Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Makroekonómia

prednášky (maek_course.doc)

1. Makroekonómia

- je spoločenská veda o agregovanom správaní hospodárstva. Je odvodená z ekonómie.

Teoretické základy ekonómie poližili merkantilisti – obchod

Fyziokrati – poľhonospodárstvo – vlna, bavlna, koža

Klasická ekonomická teória – rozvoj priemyslu

Marxizmus, kapitál

Priemyselná revolúcia – socializmus

Veľká hospodárska kríza – Keynes, ktorý položil základy pre makroekonómiu

Jadrom makroekonómie je explanácia, ako hospodárstvo reaguje na ekonomické sily, napr. rast záujmu zahraničia o naše výrobky, prečo vzrástly dôchodky.

Mirkoekonómia študuje indifiduálne zoskupenia firiem a domácností.

Makroekonómia študuje celkové trendy, ktoré sú výsledkom tisícov individuálnych rozhodnutí, pre tento účel sa používajú tri kroky:

na teoretickej úrovni sa snaží pochopiť proces rozhodovania firiem a domácností

vyhodnocuje celkové správanie hospodárstva agregovaním rozhodnutí domácností a firiem

vynecháva len nepodstavné uzávery, ostáva empirický obsah teórií a zo zberom a analýzou aktuálnych makroekonomických nástrojov

Cieľom makroekonómie je:

porozumieť silám, ktoré generujú rast a rozmach

porozumieť silám, ktoré spôsobujú recesiu a krízu

Makroekonómia:

formuluje zákony potrebné na tvorbu politicky určenej na riešenie aktuálnych problémov (nezamestnanosť)

vnáša poriadok do faktov a dáva im zmysel tým, že ich vzájomne spája a dáva ich do správnych relácií a na báze toho zovšeobecňuje

vedecky objektívne vysvetľuje problémy správania sa hospodárstva aj tie, ktoré majú vzťah k politike

Politika – ekonomická politika sa zaujíma o ovplyvňovanie a koordináciku ekonomického správania alebo jeho dôsledkov

Teória – ekonomické teórie sa zaujímajú o ovplyvňovanie a koordináciu ekonomického systému

Indukcia                                        Dedukcia

Fakty – empirická ekonómia sa zaoberá zberom faktov relevantných pre jednotlivé problémy hospodárstva a testovaním hypotéz voči faktom aby overila teóriu.

Makroekonómia sa líši od mikroekonómie iným spôsobom uvažovania. Nevychádza z jednotlivej domácnosti ale z agregátu domácností, nie z jednotlivej firmy, ale z agregátu firiem. Neskúma ponuku jedného tovaru ale agregovanú ponuku. Pre makroekonómiu je charakteristický dvojaký proces agregácie. Na jednej strane sa zoskupujú do agregátov hospodárske subjekty, na druhej strane tovary do zväzku tovarov. Makroekonómia nejde do detailov, abstrahuje (neberie do úvahy) vedľajšie vplyvy, nekomplikuje, nepodstatné vynecháva.

Domácnosti sa sledujú pomocou troch agregátov:

1. zamestnanci        2. ???                3. dôchodcovia        - podľa zdroja príjmov

Firmy sa sledujú pomocou:

1. poľnohospodárstva                        2. ???

Voľba techniky má pre tvorbu teórie 4 dôležité dôsledky:

makroekonomická teória je v typickom prípade jasnejšia a prehľadnejšia ako mikroekonómia

dospieva k jednoznačným výsledkom vynechaním viacerých súvislostí, kde mikroekonómia konštatuje protichodné efekty

umožňuje dobrý empirický prístup cez štatistiku

vedie ke správnemu výsledku len vtedy ak sa pri agregácií zanedbajú len nepodstatné faktory z hľadiska cieľa vysvetlenia

Makroekonómia sa zaoberá predovšetkým problémami rastu, konjunktúry, nezamestnanosti a inflácie a pod. Základnými dokumentami sú štátny rozpočet a bilancia financií.

Rozlíšenie pojmov mikro a makroekonómia je zrejme z nasledujúceho rozlíšenia:

Mikro        racionálna analýza                        Makro        celková analýza

        Teória rovnováhy                        teória nerovnováhy

        Neoklasická ekonómia                keynesovská teória

        Teória logického rozhodovania        teória logicky odvodená zo správania firiem

Makroekonómia má vlastnú interpretáciu pojmov, ktorá nie je totožná s interpretáciou v médiách. Napr. často počujeme investovať do akcií. Pre makroekonómiu investovať znamená nákup reálneho (hmotného) majetku, výstavbu novej firmy, výmenu technológie.

(pri ekonomickom raste sa berú do úvahy len investície, pretože tvoria súčasť HDP)

Makroekonómia zbrazuje javy a procesy prostredníctvom modelov. Rozlišuje 2 druhy premenných:

1. exogénne                        2. endogénne

Exogénne sú tie, ktoré vstupujú do modelu, sú inputom modelu. Endogénne sú premenné, ktoré predstavujú riešenie modelu, sú outputom – výsledkom modelu. Ilustruje to príklad:

D = F (Y, P)        kde D – rozsah dopytu        Y – príjem        P – cena produkcie        F – funkcia

S = F (P . Pž)        kde S – ponuka                Pž – cena živej práce

Uvedené vzťahy musia vytvárať rovnováhu, čiže platí        D = S                ponuka = dopyt

Dopyt – množstvo peňazí, ktoré chcem vynaložiť na kúpu tovaru (peňažného vyjadrenia HDP). Ponuka – vecné vyjadrenie HDP

Model má dve exogénne a dve endogénne premenné: exogénne sú: príjem a cena živej práce

Endogénne sú: ponuka (produkcia) a cena produkcie

Exogénne modely neurčuje. Predpokladá ich za dané. Endogénne model vysvetľuje, určuje.

Model umožňuje skúmať ako zmeny exogénnych vplývajú na endogénne. Ak príjem vzrastie stúpne dopyt, ak vzrastie cena práce, poklesne ponuka.

Graf ukazuje, že rovnovážna cena ponuky rastie a rovnovážne množstvo klesá. Ďalej ukazuje, ako vplýva agregovaný príjem a cena práce na trh a správanie spotrebiteľov.

P        D                S              P        D        S                     P        D             S2        S1

P2                                                                                        

P1                                     P0                                     P2

                                                                     P1

        Q1        Q2                                Q                        Q2        Q1

2. 2.        Makroekonomický rozmer ekonomiky

Produkčná schopnosť ekonomiky = výkony = výrobná spotreba + HDP

Základné pojmy:

Potenciál ekonomiky – produkčná schopnosť ekonomiky je to všetko hmotný investičný majetok – budovy, pozemky, lesy, stavby, cesty, priehrady, letiská, rekreačné zariadenia, bytový fond aj NIM – systém zaistenia, patenty, vynálezy, projekty, výsledky výskumu

Je to všetko, čo sa zúčastňuje na tvorbe HDP priamo alebo potenciálne. Výsledkom pôsobenia potenciálu ekonomiky sú výkony.

