.4. Vývoj účtovníctva

1.4.1. Stručný  vývoj

      Súčasná úroveň metódy podvojného účtovníctva je výsledkom dlhodobého historického vývoja.

Evidencia majetku, počítanie, rozvoj výmeny, obeh peňazí, banková činnosť, rozmach

obchodu viedli k vytváraniu určitých foriem účtovníctva od staroveku.

Názov „účtovník“: v r. 1499 cisár Maximilián nariadil, aby na jeho dvore v Innsbrucku  bol schopný a usilovný pisár, ktorý vie viesť knihy a tento pisár sa nazýval „účtovník“.

 

ETAPY  VÝVOJA  ÚČTOVNÍCTVA :

1.  V starej dobe sa robili záznamy vo forme zápisov a poznámok.

2.  Neskoršie sa jednotlivé položky zapisovali do denníka, teda z časového hľadiska.

    Záznamy mali právny význam.

3.  V 13. storočí sa objavujú zápisy na vecných účtoch (kontách), ustaľuje sa úprava

    účtovania na „má dať“ a „Dal“.

4. To viedlo ku vzniku podvojného účtovníctva, v ktorom sa zachycovali všetky zložky

    majetku i záväzkov.  S tým súvisí aj vznik účtu hospodárskeho výsledku, t.j. účtu

    ziskov a strát.  

5.  V roku 1494 bol v Benátkach publikovaný spis „ Súbor aritmetiky, geometrie,

     pomerov a úmer“, ktorý vydal mních Luca Pacioli.

    Tu sa objavujú :

     -  memoriál – časové hľadisko záznamov

     -  denník

     -   hlavná kniha.

6.   Postupne sa upravila formálna stránka účtovníctva, vymedzil sa obsah účtovných

    zápisov, denníkov. Zásluhou nemeckých teoretikov sa rozvíjalo účtovníctvo v dvoch

     rovinách : - finančné účtovníctvo

                       - prevádzkové účtovníctvo.

    Súčasne vznikajú kalkulácie nákladov a cien, neskoršie podniková štatistika

    a nakoniec rozpočtovníctvo.  

 

1.4.2. Vývoj účtovníctva na Slovensku

1. Jednoduché podnikové účtovníctvo od polovice 19. storočia postupne bol  

    nahradzovaný podvojnou sústavou. Od 18. storočia sa objavili prvé účtovné knihy.

2. Na začiatku 20. storočia bola zavedená dvojradová teória účtov a bola vydaná prvá

   vysokoškolská učebnica.

3. V r. 1946 bol prijatý zákon č. 116/19946 Zb. o jednotnej organizácii podnikového

    počtovníctva. V r. 1947 boli vydané smernice pre prevádzkové účtovníctvo.

4. Od r. 1952 boli vydané pre jednotlivé odvetvia „smerné účtové osnovy“

5. Od 1.1.1966 bola vydaná jednotná účtová osnova, smernice k nej a pravidlá pre

    vedenie vnútropodnikového účtovníctva. Účtovníctvo bolo rozdelené na dva

okruhy:

    -  základné účtovníctvo

    -  vnútropodnikové účtovníctvo.

    Tu došlo aj k oddeleniu výsledkových účtov od súvahových účtov.

6.  K zmene charakteru a funkcie účtovníctva dochádza po roku 1989. Prejavilo sa to

    v nových sústavách účtovníctva. Ich základ je v zákone o účtovníctve 431/2002 Z.z.

 

1.5 . PRÁVNA ÚPRAVA  ÚČTOVNÍCTVA

1.  Formálnu a vecnú úpravu účtovníctva :

  1. stanovuje štát prostredníctvom MF  SR
  2. usmerňujú národné účtovné štandardy

2.  Predmetom právnej úpravy sú :

  1. bežné účtovníctvo (metodika a postupy účtovania)
  2. účtovné výkazy, resp. účtovná závierka

3.  Základné právne normy upravujúce účtovníctvo :  

  1. Obchodný zákonník
  2. Zákon o účtovníctve  (všeobecne záväzná právna norma)
  3. Opatrenia  Ministerstva financií  (podrobne stanovuje  účtové  osnovy a postupy v sústave podvojného i jednoduchého účtovníctva, formu a štruktúru

      účtovnej závierky)

4.  Účtovná štandardizácia – znamená dosiahnutie určitej  potrebnej jednotnosti  

    v účtovníctve, jednotného ustáleného charakteru výkazov :

                   EÚ : smernica č. 4 z 25.7.1978 – účtov. závierka

                            smernica č. 7 z 13.6.1983 – KÚZ

                            smernica č. 8 z 10.4.1984 -  o audítoroch

                            Medzinárodné účtovné štandardy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

P 2 -  Majetok a jeho krytie ako predmet účtovníctva

         (majetok, triedenie, zdroje krytia majetku, inventúra)

 

2.1. MAJETOK :

1. Neobežný majetok :

               Dlhodobý nehmotný majetok

               Dlhodobý hmotný majetok

               Dlhodobý finančný majetok

2. Obežný majetok :

               Zásoby

               Dlhodobé pohľadávky

               Krátkodobé pohľadávky

               Finančné účty (krátkodobý fin.majetok)

Iné aktíva – sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach.

 

2.2. Zdroje majetku podniku a ich triedenie

2.2.1. Vlastné imanie :

                    Základné imanie

               Kapitálové fondy

               Fondy zo zisku

               Výsledok hospodárenia minulých rokov

               Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie

 

2.2.2  Záväzky :

                   Rezervy

                   Dlhodobé záväzky

                   Krátkodobé záväzky

      Bankové úvery a výpomoci

                                               

2.2.3.  Časové rozlíšenie

 

Iné pasíva – sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach

 

2.3.1. Účtovné chápanie majetku

    Účtovníctvo sleduje stav a pohyb foriem majetku a jeho zdrojov.

