Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Sociológia

prednášky (socl_course.doc)

Sociológia – prednáška 21.2. 2006

Prvý kto použil pojem SOCIOLÓGIA bol univerzitný profesor na parížskej Sorboni, Auguste Comte. V ponímaní Augusta Comta (1798 – 1857) je veda o ľudských druhoch . (socio – ľudský druh, logos – veda)

- podieľal sa na rozdelení filozofie na samostatné vedné odbory. V 19. storočí bolo veľa objavov vo vedách  - to spôsobilo špecializáciu (a rozdelenie) filozofie.

- sociológia je spoločensko-vedná disciplína, ktorá sa zaoberá medziľudskými vzťahmi a princípmi združovania ľudí. Skúma soc. štruktúru, soc. vzťahy medzi jednotlivcami a skupinami, skúma ekonomické právne, kultúrne, výchovné a politické vzťahy. Sociológovia sa zaoberajú aj metodologickým prístupom skúmania spoločnosti.

Comte propagoval pozitivizmus v sociológii. V sociológii bolo mnoho smerov. Comte mal prírodovedné vzdelanie, preto propagoval metódy ako pozorovanie a experiment, aby sa uplatnili ako exaktné metódy sociológie.

P o z i t i v i z m u s  sa vysvetľuje ako uplatňovanie výskumných metód v prírodných vedách v skúmaní ľudskej spoločnosti.

Ďalším, kto sa zaoberal sociológiou je  e m i l  d u r k h e i m (1858 – 1917). (Comte sa označuje za starého otca sociológie a Durkheim za otca sociológie).  Sociológiu považoval za vedu, ktorá sa zaoberá sociálnymi javmi, za základný sociálny jav považoval nátlak jedného človeka na druhého, skupiny na druhú skupinu alebo nátlak skupiny na jednotlivca.

K a r o l  M a r x  - jeho prínos spočíva v tom, že  šíril myšlienku materializmu. (prvá je matéria, nie idea). Presne charakterizoval vývojové etapy spoločnosti (napr. prvotnopospolná spoločnosť, kapitalistická spol, a pod) Skúmal vzťah medzi výrobnými silami a výrobnými vzťahmi ( napr. v otrokárskej spoločnosti boli výrobnou silou otroci, ale prostriedky a nástroje na výrobu vlastnili otrokári, vo feudálnej spoločnosti boli výrobnou silou poddaní, a pod.)

Zakladatelia sociológie v Československu:

V Česku existujú 2smery:         pražský (reprezentoval Tomáš Garyk Masaryk)

                                Brnenský (reprezentoval Inocent Arnošt Bláha)

Na Slovensku ex. 2 centrá:           Martin – Matica slovenská (Anton Štefánek)

                                       BA- Komenského univerzita (katedra sociológie- Andrej Sirátsky)

Funkcie sociológie v spoločnosti:

1. poznávacia : úlohou je odhaľovať súvislosti jednotlivých sociálnych javov a procesov, hľadať príčiny, prečo vznikajú jedn. odlišnosti
2. humanistická : spočíva v zmierňovaní sociálnych tlakov na človeka.(zamestnávateľ, učiteľ)
3. sociotechnická : spočíva vo využívaní empirických výsledkov sociologických výskumov v praktickom živote jednotlivca

Existujú 2 spôsoby ako získať sociotechnické vedomosti:

1. normatívny pohľad – je určenie určitých požiadaviek, noriem, ktoré musí spĺňať napr. záujemca o štúdium na škole, alebo pre zvyšovanie pracovnej pozície.
2. analytický pohľad – zaoberá sa vlastnosťami jednotlivca, spočíva v zaznamenávaní jeho

postojov, názorov, reakcií, napr. snímaním kamerou

Súčasná sociológia skúma štruktúru a dynamiku spoločnosti. Skúmaním štruktúry spoločnosti sa zisťuje pozícia každého jednotlivca v skúmanom súbore. Dynamikou sa zisťuje vývoj spoločnosti, ktorý je spôsobený zmenou postavenia jednotlivcov.

ŠTRUKTÚRA SPOLOČNOSTI

(určuje sa podľa podielu na bohatstve, na moci, prestíži,…)

Sociálny status – je pozícia človeka v spoločnosti; môže byť získaný (napr. vzdelaním, postupom na pracovnej pozícii,...), vrodený, vnútený (výkon odňatia slobody)

Sociálna rola – je očakávané správanie, ktoré vyplýva zo sociálneho statusu človeka ( z generácie na generáciu prechádzajú uznávané hodnoty). Čím je menšie územie, v ktorom človek žije, tým je väčší dôraz na verejnú mienku)

Zmena pozície človeka v spoločnosti sa označuje pojmom sociálna mobilita. Môže byť vertikálna (postup vo funkcii, rebríček), alebo horizontálna (mení sa vekom).

Spoločnosť je rozvrstvená na vrstvy. Možno hovoriť o 3 vrstvách - horná, stredná a dolná, ktoré sa aj v rámci svojich hraníc môžu deliť. Zdravá spoločnosť má najväčšiu strednú vrstvu.

       bohatý štát                                zdravá spoločnosť                          chudobný štát

Rozdelenie jednotlivých vrstiev nie je pevne dané.

dolná vrstva – sú to ľudia s príjmom na hranici životného minima

Sociológia – prednáška 6.3. 2006

Sociálna percepcia – sociálne vnímanie (vnímanie človeka človekom / poznávanie človeka človekom)

Čo navonok vidíme je správanie  - začiatok sociálnej percepcie

správanie                        motivácia (prečo)                   aký človek je

ZDROJE / FAKTORY

4. dispozičné faktory – sa týkajú kategórie aký človek je – vlastnosti, črty
5. epizodické faktory – hovoria v akej situácii sa ako človek správa, do akej miery je správanie človeka ovplyvnené situáciou

Pri sociálnej percepcii (pozorovaní) sú najzákladnejšie typy pozorovania

6. sebapozorovanie
7. pozorovanie iných

Sebapozorovanie má kategórie:

8. reálne „ja“ – takí akí sme
9. ideálne „ja“ – akí by sme chceli byť – (superego –vzťah k vlastnej osobe) ideál seba samého si vytvoríme, aby sme si do neho zabudovali predstavy a ideály druhých
10. fantastické „ja“ – predstavy v rámci denného snenia (čo by sa mohlo udiať), denné snenie koriguje náš neúspech, treba si predstaviť pozitíva v živote

Zložky sociálnej percepcie

1. očakávacia (expektačná) zložka – napr. máme veľké závažie, teda očakávame aj jeho veľkú hmotnosť, keď ho však zodvihneme, zistíme, že je ľahšie ako sme usúdili z jeho veľkosti
2. afektívna (emocionálna) zložka – vytvárame si určitý vzťah k ľuďom
3. atribučná – znamená vyvodzovanie záverov / vzťahov, pripisovanie urč. vlastností ľuďom

Kauzálna atribúcia – zisťujeme, či človek sa správa takto len v tejto situácii alebo je pre neho toto správanie charakteristické. Má 3 zložky:

1. KONSENZUS – zhoda, zosúladenie – označuje nakoľko sa človek správa v súlade s inými ľuďmi (tak isto ako iní)
2. KONZISTENCIA – či sa v tejto situácii správa rovnako opakovane
3. DIŠTINKTIVITA – aký repertoár správania má človek

Chyby pri posudzovaní / pri vnímaní

1. chyba autoprojekcie – druhým ľuďom pripisujeme také vlastnosti aké máme sami. (aká matka, taká Katka)
2. chyba kontrastu – vlastnosti, ktoré u seba chceme potlačiť, vidíme vo zvýšenej miere u druhých
3. halóefekt – prvý dojem- založený na prvom prežívaní ( pozitívne / negatívne vnímanie) keď sa dobre prezentujeme, tak tento efekt má tendenciu dlho pretrvávať. Keď sa však prezentujeme po prvý krát negatívne, trvá dlho, kým presvedčíme o opaku.
4. chyba citového vzťahu – väčšina ľudí chráni príbuzných, partnerov, pretože ich majú radi, majú tendenciu ospravedlňovať, nadľahčovať ich správanie
5. hierarchia hodnôt – hodnoty sú časťou motivácie. Hodnotová sústava určuje aký má náš život zmysel. Rozlišujeme čo je dôležité, menej dôležité a podľa toho sa orientujeme pri výbere svojich priorít
6. životná skúsenosť – keď sme sa niekedy zmýlili, máme tendenciu podobné situácie brať rovnako a byť opatrnejší, nedôverčivejší, …
7. generalizácia – zovšeobecnenie – napr. súvisí s národmi, máme tendenciu prisudzovať príslušníkom rovnakého národa rovnaké vlastnosti – Slováci sú pohostinní
8. predsudky – sú postoje (časť motivácie) majú 3 zložky:

1. informačná zložka
2. vzťah
3.  konatívna zložka

9. profesia – profesionálna deformácia
10. prostredie – ak ľudí stretávame v peknom prostredí, berieme ich pozitívnejšie

Dyadická interakcia

11. je to pôsobenie / vzťah / interakcia medzi 2 ľuďmi
12. z dyadickej interakcie vychádzajú všetky ďalšie vzťahy, prvotná interakcia je medzi matkou a dieťaťom (pripútanie) – vytváranie vzťahu plného dôvery a bezpečia
13. najtypickejší dyadický vzťah je výber partnera. Má rôzne štádiá.
14. Na rozdiel od sociálneho styku, ktorý je jednorazový alebo jednostranný, je dyadická interakcia obojstranná, vzniká v situáciách, ktoré nasledujú jedna za druhou, napr. keď sa ľudia viackrát stretávajú. Štádiá výberu partnera:

1. výber - posúdenie charakteristík partnera, vyberáme si podľa priorít, podľa spoločných záujmov, niekedy aj na základe kontrastu (tiché dievča si vyberie spoločensky založeného chlapca)

2. vyjednávanie / poznávanie – stretávanie sa, chceme sa o tom druhom dozvedieť čo najviac informácii, …

3. vytváranie záväzkov – nový partner je pre nás tak dôležitý, že sa snažíme uspokojovať potreby toho druhého (aj na úkor vlastných potrieb). RECIPROCITA – vzájomné obohacovanie / obaja partneri dávajú a dostávajú niečo zo spoločného vzťahu – vzťah má obom prinášať uspokojenie, ak niektorý partner cíti nespokojnosť, treba analyzovať z akej situácie tento pocit vychádza, či vychádza len z momentálnych situácií alebo pramení z niečoho dlhodobejšieho

4. inštitucionalizácia – uzavretie manželstva, (na Slovensku neexistuje iný než manželský vzťah)- družský vzťah bol zrušený – inak sa vo veľkej miere začína voľné spolužitie muža a ženy

Sociológia – prednáška 14. 3. 2006

Osobnosť

Na každého jednotlivca v spoločnosti môžu byť nasledovné názory:

1. názor – reprezentuje mienka človeka o sebe samom
2. aký by človek chcel byť – napr. podobať sa svojmu idolu
3. názor väčšiny alebo okolia na človeka – aký človek je podľa svojho okolia
4. skutočná reálna osobnosť – porovnávame osobnosť s vlastnosťami, ktoré spoločnosť najviac uznáva

Definícia osobnosti

1. psychologická – je jednotou individuálnych schopností, čŕt a vlastností temperamentu
2. sociologická – osobnosť je samoregulujúci systém, ktorý zabezpečuje adaptáciu  jednotlivca na prostredie
3. pedagogická – osobnosť je jednotlivec, ktorý disponuje slobodnou vôľou a nesie zodpovednosť za svoje konanie

Osobnosť je vlastne každý človek, môže byť výnimočný, ale môže to byť aj človek s rozumovým alebo pohybovým postihnutím. Osobnosťou sa človek stáva socializáciou, teda v sociálnom učení, v rámci ktorého si osvojuje kultúru spoločnosti, v ktorej žije a hodnoty ľudí, s ktorými prichádza do styku – vychovávatelia, učitelia, dospelí, … človek sa  k životu potrebuje združovať s inými ľuďmi, a to pri práci i vo voľnom čase.

Vzťah osobnosť – spoločnosť

        Vzťah osoba – spoločnosť bol vždy kritickým bodom politického života spoločnosti. Aj v súčasnosti existujú 2 protichodné prúdy, ktoré riešia uvedený vzťah.

1. INDIVIDUALIZMUS -  teória individualizmu považuje štát za inštitúciu, ktorá vznikla na základe zmluvy medzi občanmi. A občania prepožičali členom vlády a parlamentu na určitú dobu svoje právomoci. Štát je tvorený inštitúciami – súdnictvo, vláda, polícia, VÚC, a pod. Keby neexistovali tieto inštitúcie, v štáte by vládli len fyzicky najzdatnejší jednotlivci, ktorí by si robili čo sa im zachce. Neslúžili by ľuďom, ale ľudia by museli slúžiť im.

        Individualizmus znamená, v rámci právnych noriem sa vedieť presadiť aj na úkor iných, napr. štúdiom, schopnosťami, nadaním,… Kapitalistické zriadenie veľmi podporovalo individualizmus. Tiež mnohokrát ind. spôsobuje egoistické správanie ľudí plné emócií, vášní,…

2. SOCIALIZMUS  - je opakom individualizmu – vo vzťahu jednotlivec – skupina popiera opodstatnenosť jednotlivca uplatniť sa na úkor iných. Dôležitý je záujem skupiny / spoločnosti / celku. Človek býva často redukovaný na výrobnú silu, ktorá má prinášať úžitok ostatným členom spoločnosti.

3. EXISTENCIALIZMUS  - vychádza z tvrdenia o absolútnej nezávislosti osobnosti, úplne slobodnej, ktorá nemusí rešpektovať predpisy a normy správania. Keby existovala takáto spoločnosť, bola by ideálnou spoločnosťou, ale sebeckosť správania sa človeka ju zničí. – najnespravodlivejšou spoločnosťou je otrokárska spoločnosť – významní boli len bohatí otrokári – život otroka mal pre nich význam, len kým vládal pracovať alebo ho mohli predať za dobrú cenu.