Výkony – sú výsledkom pôsobenia potenciálu, majú peňažné vyjadrenie, vyjadrujú všetko – celý výrobný produkt, ktorý sa delí na: HDP + výrobnú spotrebu

HDP – je to všetka produkcia tovarov a služieb, ale len tých, ktoré nevchádzajú do finálnej (konečnej) spotreby – finálna – konečná spotreba je spotreba domácností, spotreba firiem (ale len investičné statky), spotreba vlády.

1. Zdroje a delenie HDP

Výroba tovarov a služieb (vecná stránka HDP) + zmena stavu zásob + aktivácia HIM + čistý export (vývoz) = HDP = mzdy (peňažné vyjadrenie HDP) + dane + zisk + renta + úrok + odpisy

Čistý export – nákup aktív v zahraničí za zdroje získané z vývozu. To je nákup CP, pohľadávok, HIM, devíz, valút.

Dane – sú tu zahrnuté spotrebné dane okrem dane z príjmu a zo zisku.

Zisk – hrubý zisk + daň

Mzdy – hrubé mzdy + daň

1. Delenie HDP

HDP = mzdy + zisk + dane + renta + úrok + odpisy = spotreba domácností + spotreba vlády + hrubé investície + vývoz = finálna spotreba + úspory

Úspory – vykazujú ich – domácnosti, firmy, vláda, vývoz

2. Delenie spotreby

Finálna spotreba = spotreba domácností + spoločenská spotreba = predmety krátkodobej spotreby + predmety dlhodobej spotreby + služby + výdavky na školstvo, zdravotníctvo, sociálna sféra, kultúra, ostatné

3. Zdroje spotreby domácností

Mzdové prostriedky + zisk + úroky z vkladov + nájomné + čerpanie úspor = tarifné a úkolové mzdy + nadtarifné mzdy – prémie, odmeny, osobné ohodnotenie, funkčné príplatky + dividendy

+ tantiémy

Dividendy – zisky z akcií, podiel na zisku, vlastníci akcií

Tantiémy – členovia predstavenstva a.s.

4. Použitie zisku a zdroje investícií

Zisk = investície + odmeny + dividendy + tantiémy + úspory

Investície = odpisy + úspory + zisk + úver + zahraničný kapitál

Zisk – je vlastne úspora firiem

2. Ceny faktorov a daň z faktorov

Cena pôdy – odvodzuje sa z nájomného alebo z renty

Renta        - absolútna renta – zisk, ktorý sa dosahuje na najmenej úrodnej pôde, ktorá z hľadiska potrieb spoločnosti je žiaduce aby sa využívala

diferenciálna renta – zisk z pôdy na každej inej pôde ako je tá v najhorších podmienkach

nájomné, renta = daň z nehnuteľností (daň za pôdu), odvádza sa do rozpočtu obcí

Cena kapitálu – zisk, úrok, tantiémy – daň zo zisku, daň z podnikania, daň z nehnuteľností, daň z úspor

Cena práce – mzda – tarifná, nadtarifná, ostatné formy, odmien za prácu – daň zo mzdy, daň zo samostatnej zárobkovej činnosti (umelci, živnostníci,...)

3. HRUBÝ NÁRODNÝ PRODUKT

1. Hrubý národný produkt

+- Saldo príjmov a výdavkov FO zo zahraničia (mzdy alebo iné aktivity)

+- Pracovné príjmy domáceho obyvateľstva zo zahraničia

+- Dôchodkové príjmy domáceho obyvateľstva

+- Vývoz pracovných príjmov zahraničných osôb (občanov) za prácu v SR

+- Dôchodkové príjmy zahraničných osôb (občanov) za prácu v SR

- dôchodkové príjmy zahraničných občanov zo sociálneho fondu SR

+- Ostatné príjmy, resp. výdavky

+- Saldo kapitálových príjmov

+- Kapitálové príjmy slovenských firiem zo zahraničia

+- Kapitálové príjmy z pôsobenia zahraničného kapitálu v slovenskej ekonomike

+- Ostatné kapitálové príjmy

= Hrubý národný produkt

2. Hrubý domáci produkt

Výstup ekonomiky – vecná skladba – agregovaná ponuka – nominálny HDP – skutočný HDP = Q

Príjem ekonomiky – hodnotová skladba – agregovaný dopyt – reálny HDP – potenciálny HDP = Y

Výstup ekonomiky = Q                        Príjem ekonomiky = Y

Vecná skladba – tovar krátkodobej a dlhodobej spotreby

Hodnotová skladba – mzdy, zisk, odpisy, dane, renta, úrok

Agregátna ponuka – všetko, čo ekonomika pre seba i pre zahraničie ponúka

Agregátny dopyt – všetko, čo si ekonomické subjekty želajú kúpiť

Nominálny HDP – je to HDP vyjadrený v bežných cenách, v trhových cenách

Reálny HDP – je to HDP vyjadrený v stálych cenách (roku 95), používa sa k hodnoteniu trendov, témp rastu, lebo vynecháva infláciu

Skutočný HDP – vyjadruje ho inštitúcia Štatistický úrad, ktorý je zo zákona povinný vyjadrovať HDP (nominálny aj reálny)

Potenciálny HDP – vyjadrujeme ho ako zvislá čiara. Je to ten produkt, ktorý sa vytvorí za optimálneho využitia výrobných faktorov, je kategória optimálneho využitia výrobných kapacít, je to súčin priemernej produktivity práce v národnom hospodárstve a pracovnej sily.

Produktivita práce PP = HDP/počet pracovníkov

* pracovná sila – zamestnaní + nezamestnaní aktívne hľadajúci zamestnanie

1. PRIDANÁ HODNOTA

- skladá sa z dvoch zložiek: 1) tvorba        2) užitie

1) Tvorba:         a) na úrovni ekonomického subjektu

- novovytvorená hodnota: mzdové náklady, sociálne náklady, príspevky do fondov (38% zo mzdy), finančné náklady, zisk

- prenesená hodnota – odpisy

b) na úrovni národného hospodárstva

- daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane, clo a dovozná prirážka, prírastok zásob

2) Užitie:        

- Odmeny zamestnancom: spotreba domácností, príspevky do fondov, úspory

- Dane pre štátny rozpočet a pre mestá a obce

- Subvencie, dotácie (malé a stredné podnikanie)

- Prevádzkový prebytok:        - zisk: investície (rozvojové), dividendy, tantiemy, nerozdelený zisk

- odpisy: investície obnovovacie

2. HRUBÝ DOMÁCI PRODUKT

Tok produkcie

1. Osobná spotreba (v mil. Sk) – tovary dlohodobej a krátkodobej spotreby, služby

2. Hrubé investície – bytová výstavba, budovy a stavby, stroje a zariadenia, prírastok zásob

3. Štátne nákupy tovarov a služieb – pre armádu, školstvo,...

