Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Makroekonómia

vypracovaný ťahák s teóriou (maek_faq2.doc)

1. Vymedzenie pojmu makroekonómia - z gréc. makros – veľký, zaoberá sa štúdiom a fungovaním hospodárstva ako celku nie jeho jedn. časťami - definuje, meria a analyzuje makroek. veličiny ako HNP, HDP,  nezamest, infláciu, národný dôchodok ....- hospodárstvo chápe ako systém zo štyroch sektorov: 1.sektor firiem, 2. domácností, 3. vlády a 4. zahraničia – zákl. makroekonómie je keynesianska teória - je náročná na dôslednú exaktnosť, jasnosť  a vedeckú zdôvodnenosť pojmov, využíva rôzne techniky a nástroje a jednou z najpoužívanejších techník je konštrukcia modelov – ktorá predstavuje zjednodušenú množinu vzťahov medzi ek. velič.

2. Teoretické a metodologické východiská súčasnej makroekonómie neexistuje presná hranica medzi mikro a makroekonómiou Teoretické východiská:Ekonómia – je to spoločenská veda, ktorá skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivca i spoločnosti ako celku o alternatívnom využívaní vzácnych výrobných zdrojov na produkciu rôznych tovarov a služieb a spôsoby rozdeľovania vyrobených statkov pre súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a skupiny ako aj výmenné procesy. Ekonomika –poznatky o správaní domácností a firiem ako riešia svoje ekonomické a sociálne problém. Mikroekonómia –skúma správanie trhových subjektov v podmienkach obmedz. výr. zdrojov vzhľadom na potreby spoločnosti. Makroekonómia – zaoberá sa štúdiom a fungovaním hospodárstva ako celku. Makroekonomický model –algebraická podoba vyjadrenia vzťahov a závislosti medzi makroek. veličinami. Pracuje s dvoma druhmi premenných: -exogénne: reprezentujú vstup do modelu –endogénne: reprezentujú výstup. Národné účty –najrozšírenejšia podoba makroek. informácií, v kt. sa zachytávajú všetky stupne ek. Procesov: tvorba-rozdelenie-užitie. Makroekonomický kolobeh – vzáj. pospájanie agregátov ek. subjektov ek. vzťahmi

3. Základné ciele makroekonómie: Magický štvoruholník: Makroekonómia má 4 základné ciele: 1. rast DPH – ide o zabezpečenie rastu ekonomiky 2. zabezpečiť vysokú úroveň zamestnanosti – zabezpečiť nízku nedobrovoľnú zamestnanosť 3. zabezpečiť stabilitu cenového vývoja – stabilita cenovej hladiny, nízka miera inflácie 4. vyrovnaná obchodná bilancia – aktívne saldo, stabilita menového kurzu.  Magický štoruholník – každá os znázorňuje 1 makroek. Ciel - G – priem. ročné tempo rastu reálneho produktu v % - U – priem. ročná miera nezamestananosti v % - B – priem. ročné saldo bež. účtu platobnej bilancie v % - P – priem. ročná inflácia v % - čím je plocha štvoruholníka väčšia tým je ekonomika úspešnejšia

4. Rozdiel makroekonómie a mikroekonómie  - mikroekonómia –skúma a analyzuje správanie jednotlivých trhových subjektov v podm. Obmedz. výrobných zdrojov vzhľadom na potreby spoločnosti, zaoberá sa správaním ek. jednotiek ako sú spotrebiteľ, firma a štát , mikroek. analýza je zameraná na teóriu spotrebiteľ. dopytu, ponuky firmy a analýzu trhov, vysvetľuje vzťah ponuky a dopytu po statkoch, službách a výr. faktoroch, proces utvárania cien v podmienkach dok. aj nedok. konkurencie - jej základom je neoklasická teória - makroekonómia - zaoberá sa štúdiom a fungovaním hospodárstva ako celku nie jeho jedn. časťami, definuje, meria a analyzuje makroek. veličiny ako HNP, HDP,  nezamest., inflácia, národný dôchodok ..., hospodárstvo chápe ako systém pozost. zo 4 sektorov: sektor firiem, domácností, vlády a zahraničia - základom makroek. je keynesianska teória. Čiže mikro skúma individ. rozhodnutia domácností a firiem, kým makro skúma celkové trendy v ek., ktoré sú výsledkom tisícok individ. rozhodnutí

5. Dvojsektorový model ekonomiky – schéma, väzby, algebraické vyjadrenie - vzťah domácností a firiem na trhu výrobkov a služieb a na trhu výrobných faktorov - 1 – poskytnutie a využitie výrobného faktora – práca, dopyt po práci, 2 – ponuka práce, 3 – dopyt finálnej produkcie (výrobky a služby), 4 – ponuka finálnej produkcie (výrobkov a služieb), 1a – príjmy z poskytnutých výrobných faktorov(národný príjem), 2a – náklady na pracovnú silu, platby za výrobné faktory, 3a – výdavky určené na spotrebu, množstvo peňazí určených na nákup výrobkov a služieb, 4a – príjmy z realizácie finálnej produkcie na trhu  

- AE=C+I 6. Trojsektorový model ekonomiky – schéma, väzby, algebraické vyjadrenie

- vzťah troch sektorov a troch trhov, ide o uzavretý model ekonomiky - AE=C+I+G

7. Štvorsektorový model ekonomiky – schéma, väzby, algebraické vyjadrenie  - AE=C+I+G+(X-M) - otvorený model ekonomiky rozšírený o štvrtý sektor – zahraničie - popis kolobehu: domácnosti poskytujú firmám VF (prácu), platba za poskytnuté VF, pre sektor domácností je to príjem, domácnosti platia štátu dane zo svojich príjmov, časť príjmu po zdanení (disponibilný príjem) domácnosti vynaložia na súkromnú spotrebu, realizácia prebieha na trhu VaS, disp. príjem, ktorý nebol predmetom výdavkov na spotrebu, domácnosti usporia, za realizáciu produkcie získavajú firmy príjem - tržby z realizovanej produkcie,daň zo zisku, premena úspor domácnosti na investície, firmy tak financujú nákup investičných statkov, výdavky vlády na nákup tovarov a služieb, financovanie deficitu vlády, ak výdavky na nákup VaS prevyšujú príjmy z daní, export, import VaS, vonkajšie ekonomické vzťahy, prílev, odlev finančného kapitálu - kolobeh tokov v reálnej ekonomike: domácnosti vstupujú na trh VF, vo forme práce využívajú svoje vedomosti, schopnosti a zručnosti s cieľom získať za ne peňažnú protihodnotu, ktorá slúži na uspokojovanie potrieb, ponuka práce, dopyt po práci, platba za poskytnuté VF, pre sektor domácnosti to znamená hrubý peňažný príjem, daňové a odvodové zaťaženie domácnosti, disponibilný príjem, transferové platby (systém sociálnych podpôr, dávky v nezamestnanosti), transferové platby sú jednosmerné a ten, kto ich prijíma, neposkytuje za ne protihodnotu, starobné, invalidné, výsluhové dôchodky, starobné dôchodky a iné príjmy zo zahraničia, ktoré neprechádzajú cez trh VF, časť disponibilného príjmu domácnosti vynaložia na spotrebu tovarov (domácich a zahraničných), disp. príjem, ktorý nebol určený ako výdavky na spotrebu, môžu domácnosti usporiť, alebo vstupujú na peňažný trh s cieľom získať dodatočný príjem na dodatočnú spotrebu (pôžičky, spotrebné úvery, hypotekárne úvery), tržby z realizovanej produkcie, daňové a odvodové zaťaženie firiem, transfery a dotácie určené pre sektor firiem (napr. dotácia poľnohospodárskej produkcie, podpora exportných aktivít a ďalšie priame podpory), financovanie nákupu investičných statkov a činností, operácií spojených so životným cyklom firmy (napr. úvery, pôžičky, nákup, predaj CP-akcií, zmeniek, šek), výdavky verejného sektora, dovoz, vývoz VaS, prílev, odlev finančného kapitálu (priame zahraničné investície, portfóliové investície) Sektor domácností – dom. získavajú z vlastníctva VF príjem, ktorý spotrebujú alebo usporia, spotreba dom. – výdavky na nákup predmetov krátkodobej (potraviny, oblečenie) a dlhodobej (TV, auto, byt) spotreby, výdavky na služby(materiálne – cestovné, výdavky na vzdelanie, hotelové služby, reštauračné platby; nemateriálne – daňovým poradcom, notárske poplatky), spotrebu hradia z disponibilného príjmu. Funkcia spotreby: spotrebné výdavky sú funkciou disp. príjmu C=Co+C1(Y-T), Co-autonómna spotreba, C1-hr.sklon k spotrebe, Y-T disp. príjem, C/Y – priemerný sklon k spotrebe, ∆C/∆Y – hr. sklon k spotrebe, vyjadrenie HDP: Y=C+S, Y=C+I, =>I=S – úspory sa rovnajú dopytu po investíciách. Funkcia úspor: sú funkciou disp. príjmu, S/Y – priem. sklon k úsporám, ∆S/∆Y – hr. sklon k úsporám, ∆C/∆Y + ∆S/∆Y = 1 Sektor firiem – firmy z predaja tovarov na trhu získavajú príjmy, takto získané príjmy používajú na zaplatenie VF, odvod daní štátu, na inováciu a rozvoj výroby a zabezpečenie obnovy reprodukčného procesu, tieto príjmy však nepostačujú na modernizáciu výr. procesu, na nákup invest. statkov a zabezpečenie kolobehu toku produktov – firmy vstupujú na peňažný a kapitálový trh, cieľom je dosiahnuť zisk Sektor vlády – vláda svoje príjmy získava vo forme daňového zaťaženia ek. subjektov a tovarov, ktoré používa na vládne výdavky – nákupy tovarov na trhu výrobkov a služieb; ak potreby vlády na nákup tovarov prevyšujú jej príjmy, zabezpečuje dodatočný objem zdrojov cez peňažný a kapitálový trh, čím však dochádza k rozpočtovému deficitu, tým vzniká št. dlh, je potrebné ho prekryť dodatočnými peň. prostriedkami, je to súhrn dlžníckych záväzkov štátu voči organizáciám, inštitúciám, firmám a obyvateľom v domácej E a vo vzťahu k zahraničiu, formy: pôžičky, úvery, emisie CP (št. obligácie, št. pokladničné poukážky), členenie v otázke č.57 Sektor zahraničia – vystupuje  prostredníctvom trhu výrobkov a služieb (dovoz, vývoz), peň. a kapit. trhu (prílev, odlev kapitálu, priame zahr. investície, portfóliové investície); čistý vývoz=export-import.