Typológia ľudí

- jedným z prvých ľudí, ktorí typológii prisudzovali význam, bol HIPPOKRATES. Rozdelil ľudí podľa toho, aká tekutina v ich tele prevláda.

SANGVINIK  - sangvé – krv – Pavlov ich charakterizoval podľa sily, vyrovnanosti a pohyblivosti ich nervovej sústavy. Keďže sangvinik má nervovú sústavu silnú, vyrovnanú a pohyblivú, čo sú pozitívne vlastnosti, charakterizoval sangvinikov takto:

15. sú to optimisti, nepripúšťajú si problémy, šíria radosť, pohodu, bezstarostnosť, sú dobrí riadiaci pracovníci, majú dar výrečnosti, motivujú kolektív pre svoje zámery, zastávajú pozíciu prirodzených vodcov.
16. Negatíva:  sú dôverčiví, naivní, ľahko sa nechajú dobehnúť; iných porovnávajú podľa seba, teda nevidia ich negatívne vlastnosti; postupom času sa sami presviedčajú o svojej výnimočnosti, pretože ich vždy brali ako vodcov, až získajú pocit nenahraditeľnosti, správajú sa nadradene

CHOLERIK – cholé – žlč – Pavlov ich charakterizoval ako ľudí so silnou, pohyblivou ale nevyrovnanou nervovou sústavou. Vzruch je oveľa silnejší ako útlm nervovej činnosti. Reagujú popudlivo, nezodpovedne.

17. Pozitíva:  sú to pracovití ľudia, nároční na seba samých, sú to rázni a nekompromisní, „mužní“ ľudia, sú odvážni, nároční aj na podriadených, pracovná skupina pod ich vedením pracuje lepšie, pretože cholerický vodca je prísny, až bezohľadný pri kontrole vykonávania jeho príkazov.
18. Negatíva: ťažko sám seba ovláda, je bezohľadný, nespravodlivý, nedokáže robiť rozdiely medi ľuďmi, berie všetkých za rovnocenných; nevie pochopiť, že napr. niekomu trvá práca dlhšie,…

Cholerik vie byť užitočný najmä vtedy, ak má nad sebou silnú osobnosť, ktorá mu vymedzí pravidlá, ktoré musí rešpektovať. Viac cholerikov v skupine dokáže skupinu rozdeliť na toľko menších celkov, koľko je v skupine cholerikov.

FLEGMATIK – flegma – hlien – Pavlov ich char. ako ľudí so silnou, vyrovnanou ale nepohyblivou nervovou sústavou.  Sú pohodlní, málo nároční na seba i svoje okolie.

19. Pozitíva: majú zmysel pre nekonfliktný život, sú často vyhľadávaní pre svoju veľkorysosť a schopnosť počúvať. Sú vhodní na riadenie, ale potrebujú nad sebou pravidelnú kontrolu.
20. Negatíva:  pri absencii kontroly zľavujú zo svojej aktivity, plnia len zlomky zo svojich povinností,

MELANCHOLIK – melan cholé – čierna žlč – Pavlov ich char. ako jediný typ ľudí so slabou nervovou sústavou. Ľahko sa unavia a majú málo energie pre život.

21. Pozitíva:  precíznosť, puntičkárstvo v práci, zmysel pre spravodlivosť, veľká zodpovednosť za vykonanú prácu
22. Negatíva: emotívna zraniteľnosť – precitlivenosť, zádumčivosť, prehnaná vážnosť, neschopnosť nadľahčiť situáciu žartom, zveličujú každý úspech i neúspech, majú pozíciu samotárov

Melancholik je spoľahlivý zamestnanec, nepotrebuje nad sebou kontrolu – kvalita práce je vecou cti, je vhodné ho motivovať, pochváliť, že v ničom nezaostáva za jednotlivcami.

V spoločnosti existujú rozličné kombinácie typológii 2-3 typov. Každý človek má vrodené vlastnosti, získané výchovou, podľa toho sa zaraďuje do typológie, len málokto sa dokáže objektívne zradiť.

Aby človek vynakladal maximálne úsilie existujú ukazovatele:

1. jeho podiel na bohatstve (štátu, inštitúcie) platí zásada, že bohatstvo je považované za ukazovateľ, ktorým si jednotlivec pozíciu veľmi polepšil
2. podiel na moci  - napr. voľby do parlamentu, vlády,…
3. snaha mať prestíž v spoločnosti – lekár má veľkú prestíž, naproti tomu politik alebo jednoducho „boháč“ nemá takú prestíž v spoločnosti, pretože každý premýšľa o tom, akým spôsobom prišiel ten boháč k peniazom, alebo k vysokému postu – rodinkárstvo

Sociológia -  prednáška 21. 3. 2006

Aplikovaná sociológia

Rodina ako sociálna skupina  - je sociálna inštitúcia, ktorá vznikla spolužitím ľudí rozdielneho pohlavia, ktorí vychovávajú potomstvo. Pozostáva minimálna z dvoch generácii, neexistuje 1 generačná rodina

1 generácia = manželstvo, nie rodina

Rodina plní funkcie:

1. funkcia biologická  - reprodukcia človeka
2. funkcia výchovná
3. funkcia ekonomická –negatívne ovplyvňuje biologickú funkciu – či rodičia sú schopní uživiť deti.
4. výchovná – končí po určitom čase
5. socializačná – trvá celý život – je schopnosť človeka prispôsobiť sa prostrediu, situácii, zmenám
6. citová = emotívna  - príliš citliví ľudia sa nemusia v živote dobre uplatniť
7. funkcia ochrany – rodič je ochrancom detí, deti preberajú ochranu neskôr, keď rodičia zostarnú
8. funkcia trestu - rodina má nepísané zákony, aby nikto nežil v rodine na úkor iného člena rodiny (alkoholizmus = míňanie peňazí)
9. rekreačná funkcia- odpočinková (cez víkend,dovolenka, ľudia sú otvorenejší, porozprávajú sa)
10. náboženská funkcia

Rodina je inštitúcia, ktorá môže byť v určitých situáciách zdrojom patológie (vedný odbor, ktorý sa zaoberá chorobnými zmenami a procesmi v organizme) – sklon ku konzumácii drog, …

Patológia rodiny – škodlivé javy vyskytujúce sa v spoločnosti – sociálna patológia

Keď sa dvaja ľudia berú, často sa dobre nepoznajú, zidealizujú situáciu – myslia si, že negatívne vlastnosti partnera sa po uzavretí manželstva stratia.

Patológia vzniká rozdielnymi názormi manželov na životné situácie

-na spôsob výchovy detí:

1. benevolentný, odpúšťajúci
2. prísny

-delenie financií :  -1 partner je za využívanie financií, 2. je za sporenie

-využívanie voľného času – 1 partner je za zábavu, alebo šport, 2. je za umenie a pod. (rozdielnosti v názoroch)

Konflikty vyústia k stresovým situáciám – buď sa udobria alebo dlhodobo nekomunikujú – nakoniec, rozpad manželstva. Rozvod -  je otázkou dovtedy, kým nemajú dieťa, inak dieťa rozvodom trpí

-na Slovensku sa rozvedie ⅓ manželstiev. Častejšie žiadajú o rozvod matky:

1. dôvod – alkoholizmus partnera

- za človeka závislého na alkoholickom nápoji sa považuje:

        -človek, ktorý každý deň vypije aspoň 2 veľké pivá

        -2x 2dcl vína

        -2x ½ dcl destilátu

2. dôvod – brutálne zaobchádzanie s partnerkou, otca s deťmi – násilie, sebectvo, psychický a fyzický teror

3. dôvod – nevera – výsledok toho, že na pracoviskách existuje rovnaký pomer pohlaví (napr. sekretárka – šéf – služobné cesty, oslavy, firemné večierky a pod.)