Preto účtovníctvo sa na majetok pozerá z dvoch hľadísk :

  1. z hľadiska formy, v ktorej sa majetok nachádza,
  2. z hľadiska zdrojov, z ktorých sú jednotlivé zložky majetku financované

Dvojaké chápanie majetku vyplýva zo skutočnosti, že každý druh

majetku, s ktorým podnik hospodári, musel byť nadobudnutý z určitých konkrétnych zdrojov.

Tento dvojaký pohľad na majetok podniku je základom účtovníctva ako systému, je jeho ústrednou charakteristikou, východiskovým metodickým  

znakom a je označovaný ako  bilančný princíp.

Platí, že súčet majetku podľa formy rovná sa súčtu zdrojov majetku v peňažnom vyjadrení.

Ak sa postupne zmení objem majetku podľa formy, nutne sa musí zhodne zmeniť aj objem zdrojov.

 

 

Majetok usporiadaný :

- podľa formy (druhov) sa v účtovníctve súborne nazýva aktíva (jednotlivé zložky majetku – aktívami)

- podľa zdrojov financovania (krytia) sa súborne nazýva pasíva (každý jednotlivý zdroj – pasívum)

 

     Platí bilančná rovnica :

                                     aktíva  =  pasíva

Bilančný princíp a bilančná rovnica

 

 Bilančný princíp je základom konštrukcie výkazu súvaha,

 resp. bilancie, v ktorej platí bilančná rovnica :

                             AKTÍVA  =  PASÍVA

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

                                    MAJETOK

      podľa formy                                  podľa zdrojov

          v čom?                                         odkiaľ z čoho?

         AKTÍVA                                        PASÍVA

 

 

 

P4 - Súvaha, vplyv hospodárskych operácií na súvahu

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

  1. Súvaha
  2. Vplyv hospodárskych operácií na súvahu

.........................................................................................................................

1. Súvaha

1.1.  Podstata súvahy

1.2.  Obsah súvahy

1.3.  Forma súvahy

1.4.  Druhy súvahy

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

1.1.  Podstata súvahy

Účtovníctvo dáva odpoveď na dve otázky o podniku :

  1. o majetku podniku a jeho zdrojoch na začiatku účtovného obdobia (na začiatku svojej existencie)
  1. o zmene stavu majetku a jeho zdrojoch ku koncu účtovného obdobia (hospodárenie v priebehu obdobia)

 Odpoveď na tieto otázky poskytujú metodické prostriedky účtovníctva :

                          - inventarizácia

                       - súvaha.

 

 

INVENTARIÁCIA

– zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov nielen  v peňažných, ale aj vo fyzických jednotkách (inventúrou) a porovnanie skutočného (zisteného)  stavu so stavom vykázaným v účtovníctve a vyčíslenie rozdielov a ich usporiadanie a zaúčtovanie.

 

INVENTÚRA - je činnosť zisťovania a súpisu majetku a záväzkov podniku  k  určitému  časovému  momentu v jednotkách množstva (kg, ks, m3  apod. ) a v peňažných jednotkách.    Podľa charakteru zisťovaného majetku a záväzkov: - fyzická inventúra, - dokladová inventúra.

 

INVENTÚRNY  SÚPIS - zoznam jednotlivých druhov majetku a záväzkov, pri ktorých sa vykonala inventúra.

 

SÚVAHA  (bilancia) (prof. Soukupová) – prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného) vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza, k určitému dňu.

Súvaha je utriedený prehľad majetku, vlastného  imania  a záväzkov účtovnej jednotky k určitému dňu a v určitom ocenení.  Uvádzajú sa v nej aktíva na ľavej strane a pasíva na pravej strane. Cieľom súvahy je informovať spoločníkov a ďalších používateľov o finančnej situácii účtovnej jednotky.

 

Bilancia – prehľad aktív a pasív k určitému časovému okamžiku v peňažnom vyjadrení.

AKTÍVA              SÚVAHA                   PASÍVA

MAJETOK                                             ZDROJE

 

        Pôvodné cudzojazyčné označenie súvahy – „bilancia“ – pochádza z latinských slov bilanx libra,  t.j. dvojramenná váha s dvomi miskami. Váha je v rovnováhe, ak sila pôsobiaca na jedno rameno váhy sa rovná  protisile, alebo váhe pôsobiacej na jej druhé rameno,  t. j.  sú  v  stave rovnováhy – súvahy.

 

 

Porovnanie inventúrneho súpisu a súvahy

Inventúrny  súpis :                 Súvaha :

1. informácia k určitému dátumu        1. informácia k určitému dátumu

2. detailné informácie        2. globálne informácie

3. štruktúra majetku a záväzkov        3. štruktúra majetku a záväzkov

   v jednotkách množstva a v hod-        v hodnotovom vyjadrení

   notovom vyjadrení

4. prehľad pohľadávok a záväzkov        4. prehľad pohľadávok a záväzkov

   menovite podľa osôb        bez menovitého prehľadu

5. zostavuje sa v tabuľkovej forme        5. zostavuje sa v účtovnej forme  

6. nezverejňuje sa        6. zverejňuje sa podľa povinnosti

                na zverejňovanie

 

1.2.  Obsah súvahy

Súvaha – jeden zo základných účtovných výkazov.

Má záväzne predpísané obsah a štruktúru.

 

Základnými účtovnými výkazmi sú :

- Súvaha – záväzné číselné označenie : Úč POD 1-01

- Výkaz ziskov a strát  : (Výsledovka Úč POD 2-01

- Poznámky, ktorých súčasťou je výkaz – Prehľad peňažných tokov (cash-flow)

 

Formálne náležitosti – (uvedené v záhlaví súvahy) :

- názov, sídlo, IČO podniku, za ktorý je súvaha zostavovaný,

- označenie názvu Súvaha, dátum zostavenia súvahy,

- označenie strán súvahy, t.j. Aktíva a Pasíva.