8. HDP, metódy výpočtu- HDP – je to peňaž. hodnota vš. finálnych tovarov a služieb, ktoré boli vyprodukované za určité obdobie výr. faktormi na území príslušnej krajiny, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom - v trhových cenách - predstavuje HDP konečný výsledok činnosti rezidentských jednotiek (rezident-domáci subjekt) - v peňažnej podobe – predstavuje všetky príjmy domácností, firiem a vlády  - rozlišujeme: nominálny HDP – je to HDP v bežných trhových cenách. reálny HDP - je to HDP v stálych cenách, u nás ceny roku 1995 . 1. Výdavková (spotrebná metóda) Y = C+I+G+(M-X) , Y=HDP , C= spotreba – výdavky domácností na osobnú spotrebu  -predmety krátkodob. spotreby – potraviny, lieky, nápoje, obuv -predmety dlhodobej spotreby – autá, domy, nábytok, elektrospotrebiče -služby – preprava, reštauračné služby, služby školstva, zdravotníctva. I=investície – výdavky firiem na investície – tovary na budúce používanie (fixné investície, rezidenčné investície, zásoby) G= vládne výdavky – výrobky a služby, ktoré nakupuje vláda, nezahrňujú sa sem transferové platby – penzie, sociálne dávky, podpory v nezamestnanosti. X-M=NX-čistý export , rozdiel medzi vývozom a dovozom, X-vývoz výdavky zahraničia na domáce výrobky, M- dovoz výdavky domácich sektorov na zahraničné tovary. 2.Výrobná (produkčná ) metóda - od hrubej produkcie odpočítame medzispotrebu, čím zistíme pridanú hodnotu, k nej potom pripočítame DPH, spotrebné dane, čisté dane na dovoz (clo, dovozná prirážka) a prírastok zásob MzdovéN+sociálneN+finančnéN+zisk+odpisy+DPH+spotrebné dane+clo,dovozná prirážka+prírastok zásob. 3. Príjmová (dôchodková) metóda: HDP=hrubé mzdy, nájomné a renta, úrok, odpisy, hrubý zisk veľkých a malých organizácií a nepriame dane

9. Nominálny, reálny HDP, deflátor HDP - nominálny HDP –v bežných trhových cenách - reálny HDP –v stálych cenách, stále ceny sú ceny roku 1995 - deflátor HDP –súhrnný cenový index, porovnáva nominálny a reálny  HDP, peňažná hodnota statkov a služieb, je súčtom vš. finálnych produktov, a musia sa do neho zahrnúť aj investície.  Def.HDP = nominálny HDP / reálny HDP * 100

10. Výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast  Ekonomický rast – je to toková veličina, v krátkom období ide o prírastok reálneho HDP, v dlhom období o rast potencionálneho produktu, predpokladom skutočného ek. rastu je prírastok reálneho HDP na jedného obyvateľa t. z. že tempo rastu reálneho HDP je vyššie ako rastu obyvateľstva- hovoríme o ňom aj vtedy ak celkový objem reálneho HDP v danom období je väčší ako v predchádz. období. Meranie ekonomického rastu: 1. ako prírastok reálneho HDP medzi dvoma obdobiami  2. ako koeficient ek. rastu –podiel hodnoty reálneho HDP v čase t a hodnoty reálneho HDP v čase t-1 3. ako tempo ek. rastu  - percent. podiel absolútneho prírastku HDP v predchádz. období. Výkonnosť ekonomiky je determin. Vzáj. spoluprácou štyroch faktorov (popísané v otázke č.7). Základnými veličinami na meranie výkonnosti ekonomiky sú HDP a HNP. HDP – súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie  výr. faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť, zohľadňuje územný princíp. HNP – hodnota všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými VF, nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto VF pôsobia. Metódy výpočtu HDP – dôchodková, výdavková, produkčná (v otázke č.8)

11. Zdroje a bariéry ek. rastu. Zdroje: - prírodné zdroje – ropa, plyn, pôda, klimatické podm.- fyzický kapitál – stroje, prístroje, zariadenia, budovy- ľudský kapitál – je kľúčovým zdrojom ek. rastu, je to využitie prac. sily, kvalifikácia pracovnej sily – technolog. zmeny a inovácie – zmeny vo výrobných procesoch al. implementácia nových produktov a služieb - energetické a kapitálové zdroje. Bariéry:- ek. rast, štruktúrne a cyklické zmeny- ek. rast, daňový systém a disponibilné zdroje (miera zdanenia determinuje celk.objem disp.zdrojov)- ek. rast, zmeny v ponuke peňažnej masy, inflácia- ek. rast, inflácia, zamestnanosť

12. Faktory ek. rastu, hospodársky cyklus, vplyv jeho fáz na ekonomický rast. Faktory –také prírodné, technické, ek. a spoločenské sily, kt. zmeny vyvolávajú zmeny v pohybe makroek. veličín. Vnútorné zmeny:-množstvo práce -produktivita práce  - inovácia, invencia- technologické zmeny. Hospodársky cyklus – nepravidelné striedanie sa vzostupných a zostupných fáz (fluktuácií): Recesia –reálny HDP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, celkový pokles aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť,inflácia, podniky krachujú, nedostatok kapitálu, znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva a celkový kúpyschopný dopyt. Dno – najhlbší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť a inflácia, úroková miera je nízka, krátkodobý kapitál je lacný, začínajú sa vytvárať predpoklady pre vzostup. Expanzia – rast dopytu po VF, priaznivé podmienky na rozširovanie výroby, zvyšuje sa výroba, zvyšuje sa produktivita práce, znižujú sa jednotkové náklady, podnikateľom rastú zisky, zvyšuje sa efektívnosť výroby. Vrchol – výroba - maximum, dopyt po kapitáli je vysoký, zvyšuje sa úroková miera, dochádza k rastu cien, začínajú vznikať problémy s odbytom tovarov. Vo vzťahu hosp. cyklu k ek. rastu je dôležité vnímať aj multiplikačné a akceleračné prvky investičného dopytu. Investície sú rozhodujúcim predpokladom ek. rastu – ovplyvňujú úroveň zamestnanosti, závisí od nich rozsah a štruktúra HIM, zmeny v invest. dopyte spôsobujú zmeny v celkovom výstupe ekonomiky

13. Dopyt po faktoroch výroby, produkčná funkcia, upravená produkčná funkcia . Produkčná funkcia – udáva maximálny objem produkcie, ktorý pri efektívnej kombinácii vstupov do výrobného procesu, môže ek. vyprodukovať na existujúcej technickej a technolog. úrovni a s daným počtom zamestnancov. Matematická podoba : Y = F(K,L) produkcia je funkciou objemu kapitálu a množstva práce, Kde Y= hrubý domáci produkt  K= objem kapitálu  L= množstvo práce. Dopyt po faktoroch výroby: 1. Hraničný produkt práce –MPL – zvýšenie výstupu firmy, ktorý získa tým, že zamestná ďalšiu jednotku práce. MPL = F(K,L+1) – F(K,L)   kde F(K,L+1) – objem produkcie K jednotkami kapitálu a L+1 jednotkami práce, F(K,L)- objem produkcie K jednotkami kapitálu a L jednotkami práce. MPL dostaneme ako rozdiel uvedených produkčných funkcií , MPL predstavuje rozdiel medzi množstvom výstupu vytvoreného L+1 jednotiek práce a L jednotkami práce. 2. Hraničný produkt kapitálu - je to objem dodatočnej produkcie, ktorú získame s pomocou dodatočnej jednotky kapitálu: MPK = F(K+1, L) – F(K,L)  kde F(K+1,L) – objem produkcie K+1 jednotkami kapitálu a L jednotkami práce, F(K,L) – objem produkcie s K jednotkami kapitálu a L jednotkami práce

14. Národný príjem, tvorba, rozdelenie a užitie.. Rozdelenie národného príjmu- zjednodušenú teóriu rozdelenia národného príjmu vypracoval už K.Marx ale neskoršie ju inovoval významný predstaviteľ neoklasickej ekonomickej školy, predstaviteľ hraničného prístupu John Bates Clark, ktorý predpokladal existenciou dvoch hodnotvorných faktorov – práca a kapitál a do praxe uviedol MPL a MPK. Výrobné faktory – predstavujú vstupy, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie procesu výroby: pôda, práca, kapitál, tech. Pokrok. Práca – cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na tvorbu výrobkov al. poskytovanie služieb, je to motivovaná ľudská činnosť, produktívna, hodnototvorná-je stelesnená v nejakej konkrétnej forme výrobku al. služby, práca nie je tovarom, nemôže byť predmetom kúpy a predaja, predáva sa zamestnanec ako pracovná sila. Pôda – je predmetom kúpy a predaja, cenou je renta, kto pôdu nevlastní môže si ju prenajať, za prenájom sa platí nájomné, jej množstvo je obmedzené, má rozdielnu úrodnosť, dopyt po pôde závisí od dopytu po poľnohospodárskych výrobkoch. Kapitál – je odlišný VF, je vyprodukovaný VF a zároveň je vstupom a výstupom ekonomiky, sú to statky ktoré slúžia k výrobe ďalších statkov, kapitál sa nerovná majetok, je len jeho časťou - má vecnú, peňažnú a finančnú formu. Peňažný kapitál – predstavuje zdroje na výrobu kap. statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti a firmy sporia formou rôznych peňažných aktív - kapitál je v každej podobe hodnotová kategória. Existenciu výrob.procesu podmieňujú štyri formy kapitálu: -hmotný k. - všetky hmotné statky, kt. tvoria materiálny predpoklad existencie výr.procesu, hmotný kapitál ako ekonomická kategória vystupuje ako dlhodobý hmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 30 tisíc a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok a dlhodobý nehmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 50 tisíc a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok -ľudský k. - súhrn schopností, vedomostí, návykov a zručností, ide o pracovnú silu, cenou ľudského kapitálu je mzda -finančný k. - vzniká spájaním rôznych druhov kapitálu, kt. vyúsťuje do podoby univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch. Je to prostriedok s ktorým sa obchoduje na finančnom trhu -poznatkový (invenčný) k. – stotožňuje sa s hodnotou nových myšlienok, vynálezov, nápadov... Finančný kapitál – nie je vstupom do výrobného procesu, kúpou akcií sa síce zmení vlastnícka štruktúra a skladba fin. aktív, ale nový produkt nevznikne, vzniká spájaním rôznych druhov K, ktorý vyúsťuje do podoby univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch, má podobu akcií, obligácií, hypoték, zmeniek..., týmto pojmom sa chápu ak peňažné aktíva v podobe hotových peňazí al. rozličných CP, zdrojom finančného kapitálu sú úspory obyvateľstva, voľné prostriedky výrobných a obchodných firiem, rozličných finančných inštitúcií a štátu, cenou finančného kapitálu je úrok, cena za ktorú sa finančný kapitál predáva je rovnovážna cena a rovná sa rovnovážnej úrokovej miere - je prostriedok, s kt. sa obchoduje na finančnom trhu, tu vystupujú peniaze v rôznych formách: hotové peniaze, CP, úspory, úvery , ktorých dĺžka presahuje 1 rok. Členenie finančného trhu : -peňažný trh-je to trh úverových zdrojov, cenou je úrok, domácnosti ho využívajú na vytvorenie úspor, pôžičky, spotrebné úvery, podniky na krátkodobý a strednodob. úver, štát na prekrytie krátkodobého deficitu -kapitálový trh – obchoduje sa s dlhodob.kapitálom, cenou sú kurzy CP -devízový trh- uskutočňujú sa dev.transakcie, cenou je devízový kurz -trh drahých kovov je reprezent. trhom Au,Ag, platiny a paládia, obchodovanie vo veľkých fin. centrách Londýn, Zűrich, New York, Frankfurt, Tokio, Bejrút -poistný trh- je trhom poistenia a zaistenia, cenou je poistné.