Otec – muž:

1. neschopnosť manželky starať sa o chod domácnosti
2. žiarlivosť partnerky
3. nevhodné zaobchádzanie s partnerom (alebo s deťmi)

-spáchanie samovraždy – vyústenie konfliktov – skratové situácie

-fyzické odstránenie partnera

Typológia rodiny:

1. úplná rodina – 2 generačná rodina (rodičia + deti)
2. veľká rodina – 3 – 4 generácie
3. patologická rodina – alkoholizmus – rodiča alebo rodičov

je nevyhnutné aby štát podporoval rodiny -  zvyšovanie podpôr, rodinných dávok…

Sociológia – prednáška 28.3. 2006

Sociálna patológia – je časť sociológie, ktorá sa zaoberá negatívnymi škodlivými javmi v spoločnosti – iným názvom sociálna deviácia. Je to miernejšie porušovanie právnych noriem ako v prípade sociálnej patológie. Zaoberá sa napr. problematikou záškoláctva.

Patológia:

1. patologický jav je kriminalita- zločinnosť – tento pojem sa vyskytuje vo viacerých obmenách. Zastrešujúcim pojmom je:

KRIMINOLÓGIA – veda, ktorá sa zaoberá príčinami páchania trestnej činnosti, vypátraním trestnej činnosti, odhalením páchateľa, druhmi trestnej činnosti, osobou páchateľa a spôsobom jeho potrestania, zaoberá sa aj osobami, ktoré sú postihnuté trestnou činnosťou.

1. kriminalita  - je malá časť kriminológie. Zaoberá sa  príčinami trestnej činnosti, typológiou páchateľov a prevenciou trestnej činnosti
2. kriminalistika – zaoberá sa vypátraním páchateľa a vypátraním trestného činu
3. penológia – je veda, ktorá sa zaoberá výkonom trestu
4. viktimológia – zaoberá sa obeťou trestného činu. V SR je najslabšie rozvinutou oblasťou.

Rozlišujeme:

23. priestupok – problém medziľudských vzťahov, ktorý sa rieši napomenutím, alebo finančnou pokutou, napr. slovné napádanie sa medzi susedmi, …
24. trestný čin –         sankcionuje sa peňažnými postihmi,

podmienečnou stratou slobody

nepodmienečnou stratou slobody

verejnoprospešné práce

domáce väzenie

(V príp. verejnoprospešných prác a domáceho väzenia štát šetrí fin. prostriedky. Pobyt 1 odsúdeného stojí štát 15 – 20 000 Sk mesačne.  Domáce väzenie sa monitoruje náramkom so senzorom, ktorý udáva polohu subjektu)

Na odpykanie trestu existujú 3 kategórie výchovno-nápravných ústavov:ň

1. kategória – najmiernejší režim, pre odsúdených za trestnú činnosť menšieho rozsahu, môžu túto inšt. opustiť – vychádzky, napr. Kostolná pri TN
2. kategória – Dubnica nad Váhom
3. kategória  - Leopoldov, Ilava

-vo väčšine prípadov sú ústavy 3. kategórie vybudované v stredovekých stavbách. Napr. Ilava – v minulosti to bola filozofická fakulta priľahlého kláštora. V Trenčíne je zriadená väzenská nemocnica.

25. od januára 2006 platí nový zákon, ktorý znižuje vekovú hranicu z 15 na 14 rokov.

Typológia páchateľov trestnej činnosti:

1.) podľa veku -         do 14. roku – detská trestná činnosť

                        14 – 18 – mladiství páchatelia

                        od 18 – dospelý páchateľ  - v rámci dospelých páchateľov rozlišujeme tzv.

mladý páchateľ od 18 do 24 rokov, ktorý je väčšinou prvýkrát trestaný, a teda prevychovateľný, platí napr. zásada, že sa do cely nesmie dostať s opakovanými recidivistami, aby ho negatívne neovplyvňovali.

90 % páchateľov trestnej činnosti sú muži, len 10 % ženy

50% všetkých páchateľov je rómskeho pôvodu

-detská trestná činnosť – sa odpykáva v internátnych zariadeniach s vyučovaním a vychovávateľmi. Problémom sú opakované úteky detí, pretože v týchto zariadeniach neexistuje stráž.

2.) podľa trestných činov

A) náhodný páchateľ – vychádza z toho, že majiteľ si má svoj majetok chrániť – napr. ukradne nezamknutý bicykel

B) príležitostný páchateľ – má nejakú zodpovednosť – napr. pokladník, ktorý si časť peňazí necháva pre seba, lebo si myslí, že na to nikto nepríde – zneužitie postavenia

C) páchatelia násilnej trestnej činnosti – napr. pod vplyvom alkoholu – výtržnosti na diskotékach

D) páchatelia majetkovej tč – vykrádači bytov, chát

E) vrahovia – schopní pre peniaze kohokoľvek odstrániť

Dôvody, príčiny:

26. ľudia nechcú pracovať – kradnú
27. dokážu si to odôvodniť – bohatým to nechýba

Prevencia kriminality

1. rešpektovať právne normy spoločnosti – každý, kto porušuje právne normy má byť braný na zodpovednosť – zákon má byť vysvetľovaný vždy rovnako

2. zvýšením právneho vedomia občanov štátu – aby každý vedel aké zákony v štáte platia, pretože neznalosť zákona neospravedlňuje. Nie všetko, čo zákon nezakazuje, je dovolené – napr. kanibalizmus

3. prevencia sa musí realizovať tým, že všetci ľudia majú byť pred zákonom rovní. Vyššie postavený človek nesmie byť odsúdený na miernejší trest.

4. podmienky výkonu trestu – ako zabezpečiť pracovné príležitosti pre odsúdených, aby si zarábali na pobyt vo väzení, pretože v budúcnosti im budú náklady strhávané zo mzdy

Druhý patologický jav je DROGOVÁ  ZÁVISLOSŤ

Def. svetovej zdravotníckej organizácie – droga je látka, ktorá po vpravení do ľudského organizmu zmení činnosť aspoň 1 orgánu.

Napr. alkohol – mení čin. nervovej súst. – poškodzuje rovnováhu

srdce začne rýchlejšie pracovať, rozvádza alkohol po celom tele – človek zabúda, má halucinácie

Podľa právnych noriem existujú drogy, ktorých výroba, predaj a distribúcia sú povolené, a kt sú zakázané.

