Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Účtovníctvo
Rozsiahli materiál na skúšku (namiesto skrípt) (uct1_rel.doc)
FSEV TU AD OKRUHY ÚČTOVNÍCTVO ZS 2003/2004
- Predmetom účtovníctva je účtovanie skutočností o :
2. Účtovným obdobím je :
3. Ktoré základné právne normy upravujú účtovníctvo u nás od 1.1.2003 :
4. Charakterizujte organizáciu účtovného informačného systému podniku
5. Účtovná jednotka (právnická osoba) vedie účtovníctvo odo dňa: do dňa:
6. Čo sa rozumie účtovným záznamom ? Účtovnými záznamami sú najmä :
7. Účtovná jednotka vedie účtovníctvo a zostavuje účtovnú závierku v peňažných
jednotkách : - akej meny, jazyku
8. Zobrazenie skutočnosti v účtovnej závierke je : - verné, ak ..... - pravdivé, ak ....
9. Účtovná jednotka vedie účtovníctvo : - správne, úplne, preukázateľne,
zrozumiteľne, spôsobom zaručujúcim trvalosť záznamov, ak ...
1O. Vymenujte hlavných používateľov účtovných informácií
11. Inventarizáciou účtovná jednotka overuje :Inventúrny súpis musí obsahovať
tieto údaje : Inventarizáciou rozumieme .... Etapy inventarizácie (min.6)
Aký stav môže byť jej výsledkom
12. Členenie neobežného (investičného) majetku:
13. Členenie obežného majetku
14. Zdroje majetku
15. Definujte hospodársku a účtovnú operácia, rozdiel medzi nimi
16. Čo je účet, druhy účtov, aké náležitosti má účet
17. Účtovný doklad (definícia, funkcie, druhy, náležitosti)
18. Aké účtovné knihy používajú podniky, ktoré vedú podvojné účtovníctvo
19. Definujte účtovú osnovu, aké účtové osnovy sú u nás v platnosti, kto vydáva
účtové osnovy a postupy účtovania
20. Účtový rozvrh (popis, vzťah k účtovej osnove), vymenujte účtové triedy pre
podnikateľa
21. Účtovná závierka (definícia, súčasti účtovnej závierky pri podvojnom
účtovníctve, okruh používateľov informácií účtovnej závierky)
22. Pravidlá účtovania na účtoch aktív a pasív (začiatočné stavy, obraty, súčty,
konečné zostatky – zobraziť)
23. Súvaha : definícia, štruktúra, druhy, vzťah k inventúrnemu súpisu, vyjadriť
základnú súvahovú (bilančnú) rovnováhu
24. Oceňovanie ( podstata, objekt oceňovania, druhy cien z hľadiska času
a z hľadiska obsahu)
25. Peňažné prostriedky (definícia, zdroje, oceňovanie, inventarizácia)
26. Zásoby (charakteristika,členenie,oceňovanie,inventarizácia)
27. Dlhodobý nehmotný a hmotný majetok
TÉZY NENAHRADZUJÚ LITERATÚRU.
Fakulta sociálno - ekonomických vzťahov ÚČTOVNÍCTVO I. - PREDNÁŠKY
Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––––
P 1 - Účtovníctvo ako súčasť informačného systému
(podstata, význam, vývoj účtovníctva, predmet účtovníctva)
1.1.1. Podstata účtovníctva
Existencia : - vlastníkov
- výmenných vzťahov
- peňazí
- úveru
Ú vzniklo v prostredí s určitým stupňom hospodárskeho vývoja, jeho predmet a metóda zisťovania informácií sa vzťahujú k presne vymedzenému hospodárskemu celku.
Ú prispieva k rozvoju hospodárskeho subjektu tým, že :
- umožňuje poskytuje prehľad o finančnej situácii (zisťuje mieru
zhodnotenia vstupov vo vzťahu k výstupom)
- pomáha pri ochrane majetku,
- poskytuje informácie pre rozhodovanie.
Ú je predovšetkým podnikovou disciplínou a je tak nástrojom riadenia podniku. Poskytuje zároveň informácie pre odvetvovú úroveň, ale aj pri národnom a medzinárodnom meradle.
Definície účtovníctva :
1. Prof. Soukupová:
Účtovníctvo predstavuje relatívne uzatvorený a vnútorne usporiadaný systém informácií, ktorý poskytuje informácie v peňažnom vyjadrení o hospodárskej činnosti podniku a o výsledku tejto činnosti, t.j. poskytuje informácie o majetku podniku, vlastnom imaní, záväzkoch, nákladoch výnosoch a hospodárskom výsledku.
2.Slovník základných pojmov:
Účtovníctvo – činnosť, pri ktorej sa zaznamenáva stav a zmeny majetku, záväzkov a imania, náklady a výnosy v peňažnom vyjadrení s cieľom zostaviť po skončení účtovného obdobia majetkový a výsledkový odpočet.
1.1.2. Účtovníctvo – nástroj riadenia
Pre pochopenie podstaty, vnútornej štruktúry a funkcií účtovníctva má zásadný význam chápanie riadenia podniku, ktorý je subjektom :
- ekonomickým
- sociálnym,
- finančným a účtovným.
Podnik - samostatná ekonomická jednotka : tvorba materiálnych a duchovných statkov,
poskytovanie služieb,
Podnik – sociálna jednotka : poskytuje pracovné príležitosti,
zabezpečuje primeranú sociálnu starostlivosť,
Pre plnenie týchto funkcií podnik musí stanoviť : - ciele
- prostriedky (hmotné i ľudské)
- informácie na dosiahnutie cieľa.
Podnik – finančná jednotka má cieľ : - dosiahnuť zisk ako výsledok svojej činnosti,
- udržať si schopnosť plniť záväzky,
- podnikateľskú činnosť uskutočňovať hospodárne.
Pre riadenie podniku sú všetky ciele rovnako významné, každý z nich sa však stáva prvoradým v inom časovom horizonte v riadení podniku.
1.1.3. Informačný systém podniku a účtovníctvo
Predpokladom pre účinné riadenie je existencia nástroja, ktorým problémy možno riešiť optimálne. Týmto nástrojom v podnikovej sfére je informačný systém.
Informačný systém podniku je sústavou záznamov hospodárskych javov, ktoré prebiehajú v podniku, a z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v procese riadenia.
Ú je svojou podstatou a významom informačný systém a je tak podstatnou súčasťou informačného systému podniku.
Podnik je účtovnou jednotkou, pretože v účtovníctve sa ekonomické skutočnosti vyjadrujú a merajú vždy vo vzťahu k určitému ekonomickému celku. To má význam pre výklad účtovných informácií, ktoré sú obsiahnuté v účtovných písomnostiach.
Informácia - všeobecne sa rozumie údaj alebo správa, ktorá znižuje neurčitosť našich poznatkov o skúmanej skutočnosti. Informácie o hospodárskej činnosti podniku poskytuje účtovníctvo.
Tieto informácie majú charakter :
- poznávací, t.j. záznamy v účtovníctve o uskutočnených hospodárskych javoch v hodnotovom vyjadrení umožňujú poznať priebeh hospodárskej činnosti podniku,
- riadiaci, t.j. záznamy účtovníctva zhrnuté v účtovných výkazoch sú podrobené rozborom. Výsledky rozborov sú využívané na hodnotenie priebehu hospodárskej činnosti, pre riadenie a prípravu podnikateľských rozhodnutí, t.j. ovplyvňovaniu budúceho vývoja podniku.
Účtovná jednotka – právnické osoby (§ 21OZ) a fyzické osoby –podnikatelia § 1,§2 zákona o účtovníctve.
Účtovná jednotka sa odlišuje od tzv. právneho subjektu.
Účtovná jednotka – relatívne uzavretý celok, za ktorý sa vedie účtovníctvo a je zostavovaná účtovná
závierka. Účtovnými jednotkami sú právnické i fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, fyzické osoby, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť podľa zvláštnych predpisov, pokiaľ preukazujú pre daňové účely svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie , zbezpečenie a udržanie príjmov, rozpočtové a príspevkové organizácie.