15. Krátkodobá rovnováha hospodárstva v uzavr. modeli ek.- bod v ktorom sa pretína krivka agregátneho dopytu s krivkou agregátnej ponuky, podľa Keynesa rovnováha ek. závisí od efektívneho dopytu, pričom táto rovnováha ek. systému nemusí zabezpečovať plné využívanie existujúcich výrobných zdrojov. Rovnováha na trhu výrobkov a služieb – je to rovnováha medzi tovarmi, ktoré boli vyprodukované v ekonomike a potrebami ek. subjektov, ktoré sú vyjadrené domácim spotrebným dopytom. AS=AD agr. ponuka sa rovná ag. dopytu, AS vyjadríme cez HDP, AD – predstavuje dopyt dom, firiem, vlády. Y=C+I+G HDP sa rovná súčtu spotreby , investícií a vládnych výdavkov Y= C(Y-T) +I(r)+G. Keďže dane a vládne výdavky sú fixované rozpočtovou politikou, dôl. úlohu zohráva reálna úr. miera, a ak sa dopyt na trhu v. asl. rovná ponuke v. a sl. potom úr. miera sa prispôsobuje a chápe sa ako rovnovážna úroková miera

16. Vplyv rozpočtovej politiky na zmenu úspor v uzavr. modeli ek. Vplyv expanzívnej rozpočtovej politiky - rast výdavkov vlády znižuje rozsah verejných úspor (T-G), vláda svoje dodatočné výdavky musí kompenzovať pôžičkami na peňažnom trhu, dochádza k zníženiu úspor, krivka úspor sa posúva vľavo, čo má za následok rast úrokovej miery , nová rovnovážna úr. miera je v bode, kde krivka S1 pretína investičnú funkciu, rast vládnych výdavkoch sa kompenzuje znížením súkromných investícií. tomuto sa hovorí vytláčanie súkromných investícií, dôsledkom zníženia daní je rast disponibilného príjmu, rast spotreby znamená pokles investícií a rast rovn. úrokovej miery. Výsledok: r-výdavkov vlády,r-rovn.úrokovej miery, p– daní, p-úspor   reštriktívna je opak

17. Podstata, význam a funkcie peňazí . Peniaze – sú tovar, ktorý je vymeniteľný za akýkoľvek iný tovar, táto vlastnosť sa nazýva likvidita, a preto peniaze vystupujú ako všeobecný ekvivalent , slúžia na vyjadrovanie cien tovarov pri kúpe a predaji a na realizáciu rôznych platieb - peniaze /stavová veličina/ treba odlišovať od bohatstva /t.j. iné formy aktív/ a od dôchodku /toková veličina/. Bohatstvo – širší pojem ako peniaze , zahŕňa aj CP, nehnuteľnosti, spotrebné predmety, ľudský kapitál . Funkcie peňazí 1. peniaze ako výmenný prostriedok - vystupujú ako obeživo, sprostredkovávajú obeh výrobkov a služieb, a ako platidlo umožňujú platiť za tovar, pohľ, záväzky 2. peniaze ako zúčtovacia jednotka - peniaze slúžia na vyjadrenie hodnoty t a sl, hodnota tovarov vyjadrená v peniazoch je cena, peniaze nemusia byť fyzicky prítomné 3. peniaze ako uchovávateľ hodnoty - peniaze slúžia ako prostriedok k prenášaniu hodnoty do budúcnosti, výhodné keď je v krajine nízka inlácia, držba peňazí nie je spojená s dodatočnými N, rizikami s výnimkou inflácie. Formy: mince, papierové peniaze, bankové(depozitné) peniaze, kvázi peniaze, elektronické peniaze

18. Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch Ponuka peňazí –množstvo peňazí v obehu, závisí od vývoja HDP, od cenového vývoja a miery inflácie a od rýchlosti obehu peňazí. Kvantifikuje sa pomocou peňažných agregátov, peňažnú masu reguluje centrálna banka. Dopyt po peniazoch – vyjadruje želanie ek. subjektov v určitom časovo okamihu získať určité množstvo tohto aktíva. 1.Kvantitatívna teória peňazí- vychádza z predpokladu, že množstvo peňazí v obehu je závislé na HDP a vývoji cien. Vychádzajú z rovnice výmeny  M.V=P.Y   M-množ.peň.v obehu, V-rýchlosť obehu peňazí, P-deflátor HDP, Y-reálny HDP,  P.Y-nominálny HDP , ak rastie množstvo peňazí v obehu pri nezmenenom HDP, rastú ceny, pretože to isté množstvo tovaru sa vymieňa za väčšie množstvo peňazí, úroveň cien je proporcionálna množstvu peňazí v obehu. 2.Teória preferencie likvidity- súvisí so motívom obehu(domácnosti dostávajú príjmy inokedy ako uspokojujú potreby, preto vytvárajú zásobu na riešenie čas. nesúladu medzi príj.a výd) s motívom opatrnosti(tvorba peň. zásoby na neočakávané výdavky) a špekulačným motívom (peniaze v lik.podobe na základe špekulácie dosiahnuť zisk. Dopyt po peniazoch podľa Keynesa závisí od výšku príjmu (motív obehu a opatrnosti) a od úr. miery (špekulačný motív). 3.Portfóliová teória dopytu po peniazoch J.Tobina- kľúčovým prvkom je kombinácia rizika a návratnosti, optimálne portfólio -ide o kombináciu nízkorizikových a vysokorizikových aktív

19. Peňažné agregáty – charakteristika . Peňažný agregát – ukazovateľ peňažnej zásoby, súhrn peňažných prostriedkov s určitým stupňom likvidity, označuje sa písmenom M a číslicou. Peňažný agregát M0- základný typ patria sem bankovky a mince, obeživo mimo bankového systému. M1- zahŕňa M0+úspory doma a neterm.vklady v bankách dostupné na požiadanie, nazývame aj transakčné pen. M2- zahŕňa M1+term. a úspor.vklady, valuty a CP. M3- zahŕňa agregát M2, veľké termínované vklady, euromenové vklady. M4 – zahŕňa agregát M3, vklady v nebankových inštitúciách v domácej mene a krátk. CP v domácej mene. M5- zahŕňa agregát M4, obligácie, komerčné papiere, bankové zmenky  nazýva sa aj likvidné aktíva L

20. Tvorba bankových peňazí v systéme čiastočného krytia vkladov komerčná banka z vkladov, musí držať stanovené percento ako povinnú minimálnu rezervu (PMR) na účte v centrálnej banke. Vklady v banke (po odpočítaní PMR) môže komerčná banka použiť na poskytnutie úverov a nákup cenných papierov. Tieto peniaze sa vracajú do bankového systému ako vklady, vzniká tak reťazová reakcia, kt. nazývame multiplikovaná expanzia bankových vkladov (tvorba bankových peňazí)

21. Rovnováha na peňažnom trhu, zmeny v ponuke a dopytu po peniazoch Na peňažnom trhu sa spolu stretáva ponuka peňazí s dopytom po peniazoch a ich vzájomná interakcia určuje úrokovú mieru, ktorá je v podstate cenou peňazí. Dopyt po peniazoch sa rovná ponuke peňazí pri rovnovážnej úrokovej miere.  S=I(r) , S=úspory, I=investície, aby bola makroekonomická rovnováha. Grafické vyjadrenie S=I(r) – funkcia úspor je vertikálna priamka, lebo ju nedeterminuje úroková miera (teor.) Investičná funkcia je klesajúca funkcia úrokovej miery. Úspory predstavujú ponuku kapitálu a investície dopyt po kapitály. Bod v ktorom sa pretínajú krivky úspor a investícií označujeme ako rovnovážnu úrokovú mieru. Pri rovnovážnej úrokovej miere sa úspory rovnajú investíciám a ponuka kapitálu sa rovná dopytu po kapitáli. Rast ponuky peňazí: r-úroková miera, MD-dopyt po peňažnej mase, M0/P- ponuka peňažnej masy, M1/P – rast ponuky peňažnej masy - vidíme, že ak sa CB rozhodne zvýšiť ponuku peňazí, krivka ponuky peňažnej masy sa posúva smerom vpravo, čo pri nezmenenom dopyte po peniazoch má za následok zníženie úrokovej miery, výsledkom takto zjednodušeného procesu bude obnovenie rovnováha na peňažnom trhu pri nižšej úrokovej miere E0-E1. Rast dopytu po peniazoch: v prípade zvýšenia dopytu po peniazoch sa krivka MD0 posúva vpravo smerom nahor MD1 čo spôsobí pri nezmenenej  ponuke peňažnej protihodnoty rast úrokovej miery, rovnováha na peňažnom trhu sa obnovuje rastom ceny peňazí

22. Postavenie a úloha centrálnej banky na peňažnom trhu NBS - je to právnická osoba, so sídlom v Bratislave a nezapisuje sa do obchodného registra - jej hlavný cieľ je udržať cenovú stabilitu - jej hlavné úlohy sú: 1. určuje menovú politiku štátu  2. vydáva bankovky a mince  3. riadi peňažný obeh 4. koordinuje platobný styk a zúčtovanie bánk  5. vykonáva dozor nad bankovými činnosťami . Menová politika NBS- je to forma hospodárskej politiky štátu, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a na kontrolu úrokovej miery - NBS môže uskutočňovať: expanzívnu men. politiku – množstvo peňazí v obehu sa zvyšuje. reštriktívnu men. politiku – množstvo peňazí v obehu sa zmenšuje. Nástroje menovej politiky : 1.Priame – administrat. nariadenia, sú stanovené priamo /úver. limity, max úr.sadzby z úverov, kt.banky poskyt./ 2. Nepriame - povinné min. rezervy – predstavujú vklady obch. bánk v centrálnej banke- operácie na voľnom trhu – nákup a predaj št. CP centrálnou bankou, reguluje množstvo peňazí v obehu- reposadzba – úroková miera, za ktorú centrálna banka poskytuje úvery KB - intervencie na devízových účtoch – nástroje, kt. môže NBS ovplyvňovať dev.kurz, nákup a predaj dom. meny - reeskont zmeniek – predstavuje znovu eskontovanie tých zmeniek, kt. už boli eskontované NBS - lombard CP – CP sa v deň ich splatnosti preplácajú KB a tým sa ovplyvňuje ponuka peňazí

23. Inflácia – pojatie a meranie inflácie  Inflácia – je to znehodnotenie peňaž. meny- je to makroek. jav, ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny výrobkov alebo služieb prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažnej jednotky - je to porucha mikro aj makroek. rovnováhy. Deflácia – ak cenová hladina poklesne, je to veľmi zriedkavý jav. Dezinflácia – pokles miery inflácie. Meranie inflácie - používajú sa na to cenové indexy. Cenový index – je vážený priemer individ. cien vybraného koša reprezentatívnych výrobkov a služieb v dvoch porovnávacích obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru alebo služby odráža ek.význam tohto tovaru. Index spotrebiteľských cien CPI – je to najrozšír. cenový index, používa sa na vyjadrenie dopadu zmien cenovej hladiny na domácnosti a na ich životné náklady. Index cien výrobkov PPI – používa sa ako určitý štatistický údaj, meria úroveň výrob. cien, je založený na 3400 tov. položkách, zahŕňa ceny potravín, priem. výrobkov, spotr.tovaru, banských produktov, používa sa v podnikoch. Deflátor HDP – je to súhrnný cenový index, ktorý porovnáva reálny a nominálny HDP, peňažná hodnota statkov a služieb, je súčtom všetkých finálnych produktov, okrem statkov a služieb sa musia do neho zahrnúť aj investície

24. Príčiny a formy inflácie  Príčiny inflácie – príliš vysoký al. príliš nízky dopyt, prudké zmeny cien ropy, zlá úroda, pohyby v menových kurzoch, zmeny v produktivite, zníženie rýchlosti obehu peňazí, neprimeraná rast mzdových nákladov,....