28. legálne – kofeín, nikotín, alkoholické nápoje
29. nelegálne –(zakázané)

Toto rozdelenie je objektívnejšie ako rozdelenie na „mäkké a tvrdé“

LEGÁLNE DROGY

1.) alkoholické nápoje – soc. jav nadmernej konzumácie je alkoholizmus. Podľa spôsobu výroby a obsahu liehu :

        A) pivo – 6 – 9 % čistého 100% liehu, platí, že tmavé pivo je silnejšie

        B) víno – z rozličných plodov 17 – 21% čistého 100% liehu

        C) destiláty – 25 – 45% čistého 100% liehu (v obchode), domáce destiláty sú silnejšie

A)  Typológia človeka vo vzťahu k alkoholickým nápojom

1. abstinent – človek, ktorý aspoň 3 posledné roky nekonzumoval alkohol

2. konzument – človek, ktorý konzumujú alkohol pre jeho chuť a vôňu (vychutnávajú ho)

3. pijan – človek, ktorý konzumuje alkohol pre jeho účinok na nervovú sústavu – výrečnosť, odvaha, zabúdanie na problémy, …

4. alkoholik – človek, ktorý potrebuje určitú hladinu alkoholu v krvi, ak táto hladina poklesne, spôsobuje mu to fyzickú i psychickú bolesť; alkoholici sú ťažko vyliečiteľní, ich stav im vyhovuje

B) Typológia podľa toho, ako človek konzumuje alkoholické nápoje

1. alkoholizmus alfa – mierne príležitostné konzumovanie alk. nápojov

2. alkoholizmus beta – pravidelná konz. alk. nápojov, napr. obyvatelia vinárskych krajov

3. alkoholizmus gama – je jednorazové nadmerné konz. alk. nápojov. Spravidla keď je alkoholu dostatok a zadarmo – rôzne udalosti – oslavy,…

Podľa štatistiky: (len evidovaný alkohol, nepočíta sa domáce)

-podľa konzumácie alkoholu vedie Luxembursko 18,5 l (čistého 100% liehu)

Slovensko – 9 l

Česko – 10 l

Účinky na organizmus

POZITÍVA – v malej miere pôsobí priaznivo na zdravotný stav – lieči nespavosť, uvoľňuje atmosféru v spoločnosti, chudokrvní ľudia by mali piť pivo a niekt. druhy vín, …

NEGATÍVA – v ústnej dutine spôsobuje povlak  - strácame chuť, krv rozvádza alk. po celom tele, čo zvyšuje účinky na nervovú sústavu, srdce pracuje nepravidelne, najviac negatívne pôsobí na pečeň, ktorá filtruje všetky tekutiny, vytvárajú sa žlčové kamene

Prevencia:

1. rodič, predajca – majú rešpektovať zákon o predaji alk. nápojov maloletým
2. každý má byť informovaný o účinkoch na organizmus
3. na žiadnom pracovisku vrátane škôl je neprijateľné, aby niekto ponúkal alk. nápoje

Sociológia – prednáška 4.4. 2006

Predpoklady vzniku drogovej závislosti:

1. existencia drogy – (do r. 1989 bolo zložité prepašovať drogy )
2. účinok drogy – môže byť pozitívny aj negatívny – časť drog má prejav liekov (napr. proti bolesti, spôsobujú optimizmus, radosť,...)
3. konzument drogy – sa rozhoduje aké drogy, koľko, kedy skončí, neskončí s užívaním
4. tolerujúca spoločnosť -  sa týka legálnych drog – alkohol, tabak, ...

TABAKIZMUS – konzumácia tabakových výrobkov

1. spôsob konzumácie – žuvanie (hlavne pre jeho vôňu, chuť)
2. fajčenie – v minulosti fajčiacich ľudí trestali smrťou, pretože ich spájali s diablom, keď im z úst vychádzal dym

1. najskôr si ľudia balili tabak do papierikov
2. fajka – fajčenie ako rituál (čistenie fajky, zapálenie si v najvhodnejšej dobe dňa) si vyžadoval dlhší čas, ľudia si ho vychutnávali
3. cigara – tiež rituál (orezanie, privoňanie, zapálenie, prvý dúšok,...) ; cigara má najsilnejšiu koncentráciu tabaku

Účinky konzumácie tabaku:

Dym prechádza dýchacou sústavou-

1. rakovina pier
2. v ústnej dutine sa vytvára povlak, chuťové bunky strácajú funkčnosť
3. rakovina hrtana, zhrubnutie pľúc
4. silný fajčiar má modré konce prstov, v dôsledku odkrvenia častí tela, vzdialenejších od srdca
5. fajčiari rýchlejšie zabúdajú, strácajú zrak, sluch

Najškodlivejšia látka v cigaretách je  N I K O T Í N.

PREVENCIA

1. miesto zlepenia papieriku cigarety navlhčiť slinami – zachytávajú sa škodlivé látky
2. počkať, kým vyhorí síra z hlavičky zápalky
3. nefajčiť cigaretu do úplného konca – na konci je najväčšia koncentrácia škodlivých látok
4. fajčiť cigarety s filtrom

Fajčenie u žien je nebezpečné hlavne pri tehotenstve – plod postupne degeneruje.

Poradie drog s najväčším výskytom na Slovensku:

1. toluén
2. marihuana
3. hašiš
4. heroín
5. morfín
6. ópium
7. kodeín
8. kokaín

TRI  SKUPINY  STRESOV:

-chemické                        -fyzické                        -emocionálne

-mnoho jedla                        -nedostatok pohybu                -strach

-málo jedla                        -zranenia                        -konflikty

-cukor                                -infekcia                        -starosti

-kofeín                                -veľa práce                        -sklamanie

-smog                                -zlé počasie                        -pocit viny

-soľ                                -hluk                                -nuda

-nikotín                                -poruchy spánku                -strata blízkej osoby

Pozn. – malé množstvo kofeínu povzbudzuje činnosť srdca

P a t o l o g i c k é  h r á č s t v o

- hra je činnosť dôležitá pre deti i dospelých. Cibrí mozog, napr. hlavolamy. Ako náhle sa hra spája s peniazmi, majetkom,… stáva sa patologickým javom. – pôsobí podobne ako droga – požiadavky organizmu sú vyššie, na rozdiel od konzumácie drog, chcú závislí svojou činnosťou niekomu pomôcť.

1. Prvým krokom k patologickému hráčstvu je, aby človek párkrát zo začiatku vyhral. Motivuje ho to – je to etapa vyhrávania, peniaze sa mu vrátia
2. Druhá etapa je prehrávanie – v herniach sa majiteľovi oplatí prevádzkovať hry – hráč stále čaká, že raz vyhrá a peniaze sa mu zas vrátia
3. Tretia etapa – strata kontroly nad hrou – človek si už neuvedomuje následky, ruinuje seba, rodinu, príp. veriteľov – z čoho môže mať výčitky a spáchať samovraždu

Rozdiel medzi drogami a patologickým hráčstvom: pat. hráč nemá výčitky svedomia, presviedča sám seba, že raz určite vyhrá a rodine zabezpečí peniaze.

P r í č i n y :

1. túžba po vzrušení, rôzne stavy, ktoré si inak nevedia privodiť

2. časť ľudí chce rýchlo zbohatnúť, sami sa presviedčajú, že môžu jednorazovo vyhrať veľké peniaze.

