Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Manažment

štruktúrovaný a prehľadný ťahák (man_faq3.doc)

1. Podstata a význam manažmentu.

M je proces tvorby a udržania prostredia v kt. Jednotlivci spoloč pracujú v skupinách a dosahujú vybrané ciele. Môžeme ho charakter viacerými znakmi: najdôlež ludská činnosť, vykonávajú ho menežéri, obsahuje fcie menežmentu, aplikovaný vo všetkých oblastiach národ hospod, využíva sa vo všetkých úrovniach riadenia, zaoberá sa riadením a cieľavedomou činnosťou ludí Cielom M je vytvárať v každej organiz. kladný výsledok.

Pojem manažment má tieto významy:

1. manažment ako praktická činnosť,- predstavuje druh práce alebo sústavu aktivít, ktoré manažéri vykonávajú na dosiahnutie cieľa.

2. manažment ako vedná disciplína - predstavuje súbor poznatkov o princípoch, metódach a postupoch riadenia, vypracovaných na základe abstrakcie a empírie, poskytuje návody ako správne reagovať na situácie

3. manažment ako osobitná skupina ľudí - skup ľudí ktorých poslaním je plniť manažérske funkcie

Systémy manažmentu vo svete.

Manažment vznikol v USA. Americký manažment.Jeho príťažlivosť vzrástla po 2s.v.  

Po 2. s.v. vyspelosť amerického priemyslu upútala pozornosť celého sveta. Západná Európa, Japonsko a tzv. novoindustrializované krajiny sa amerikanizovali, rýchlo prebrali americkú technológiu a osvojovali si americký manažment. Nevytvorila sa len kópia ale v každej krajine sa prejavili určité národné odlišnosti. Napriek tomu má manažment západoeurópskych krajín podobné princípy, preto sa zvykne označovať jako euro-americký alebo západný manažment. O nemeckom výrobnom systéme sa hovorí málo. Je rovnocenný americkej a japonskej produktivite práce. Japonský manažment vznikol ako výsledok historického vývoja a kultúry Japonska. Zrodil sa ako protiváha amerického či západného manažmentu.

2. Otázka druhá

korene menez myslenia a konania siahajú do dávnej minulosti. Vo veľmi obsiahlej menež literatúre sa doterajšie poznatky o menežmente klasifikujú zvyčajne podľa časového a územného hľadiska ich vzniku.

1. Podľa časového vzniku – 1. histor zákl vzniku menežmentu, 2. novodobé prístupy k menežmentu, 3.Klasická škola menežmentu – v tejto škole sa rozpracúvajú teoret. a praktické otázky riadenia., má tri smery: vedecký M- hl predstav Taylor, administratívny M – hl predstav Fayol, byrokratický M  - hl predstav Weber. 4. Behavioristická škola menežmentu – hl predstav Parker, Mayo, 5. Moderrná škola Menežmentu – má interdisciplinárny charakter a sformulovali sa tu tri prístupy: rozhodovací, matematický, systémový,              6. Empirická škola menežmentu – hl predstav Glycker, vymedzili sa tu 5 zákl činností: stanovenie cieľov, organizovanie práce, motivácia a komunikácia, meranie a hodnotenie kvality, kvalifikačný rozvoj pracovníkov.        7. Integračný prístup k menežmentu.                                 2. Podľa územného hľadiska- americký M, európsky M, japonský M.                                                                        6. Menežment ako proces a teória                                    