Formy inflácie: 1. z kvantitatívneho hľadiska - mierna – 1 ciferné ročné tempo rastu cen. hladiny, ľudia majú dôveru voči peniazom, cen.hladina relatívne stabilná, akce. - cválajúca – 2-3 crtrch, ľudia hromadia tovary,peniaze strácajú hodnotu, ceny rastú rýchlejšie ako výkonnosť ekonomiky - hyperinflácia – extrémny prípad, 4 a viac crtrch, peniaze neplnia svoje funkcie, naruší sa peň.systém, zrútenie hosp.väzieb. 2.z hľadiska príčin inflácie -dopytová – rast cen.hladiny je spôsobený nadmerným dopytom, agreg.dopyt prevyšuje výrobný potenciál krajiny -nákladová – rast cen. hladiny je spôsobený zvyšovaním mat. a mzdov. N. 3. z hľadiska viditeľnosti -zjavná,skrytá,potláčaná, importovanú. 4. z hľadiska proporcionality -proporcionálna – abs.rast cen. hladiny, ale vzájomný pomer cien sa nemení -neproporcionálna-arcn, menia sa pomery medzi jednotlivými tovarmi -anticipovaná – inflácia, ktorú ekon. subjekty očakávajú -neanticipovaná – inflácia, ktorá nie je očakávaná -invertná- ekon. subjekty ju do určitej miery predpokladajú -cielená – men. politika reaguje na prognózu vývoja inflácie - jadrová – zo spotrebného koša sa vylúčia také t a sl , ktoré majú regulované ceny. 5. z hľadiska modelu IS-LM -peňažnú a cenovú

25. Dopytová a nákladová inflácia, stagflácia. Dopytová inflácia –agregátny dopyt rastie rýchlejšíe než potenciál hospodárstva - rastú ceny, aby sa zosúladil agreg. dopyt s agreg. ponukou. Ak v ek. rastie agreg. dopyt a prekračuje rámec úrovne potenciálneho produktu, vzniká ek. nerovnováha. Dochádza k vzniku inflačnej medzery, kt. je možno vyjadriť ako vzdialenosť medzi skutočným a potencionálnym produktom. Výsledkom je rast cenovej hladiny. Rovnováha sa nastoluje tak, ako keby dopyt ťahal za sebou ceny agreg. ponuky. Zvýšenie AD dopytu posúva krivku AD0 vpravo do AD1. Bod rovnováhy sa v dôsledku posunu AD0 premiestnil z bodu E0 do E1. Mení sa však cenová hladina, rastie z P0 do P1 a reálny HDP z Y0 do Y1, ktorý je nad úrovňou potencionálneho produktu ekonomiky. Nákladová inflácia - V dôsledku rastu výrob. nákladov sa krivka AS posúva doľava, čo spôsobuje pokles skutočného produktu a rast celkovej cenovej hladiny. Inflácia vyvolaná ponukovým šokom, ktorého výsledkom sú rastúce náklady v čase vysokej miery nezamestnanosti a nízkeho využívania vzácnych zdrojov sa nazýva nákladová inflácia. Stagflácia – nastáva vtedy, ak rastie úroveň cenovej hladiny a produkt klesá alebo sa nezvyšuje, t. j. stagnuje. Miera nezamestnanosti zvyčajne rastie, zvyčajne sa nedarí obnoviť výkonnosť ekonomiky a ekonomický rast. Inflácia ťahaná dopytom posúva bod rovnováhy E0 do E1,AD sa posúva smerom doprava. Bod E1 je nad úrovňou potenciálneho produktu, vytvára sa tak inflačná medzera. To vyvolá inflačný rast miezd AS do AS1 a rovnováha sa obnoví v bode E2. Nová rovnováha vzniká teda za cenu rastu celkovej cenovej hladiny, produkt stagnuje. Bod rovnováhy môže nastať aj vľavo od úrovne poten. produktu, tu už dochádza k recesii. Stagflácia môže byť spojením stagnácie s infláciou alebo recesie s infláciou. Slumpflácia – inflácia, ktorá vzniká v období recesie, rastie cenová hladina

26. Transmisný monetaristický mechanizmus – regulovanie a riadenia monetárnej bázy Za účinný nástroj boja proti inflácii považuje Friedman tzv. transmisný monetaristický mechanizmus založený na regulovaní a riadení monetárnej bázy s peňažným agregátom M2. Fungovanie mechanizmus vyžaduje, aby:- centrálna banka bola schopná plne kontrolovať monetárnu bázu - rýchlosť obehu peňazí je stabilná veličina - zmeny v multiplikátore ponuky peňazí možno predvídať. Transmisný model – reťazec makroekonomických väzieb, vstupom sú nástroje monetárnej politiky a výstupom splnenie inflačného cielenia - v malej otvorenej ekonomike 3 kanály a)vplyv reálnych úrokových sadzieb na jednotlivé zložky národného príjmu b)vplyv nominálneho výmenného kurzu ako nástroja menovej politiky na ceny importovaných výrobkov a služieb c)vpylv inflačných očakávaní ekonomických subjektov na spotrebiteľské správanie

27. Vymedzenie pojmov: ľudský potenciál, ľudský kapitál, pracovná sila.  Ľudský potenciál – predstavuje všetko práceschopné obyvateľstvo žijúce na území daného štátu, základom ľudského potenciálu je rozsah populáci. Celkový počet obyvateľstva možno rozdeliť na nasledujúce skupiny:1.populácia v predproduktívnom veku – mládež od 0 do 15 2.produktívna populácia 3.práceschopná populácia – popul. v produk.veku , práceneschopná populácia 4.pracovný potenciál – práceschop.pop., deti bohatých rodičov, vojaci, tí ktorým sa nechce pracovať, bezdomovci, väzni, mamičky 5.poproduktívna populácia – poberatelia dôchodkov, pracujúci v poproduktívnom veku 6.pracovná sila –zamestnaní v produktívnom veku+zamestnaní v poproduktívnom veku+nezamestnaní aktívne si hľadajúci prácu. Ludský kapitál – tá časť populácie, ktorá je zahrnutá do kategórie pracovná sila. Pracovná sila – rozlišujeme: - zamestnaní – ľudia ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu,ako aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky al. dovolenku - nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce

28. Hodnota a efektívnosť ľudského kapitálu, produktivita práce. Ľudský kapitál - jeho hodnota je odvodená od schopnosti aktívne tvoriť:vecný kapitál, technický rozvoj a finančný kapitál, mzda je základom, od ktorého je odvodená hodnota ľudského kapitálu. hodnota ľudského kapitálu sa vyjadrí ako súčet:Lk=Wk+Nk+F, Lk-hodnota ľudského kapitálu, Wk- celoživotná hodnota za prácu, Nk- celoživotné N na zdravotné a sociálne N na pracovnú silu vrátane N na vzdelanie   F- efekt pôsobenia vyjadrený podielom na zisku (dividendy, tantiemy). Celoživotná suma týchto troch zložiek umožňuje vyjadriť hodnotu ľudského kapitálu. Efektívnosť ľudského kapitálu –schopnosť ľudského kapitálu vytvoriť produkt. Efektívny ľudský kapitál je len vtedy, ak produkt je vyšší ako hodnota. Čím vyšší je rozdiel medzi hodnotou a produktom, tým je vyššia efektívnosť. efektívnosť ľudského kapitálu vyjadríme takto: Elk=YLK/HLK    ELK=efektívnosť ľud.kapitálu, YLK=celoživotný produkt ľud.kapitálu, HLK=hodnota ľudského kapitálu. Produktivita práce – je schopnosť práce v určitej časovej jednotke vytvoriť určitý objem výroby alebo služieb - vyjadruje sa na úrovni firmy, odvetvia a národného hospodárstva, počíta sa na zamestnanca alebo jednotku času - je hlavným faktorom ekonomického rastu a determinujú ju tieto faktory: fyzický kapitál, ľudský kapitál, prírodné a energetické bohatstvo a technologické zmeny a inovácie - množstvo práce pripadajúce na pracovníka W=Q/L  W-pr.práca  Q-objem výroby  L-počet pracovníkov (úroveň hosp,firmy)- výkon za jednotku času W=Q/t  t-počet odpracovaných hodín  (úroveň firmy, holdingu)

29. Odhad potenciálnych možností ekonomiky v prípade efektívneho využitia pracovnej sily Potenciálny produkt:- sa dosiahne, keď sú výrobné zdroje: pôda, práca, kapitál, technický pokrok efektívne využité, za podmienky technického a technologického stupňa vybavenosti ekonomiky- najvyššia možná úroveň produktu, ktorú môže ek. trvalo dosahovať v podmienkach prirodzenej miery nezamestnanosti a stabilnej cenovej hladiny- produkt, ktorý je ekonomika schopná vytvoriť za optimálneho využitia všetkých zdrojov, ktorými disponuje t.z. je to maximálna úroveň, ktorú dokáže ekonomika vyprodukovať s daným stavom technológie a s danou veľkosťou populácie bez toho, aby sa zrýchlila inflácia - produkčná medzera – rozdiel medzi PP a skutočným produktom. Vyjadrenie potenciálneho produktu: Yt=(HDP/L)*PS potenciálny produkt vypočítame ak dosiahnutú produktivitu práce na 1 zamestnanca vynásobíme pracovnou silou. L- počet zamestnaných   PS- zamestnaní + nezamestnaní aktívne si hľadajúci prácu

30. Vymedzenie pojmov zamestnanosť a ekonomicky aktívne obyvateľstvo.. Zamestnanosť –vyjadruje sa mierou ekonomickej aktivity obyvateľstva. Práca – cieľavedomá ľudská činnosť zameraná na tvorbu výrobkov al. poskytovanie služieb, je to motivovaná ľudská činnosť, produktívna, hodnototvorná-je stelesnená v nejakej konkrétnej forme výrobku al. služby, má hodnotu a aj podobu úžitkovej hodnoty schopnej uspokojiť nejakú potrebu, práca nie je tovarom, nemôže byť predmetom kúpy a predaja, predáva sa zamestnanec ako pracovná sila  Práca sa delí na:1. duševná a fyzická 2. vedúca a výkonná- vedúca: technická, ekonomická, správna -výkonná: kvalifikovaná(vyžaduje školské vzdelanie a prax v odbore) nekvalifikovaná(nevyžaduje vzdelanie) 3.samostatná – subjekt vykonáva prácu pre seba na vlastnú zodpovednosť: nesamostatná – práca, ktorá sa vykonáva pre iného za odmenu, je prácou námedznou 4. produktívna a neproduktívna - podľa toho či sa zúčastňuje tvorby tovarov a služieb priamo alebo len sprostredkovane alebo sa vôbec nezúčastňuje. Výkonnosť práce – vyjadruje sa výsledkom pracovného procesu, je podmienená fyzickou a duševnou námahou a časom. Cena práce – práca je z hľadiska výrobného procesu výrobným nákladom, cenou práce je mzda. Kvalita práca- pri hodnotení kvalifikácie sa berie do úvahy vzdelanie a pracovné skúsenosti, vyjadrené v kvalifikačných katalógoch a tarifných stupňoch

31. Nezamestnanosť, formy nezamestnanosti. Nezamestnanosť – je taký stav v ekonomike, kde práceschopné osoby v produktívnom veku, ktoré si prajú pracovať, nemôžu nájsť prácu na trhu práce. Nezamestnaný je ten, ktorý aktívne hľadá prácu.  - je to nesúlad medzi ponukou a dopytom na trhu práce. Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu. Pracovná sila – rozlišujeme: - zamestnaní – ľudia ktorý vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ako aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre ochorenie, štrajky al. dovolenku- nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce. Ukazovateľ nezamestnanosti je miera nezamestnanosti. MEN=EN/EAO*100   MEN-miera evidovanej nezamestnanosti   EN-evidovaná nezamestnanosť   EAO-počet ekon.aktívnych osôb alebo miera nezamestnanosti = nezamestnaní/pracovná silá *100. Zdôvodnenie vzniku nezamestnanosti rozdielne vysvetľuje : - klasická ekonómia –vznik nezamestnanosti zdôvodňuje poklesom nominálnych aj reálnych miezd- keynesovská teória – rast nezamestnanosti vyjadruje poklesom dopytu - mon.prístup- k trhu práce rozlišuje skutočný a očakávaný vývoj úrovne cien -skutočný vývoj cien sa hodnotí pri dopyte po práci na základe toho, že firmy získavajú operatívne info o cenách -očakávaný vývoj cenovej hladiny sa využíva v ponuke práce. Formy nezamestnanosti: - prirodzená miera nezamestnanosti – v súčasnosti sa odhaduje na 6%, predstavuje najnižšiu mieru nezamestnanosti, pri ktorej sa dosahuje najvyššia možná miera zamestnanosti- frikčná nezamestnanosť – alebo dočasná nezamestnanosť, je zapríčinená migráciou pracovných síl, zmenami zamestnania a zmenami zapríčinenými v rámci životného cyklu, v ekonomike vždy existujú ľudia, ktorí hľadajú zamestnanie, alebo zmenia bydlisko, alebo hľadajú nové a lepšie zamestnanie, v rámci nej rozlišujeme opatrnostnú nez.-keď charakter prac. miesta al. prac. zmeny neumožňuje zamestnancovi v budúcnosti prejsť na výhodnejšie pracovné miesto a špekulačná nez. – je reakciou na dočasný pokles reálnej mzdy - cyklická nezamestnanosť – nazýva sa aj sezónna, vyskytuje sa ak je celkový dopyt po pracovníkoch nízky, vzniká aj vtedy keď je porušená celková rovnováha, ekonomika smeruje k pomalšej dynamike, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho dopytu - štruktúrna nezamestnanosť – dochádza k nej vplyvom aplikácie techniky k likvidácii pracovných miest a tým aj k zániku určitých profesií. Preto je táto forma nezamestnanosti najnebezpečnejšia. Ekonomicky aktívne obyvateľstvo – súčet zamestnaných, nezamestnaných a pracujúcich dôchodcov, podľa VZPS súčet osob vo veku nad 15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore, príslušníkov ozbrojených síl  nezamestnaných