4. Čistý vývoz: dovoz, vývoz

= Hrubý domáci produkt

- Amortizácia

= Čistý domáci produkt

Y = C + I + G + NX

3. Hrubý domáci produkt

Tok dôchodkov

1. Mzdy celkom                        2. Úroky                        3. Nájomné                

4. Nepriame dane                        5. Amortizácia                

6. Zisk firiem – 24 a viac zam. – povinnosť predkladať 1 za mesiac VPaS – dividendy, nerozdelený zisk, daň zo zisku

7. Zisk drobných podnikateľov

= Hrubý domáci produkt

- Amortizácia

= Čistý domáci produkt

4. Hrubý domáci produkt vo fáze spotreby

Spotreba domácností – potraviny, nábytok, obuv, odevy, elektrospotrebiče, autá

Hrubé investície – tehly, cement, štrk, drevo, železo, obrábacie stroje, zemné práce, ďiaľnice, vodovody

Štátne nákupy tovarov a služieb – výdavky na školstvo, výdavky na zdravotníctvo, armáda a bezpečnosť, štátny aparát

Čistý vývoz – vývoz, dovoz

= Hrubý domáci produkt

-Amortizácia

= Čistý domáci produkt

3. Makroekonomické subjekty

4 sektory v agregovanej podobe:

1) Sektor domácností – práca pôda kapitál, úspory – rezidenti, majú sídlo na území štátu

2) Sektor podnikov

3) Vládny sektor

4) Sektor zahraničia

Sektor domácností – vlastnia výrobné faktory (P,P,K-úspory). Z výrobných faktorov plynú domácnostiam mzdy, renty, zisky, dividendy, nájomné, úroky, transferové dôchodky (soc. dávky, podpory, príspevky). Dôchodky domácnosti využívajú na: zaplatenie daní, spotrebné výdavky, platby do poistných fondov, tvorbu ostatných úspor

Sektor podnikov – podniky využívajú služby výrobných faktorov k tvorbe výrobkov a služieb. Časť týchto výrobkov a služieb predávajú ostatným sektorom a časť používajú v rámci podnikového sektora ako medziprodukty (výrobná spotreba). Dôchodky podniky získavajú z predaja výrobkov a služieb ostatným sektorom. Výdavky na investičné statky získavajú podniky z úspor všetkých sektorov, získavajú aj transferové platby z vládneho sektora. Dôchodky podniky používajú na: úhradu nákladov za výrobné faktory (mzdy, nájom, úroky, dividendy), platby daní, príplatky do poistných fondov za zamestnancov, v podnikoch zostávajú hrubé úspory podnikov (GBS).

Poznáme nasledujúce skupiny podnikov:

nefinančné podniky a korporácie

finančné inštitúcie a spoločnosti

vládny sektor

samostatní roľníci, živnostníci a samostatní podnikatelia

občianske združenia, spolky a nadácie, politické strany

Podnikový sektor zahrňuje výrobcov tovarov, služieb s verejným vlastníctvom, súkromným zo sféry trhovej i netrhovej.

Ďalej zahrňuje vlastníka domov, bytov, iných vlastníkov nehnuteľností. Aj pomocou týchto výrobných faktorov sa poskytujú služby, ktoré sa zahŕňajú do HDP.

Sektor vlády – rozumieme tu súbor centrálnych orgánov a im podriadených inštitúcií ako aj orgány územnej štátnej správy. Súčasťou vládneho sektora je aj centrálna banka, štátne správy. Súčasťou vládnuceho sektora je aj centrálna banka, štátne podniky, podniky poskytujúce verejné služby (školy), zdravotnícke zariadenia vo vlastníctve štátu, kultúrne a iné inštitúcie).

Vláda ako makroekonomický subjekt je zapojená do kolobehu tovarov, služieb, výrobných faktorov, dôchodkov, výdavkov... prezentuje sa sústavou verejných rozpočtov.

Príjmy vládneho sektora tvoria dane, príspevky do fondov. Výdavky sa delia na nákup T a S a transferové platby. V prípade vládnych nákupov výrobkov a služieb ide o výdavky verejných rozpočtov, za ktoré vláda získava ekvivalenty napr. výdavky na školstvo, armádu, bezpečnosť. Vláda financuje výdavky týchto inštitúcií. Vláda ďalej nakupuje investičné statky financované z rozpočtu. Vládne nákupy sa skladajú z vládnej spotreby a vládnych investícií GC – GV. Ostatné výdavky majú charakter vládnych transferov, t.j. platieb, za ktoré nezískava ekvivalent. Časť transferov tvoria aj subvencie a dotácie. Rozdiel medzi príjmami vlády, transfermi a nákupmi tvoria vládne úspory.

Sektor zahraničie – zahraničné subjekty – domácnosti, firmy, ktoré pôsobia na území nášho štátu – nerezidenti. Je dôležitým odberateľom domácich výrobkov a služieb (63% produkcie na vývoz). Domáce subjekty dovážajú tovary a služby (73%). V makroekonomike nás zaujíma hlavne saldo zahranično-obchodných vzťahov. Tento sektor svojimi úsporami zvyšuje národné úspory, v opačnom prípade časť národných úspor sa presúva do zahraničia.

1. Bilancia sektora domácností

Príjmy – za predaj faktorov                                                                        Výdavky

1. Prácu – mzdy, odmeny, dividendy, tantiemy                1. Dane – priame, majetkové

2. Pôdy – renta, nájomné, predaj                2. Príspevky do fondov – sociálne, zdravotné, zamestnanosti

3. Kapitálu – zisk, úrok, dividendy, podiely                3. Nákupy: predmetov – krátko+dlho dobej spotreby

                                                                        Služieb – hmotných, nehmotných

4. Invencie – autorské konanie, predaj umelecký diel        4. Nákupy - investičných statkov, majetku, akcií,

  výskum, návrhy, projekty                                           cenných papierov, úverov

5. Ostatné – výhry                                                5. Úverov

6. Nájom

7. Úspory

2. Bilancia sektora firiem

Príjmy                                                                                                 Výdavky

1. Tržby za predaj predmetov – krátkodobej spotreby        1. Nákupy – suroviny, energie, materiálu,

  - služieb        - dlhodobej spotreby           polotovarov

2. Príjmy z vyplácania pohľadávaok                        2. Nákupy práce – mzdy, odmeny, dividendy,

3. Úver                                                                                tantiemy

4. Renta                                                        3. Príspevky do fondov – sociálne, zdravotné,

5. Nájomné                                                        zamestnanosti

6. Úroky                                                        4. Nákupy investičných statkov -stroje, budovy,

7. Čerpanie istiny                                                   systémy, zariadenia, stavebniny,

8. Predaj majetku                                                5. Výdavky na výskum

                                                                6. Nákup majetku

                                                                7. Licencie

                                                                8. Akcie, dlhopisy, ostatné cenné papiere

3. Bilancia sektora vlády

Príjmy                                                                                                Výdavky

1. Dane z – príjmu FP, príjmu PO, DPH, spotrebné        A) 1. Bežné výdavky – mzdy a platby, poistné za št.

  dane, cestná daň, majetkové, dedičské a darovacie                zamest., nákup tovarov: armáda, polícia, súdy,