 

Obsah a štruktúra súvahy – zobrazenie :

 

Aktíva                           SÚVAHA ku dňu...                          Pasíva

                                        Sk                                                        Sk

Neobežný majetok      ........    Vlastné zdroje (vlastné imanie)  .......

Obežný majetok          ........   Cudzie zdroje (záväzky)               .......    

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Vecná oblasť                          Právna oblasť

(druh, forma majetku)          (pôvod majetku)

Členenie podľa likvidnosti      Členenie podľa splatnosti  

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

                                    Hodnotová rovnosť

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

Hlavnými zložkami súvahy podniku sú :

  1. aktíva
  2. pasíva : - vlastné imanie

                  - záväzky (pasíva v užšom chápaní)

 

Aktíva – predstavujú tie druhy a formy majetku , ktoré majú pre podnik  hodnotu,  pretože sú  schopné  prispievať v  budúcnosti k zabezpečeniu  prírastku peňažných prostriedkov a tieto formy majetku sú vo vlastníctve podniku, resp. sú mu zverené do užívania.

 

Pasíva - pojem sa používa vo viacerých významoch.  V účtovníctve pod  pasívami  rozumieme  pravú  stranu súvahy, vyjadrujú vlastné i cudzie zdroje majetku podniku, alebo nároky na aktíva všetkých  osôb, ktoré príslušný majetok – aktíva – poskytli  ( tzv. pasíva v širšom chápaní).

 

Nároky na aktíva podniku sú dvojakého charakteru :

  1. vlastné imanie – zásada účtovnej jednotky
  2. záväzky – právne  hľadisko

 

Vykazovanie v účtovníctve :

  1. stále aktíva – podľa doby životnosti
  2. obežné aktíva – podľa ich likvidnosti
  3. záväzky – podľa doby ich splatnosti

 

Jednotlivé druhy aktív i jednotlivé druhy pasív sa uvádzajú v súvahe v peňažnom vyjadrení a tieto sumy sa označujú ako súvahové  položky.

 

Zápis každého druhu majetku a jeho zdroja v súvahe v slovnom i peňažnom vyjadrení sa nazýva súvahová položka.

Súvahová  (bilančná)  rovnica a jej modifikácie :

1.  AKTÍVA  =  PASÍVA

2.   AKTÍVA  =  VLASTNÉ IMANIE + ZÁVÄZKY

3.   AKTÍVA  - ZÁVÄZKY  =  VLASTNÉ IMANIE  

ZJEDNODUŠENÁ  ŠTRUKTÚRA  SÚVAHY

(možná  forma súvahy v tzv. T – formy)

Aktíva                                                                              Pasíva

A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie        A. Vlastné imanie :

                I.    Základné imanie

B. Neobežné aktíva :        II.  Kapitálové fondy

        I. Dlhodobý nehmotný majetok        III.  Fondy zo zisku

        II.  Dlhodobý hmotný majetok        IV. Výsl. hosp.min.rokov

        III. Dlhodobý finančný majetok        V.  Výsl. hosp. za účt. ob.

 

C.  Obežné  aktíva                                                   B.  Záväzky

        I.  Zásoby        I.  Rezervy  

        II.  Dlhodobé pohľadávky        II. Dlhodobé záväzky

        III. Krátkodobé pohľadávky        III. Krátkodobé záväzky

        IV. Finančné účty        IV. Bankové úvery a výpom.

 

D.  Časové rozlíšenie        C.  Časové rozlíšenie


          Aktíva  celkom                                                         Pasíva  celkom

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

1.3.  Forma súvahy

  Formálne usporiadanie súvahy :

  1. horizontálna – účtovná T - forma súvahy
  2. vertikálna  -  finančná (odpočtová) forma súvahy

 

       1.4.  Druhy súvahy

Súvaha je zostavovaná vždy k určitému súvahovému dňu a vždy

z určitých špecifických dôvodov.

 

DRUHY  SÚVAH

EXTERNÁ :         riadna (ročná) :  - individuálna

                                                       -  konsolidovaná

mimoriadna :  -  úvodná – otváracia

                        -  likvidačná

INTERNÁ :    polročná

                       štvrťročná

                        mesačná

Sumár - poznámky

 

Obsahom a základnou  funkciou  súvahy  je  prehľadne usporiadať majetok podniku v peňažnom vyjadrení a poskytnúť základ pre hodnotenie finančnej situácie podniku.

 

Podľa časového okamihu, ku ktorému sa súvaha zostavuje poznáme :

  1. otváraciu súvahu  – zostavuje sa ku dňu :

vzniku účtovnej jednotky

vstupu do likvidácie

účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania                                                                

  1. počiatočnú súvahu – zostavuje sa k počiatku účtovného obdobia,
  2. konečnú súvahu  –  zostavuje sa  :

ku koncu každého účtovného obdobia

                        pri ukončení činnosti podniku (pri rozdelení, zlúčení, pri ukončení likvidácie podniku, apod.)

V metodike účtovníctva má dôležitý význam počiatočná a konečná súvaha.

Počiatočná súvaha predstavuje potenciál majetku, ktorý je pripravený vstúpiť v nasledujúcom účtovnom období do hospodárskej činnosti a meniť svoju formu.

 

Treba upozorniť, že súvaha je statický pohľad na stav a štruktúru podnikových aktív a pasív, že jediná súvaha necharakterizuje časový vývoj hospodárenia.

Na získanie dynamického pohľadu sa  porovnávajú súvahy za viacero po sebe nasledujúcich období.

 

Základné  účtovné obdobie z hľadiska priznania daní je jeden rok.

Pre potreby operatívneho riadenia je však treba mať informácie za kratšie časové intervaly. Preto sa stretávame so štvrťročnými a mesačnými účtovný-mi obdobiami. Využitie výpočtovej techniky pri spracovaní účtovníctva umožňujú skracovať intervaly medzi zostavovanými súvahami.

 

Okrem vyjadrenia stavu majetku má súvaha ďalšiu významnú funkciu : umožňuje vypočítať hospodársky výsledok – zisk alebo stratu.