Každý systém sa skladá z dvoch podsystémov, sú to: riadiaci podsystém(subjekt riadenia), riadený podsystém (objekt riadenia) a spolu tvoria organizačnú jednotku. Riadiaci systém môžeme při zjednodušení charakter jako tú časť podniku ktorej poslaním je riadiť jeho riadený systém. Vypracúva ciel riadeného systému a usmerňuje jeho riadené procesy. Riadiaci systém, môžeme charakter a skúmať z dvoch hľadísk: 1. riadiaci systém v statike tj. štruktúru – rozumieme skladbu jeho prvkov a väzieb a ich vzájomné pôsobenie. 2. riadiaci systém v dynamike – je to fungovanie, činnosť orgánov, útvarov, pracovníkov vykonávajúcich riadenie v súlade s cieľmi M.                  M ako proces sa skúma z rôznych hľadísk. Prístupy k charakter M môžeme rozdeliť do dvoch skupín: 1.jednodimenzionálne- vychádzame z jedného hľadiska, 2.viacdimenzionálne. proces M nemožno opísať len z jedného hľadiska. Proces M je mnohostranný jav. Proces M je integráciou týchto čiastkových charakteristík: funkčnej, rozhodovacej, informačnej. Čo je teória M? – je to akumulovaný a logicko usporiadaný súbor poznatkov o princípoch, metódach riadenia, kt sú vypracované na základe empírie a ktorým sa možno učiť a ich aj vyučovať. Teória M sa vyznačuje nasledujkúcimi črtami: M je praxeologická vedná disciplína, M je interdisciplinárny vedný odbor. Teórie M: procesné al funkčné poňatie: jadrom M je jeho proces, proces M tvorí séria samostatných činností – manaž fcií. Obsah, jadro procesu M jako systému môžeme dekomponovať podľa troch hľadísk a vyčleniť tri podsystémy: podľa funkčného hľadiska, podľa rozhodovacieho hľadiska, podľa informačného hľadiska.

8. Makroekonómia a mikroekonómia              

MIKROEKO. Analyzuje a opisuje správanie sa jednotlivých subjektov trhu – jednotlivca, domácnosti podnikateľov, podnikov, firiem. Vysvetluje individuálnu ponuku a dopyt ich vzťah, a proces formovania trhovej ponuky a dopytu. Zaoberá sa aj fungovaním trhu v podmien dokonalej i nedokonalej konkurencie. Při analýze správania trhových subjektov vychádzame z jedného zákl predpokladu že rozhodovania týchto subjektov sú racionálne. MAKROEKO skúma eko jako celok. Definuje meria a analyzuje makroeko veličiny jako je HDP, HNP, čistý národný produkt, národný dôchodok. Pozornosť venuje otázkam eko rovnováhy a eko rastu, nezamestnanosti a inflácii. Zaujíma sa aj o celkové vzťahy ekonomiky k zahraničiu

9. Výrobné faktory

PRÁCA  a ľdský kapitál – práca je ciaľavedomá a účelová ĺudská činnosť. Jej nositeľomje člověk so svojimi rôznymi fyzickými a duševnými schopnosťami a talentom. Množstvo práce je dané počtom osôb schopných a ochotných pracovať a od dĺžky prac času. Kvalita práce je vo veľkej miere určovaná predovšetkým vzdelaním a kvalifikáciou ľudí a od vybavenia práce výrobnými nástrojmi. Produktivita závisí od vzdelania a kvalifkácie, praxe a od iniciatívy a tvorivosti.

PODA a prírod zdroje – pôda je darom prírodyale nie je voľný statok pretože jej množstvo je obmedzené, nemožno ju donekonečna rozširovať. Pôda je preto vzácnym statko aj keď nie je výsledkom výroby.

KAPITÁL - statky kt sú výsledkom výroby a neslúžia na bezprostrednú spotrebu ale na výrobu ďaľších statkov. Kapitál môžemať aj peňažnú podobu. Tvorba kapitálu predpokladá obmedzenie bežnej spotreby pretože vyžaduje aby časť zdrojov ktoré by sa mohli dnes spotrebovať bola nasmerovaná na také využitie ktoré prinesie plody až v budúcnosti. Zvláštna forma kapitálu je tochnológia – myšlienka, invencia, tvorivosť.