1.2. Úlohy, predmet a funkcie účtovníctva
1.2.1. Úloha v riadení podniku
Riadenie podniku : proces, ktorý má fázy : a) rozhodovanie
b) realizácia rozhodnutia
c) kontrola.
Vo všetkých fázach riadiaci manažment musí získať informácie, na základe ktorých :
- prijíma rozhodnutie,
- usmerňuje dianie v podniku
- kontroluje splnenie cieľov (na základe výsledkov) a ovplyvňuje budúci vývoj.
Účtovníctvo aj keď má najtesnejší vzťah k fáze kontroly, má významnú úlohu v celom procese riadenia.
Účtovníctvo je chápané ako veda i ako praktická činnosť, ktoré sa zaoberá :
- zberom,
- zaznamenávaním,
- triedením (klasifikáciou),
- sumarizáciou,
- interpretáciou,
- odovzdávaním
informácií všetkým jeho používateľom, takým spôsobom, aby na základe nich mohli prijímať príslušné podnikateľské rozhodnutia.
1.2.2. Cieľ a predmet účtovníctva
Cieľ účtovníctva : podávať, prostriedkami účtovníctva verný a pravdivý obraz o majetkovej, výnosovej a finančnej situácii podniku.
Predmetom účtovníctva je :
- majetok
- záväzky
- vlastné imanie (rozdiel majetku a záväzkov)
- náklady, príp. výdavky
- výnosy, príp. príjmy
- hospodársky výsledok, príp. výsledok hospodárenia.
Skutočnosti, ktoré tvoria predmet účtovníctva musia byť zobrazené (zúčtované a vykázané)
v tom období, v ktorom vecne a časovo súvisia, t.j. v účtovnom období.
Základné metodické prostriedky používa účtovníctvo na splnenie cieľa a podľa obsahu predmetu:
- dokumentácia (účtovné doklady)
- oceňovanie
- účty a podvojný zápis
- inventarizácia
- účtovné výkazy, resp. účtovná závierka
- ďalšie metodické prostriedky na spracovanie a zovšeobecňovanie účtovných zápisov.
1.2.3. Funkcie účtovníctva
Účtovníctvo hodnotovo zobrazuje podnikovú štruktúru a procesy pre potreby používateľov účtovných informácií. Plní tak viacero funkcií :
- DOKUMENTAČNÁ FUNKCIA
- INFORMAČNÁ FUNKCIA
- KONTROLNÁ FUNKCIA
- ZÁKLADŇA PRE ROZHODOVANIE
1. Dokumentačná funkcia je plnená tak, že údaje účtovníctva ukazujú (dokumentujú)
dianie v podniku v súčasnosti a čo sa bude diať v budúcnosti, tak vnútri podniku, ako
aj vo vzťahu k jeho okoliu.
2. Informačná funkcia predstavuje zaznamenávanie a poskytovanie účtovných informácií, ktoré umožňuje ich používateľom prijímať správne ekonomické rozhodnutia. Účtovníctvo zaznamenáva sústavne hospodárske operácie, z ktorých vyplývajú ekonomické dôsledky, a tým je daná jeho nezastupiteľná funkcia.
Informačné požiadavky používateľov možno rozdeliť na :
- všeobecné, základné používané všetkými
- špeciálne, ktoré uplatňujú iba niektoré skupiny používateľov.
Hlavní používatelia účtovných informácií
- vlastníci podniku
- manažéri (vedenie podniku)
- zákazníci (odberatelia)
- obchodní dodávatelia
- ostatní veritelia (napr. finanční)
- zamestnanci
- potenciálni investori
- vláda a jej inštitúcie
- verejnosť
- konkurenčné podniky.
3. Kontrolná funkcia – poskytované informácie slúžia na kontrolu, či podnik dosiahol
vopred stanovené ciele (plánované, resp. rozpočtované veličiny). Pri zmenách, resp.
odchýlkach vedenie prijíma korekčné rozhodnutia.
4. Základňa pre podnikové rozhodovanie – poskytuje informácie pre podnikové
a vnútropodnikové rozhodovacie procesy najrôznejšieho druhu a časového
horizontu.
Zisťuje, meria a hodnotí mieru zhodnotenia prostriedkov vkladaných vstupov do
výrobnej, obchodnej a i. činnosti, t.j. meria výnosnosť či rentabilitu (zisk/vložené
prostriedky) a hospodárnosť (účinnosť alebo úspornosť)
Okrem uvedených hlavných funkcií sú v literatúre, ale aj v praxi rozlišované ďalšie funkcie :
- vedením sústavných zápisov o podnikových javoch plní funkciu registračnú
- je dôkazným prostriedkom pre vedenie sporov, pri ochrane a uznaní práv vyplývajúcich zo vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom
- je základom pre vymeranie daňovej povinnosti
- je prostriedkom, ktorým sa profesionálni manažéri „skladajú účty“ vlastníkom podniku, t. j. ako spravujú a ochraňujú im zverený majetok a ako úspešne s ním podnikajú.
Široký rozsah požiadaviek kladených na účtovníctvo (t..j. plnením jeho funkcií) vyplýva zo skutočnosti, že účtovníctvo je systémom založeným na rigoróznych metodických princípoch a všeobecne uznávaných zásadách a že podáva verný obraz o skutočnostiach a to na základe informácií preukázateľných, úplných, spoľahlivých a čo najobjektívnejších.
1.2.4. Kvalita účtovných informácií
K najdôležitejším kvalitatívnym charakteristikám účtovných informácií patria :
- relevantnosť
- objektívnosť
- včasnosť
- zrozumiteľnosť
- porovnateľnosť.
Relevantné informácie pomáhajú používateľom predvídať vývoj, poskytujú im spätnú väzbu potrebnú na vyhodnotenie vopred prijatých rozhodnutí či prognóz.
Objektívnosť (nestrannosť) účtovných informácií zabezpečujú ich preukaznosť alebo overiteľnosť a nezaujatosť. Preukaznosť (overiteľnosť) = nezávisle overené. Nezaujatosť,
t.j. nie je daná prednosť záujmom jednej skupiny používateľov na úkor druhej.
Včasnosť – informácie majú byť k dispozícii v primeranom čase po skončení účtovného obdobia, na ktoré sa vzťahujú. Oneskorene predkladané informácie spôsobujú stratu ich relevantnosti.
Zrozumiteľnosť – účtovné informácie majú byť jasné, logické, nie zbytočné komplikované, pritom môžu byť aj stručné.
Porovnateľnosť – položky výkazov a hospodárskych operácií spoločné pre rôzne podniky sa majú rovnako merať, t.j. oceňovať a vykazovať (napr. konsolidácia).
1.3. Účtovný informačný systém
Na účtovné informácie zo strany používateľov sú kladené rozdielne požiadavky.
Také požiadavky môže zabezpečiť účtovníctvo len ako štruktúrovaný systém, ktorý je
tvorený prvkami (podsystémami).
Prvky účtovného informačného systému sa odlišujú znakmi :
- zameranie na špecifické potreby rôznych používateľov
- miera uplatnenia právnej regulácie pri zisťovaní a vykazovaní informácií
- použité metódy a techniky ich zisťovania
- stupeň spoľahlivosti zistených informácií
- časové intervaly vykazovaných informácií
ŠTRUKTÚRA ÚČTOVNÉHO INFORMAČNÉMU SYSTÉMU
(základné prvky účtovného informačného systému )
- FINANČNÉ ÚČTOVNÍCTVO (má právne stanovený obsah a formu)
- Účtovná závierka
- Bežné účtovníctvo (účtovné zápisy)
- MANAŽÉRSKE ÚČTOVNÍCTVO (nemá právne stanovený obsah a formu)
- Údaje plánov a rozpočtov
- Nákladové účtovníctvo a kalkulácie
1.3.1. Finančné účtovníctvo
Finančné účtovníctvo predstavuje sústavné zaznamenávanie všetkých hospodárskych operácií účtovného obdobia, ktoré vyjadruje vzťahy podniku ako celku k vonkajšiemu okoliu, napr. k odberateľom, dodávateľom, bankám a ďalším inštitúciám. Hovoríme o finančnom vyjadrení týchto vzťahov. Má dokumentačný charakter. Zohľadňuje požia-davky obchodných a daňových právnych predpisov a uspokojuje informačné potreby externých používateľov.