 

2. Vplyv hospodárskych operácií na súvahu

 

2.1.  Zmeny súvahových stavov

  1. Účtovné prípady, náklady, výnosy, zisk, strata

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

2.1.  Zmeny súvahových stavov

 

  Súvaha zobrazuje stav k určitému časovému momentu – statický pohľad.

Hospodárskou činnosťou podniku sa jednotlivé druhy majetku (hospodárske

prostriedky) dostávajú do pohybu, mení sa ich forma (kolobeh majetku), čo môže vyvolávať aj príslušné zmeny v zložení zdrojov. Pohyb majetku a jeho

zdrojov nastáva v dôsledku hospodárskych operácií.Vplyvom hospodárskych operácií sa tak menia stavy položiek súvahy.

 

Hospodárske operácie sú všetky javy a skutočnosti,ktoré spôsobujú

zmeny majetku a jeho zdrojov i vznik nákladov a výnosov podniku.

( Niekedy  sú  označované  aj  ako transakcie či obchodné prípady.)

Hospodárske operácie, ktoré sú predmetom zaznamenávania v účtovníctve (účtovania), sa nazývajú účtovné prípady.

 

     Účtovné prípady sa zaznamenávajú v účtovných dokladoch a to v peňažných jednotkách, prípadne i v naturálnych jednotkách.

     Na základe účtovných dokladov sa uskutočňujú účtovné  zápisy

v účtovných  knihách.

 

Zmeny súvahových stavov

Z hľadiska vplyvu účtovných prípadov na súvahu rozoznávame štyri základné typy zmien :

1. zmena iba v aktívach

2. zmena iba v pasívach

3. prírastok na oboch stranách  súvahy

4. úbytok na oboch stranách súvahy

 

VPLYV  HOSPODÁRSKYCH  OPERÁCIÍ  NA  SÚVAHU

 

                                                                                          S   Ú   V  A   H    A

1. Presun  v aktívach                                                     ai  -  q

                                                                                        aj  + q

                                                                                        –––––––––––––––––

2.  Presun v pasívach                                                                            pi  + q

                                                                                                               pj  -  q

                                                                                          -–––––––––––––-–

3. Obojstranný  prírastok                                                ai + q          pj  + q

                                                                                           –––––––––––––––-

4. Obojstranný úbytok                                                      ai - q          pj  -  q

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––-

 

1. operácia : niektorá súvahová položka aktív - aj sa zvýši, iná položka aktív – ai  sa zníži,

   a to o rovnakú hodnotu – q,  (napr. z bankového účtu sa vyberie do pokladnice)

 

2. operácia : niektorá súvahová položka pasív – pi sa zvýši, iná položka pasív – pj sa zníži,

  a to o rovnakú hodnotu – q,(napr. podnik spláca dlh voči dodávateľom z úveru z banky)

 

3. operácia :  niektorá súvahová položka aktív – ai sa zvýši  a súčasne sa o rovnakú

   celkovú čiastku – q zvýši niektorá položka pasív – pj,  (napr. nákup tovaru na

    dodávateľský úver, ktorý vzniká tým, že faktúra je splatná až po určitej lehote)  

 

4. operácia : niektorá súvahová položka aktív – ai sa zníži a súčasne sa o rovnakú celkovú

   čiastku – q zníži niektorá položka pasív – pj, (napr. úhrada dlhu z bankového účtu).

 

VPLYV   ÚČTOVNÝCH  PRÍPADOV  NA  SÚVAHU

 

1. Podnik má na začiatku účtovného obdobia tento stav hospodárskych prostriedkov

   ( v tis. Sk ) :

 

   Aktíva                       Počiatočná súvaha                          Pasíva      

Neobežné aktíva            2 000        Základné imanie            2 000

Materiál                         1 000         Rezervný fond                  185

Bankový účet                    150         Dodávatelia                   1 000

Pokladnica                          35          

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Celkom                           3 185         Celkom                           3 185

 

 

 

2. V priebehu účtovného obdobia sa uskutočnili účtovné prípady :

––-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

Č.      Účtovné prípady                         Sk                   vplyv na

                                                                        aktíva                    pasíva

1.  Podnik nakúpil materiál

    od dodávateľa                                250   + materiál   + dodávatelia

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

2.  Banka poskytla podniku

    úver a uhradila z neho                   200                         + úvery

    dodávateľom                                                                 - dodávatelia

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

3.  Z bankového účtu bol                             - účet

    prevod do pokladnice                     15    +pokladnica

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

4.  Podnik uhradil časť

    splatného úveru                               30    - bank. účet   - úvery

–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

 

 

 

3.  Každý účtovný prípad pôsobí zmenu v dvoch súvahových

    položkách. Zmeny sa premietnu v súvahe takto :

    ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

    Aktíva                 Počiatočný         Zmena v prípade            Konečný

                                          stav          1.          2.         3.        4.            stav

    -–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

    Neobežné aktíva     2 000                                                 2 000

    Materiál                  1 000   +250                                      1 250

    Bankový účet             150                          -15    -30           105

    Pokladnica                   35                          +15                      50

    –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

    Celkom                    3 185   +250                        -30        3 405       .

 

    ––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

    Pasíva                Počiatočný         Zmena v prípade            Konečný

                                          stav          1.          2.         3.        4.            stav

    -–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

  Základné imanie    2 000                                                    2 000

  Rezervný fond           185                                                       185

  Dodávatelia             1 000    +250   -200                             1 050

  Úvery                                               +200               -30           170

  –––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--

  Celkom                    3 185    +250                          -30        3 405     .

 

Všetky štyri typy zmien súvahových stavov sa týkali foriem majetku a záväzkov, žiadna z nich však nespôsobila zmenu vlastného (základného) imania.

 

 

Účtovné  prípady  a výsledok hospodárenia

 

  Predchádzajúce prípady nevplývali na vlastné imanie podniku.