Technický pkrok

10. Informácie, infor. systém, druhy informácii  

Informácia je pojem z lat slova informo= oznámenie. Informácie plnia viaceré fcie: sú prostriedkom na tvorbu plánov, sú surovinou na kontrolu a riadenie, sú zdrojom zvyšovania vedomostí, sú predmetom komunikácie. Aspekty informácie: syntaktický, sémantický, pragmatický. Vlastnosti informácii: obsahová dimenzia, časová dimenzia, dimenzia formy. Atribúty informácie: presnosť, overiteľnosť, úplnosť, všasnosť, aktuálnosť, relevantnosť. Druhy infor: z hľadiska dosahu použitia (strategické, taktické, operatívne), z hľadiska dosahu (ekonomické, mimoekonomické), z hľadiska vzťahu k cielu podniku (infor na určenie ciela, infor na realizáciu ciela, infor zabezpečujúce vyhodnotenie), z časového hľadiska (expost, exante), z hľadiska dôležitosti (zákl infor, doplnkové infor), podľa pôvodu zdroja (externé, interné), podľa miery stálosti (stále, nestále)

Informačný systém je to systém pre získavanie, organizovanie, uchovávanie, prenos infor. Každý IS kt reálne funguje musí byť zabezpečený z personálnej, technickej, organizačnej stránky

11. Funkcia plánovania, druhy plánov

Plánovanie – protikladom je improvizovanie. Zákl znaky plánovania sú: vecnosť, kompetencie, kreatívnosť. Fcie plánu: plánovanie je nástroj riadenia, zakladá sa na schopnostiach ľudí vytyčovať ciele, predvídať, pripravovať svoju budúcnosť . Prednosti plánovania: zvýrazňuje nutnosť zmien, umožňuje lepšie nazrieť do kontextu faktorov, vytvára bázu na kontrolu. Nedostatky plánovania: plánovanie je limitované presnosťou infor a neurčitosťou do budúcnosti, je príliš drahé.Druhy plánovania: členenie plánovania podľa časového hľadiska (krátkodobé, strednodobé, dlhodobé), plánovanie podľa zvolenej perspektívy (strategické, strednodobé, vykonávacie), plánovanie podľa objektov riadenia (funkčné, inštitucionálne), plánovanie z hľadiska typologie plánov (plán rozvoja, ročný plán, projektové plány, podnikateľské plány, operatívne plány)

12. strategické plánovanie, implementácia stratégie

Strategický plán časový horizont sa určuje na viac jako 5 rokov, rieši otázku v čom chceme podnikať a či podnikanie chceme rozšíriť alebo obmedziť. Plány sú štrukturované, výstup má charakter všeobec výpovede ktorý v písomnej podobe rámcovo vyjadruje dohodu dosiahnutú v procese plánovania

Implementácia stratégie – zabezpečuje sa sústavou nadväzujúcich plánov ktoré sa označujú jako strednodobé. Pokladajú sa za most medzi starategickým a každodenným plánovaním. Má časový horizont 1-3 roky. Určuje ktoré sú hlavné komponenty daného podnikania. Sú menej zložité a výstup prekrýva tieto oblasti: zákl oblasti podnikania, finančné ciele, trhové možnosti, organizácia M , fyzické zariadenie

13. Funkcia kontroly, kontroling

Kontrola – kontrolujeme, či sme splnili stanovené ciele, je neoddeliteľnou súčasťou plánovania, rozhodovania a organizovania. Funkcia kontroly- zahŕňa všetky aktivity pomocou ktorých menežéri zisťujú či dosahované výsledky zodpovedajú výsledkom plánovania. Kontrola zahŕňa porovnanie konečného výsledku s plánovaným ale i proces prijímania opatrení při odchýlkach od požadovaného stavu. Úloha kontroly: zisťovanie skutočného vývoja a zistenie konečného výsledku, porovnanie skutočného výsledku s plánovaným, vyvodzovanie záverov pre ďaľšie rozhodovanie. Hl znaky kontroly: dynamický a stále prebiehajúci proces, týka sa všetkých stránok organizácie, kontrolný systém je rovnaký bez ohľadu na to čo je jeho objektom a kto ho vykonáva. Zameranie kontroly: ľudia, financie, činnosti, informácie, celkový výkon organizácie

Kontroling – je to projekt ktorý slúži na udržanie žiadúceho stavu činnosti, jeho úlohou je orientácia na dosiahnutie podnikateľských cieľov, ktoré zabraňujú prekvapeniam a upozorňuje na nepriaznivé situácie ktoré vyžadujú v riadení príslučné opatrenia,

17.Základné spôsoby organizačného členenia.