Finančné účtovníctvo poskytuje ucelený súbor hodnotových informácií o majetku, vlastnom imaní, nákladoch, výnosoch s cieľom zistiť hospodársky výsledok podniku.
Výsledkom finančného účtovníctva je zostavenie účtovnej závierky.
Vo finančnom účtovníctve sa musí dodržiavať zásady a účtovania platná pre podvojné účtovníctvo. Ide najmä o zásady :
- účtovné prípady doložené dokladmi
- vyjadrenie v peňažných jednotkách
- podvojný účtovný zápis
- inventarizácia majetku a záväzkov.
1.3.2. Manažérske účtovníctvo
Manažérske účtovníctvo – subsystém účtovníctva zameraný na získanie informácií pre potreby riadenia ahlavne pre rozhodovanie riadiacich pracovníkov.
Manažérske účtovníctvo poskytuje ekonomické informácie, ktoré potrebuje vedenie podniku pre efektívne rozhodovanie a kontrolu riadených procesov.
Obsah manažérskeho účtovníctva tvoria :
- nákladové účtovníctvo
- kalkulácia nákladov, cien a rôzne nákladové výpočty
- sústava rozpočtov (rozpočtovníctvo)
- metódy finančnej kontroly
- metódy a systémy vnútornej kontroly.
Nákladové účtovníctvo (vnútropodnikové, prevádzkové) podobne ako finančné, posky-
tuje informácie o javoch, ktoré vznikli v minulosti. Podáva obraz najmä o nákladoch nielen z hľadiska nákladových druhov, ale predpokladá členenie podniku na menšie zúčtovacie jednotky (nákladové miesta, zodpovednostné strediská a pod., podľa ktorých
sleduje vznik nákladov a výnosov a ich rozdiel–vnútropodnikový výsledok hospodárenia.
Funkciou nákladového (vnútropodnikového) účtovníctva je zabezpečovať potrebné informácie pre operatívne riadenie.
S nákladovým účtovníctvom (plánovaním a rozpočtovníctvom) súvisí kalkulácia nákladov. (Kalkulácia je spôsob výpočtu či stanovenia nákladov, resp. ceny na presne určenú jednotku vyrábaných výkonov podniku).
Rozpočet podniku spravidla tvoria :
- rozpočtová súvaha
- rozpočtová výsledovka
- rozpočet príjmov a výdavkov
- rozpočet investícií.
Manažérske účtovníctvo sa stáva nevyhnutnou podmienkou efektívneho riadenia, najmä v zložitejších ekonomických situáciách.
Rozdiely medz finančným a manažérskym účtovníctvom
1. F Ú :
- poskytuje informácie vonkajším subjektom o podniku finančnom stave podniku
- neobsahuje plánové informácie
- je zamerané na minulosť, na skutočne dosiahnuté výsledky
- má predpísaný obsah a formu vykazovania.
M Ú :
- poskytuje informácie pre riadiacich pracovníkov
- informácie nemajú určený rozsah, obsah, periodicitu a formu
- existujú rôzne varianty manažérske účtovníctva
2. M Ú – tu netreba dodržiavať všeobecne uznávané účtovné zásady pri zisťovaní, oceňovaní a zaznamenávaní príslušných javov tak, ako je to vo FÚ.
3. M Ú – nie je predpísaný podvojný zápis, nie je uplatnená systémovosť zápisov - využívajú sa aj naturálne jednotky.
4. M Ú – informácie nemusia byť také spoľahlivé ako informácie z FÚ.
5. MÚ – výkazy, prehľady a správy sa vyhotovujú v pravidelných intervaloch, ale aj nepravidelne podľa potrieb manažmentu.
1.4. Vývoj účtovníctva
1.4.1. Stručný vývoj
Súčasná úroveň metódy podvojného účtovníctva je výsledkom dlhodobého historického vývoja.
Evidencia majetku, počítanie, rozvoj výmeny, obeh peňazí, banková činnosť, rozmach
obchodu viedli k vytváraniu určitých foriem účtovníctva od staroveku.
Názov „účtovník“: v r. 1499 cisár Maximilián nariadil, aby na jeho dvore v Innsbrucku bol schopný a usilovný pisár, ktorý vie viesť knihy a tento pisár sa nazýval „účtovník“.
ETAPY VÝVOJA ÚČTOVNÍCTVA :
1. V starej dobe sa robili záznamy vo forme zápisov a poznámok.
2. Neskoršie sa jednotlivé položky zapisovali do denníka, teda z časového hľadiska.
Záznamy mali právny význam.
3. V 13. storočí sa objavujú zápisy na vecných účtoch (kontách), ustaľuje sa úprava
účtovania na „má dať“ a „Dal“.
4. To viedlo ku vzniku podvojného účtovníctva, v ktorom sa zachycovali všetky zložky
majetku i záväzkov. S tým súvisí aj vznik účtu hospodárskeho výsledku, t.j. účtu
ziskov a strát.
5. V roku 1494 bol v Benátkach publikovaný spis „ Súbor aritmetiky, geometrie,
pomerov a úmer“, ktorý vydal mních Luca Pacioli.
Tu sa objavujú :
- memoriál – časové hľadisko záznamov
- denník
- hlavná kniha.
6. Postupne sa upravila formálna stránka účtovníctva, vymedzil sa obsah účtovných
zápisov, denníkov. Zásluhou nemeckých teoretikov sa rozvíjalo účtovníctvo v dvoch
rovinách : - finančné účtovníctvo
- prevádzkové účtovníctvo.
Súčasne vznikajú kalkulácie nákladov a cien, neskoršie podniková štatistika
a nakoniec rozpočtovníctvo.
1.4.2. Vývoj účtovníctva na Slovensku
1. Jednoduché podnikové účtovníctvo od polovice 19. storočia postupne bol
nahradzovaný podvojnou sústavou. Od 18. storočia sa objavili prvé účtovné knihy.
2. Na začiatku 20. storočia bola zavedená dvojradová teória účtov a bola vydaná prvá
vysokoškolská učebnica.
3. V r. 1946 bol prijatý zákon č. 116/19946 Zb. o jednotnej organizácii podnikového
počtovníctva. V r. 1947 boli vydané smernice pre prevádzkové účtovníctvo.
4. Od r. 1952 boli vydané pre jednotlivé odvetvia „smerné účtové osnovy“
5. Od 1.1.1966 bola vydaná jednotná účtová osnova, smernice k nej a pravidlá pre
vedenie vnútropodnikového účtovníctva. Účtovníctvo bolo rozdelené na dva
okruhy:
- základné účtovníctvo
- vnútropodnikové účtovníctvo.
Tu došlo aj k oddeleniu výsledkových účtov od súvahových účtov.
6. K zmene charakteru a funkcie účtovníctva dochádza po roku 1989. Prejavilo sa to
v nových sústavách účtovníctva. Ich základ je v zákone o účtovníctve 431/2002 Z.z.