32. Ekonomické dopady nezamestnanosti Ekonomické dôsledky nezamestnanosti možno najpresnejšie vyjadriť stratou nevytvoreného produktu v podobe rozdielu medzi skutočným a potenciálnym produktom. Ide o dopad cyklickej  a štrukturálnej nezamestnanosti a nie prirodzenej miery nezamestnanosti, ktorej existencia sa spája s efektívnou alokáciou práce. Okunov zákon – vyjadruje vzťah , ktorý charakterizuje závislosť medzi poklesom HDP a rastom nezamestnosti. Pri raste nezamestnanosti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny bod klesne HDP pod úroveň potenciálneho produktu o viac ako 1%. Príčinou je skutočnosť, že na pokles odbytu reagujú firmy skrátením objemu práce alebo zamestnávaním pracovníkov s vyšším stupňom kvalifikácie na prácach nižšej kvalifikácie v záujme potreby zníženia nákladov na uvoľňovanie a najímanie nových zamestnancov. Phillipsova krivka – vyjadruje závislosť medzi vývojom inflácie a vývojom nezamestnanosti , z nasledujúceho grafu sa dá vyčítať že čím je vyššia miera nezamestnanosti, tým nižšia je miera rastu miezd (mzdová inflácia ) , Samuelson a Solow neskôr nahradili mzdovú infláciu mierou cenovej inflácie, potom krivka vyjadrovala nepriamy vzťah medzi mierou rastu inflácie a mierou nezamestnanosti, neskôr sa však ukázalo, že tento vzťah sa nedá považovať za zákon a v podmienkach SR to neplatí, neskoršie výskumy však ukázali, že krivka nie je klesajúca a neutrálna ale, má nasledujúci tvar, bod A je východiskovým bodom kde skutočná miera nezamestnanosti zodpovedá prirodzenej miere nezamestnanosti, bod B tu dochádza k zmene, nezamestnanosť sa zvyšuje a následne sa vracia k prirodzenej miere rast zamestnanosti podnecuje zvýšenie ponuky peňazí, v dôsledku čoho sa obnovuje ilúzia o možnosti získať vyššiu reálu mzdu, v bode C je inflácia taká vysoká, že ohrozuje politický systém, preto vlády prikročia u krajným opatreniam ako je moratórium na ceny a mzdy

33. Charakteristika a vymedzenie pojmu kapitál. Kapitál – je odlišný VF, je vyprodukovaný VF a zároveň je vstupom a výstupom ekonomiky, sú to statky ktoré slúžia k výrobe ďalších statkov, kapitál sa nerovná majetok, je len jeho časťou - má vecnú, peňažnú a finančnú formu. Peňažný kapitál – predstavuje zdroje na výrobu kap. statkov, ktoré vznikajú tak, že domácnosti a firmy sporia formou rôznych peňažných aktív - kapitál je v každej podobe hodnotová kategória. Existenciu výrob.procesu podmieňujú štyri formy kapitálu:  -hmotný k. - všetky hmotné statky, kt. tvoria materiálny predpoklad existencie výr.procesu, hmotný kapitál ako ekonomická kategória vystupuje ako dlhodobý hmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 30 tisíc a doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok a dlhodobý nehmotný majetok ktorého ocenenie je viac ako 50 tisíc a doba použiteľnosti dlhšia ako 1 rok -ľudský k. - súhrn schopností, vedomostí, návykov a zručností, ide o pracovnú silu, cenou ľudského kapitálu je mzda -finančný k. - vzniká spájaním rôznych druhov kapitálu, kt. vyúsťuje do podoby univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch. Je to prostriedok s ktorým sa obchoduje na finančnom trhu -poznatkový (invenčný) k. – stotožňuje sa s hodnotou nových myšlienok, vynálezov, nápadov...Vecným nositeľom sú v rôznej podobe realizované technické zlepšenia hlavne strojov, základným zdrojom technického pokroku sú výdobytky vedy a tech. Finančný kapitál – nie je vstupom do výrobného procesu, kúpou akcií sa síce zmení vlastnícka štruktúra a skladba fin. aktív, ale nový produkt nevznikne, vzniká spájaním rôznych druhov K, ktorý vyúsťuje do podoby univerzálneho kapitálu, fiktívneho kapitálu stelesneného v cenných papieroch, má podobu akcií, obligácií, hypoték, zmeniek..., týmto pojmom sa chápu ak peňažné aktíva v podobe hotových peňazí al. rozličných CP, zdrojom finančného kapitálu sú úspory obyvateľstva, voľné prostriedky výrobných a obchodných firiem, rozličných finančných inštitúcií a štátu, cenou finačného kapitálu je úrok, cena za ktorú sa finančný kapitál predáva je rovnovážna cena a rovná sa rovnovážnej úrokovej miere - je prostriedok, s kt. sa obchoduje na finančnom trhu, tu vystupujú peniaze v rôznych formách: hotové peniaze, CP, úspory, úvery , ktorých dĺžka presahuje 1 rok. Členenie finančného trhu :-peňažný trh-je to trh úverových zdrojov, cenou je úrok, domácnosti ho využívajú na vytvorenie úspor, pôžičky, spotrebné úvery, podniky na krátkodobý a strednodob. úver, štát na prekrytie krátkodobého deficitu -kapitálový trh – obchoduje sa s dlhodob.kapitálom, cenou sú kurzy CP-devízový trh- uskutočňujú sa dev.transakcie, cenou je devízový kurz -trh drahých kovov je reprezent. trhom Au,Ag, platiny a paládia, obchodovanie vo veľkých fin. centrách Londýn, Zűrich, New York, Frankfurt, Tokio, Bejrút

34. Agregovaný dopyt, činitele pôsobiace na agregovaný dopyt. Agregátny dopyt – predstavuje celkový objem peňazí  určených na nákup výstupu ekonomiky. Sú to výdavky domácností, firiem, vlády a zahraničia za danej cenovej hladiny. Platí, že s poklesom cenovej hladiny sú hospodárske subjekty ochotné kúpiť väčšie množstvo statkov, preto krivka agregátneho dopytu klesá. Jej priebeh je analogický s priebehom krivky dopytu, ktorý poznáme z mikroekonómie, ale ich odlišnosť spočíva v rozdielnom obsahu veličín nanášaných na obidve osi. Na os y nanášame hodnoty cenovej hladiny – cenová hladina predstavuje vážený aritmetický priemer cien statkov a služieb- na os x nanášame hodnoty národohospodárskeho outputu. Agregátny dopyt môžeme zapísať rovnicou : Y=C+I+G+X-M, C – spotreba domácností – predstavuje tú časť AD, ktorú domácnosti realizujú formou nákupov v obchodnej sieti a nákupu ostatných potrieb na trhu. Výdavky domácností na spotrebu závisia najmä od disponibilného príjmu a cenovej hladiny. Príjem ktorý zostane domácnostiam po zaplatení daní sa nazýva disponibilný príjem a ten domácnosti delia na výdavky na spotrebu a na úspory. Objem spotreby domácností je priamo závislý od disponibilného príjmu C=C(Y-T) spotreba je funkciou disp.príjmu I – spotreba firiem – pod týmto pojmom chápeme nákup investičných statkov na tvorbu investícií. Výdavky firiem na investícii závisia od úrokovej miery, daní, očakávaní a od hraničnej produktivity kapitálu čiže miery zisku. G – spotreba vlády zahŕňa nákupy vlády a ostatných štátnych a samosprávnych orgánov. Sú to výdavky na výstavbu ciest, obranu, bezpečnosť, školstvo...Plánované výdavky závisia od predpokladaných príjmov štátneho rozpočtu ale tiež od rozhodnutí o výške schodku štátneho rozpočtu. X-M – spotreba zahraničia - predstavuje nákup tovaru a ostatných predmetov nákupu zahraničnými subjektami, ktorý závisí od HDP doma a v zahraničí, od menového kurzu, od iných faktorov ako napr. ochranárske opatrenia, zmeny plat. Podmienok. Krivka AD znázorňuje funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aká je celková suma výdavkov na výrobky a služby vynakladaná v ekonomike pri tej ktorej cenovej hladine. Ide o nepriamu závislosť, takže krivka AD má klesajúci tvar. Rast AD a posun krivky doprava spôsobuje expanzívna monetárna politika napr. zníženie minimálnych rezerv a expanzívna rozpočtová politika ak zvýši rozpočtové výdavky na investície alebo transferové platby. Pokles AD a posun krivky doľava vyvoláva reštriktívna monetárna politika ako zníženie rozpočtových výdavkov.

Predstavitelia všetkých prúdov sa zhodujú v tvare krivky AD. Zo zmenou cenovej hladiny sa mení i objem dopytu. Pri raste cien sa odkúpi menší objem výstupu a pri poklese väčší. Výstup sa neustále prispôsobuje dopytu. Pokles cenovej hladiny znamená, že na bežné výdavky je potrebný menší objem peňazí. Klesá tým dopyt po peniazoch a rastie dopytu po iných finančných aktívach, tým pádom rastie cena týchto aktív a klesá dopyt po úveroch, čo sa prejaví v poklese úrokovej miery a tá ovplyvní dopyt po investičných statkoch a predmetoch dlhodobej spotreby ako aj výdavky vlády. Pokles úrokovej miery vedie z zmene menového kurzu, to zmení čistý export a v literatúre sa vzťah cenovej hladiny a rastúcich výdavkov nazýva Keynesov efekt, je to prejav toho, že domácnosti zadržiavajú časť peňazí, alebo iných finančných aktív. Dopytové šoky – spôsobné výraznými jednorázovými zmenami dopytu, môžu byť pozitívne aj negatívne, spôsobuje to napr. rast bohatstva domácností, zmena zásoby peňazí...

35. Agregovaná ponuka, činitele pôsobiace na agregovanú ponuku. Agregovaná ponuka – je množstvo výrobkov a služieb a ostatných predmetov kúpy a predaja, ktoré sú firmy ochotné pri daných cenách dodať na trh. Predstavuje objem produkcie, ktorú sú firmy ochotné ponúkať pri rôznych cenových hladinách a danej výrobnej kapacite ekonomiky. V tomto zmysle agregátna ponuka závisí od výrobnej kapacity a od cenovej hladiny. Výrobnú kapacitu ekonomiky určuje potenciálny produkt – maximálny output, ktorý možno dosiahnuť pri daných výrobných možnostiach bez toho aby sa zvýšila inflácia. Krivka AS znázorňuje funkčnú závislosť, ktorá ukazuje, aký objem národohospodárskeho výstupu budú firmy vyrábať pri tej ktorej cenovej hladine. Pri určení tvaru krivky agregátnej ponuky rozlišujeme:Klasická škola- ceny a mzdy sú pružné, neexistujú nevyužité kapacity, neexistuje nedobrovoľná zamestnanosť, krivka AS má podľa klasickej školy vertikálny tvar a je na úrovni potenciálneho produktu, rast agregátneho dopytu spôsobí rast celkovej cen.hladiny. Keynesovská teória – vychádza z predpokladov že ceny a mzdy sú nepružné, existujú nevyužité kapacity a nedobrovoľná zamestnanosť, dopyt po práci závisí od reálnej mzdy a ponuka práce od nominálnej mzdy. krivka AS je mierne stúpajúca. Rast AD spôsobí rast celkového výstupu Y pri miernom raste cenovej hladiny. Monetaristická škola – podobne ako klasici vychádzajú z toho, že ceny a mzdy sú pružné, dopyt po práci závisí od skutočnej reálnej mzdy a ponuka práce od očakávanej reálnej mzdy. Podľa nich krátkodobá krivka AS je horizontálna no dlhodobá krivka AS je vertikálna a na úrovni potenciálneho produktu. Ponukové šoky – výrazné zmeny v polohe a tvare krátkodobej a dlhodobej krivky AS, spôsobuje to napr. rast N na ľudský kapitál, rast cien na svetových trhoch,...