2. Nedaňové príjmy – z podnikania, poplatky a platby                školstvo, zdravotníctvo

  kapitálové príjmy, úvery, úroky, opravky                   2. Transfery – poistné za štátnych poistencov,

sociálne dávky, dávky soc. zabezpečenia,                3. Splácanie úverov a úrokov

dotácie nefinančných subjektov        B) Kapitálové výdavky

        C) Splácanie úverov – istiny, úroky

        D) Prebytok

4. Bilancia sektora zahraničie

Príjmy                                                                                                 Výdavky

1. Vývoz tovarov                                        1. Dovoz tovaru

2. Vývoz služieb – doprava, spoje, cestovný ruch,        2. Dovoz služieb – doprava, spoje, cestovný ruch,

  ostatné služby           ostatné služby

3. Výnosy – splátky úverov, úroky, inkasá, platby        3. Platby do zahraničia – splácanie istín, úrokov,

  príjmy domácich pracovníkov, pracujúcich v zahraničí        platby, mzdy a poistné, zahran. pracovníkov

4. Kapitálové prevody – prijaté investície, portfóliové        zisk zo zahraničného kapitálu

investície, prijaté úvery, splátky zo zahraničia        4. Vývoz investícií – nákup akcií, cenných papierov

5. Schodok                                                   nákup majetku, nákup licencií

                                                        5. Prebytok

Hraničný produkt – je to ten produkt, ktorý sa dosiahne z poslednej jednotky kapitále alebo práce, ktorú je podnikateľ ochotný vložiť.

Hraničný produkt práce – je to produkt, ktorý vytvára posledný pracovník, ktorého podnikateľ najme, aby zväčšil objem produkcie.

MPC = f (K, L+1) – f (K, L) – je to rozdiel normálneho množstva kapitálu a práce a množstva kapitálu a práce zväčšeného o jednotku. Za hraničný produkt práce považujeme reálnu mzdu.

Hraničný produkt kapitálu

MPK = f (K+1, L) – f(K,L) – MPK je reálna cena kapitálu, t.j. cena tej jednotky kapitálu, ktorá sa vloží aby sa zvýšil objem výroby.

V ekonomike existujú 2 kolobehy – kolobeh peňazí a kolobeh vecí.

vecné vyjadrenie        Y-C=I

peňažné vyjadrenie        Y-C=S                        S = I

5. Investície

Sú vždy prírastok mejetku v akejkoľvek podobe (HIM, NIM).

Jednoduchá reprodukcia – obnova existujúceho majetku (odpisy), rozšíerenie majetku (zisk).

Obnovovacie investície – sú hradené z odpisov, rozširovacie investície – sú hradené zo zisku.

*Teoretický príklad – ak chce firma uspieť, musí investovať 100 000,– Z čoho to môže naskladať –

Investície – zisk z bežného roku, zisk z minulých rokov, odpisy, navýšenie základného kapitálu (buď priamym vkladom alebo vydaním akcií), úver od banky (domácej), úver od zahraničnej banky, predaj majetku.

6. Úroková miera

Úroková miera sa skladá z

ceny peňazí, ktoré banka nakúpi vklady – úroková miera za ktorú prijíma vklady

repotender – úroková miera za ktorú centrálna banka prijíma vklady

navýšenie kapitálu – vstupom inej banky

Takto naskladáme úrokovú mieru. Keďže banka musí znášať riziko, musíme vytvoriť rizikový fond. A keďže je podnikateľským subjektom, tak zúročíme náklady a zisk. Takto dosiahneme 10% úrokovú mieru

Dopytový šok – zvyšuje sa vtedy, keď sa veľmi rýchlo zvýši dopyt. Krivka dopytu sa posunie vpravo hore. Ak sa v ekonomike objaví veľké množstvo peňazí, vznikne dopytový šok.

Ponukový šok – ponuková krivka môže ísť doprava alebo doľava. Ponukový šok môže vzniknúť v dôsledku zvýšenia ceny vstupov (vtedy sa musia zvýšiť aj trhové ceny) – ponuka sa posúva doľava hore – tzn. Domácnosti nakúpia menej, zmena rovnováhy.

Rovnováha v krátkodobom horizonte – rovnováha medzi D a S

P                - tu sa predpokladá stabilita cien, preto má ponuka horizontálny tvar – vtedy ju

označime LRAS, ponuka je stála, rovnováha je závislá od dopytu

LRAS

  Y

Rovnováha v dlhodobom horizonte

P SRAS                ceny nie sú stále, predpokladáme, že rastú a ponuka má vertikálny tvar

                (označíme SRAS), rovnováha závisí od dopytu

     Y

Krátkodobá a dlhodobá rovnováha

P                súlad nastane v spojení grafov

      E         

     Y

4. AGREGÁTNY DOPYT

Je to celkový dopyt

1. Dopyt sektora domácností: po tovaroch – krátkodobej spotreby, dlhodobej spotreby

- po službách – dopravné, spojové, cestovného ruchu, reštauračné, poisťovacie

                finančné

- po vzdelaní                - po zdravotníctkych službách        - po kultúre         - po majetku        - po kapitáli

2. Dopyt sektora firiem po: práci        - majetku: pôde + HIM, NIM                - kapitáli – akciách + CP

        - úveroch                - investičných statkoch

3. Dopyt vlády po: práci        - tovaroch        - službách        - majetku        - úveroch        - investičných stat.

4. Dopyt zahraničia po: práci                - tovaroch        - službách        - kapitáli

Agregátny dopyt vždy predstavuje množstvo peňazí uvedených sektorov určené na nákup reprezentantov uvedených položiek.

5. AGREGÁTNA PONUKA

Je to celková ponuka

1. Ponuka sektora domácností – ponuka práce        - úspory        - tovary        - služby        - pôdy                - invencie vo forme výskumu a vývoja         - kultúrne a vzdelávacie služby

2. Ponuka sektora firiem – ponúka tovary                - služby        - peniaze vo forme úspor

        - pôdu                - majetok                        - kapitál

3. Ponuka sektora vlády – ponúka verejné statky (osvetlenie, vodárne, cesty..)        - tovary

        - služby        - invencie                        pôdy                - hmotný investičný a NIM

4. Ponuka sektora zahraničie – tovary        - investície         -služby                - invencie        - kapitál

Agregátna ponuka vždy vyjadruje vo vecnej podobe reprezentantov vyššie uvedených položiek.

*Úroková miera – do hodnoty úrokovej miery si banky pripočítavajú aj riziko poskytnutia úveru. Priráta sa aj marža ( N banky + zisk)

6. PENIAZE

Množstvo peňazí – pre vyjadrenie množstva peňazí sa používajú peňažné agregáty. Sú to:

M0: obeživo                M1: M0+ netermínované vklady a šeky        

M2: M1+ termínované vklady + kvázi peniaze – CP + valuty

M3: M2 + termínované vklady dlhodobé + CP mimo obežných CP (pokladničné poukážky vydávané štátom a bankami)

Bankové peniaze

M*V = Q*P kde M – množstvo peňazí, V – rýchlosť peňazí, Q – objem produkcie, čiže množstvo tovarov, P – cena tovarov, Q*P = HDP

M = (Q*P)/V                        M*V=Y*t        kde Y – cena jednej transakcie, t – počet transakcií

* zo základnej rovnice sa vyvinula táto vynovená. Nie je to však doriešené, pretože je obrovský počet transakcií.