- herniam sa darí aj tam, kde je veľká nezamestnanosť. Tí, ktorí nemajú pravidelný plat na zabezpečenie rodiny riskujú, chcú vyhrať

P r e v e n c i a:

1. Existujúce zákony – ľudia mladší ako 18 rokov sa nesmú zúčastňovať na výherných hrách, z ktorých získajú peniaze alebo vecné dary – PRAVIDELNÁ KONTROLA – pri zistení porušenia nariadení, môže aj ukončiť podnikateľovi činnosť

2. Upraviť legislatívu – aby návštevník mal možnosť vyhrať, zároveň mal majiteľ zisk

- krajiny vyrábajúce automaty majú zväčša zakázané výherné automaty aj využívať – ZÁKAZ PREVÁDZKOVAŤ AUTOMATY.

Sociológia -  prednáška 11. 4. 2006

P r o s t i t ú c i a - je predaj vlastného tela za finančné prostriedky, vecné odmeny, alebo získanie výhod v práci a pod.

Rozlišujeme:

1. Detská (fotografie, filmy)
2. Ženská
3. Mužská

Druhy:

1. Prostitúcia, ktorá sa realizuje ponúkaním na ulici; mnohí ľudia sa pasujú do pozície majiteľov (ochrancov), predaj do zahraničia
2. Verejné domy, salóny, masážne služby
3. Realizovanie v súkromných objektoch, bytoch, chatách, prostredníctvom telefónnych kontaktov

Teórie, ktoré vysvetľujú prostitúciu:

- psychologická – je výsledkom zlých povahových vlastností človeka – pohodlnosti, lenivosti, sklonu k rýchlemu získaniu bohatstva

- sociologická – výsledok zlej sociálnej situácie, niekedy aj proti vlastnému presvedčeniu

- biologická – výsledok nízkej hladiny endorfínu v tele človeka

Prevencia

30. neexistencia právnych noriem
31. aby ľudia získali prostriedky, a potom ich použili na prevádzkovanie morálnych zariadení
32. morálka ľudí (manželstvo, inteligencia, zábrany)

P a t o l o g i c k ý  j a v:

Samovražednosť – trestná činnosť páchaná na sebe samom. Výsledkom je, že človek príde o život, preto nedochádza k trestaniu človeka. Najväčšia časť samovrážd je z dôvodu rodinných konfliktov.

1. dieťa spácha samovraždu – (do 6 rokov) – ako pomsta rodičom
2. veková kategória detí školopovinných – ak sklamú rodičov svojím vysvedčením, napr. majú na tom podiel i učitelia - majú predvídať správanie, prežívanie detí
3. veková kategória dospievajúcich – odmietania rovesníckych skupín, odmietnutá láska, skratová reakcia,...
4. veková kategória od 20 – 60 – ľudia v pracovnom pomere, neúspechy v práci, nezamestnanosť, podceňovanie partnera, neschopnosť presadiť sa v konkurenčnom prostredí, ľudia nevyliečiteľne chorí
5. v dôchodkovom veku – ľudia neschopní o seba sa postarať, sú nevládni, nechcú byť na obtiaž okoliu

Prevencia:

Štatisticky je dôležité zaoberať sa dôvodmi samovražednosti , aby

1. človek (žiak)bol rodičmi vedený k tomu, že aj zlá známka nie je koniec sveta, známky nie sú všetko, dieťa inak vníma svet, potrebuje ochranu rodičov, aby nenadobudlo presvedčenie, že ho nikto nemá rád; aj vo vyspelých štátoch sveta ak sa zvýši % nezamestnanosť, zvýši sa % samovražednosti
2. ľudia by sa mali správať tak, aby starí ľudia v domovoch dôchodcov len nečakali na smrť

Nezamestnanosť je sociálny jav, keď jednotlivec, alebo skupina ľudí prichádza o zdroj príjmu z pracovnej činnosti, nemá prácu, za ktorú dostáva mzdu, nemá za čo prežiť

Typológia nezamestnanosti:

1.  krátkodobá (1 deň – 6 mesiacov)
2.  strednodobá (od ½ roka do 1 roka)
3.  dlhodobá (nad 1 rok)

Z hľadiska jednotlivca aj existencie štátu je najnebezpečnejšia dlhodobá nezamestnanosť.

Nevýhody:         

1. človek dlhodobo nezamestnaný stráca svoju odbornosť
2. dlhodobá nezamestnanosť spôsobuje, že človek si zvykne na záhalčivý spôsob života
3. nevyhnutnosť získať dostatok prostriedkov, aby nezamestnaný mal možnosť prežiť     – podpora nezamestnanosti od štátu
4. môže spôsobiť kriminálne praktiky, ako získať finančné prostriedky – prepady
5. kriminálne praktiky realizované prostitúciou, mafia, obchod s ľuďmi

Nezamestnanosť – skrytá – ľudia, ktorí berú podporu v nezamestnanosti, pritom pracujú v zahraničí

Človek v určitom období nezamestnanosti má nárok na podporu, potom je vyradený z evidencie, potom dostávajú životné minimum. Nezamestnaní, ktorí po skončení strednej školy nepracujú (do 24 rokov) sa musia o nich starať rodičia.

Cyklická nezamestnanosť – sa objavuje v určitom intervale – v obdobiach, v ktorých existuje vysoká nezamestnanosť

Príčiny + dôvody nezamestnanosti

1. prvý krát – keď sa vo výrobe začali uplatňovať stroje, vyrábali sa veľké množstvá výrobkov, nestihli sa spotrebovať, výroba sa pozastavila, ľudia sa prepúšťali – priemyselná revolúcia
2. výsledok neschopnosti človeka presadiť sa na trhu práce (jeho nízka kvalifikácia, jeho lenivosť,…)
3. výsledok nespravodlivého prerozdelenia kapitálu v rámci celého sveta (S – bohatý, J – chudobný)

P r e v e n c i a :

1. aby sa rozvíjal ten druh školstva, ktorého absolventi sa budú môcť uplatniť
2. rekvalifikačné kurzy
3. aby konkrétne školy reagovali svojimi učebnými osnovami a plánmi na potreby obsadenia pracovných miest
4. vytvoriť náhradné zamestnanie – verejné práce

Sociológia – prednáška 25. 4. 2006

Kultúrny systém spoločnosti

33. týka sa akejkoľvek spoločnosti
34. v sociológii sa kultúra chápe v oveľa širšom význame ako je to v bežnom živote. Za kultúru sa považuje celkový spôsob života ľudí v spoločnosti. Kultúrou sa chápe spôsob myslenia a akékoľvek činnosti ľudí

Zložky kultúry:

1. materiálna  - stavby, sochy, mosty, úžitkové budovy, … majú dôležitý význam, dnes sa pripomínajú ako napr. symbol mesta (trenčiansky hrad a pod.)
2. nemateriálna

1. myšlienky významných ľudí
2. poznatky – inf. o vedách
3. názory
4. normy – sú          A) nezáväzné – zvyky, obyčaje, verejná mienka – rešpektovanie zvykov, obyčajov a verejná mienka, často na ľudí pôsobí viac ako záväzné normy. V malých mestách je menšia kriminalita – ľudia sa viac poznajú, viac „kontrolujú“ činnosti spoluobčanov. Tiež si viac pomáhajú.