36. Fázy a prejavy ekonomického cyklu Ekonomický cyklus – nepravidelné striedanie sa vzostupných a zostupných fáz (fluktuácií) reálneho HDP okolo úrovne potencionálneho produktu, ktorý má v časopriestore rastúcu tendenciu, rastúca tendencia je podmienená efektívnym využitím výrobných faktorov v kombinácii s technologickým vývojom ekonomiky. Fázy hospodárskeho cyklu: Recesia – dochádza k nej , keď reálny HDP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch, celkový pokles aktivity, obmedzuje sa výroba, rastie nezamestnanosť, prípadne inflácia, podniky krachujú, majú nedostatok kapitálu, znižuje sa kúpyschopnosť  obyvateľstva a tým aj celkový kúpyschopný dopyt. Dno – najhlbší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť spojená s infláciou, úroková miera je nízka, krátkodobý kapitál je lacný, začínajú sa vytvárať predpoklady pre vzostup. Expanzia – rast dopytu po VF, vytvárajú sa priaznivé podmienky na rozširovanie výroby, zvyšuje sa výroba, zvyšuje sa produktivita práce, znižujú sa jednotkové náklady, podnikateľom rastú zisku a zvyšuje sa efektívnosť výroby. Vrchol – výroba dosahuje maximum, dopyt po kapitály je vysoký, zvyšuje sa úroková miera, dochádza k rastu cien a postupne začínajú vznikať problémy s odbytom tovarov . Prejavy ekonomického cyklu: Okunov zákon – vyjadruje vzťah , ktorý charakterizuje závislosť medzi poklesom HDP a rastom nezamestnanosti. Pri raste nezamestnanosti nad prirodzenú mieru o jeden percentuálny bod klesne HDP pod úroveň potenciálneho produktu o viac ako 1%.K dôležitým prejavom ekonomického cyklu patria teda zmeny makroekonomických veličín, znižovanie ich úrovne alebo ich rast. Patria k nim zmeny v HDP, zamestnanosti, v cenovej hladine. V recesii sa tieto veličiny vyvíjajú negatívne, výkon ekonomiky klesá, čo sa adekvátne prejavuje aj v oblasti zamestnanosti a cenovej hladiny. V expanzii výkon ekonomiky stúpa, vývoj makroekonomických veličín má pozitívny charakter.

37. Ekonomický cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu a zaostávaním agregovanej ponuky – grafické vyjadrenie.  Ek. cyklus vyvolaný zaostávaním agregovaného dopytu . Pokles agregátneho dopytu vyvolá pokles skutočného HDP po úroveň potenciálneho produktu, čo sa prejaí najmú v znížení úrovne nových investícií, poklese pracovných príležitostí, teda raste nezamestnanosti v podobe cyklickej, nedobrovoľnej nezametnanosti, v zmene cenovej hladiny v podobe deflácie. Pohyb hlavných makroekonomických veličín v recesii možno vyjadriť týmto reťazcom AD   HDP  U  P  ag.dopyt klesá, to vyvolá pokles hrubého domáceho produktu rast nezamestnanosti pokles resp. zastavenie rastu cenovej hladiny. Vo fáze expanzie nastáva opačný pohyb jednotlivých veličín, vzniká zrkadlový obrazAD   HDP  U  P  ag. dopyt rastie, hrubý domáci produkt rastie, nezamestnanosť sa znižuje rastie cenová hladina 1.Pôvodnú makroekonomickú rovnováhu predstavuje bod E0, ak poklesne AD na AD1 nová makroek.rovnováha vzniká v bode E1, ktorá predstavuje nižšiu úroveň hrubého domáceho produktu Y1, ktorá vzniká pri nižšej cenovej hladine P1, znížením AD nastala deflácia, nová rovnováha E1 predstavuje nižší národohosp. produkt a nižšiu cenovú úroveň 2.Expanzia bude predstavovať opačný pohyb veličín, vyvolaný posun AD na AD1. Ek.cyklus vyvolaný zaostávaním agregátnej ponuky -Recesia sa prejaví znížením skutočného HDP, znížením úrovne zamestnanosti, rozdiel je však vo vývoji cenovej hladiny – táto sa zvýši. Takáto recesia, pri ktorej nastáva rast cenovej hladiny sa nazýva slumpflácia. Recesia vzniká na strane AS. Jej náhle zníženie vyvolá zmenu makroekonomickej rovnováhy na trhu tovarov a služieb posun E do  E1Zníženie úrovne ponuky pri nemeniacom sa dopyte vyvolá rast cenovej hladiny, zníži sa skutočný produkt z Y0 na Y1 a zvýši sa zamestnanosť

38. Medzinárodný tok kapitálu a tovarov

Pre slovenskú ekonomiku je charakteristický vysoký stupeň otvorenosti. Charakterizujú so základné parametre ekonomiky a to vývoz, dovoz a podiel vývozu a dovozu na HDP. Keďže sa slovenská ekonomika na základe údajov od roku 90-03 podielom vývozu 63% a dovozu 73% na HDP zaraďuje medzi najviac otvorené krajiny sveta, znamená to, že má výrazne rozvinuté zahranično-obchodné vzťahy. Rozvinuté hospodárstvo predpokladá dokonalú mobilitu výrobných faktorov a východiskom toho je špecializácia ekonomiky. Čiže každá ekonomika sa špecializuje na výrobu takých výrobkov a služieb pre ktoré má najlepšie predpoklady. Či už ide od prírodné danosti, ekonomické podmienky výroby, úroveň odmeňovania zamestnancov či od úrovne aplikácie technického pokroku. Medzinárodná výmena sa teda uskutočňuje na základe komparatívnych výhod alebo ekonomika nakupuje tovary a služby ktoré nie je schopná sama vyprodukovať (južné ovocie, lietadlá, liečivá) a predáva produkciu, ktorú vyrába zo surovín na ktoré je bohatá. Výsledkom medzinárodnej výmeny je vývoz – export a dovoz – import. Otvorené hospodárstvo sa od uzavretého líši tým, že v uzavretom sa celý výstup odkúpi doma ale v otvorenom hospodárstve sa časť výstupu odpredá do zahraničia. Z toho vyplýva aj nasledujúca rovnica Y=Cd+Id+Gd+X  Zložky CIG nám predstavujú domáce výdavky na domáce tovary a služby a x predstavuje výdavky sektora zahraničie na domáce výdavky a služby. Nemôžme však zabudnúť na domáce výdavky na zahraničné tovary a služby čo predstavuje dovoz. Y=C+I+G+X-M, v literatúra sa však saldo exportu označuje NX a tak dostávame tvar Y=C+I+G+NX. Po úprave môžeme dostať aj takúto rovnicu: NX = Y – (C+I+G). saldo exportu = výstup – domáca spotreba. Z rovnice vyplýva, že ak výstup je vyšší ako domáca spotrebe, rozdiel sa vyváža a saldo exportu je kladné. Ale ak výstup je menší ako domáca spotreba, rozdiel sa kryje dovozom. Rozdiel je mínusové saldo. V takom prípade domáca spotrebuje spôsobuje deficit platobnej bilancie.

39. Obchodná bilancia a netto zahraničné investície. Obchodná bilancia – vyjadruje vzťah medzi celkovou hodnotou exportu a celkovou hodnotou importu tovarov a služieb za určité obdobie zvyčajne 1 rok a to bez ohľadu na termíny úhrad. Saldo obchodnej bilancie – rozdiel medzi hodnotou dovozu a vývozu, podľa toho rozlišujeme: - aktívna obchodná bilancia – vývoz je väčší ako dovoz, nazýva sa aj aktívne saldo obchodnej bilancie - pasívna obchodná bilancia – dovoz je väčší ako vývoz, nazýva sa aj pasívne saldo obchodnej bilancie - vyrovnaná obchodná bilancia – vývoz = dovoz, rozdiel je 0. Netto zahraničné investície – takže slovo netto znamená odpočítanie dovozu od vývozu X-M, z toho vyplýva, že je dôležité rozlišovať medzi tým, čo sa v danej ekonomike vyprodukuje a tým, čo sa nakúpi a spotrebuje. S určitým zjednodušením možno pokladať čistý export(čo je vlastne rozdiel medzi výdavkami cudzincov na domáce tovary-vývoz a výdavkami domácich sektorov na zahraničné tovary-dovoz) za časť investícií. A to preto, že ak má národná ekonomika kladný čistý export, tak vlastne predáva cudzincom viac ako od nich nakupuje. Takýto prebytok môže potom investovať v zahraničí a ide o netto zahraničné investície. S-I=NX  S-I=netto zahraničné investície  NX=saldo obchodnej bilancie

40. Úroková miera v malom otvorenom hospodárstve - domáca úroková miera je na úrovni svetovej, je ovplyvňovaná inou úrokovou mierou - asymetrický šok – keď sa musia ekonomiky prispôsobiť svetovej úrokovej miere- pozri Mundell-Flemingov model IS-LM

41. Vplyv rozpočtovej politiky v malom otvorenom hospodárstve na saldo OB V malom otvorenom hospodárstve je saldo OB určené rozdielom medzi úsporami a investíciami pri svetovej úrokovej miere. Málo otvorená ekonomika má len veľmi malý vplyv na svetovú úrokovú mieru. Expanzívna rozpočtová politika spôsobuje pasívne saldo OB čiže deficit platobnej bilancie. Úspory sú nižšie ako investície vzniká deficit platobnej bilancie. Ak je však expanzívna rozpočtová politika v zahraničí spôsobuje to aktívnu obchodnú bilanciu, prebytok platobnej bilancie. Ako sme už spomenuli malo otvorená ekonomika má len minimálny vplyv na svetovú úrokovú mieru ale zato veľká krajina spôsobí ovplyvnenie aj nás čiže zmení svetovú úrokovú mieru a tým pádom sa zmení aj naša úroková miera.