Tvorba bankových peňazí

A                Banka I                 P        A                Banka II                P

PMR 100                Vklady 1000                PMR 90                Vklady 900

Úvery 900                                        Úvery 810                                

1000                        1000                        900                        900

A                Banka III                P        A                Banka VI                P

PMR 81                Vklady 810                PMR 72,9                Vklady 729

Úvery 729                                        Úvery 656,1                                

810                        810                        729                        729

Skutočné peniaze – 1 000 mil. SK. Bankové peniaze – 1000+900+810+729 = 3439 mil Sk.

Povinná minimálna rezerva PMR – je to nezúročiteľný vklad (10%). Každá banka pri vzniku, musí týchto 10% zo ZI odviesť do CB. Tak isto to robí aj pri každom navýšení kapitálu.

*Reálne existuje len 1000 jednotiek, ale cez banky prebehne až 3439 jednotiek. Teda tých 1000 jednotiek vytvára bankové peniaze. Čím tie reálne peniaze obehnú viac bánk, tým väčšie budú bankové peniaze. Bankové peniaze sa dajú vytvoriť rôznymi podfukmi. Reálnych peňazí je menej ako bankových.

7. MONETARIZMUS

rozvinul sa najmä v 2. polovici 20teho storočia, ale vznikol koncom 80tych rokov 19teho storočia. Zakladateľom bol Milton Friedman.

Princíp monetarizmu spočíva v úrokovej miere

Úspešné využitie monetarizmu sa ako jediné preukázalo v Chile za vlády Pinocheta. V ostatných krajinách monetarizmu neuspel.

Základným nástrojom monetarizmu je úroková miera

Teda CB sleduje najskôr: 1) úrokovú mieru                2) temto rastu a cenovú úroveň        3) množstvo peňazí

* množstvo peňazí je pre CB dôležité a má o ňom informácie každý deň. Takto môže efektívne zasahovať.

Monetárna politika používa mechanizmus, ktorými reguluje ekonomiku – sú to tieto nástroje:

Povinné minimálne rezervy

Diskontnú sadzbu – sadzba, za ktorú CB požičiava alebo predáva peniaze, teraz sa už nepoužíva diskontná sadzba, ale repotender (dvojtýždňové upresňovanie úrokovej miery, za ktoré CB predáva peniaze)

Úroková miera

8. MONETARIZMUS

Je modifikovaná kvantitatívna teória peňazí. Jej ústrenou tézou je, že vývoj HDP je podmienený ponukou peňazí. Monetarizmus je protikladom fiškalizmu a tiež aj keynesiánstva. Chápe sa aj ako antiintervencionalizmus. Potom by išlo o určitý druh liberalizmu.

Monetarizmus je myšlienkový mier, ktorý sa vyvíjal od 50.tych rokov. Je priraďovaný ku keynesiánstvu ako protirevolúcia. Pre také označenie existujú 3 dôvody:

- keynesianizmus nikdy nedosiahol úplné víťazstvo                - rozvoj teórie peňazí

- reálny vývoj po 2. svetovej vojne

Očakávané obdobie depresie sa nedostavilo. Fiškálna politika mala podporiť dopyt. Peňažná politika zabezpečovala len nízky úrok. Aby sa zmiernil problém štátneho dlhu, preto rast zásoby pe%nazí sa dostal mimo záujmu. Očakávaný pokles dopytu sa nedostavil, dochádzalo k oživeniu ekonomík, zamestnanosť sa stabilizovala, preto sa pozornosť sústredila na infláciu. A tým sa pripravila =pôda pre monetarizmus. Východiskom pre pochopenie monetarzmu je nové chápanie peňažného dopytu. Základom pochopenia nového prístupu je identita pojmov bohatstvo a dôchodok ako koncept permanentných veličín. Ak Wn je nominálne bohatstvo hospodárskeho subjektu a r je úroková miera v najširšom slova zmysle, potom nominálny dôchodok v každom období bude:

Yn = Wn*k a opačne Wn = yn/k        kde k=priemerná miera výnosu

Bohatstvo a dôchodok sú dva aspekty jedného pojmu pokaľ každý druh dôchodku sa dá chápať ako dôchodok z bohatstva. Bohatstvo prináša pri danej úrokovej sadzbe určitý dôchodok, ktorého diskontovaním sa vypočíta bohatstvo. Obe veličiny treba chápať ako permanentné veličiny. Potom Wn je celkové bohatstvo hospodárskeho subjektu za celý život a Yn je priemerný celoživotný dôchodok. Permenentný dôchodok vyplýva z rôznych mier mier výnosu z bohatstva. Nominálne bohatstvo pozostáva z: (formy bohatstva)

peňazí, to sú nezúročiteľné aktíva

dlhopisov ako cenných papierov s nominálnou hodnotou prinášajúcou úrok

akcií chápaných ako práva na výnosy

fyzických statkov

ľudského kapitálu

Fyzické staty sú blízke akciám, pretože nepodliehajú inflácii. Prenášajú naturálny dôchodok, nie peňažný. Ľudský kapitál je fondom, ktorý prináša pracovný dôchodok, ktorý sa dá vypočítať ako súčet diskontovaných dôchodkov.

Permenentný dôchodok potom je:

Ln = r (P, m, n, P/P1, Yn/k)

Kde: m – zúročenie cenných papierov, n = zúročenie podielov na reálnom kapitály

Podľa tohto vzťahu dopyt po peniazoch závisí od nasledujúcich determinantov:

súčasnej cenovej hladiny, subjektom ide o reálnu hotovosť

výnosov m a n z dlhopisov a akcií

miery inflácie

bohatstva, ktoré sa vypočíta ako podiel permenentného dôchodku a priemernej miery výnosu k piatich druhov majetku

Treba prísne rozlišovať medzi zmenou cenovej hladiny a zmenou cenovej hladiny a zmenou inflácie. Vyššia cenová hladina sa spája s primerane vyšším peňažným dopytom, ale vyššia miera inflácie vyvoláva pokles peňažného dopytu. Ekonomické zvýšenie cenovej hladiny znamená vytvorenie väčšieho množstva hodnoty. Pri raste inflácie nominálna hotovosť stráca na hodnote. Miera výnosu k sa skladá z 5tich rôznych druhov majetku, z nich merateľné sú len m a n.

Podľa staršej kvantitatívnej teórie dopyt po peniazoch určovala konštanta k, v novej teorii funkcia f

Ln=K*P*Y – stará

Z podmienky rovnováhy M=Ln dostaneme novo formulovanú rovnicu kvantitatívnej teórie.