B) záväzné – mravy, sú to normy, ktoré vyplývajú z morálneho postoja, ich nedodržanie sa sankcionuje pohŕdaním / ignoráciou, (napr. výchova detí, ako sa treba správať,… alebo móda – je chápaná ako prevládajúci vkus, dobová obľúbenosť, podlieha rýchlym zmenám. Nedodržiavanie sa sankcionuje sa ironizovaním, pohŕdaním, oceňuje sa obdivom.

V každom štáte je reprezentantom záväzných noriem ZÁKON. – zákony sú normy, ktorých dodržiavanie vymedzujú právne predpisy. Sankcionujú sa finančnými pokutami, podmienečnou/ nepodmienečnou stratou slobody, verejnoprospešné práce, voj – degradácia,...

Okrem porušenia zákonov existuje zvlášť odsúdeniahodné správanie  - TABU – je druh normy, ktorá sprevádza prísny zákaz. Porušenie tabu sa považuje za zločinnosť, za mimoriadne zvrhlú činnosť. (napr. krvismilstvo – uzatváranie manželstva príbuzných, kanibalizmus – konzumácia ľudského mäsa)

Význam kultúry pre človeka

1. človek je bio- psycho- sociálna bytosť
2. človek ak má byť sociálnou bytosťou, musí vyrastať v sociálnom prostredí

Ľudské správanie je výsledkom vrodených vlastností a výchovou osvojených postojov. Čím je človek mladší, tým väčší význam majú vrodené vlastnosti. Čím je starší, tým väčší význam majú osvojené, získané vlastnosti. Aké je podnetné prostredie, také je pôsobenie na správanie človeka.

Vzťah dedičnosť – výchova

Napr. ak rodičia neradi vidia nejakého hosťa, dieťa ho tiež začne odsudzovať, potom ho prevychovajú, aby na neho nehovorilo škaredo, ale dieťa si už niečo iné myslí a iné rozpráva.

Rôznorodosť kultúry v jednotlivých častiach sveta je spôsobená rozdielnym vývojom jednotlivcov a celých spoločností, rozdielnymi životnými podmienkami, rozdielnymi možnosťami a výškou vzdelania.

Niektoré povolania sú náročné na kultúrne správanie človeka – kňaz, politik, diplomat,…

Na vysvetlenie rozdielnych kultúr vzniklo množstvo teórii:

1. geografická teória – rozdielnosť je spôsobená zemepisnou šírkou a nadmorskou výškou (al. vzdialenosťou od rovníka), platí, že sever je bohatší ako juh.
2. rasové / biologické hľadisko – farbou kože človeka sa zdôvodňuje úspešnosť / podceňovanie rás, menšín,.... Táto teória bola vypracovaná pred 2. svetovou vojnou, do extrémov ju rozvinuli Nemci, ktorí sa považovali za „vyvolený národ/ rasu“.  

Rôznosť kultúr na svete sa považuje niektorými ľuďmi za pozitívny jav, niektorými za negatívny.

Pozitívny: ľudia, ktorí vravia, že svoju kultúru si treba chrániť – tance, kroje, zvyky,...

Negatívne: zbytočné hranice, chcú aby bola jedna spoločná kultúra, pretože viaceré kultúry spôsobujú komunikačné bariéry (jazyk)

Existujú 2 smery:

1. kultúrny ETNOCENTRIZMUS – obhajuje kultúru vlastného národa
2. kultúrny RELATIVIZMUS – zdôrazňuje potrebu vzájomného obohacovania rozličných kultúr

Sociológia – prednáška 2. 5. 2006

Politický systém spoločnosti

Každý obyvateľ žije v politickom systéme a musí ho rešpektovať.

Politický systém je štrukturálne usporiadanie komponentov politiky. Tvoria ho:

-štátna štruktúra :

1. obecné, mestské úrady
2. krajské úrady, VÚC
3. vláda + ministerstvá
4. politické strany (v SR 22 oficiálnych politických strán)
5. ústava (určuje špecifiká štátu, symboly,...)
6. zákony
7. nátlakové skupiny (odbory, menšiny,...)
8. občianske združenia (inštitúcie – cirkevné, športové,...)
9. politický režim (demokratický)

Hlavnou inštitúciou politickej moci je štát. Predstavuje politickú moc na geografickom území. Geografické územie je zemský povrch a priestor nad ním a pod ním spolu so všetkými osobami a vecami, ktoré sa v tomto priestore nachádzajú.

Štát je legitímny priestor pre realizáciu politických strán. Štát spravujú :

1. štátne orgány, ktoré disponujú zákonodarnou mocou (parlament má 150 členov, potrebných 76 –nadpolovičná väčšina)
2. výkonné orgány – štátna správa – (obecné, mestské úrady, ... vláda)
3. súdne orgány – prokuratúra, súdnictvo, policajný zbor, väzenstvo.

Tieto zložky disponujú mocou, ktorá im umožňuje vládnuť na území (starosta, primátor mesta,…)

Štátnu suverenitu symbolizujú štátne symboly:

1. vlajka (má 3 farby, kt. symbolizujú spolupatričnosť slovanských národov – Rusko ako najväčší slovanský štát má tiež tieto farby bez znaku)
2. štátny znak – dvojkríž znamená východné, byzantské kresťanstvo, trojvŕšie symbolizuje hranice         TATRA- severná hranica s Poľskom

FATRA – západná hranica s Českom

MATRA – južná s Maďarskom

3. štátne farby
4. štátna pečať – pozostáva zo štátneho znaku
5. štátna hymna – Janko Matuška  - Nad Tatrou sa blýska – zložená na protest odvolania Štúra z Bratislavskej vysokej školy
6. hlavné mesto – sídlia tu najvyššie orgány štátu
7. zoznam štátnych sviatkov a pamätných dní – SR patrí k štátom s najvyšším počtom

Štátne symboly vznikali v Európe v 18.  a prvej polovici 19. storočia. Symboly majú hlboký národný význam, pretože vyjadrujú cestu národov k samostatnosti.