Hlavné hľadiská zoskupovania čiastkových úloh organizácie sú: druh činnosti, výrobok, územie, odberatelia. Podľa toho, ktoré hľadisko rozhoduje pri primárnom organizačnom členení organizácie, rozoznávame tieto základné modely:funkcionálny, výrobkový, územný, odberateľský.

Funkcionálny model predstavuje členenie podľa druhu činností, je to najstarší a základný spôsob zoskupovania úloh. Vychádza z hlavných činností organizácie. V útvaroch sa zoskupujú rovnorodé činnosti a rôznorodé objekty.  Výrobkový model predstavuje organizačné členenie podľa výrobkov a znamená zoskupovanie rovnakých výrobkových úloh do útvarov. Je to vytváranie útvarov podľa rovnorodých výrobkov, ale zahŕňajúcich rozličné činnosti.  Pri územnom /geografickom/ modeli sa robí primárne organizačné členenie podľa územia. Útvary sa tvoria podľa území, kde sa uskutočňuje hlavná činnosť. Tento model využívajú veľké medzinárodné hospodárske subjekty pôsobiace na veľkej rozlohe, ktoré musia zohľadniť osobitosti jednotlivých krajín.  Územný model sa využíva v službách, obchodných podnikoch, bankách apod.  Organizačné členenie podľa odberateľov je založené na tom, že jednotlivé činnosti sa zoskupujú podľa druhov stálych odberateľov. Toto sa pokladá za variant výrobkového členenia. Takto sa útvary zoskupujú vtedy, ak možno využívať výhody špecializovaných poznatkov o odberateľoch.  Okrem základných modelov sa často uplatňujú kombinované /zmiešané/ spôsoby organizačného členenia.  

18. Centralizácia decentralizácia

Centralizácia znamená sústredenie niečoho na jednom mieste a decentralizácia zasa odelenie niečoho od tohoto miesta. Predmet centralizácie a decentralizácie určuje, čo sa sústreďuje alebo oddeľuje, Nositeľ určuje, komu sa daný predmet zveruje, Centralizácia právomoci vo svojej extrémnej podobe znamená absolútnu suverenitu, Decentralizácia v extrémnej podobe je úplnou absenciou právomoci u najvyššej autority. Ani jedna v tejto extrémnej podobe nemajú miesto v teórii ani v praxi riadenia.

Rozoznávajú sa tieto typy organizačných štruktúr: centralizovaný, decentralizovaný typ

Centralizovaný typ je také usporiadanie, keď vrcholové vedenie organizácie rozhoduje aj o väčšine operatívnych otázok.  Decentralizovaný typ znamená, že vrcholové vedenie odovzdáva časť rozhodovacej právomoci nižším organizačným zložkám.

Prednosti centralizácie:

1. vytvárajú sa priaznivé podmienky na fungovanie organizácie ako jednotného celku;
2. oslabenie odstredivých síl, ktoré vyplývajú z rozličných cieľov jednotlivov a organizačných jednotiek, presadzuje sa spoločný cieľ a záujem;
3. odstránenie duplicity vo funkciách;

Nedostatky:

4. obmedzená možnosť a časová náročnosť získavania informácií;
5. všeobecné, nekonkrétne rozhodnutia;
6. oneskorené rozhodnutia;
7. dlhé komunikačné cesty;
8. nadmerná byrokracia.