M*V(Yn/P*m*n*Pt+1/Pt) = Yn

Kde: Yn -* nominálny dôchodok, m – výnos z CP a obligácií, n – výnos z akcií, Pt+1 – cena v minulom období, Pt – cena v tomto období

Čo je v tomto poňatí nové? Líši sa analýzou rýchlosti V.

Monetaristi neargumentujú, že rýchlosť obehu je numericky stabilná, je len stabilnou funkciou premenných uvedených vo vyššie uvedenom vzťahu. Podľa toho je zmena rýchlosti možná vtedy, pokiaľ sa vzťahuje na zmenu jednej z týchto premenných, rýchlosť obehu ako funkcia:

permanentného dôchodku Yn

priemernej miery výnosu r

pomeru ľudského kapitálu k ostatnému kapitálu

ako aj rôznych preferencií

Dodatočnými peniazmi sa zvýši M. Reálny dopyt po peniazoch sa najprv nezvýši a ani rýchlosť sa nezmení. Hospodárske subjekty znížia nominálnu hotovosť nákupmi statkov a CP. Z týchto nákupov vyplynie, že nominálny dôchodok Yn=Y. P stúpa. Zvýšenie zásoby peňazí vyvolá len cenové efekty a krátkodobo stúpne aj miera inflácie. Vyššej cenovej hladine zodpovedá o rovnaký rozsah aj peňažný dopyt, ten sa v dôsledku zvýšenia miery inflácie zníži. Pri poklese hodnoty peňazí hospodárske subjekty uprednostnia iné aktíva. Tým sa zníži priemerná dĺžka držby hotovosti a zvýši sa rýchlosť obehu. Ak sa peňažná zásoba zvýši napr. o 5% a rýchlosť obehu o 2%, potom musí nominálny dôchodok stúpnuť o 7%.

Z toho vyplýva, že jednorázove zvýšenie peňažnej ponuky peňazí podporí investičný dopyt. Ak napr. v rastúcej ekonomike o 3% sa zvýši ponuka peňazí o 5%, pri nezmenenej rýchlosti obehu sa zvýši miera inflácie o 2%. Na vyrovnanie zníženie kúpnej sily zamestnanci požadujú zvýšenie miezd o 2%.

Ale ak banka neočakávane zvýši zásobu peňazí o 7% možno očakávať hospodárske efekty. Tým stúpne nezamestnanosť a HDP. Ak sa súčasne zvýši inflácia klesne nezamestnanosť a HDP na pôvodnú úroveň.

Podľa monetaristov je existencia prirodzenej miery nezamestnanosti predmetom kontraverzie s keynesovcami. Tí sú toho názoru, že štát môže fiskálnou politikou nezamestnanosť znížiť aspoň čiastočne. Podľa monetaristov možno prirodzenú mieru nezamestnanosti znížiť fiskálnou politikou a monetárnou politikou len čiastočne – krátkodobo. Ďalej sa monetaristi domnievajú, že čistá fiskálna politika ústi do vytláčania súkromných investícií.

Vláda môže získať peniaze na zvýšenie výdavkov fiskálnou politikou – emisiou alebo pôžičkou. Úvermi financovaná fiskálna politika vždy spôsobuje vytláčanie.

Existujú len dva rozdiely:

- priatie alebo odmietnutie prirodzenej miery nezamestnanosti

- odlišné odhady pokiaľ ide o povahu a intenzitu rozličných vzťahov substitúcie v portfóliach. To súvisí s rozdielnym chápaním štruktúry aktív a jeho množstva lebo cez ich relatívne miery výnosov prebiehajú procesy premeny aktív (napr. v peŇažnej na vecnú štruktúru).

* správne sa má používať fiskálna politika – od gréckeho fiskus - zist

1. Nástroje monetárnej politiy prostredníctvom centrálnej emisnej banky

1. Regulácia bankových úverov – PMR

zníženie bankových rezerv – zvýšenie množstva peňazí v obehu – zvýšenie úverovej kapacity – zníženie úrokovej miery – zvýšenie investičnej kapacity – zrýchlenie ekonomického rastu – rast dopytu

zvýšenie bankových rezerv – zníženie množstva peňazí v obehu – zníženie úverovej kapacity – zvýšenie úrokovej miery – zníženie investičnej kapacity – spomalenie ekonomického rastu – pokles dopytu

2. Regulácia diskontnej sadzby – repotenra

zníženie diskontnej sadzby – zbýšenie bankových depozít – zvýšenie množstva peňazí v obehu – zvýšenie úverovej kapacity – zníženie úrokovej miery – zvýšenie investičnej kapacity – zrýchlenie ekonomického rastu – rast dopytu

zvýšenie diskontnej sadzby – zníženie bankových depozít – zníženie množstva peňazí v obehu – zníženie úverovej kapacity – zvýšenie úrokovej miery – pokles investičnej kapacity – spomalenie ekonomického rastu – pokles dopytu

3. Operácie na voľnom trhu

predaj CP – zníženie bankových rezerv – zníženie množstva peňazí v obehu – zníženie úverovej kapacity – zvýšenie úrokovej miery – zníženie investičnej kapacity – spomalenie ekonomického rastu – pokles dopytu

nákup CP – zvýšenie bankových rezerv – zvýšenie množstva peňazí v obehu – zvýšenie úverovej kapacity – zníženie úrokovej miery – zvýšenie investičnej kapacity – zrýchlenie ekonomického rastu – rast pdopytu

tento nástroj je najúčinnejší, lebo CB ho môže využívať každý deň

9. ZAMESTNANOSŤ

ludizmus – hnutie, ktorého podstatou bolo ničenie strojov robotníkmi. Robotníci si uvedomovali, že stroje sú pre nich hrozba

Výkonnosť práce – sa charakterizuje ako výsledok námahy v pracovnom procese. Čiže výkonnosť práce je tvorba tovarov a služieb. Význam námahy aplikáciou technického pokroku ustupuje do pozadia, ale nezaniká. Ľudskú prácu nahrádza práca strojov. Tzn. Že sa mení štruktúra nákladov výrobného procesu. Prevaha práce sa presúva do činnosti, ktoré sa nedajú vykonávať strojmi, alebo len pri vysokých nákladoch. Tým výsledok tejto práce prestáva byť konkurencieschopný.

Cena práce = mzda. Tvorí sa na trhu práce a závisí od množstva, intenzity, kvality, zložitosti, náročnosti na fyzickú alebo duševnú námahu a podmienok práce.

Množstvo – meria sa počtom pracovníkov alebo časom

Intenzita – stupeň námahy

Kvalita – je závislá od toho, aký stupeň vzdelania na vykonávanie príslušnej práce sa vyžaduje

Zložitosť práce – to je vlasnosť, kde pri práci treba aj myslieť. Určuje ju vedúci.

Náročnosť na fyzickú a duševnú námahu – rozdelenie práce na manuálnu (fyzickä) a duševnú

Podmienky práce – pracovný čas, pracovné prostredie

Kvalita práce – je vyjadrená v kvalifikačných katalógoch. Inštitúcie zatrieďujú prácu do určitých stupňov.