42. Výmenné kurzy, platobná bilancia, fixný a plávajúci výmenný kurz V minulosti boli papierové peniaze kryté zlatým nákladom, čiže každá peňažná jednotka symbolizovala určitú jednotku zlata. Tento systém bol však málo prispôsobivý a tak vznikol fixný výmenný kurz. V rokoch 1950-60 väčšina ekonomík akceptovala Bretton Woodsky medzinárodný monetárny systém, ktorý platil do roku 1970 /okrem socialistických krajín u nás bol do roku 1990/a vznikli výmenné kurzy ktoré mohli voľne plávať. Fixný výmenný kurz – znamená že CB fixuje kurz na určitej úrovni, napr. CB vyhlási že bude vlastnú menu predávať v pomere 30Sk za 1USD, nato musí disponovať rezervou vlastných peňazí ale aj zahraničnými valutami, cieľom CB je držať výmenný kurz na ohlásenej úrovni, ponuka peňazí sa musí prispôsobiť potrebnej úrovni –CB kupuje a predáva zahraničnú menu Plávajúci výmenný kurz – tvorí sa na devízovom trhu ponukou a dopytom po domácej a zahraničných menách  a) regulovane plávajúci – centrálna banka určuje regulačné pásma v rámci ktorých sa menový kurz môže pohybovať, čiže regulačný priestor vymedzený hodnotami +-1, +-3, +-5 b) voľne plávajúci – stanovuje sa na základe dopytu a ponuky po menách bez zásahu centrálnej banky, tento kurz vytvára väčší priestor pre obchodnú politiku ekonomiky a umožňuje sledovať viac cieľov ako ekonomický rast, stabilizovať ceny a zamestnanosť. Platobná bilancia – zachytáva pohyb tovarov, služieb, VF, pohľadávok a záväzkov za určité časové obdobie – 1 rok, je to dokument, zachytáva všetky transakcie medzi domácou ekonomikou a zahraničím, je to rozdiel medzi peňažnými príjmami a peňažným výdavkami štátu, je to stav účtu štátu vzhľadom na ostatné krajiny sveta. Môže byť aktívna, pasívna, vyrovnaná -saldo platobnej bilancie – rozdiel medzi peňažnými príjmami a výdavkami – prebytok PB- aktívne saldo /deficit PB-pasívne saldo. Platobná bilancia SR sa vcelku stotožňuje s platobnou bilanciou MMF, skladá sa z troch účtov:1. bežný účet- B export-import výrobkov, B služieb,B výnosov z VF, bežné transferové platby /OB a B služieb=bilancia výkonov/2. kapitálový účet- zachytáva kapitálové transfery ako prevody akcií, odpustenie pohľadávok,...3. finančný účet – vývoj pohľadávok a záväzkov dom.podn. voči zahraničiu:priame zahr. inv.,portfól.inv,ostatné dlh. a kr. inves.4. krátkodobé aktíva a pasíva 5. kapitálový a finančný účet spolu 6. ostatné nezačlenené položky /chyby a omyly/ 7. celková bilancia 8. rezervné aktíva spolu /aktívne saldo zvýši a pasívne zníži devízové rezervy/

43. Parita kúpnej sily Nominálny výmenný kurz – vyjadruje relatívnu cenu mien dvoch ekonomík. Reálny výmenný kurz – vyjadruje cenu tovarov dvoch ekonomík, udáva mieru, za ktorú sa predávajú tovary jednej ekonomiky za tovar druhej ekonomiky. Kým nominálny kurz priamo vyjadruje hodnotu jednej meny druhou menou, reálny výmenný kurz vyjadruje hodnotu meny prepočtom cien tých istých tovarov v daných ekonomikách, čiže vypočítame ho pomocou nominálneho kurzu a pomeru úrovne cien tých istých tovarov a služieb dvoch ekonomík. Parita kúpnej sily – je hodnota tovarov v reálnom kurze, prepočet mien sa opiera o cenové podmienky medzinárodného obchodu. Absolútna verzia teórii parity kúpnej sily – porovnanie spotrebných košov. Relatívna verzia teórie parity kúpnej sily – porovnanie tempa rastu cenových hladín. Hodnota parity kúpnej sily je najdokonalejšia miera porovnávania úrovne ekonomík. Najdôležitejšie vplyvy pôsobiace na úroveň parity kúpnej sily: - skladba HDP z odvetví s najvyš. podielom prid. hodnoty, v celkovom objeme tovarovej produkcie - zavádzanie scientifikovaných výrobkov, ktoré sa opierajú hlavne o domácu vysokokvalif.prácu o domáce invencie a inovácie - podpora vývozu  -regulácie dovozov - znižovanie podielu výrob s nízkym podielom prid. hodnoty na celkovej objeme tovarovej výroby

44. Vplyv rozpočtovej politiky a výmenného kurzu na saldo OB- a) rozpočtová politika otvoreného hospodárstva a reálny výmenný kurz- b) rozpočtová politika iných vlád- redukcia svetových úspor zvyšuje svetovú úrokovú mieru, rast svetovej úrokovej miery r* redukuje domáce investície, čo zvyšuje S-I, teda aj NX

45. Obchodná politika a jej vplyv na saldo OB - ochranárska obchodná politika – ochrana domáceho trhu, snaha znížiť dovoz a zvýšiť vývoz - ochranárska (protekcionistická) hosp. politika – ovplyvňujem množstvo tovarov vyvážaných alebo dovážaných - nevplýva na saldo OB, pre zhodnotenie reálneho kurzu - neovplyvňuje S a I - redukuje import, ale aj export - nulový efekt

46. Základná charakteristika modelu IS-LM, podmienky fungovania modelu  Model IS-LM predpokladá existenciu dvoch rozhodujúcich čiastkových trhov a to – trhu tovarov a trhu peňazí. Podľa Keynesa rovnováha na trhu tovarov je zabezpečená za podmienky rovnosti úspor a investícií S=I. Rovnováha na peňažnom trhu nastáva vtedy, ak ponuka peňazí sa rovná dopytu po peniazoch. S+M=I+L, S-úspory M-ponuka peňazí L-dopyt po peniazoch, (S-I)+(M-L)=0. V modeli IS-LM ide o neoklasický výklad Keynesovej ekonomickej teórie. Model sformuloval Hicks so zámerom objasniť základné makroekonomické postuláty rovnováhy Keynesa. Vytvárajú ho dve základné krivky:- krivka IS reprezentuje rovnováhu na trhu tovarov (investície, úspory) - krivka LM reprezentuje rovnováhu na peňažnom trhu (likvidita, peniaze). Vzájomným pôsobením oboch kriviek Hicks naznačil proces vytvárania všeobecnej makroekonomickej rovnováhy v uzavretom modely hospodárstva – trojsektorový model. Model IS-LM analyzuje vzťah medzi domácou úrokovou mierou a príjmom (HDP) v uzavretom hospodárstve. Východiská modelu IS-LM- 1. uzavreté hospodárstvo 2. cenová hladina je fixná 3. ponuka peňazí je určovaná CB 4. zásoba kapitálu je dostatočná takže je možné zvýšiť výrobu

47. Rovnováha na trhu tovarov a IS krivka. Krivka IS – vyjadruje vzájomnú reláciu úrokovej miery  a národného príjmu (HDP) na trhu tovarov - je množina bodov takých kombinácií úrokovej miery a HDP kedy je rovnováha na trhu tovarov, každý jeden bod na tej krivke predstavuje rovnováhu na trhu tovarov. Krivku IS si odvodíme pomocou keynesiánskeho kríža a investičnej funkcie. V keynesiánkskom kríži sa nachádzajú dve základné krivky a tými sú krivka plánovaných výdavkov AE a priamka produktu a príjmu, ktorá je priamkou so 45°uhlom. Tieto dve priamky sa pretínajú v jednom bode a kríž ktorý vytvárajú sa nazýva keynesiánksy kríž. Priamka výdavkov a príjmu opisuje stav, kedy sa získaný príjem celý vynaloží na spotrebu. Matematická interpretácia: AE= plánové výdavky sektorov na tovary AE=Y plánované výdavky sa rovnajú skutočným výdavkom. Môžeme to zapísať AE = C + I + G

pričom vieme že: C sú výdavky sektora domácností a sú funkciou disponibilného príjmu  C=f(DI) C=C(Y-T) C=C0+C1(Y-T). I – výdavky sektora podnikov na investície, a investičná funkcia je klesajúcou funkciou úrokovej miery I=f(r), G – výdavky vlády na tovary a príjmy vlády z daní  sú dané RP, sú fixované G,T=G,T. Keď dosadíme do rovnice dostaneme: AE = C (Y-T) + I(r) + G. Investičná funkcia – vieme že rast úrokovej miery znižuje dopyt po investíciách, čo sa v KK prejaví tak že poklesnú investície, a keďže T,G sú fixované poklesne aj funkcia celkových výdavkov. Krivka IS – je klesajúcu, čo znamená, že pri poklese úrokovej miery rastie dopyt po invest. výdavkoch, rastie agregátny dopy a aj úroveň n.príjmu  r I AD Y  a naopak  r I  AD Y

48. Multiplikátor vládnych výdavkov a keynesiánsky kríž. Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej politiky snaží ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv. Využíva k tomu  nástroje rozpočtovej politiky a to najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov  alebo zmeny v oblasti daní. V tomto prípade budeme rozprávať o expanzívnej rozpočtovej politike, ktorá spôsobuje rast vládnych výdavkov a pokles daní. Keďže sa jedná o multiplikátor vládnych výdavkov budeme sa zaoberať ich rastom. Z keynesinánskeho kríža vyplýva, že výdavky sektora vlády na nákup tovarov sú súčasťou plánovaných výdavkov. Zvýšením vládnych nákupov o pr.G sa mení aj funkcia plánovaných výdavkov a o pr. G a úroveň príjmu o pr. Y. Rovnováha na trhu tovarov sa posúva z bodu E do bodu E1. Podiel prírastu príjmu a prírastku vládnych výdavkov označujeme ako multiplikátor vládnych výdavkov: mv=1/1-MPC, čiže multiplikátor vyjadruje reakciu príjmu na zvýšenie výdavkov vlády o jednu peňažnú jednotku, t.z. že ak sa zvýšia výdavky vlády tak sa Y zvýši o hodnotu multiplikátora / krivka IS sa posunie vpravo a to práve o uvedenú čiastku/Prírastok HDP vypočítame ako: Ak sa zvýšia vládne výdavky HDP sa zvýši až v nasledujúcom roku

49. Daňový multiplikátor a keynesiánsky kríž. Každá vláda sa prostredníctvom rozpočtovej politiky snaží ovplyvniť ekonomický vývoj podľa svojich predstáv. Využíva k tomu  nástroje rozpočtovej politiky a to najmä zmeny v objeme a štruktúre vládnych výdavkov  alebo zmeny v oblasti daní. V tomto prípade budeme rozprávať o expanzívnej rozpočtovej politike, ktorá spôsobuje rast vládnych výdavkov a pokles daní. Keďže sa jedná daňový multiplikátor budeme sa zaoberať ich poklesom daní.Z keynesiánskeho kríža vyplýva, že dane sú súčasťou disponibilného príjmu. Ich pokles teda vyvolá zmenu v disponibilnom príjme, ktorý je funkciou spotreby domácností a tento účinok bude okamžitý narozdiel od rastu vládnych výdavkov ktorých účinok sa prejaví až v nasledujúcom roku. Čiže  bod rovnováhy sa posúva z bodu E do bodu E1, pretože vieme že pokles daní  zvyšuje úroveň národného  príjmu. Podiel prírastku národného príjmu a poklesu daní označujeme pojmom. Daňový multiplikátor -vyjadruje veľkosť zmeny národného príjmu, ako výsledok poklesu daní o jednu peňažnú jednotku. md=MPC/1-MPC

50. Trh peňazí a krivka LM Krivka LM – vyjadruje vzájomnú relácia úrokovej miery a národného príjmu na peňažnom trhu - je to množina bodov takých kombinácií úrokovej miery a národného príjmu kedy je rovnováha na peňažnom trhu, každý jeden bod tejto krivky predstavuje rovnováhu na peňažnom trhu. Krivku dopytu je možné odvodiť na základe funkcie dopytu po

peniazoch a funkcie ponuky peňazí. Dopyt po peniazoch je funkciou dvoch premenných r,Y, vieme že dopyt po peniazoch je v negatívnom vzťahu k úrokovej miere a v pozitívnom vzťahuk národnému príjmu, z čoho vyplýva, že zvýšenie národného príjmu posúva krivku dopytu po reálnej peňažnej protihodnote vpravo, čo vyvolá rast úrokovej miery, aby trh peňazí zostal v rovnováhe. Skon krivky LM determinuje prispôsobenie sa dopytu po peniazoch na zmenu úrovne príjmu a zmenu úrokovej miery. Rovnováha na peňažnom trhu je obnovovaná pri súbežnom pohybe príjmu a úrokovej miery. Rast príjmu vedie k rastu transakčného dopytu po peniazoch. Pri zachovaní množstva peňazív obehu musí teda poklesnúť dopytu po peniazoch spojený so špekulačným motívov, a to tak, že rastie úroková miera.