1.5 . PRÁVNA ÚPRAVA ÚČTOVNÍCTVA
1. Formálnu a vecnú úpravu účtovníctva :
- stanovuje štát prostredníctvom MF SR
- usmerňujú národné účtovné štandardy
2. Predmetom právnej úpravy sú :
- bežné účtovníctvo (metodika a postupy účtovania)
- účtovné výkazy, resp. účtovná závierka
3. Základné právne normy upravujúce účtovníctvo :
- Obchodný zákonník
- Zákon o účtovníctve (všeobecne záväzná právna norma)
- Opatrenia Ministerstva financií (podrobne stanovuje účtové osnovy a postupy v sústave podvojného i jednoduchého účtovníctva, formu a štruktúru
účtovnej závierky)
4. Účtovná štandardizácia – znamená dosiahnutie určitej potrebnej jednotnosti
v účtovníctve, jednotného ustáleného charakteru výkazov :
EÚ : smernica č. 4 z 25.7.1978 – účtov. závierka
smernica č. 7 z 13.6.1983 – KÚZ
smernica č. 8 z 10.4.1984 - o audítoroch
Medzinárodné účtovné štandardy
P 2 - Majetok a jeho krytie ako predmet účtovníctva
(majetok, triedenie, zdroje krytia majetku, inventúra)
2.1. MAJETOK :
1. Neobežný majetok :
Dlhodobý nehmotný majetok
Dlhodobý hmotný majetok
Dlhodobý finančný majetok
2. Obežný majetok :
Zásoby
Dlhodobé pohľadávky
Krátkodobé pohľadávky
Finančné účty (krátkodobý fin.majetok)
Iné aktíva – sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach.
2.2. Zdroje majetku podniku a ich triedenie
2.2.1. Vlastné imanie :
Základné imanie
Kapitálové fondy
Fondy zo zisku
Výsledok hospodárenia minulých rokov
Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie
2.2.2 Záväzky :
Rezervy
Dlhodobé záväzky
Krátkodobé záväzky
Bankové úvery a výpomoci
2.2.3. Časové rozlíšenie
Iné pasíva – sa vykazujú v účtovnej závierke v poznámkach
2.3.1. Účtovné chápanie majetku
Účtovníctvo sleduje stav a pohyb foriem majetku a jeho zdrojov.
Preto účtovníctvo sa na majetok pozerá z dvoch hľadísk :
- z hľadiska formy, v ktorej sa majetok nachádza,
- z hľadiska zdrojov, z ktorých sú jednotlivé zložky majetku financované
Dvojaké chápanie majetku vyplýva zo skutočnosti, že každý druh
majetku, s ktorým podnik hospodári, musel byť nadobudnutý z určitých konkrétnych zdrojov.
Tento dvojaký pohľad na majetok podniku je základom účtovníctva ako systému, je jeho ústrednou charakteristikou, východiskovým metodickým
znakom a je označovaný ako bilančný princíp.
Platí, že súčet majetku podľa formy rovná sa súčtu zdrojov majetku v peňažnom vyjadrení.
Ak sa postupne zmení objem majetku podľa formy, nutne sa musí zhodne zmeniť aj objem zdrojov.
Majetok usporiadaný :
- podľa formy (druhov) sa v účtovníctve súborne nazýva aktíva (jednotlivé zložky majetku – aktívami)
- podľa zdrojov financovania (krytia) sa súborne nazýva pasíva (každý jednotlivý zdroj – pasívum)
Platí bilančná rovnica :
aktíva = pasíva
Bilančný princíp a bilančná rovnica
Bilančný princíp je základom konštrukcie výkazu súvaha,
resp. bilancie, v ktorej platí bilančná rovnica :
AKTÍVA = PASÍVA
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
MAJETOK
podľa formy podľa zdrojov
v čom? odkiaľ z čoho?
AKTÍVA PASÍVA
P4 - Súvaha, vplyv hospodárskych operácií na súvahu
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
- Súvaha
- Vplyv hospodárskych operácií na súvahu
.........................................................................................................................
1. Súvaha
1.1. Podstata súvahy
1.2. Obsah súvahy
1.3. Forma súvahy
1.4. Druhy súvahy
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
1.1. Podstata súvahy
Účtovníctvo dáva odpoveď na dve otázky o podniku :
- o majetku podniku a jeho zdrojoch na začiatku účtovného obdobia (na začiatku svojej existencie)
- o zmene stavu majetku a jeho zdrojoch ku koncu účtovného obdobia (hospodárenie v priebehu obdobia)
Odpoveď na tieto otázky poskytujú metodické prostriedky účtovníctva :
- inventarizácia
- súvaha.
INVENTARIÁCIA
– zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov nielen v peňažných, ale aj vo fyzických jednotkách (inventúrou) a porovnanie skutočného (zisteného) stavu so stavom vykázaným v účtovníctve a vyčíslenie rozdielov a ich usporiadanie a zaúčtovanie.
INVENTÚRA - je činnosť zisťovania a súpisu majetku a záväzkov podniku k určitému časovému momentu v jednotkách množstva (kg, ks, m3 apod. ) a v peňažných jednotkách. Podľa charakteru zisťovaného majetku a záväzkov: - fyzická inventúra, - dokladová inventúra.
INVENTÚRNY SÚPIS - zoznam jednotlivých druhov majetku a záväzkov, pri ktorých sa vykonala inventúra.
SÚVAHA (bilancia) (prof. Soukupová) – prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného) vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza, k určitému dňu.
Súvaha je utriedený prehľad majetku, vlastného imania a záväzkov účtovnej jednotky k určitému dňu a v určitom ocenení. Uvádzajú sa v nej aktíva na ľavej strane a pasíva na pravej strane. Cieľom súvahy je informovať spoločníkov a ďalších používateľov o finančnej situácii účtovnej jednotky.
Bilancia – prehľad aktív a pasív k určitému časovému okamžiku v peňažnom vyjadrení.
AKTÍVA SÚVAHA PASÍVA
MAJETOK ZDROJE
Pôvodné cudzojazyčné označenie súvahy – „bilancia“ – pochádza z latinských slov bilanx libra, t.j. dvojramenná váha s dvomi miskami. Váha je v rovnováhe, ak sila pôsobiaca na jedno rameno váhy sa rovná protisile, alebo váhe pôsobiacej na jej druhé rameno, t. j. sú v stave rovnováhy – súvahy.
Porovnanie inventúrneho súpisu a súvahy
Inventúrny súpis : Súvaha :
1. informácia k určitému dátumu 1. informácia k určitému dátumu
2. detailné informácie 2. globálne informácie
3. štruktúra majetku a záväzkov 3. štruktúra majetku a záväzkov
v jednotkách množstva a v hod- v hodnotovom vyjadrení
notovom vyjadrení
4. prehľad pohľadávok a záväzkov 4. prehľad pohľadávok a záväzkov
menovite podľa osôb bez menovitého prehľadu
5. zostavuje sa v tabuľkovej forme 5. zostavuje sa v účtovnej forme
6. nezverejňuje sa 6. zverejňuje sa podľa povinnosti
na zverejňovanie
1.2. Obsah súvahy
Súvaha – jeden zo základných účtovných výkazov.
Má záväzne predpísané obsah a štruktúru.
Základnými účtovnými výkazmi sú :
- Súvaha – záväzné číselné označenie : Úč POD 1-01
- Výkaz ziskov a strát : (Výsledovka Úč POD 2-01
- Poznámky, ktorých súčasťou je výkaz – Prehľad peňažných tokov (cash-flow)
Formálne náležitosti – (uvedené v záhlaví súvahy) :
- názov, sídlo, IČO podniku, za ktorý je súvaha zostavovaný,
- označenie názvu Súvaha, dátum zostavenia súvahy,
- označenie strán súvahy, t.j. Aktíva a Pasíva.
Obsah a štruktúra súvahy – zobrazenie :
Aktíva SÚVAHA ku dňu... Pasíva
Sk Sk
Neobežný majetok ........ Vlastné zdroje (vlastné imanie) .......
Obežný majetok ........ Cudzie zdroje (záväzky) .......
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Vecná oblasť Právna oblasť
(druh, forma majetku) (pôvod majetku)
Členenie podľa likvidnosti Členenie podľa splatnosti
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Hodnotová rovnosť
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Hlavnými zložkami súvahy podniku sú :
- aktíva
- pasíva : - vlastné imanie
- záväzky (pasíva v užšom chápaní)
Aktíva – predstavujú tie druhy a formy majetku , ktoré majú pre podnik hodnotu, pretože sú schopné prispievať v budúcnosti k zabezpečeniu prírastku peňažných prostriedkov a tieto formy majetku sú vo vlastníctve podniku, resp. sú mu zverené do užívania.