Kvalifikácia – vyjadruje sa stupňom vzdelania a skúsenosťami.

*tarifné striedy – zatriešujú sa sem podľa stupňa vzdelania

*tarifné stupne – zatrieďujú sa sem podľa skúseností

Ďeľba práce – rozčlenenie práce na rôzne činnosti (výkony). Aj v rámci deľby práce je ďalšie delenie na určité úseky – špecializácia.

Produktivita práce – vyjadruje účinnosť práce. Schopnosť práce vytvoriť určitý objem produkcie. Meria sa buď na pracovníka, alebo na jednotku času. Počíta sa z HDP, napr. HDP/počet pracovníkov)

Dopyt po práci – na úrovni firiem – je závislý od objemu výroby, štruktúry výroby, organizácie práce, produktivity práce a časového využitia.

Na úrovni národného hospodárstva – je závislý na objeme HDP, n prírastku HDP, na štruktúre HDP, od územného rozloženia, od kvalifikačnej úrovne pracovníkov, od technického vybavenia.

Ponuka práce –reprezentujú ju absolventi SŠ, VŠ, nezamestnaní aktívne hľadajúci prácu (450 000), vojaci vracajúci sa zo ZVŠ, matky vracajúce sa z predĺženej materskej dovolenky, osoby, ktoré predtým nemali záujem o prácu a zmenili svoj postoj k práci, prisťahovalci.

Úbytok práce – reprezentujú ho odchody do dôchodku, prírastok nezamestnaných, odchody do zahraničia, pokles miezd (dobrovoľná nezamestnanosť), nástup na vojenskú službu alebo na predĺženú materskú dovolenku.

Práceschopné obyvateľstvo – od 15 do 60 rokov

Okunov zákon – vyjadruje závislosť medzi rastom HDP a zamestnanosťou alebo nezamestnanosťou. Ak skutočný HDP klesá oproti potenciálnemu o 2%, klesá zamestnanosť o 1%.

*Najnepríjemnejšia je štrukturálna nezamestnanosť. Dochádza tu vplyvom technického pokroku k likvidácií pracovných miest a aj niektorých povolaní. Napr.: povolanie polygrafi – v minulosti boli špička tarifnej triedy, teraz neexistujú

1. Ekonomické dôsledky nezamestnanosti

nevytvorený HDP – priemerná produktivita práce krát počet aktívne nezamestnaných hľadajúcich prácu – u nás 500 000*340 000 = 170 000 000 000 HDP.

Ak pridáme aj to, že intelektuálna špička odchádza do zahraničia, tak je to číslo vyššie. HDP sa znižuje aj tým, že sa pracovníci preraďujú do nišších tarifných tried. Z toho sú nižšie odvody. Štát platí aj rekvalifikácie.

Sociálne dôsledky – sú horšie, ich liečenie je náročnejšie, náklady na drogovo závislých, väzňov,...

2. Ľudský kapitál

1. je definovaný ako súhrn fyzických, duševných a morálnych vlastností pracovnej sily. Aj ľudský kapitál má nejakú hodnotu. Sú to náklady na vzdelanie.

Aká je efektívnosť ľudského kapitálu?

Demokratický charakter spoločnosti umožňuje diskutovať o problémoch, ktoré ešte nedávno neboli, resp. nemohli byť predmetom verejnej diskusie. K problémom, o ktorých nebolo možné diskutovať patrí aj pojem ľudský kapitál. Tento pojem sa dnes veľmi rôzne interpretuje. Ak sa uvádza vo väzbe k makroekonomickej kategórie, nie je jasná jeho podstata. Definuje sa ako súhrn vrodených a nadobudnutých schopností, zručností a vedomostí, ktorými ľudia disponujú. Táto definícia navyjadruje podstatu pojmu ľudský kapitál. Kapitál v každej podobe je hodnotová kategória. Schopnosti, zručnosti a vedomosti sú zložky vplývajúce na úroveň hodnoty ľudského kapitálu, ale nie sú jeho hodnotou.

Teória už od čias klasickej ekonómie zahŕňa pôdu, prácu a kapitál medzi zdroje ekonomického rastu. Nerobí nijaké rozdiely medzi pôdou a kapitálom (stroje, statky, cesty...) vo vecne podobe a prácou. Práca ak ide o množstvo, sa bežne vyjadruje počtom zamestnancov alebo rozsahom odpracovaných hodín. Pôdu, stroje a zariadenia na jednej strane a prácu vyjadrenú počtom zamestnancov alebo odpracovaných časom na druhej strane staviame na rovnakú úroveň. Prečo potom, ak sa hovorí o kapitáli vyjadrujeme jeho hodnotu cenou, napr. cena pôdy, cena strojov a zariadení, ale cenou práce je mzda? Cenou pôdy je násobok renty, cenou vecného kapitálu je nadobúdacia cena ako súčet nákladov vynaložených na jeho tvorbu a zisku.

Práca ako produkt ľudského kapitálu. Ak v prípade vecných foriem sa cena nepotvdzuje od produktu, nemá to logiku ani z prípadu ľudského kapitálu. Stroj prenáša svoju hodnotu do nového výrobku odpismi z jeho nominálnej hodnoty, reprezentovanej nadobúdacou cenou. Aj ľudský kapitál má svoju cenu, ktorá sa tvorí nákladmi na jeho fungovanie.

Podobne ako v prípade stroja, do nového výrobku sa prenáša časť jeho hodnoty. Mzda ako cena práce je časť hodnoty ľudského kapitálu, ktorá sa prenáša do nového výrobku.

V pracovnom procese pôsobí nositeľ živej práce ako ľudský reprezentant, ktorý má hodnotu a časť tejto hodnoty vykonávanou prácou prenáša do nového výrobku. Je to prakticky úplná paralela v pôsobení vecného kapitálu, napr. stroja. Stroj ako prac. Nástroj napr. NC stroj vytvára nový výrobok. Hodnota nového výrobku sa tvorí z 3 zložiek.

Ľudský kapitál svojou reprodukciou sa od vecného kapitálu líši. Vecný kapitál vstupom do výrobného procesu svoju hodnotu vyjadrenú nadobúdacou cenou nemení. Ľudský kapitál vstupom do prac. Procesu má tiež nadobúdaciu cenu vyjadrenú zaradením do tarifnej triedy. Na rozdiel od vecného kapitálu ľudský kapitál sa v pracovnom procese vzdelávaním a skúsenosťami ďalej zhodnocuje. Čiže hodnota ľudského kapitálu nie je veličina stála, ale premenlivá, dynamická, ktorá má na šancu sa neustále meniť. To ako sa mení závisí na rôznych okolnostiach, vyplývajúcich z osobných daností a podmienok, v ktorých ľudský kapitál pôsobí.