Prednosti decentralizácie:

9. odbremenenie vrcholového vedenia od operatívnych úloh;
10. subjekt rozhodovania je v bezprostrednom styku s riešenými problémami
11. miesto vzniku problému a jeho riešenia sa približujú alebo sú identické;
12. skracujú sa cesty informácií a príkazov a teda aj čas
13. rozvoj schopností manažérov a ostatných pracovníkov.

Nedostatky:

14. vyžaduje náležitú koordináciu;
15. možnosť prijatia nesprávnych rozhodnutí na nižších stupňoch;
16. pracovník si nedokáže poradiť s problémom, obáva sa zodpovednosti
17. duplicita v činnostiach;

zvyšujú sa nároky na počet pracovníkov a náklady na riadiaci aparát.

19. Organizačná štruktúra podľa druhov

A) klasické typy org štruktúr

1. funkcionálna org. Štruktúra – vychádza z deľby práce, útvary sa vytvárajú na základe zoskupenia rovnakých alebo príbuzných činností, zahŕňa typické podnikové činnosti: výrobu, marketing, predaj, financovanie. Výhody: zabezpečuje deľbu práce podľa činnosti, umožňuje dôsledné riadenie a kontrolu, obmedzuje duplicitu činnosti. Nevýhody: malý dôraz na celkové ciele organiz, prejavuje sa tendencia k zvýšenej miere centralizácie rozhodovania.

Rozhodovacie procesy prebiehajú po línii

2. divizionálna org štruktúra – uplatňuje sa v podnikoch kde funkčná štruktúra neumožňuje efekt pôsobenie menež. Rozlišujeme hierarchické úrovne riadenia: úroveň podniku ( vedenie rozhoduje o dôlež otázkach riadenia), úroveň divízii(menežér rozhoduje ako úspešne súťažiť s konkurenciou), funkčná úroveň (riešia sa problémy funkčných oblastí). Vytvárajú sa divízie- relatívne uzavreté podnikové organizačné jednotky

B) organizačné typy org štruktúr

1. jednoduchá org štruktúra – má dve úrovne: podnikateľská úroveň – vlastník riadi spoloč, operačná úroveň – zamestnanci. Táto org štr. Sa využíva v malých podnikoch s malým počtom výrobkov a malým počtom zamestnancov. Každý pracovník má len 1 nadriadeného

2. projektová org štruktúra – ako projektová koordinácia(vysoká flexibilita, nízka reakcia na zmeny), ako projektová štruktúra(priame kontrolné vzťahy, straty pracovného miesta). Vytvára sa len na určitý čas.

3. maticová OŠ – komb funkčnej a projektovej, uplatnuje sa v tedy ak je treba zohľadniť v riadení 2 až viac kritérii. Výhody – efektívne využitie kvalifikovaných čpecialistov. Nevýhody – možnosť konfliktov, vysoké nároky na múdrosť pracovníkov

4. sueťová OŠ – uplatňuje sa tam kde zabezpečujú svoju činnosť v úzkej spolupráci s inými organizáciami. Podstata – organiz sú navzájom prepojené v podobe siete, delia sa o výrobok, výskum trhové umiestnenie

5. štruktúra komisii – OŠ komisionálneho typu zodpovedajú u nás známym formám komisii. Účelovo zoskupené skup ludí na dlhšie obdobie.

20. Formalizácia org štruktúry

celkovú organizáciu tvorí spolu formálna a neformálna organizácia. Konkrétnu organizáciu nemožno posudzovať a hodnotiť iba podľa jej formálnej časti ale treba brať do úvahy aj neformálnu časť. Formálna organizácia predstavuje vopred určené jednotlivé stránky org – jej ciele, štruktúru a procesy. Neformálna org predstavuje to čo v organizácii existuje , nie však ako výsledok plánovitého určenia. Len čo vznikne formálna org začína sa utvárať aj neformálna org. Príčiny vzniku nefor org sú rôzne. Existencia neformálnej org je aj dôsledkom toho že org normy niektoré činnosti neurčujú. Na jednej strane môže byť org s úplnou formalizáciou jednotlivých stránok. Ide o nepružnú org. Na druhej strane stav keď org vôbec nie je formalizovaná. Ide o org veľmi nestálu. Podľa podielu formálnej a neformálnej org rozoznávame: byrokratickomechanický typ(vysoká miera formalizácie), adaptabilno organizačný typ (malá miera formalizácie. Stupeň formalizácie org nemôže byť jednotný. Jej mieru podmieňujú určité faktory.