Pasíva - pojem sa používa vo viacerých významoch. V účtovníctve pod pasívami rozumieme pravú stranu súvahy, vyjadrujú vlastné i cudzie zdroje majetku podniku, alebo nároky na aktíva všetkých osôb, ktoré príslušný majetok – aktíva – poskytli ( tzv. pasíva v širšom chápaní).
Nároky na aktíva podniku sú dvojakého charakteru :
- vlastné imanie – zásada účtovnej jednotky
- záväzky – právne hľadisko
Vykazovanie v účtovníctve :
- stále aktíva – podľa doby životnosti
- obežné aktíva – podľa ich likvidnosti
- záväzky – podľa doby ich splatnosti
Jednotlivé druhy aktív i jednotlivé druhy pasív sa uvádzajú v súvahe v peňažnom vyjadrení a tieto sumy sa označujú ako súvahové položky.
Zápis každého druhu majetku a jeho zdroja v súvahe v slovnom i peňažnom vyjadrení sa nazýva súvahová položka.
Súvahová (bilančná) rovnica a jej modifikácie :
1. AKTÍVA = PASÍVA
2. AKTÍVA = VLASTNÉ IMANIE + ZÁVÄZKY
3. AKTÍVA - ZÁVÄZKY = VLASTNÉ IMANIE
ZJEDNODUŠENÁ ŠTRUKTÚRA SÚVAHY
(možná forma súvahy v tzv. T – formy)
Aktíva Pasíva
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie A. Vlastné imanie :
I. Základné imanie
B. Neobežné aktíva : II. Kapitálové fondy
I. Dlhodobý nehmotný majetok III. Fondy zo zisku
II. Dlhodobý hmotný majetok IV. Výsl. hosp.min.rokov
III. Dlhodobý finančný majetok V. Výsl. hosp. za účt. ob.
C. Obežné aktíva B. Záväzky
I. Zásoby I. Rezervy
II. Dlhodobé pohľadávky II. Dlhodobé záväzky
III. Krátkodobé pohľadávky III. Krátkodobé záväzky
IV. Finančné účty IV. Bankové úvery a výpom.
D. Časové rozlíšenie C. Časové rozlíšenie
Aktíva celkom Pasíva celkom
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
1.3. Forma súvahy
Formálne usporiadanie súvahy :
- horizontálna – účtovná T - forma súvahy
- vertikálna - finančná (odpočtová) forma súvahy
1.4. Druhy súvahy
Súvaha je zostavovaná vždy k určitému súvahovému dňu a vždy
z určitých špecifických dôvodov.
DRUHY SÚVAH
EXTERNÁ : riadna (ročná) : - individuálna
- konsolidovaná
mimoriadna : - úvodná – otváracia
- likvidačná
INTERNÁ : polročná
štvrťročná
mesačná
Sumár - poznámky
Obsahom a základnou funkciou súvahy je prehľadne usporiadať majetok podniku v peňažnom vyjadrení a poskytnúť základ pre hodnotenie finančnej situácie podniku.
Podľa časového okamihu, ku ktorému sa súvaha zostavuje poznáme :
- otváraciu súvahu – zostavuje sa ku dňu :
vzniku účtovnej jednotky
vstupu do likvidácie
účinnosti vyhlásenia konkurzu alebo vyrovnania
- počiatočnú súvahu – zostavuje sa k počiatku účtovného obdobia,
- konečnú súvahu – zostavuje sa :
ku koncu každého účtovného obdobia
pri ukončení činnosti podniku (pri rozdelení, zlúčení, pri ukončení likvidácie podniku, apod.)
V metodike účtovníctva má dôležitý význam počiatočná a konečná súvaha.
Počiatočná súvaha predstavuje potenciál majetku, ktorý je pripravený vstúpiť v nasledujúcom účtovnom období do hospodárskej činnosti a meniť svoju formu.
Treba upozorniť, že súvaha je statický pohľad na stav a štruktúru podnikových aktív a pasív, že jediná súvaha necharakterizuje časový vývoj hospodárenia.
Na získanie dynamického pohľadu sa porovnávajú súvahy za viacero po sebe nasledujúcich období.
Základné účtovné obdobie z hľadiska priznania daní je jeden rok.
Pre potreby operatívneho riadenia je však treba mať informácie za kratšie časové intervaly. Preto sa stretávame so štvrťročnými a mesačnými účtovný-mi obdobiami. Využitie výpočtovej techniky pri spracovaní účtovníctva umožňujú skracovať intervaly medzi zostavovanými súvahami.
Okrem vyjadrenia stavu majetku má súvaha ďalšiu významnú funkciu : umožňuje vypočítať hospodársky výsledok – zisk alebo stratu.
2. Vplyv hospodárskych operácií na súvahu
2.1. Zmeny súvahových stavov
- Účtovné prípady, náklady, výnosy, zisk, strata
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
2.1. Zmeny súvahových stavov
Súvaha zobrazuje stav k určitému časovému momentu – statický pohľad.
Hospodárskou činnosťou podniku sa jednotlivé druhy majetku (hospodárske
prostriedky) dostávajú do pohybu, mení sa ich forma (kolobeh majetku), čo môže vyvolávať aj príslušné zmeny v zložení zdrojov. Pohyb majetku a jeho
zdrojov nastáva v dôsledku hospodárskych operácií.Vplyvom hospodárskych operácií sa tak menia stavy položiek súvahy.
Hospodárske operácie sú všetky javy a skutočnosti,ktoré spôsobujú
zmeny majetku a jeho zdrojov i vznik nákladov a výnosov podniku.
( Niekedy sú označované aj ako transakcie či obchodné prípady.)
Hospodárske operácie, ktoré sú predmetom zaznamenávania v účtovníctve (účtovania), sa nazývajú účtovné prípady.
Účtovné prípady sa zaznamenávajú v účtovných dokladoch a to v peňažných jednotkách, prípadne i v naturálnych jednotkách.
Na základe účtovných dokladov sa uskutočňujú účtovné zápisy
v účtovných knihách.
Zmeny súvahových stavov
Z hľadiska vplyvu účtovných prípadov na súvahu rozoznávame štyri základné typy zmien :
1. zmena iba v aktívach
2. zmena iba v pasívach
3. prírastok na oboch stranách súvahy
4. úbytok na oboch stranách súvahy
VPLYV HOSPODÁRSKYCH OPERÁCIÍ NA SÚVAHU
S Ú V A H A
1. Presun v aktívach ai - q
aj + q
–––––––––––––––––
2. Presun v pasívach pi + q
pj - q
-–––––––––––––-–
3. Obojstranný prírastok ai + q pj + q
–––––––––––––––-
4. Obojstranný úbytok ai - q pj - q
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-––––––––––––-
1. operácia : niektorá súvahová položka aktív - aj sa zvýši, iná položka aktív – ai sa zníži,
a to o rovnakú hodnotu – q, (napr. z bankového účtu sa vyberie do pokladnice)
2. operácia : niektorá súvahová položka pasív – pi sa zvýši, iná položka pasív – pj sa zníži,
a to o rovnakú hodnotu – q,(napr. podnik spláca dlh voči dodávateľom z úveru z banky)
3. operácia : niektorá súvahová položka aktív – ai sa zvýši a súčasne sa o rovnakú
celkovú čiastku – q zvýši niektorá položka pasív – pj, (napr. nákup tovaru na
dodávateľský úver, ktorý vzniká tým, že faktúra je splatná až po určitej lehote)
4. operácia : niektorá súvahová položka aktív – ai sa zníži a súčasne sa o rovnakú celkovú
čiastku – q zníži niektorá položka pasív – pj, (napr. úhrada dlhu z bankového účtu).