 

Vlastné imanie podniku môžu ovplyvniť tieto tri skutočnosti :

- Ďalšie vklady vlastníkov – vklady vedú k zvýšeniu položky vlastného imania,

- Výbery vlastníkov, t.j. vlastníci sa môžu rozhodnúť vložené   prostriedky  z podniku

  vybrať. Každý takýto výber znižuje sumu vlastného imania uvedenú v súvahe.

- Účtovné prípady,  spôsobujúce  vznik výnosov a vznik nákladov,  ako činiteľov,  

  z ktorých sa zistí výsledok hospodárenia – zisk alebo strata.

 

 

P 6 - Oceňovanie majetku a záväzkov v účtovníctve

1. Podstata  oceňovania

2. Oceňovacie veličiny - ceny

3.  Základné spôsoby oceňovania

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

1. Podstata  oceňovania

 

Obsah účtovnej informácie o stave jednotlivých druhov majetku a záväzkov je určený zložkami :

naturálnym (hmotným) vyjadrením vo fyzických jednotkách

 

priradením oceňovacej veličiny (ceny) k takto vyjadrenému majetku.

(hodnotové vyjadrenie)

 

Oceňovanie – spôsob vyjadrovania jednotlivých súčastí majetku a záväzkov v peňažných jednotkách (cenách).

 

Použitý spôsob ocenenia majetku priamo ovplyvňuje :

výšku vykazovaných aktív a pasív

 

výšku vykazovaného výsledku hospodárenia.

 

Objektom oceňovania sú :

 

jednotlivé časti majetku a záväzkov podniku

podnik ako celok

 

Podnik oceňuje majetok a záväzky ku dňu ocenenia :

  1. ku dňu vzniku (zápisu účtovného prípadu
  2. ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
  3. k inému dňu ak to vyžaduje iný zákon

 

2. Oceňovacie veličiny – ceny

Oceňovacie veličiny (oceňovacie základne) – príslušné druhy cien, ktoré používajú pri oceňovaní majetku a záväzkov.

 

Jednotlivé druhy cien sa zatrieďujú z časového a obsahového hľadiska :

  1. ceny minulosti (historické)
  2. ceny prítomnosti (bežné)
  3. ceny budúcnosti (vopred stanovené, rozpočtované, plánované)

 

 

DRUHY   CIEN

 

       z hľadiska času                                                z hľadiska  obsahu

       ceny  minulosti (historické)                      obstarávacia cena

                                                                           vlastné náklady

                                                                           menovitá hodnota          .        

       ceny prítomnosti (bežné)                           reprodukčná cena

                                                                            realizačná cena

                                                                            kurzová cena             .

       ceny budúcnosti                                         plánované ceny

                                                                           plánované vlastné náklady

                                                                           súčasná hodnota               .

 

1.  Ceny  historické :

A)  Obstarávacia cena – cena, za ktorú bol majetok obstaraný, a náklady,

     ktoré súviseli s jeho obstaraním (napr. prepravné, clo, poplatky,...).

B)  Ocenenie vlastnými nákladmi – oceňuje sa majetok vytvorený vlastnou

     činnosťou. Náklady tvoria priame náklady vynaložené na vytvorenie

     majetku.

C)  Menovitá hodnota (cena) – cena, ktorá je na príslušnom druhu majetku

     vyznačená (napr. peniaze, ceniny) alebo na ktorú majetok (pohľadávka)

     či záväzok znejú.

 

2.  Ceny  bežné :

A)  Reprodukčná cena – cena, za ktorú by bolo možné oceňovanú zložku  

     majetku toho istého druhu a v rovnakom rozsahu obstarať ku dňu jej

     ocenenia.

B)  Realizačná cena- cena ako výsledok jednania sa a dohody medzi predá-      

     vajúcim a kupujúcim.

 

3.  Ceny  budúcnosti :

Predstavujú všetky druhy predpokladaných pravdepodobných, vopred

stanovených cien (napr. pravdepodobné ceny na trhu v budúcnosti, vopred stanovené vlastné náklady.

 

3.  Základné spôsoby oceňovania

3.1.  Základné predpoklady oceňovania a všeobecné účtovné zásady pri  oceňovaní :

  1. zásada verného a pravdivého zobrazenia
  2. predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti podniku
  3. zásada opatrnosti
  4. predpoklad stálosti kúpnej sily peňažnej jednotky.

3.2.  Oceňovacie princípy :

  1. princíp historickej ceny
  2. princíp bežnej, dennej ceny
  3. realizačný princíp
  4. princíp nižšej ceny.

 

3.3.  Oceňovanie majetku a záväzkov podľa zákona o účtovníctve :

       Zákon stanovuje uplatnenie účtovných zásad a princípov oceňovania :

  1. akruálny princíp
  2. princíp peňažných tokov
  3. zásada opatrnosti
  4. princíp nižšej ceny

 

 

 

      Jednotlivé zložky majetku a záväzkov sa v bežnom účtovníctve :

Druh majetku alebo záväzku :                        Použitá oceňovacia veličina :

 

1. Hmotný majetok (okrem zásob) :

   a) nakúpený                                              obstarávacia, reprodukčná

   b) vytvorený vlastnou výrobou                 vlastné náklady

2. Zásoby :

   a) nakúpené                                               obstarávacia

   b) vytvorené vlastnou činnosťou               vlastné náklady

3. Peňažné prostriedky a ceniny                    menovitá hodnota

4. Cenné papiere a deriváty, podiely na ZI  obstarávacia cena                  

5. Pohľadávky a záväzky :

   a) pri ich vzniku                                           nominálna hodnota

   b) pohľadávky nadobudnuté odplatne

        a vkladom do základného imania          obstarávacia cena

6. Nehmotný majetok :

   a) nakúpený                                                  obstarávacia

   b) vytvorený vlastnou činnosťou                vlastné náklady, reprodukčná

                                                                           (nižšia)

 

P5 Účet, účtovné zápisy

  1. Účet – podstata, forma
  2. Účty súvahové, výsledkové
  3. Princíp podvojnosti, súvzťažnosť účtov
  4. Druhy účtov
  5. Dokumentácia účtovných prípadov

´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´

1.1. Účet – podstata, forma

Účet – dvojstranné účtovné pole, na ktorom sa účtuje o rovnakom obsahu, napr. o peniazoch v pokladnici, úvere, apod.