FORMY ŠTÁTOV

A) Z hľadiska účasti obyvateľstva na správe verejných záležitostí môžu byť nasledovné formy vlády:

1. výsledok volieb – politická strana, ktorá získa nadpolovičnú väčšinu voličov
2. dedičné obsadzovanie postov
3. na základe prevratu – vojenské uchopenie moci

B) z hľadiska vzťahu celoštátnej organizácie k organizácii územných častí

C) z hľadiska režimov štátnej moci

1. autoritatívny – má 1 politickú stranu – voľby pozostávajú z toho,  či získa strana dostatok hlasov
2. demokratický

Jednotlivé moderné štáty sa v súčasnosti od seba odlišujú

1. obsahom noriem platných na ich území
2. plnením sociálnych funkcii štátnymi inštitúciami
3. formou vlády
4. počtom štátnych zamestnancov

Vzťah medzi pojmami štát a spoločnosť

Spoločnosť je širší pojem ako štát – napr. Slováci žijúci v zahraničí. Štát je osobitnou formou spoločnosti na usporiadanie mocenských vzťahov v spolužití ľudí. Niektoré štáty vznikli ako výsledok dohody iných väčších štátov. V jednotlivých štátoch existujú rozličné typy vlád, ktoré sa odlišujú od seba tým, akým spôsobom uchopili moc v štáte. Predstavitelia vlád sa mohli dostať k moci legitímnym spôsobom – voľbami, nelegitímnym spôsobom – prevratom. Demokratické vlády sú tie, ktoré rešpektujú :

1. slobodu prejavu
2. slobodu tlače a ostatných zdrojov informácii
3. slobodné voľby
4. pluralitu politických názorov
5. existenciu parlamentarizmu (občania volia svojich zástupcov vo voľbách)

Osobitnou politickou inštitúciou v modernej spoločnosti je politická strana. V sociológii sa politická strana definuje ako veľká záujmová skupina, ktorá vznikla za účelom dosiahnutia politickej moci. Politické strany majú svoje ideológie, ktorými chcú ovplyvniť čo najväčší počet voličov. Cieľom politických strán je získať čo najviac miest v parlamente. (ovplyvňovať dianie v parlamente – hosp. moc)

Jednotlivec môže byť :         

1. členom
2. sympatizantom
3. odmieta všetky politické strany

Prejav záujmu o politické strany môže realizovať vo voľbách.

Sociológia – prednáška 9.5. 2006

Sociologický výskum sa od iných technických alebo prírodných vied odlišuje používaním metód – napríklad dotazník.

Výskum – môže byť chápaný ako výskum, keď je dlhodobý – niekoľko mesiacov/ rokov, podieľa sa na ňom skupina výskumníkov a zúčastňujú sa ho tisíce respondentov. (čím väčšia vzorka, tým presnejší výsledok)

Prieskum – robí ho 1 človek, väčšinou len niekoľko týždňov.

Výskumná sonda – malá vzorka (3 -4 respondenti), ale je detailnejšia ako prieskum

Etapy sociologického výskumu :

1. prípravná fáza
2. zber informácii
3. vyhodnotenie

1. prípravná fáza

a) pozostáva zo stanovenia problému – jednotlivec alebo skupina musí mať možnosť problém vyskúmať, aby boli schopní ho jednoznačne identifikovať, definovať v čom spočíva, potrebné finančné zdroje, dobu trvania výskumu

b) zber informácii – štúdium literatúry, (aby sa nestalo, že takýto výskum už bol realizovaný a my sme márnili čas zistením, ktoré je dostupné v literatúre)

c) výber skúmanej vzorky – náhodný / zákonitý spôsob výberu- môže mať niekoľko stupňov (2 – 3 podmienky výberu), napr. len ľudia z telefónneho zoznamu, každý 10.

d) výber metódy zberu informácii – dotazník, pozorovanie, experiment, štúdium dokumentov

e) formulácia hypotézy – predpoklad, ako pravdepodobne výskum dopadne. ;napr. – dievčatá budú konzumovať tabakové výrobky z iných dôvodov ako chlapci

2. zber informácii

Najbežnejšou metódou je dotazník.

Výhody:         -je najlacnejší

                -netreba cestovať, možnosť poslať poštou

                -odpovede sú zaznamenané na papieri (nie ako pri rozhovore)

                -anonymita

                -respondentovi môžeme ponúknuť alternatívy odpovedí – urýchlenie výberu

                -zameria sa na to podstatné

                -dá sa použiť opakovane aj po rokoch – pre porovnanie výsledkov

Nevýhody:         -ťažká overiteľnosť pravdivosti odpovedí

                -ťažko zistiť, či je respondent odborník v oblasti → použijeme filtračné otázky (napr. koľkokrát do roka navštevujete kino?- ak chceme zistiť záujem o filmy; ak človek nenavštevuje kino, je laik a v dotazníku uvedie len hypotézy, čiže nemá pre nás význam)

                -malá návratnosť

Rozhovor (interview):

Výhody:        -umožňuje komunikáciu 2 ľudí – pozorujeme aj gestá, mimiku, celk. Správanie

                -dá sa zaznamenať kamerou – či resp. klame (napr. osvetlíme mu tvár)

                -výskumník môže otázku vysvetliť, aby resp. vedel správne odpovedať

                -môžeme sa vrátiť k tomu dôležitému a porovnať odpovede (napr. pri zločincovi sa jeho odpovede môžu líšiť)

Nevýhody:        -ak nemáme k dispozícii kameru, zdržuje nás zapisovanie, neustále prerušovanie rozhovoru je tiež nevýhodou, môžeme si pripraviť odpoveďový hárok, čo respondentovi môže pripadať podozrivé – údaje sa môžu zneužiť

                -nahrávanie sa môže uskutočniť len so súhlasom respondenta

                -zapamätávanie odpovedí je najmenej hodnoverný záznam

Pozorovanie

3. jedna z najťažších techník zberu informácii
4. je ťažké naučiť sa úmyselne pozorovať (veľa podnetov- rozptýlenie pozornosti)
5. môže byť jednorazové, opakované, skryté/ zjavné, zúčastnené/ nezúčastnené, zámerné, náhodné

Výhodnejšie je robiť opakované pozorovanie.

Zjavné – riaditeľ na hospitácii

Skryté – skupina nevie, že je pozorovaná, pozorovateľ neruší

Zúčastnené – jednotlivec má výskumnú úlohu, neruší, pretože patrí do skupiny – študent robí výskum v škole (rozhovor, dotazník,..)

Nezúčastnené – príde niekto, kto do skupiny nepatrí a svojou prítomnosťou ruší skupinu, členovia sa nesprávajú prirodzene.

Náhodné- hlboký vnem, ktorý si pamätáme dlhodobo – napr. sme účastníci autonehody

Výhody:         -realizuje sa najdokonalejším ústrojom človeka – zrakom

                -ten, kto pozoruje, musí byť účastníkom javu, vníma aj okolie

                -človek môže následne otázkami doplniť svoje pozorovanie

Nevýhody:         -pozorovateľ je účastníkom – ľudia sa začnú správať neprirodzene

                -časovo, finančne náročný zber informácií, vyžaduje neustálu pozornosť

Pozorovanie je vhodné kombinovať s rozhovorom, je jednou z najobjektívnejších foriem zberu informácií.

Štúdium dokumentov:

6. z prvotných dokumentov, ktoré majú najväčšiu výpovednú hodnotu
7. primárny dokument je rodný list
8. sekundárny dokument je občiansky preukaz (vydaný na zákl. primárneho)
9. terciárne dokumenty – napr. novinové články

matrika – vydá odpis s rodného listu, ak sa stratil, už to nie je originál,

tiež musí existovať inštitúcia, ktorá vydá výpis vysvedčenia, aj keď škola zanikne

Experiment

10. laboratórny (robia ho odborníci)
11. prirodzený (robia napr. zamestnávatelia)

Vyhodnotenie – kvantitatívna analýza – číselne, štatistickou analýzou, diagram

                -  kvalitatívna analýza – zdôvodnenie kvantitatívnej analýzy