51. Krátkodobá rovnováha v modeli IS-LM. Všeobecnú krátkodobú rovnováhu modelu IS-LM môžeme označiť tiež termínom  krátkodobá makroekonomická rovnováha v uzavretom hospodárstve. Krátkodobá rovnováha modelu nastáva v priesečníku kriviek IS-LM. V tomto bode sa skutočné výdavky rovnajú plánovaným a dopyt po peniazoch sa rovná ponuke. Model IS-LM zapisuje systémom dvoch rovníc. Na prvej rovnici hľadáme rovnováhu na trhu tovarov a v druhej rovnováhu na peňažnom trhu. Nesmieme však zabudnúť na bázu predpokladov, ktoré vytvárajú štyri exogénne premenné a to : T,G- parametre rozpočtovej politiky, M-parameter monetárnej politiky, P- východisko modelu, fixovaná cenová hladina V bode e podniky produkujú tovary v takom množstve, pri ktorom nedochádza k hromadeniu alebo vyčerpaniu zásob a ekonomické subjekty majú také aktíva v portfóliu aké si želajú mať. Nevýhodou modelu IS-LM je jeho statický charakter, ale aj napriek tomu má pre makroekonomické účely k problémom hospodárstva svoj význam.

52. Model IS-LM ako teória agregovaného dopytu. Agregátny dopyt – prestavuje objem celkových predpokladaných peňažných výdavkov jednotlivých subjektov ekonomiky. Ide o peňažné výdavky sektora domácností na osobnú súkromnú spotrebu, investície firiem, výdavkov vlády na nákup tovarov a výdavky sektora zahraničie na domáce tovary pri odpočítaní dovozov do ekonomiky, pri danej úrovni cenovej hladiny. Krivka agregátneho dopytu vyjadruje vzájomný vzťah medzi úrovňou cenovej hladiny a objemom príjmu, má klesajúci tvar. Pri raste cenovej hladiny agregátny dopyt klesá, čo pre model IS-LM znamená, že zvyšovanie cenovej úrovne znižuje úroveň národného príjmu.Agregovaný dopyt a expanzívna rozpočtová politika – expanzívna rozpočtová politika podporuje stimuláciu domáceho dopytu, rastie národný príjem, ale aj úroková miera, aby sa vytvoril nový rovnovážny bod. Krivka AD, ktorá je výsledkom vzťahu medzi cenovou hladinou a produktom sa mení. Expanzívna rozpočtová politika v modeli IS-LM zvyšuje úroveň národného príjmu, krivka AD sa teda posúva vpravo. Agregovaný dopyt a expanzívna monetárna politika – formu monetárnej politika určuje v štáte centrálna banka prostredníctvom priamych a nepriamych nástrojov. V prípade expanzívnej formy uplatňovania monetárnej politiky v ekonomike rastie ponuka peňazí, úroková miera na peňažnom trhu klesá, čo v dôsledku posúva krivku LM doprava, príjem rastie. Čiže expanzívna monetárna politika v modeli IS-LM zvyšuje úroveň národného príjmu a krivka AD sa posúva smerom von vpravo.

53. Fluktuácie modelu IS-LM (zmena rozpočtovej a monetárnej politiky) Rozpočtová politika – predstavuje proces stanovenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, je nástrojom stabilizácie ekonomiky Monetárna politika – zaujímajú ju peniaze ako množstvo a ich cena na domácom trhu vo vnútri ekonomiky, kľúčovým problémom je regulácia množstva peňazí, úrokovej miery a podmienok poskytovania úverov, jej účinnosť sa realizuje zmenami v ponuke peňazí Expanzívna monetárna politika – uskutočňuje ju CB a predstavuje zvyšovanie množstva peňazí v obehu, rast inv.dopytu Reštriktívna monetárna politika – uskutočňuje ju CB a predstavuje zníženie množstva peňazí v obehu Expanzívna rozpočtová politika – prejavuje sa zvýšením vládnych výdavkov a znížením daníReštriktívna rozpočtová politika – prejavuje sa znížením vládnych výdavkov a zvýšením daní

54. Modifikácia modelu IS-LM na podmienky otvoreného hospodárstva Analýzovu modelu IS-LM (Hicksov model) sa nezávisle na sebe zaoberali ekonómovia. Mundell a Felming približne v rovnakom časovom období, preto model nesie meno oboch ekonómov. Kým Keynes pracoval len s fixným výmenným kurzom Mundell a Flemming vypracovali svoj model  s použitím a ohľadom na plávajúci výmenný kurz, tým pádom si ekonomika vyžaduje rovnováhu na trhu tovarov, na trhu peňazí a rovnováhu platobnej bilancie. Základná rovnice Mundell-Flemingovho modelu znie:

55. Rozpočtová a monetárna expanzia pri plávajúcom výmennom kurzea) expanzívna rozpočtová politika ERP- zvýšenie vládnych výdavkov - rastie výmenný kurz a príjem sa nemení- zhodnotenie vým.kurzu znižuje NX, čo vyvažuje expanzia dom.dopytu po tovaroch Y=C+I+G-NX  +NX zvyš.Y   -NX nemení Y - zníženie národných úspor, pokles netto zahraničných investícií b) expanzívna monetárna politika EMP - zvýšenie ponuky peňazí - monetárna politika vplýva na príjem zmenou výmenného kurzu, výmenný kurz nám klesá dochádza k jeho znehodnoteniu a tým pádom rastie Y, rastie export

56. Rozpočtová a monetárna expanzia pri fixnom výmennom kurze a) expanzívna rozpočtová politika ERP - ERP vyvoláva EMP - výmenný kurz sa nemení ostáva na rovnakej úrovni, Y rastie b) expanzívna monetárna politika EMP -monetárna politika v režime fixného výmenného kurzu je sama osebe neúčinná - dochádza k devalvácii a revalvácii meny súčasne- devalvácia – posúva krivku LM* smerom von, čo je vlastne zvýšenie ponuky peňazí pri pláv.vým.kurze, devalvácia spôsobí expanziu NX a rast Y - revalvácia je presne opačne

57. Vládny dlh, úspory a vzťah k exportu a importu Vládny dlh – súhrn dlžníckych záväzkov štátu(vlády) voči organizáciám, inštitúciám, firmám a obyvateľom v domácej ekonomike a vo vzťahu ku zahraničiu - predstavuje objem peňažných prostriedkov v rôznych menách splatný domácim alebo a zahraničným ek. subjektom vo forme istiny alebo úroku .Členenie: a) podľa formy záväzku – vnútorný, zahraničný b) podľa splatnosti – krátkodobý-slúži na preklenutie čas. nerovnováhy medzi príjmami a výdavkami ŠR v priebehu roka - dlhodobý- vyplýva z deficitov ŠR c) metodické hľadisko – hrubý dlh – predstavuje celkový objem záväzkov štátu - čistý dlh – predstavuje objem záväzkov očistený od pohľadávok. Štátny dlh sa kryje: emisiou a predajom štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok, pôžičkami od domácich a zahraničných subjektov, emisiou peňazí, čo je však najhorší spôsob krytia deficitu v štátnom rozpočte. Existencia štátneho dlhu v neprimeranej miere negatívne ovplyvňuje peňažný trh (zv.úr.miery a pokles invest.aktivity) daňové zaťaženie budúcich generácií a makroekonomickú rovnováhu. Úspory – tvoria potenciálny zdroj kapitálu. Výšku úspor ovplyvňuje výška príjmov, rozhodnutie domácnosti obetovať časť z bežnej  spotreby a výška úrokovej miery. Rozlišujeme úspory domácností – rozdiel medzi disponibilným príjmom a súkromnou spotrebou , úspory vlády – ak príjmy rozpočtu prevyšujú výdavky vlády. Súčet úspor domácností a vlády predstavujú národné úspory, sú zdrojom pre krytie investičného dopytu, dopyt po investíciách samozrejme závisí od reálnej úrokovej miery na peňažnom trhu. Úspory sú tou časťou príjmu ktorá sa v skúmanom období nespotrebovala, sú predpokladom pre proces investovania. Silná závislosť existuje medzi úsporami a infláciou. Keďže inflácia znamená znehodnotene peňazí, pri rastie cien klesá hodnota úspor. Inflácia tak spôsobuje i pokles hodnoty majetku. Úspory rovnako ako spotreba sú funkciou disponibilného príjmu. Ak disponibilný príjem rastie, zvyšuje sa podiel úspor na disponibilnom príjme. Úspory sú rastúcou funkciou disponibilného príjmu. S určitou dávkou abstrakcie možno predpokladať, že bohatstvo a príjem si udržujú konštantnú úroveň, preto čím domácnosti majú likvidnejší majetok, tým väčšie budú ich výdavky na spotrebu. Podľa tohto predpokladu platí, že čím vyššia je likvidita pri konštantnej  úrovni bohatstva a príjmu, tým nižšia je úroveň sporenia a nižší sklon k úsporám. Medzi likviditou bohatstva a úsporami je nepriami korelačný vzťah. Podľa Keynesa sú úspory luxusným tovarom. Vo svojich názoroch dospel ku konštatovaniu, že bohatšie domácnosti usporia zo svojho príjmu väčší podiel ako chudobné domácnosti. Krivka úspor s rastom príjmov má rastúci tvar.

58. Pôsobenie rozpočtovej a monetárnej  politiky na ekonomické prostredie (vplyv na cenovú hladinu a úrokovú mieru)

- pozri, čo je rozpočtová a monetárna politiky, vplyvy vydedukovať z posunov kriviek v grafoch (čosi bolo v praktikách, kapitola 10)

59. Hodnoty základných makroekonomických parametrov v slovenskej ekonomike

60. Rovnováha medzi únikmi a injekciami v zavretom a otvorenom modeli hospodárstva. HDP sa v otvorenej ekonomike líši od HDP v uzavretom hospodárstve. V otvorenej ekonomike sú dodatočné výdavky na vývoz, ktoré vynakladajú cudzie ekonomiky za výrobky a služby domácej ekonomiky. Súčasne sú dodatočné výdavky a dovoz, čiže výdavky domácich subjektov na zahraničné výrobky a služby, ktoré zvyšujú dôchodok v zahraničí. Preto identita sa v otvorenej ekonomike vyjadruje nasledovne Y=C+I+G+X-M

Disponibilný dôchodok domácností sa potom rovná Yd=Y+TR-TA  Yd-disp.dôchodok, TR-trans.platby, TA-autonómne výdavky. Keďže sa disponibilný dôchodok delí na spotrebu a úspory a rozdiel medzi celkovými daňami a transferovými platbami sa nazýva čisté dane, potom platí T=TA-TR, na základe toho možno sformulovať rovnicu C+S+T=C+I+G+X-M. Z toho možno odvodiť ďalšiu rovnicu, ktorá vyjadruje rovnosť medzi injekciami a únikmi vo štvorsektorovom modeli. S+T+M=I+G+X. Rovnováha v tvorbe produktu je vtedy ak úniky t.j. úspory(S) a čisté dane (T) a dovoz(M) sa rovnajú nespotrebovaným výdavkom na investície, vládne výdavky a vývoz (injekcie) K nespotrebovaným výdavkom patria všetky výdavky, ktoré zvyšujú rovnovážnu úroveň produktu. Naproti tomu úniku znižujú rovnovážnu úroveň produktu. Potom rovnováha medzi únikmi a investíciami sa dá vyjadriť aj tak, že čistý export sa rovná rozdielom medzi ostatnými zložkami únikov a injekcií   X-M=I+T-G, T-G-predstavuje rozpočtový deficit alebo prebytok. Táto rovnica je mimoriadne dôležitá identita, lebo umožňuje identifikovať deficit bežného účtu, ktorý spôsobuje pokles úspor súkromného sektora (čo je stav kedy súkromné investície sú väčšie ako súkromné úspory) alebo rozpočtovým deficitom, čiže ak celkové rozpočtové výdavky sú väčšie ako daňové príjmy alebo oba vplyvy. Na základe toho možno identitu napísať takto S=I+(G-T)+(X-M)