 

Účet má rôzne formy. Najzrozumiteľnejšia je  T – forma, kde  :

  1. ľavá strana sa označuje výrazom: Má dať, (MD,Debet, Na vrub)
  2. pravá strana : Dal (D, Kredit, V prospech).

 

Toto usporiadanie umožňuje oddelenie prírastkov od úbytkov.

Účet je označený : - názvom,

                               - číselným znakom    

MÁ  DAŤ               Číselný znak – názov účtu                    DAL            

Účtovné zápisy :                                         Účtovné zápisy :

                          - na strane MD                                                       - na strane D

- na dlžníckej strane                                              - na veriteľskej strane

- na debetnej strane                                               - na kreditnej strane

- na ťarchu účtu                                                     - v prospech účtu    

 

 

     

1.2.  Účty súvahové, výsledkové

Pri rozklade súvahy do sústavy účtov :

  1. účty aktívne
  2. účty pasívne

 

  1. účty súvahové
  2. účty výsledkové

   

Obrat príslušného účtu : pohyb na jednotlivom účte (prírastky alebo úbytky)

 

1.3.  Princíp podvojnosti, súvzťažnosť účtov

Každá hospodárska operácia vstupujúca do účtovníctva vyvoláva zmenu vždy na dvoch účtoch, t.j. na jednom účte sa zapíše čiastka na stranu Má dať

a v druhom účte (rovnaká čiastka) na stranu dal. To je princíp podvojnosti.

 

Zmena účtu A má súvzťažný zápis, ako zmenu, zápis na účte B.

Oba tieto účty, na ktoré sa účtuje ten istý účtovný prípad sú  súvzťažné účty.

Účtovný prípad sa zachycuje na súvzťažné účty účtovným zápisom.

Zápis na dvoch súvzťažných účtoch sa nazýva podvojný účtovný zápis.

Účtovná sústava založená na podvojnosti účtovných zápisov predstavuje

podvojné účtovníctvo – podvojnú účtovnú sstavu.

 

Podvojnosť účtovných zápisov má :

  1. formálnu stránku
  2. ekonomickú (vecnú) stránku :  = právne hľadisko

                                                          = ekonomické hľadisko    

                   

1.4.   Druhy účtov

Okrem formálnej stránky účtov je dôležitý obsah a funkcia účtov pri zobra-

zení majetku, zdrojov majetku, nákladov a výnosov.

 

Účty (jednoduché) možno podľa ich obsahu rozdeliť :

súvahové : - aktív : . kalkulačné

                                       . hlavné

                                       . vedľajšie : - dopravné

                                                                      - opravné

                        - pasív

 

výsledkové : - nákladov

                           - výnosov

                           - operačno – výsledkové

závierkové

podsúvahové

 

1.5.  Dokumentácia účtovných prípadov

1.  Zásada dokladovosti

Účtovníctvo je prísne dokladovou evidenciou, t.j. hospodárske a účtovné operácie sa stávajú účtovným prípadom prostredníctvom účtovných dokladov.

 

Účtovné doklady sú originálne písomnosti, v ktorých sú prvotne zazna- menané tie operácie, ktoré majú byť zobrazené v účtovníctve.

V účtovných dokladoch sa zachycujú :

  1. hospodárske operácie
  2. účtovné operácie.

Účtovné doklady plnia funkcie :

  1. preukazujú, dokladujú účtovný prípad
  2. overujú uskutočnené účtovné prípady.

Bez účtovného dokladu nemožno urobiť žiaden účtovný zápis, pretože každý účtovný zápis musí byť doložený účtovným dokladom.

Z funkcie účtovných dokladov vyplýva zásada dokladovosti.

 

2. Druhy účtovných dokladov

Účtovné doklady sa vyhotovujú ihneď po zistení skutočností, ktoré sa nimi dokladujú, v slovenskom jazyku.

 

Účtovné doklady :

  1. podľa obsahu : - externé : = prijaté

                                                        = vydané

                                      - interné

  1. podľa počtu

prípadov        :  - jednotlivé

                          - zberné (súhrnné)

 

3.  Náležitosti účtovných dokladov

Kvalita účtovných informácií je daná kvalitou prvotných záznamov hospodárskych a účtovných operácií na dokladoch.

 

Zákon o účtovníctve stanovuje náležitosti :

  1. označenie
  2. opis obsahu, označenie účastníkov
  3. peňažný údaj, iný údaj o množstve a cene
  4. dátum vyhotovenia
  5. dátum uskutočnenia účtovného prípadu
  6. podpis zodpovednej osoby (za účtovný prípad, za jeho zaúčtovanie)
  7. označenie účtov (kontácia)

Neoddeliteľnou súčasťou účtovných dokladov sú potvrdzujúce písomnosti.

Účtovné doklady sú zároveň aj daňovými dokladmi–majú daňové náležitosti.

 

4.  Obeh účtovných dokladov

   Obeh účtovných dokladov – proces pohybu dokladov v podniku od ich príchodu (externé) alebo ich vyhotovenia v podniku (interné) až po ich archiváciu.

Plán obehu dokladov – pomáha zladiť presnosť a pohotovosť účtovníctva v súlade s organizačným poriadkom.

 

Obsahuje :

- mená a funkcie zodpovedných osôb, ktoré sú oprávnené nariaďovať,  

 schvaľovať a preskúmavať hospodárske operácie,  

- lehoty na vyhotovenie a spracovanie dokladov.

 

Proces spracovania – likvidácia účtovných dokladov obsahuje činnosti :

  1. triedenie a očíslovanie účtovných dokladov
  2. preskúmanie vecnej a formálnej správnosti účtovných dokladov
  3. určenie a zapísanie účtovacieho prípadu
  4. zaúčtovanie dokladu podľa účtovacieho predpisu
  5. archivovanie dokladov a ich skartácia.

 

5. Úschova účtovných písomností

  Účtovné písomnosti a záznamy a záznamy na technických nosičoch dát,

ktoré nie sú potrebné na bežné účtovné práce a z ktorých možno vytvoriť ucelené súbory, sa ukladajú oddelene  od iných  písomnosti v   účtovnom archíve

 

Archívna kniha

 

Uschovacie lehoty pre účtovné písomnosti :

  1. účtovná závierka, výročná správa
  2. mzdové listy
  3. účtovné doklady
  4. projektovo-programová dokumentácia
  5. inventárne karty
  6. zoznam číselníkov, symbolov, skratiek
  7. písomnosti pre daňové, správne, trestné, občianske, súdne a iné konania.

Vyradenie (skartácia)

 

  1. Účtovné zápisy a účtovné knihy

2.1. Účtovné zápisy

         Účtovné prípady v priebehu účtovného obdobia sa zaznamenávajú v písomnej forme účtovnými zápismi na základe účtovných dokladov v účtovných knihách.

 

Účtovné zápisy:

  1. zrozumiteľné
  2. prehľadné
  3. trvanlivé
  4. v slovenskom jazyku

 

Účtovné zápisy usporiadané :

  1. z časového hľadiska (chronologicky)
  2. z vecného hľadiska (systematicky)

 

 

 

2.2. Účtovné knihy

Podniky, ktoré vedú podvojné účtovníctvo, vedú účtovné knihy  v postupnosti :

  1. denník (z časového hľadiska)
  2. hlavná kniha  (z vecného hľadiska)
  3. knihy analytickej evidencie (podľa rozhodnutia účt.jednotky)

1.  Denník

Denník – účtovná kniha, v ktorej sú účtovné záznamy usporiadané časovo.

Hlavný denník (všeobecný) :

     - ďalšie (čiastkové) denníky :  . pokladničný denník (pokladničná kniha)

                                                        .  denník prijatých faktúr

                                                        .  denník vystavených faktúr

Kontrolná funkcia – preukázanie úplnosti účtovníctva.

2.  Hlavná  kniha

Hlavná  kniha – ucelená sústava syntetických účtov, ktoré sa v podniku používajú. (Ucelenosť vyplýva z podvojnosti účtovníctva, z bilančného princípu, zápisy vždy podvojne a súvzťažne).

 

Hlavná kniha vychádza z triedenia údajov v denníku, preto sa v nej prepája časové triedenie s vecným triedením.

 

Hlavná kniha na syntetických účtoch súvahových i výsledkových sleduje stav a pohyb aktív, pasív, nákladov a výnosov utriedených vecne.

 

Syntetické účty hlavnej knihy obsahujú tieto sumy :

  1. začiatočné stavy účtov (súvahových) ku dňu otvorenia HK
  2. súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal účtov, najviac za mesiac
  3. zostatky súvahových účtov a stavy výsledkových účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.

 

2.2.1 Knihy analytickej evidencie

Obsahujú potrebné analytické účty. AÚ majú poskytnúť podrobnejšie údaje k daným syntetickým účtom.  Sú rozkladom niektorých syntetických účtov podľa potrieb riadenia.

 

Zhoda medzi AÚ a im zodpovedajúcich účtov syntetických sa overuje pomocou kontrolnej súpisky.

 

 

Právnická osoba účtovné knihy :

  1. otvára
  2. uzaviera

                   

2.2.2  Vnútorný kontrolný systém účtovníctva

Proces spracovania účtovných informácií :

  1. účtovný doklad  
  2. denník
  3. hlavná kniha
  4. knihy analytickej evidencie
  5. účtovná uzávierka
  6. účtovná závierka
  7. účtovné výkazy

Aby účtovníctvo a účtovná závierka poskytovala správny obraz o finančnej a výnosovej situácii podniku a zmenách vo finančnej situácii, treba skontro-lovať správnosť údajov zachytených v účtovníctve.

 

3.1.  Kontrola formálnej správnosti

Charakteristickým rysom a prednosťou účtovníctva je, že má v sebe zabudovaný kontrolný systém, ktorý umožňuje viesť účtovníctvo : úplne, preukázateľne, vierohodne.

 

Patria sem kroky :

  1. preskúmanie účtovných dokladov
  2. súbežný zápis účtovných zápisov z hľadiska časového i vecného
  3. kontrolné súpisky analytických účtov
  4. overovanie základných väzieb procesu spracovania účtovných informácií

pomocou kontrolných čísiel, alebo väzieb

  1. zostavovanie predvahy.

 

3.2.  Inventarizácia

Prostriedok kontroly vecnej správnosti účtovníctva, t.j. jeho zhody so skutočným stavom jednotlivých druhov majetku a so skutočnými záväzkami podniku.

Fyzická inventúra zistenie skutočného stavu majetku hmotného charakteru,

príp. i nehmotného charakteru (softvér)

Dokladová inventúra – zisťovanie skutočného stavu majetku alebo záväzkov prostredníctvom účtovných dokladov, zmlúv, korešpondencie.

 

ETAPY  INVENTARIZÁCIE

INVENTARIZÁCIA :

INVENTÚRA ( fyzická, dokladová)  -  inventúrny súpis

POROVNANIE INVENTÚRNEHO SÚPISU S ÚDAJMI ÚČTOVNÍCTVA

ÚRČENIE INVENTARIZAČNÝCH ROZDIELOV

USPORIADANIE INVENTARIZAČNÝCH ROZDIELOV

NÁVRHY OPATRENÍ

POSÚDENIE SÚLADU OCENENIA V ÚČTOVNÍCTVE SO SKUTOČNOSŤOU

INVENTARIZAČNÝ ZÁPIS

 

3.3.  Inventúra a inventúrny súpis

Účtovníctvo dáva odpoveď na dve otázky o podniku :

  1. o majetku podniku a jeho zdrojoch na začiatku účtovného obdobia (na začiatku svojej existencie)
  1. o zmene stavu majetku a jeho zdrojoch ku koncu

účtovného obdobia (hospodárenie v priebehu obdobia)

 

 Odpoveď na tieto otázky poskytujú metodické prostriedky

účtovníctva :  - inventarizácia

                       - súvaha.