VPLYV ÚČTOVNÝCH PRÍPADOV NA SÚVAHU
1. Podnik má na začiatku účtovného obdobia tento stav hospodárskych prostriedkov
( v tis. Sk ) :
Aktíva Počiatočná súvaha Pasíva
Neobežné aktíva 2 000 Základné imanie 2 000
Materiál 1 000 Rezervný fond 185
Bankový účet 150 Dodávatelia 1 000
Pokladnica 35
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Celkom 3 185 Celkom 3 185
2. V priebehu účtovného obdobia sa uskutočnili účtovné prípady :
––-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Č. Účtovné prípady Sk vplyv na
aktíva pasíva
1. Podnik nakúpil materiál
od dodávateľa 250 + materiál + dodávatelia
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
2. Banka poskytla podniku
úver a uhradila z neho 200 + úvery
dodávateľom - dodávatelia
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
3. Z bankového účtu bol - účet
prevod do pokladnice 15 +pokladnica
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
4. Podnik uhradil časť
splatného úveru 30 - bank. účet - úvery
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
3. Každý účtovný prípad pôsobí zmenu v dvoch súvahových
položkách. Zmeny sa premietnu v súvahe takto :
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Aktíva Počiatočný Zmena v prípade Konečný
stav 1. 2. 3. 4. stav
-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Neobežné aktíva 2 000 2 000
Materiál 1 000 +250 1 250
Bankový účet 150 -15 -30 105
Pokladnica 35 +15 50
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Celkom 3 185 +250 -30 3 405 .
––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––
Pasíva Počiatočný Zmena v prípade Konečný
stav 1. 2. 3. 4. stav
-–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
Základné imanie 2 000 2 000
Rezervný fond 185 185
Dodávatelia 1 000 +250 -200 1 050
Úvery +200 -30 170
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--
Celkom 3 185 +250 -30 3 405 .
Všetky štyri typy zmien súvahových stavov sa týkali foriem majetku a záväzkov, žiadna z nich však nespôsobila zmenu vlastného (základného) imania.
Účtovné prípady a výsledok hospodárenia
Predchádzajúce prípady nevplývali na vlastné imanie podniku.
Vlastné imanie podniku môžu ovplyvniť tieto tri skutočnosti :
- Ďalšie vklady vlastníkov – vklady vedú k zvýšeniu položky vlastného imania,
- Výbery vlastníkov, t.j. vlastníci sa môžu rozhodnúť vložené prostriedky z podniku
vybrať. Každý takýto výber znižuje sumu vlastného imania uvedenú v súvahe.
- Účtovné prípady, spôsobujúce vznik výnosov a vznik nákladov, ako činiteľov,
z ktorých sa zistí výsledok hospodárenia – zisk alebo strata.
P 6 - Oceňovanie majetku a záväzkov v účtovníctve
1. Podstata oceňovania
2. Oceňovacie veličiny - ceny
3. Základné spôsoby oceňovania
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
1. Podstata oceňovania
Obsah účtovnej informácie o stave jednotlivých druhov majetku a záväzkov je určený zložkami :
naturálnym (hmotným) vyjadrením vo fyzických jednotkách
priradením oceňovacej veličiny (ceny) k takto vyjadrenému majetku.
(hodnotové vyjadrenie)
Oceňovanie – spôsob vyjadrovania jednotlivých súčastí majetku a záväzkov v peňažných jednotkách (cenách).
Použitý spôsob ocenenia majetku priamo ovplyvňuje :
výšku vykazovaných aktív a pasív
výšku vykazovaného výsledku hospodárenia.
Objektom oceňovania sú :
jednotlivé časti majetku a záväzkov podniku
podnik ako celok
Podnik oceňuje majetok a záväzky ku dňu ocenenia :
- ku dňu vzniku (zápisu účtovného prípadu
- ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka
- k inému dňu ak to vyžaduje iný zákon
2. Oceňovacie veličiny – ceny
Oceňovacie veličiny (oceňovacie základne) – príslušné druhy cien, ktoré používajú pri oceňovaní majetku a záväzkov.
Jednotlivé druhy cien sa zatrieďujú z časového a obsahového hľadiska :
- ceny minulosti (historické)
- ceny prítomnosti (bežné)
- ceny budúcnosti (vopred stanovené, rozpočtované, plánované)
DRUHY CIEN
z hľadiska času z hľadiska obsahu
ceny minulosti (historické) obstarávacia cena
vlastné náklady
menovitá hodnota .
ceny prítomnosti (bežné) reprodukčná cena
realizačná cena
kurzová cena .
ceny budúcnosti plánované ceny
plánované vlastné náklady
súčasná hodnota .
1. Ceny historické :
A) Obstarávacia cena – cena, za ktorú bol majetok obstaraný, a náklady,
ktoré súviseli s jeho obstaraním (napr. prepravné, clo, poplatky,...).
B) Ocenenie vlastnými nákladmi – oceňuje sa majetok vytvorený vlastnou
činnosťou. Náklady tvoria priame náklady vynaložené na vytvorenie
majetku.
C) Menovitá hodnota (cena) – cena, ktorá je na príslušnom druhu majetku
vyznačená (napr. peniaze, ceniny) alebo na ktorú majetok (pohľadávka)
či záväzok znejú.
2. Ceny bežné :
A) Reprodukčná cena – cena, za ktorú by bolo možné oceňovanú zložku
majetku toho istého druhu a v rovnakom rozsahu obstarať ku dňu jej
ocenenia.
B) Realizačná cena- cena ako výsledok jednania sa a dohody medzi predá-
vajúcim a kupujúcim.
3. Ceny budúcnosti :
Predstavujú všetky druhy predpokladaných pravdepodobných, vopred
stanovených cien (napr. pravdepodobné ceny na trhu v budúcnosti, vopred stanovené vlastné náklady.
3. Základné spôsoby oceňovania
3.1. Základné predpoklady oceňovania a všeobecné účtovné zásady pri oceňovaní :
- zásada verného a pravdivého zobrazenia
- predpoklad nepretržitého pokračovania v činnosti podniku
- zásada opatrnosti
- predpoklad stálosti kúpnej sily peňažnej jednotky.
3.2. Oceňovacie princípy :
- princíp historickej ceny
- princíp bežnej, dennej ceny
- realizačný princíp
- princíp nižšej ceny.
3.3. Oceňovanie majetku a záväzkov podľa zákona o účtovníctve :
Zákon stanovuje uplatnenie účtovných zásad a princípov oceňovania :
- akruálny princíp
- princíp peňažných tokov
- zásada opatrnosti
- princíp nižšej ceny
Jednotlivé zložky majetku a záväzkov sa v bežnom účtovníctve :
Druh majetku alebo záväzku : Použitá oceňovacia veličina :
1. Hmotný majetok (okrem zásob) :
a) nakúpený obstarávacia, reprodukčná
b) vytvorený vlastnou výrobou vlastné náklady
2. Zásoby :
a) nakúpené obstarávacia
b) vytvorené vlastnou činnosťou vlastné náklady
3. Peňažné prostriedky a ceniny menovitá hodnota
4. Cenné papiere a deriváty, podiely na ZI obstarávacia cena
5. Pohľadávky a záväzky :
a) pri ich vzniku nominálna hodnota
b) pohľadávky nadobudnuté odplatne
a vkladom do základného imania obstarávacia cena
6. Nehmotný majetok :
a) nakúpený obstarávacia
b) vytvorený vlastnou činnosťou vlastné náklady, reprodukčná
(nižšia)
P5 Účet, účtovné zápisy
- Účet – podstata, forma
- Účty súvahové, výsledkové
- Princíp podvojnosti, súvzťažnosť účtov
- Druhy účtov
- Dokumentácia účtovných prípadov
´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´´
1.1. Účet – podstata, forma
Účet – dvojstranné účtovné pole, na ktorom sa účtuje o rovnakom obsahu, napr. o peniazoch v pokladnici, úvere, apod.
Účet má rôzne formy. Najzrozumiteľnejšia je T – forma, kde :
- ľavá strana sa označuje výrazom: Má dať, (MD,Debet, Na vrub)
- pravá strana : Dal (D, Kredit, V prospech).
Toto usporiadanie umožňuje oddelenie prírastkov od úbytkov.