Produktom ľudského kapitálu je práca. Prácou prenáša kapitál časť svojej hodnoty do nového produktu. Táto časť jeho hodnoty je mzda. Mzda v súvislosti s ľudským kapitálom vystujujke v dvoch podobách. Raz ako tvorca jeho hodnoty (ako náklad) a druhýkrát ako odmena, čiže cena tvoriaca podiel z vytvoreného produktu. V praxi sa tento podiel skladá zo mzdy a podielu na zisku. Náklad zahrňuje mzdové a sociálne náklady.

V zjednodušenej podobe možno ľudský kapitál rozdeliť do dvoch skupín podľa toho, aká práca je výsledkom jeho činnosti. Tu možno využiť delenie práce na fyzickú a duševnú. Ani jedna z nich nevystupuje v čistej podobe. Ľudský kapitál ako nositeľ fyzickej práce má inú reprodukčnú podobu ako ľudský kapitál produkujúci duševnú prácu. Jeho vstupná hodnota sa zvyšuje nadobudnutím väčších zručností a skúseností až nadobudne určitý vrchol, od ktorého vekom sa znižuje jeho výkonnosť.

Ľudský kapitál vykonávajúci duševnú tvorivú prácu sa reprodukuje počas celého produktívneho veku: ďalším zvyšovaním kvalifikácie, celoživotným vzdelávaním a skúsenosťami a tým permanentne zvyšuje svoju hodnotu. Formou prejavu sú výkony vedcov, konštruktérov, projektantov, manažérov, lekárov a pod. Ich účinnosť sa zvyšuje v podobe invencií, nových výrobkov, technológií, vrátania zdravia, výchovy, talentov a efektívnejšom systéme riadenia a pod. Jednoznačná hranica medzi fyzickou a duševnou prácou neexistuje. Meranie množstva prenesenej hodnoty a jej oceňovanie je osobitný problém, ktorý v súčasnosti nie je zhodný s novým poňatím práce a ľudského kapitálu ako rozhodujúcim faktorom ekonomického rastu a účastníkom výrobného pracovného procesu.

Osobitosť ľudského kapitálu – nezastupiteľnou osobitosťou, ktorá sa nedá substituovať je to, že je tvorivý. Tvorivosť zvyšuje jeho hodnotu. Pre oceňovanie práce je to kľúčový problém.

Z chápania ľudského kapitálu a objektívneho hodnotenia jeho mierka pri tvorbe hodnôt v globálnom poňatí pri tvorbe HDP, vyplýva potreba prehodnotenia doterajšieho prístupu k odmeňovaniu.

Porovnanie kvantifikácie celoživotnej hodnoty ľudského kapitálu s adekvátnou hodnotou vecného kapitálu ukazuje na problém nedocenenia významu ľudského kapitálu v našich podmienkach efektívnosť pôsobenia ľudského kapitálu je relatívne nízka. Na to vplýva viacero okolností, najvýznamnejšie sú: súčasná cena práce a súčasná štruktúra produkcie a jej realizácia v daných ekonomicko-obchodných vzťahoch. Kľúčom k riešeniu je rozvojová stratégia založená na novej štruktúre výroby s vyšším podielom pridanej hodnoty.

Vzťah medzi reálnou mzdou a ponúkaným množstvom práce

W/P

W/P2

W/P1

W/P0

LS

Za mzdy W/P0 a LS0 je rovnováha v bode K, ale akonáhle sa zvýši reálna mzda, zvýši sa aj ponuka práce (platí to z hľadiska ideálnych podmienok)

Ďalšie zníženie reálnych miezd už nemotivuje k zvýšenej ponuke preto, lebo domácnosti si viac cenia voľný čas.

Znázornenie cyklickej nezamestnanosti

W                                                Ak dochádza k poklesu dopytu po práci tak sa

                                                vytvára nezamestnanosť (u nás to neplatí, lebo máme

                                                tripartitu) – je to obdobie recesie – ak ekonomika

        A                E0                B        padne na E1, mzda sa zníži a zvýši sa nezamestn.

W0                                                tak je to dobrovoľná vec. Riešenie je v aplikácií

W1                                                technického pokroku, ten zvyšuje mzdy a ľudia budú

                        E1                L        chcieť pracovať. AB – nedobrovoľná nezamestn.

10. MODEL IS-LM

Rovnováhu v hospodárstve charakterizuje – rovnosť agregovaného dopytu s agregovanou ponukou. AD = príjmy z rozdelenia HDP, AS = vecná skladba HDP

IS krivka slúži na vysvetlenie rovnováhy na trhu T a S. Zobrazuje vzťah medzi úrokovou mierou a úrovňou príjmu, vysvetľuje keynesiánsky kríž.

Základnou ideou keynesiánskej teórie je, že ak rastie príjem, rastie aj spotreba. Ale pomalšie ako príjem. Rozdiel sú úspory. Predpokladom rovnováhy je, aby sa predpokladané výdavky rovnali príjmu.

Predpokladané výdavky – E                Disponibilný príjem = Y - T

E = C + I +G

V uzavretom hospodárste sú v krátkom horizonte I, G, T fixované. Potom platí

E = C (Y – T) + I + G

Predpokladané výdavky sú spôsobené funkciou národného príjmu Y.

E

Priamka E zobrazuje predpoklad ako sa mení agregovaný dopyt, ak sa mení národný príjem a ceny sú stále. Prvá derivácia alebo sklon priamky

MPC                predstavuje marginálnu propenzitu k spotrebe (MPC).

Makroekonómia definuje rovnováhu ako stav, keď sa skutočné výdavky rovnajú predpokladaným – preto platí: Y = E. Vzájomný vzťah predpokladaných výdavkov a skutočných výdavkov vyjadruje:

                        Y                Keynesiánsky kríž.

E   Y=E                v pravo od bodu rovnováhy je prebytok, vľavo nedostatok – nad Y=E a pod ňou)

     E=C+I+G

     Y

E

                 E                Ak predpokladané výdavky sú menšie ako výroba zvyšujú sa

Neplánovaný        A zásoby. Ak výdavky prevyšujú výrobu, zásoby klesnú a Y musí

pokles zásob                        rásť.

                Y

E        Fiskálna politika a multiplikátor výdavkov vlády

        Zvýšenie výdavkov vlády o ∆G zvýši aj príjem o ∆G. Zvýšenie výdavkov

        Sa prejavilo vo zvýšení príjmu. Rast Y bol vyšší ako rast výdavkov o Y>∆G.

E2        Je to dôsledok multiplikačného efektu výdavkov vlády.

E1        

                        Multiplikátor výdavkov = 1/(1-MPC)

        Y                                        Multiplikátor daní = MPC/(1-MPC)

Multiplikátor daní má menšiu hodnotu ako multiplikátor výdavkov.

Krivka IS, investície a úroková miera

Krivka IS sa najľahšie vysvetľuje pomocou keynesiánskeho kríža, lebo to umožňuje pochopiť čo determinuje národný príjem pre každú úroveň plánovaných investícií, ktoré sú funkiou úrokovej miery. S rastom úrokovej miery klesajú. Krivka IS vyjadruje vzťah medzi úrokovou mierou a príjmom.