21. orgány a riadiaci aparát firmy

Orgány firmy – vo fitrmách kt sú majetkom 1 os je vlastník zároveň aj vedúci. V kapitálových spoločnostiach existuje systém troch orgánov: vrcholový orgán – rozhoduje o zásadných otázkach spoločnosti, riadiaci orgán – riadi hospod život spoločnosti, kontrolný orgán – kontroluje hospodáreenie spoloc

V USA: valné zhromaždenie, riaditeľská rada, kontrolóri

Riadiaci aparát firmy – štruktúra riadiaceho aparátu: na prvom mieste  podliehajú prezidentovi – výroba. Na druhom mieste je predaj – marketing ( na čele je viceprezident alebo genetrálny menežer), na treťom mieste je financovanie. Najdôlež činnosťami vo firmách sú: riadenie výroby, riadenie predaja, riadenie financii. Niekedy sa zriaďujú ešte ďalšie útvary riadiaceho aparátu. Dôležitou činnosťou vo firmách bývajú personálne otázky.

23. Personálny menežment

výber a rozmiestnenie pracovníkov. Náplň personálneho menežmentu: analýza prac činností(proces na stanovenie znalostí vyžadovaných pre vykonávanie prác v organizácii), plánovanie a výber pracovníkov(kladie si za cieľ stanoviť potrebu pracovníkov pre budúcu činnosť organiz), odmeňovanie a podmienky práce (dobrý kompenzačný systém priťahuje kvalifik uchádzačov o prijatie do organiz, pomáha udržať súčasných zamestnancov).Podiel na výsledkoch firmy: personál M vystupuje ako praktická činnosť kt vyžaduje: technicko ekonomické schopnosti, ľudské schopnosti, koncepčné schopnosti. Perso M vyberá z nasledovných menežérskych typov: dôsledný menežér – dosahuje ciele, pozorný men – nič mu neujde, dosahuje dobré výsledky, adaptačný men – je rozvážny a prispôsobivý, realistický men – realizuje veci aj pri rozvíjaní, nadšený men – spríjemňuje prácu sebe i iným, jepriateľský

28. Finančný menežment

predstavuje riadenie finančných procesov v podmienkach trhového hospodárstvaPod finančnou politikou sa rozumie organizácia a riadenie včetkých jeho finan činností v daných podmienkach Finančné ciele sú: likvidita, rentabilita, stabilita. Finančná kontrola zahŕňa: finan revíziu a analýzu (sústreďuje sa na rozbor finan zdrojov podniku, spôsob získania, používania a výsledky finan hospodárenia). Finančné plánovanie- má dve črty: podnik plánuje výlučne pre svoju potrebu v záujme splnenia cielov činnosť podnikzu je výrazne ovplyvnená stavom trhu čo sa premieta aj do finan plánov. Zákl východiskom finan plánovania je vždy prognózovanie vývoja trhu. Dlhodobé finan plány ich hl cielom je určiť budúcu potrebu kapitálu. Krátkodobé finan plány ich úlohou je konkretizovať potrebu kapitálu, zdroje na jeho získanie a zabezpečiť trvalú platobnú schopnosť podniku. Cash flow – pohyb peňažných tokov. Finančné rozhodovanie – treba členiť: rozhodovanie zásadného významu, rozhodovanie bežné. Treba zohľadniť viaceré kritéria: ako rozhodovanie ovplyvní rentabilitu, aký to bude mať vplyv na likviditu, vplyv na rozhodovanie právomoci, pôsobenie na finančnú pružnosť