Účet je označený : - názvom,
- číselným znakom
MÁ DAŤ Číselný znak – názov účtu DAL
Účtovné zápisy : Účtovné zápisy :
- na strane MD - na strane D
- na dlžníckej strane - na veriteľskej strane
- na debetnej strane - na kreditnej strane
- na ťarchu účtu - v prospech účtu
1.2. Účty súvahové, výsledkové
Pri rozklade súvahy do sústavy účtov :
- účty aktívne
- účty pasívne
- účty súvahové
- účty výsledkové
Obrat príslušného účtu : pohyb na jednotlivom účte (prírastky alebo úbytky)
1.3. Princíp podvojnosti, súvzťažnosť účtov
Každá hospodárska operácia vstupujúca do účtovníctva vyvoláva zmenu vždy na dvoch účtoch, t.j. na jednom účte sa zapíše čiastka na stranu Má dať
a v druhom účte (rovnaká čiastka) na stranu dal. To je princíp podvojnosti.
Zmena účtu A má súvzťažný zápis, ako zmenu, zápis na účte B.
Oba tieto účty, na ktoré sa účtuje ten istý účtovný prípad sú súvzťažné účty.
Účtovný prípad sa zachycuje na súvzťažné účty účtovným zápisom.
Zápis na dvoch súvzťažných účtoch sa nazýva podvojný účtovný zápis.
Účtovná sústava založená na podvojnosti účtovných zápisov predstavuje
podvojné účtovníctvo – podvojnú účtovnú sstavu.
Podvojnosť účtovných zápisov má :
- formálnu stránku
- ekonomickú (vecnú) stránku : = právne hľadisko
= ekonomické hľadisko
1.4. Druhy účtov
Okrem formálnej stránky účtov je dôležitý obsah a funkcia účtov pri zobra-
zení majetku, zdrojov majetku, nákladov a výnosov.
Účty (jednoduché) možno podľa ich obsahu rozdeliť :
súvahové : - aktív : . kalkulačné
. hlavné
. vedľajšie : - dopravné
- opravné
- pasív
výsledkové : - nákladov
- výnosov
- operačno – výsledkové
závierkové
podsúvahové
1.5. Dokumentácia účtovných prípadov
1. Zásada dokladovosti
Účtovníctvo je prísne dokladovou evidenciou, t.j. hospodárske a účtovné operácie sa stávajú účtovným prípadom prostredníctvom účtovných dokladov.
Účtovné doklady sú originálne písomnosti, v ktorých sú prvotne zazna- menané tie operácie, ktoré majú byť zobrazené v účtovníctve.
V účtovných dokladoch sa zachycujú :
- hospodárske operácie
- účtovné operácie.
Účtovné doklady plnia funkcie :
- preukazujú, dokladujú účtovný prípad
- overujú uskutočnené účtovné prípady.
Bez účtovného dokladu nemožno urobiť žiaden účtovný zápis, pretože každý účtovný zápis musí byť doložený účtovným dokladom.
Z funkcie účtovných dokladov vyplýva zásada dokladovosti.
2. Druhy účtovných dokladov
Účtovné doklady sa vyhotovujú ihneď po zistení skutočností, ktoré sa nimi dokladujú, v slovenskom jazyku.
Účtovné doklady :
- podľa obsahu : - externé : = prijaté
= vydané
- interné
- podľa počtu
prípadov : - jednotlivé
- zberné (súhrnné)
3. Náležitosti účtovných dokladov
Kvalita účtovných informácií je daná kvalitou prvotných záznamov hospodárskych a účtovných operácií na dokladoch.
Zákon o účtovníctve stanovuje náležitosti :
- označenie
- opis obsahu, označenie účastníkov
- peňažný údaj, iný údaj o množstve a cene
- dátum vyhotovenia
- dátum uskutočnenia účtovného prípadu
- podpis zodpovednej osoby (za účtovný prípad, za jeho zaúčtovanie)
- označenie účtov (kontácia)
Neoddeliteľnou súčasťou účtovných dokladov sú potvrdzujúce písomnosti.
Účtovné doklady sú zároveň aj daňovými dokladmi–majú daňové náležitosti.
4. Obeh účtovných dokladov
Obeh účtovných dokladov – proces pohybu dokladov v podniku od ich príchodu (externé) alebo ich vyhotovenia v podniku (interné) až po ich archiváciu.
Plán obehu dokladov – pomáha zladiť presnosť a pohotovosť účtovníctva v súlade s organizačným poriadkom.
Obsahuje :
- mená a funkcie zodpovedných osôb, ktoré sú oprávnené nariaďovať,
schvaľovať a preskúmavať hospodárske operácie,
- lehoty na vyhotovenie a spracovanie dokladov.
Proces spracovania – likvidácia účtovných dokladov obsahuje činnosti :
- triedenie a očíslovanie účtovných dokladov
- preskúmanie vecnej a formálnej správnosti účtovných dokladov
- určenie a zapísanie účtovacieho prípadu
- zaúčtovanie dokladu podľa účtovacieho predpisu
- archivovanie dokladov a ich skartácia.
5. Úschova účtovných písomností
Účtovné písomnosti a záznamy a záznamy na technických nosičoch dát,
ktoré nie sú potrebné na bežné účtovné práce a z ktorých možno vytvoriť ucelené súbory, sa ukladajú oddelene od iných písomnosti v účtovnom archíve
Archívna kniha
Uschovacie lehoty pre účtovné písomnosti :
- účtovná závierka, výročná správa
- mzdové listy
- účtovné doklady
- projektovo-programová dokumentácia
- inventárne karty
- zoznam číselníkov, symbolov, skratiek
- písomnosti pre daňové, správne, trestné, občianske, súdne a iné konania.
Vyradenie (skartácia)
- Účtovné zápisy a účtovné knihy
2.1. Účtovné zápisy
Účtovné prípady v priebehu účtovného obdobia sa zaznamenávajú v písomnej forme účtovnými zápismi na základe účtovných dokladov v účtovných knihách.
Účtovné zápisy:
- zrozumiteľné
- prehľadné
- trvanlivé
- v slovenskom jazyku
Účtovné zápisy usporiadané :
- z časového hľadiska (chronologicky)
- z vecného hľadiska (systematicky)
2.2. Účtovné knihy
Podniky, ktoré vedú podvojné účtovníctvo, vedú účtovné knihy v postupnosti :
- denník (z časového hľadiska)
- hlavná kniha (z vecného hľadiska)
- knihy analytickej evidencie (podľa rozhodnutia účt.jednotky)
1. Denník
Denník – účtovná kniha, v ktorej sú účtovné záznamy usporiadané časovo.
Hlavný denník (všeobecný) :
- ďalšie (čiastkové) denníky : . pokladničný denník (pokladničná kniha)
. denník prijatých faktúr
. denník vystavených faktúr
Kontrolná funkcia – preukázanie úplnosti účtovníctva.
2. Hlavná kniha
Hlavná kniha – ucelená sústava syntetických účtov, ktoré sa v podniku používajú. (Ucelenosť vyplýva z podvojnosti účtovníctva, z bilančného princípu, zápisy vždy podvojne a súvzťažne).
Hlavná kniha vychádza z triedenia údajov v denníku, preto sa v nej prepája časové triedenie s vecným triedením.
Hlavná kniha na syntetických účtoch súvahových i výsledkových sleduje stav a pohyb aktív, pasív, nákladov a výnosov utriedených vecne.
Syntetické účty hlavnej knihy obsahujú tieto sumy :
- začiatočné stavy účtov (súvahových) ku dňu otvorenia HK
- súhrnné obraty strany Má dať a strany Dal účtov, najviac za mesiac
- zostatky súvahových účtov a stavy výsledkových účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka.
2.2.1 Knihy analytickej evidencie
Obsahujú potrebné analytické účty. AÚ majú poskytnúť podrobnejšie údaje k daným syntetickým účtom. Sú rozkladom niektorých syntetických účtov podľa potrieb riadenia.