 

INVENTARIÁCIA

– zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov nielen   v peňažných, ale aj vo fyzických jednotkách   (inventúrou) a porovnanie skutočného (zisteného) stavu so stavom vykázaným v účtovníctve a vyčíslenie prípadných rozdielov, ich usporiadanie a zaúčtovanie.

 

INVENTÚRA

– je činnosť zisťovania a súpisu majetku a záväzkov podniku k určitému časovému

  momentu (dátumu) v jednotkách množstva ( kg, ks, apod.) a v peňažných  

  jednotkách.

  Podľa charakteru zisťovaného majetku a záväzkov:

  „ fyzická inventúra

  „ dokladová inventúra.

 

INVENTÚRNY  SÚPIS - zoznam jednotlivých druhov majetku a záväzkov, pri ktorých sa vykonala inventúra.

Porovnanie inventúrneho súpisu a súvahy

Inventúrny  súpis :        Súvaha :

1. informácia k určitému dátumu        1. informácia k určitému dátumu

2. detailné informácie        2. globálne informácie

3. štruktúra majetku a záväzkov        3. štruktúra majetku a záväzkov

   v jednotkách množstva a v hod-        v hodnotovom vyjadrení

   notovom vyjadrení

4. prehľad pohľadávok a záväzkov        4. prehľad pohľadávok a záväzkov

   menovite podľa osôb        bez menovitého prehľadu

5. zostavuje sa v tabuľkovej forme        5. zostavuje sa v účtovnej forme  

6. nezverejňuje sa        6. zverejňuje sa podľa povinnosti

        na zverejňovanie

SÚVAHA  (bilancia) –

prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného) vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza, k určitému dňu.

 

 

P4 – Zásoby (podstata, členenie, oceňovanie,  účtovanie)

  1. Charakteristika zásob

Zásoby : súčasť obežného majetku, nie sú určené pre dlhodobé používanie, ich potreba súvisí s bežnou prevádzkovou činnosťou,

   Zložky zásob sa :

jednorázovo spotrebúvajú

vytvárajú vo výrobnej , inej činnosti podniku,

vznikajú premenou z iných majetkových zložiek.

 

Môžu byť kryté vlastnými alebo cudzími zdrojmi.

 

Zásoby sa členia na skupiny (podľa oceňovania) :

  1. nakupované,
  2. vyrobené vlastnou hospodárskou činnosťou,
  3. ostatné.

 

Vymedzenie  zásob :

1. Skladovaný materiál : - suroviny                - pomocné látky,        - prevádzkové látky,

- náhradné dielce,        - obaly,        - hnuteľné veci s dobou použiteľnosti do 1 roka,

- drobný hmotný majetok.

 

2. Rozpracovaná výroba : - nedokončená výroba,        - polotovary vlastnej výroby.

3. Tovar

4. Výrobky

5. Zvieratá

 

4. 2.  Oceňovanie zásob

    Zásoby sa oceňujú v zásade v historických cenách :

Nakupované : v skutočných obstarávacích cenách

Zásoby vytvorené vlastnou činnosťou : vlastnými  nákladmi

Ostatné (obstarané bezplatne, prebytky, odpad, ai. :na základe odborného odhadu.

Viesť zásoby na sklade v historickej cene možno spôsobmi:

individuálne obstarávacie ceny

metóda FIFO (rovnaký druh)

priemerom

    V rámci jedného syntetického účtu nemožno používať súbežne metódu priemeru

     a metódu FIFO.

Vyskladnenie zásob sa vždy oceňuje v cenách, v ktorých sa zásoby oceňujú na sklade.

 

4.3.  Evidencia a účtovanie zásob

Dôsledná evidencia a zúčtovanie :

                  - v priebehu účtovného obdobia,

                   - ku dňu zostavenia účtovnej závierky.

Kolobeh zásob :

  1. nakupované : - nákup,

                              - skladovanie,

                              - vyskladnenie.  

  1. vytvorené vlastnou činnosťou : - vytvorenie,

                                                            - skladovanie,

                                                            - predaj.

 

Účtovanie :  Trieda 1 - Zásoby

                     11 -  Materiál

                     12 -  Zásoby vlastnej výroby

                     13 -  Tovar

                     19 -  Opravné položky k zásobám

Účtovanie obstarania a úbytkov – spôsoby :

  1. spôsob A
  2. spôsob B

 

4.4.   Inventarizácia a analytická evidencia zásob

Inventúra zásob : fyzická

                              dokladová

Inventarizácia zásob plní úlohy :

  1. overuje sa ňou, či ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa skutočné stavy zásob zhodujú so stavmi v účtovníctve,
  2. zisťuje sa ňou : - reálnosť ocenenia zásob,

                                - doloženie stavu účtovnými dokladmi,

                                - podklady pre účtovné prípady,

                                - dôvody pre zmenu metódy oceňovania.          

Inventarizačné rozdiely :

  1. manko,
  2. prebytok,
  3. škoda,
  4. prirodzený úbytok.

Analytická evidencia - vedie sa :

  1. podľa druhov, skupín na skladových kartách
  2. podľa potrieb finančného riadenia podniku

AE obsahuje najmä :  identifikáciu zásob, ich označenie, dátum obstarania, dátum vyskladnenia, používaný spôsob oceňovania, údaje o množstve.

 

 

27

Stiahnuté z www.frown.szm.sk

Stiahnuté z www.frown.szm.sk