Zhoda medzi AÚ a im zodpovedajúcich účtov syntetických sa overuje pomocou kontrolnej súpisky.
Právnická osoba účtovné knihy :
- otvára
- uzaviera
2.2.2 Vnútorný kontrolný systém účtovníctva
Proces spracovania účtovných informácií :
- účtovný doklad
- denník
- hlavná kniha
- knihy analytickej evidencie
- účtovná uzávierka
- účtovná závierka
- účtovné výkazy
Aby účtovníctvo a účtovná závierka poskytovala správny obraz o finančnej a výnosovej situácii podniku a zmenách vo finančnej situácii, treba skontro-lovať správnosť údajov zachytených v účtovníctve.
3.1. Kontrola formálnej správnosti
Charakteristickým rysom a prednosťou účtovníctva je, že má v sebe zabudovaný kontrolný systém, ktorý umožňuje viesť účtovníctvo : úplne, preukázateľne, vierohodne.
Patria sem kroky :
- preskúmanie účtovných dokladov
- súbežný zápis účtovných zápisov z hľadiska časového i vecného
- kontrolné súpisky analytických účtov
- overovanie základných väzieb procesu spracovania účtovných informácií
pomocou kontrolných čísiel, alebo väzieb
- zostavovanie predvahy.
3.2. Inventarizácia
Prostriedok kontroly vecnej správnosti účtovníctva, t.j. jeho zhody so skutočným stavom jednotlivých druhov majetku a so skutočnými záväzkami podniku.
Fyzická inventúra zistenie skutočného stavu majetku hmotného charakteru,
príp. i nehmotného charakteru (softvér)
Dokladová inventúra – zisťovanie skutočného stavu majetku alebo záväzkov prostredníctvom účtovných dokladov, zmlúv, korešpondencie.
ETAPY INVENTARIZÁCIE
INVENTARIZÁCIA :
INVENTÚRA ( fyzická, dokladová) - inventúrny súpis
POROVNANIE INVENTÚRNEHO SÚPISU S ÚDAJMI ÚČTOVNÍCTVA
ÚRČENIE INVENTARIZAČNÝCH ROZDIELOV
USPORIADANIE INVENTARIZAČNÝCH ROZDIELOV
NÁVRHY OPATRENÍ
POSÚDENIE SÚLADU OCENENIA V ÚČTOVNÍCTVE SO SKUTOČNOSŤOU
INVENTARIZAČNÝ ZÁPIS
3.3. Inventúra a inventúrny súpis
Účtovníctvo dáva odpoveď na dve otázky o podniku :
- o majetku podniku a jeho zdrojoch na začiatku účtovného obdobia (na začiatku svojej existencie)
- o zmene stavu majetku a jeho zdrojoch ku koncu
účtovného obdobia (hospodárenie v priebehu obdobia)
Odpoveď na tieto otázky poskytujú metodické prostriedky
účtovníctva : - inventarizácia
- súvaha.
INVENTARIÁCIA
– zistenie skutočného stavu majetku, záväzkov nielen v peňažných, ale aj vo fyzických jednotkách (inventúrou) a porovnanie skutočného (zisteného) stavu so stavom vykázaným v účtovníctve a vyčíslenie prípadných rozdielov, ich usporiadanie a zaúčtovanie.
INVENTÚRA
– je činnosť zisťovania a súpisu majetku a záväzkov podniku k určitému časovému
momentu (dátumu) v jednotkách množstva ( kg, ks, apod.) a v peňažných
jednotkách.
Podľa charakteru zisťovaného majetku a záväzkov:
„ fyzická inventúra
„ dokladová inventúra.
INVENTÚRNY SÚPIS - zoznam jednotlivých druhov majetku a záväzkov, pri ktorých sa vykonala inventúra.
Porovnanie inventúrneho súpisu a súvahy
Inventúrny súpis : Súvaha :
1. informácia k určitému dátumu 1. informácia k určitému dátumu
2. detailné informácie 2. globálne informácie
3. štruktúra majetku a záväzkov 3. štruktúra majetku a záväzkov
v jednotkách množstva a v hod- v hodnotovom vyjadrení
notovom vyjadrení
4. prehľad pohľadávok a záväzkov 4. prehľad pohľadávok a záväzkov
menovite podľa osôb bez menovitého prehľadu
5. zostavuje sa v tabuľkovej forme 5. zostavuje sa v účtovnej forme
6. nezverejňuje sa 6. zverejňuje sa podľa povinnosti
na zverejňovanie
SÚVAHA (bilancia) –
prehľadná a usporiadaná forma hodnotového (peňažného) vyjadrenia majetku podľa druhov a podľa zdrojov, z ktorých majetok pochádza, k určitému dňu.
P4 – Zásoby (podstata, členenie, oceňovanie, účtovanie)
- Charakteristika zásob
Zásoby : súčasť obežného majetku, nie sú určené pre dlhodobé používanie, ich potreba súvisí s bežnou prevádzkovou činnosťou,
Zložky zásob sa :
jednorázovo spotrebúvajú
vytvárajú vo výrobnej , inej činnosti podniku,
vznikajú premenou z iných majetkových zložiek.
Môžu byť kryté vlastnými alebo cudzími zdrojmi.
Zásoby sa členia na skupiny (podľa oceňovania) :
- nakupované,
- vyrobené vlastnou hospodárskou činnosťou,
- ostatné.
Vymedzenie zásob :
1. Skladovaný materiál : - suroviny - pomocné látky, - prevádzkové látky,
- náhradné dielce, - obaly, - hnuteľné veci s dobou použiteľnosti do 1 roka,
- drobný hmotný majetok.
2. Rozpracovaná výroba : - nedokončená výroba, - polotovary vlastnej výroby.
3. Tovar
4. Výrobky
5. Zvieratá
4. 2. Oceňovanie zásob
Zásoby sa oceňujú v zásade v historických cenách :
Nakupované : v skutočných obstarávacích cenách
Zásoby vytvorené vlastnou činnosťou : vlastnými nákladmi
Ostatné (obstarané bezplatne, prebytky, odpad, ai. :na základe odborného odhadu.
Viesť zásoby na sklade v historickej cene možno spôsobmi:
individuálne obstarávacie ceny
metóda FIFO (rovnaký druh)
priemerom
V rámci jedného syntetického účtu nemožno používať súbežne metódu priemeru
a metódu FIFO.
Vyskladnenie zásob sa vždy oceňuje v cenách, v ktorých sa zásoby oceňujú na sklade.
4.3. Evidencia a účtovanie zásob
Dôsledná evidencia a zúčtovanie :
- v priebehu účtovného obdobia,
- ku dňu zostavenia účtovnej závierky.
Kolobeh zásob :
- nakupované : - nákup,
- skladovanie,
- vyskladnenie.
- vytvorené vlastnou činnosťou : - vytvorenie,
- skladovanie,
- predaj.
Účtovanie : Trieda 1 - Zásoby
11 - Materiál
12 - Zásoby vlastnej výroby
13 - Tovar
19 - Opravné položky k zásobám
Účtovanie obstarania a úbytkov – spôsoby :
- spôsob A
- spôsob B
4.4. Inventarizácia a analytická evidencia zásob
Inventúra zásob : fyzická
dokladová
Inventarizácia zásob plní úlohy :
- overuje sa ňou, či ku dňu zostavenia účtovnej závierky sa skutočné stavy zásob zhodujú so stavmi v účtovníctve,
- zisťuje sa ňou : - reálnosť ocenenia zásob,
- doloženie stavu účtovnými dokladmi,
- podklady pre účtovné prípady,
- dôvody pre zmenu metódy oceňovania.
Inventarizačné rozdiely :
- manko,
- prebytok,
- škoda,
- prirodzený úbytok.
Analytická evidencia - vedie sa :
- podľa druhov, skupín na skladových kartách
- podľa potrieb finančného riadenia podniku
AE obsahuje najmä : identifikáciu zásob, ich označenie, dátum obstarania, dátum vyskladnenia, používaný spôsob oceňovania, údaje o množstve.
Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania
