Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Bankovnictvo

Prednášky (prednasky_bank.doc)

1. prednáška    Peniaze

– v ekonomickej teórii existujú 2 prístupy k vymedzeniu peňazí:

a) teoretická definícia:

1. vyjadruje podstatu peňazí  aktívum, ktoré je všeobecne prijímané pri platení za tovary a služby / pri úhrade dlhu
2. všeobecne sa predpokladá dôveryhodnosť peňazí  peniaze = aktívum, v ktoré ľudia veria, že aj inými ľuďmi budú prijímané

b) empirická definícia:

3. vyjadruje množstvo peňazí v obehu  tie zložky peňazí, ktorých vývoj najlepšie predpovedá vývoj týchto premenných, ktoré by peniaze mali vysvetliť.
4. o vymedzení peňazí sa rozhoduje na základe pozorovania, ktorá veličina (ktoré z likvidných či menej likvidných aktív) najlepšie slúži ako indikátor inflácie či hospodárskeho cyklu  pripúšťa viacvariantné chápanie peňazí a použitie viacerých peňažných agregátov.

Na vyjadrenie Q peňazí v obehu   peňažné (menové) agregáty (M) (M1, M2, M3)

Peňažné agregáty = ukazovatele peňažnej masy, ktoré sa líšia navzájom stupňom likvidity.

NBS v menovej politike sleduje a reguluje súhrnný agregát M2 (v rámci neho M1, M0).

M0 = obeživo mimo bánk

M1 = M0 + netermínové vklady

Štruktúru agregátu M1 tvoria najmä tieto komponenty:

5. mince a papierové peniaze (t.j. obeživo, hotové peniaze),
6. bankové vklady na požiadanie,
7. vklady na šekových účtoch,
8. cestovné šeky

M2 = M1 + QM

QM = kvázi peniaze = termínované vklady + vklady v cudzej menej

M3 = M2 + veľké termínované vklady + ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity

Peňažná zásoba na Slovensku M2.

Menová báza = množstvo peňazí, ktoré je NBS schopná ovplyvňovať,

9. zahŕňa M0, bankové rezervy (hotovosť v trezoroch bánk)
10. všetky hotovostné peniaze, ktoré emitovala NBS

1. menová báza  peňažná zásoba M1, teda menová báza je užší pojem ako peňažná zásoba meraná agregátom M1  existencia multiplikátora

Menová báza

    Multiplikátor

            M1

1. cvičenie

V modernej TE existujú vo všeobecnosti 2 „výrobcovia“ peňazí: centrálna banka a obchodné (komerčné) banky. Zatiaľ čo hotové peniaze (bankovky a mince) zavádza do obehu štátna centrálna banka na základe jej zákonného monopolného postavenia, bankové (depozitné) peniaze vznikajú prostredníctvom poskytovania úverov obchodnými bankami, pričom centrálna banka tento proces ovplyvňuje pomocou monetárnych nástrojov (miera povinných rezerv, operácie na voľnom trhu, diskontná sadzba).

Povinné minimálne rezervy – vypočítajú sa ako určité percento z primárnych vkladov, pričom nerozlišuje sa, či ide o hotovostný, alebo bezhotovostný vklad (v súčasnosti je to 4%, u stavebných sporiteľní sú to 3% z primárnych vkladov), sú držané na účte v bezhotovostnej podobe.

Moderné banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov. Keď banka získa vklad, časť z neho musí povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej banke a zvyšnú časť vkladov môže vynaložiť na pôžičky a portfóliové investície. Poskytnuté prostriedky sa vracajú do bankového systému ako vklad a proces sa opakuje. Do pohybu sa uvádza reťazová reakcia, ktorá v konečnom dôsledku vedie k multiplikácii bankových vkladov a k narastaniu množstva peňazí. Tento proces sa označuje ako multiplikovaná expanzia bankových peňazí. Multiplikačný proces tvorby „nových“ vkladov bude pokračovať dovtedy, pokiaľ existujú relatívne prebytočné bankové rezervy.

Keby uvedený proces prebiehal ideálne až do svojho vyčerpania, potom by čistý prírastok novovytvorených depozitných peňazí, ktoré sú súčasťou ponuky peňazí, predstavoval:

M = 1/r  x D

M – prírastok depozitných peňazí

r- povinná miera rezerv

1/r – multiplikátor ponuky peňazí

D - pôvodný vklad, ktorý celý proces multiplikácie depozitov  bankovom systéme rozbieha

Od 1.7.2002 – sú vklady chránené do 90% výšky vkladu, do 40 x priemernej mesačnej mzdy, do výšky 20 000 EUR.      Fond ochrany vkladov

Mechanizmus tvorby bezhotovostných peňazí:

                Banka A                                             Banka B                                          Banka C

CP           100                                    V            100  V               90

CP         -100                                     R             10   R                 9

R             100      Ú               90                               Ú               81

R            -100

Ú             100

CP ... cenné papiere      D = 100*(1/10%) = 1 000,-

R ... rezervy (nadbytočné rezervy)                        V dôsledku fungovania multiplikátora máme v ekonomike 1 000,- za predpokladu, že          

Ú ... úver                 mechanizmus bezhotovostných prevodov nie je narušený. V reálnej ekonomike to

V ... vklad o klienta     však takto nefunguje.

NBS odkúpi CP od banky A, pričom platiť bude bezhotovostne (prevod na účet). Banka A si bude tvoriť rezervy z úhrady za predané CP. Výšku týchto rezerv môže použiť na nákup iných cenných papierov, na poskytnutie úveru svojmu klientovi a pod.

Ak poskytne banka A úver svojmu klientovi, tak ten potom zaplatí za tovar svojmu obchodnému partnerovi, ktorý má účet v banke B, a to bezhotovostným prevodom. Banka B musí z primárneho vkladu svojho klienta tvoriť rezervu vo výške 10%. Výšku zvyšného vkladu môže poskytnúť vo forme úveru atď. Tento celý mechanizmus prebieha vo forme bezhotovostných prevodov.

 vklady bánk =  bezhotovostné peniaze v EKO

Prírastok depozít = Prírastok rezerv, ktoré pustila NBS x (1 / miera povinných minimálnych rezerv)

         

 D =  R x (1 / r)

2. cvičenie   PEŇAŽNÝ TRH

Finančný trh = kapitálový trh + peňažný trh

                    miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt po finančných dokumentoch (produktoch).

Z časového hľadiska ho môžeme klasifikovať:

1. peňažný trh – krátkodobý trh (splatnosť do 1 roka)
2. kapitálový trh – dlhodobý trh (splatnosť nad 1 rok)

Na peňažnom trhu banky obchodujú s 2 druhmi dokumentov:  depozity,  krátkodobé CP

Depozity

Sú to medzibankové pôžičky s pevne dohodnutou lehotou splatnosti, ktoré sú nevypovedateľné. Nevypovedateľnosť znamená, že banka, ktorá peniaze požičala inej banke, nemôže žiadať od tejto banky, aby jej peniaze vrátila pred lehotou splatnosti, a naopak, banka, ktorá si peniaze požičala, nemôže peniaze vrátiť pred dohodnutou lehotou splatnosti.

Na peňažnom trhu sa obchoduje s depozitmi s platnosťou od jedného dňa do jedného roka v štandardných relatívne vysokých objemoch (napr. Sk 1 mil.).

Priebeh transakcie: VÚB požiada TATRA B., aby jej oznámila dve úrokové sadzby, pričom VÚB si chce k 27.02. požičať Sk 500 mil. na obdobie 30 dní. TATRA B. správu príjme, zváži ju a odpovie VÚB ako sa rozhodla. V prípade, že peniaze sa rozhodla požičať, tak VÚB oznámi dve úrokové sadzby: 1. sadzba: nákup D: napr. 8,8%, a 2. sadzba: predaj D: napr. 9,5%.

Sadzba nákup znamená, že za akú úrokovú sadzbu je VÚB ochotná požičať si od TATRA B.

Sadzba predaj znamená, že za akú úrokovú sadzbu je TATRA B. ochotná požičať peniaze VÚB.

VÚB zváži nakoľko je ochotná akceptovať ponuku TATRA B., a ak ponuku akceptuje, tak si požičiava Sk 500 mil. na dobu 30 dní pri úverovej sadzbe 9,5%.

27.03. vráti VÚB Sk 500 mil. + úroky.

Ak na trhu rapídne stúpne úroková sadzby, tak TATRA B. nemôže vyžiadať naspäť požičané peniaze, a naopak, ak rapídne klesne úroková sadzba, tak VÚB nemôže predčasne zrušiť obchod a vrátiť požičané peniaze.

Kotácia – stanovenie cien (predaj a nákup) na medzibankovom trhu.

Rozpätie – rozdiel medzi dvomi cenami (predajom a nákupom).

Referenčné sadzby

1. vyhlasujú sa na peňažnom trhu.
2. vychádzajú z kotácií popredných bánk na peňažnom trhu.
3. charakteristické znaky:

1. odrážajú situáciu na peňažnom trhu, t. zn., že sú pre banky orientáciou pri kotáciách na medzibankovom trhu
2. umožňujú stanovovať výnosy na rôzne produkty finančného trhu, napr. výnosy z obligácií, zo zmeniek a pod.
3. môžu byť základom pri stanovovaní úrokových sadzieb za vklady a úvery

4. rozlišujeme:

1. IBOR (Interbank Offered Rate) - sadzba, za ktorú sú banky ochotné požičať peňažné prostriedky.
2. IBID (Interbank Bid Rate) - sadzba, za ktorú sú banky ochotné požičať si peňažné prostriedky.

Krátkodobé cenné papiere

Patria tu: pokladničné poukážky, zmenky, depozitné certifikáty a ďalšie kd. cenné papiere.

Pokladničné poukážky

Sú nekupónové diskontované CP so splatnosťou do 1 roka. Nemajú listinnú (materializovanú) podobu a za ich evidenciu zodpovedá registračné miesto. Na slovenskom trhu sa emitujú Pp s nominálnou hodnotou Sk 1 mil. Výnos z Pp je daný rozdielom medzi nominálnou hodnotou a emisnou cenou (t. j. predajnou cenou). Emitovanie, primárne obchodovanie, sekundárne obchodovanie a spätné odkúpenie sa na Slovensku uskutočňuje na trhu cenných papierov a má to pod palcom NBS.

Pri Pp rozlišujeme 2 druhy:

1. štátne – emituje ich M financií za účelom vykrytia záporného salda (schodku) štátneho rozpočtu.
2. Národnej banky Slovenska – emituje ich NBS za účelom riadenia likvidity na peňažnom trhu.

NBS nemôže nakupovať štátne Pp primárnej emisie (nemôže uskutočniť primárny nákup)  NBS nemôže financovať schodok štátneho rozpočtu.

Predaj Pp prebieha na základe aukcie. Rozlišujeme 2 formy aukcie:  holandská;  americká.

Emisnú cenu vypočítame na základe vzťahu:  

EC =       NH    *   360      

 {(D * S / 100) + 360}                

NH – nominálna hodnota

D – počet dní, na ktoré sa emituje Pp

S (V) – sadzba (výnos)

Príklad

Emitent Pp, ktorým je MF SR, vyhlásil aukciu Pp.

Podmienky: NH ... Sk 1 mil.; dátum emisie ... 14.03.; dátum splatnosti ...11.03.; výnos ...7,5%.

Vypočítajte predajnú cenu jednej pokladničnej poukážky.

   1 mil. * 360

EC = ––––––––––––––––––  = 994 200,-  

        {(28*7,5 / 100) + 360}

2. prednáška

Ak chce centrálna banka znížiť tempo rastu ponuky peňazí, tak zvýši mieru povinných min. rezerv.

Ak chce centrálna banka znížiť peňažnú zásobu, tak musí emitovať CP, ktoré potom predá komerčným bankám, a tým stiahne z obehu nadbytočné peniaze.

V reálnej ekonomike centrálna banka nereguluje peňažnú zásobu len mierou povinných minimálnych rezerv. Využíva aj iné nástroje, napr. dvojtýždňový repotender (repotender nahradil diskontnú sadzbu). Ide o úrokovú sadzbu, ktorú vyhlasuje centrálna banka, prostredníctvom ktorej je ochotná a schopná riadiť likviditu na finančnom trhu. V súčasnosti sa pohybuje cca 6,5%. Centrálna banka vyhlasuje taktiež jednodňový repotender.

Ďalším nástrojom sú lombardné úvery, ktoré sa v súčasnosti už u nás nevyužívajú a iné.

Funkcie peňazí

1. Peniaze ako prostriedok výmeny

      Peniaze nám umožňujú platiť za tovary a služby, a umožňujú splácať úvery.

      Peniaze ako prostriedok výmeny nám znižujú transakčné náklady, hlavne z časového hľadiska.

2. Peniaze sú účtovnou (zúčtovacou) jednotkou

Prostredníctvom peňazí môžeme vyjadrovať cenu.

3. Peniaze ako uchovávateľ hodnoty

Peniaze predstavujú zásobu kúpnej sily v čase a vystupujú ako 1 zo zložiek bohatstva subjektu.

Kvalita tejto funkcie závisí od toho, či hodnota peňazí klesá pomaly alebo rýchlo.

Vývoj peňažných systémov

Spočiatku existovala naturálna výmena. Neskôr, keď začali vznikať problémy s touto výmenou, sa postupne nahrádzala všeobecným ekvivalentom, ktorý každý rád prijímal. Týmto všeobecným ekvivalentom sa stali drahé kovy (zlato, striebro, meď)  plnohodnotné peniaze. Plnohodnotné peniaze sú peniaze, ktorých nominálna hodnota je taká, aký je obsah drahého kovu.

Panovníci však prišli na to, že opotrebovaním nominálna hodnota klesá, teda že klesá plnohodnotnosť. Preto sa postupom času umelým zľahčovaním mincí (primiešaním iných prísad) začal znižovať obsah drahých kovov  neplnohodnotné mince.

Následne sa objavujú mince z bežných kovov.

Potom sa začínajú emitovať štátovky. Emitoval ich panovník alebo štát, a to podľa potreby, teda neboli tu žiadne problémy v oblasti emisie.

Po štátovkách sa objavujú klasické bankovky. Ich emitentom boli banky. Spočiatku každá banka mohla emitovať bankovky. Ale keďže tým vznikali problémy, boli tieto bankovky rôznych bánk nahradené bankovkami jednej banky.

Postup emitovania: prvou formou bolo to, že banka nakúpila drahé kovy a vydala papierové peniaze. Inou formou bola emisia prostredníctvom odkupovania obchodných zmeniek (bankovky ako doklad o odkúpení obchodnej zmenky, ktorá bola krytá tovarom).

 spočiatku peniaze boli kryté drahými kovmi a dodávkami tovaru. Banka vydávala len toľko peňazí,    

    koľko zlata nakúpila a koľko tovaru krylo obchodnú zmenku  máme len toľko peňazí, koľko sa

    prijalo kovu, resp. koľko sa predalo tovaru (bolo to bezproblémové).

Problémy vznikali pri poskytovaní úverov  tlak na cenovú hladinu  v súčasnosti peniaze obiehajú v podobe:

1. hotovostné peniaze (bankovky a mince)
2. bezhotovostné peniaze (zápis na účte)

Technickým predpokladom vzniku bezhotovostných peňazí bol telegraf, prostredníctvom ktorého bankári medzi sebou začali komunikovať.

V súčasnosti bezhotovostný obrat niekoľkonásobne prevyšuje hotovostný obrat.

Formy bezhotovostných peňazí

2. základná forma: prostriedky na bežných účtoch alebo bežné vklady
3. ďalšia forma: platobné a úverové karty
4. tretia forma: elektronické peniaze = disponovanie s platobnými prostriedkami prostredníctvom INTERNETU, MOBILU a pod., teda prostredníctvom elektronických médií (konečné zúčtovanie však prebieha na účtoch)

Súčasné peniaze nie sú vymeniteľné za zlato, ale sú vymeniteľné za tovar a zahraničné meny.

Vymeniteľnosť zahraničných mien:

*    vnútorná – možnosť nakupovať zahraničné meny

V období socializmu bolo možné získať zahraničné meny buď devízovým prídelom, alebo od príbuzných, ktorí žili v zahraničí. Tieto zahraničné meny sa však vymieňali za bony.

*  vonkajšia (voľne vymeniteľná mena) – funguje len za predpokladu, že existuje vnútorná                     vymeniteľnosť. Pri vonkajšej vymeniteľnosti ide teda o to, že zahraničné subjekty si môžu                     voľne nakupovať domácu menu.

BANKOVÁ SÚSTAVA

Banková sústava = bankový systém

Usporiadanie bankovej sústavy nie je v rôznych krajinách jednotné. V zásade však rozlišujeme 2 rôzne druhy bankových systémov:

1. jednostupňový bankový systém
2. dvojstupňový bankový systém

Jednostupňový bankový systém

Ide o bankovú sústavu, pre ktorú je charakteristické to, že jedna jediná inštitúcia vykonáva funkcie centrálnej banky i komerčných bánk. Táto inštitúcia spravidla funguje v inej než trhovej ekonomike. Typickým príkladom jej fungovania je centrálne riadená ekonomika.

U nás existovala jediná monobanka „Štátna banka Československa, ktorá vykonávala funkcie centrálnej banky i komerčných bánk:

5. emitovala bankovky a mince
6. riadila menový obeh
7. uskutočňovala menovú politiku
8. poskytovala úvery a prijímala vklady (to sú činnosti komerčných bánk) a iné.

Reálne existovali aj iné banky, ktoré boli len príveskom centrálnej banky Československa, a plnili určité funkcie (napr. Slovenská štátna sporiteľňa prijímala vklady od obyvateľov a poskytovala im úvery).

Charakteristické znaky tejto bankovej sústavy:

3. nepripúšťa sa teoretická možnosť inflácie, ani napriek nadmernej emisii peňazí
4. veľmi často vznikajú vynútené úspory, ktoré sú dôsledkom nerovnováhy medzi ponukou a dopytom
5. poskytovanie úverov je založené na iných, než na komerčných princípoch
6. samostatné banky fungujú bez ohľadu na výsledok hospodárenia (možnosť krachu je vylúčená)

Štátna banka Československa mala pasívne postavenie. Finančné toky len viac menej evidovala bez toho, aby ich mohla ovplyvňovať.

Dvojstupňový bankový systém

Tento bankový systém má štandardné usporiadanie a je typický pre moderné trhové ekonomiky.

Má 2 stupne:

1. štátna banka – plní funkcie centrálnej banky
2. sieť obchodných bánk, ktoré plnia funkcie komerčných bánk / funkcie druhého stupňa

Podľa existencie oddelenia funkcií rozlišujeme 3 subsystémy komerčných bánk:

1. Systém univerzálneho bankovníctva

Komerčné banky univerzálneho charakteru môžu vykonávať činnosti v oblasti komerčného i investičného bankovníctva, teda univerzálne banky môžu poskytovať úvery, prijímať vklady i obchodovať s cennými papiermi. Tento model prevláda v Európe, ale pripúšťa aj možnosť špecializácie.

2. Systém oddeleného bankovníctva

Tento systém predpokladá striktné oddelenie investičného bankovníctva od komerčného bankovníctva. V 30-tych rokoch, v dôsledku VHK v USA, bol prijatý „GLASS – STEAGLOV zákon“, ktorého podstatou bolo to, že v dôsledku VHK skrachovalo aj veľa bánk. Aby nedošlo k ďalšej VHK, tak jedno z riešení bolo také, že sa oddelilo komerčné bankovníctvo od investičného bankovníctva  komerčné bankovníctvo nemohlo obchodovať s cennými papiermi a investičné bankovníctvo nemohlo prijímať vklady a poskytovať úvery.

Tento systém fungoval v Amerike donedávna. Striktné rozdiely sa však už postupne potierajú. Ale stále tu ide ešte o oddelené bankovníctvo.

Oddelené bankovníctvo funguje aj v Japonsku.

3. Systém zmiešaného bankovníctva

Tento systém predpokladá oddelenie komerčného bankovníctva od investičného bankovníctva, pričom rizikové činnosti vykonávajú dcérske spoločnosti.

Na Slovensku sa uplatňuje systém univerzálneho bankovníctva.

Výnimku tvoria stavebné sporiteľne, ktoré sú špecializovanými bankami.

Všetky ostatné banky sú univerzálneho charakteru.

3.  cvičenie

Predaj Pp prebieha na základe aukcie. Rozlišujeme 2 formy aukcie:

- Americká aukcia - akceptované objednávky sa uspokojujú za požadovaný výnos.

- Holandská aukcia - akceptované objednávky sa uspokojujú za najvyšší akceptovaný výnos.

Príklad

Predpokladajme, že emitent akceptuje 2 000 ks Pp. Ako bude vyzerať výsledok pri americkej forme aukcie (holandskej forme aukcie).

Banka     Požadovaný objem (ks)    Požadovaný výnos (%)

A                          500 6,7

B                           800 6,9

C                          700 7,0

D                          600              7,1

Americká aukcia: emitent začne akceptovať objednávky od najnižšieho výnosu  A – 500 ks pri 6,7 % výnose; B – 800 ks pri 6,9 % výnose a C – 700 ks pri 7,0 % výnose; a D neakceptuje, teda:

9. akceptovaný objem = 2 000 ks
10. neakceptovaný objem = 600 ks
11. minimálna výška akceptovaného výnosu = 6,7 %
12. maximálna výška akceptovaného výnosu = 7,0 %

Holandská aukcia: emitent bude akceptovať objednávky pri najvyššie akceptovanom výnose, čo je v našom prípade 7,0 %  A – 500 ks pri 7,0 % výnose; B – 800 ks pri 7,0 % výnose a C – 700 ks pri 7,0 % výnose, a D neakceptuje, pretože požaduje vyšší výnos ako je 7,0 %, teda:

13. celkový dopyt = 2 600 ks
14. akceptovaný objem = 2 000 ks
15. neakceptovaný / neuspokojený objem = 600 ks
16. úroková sadzba = 7,0 %

REPO obchod

REPO obchod je operácia, ktorá je zložená z 2 samostatných a súčasne dohodnutých transakcií:

4. prvá: okamžitá transakcia – prevod cenných papierov jednou zmluvnou stranou druhej, t. j. od predávajúceho ku kupujúcemu, ku dňu emisie,
5. druhá: termínovaná transakcia – prevod cenných papierov od kupujúceho ku predávajúcemu vo vopred dohodnutom termíne v budúcnosti a za vopred stanovenú cenu.

Komerčné banky

17. 15 so zahraničnou majetkovou účasťou
18. 3 bez zahraničnej majetkovej účasti (Poštová banka, Banka Slovakia, SZRB)
19. 2 pobočky zahraničných bánk (ČSOB, ING Bank NV)

Podľa vlastníctva a právnej formy rozlišujeme:

* štátne banky   * družstevné banky  * súkromné banky

Na Slovensku nemáme štátne banky, ani družstevné banky. U nás sú len súkromné banky vo forme a.s. Podľa zákona o bankovníctve z 01.01.2002 sa každá ďalšia právna forma bankám zakazuje.

Z hľadiska veľkosti meranej pobočkovou sieťou rozlišujeme:

* veľký počet bánk a malá pobočková sieť

* malý počet bánk a veľká pobočková sieť

* veľký počet bánk navzájom prepojených vlastníckymi vzťahmi (pre SR je táto forma vylúčená)

Najhustejšiu pobočkovú sieť bánk má Poštová banka, Slovenská sporiteľňa a VÚB.

Účelové organizácie, ktoré napomáhajú fungovaniu bank. systému

1. Bankové zúčtovacie centrum Slovenska – zabezpečuje platobný styk medzi bankami v SR

2. Autorizačné centrum Slovenska – zabezpečuje autorizáciu platobných kariet

3. Fond ochrany vkladov – zhromažďuje prostriedky bánk, a v prípade potreby vypláca nedostupné                                             vklady

4. Asociácia bánk – rieši odborné problémy svojich členov (bankovej sféry)

3.  prednáška

Banková sústava = súhrn bankových inštitúcií a vzťahov medzi nimi.

Do r. 1989 je na Slovensku jednostupňový bankový systém. Rozhodujúci význam tu mali plány, a to či už vecné alebo finančné.

Na Slovensku vznikla centrálna banka (CB) v 50 – tych rokoch 20. st.

CB na Slovenku bola Štátna banka Československa, ktorá vznikla v roku 1950 ako nová CB. Okrem toho, že bola CB, bola súčasne aj obchodnou bankou pre podnikovú sféru (úverovala podnikový sektor, pričom neexistovalo bonitovanie klientov). ŠBČS ako CB uskutočňovala „menovú politiku“ pomocou rozpisu plánov.

Všetko bolo v tom období riadené 5- ročným plánom.

Banky, ktoré v tom čase existovali, vystupovali ako špecializované pobočky ŠBČS, ktorou boli direktívne riadené.

Teda okrem ŠBČS pôsobili aj tieto banky:

20. Živnostenská banka: jej úlohou bol styk s klientelou. Vydávala bony (tuzexové poukážky). Do r. 1989 obyvatelia nemohli doma držať žiadnu zahraničnú menu, ani mať zriadený devízový účet.
21. ČSOB: bola založená v r. 1965 a fungovala do r. 1989. Štát bol takmer 100 % - ným vlastníkom banky. Poskytovala úvery svojim podnikom, t. j. podnikom na našom území, a taktiež poskytovala úvery do zahraničia - jej úlohou bolo obchodovať so zahraničím na základe centrálneho plánu.
22. Investičná banka: vznikla v r. 1948. Jej úlohou bola výstavba a investovanie do investičnej   výstavby. V r. 1958 jej úlohu preberá ŠBČS a Investičná banka vykonávala len obchody s CP.
23. Československá štátna sporiteľňa: v r. 1969 sa rozdelila na Slovenskú štátnu sporiteľňu a Českú štátnu sporiteľňu. Tieto 2 subjekty sa zamerali na získavanie vkladov a poskytovanie   spotrebiteľských úverov. Vklady potom smerovali do podnikov.

Dvojstupňový bankový systém

1. stupeň tvorí CB. U nás je to NBS.

CB nevykonáva činnosti obchodnej banky. Uskutočňuje menovú politiku a v porovnaní s jednostupňovým bankovým systémom, CB neriadi ostatné banky.

CB nemôže skrachovať, pretože si riadi likviditu pomocou emisie.

CB vedie osobné účty len pre svojich zamestnancov.

2. stupeň tvoria obchodné banky a ďalšie banky, ktoré sú podnikateľskými subjektami a vykonávajú podnikateľskú činnosť. Obchodné banky môžu skrachovať!

Výnimočne sa môže vyskytnúť aj trojstupňový bankový systém:

1. stupeň: centrálna banka

2. stupeň: centrály obchodných bánk

3. stupeň: obchodné banky

Transformácia z jednostupňovej na dvojstupňovú bankovú sústavu po roku 1990

24. banková reforma sa začala pripravovať už v r. 1985
25. ČSSR bola poslednou krajinou, kde došlo k bankovej reforme
26. cieľ bankovej reformy: vytvoriť dvojstupňový bankový systém
27. základný princíp zmeny: rozdeliť ŠBČS na tri banky, čo sa podarilo 01.01.1990, kedy ŠBČS ostala v tej istej budove, s tým istými ľuďmi, len už nešlo o ŠBČS, ale o CB, a od ŠBČS sa oddelila Komerční banka Praha a VÚB Bratislava
28. už v r. 1990 bol predpoklad zakladania ďalších bánk (asi 10tich), ktoré sa mali správať už podnikateľsky
29. následne v r. 1992 vznikajú ďalšie banky na základe zákona o bankách
30. 01.01.1993, v súvislosti s rozdelením ČSFR, dochádza k rozdeleniu CB na ČNB a NBS v pomere 2:1 na základe dohody o vyrovnaní záväzkov
31. úvery, ktoré sa poskytovali podnikom do r. 1989, sa poskytovali na základe centrálneho plánu; po r. 1989 sa s tým muselo niečo robiť, preto sa prijalo rozhodnutie, že zlé úvery sa prevedú na Komerční banku Praha a VÚB Bratislava; keďže išlo o nedobytné úvery, tak aby sa tieto 2 banky očistili, v r. 1991 sa zriadila Konsolidačná banka, na ktorú boli prevedené zlé úvery (úr. sadzby Konsolidačnej banky boli len 13 % - né, teda asi o 1/2 nižšie ako úr. sadzby ostatných bánk)

Bankové systémy v trhových ekonomikách môžu byť:

7. univerzálne
8. špecializované

Podľa otvorenosti rozlišujeme nasledujúce bankové systémy:

9. vysoko otvorené – vysoký podiel zahraničných bánk na domácom bankovom trhu
10. málo otvorené – nízky podiel zahraničných bánk na domácom bankovom trhu

Pre SR je charakteristický pomerne neuveriteľne vysoký podiel zahraničných bánk.

Najuzavretejší bankový systém má Japonsko (podiel zahraničných bánk je len cca 4 – 5 %).

USA má tiež málo otvorený bankový systém (podiel zahraničných bánk je len asi 15 %).

Tendencie vývoja bankových systémov

32. bude rásť dopyt po bankových službách, pričom rozhodujúce slovo bude mať klient
33. môžeme očakávať zmeny, ktoré budú mať charakter regulačných pravidiel
34. vedecko-technický pokrok bude značne ovplyvňovať bankovú sféru  elektronizácia
35. ďalej sa očakáva ďalší nárast konkurencie
36. pozornosť treba zamerať na vývoj v medzinárodnej sfére

Základňu bankovej pyramídy na Slovensku tvoria:

Banka je právnickou osobou so sídlom v SR, ktorej právna forma je akciová spoločnosť. Svoju činnosť vykonáva na základe licencie.

Pobočky zahraničných bánk sú organizačné jednotky zahraničných bánk (t. j. bánk so sídlom v zahraničí). Svoju činnosť vykonávajú tiež na základe licencie.

Zastúpenia zahraničných bánk sú organizačné jednotky bánk so sídlom v zahraničí. Nemôžu prijímať vklady, poskytovať úvery, ďalej nemôžu vykonávať žiadne bankové operácie a podnikateľské činnosti. Môžu len získavať informácie o spolupráci a etablovaní sa na slovenskom bankovom trhu.

CENTRÁLNA BANKA

Vznik a vývoj centrálneho bankovníctva

Prvé CB začali vznikať koncom 17. st. (obdobie, keď v obehu boli mince, nie však z drahých kovov, ďalej obiehali štátovky a klasické bankovky). V 17. st. mohla klasické bankovky vydávať akákoľvek banka, a tieto bankovky boli vymeniteľné za zlato.

V tom čase sa mnohé štáty zadlžovali doma  ak panovník nemal dostatok peňazí, tak si požičal od obchodnej banky, ktorá fungovala na jeho teritóriu. Ak si však požičal, tak musel aj vrátiť, a to vrátane úrokov. Preto si panovník začína zakladať vlastnú CB.

Príčiny vzniku centrálnej banky

Panovník potreboval financovať svoje záujmy, ale aj záujmy štátu. Preto si panovník založil vlastnú CB, ktorá vydávala peniaze. Neskôr bol vznik CB spojený tiež s úverovaním štátneho rozpočtu.

Čo sa týka úverovania ŠR SR po r. 1993, tak NBS mohla financovať schodok štátneho rozpočtu, avšak toto financovanie bolo limitované na obdobie najviac 5 mesiacov a do istej výšky HDP.

V súčasnosti – od 01.05.2001 – NBS nemôže priamo financovať schodok štátneho rozpočtu.



Príčiny zakladania centrálnych bánk sú nasledovné:

1. finančné záujmy štátu
2. potreba vedenia účtov pre panovníka
3. centralizácia emisie hotovostných peňazí

Spôsoby vzniku centrálnych bánk

1. spôsob -  v r. 1654 vzniká v Stockholme prvá CB, a to premenou súkromnej obchodnej banky na CB. Keďže každá banka mala svoje vlastné bankovky, a bankovky v každej banke mali inú vymeniteľnosť, tak panovník poveril jednu banku emitovaním bankoviek, ktoré budú pustené do obehu a ostatné banky budú tieto bankovky prijímať.

2. spôsob - CB vzniká na základe pridelenia práva súkromnej obchodnej banke na emisiu bankoviek. Panovník sa rozhodol pre jednu obchodnú banku, ktorá bude vydávať bankovky. Aby však ovplyvnil ostatné banky, ktoré síce mohli naďalej emitovať svoje vlastné bankovky, ale aby ich ďalej už nevydávali, tak zaviedol zdaňovanie bankoviek emitovaných ostatnými bankami  ostatné banky potom súhlasili s panovníkom (s bankou, ktorá mala emitovať bankovky).

3. spôsob - Panovník založil celkom novú inštitúciu. V r. 1694 týmto spôsobom vzniká v Anglicku Anglická banka, ktorá emituje štátovky. Táto banka funguje dodnes.

Charakteristické znaky centrálnej banky

1. emisný monopol – CB má monopol na emisiu hotovostných peňazí
2. uskutočňovanie menovej politiky – v súčasnosti je dôležité to, či CB je, alebo nie je samostatná, teda či je, alebo nie je závislá od vlády
3. regulácia a dohľad nad bankovým systémom – CB stanovuje základný rámec zakladania a fungovania bánk

Základné rozdiely medzi centrálnymi bankami v trhových ekonomikách

 stupeň samostatnosti

6. vysoký – Európska CB, CB Švajčiarska, CB Nového Zélandu, NBS

stredný – CB USA, CB Veľkej Británie

7. nízky – CB Japonska (do r. 1998 bola priamo závislá od vlády)

Čím vyššia miera samostatnosti, tým nižšia miera inflácie (sú však aj výnimky).

4. prednáška

Hlavné ciele menovej politiky

37. základným cieľom menovej politiky aj u nás bola stabilita meny, v súvislosti s ekonomickým vývojom bol však tento cieľ transformovaný na cenovú stabilitu (Európska CB, NBS)
38. cenová stabilita je širší pojem ako stabilita meny, t.j. ak je zabezpečená cenová stabilita je zabezpečená aj stabilita meny
39. v niektorých krajinách je hl. cieľom zabezpečenie neustáleho ekonomického rastu (USA, Jap.)

 Podiel na bankovom dohľade

40. dominantný – centrálna banka (Tal., SR)
41. stredný – bankový dohľad nevykonáva len CB, ale existujú aj špecializované inštitúcie bankového dohľadu (Jap., USA, Fínsko..)
42. nízky – CB sa na bankovom dohľade priamo nezúčastňuje, ale prenecháva ho inej inštitúcií (Dánsko, Švédsko, VB, Nový Zéland), CB tu nedohliada nad činnosťami jednotlivých bánk, vykonáva však dohľad nad celým bankovým systémom

 Forma vlastníctva CB

43. štát 100% vlastníkom – Fr., Nem., VB, ČR, SR
44. CB založená štátom môže byť založená aj ako a.s., rozlišujeme 2 kategórie:

1. kategória – štát vlastní majoritnú väčšinu banky (viac ako 50%) – Japonsko 55%, Belgicko 50%, kde zvyšných 50% je kótovaných na burze
2. kategória – štát vlastní menej ako 50% - USA (12 členských bánk), Švajčiarsko – časť štát a zvyšok vlastní niekoľko súkromných osôb, ktoré svoj podiel nemôžu nikomu predať

 OŠ CB

45. jediná CB so svojimi pobočkami – vo väčšine krajín EÚ aj SR
46. viacero CB so svojimi pobočkami – USA

Medzi CB existujú aj výnimky, ktoré sa vymykajú z klasickej štruktúry:

1. výnimky smerom dole

47. v krajine nemusí existovať žiadna CB, musí však existovať inštitúcia, ktorá ju nahrádza
48. hotovostné peniaze potom môže emitovať buď inštitúcia, ktorá je tým poverená napr. Menová Rada (Argentína), poverená zahraničná CB (Luxembursko, pre ktoré Belgická CB zabezpečovala emisiu peňazí) alebo zahraničná CB v rámci dolarizácie = domáca mena je oficiálne nahradená zahraničnou menou, pričom tu nejde o zavádzanie Eura

2. výnimky smerom hore (nadštandard)

49. v ekonomike môže fungovať viac CB – USA, krajina je rozdeelná na menové distrikty, kde funguje 12 distriktových CB, emitovať peniaze tak môže 12 + 1 bánk podľa rovnakých pravidiel a podmienok v pomere 1:1
50. v krajine reálne obiehajú banky viacerých bánk – VB môžu obiehať peniaze 4 bánk – Bank of England + 3 Škótske banky

Funkcie CB:

1. Makroekonomické

51. emisia hotovostných bankoviek príp. mincí – technická otázka ako sa vydávajú peniaze do obehu
52. menová politika – otázka je do akej miery je CB zodpovedná za menovú politiku
53. devízová činnosť – značne ovplyvňuje vývoj menového kurzu domácej meny

1. Mikroekonomické

54. regulácia a dohľad na bankovým systémom
55. je banka bánk- zabezpečuje operácie medzi jednotlivými bankami
56. banka štátu alebo banka vlády – CB nie sú zriadené za tým účelom, aby úverovali štát, priamy úver je zakázaný
57. reprezentácia štátu v menovej oblasti – CB je vrcholovou menovou autoritou, Guvernér na zasadnutiach Europského systému CB háji záujmy vlastnej krajiny

Banková regulácia a dohľad

Regulácia – stanovenie pravidiel správania sa bánk.

Pravidlá, ktoré stanovuje CB, môžu sledovať 2 základné ciele, ktoré môžu byť protichodné:

58. podpora ekonomickej aktivity bánk = pozitívna regulácia
59. zákazy niektorých druhov ekonomických činností = negatívna regulácia

V krajinách s TE dochádza ku kombinácií pozitívnej a negatívnej regulácie, spravidla však prevláda pozitívna regulácia.

Miera regulácie – tendencie vo vyspelých TE smerujú ku deregulácií. V bankách však musia byť stanovené určité základné pravidlá. Na reguláciu bankovníctva neexistuje jednotný názor:

60. banková regulácia musí byť
61. banková regulácia nemusí byť
62. banková regulácia áno, otázna je však miera regulácie

Zhrnutia:

63. Financie a bankové aktivity sa odlišujú od iných ekonomických činností, konkrétne platobný styk je životne dôležitý pre chod každej ekonomiky, preto nemôže byť poruchovosť platobného styku a tak sa platobný styk nemôže ponechať na svojvôľu jednotlivých bánk.
64. Pokiaľ dôjde ku krachu banky vyvolá to oveľa väčšieho problémy, ako úpadok iného podnikateľského subjektu.
65. Banky podnikajú so špecifickým druhom T – peniazmi, a predovšetkým s cudzími peniazmi, preto nemôžu s nimi nakladať podľa vlastného uváženia, ale musia byť stanovené základné rámce podnikania.
66. Banky a finančná sféra je oblasť vysoko zisková a tak láka podvodníkov a špekulantov. Je potrebné zamedziť ich vstupu do bánk.
67. Keďže ide o vysoko ziskovú oblasť neregulácia by mohla viesť ku prílišnej konkurencii a následkom toho by banky mohli podnikať príliš rizikové operácie. Je potrebné optimalizovať riziká, ktoré banky podstupujú.

Argumenty v prospech bankovej regulácie a dohľadu:

68. Bankové aktivity sú odlišné.
69. Bankové aktíva a pasíva majú špecifickú štruktúru – pre banky je charakteristické, že krátkodobé pasíva transformujú na dlhodobé aktíva.
70. Asymetria informácií v bankovej sfére je oveľa väčšia a dôležitejšia ako v inej oblasti – klienti banky nemajú možnosť monitorovať zdravie banky. Inštitút bankovej regulácie a dozoru hovorí, ktoré informácie musí banky poskytovať.
71. Banková regulácia znižuje nebezpečenstvo poklesu sprostredkovania finančných transakcií prostredníctvom bánk, z toho vyplýva, že je tu zabezpečená ochrana vkladov, banky sú povinné poisťovať vklady.
72. Banková regulácia umožňuje regulovať množstvo peňazí v obehu.

Argumenty proti bankovej regulácií a dohľadu: - 2 spôsoby

73. spochybnením súčasnej miery a pravidiel regulácie – v tomto prípade je naším cieľom deregulácia
74. argumenty proti akejkoľvek regulácie bánk – cieľom je zrušiť reguláciu a ponechať bankový systém bez bankovej regulácie a dohľadu

75. Financie sa síce líšia od iných ekonomických činností, ale práve preto je potrebné upraviť základné stavebné kamene fungovania bánk a to platobný styk a možnosti zverenia verejných prostriedkov. Takto chápaná regulácia by mala zabrániť úpadkom nesolventných bánk a pomôcť dočasne nelikvidným bankám.
76. Nevhodná časová štruktúra aktív a pasív je výsledkom regulácie.
77. Asymetria informácií síce existuje, ale existuje aj ochrana vkladov (Fond ochrany vkladov). Klienti bánk sa preto nemusia zaoberať dôveryhodnosťou bánk. Klient má 10% spoluúčasť.
78. Pokles sprostredkovania  nie je dostatočným argumentom pre nutnosť bankovej regulácie

1. skupina odporcov – regulácia ako jedna z podmienok menovej politiky nie je spochybňovaná
2. skupina odporcov – odpor voči akémukoľvek systému regulácia.

Základné nevýhody bankovej regulácie podľa odporcov

79. rast nestability z dôvodu neistoty ohľadom budúcich bankových pravidiel
80. regulácia núti banky ku orientácií na mimo bilančné operácie
81. banková regulácia si vyžaduje náklady, ak sú príliš vysoké, tak banky buď budú zvyšovať poplatky za poskytované služby alebo môžu znížiť svoj zisk o tieto náklady
82. systém regulácie nevedie banky ku dodržiavaniu zlých pravidiel, ale k ich obchádzaniu
83. niektoré pravidlá bankovej regulácie nútia banky uskutočňovať riskantné operácie. Banky sú nútené podstupovať morálny hazard.

Porovnanie argumentov zástancov a odporcov: obe strany sústreďujú svoju pozornosť na tieto oblasti:

84. miera, spôsob a pravidlá bankovej regulácie a dohľadu
85. vplyv bankovej regulácie na konkurencieschopnosť trhu
86. efektívnosť bankovej regulácie
87. možnosti znižovania asymetrie informácií
88. náklady spojené s reguláciou a dohľadom bánk a financovanie týchto nákladov
89. ochrana pred nekalými praktikami
90. ochrana pred úpadkom bank
91. nutnosť regulácie množstva peňazí v obehu

Banková regulácia a dohľad je nutná, otázna je však miera, spôsob a pravidlá.

Ciele bankovej regulácie a dohľadu:

Regulácia je súčasťou nástrojov makroekonomickej politiky,  nástroj realizácie menovej politiky.

92. zaistenie spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania bankového systému v ekonomike
93. podpora efektívnosti fungovania bankového systému
94. zaistenie potrebných informácií pre investora
95. zaistenie základnej úrovne ochrany investorov
96. podpora efektívneho uskutočňovania menovej politiky

Formy bankového dohľadu a regulácie:

1. Podľa dopadu na bankový systém:  pozitívna – podporuje činnosti bánk

negatívna – zakazuje určité činnosti

2. Z hľadiska použitých nástrojov: diskrétna – napr. úvery od CB

                                                          zmluvná – napr. dobrovoľné poistenie depozit

3. Podľa stupňa záväznosti pravidiel:

97. formálna – na explicitne založených pravidlách zo zákona
98. neformálna – dobrovoľná, seba (samoregulácia), na vzájomnej dôvere regulujúcich a regulovaných subjektoch.

Subjekty bankovej regulácie a dohľadu:  a) regulujúce b) regulované

Súčasti bankovej regulácie a dohľadu:

1. Regulácia vstupu do bankovníctva
2. Základné pravidlá činnosti bánk

Primeranosť vlastných zdrojov -  pomer kapitálu ku rizikovo váženým aktívam vyjadrení v %. Tento pomer by nemal klesnúť pod hranicu 8%. Každému aktívu sú pridelené rizikové váhy na úrovni 0,20,50 alebo 100% na základe toho, ako je príslušné aktívum pre banku rizikové, sú striktne vymedzené. V prípade, že pomer klesne pod 4%, bankový dohľad NBS je povinný na takúto správu uvaliť nútenú správu. V prípade že pomer klesne na alebo pod 2%, bankový dohľad NBS je povinný banke odobrať licenciu.

Majetková angažovanosť – banka môže sústreďovať svoj majetok len do určitej výšky svojho vkladu

Pravidlá likvidity – aby banka bola likvidná v každom okamihu

Poskytovanie informácií bankami

Pravidlo nezabezpečených devízových pozícií – banka pravidelne každý deň hodnotí objem devízových prostriedkov na strane A a P. A v cudzej mene musia byť kryté P v cudzej mene.

3. Veriteľ poslednej inštancie – CB, ktorá môže chorej banke poskytnúť úver na ozdravenie, posledná záchrana banky.
4. Povinné poistenie vkladov – Zákon o Fonde ochrany vkladov – chránené sú neanonymné vklady FO a niektorých PO, ktoré sú vymenované v zákone. Od 1. 7. 2002 do 40 násobku priem. mesačného príjmu vyhláseného Štatistickým úradom SR, do výšky 90% vkladu.

Nelegálne bankové praktiky

1. Insider obchody = obchod pri ktorých sú využité/zneužité ostatným subjektom nedostupné informácie, kedy dochádza ku manipulácií na finančnom trhu, najčastejšie sú spojené s nákupom a predajom CP.

Insider informácia– verejnosti neznáma, presná informácia, ktorá sa dotýka 1 alebo viacerých emitentoch CP a ktorá pokiaľ by bola známa podstatne by ovplyvnila kurz CP, typickým príkladom je nákup CP za veľmi nízky kurz predtým, než sa tento kurz zvýši

Insider obchod vykonáva insider osoba:

1. Primárna – taká, ktorá je buď priamo spojená s danou firmou, alebo má také postavenie, že tieto informácie môže získať priamo od firmy, napríklad manažment firmy, účtovníci, daňový a právny poradcovia, právnici danej firmy, pracovníci ministerstiev i riadiacich firiem.
2. Sekundárna – osoba, ktorá má už len sprostredkované informácie

2. Operácia čelný útok – základný princíp spočíva v tom, že správca portfólia CP investuje osobné prostriedky do CP a tieto CP nakúpi za nižšiu cenu, následne vo veľkom množstve odkúpi tieto CP z osobného portfólia za vyššiu cenu do portfólia fondu

3. Pranie špinavých peňazí – uloženie hotovostných peňazí, ktoré pochádzajú z nelegálnych činností a ich uvedenie do peňažného obehu.

Špinavé peniaze = peniaze, ktoré pochádzajú priamo z kriminálnej činnosti - lúpeže, vydierania, teroru, predaja drog, nelegálneho obchodu so zbraňami, nelegálnych hier, prostitúcie, aj úplatky.

Okrem takto získaných peňazí patria sem aj peniaze, ktoré síce majú legálny pôvod ale pochádzajú z príjmov, ktoré neboli zdanené.

Pranie špinavých peňazí nie je cieľom organizovaného zločinu.

Mechanizmus prania špinavých peňazí

Na začiatku musí byť kriminálny čin alebo delikt, ktorý prináša zisk. Zisk sa rozdelí na 2 častí. Jedna časť peňazí je určená pre ďalšiu nelegálnu činnosť a druhá na prepranie (zlegalizovanie). Túto druhú časť je ptorebné dostať do bankového sektora prostredníctvom rôznych inštitúcií, a to tak že zaplatíme za nejaký iný tovar napr. v zlatníctve, starožitníctve t.j. prostredníctvom obchodu. Obchod svoje tržby odvádza na účet = do bankového sektora. Z bankového sektora už nie je problém presunúť prostriedky do zahraničia: investície do zahraničia alebo transfer do zahraničia.

V skutočnosti nie je tento mechanizmus taký jednoduchý. Inou formou prania špinavých peňazí je opakovaný nákup a predaj CP, až kým sa peňažné prostriedky nedostanú ku majiteľovi.

Ochrana:

99. Banky vyžadujú preukaz totožnosti
100. Banky kontrolujú totožnosť vkladateľa aj výbercu
101. Zásada: poznaj svojho zákazníka. Banky poznajú svojich klientov
102. Ak má pracovník banky podozrenie je povinný zavolať finančnú políciu

4. Využitie peňažných prostriedkov iným spôsobom, ako bolo zamýšľané – mám určité úspory, chcem ich investovať do CP, tak ich zverím obchodníkov s CP. On však zverené úspory využije na nákup CP do svojho portfólia až následne ich premiestni do môjho za zvýšenú cenu.

5. Defraudácia a podvody členov a pracovníkov vedenia komerčnej banky – banky využívajú princíp 4 očí. Zriadenie banky podpisujú 2 pracovníci.

7. prednáška

Komerčné banky – podnikateľské subjekty, ktoré prijímajú vklady a poskytujú úvery, môžu vykonávať aj ďalšie operácie, ako:

103. sprostredkovanie platobného styku a zúčtovania
104. vydávanie a správa platobných a úverových kariet
105. investovanie do CP
106. obchodovanie s devízovými hodnotami, CP
107. poskytovanie záruk
108. zmenárenská činnosť
109. poskytovanie bankových informácií
110. poskytovanie poradenských služieb...

Základným zameraním komerčnej banky zostáva akumulácia (sústreďovanie) dočasne voľných peňažných prostriedkov s následným zhodnocovacím efektom pre vkladateľov a ponuka finančných zdrojov na urč. časové obdobia za podmienok, ktoré sú prijateľné pre klientov a banke prinášajú zisk.

Základné postavenie komerčnej banky v ekonomike

Obr.:

Banky vystupuje na finančnom trhu ako finančných sprostredkovateľ medzi veriteľmi a dlžníkmi. Týmto uľahčuje uskutočňovanie transakcií svojim klientom, skracuje čas, znižuje náklady a je schopná zvládať jednotlivé riziká lepšie ako iné podnikateľské subjekty z dôvodu rozkladania rizika.

Základná zásady činnosti bánk:

1. Zásada rentability – výnosnosť bankových operácií. Banka sa snaží maximalizovať svoje výnosy a minimalizovať N. Pri snahe dosiahnuť čo najlepší výsledok môže uskutočňovať viac rizikové operácie, ktoré môžu mať na výsledok banky negatívny vplyv.
2. Zásada likvidity – predstavuje schopnosť banky plniť záväzky voči svojim klientom v ktoromkoľvek okamihu.

Zásada rentability a likvidity sú navzájom v rozpore. Pre banku je dôležité, aby našla medzi nimi optimálne riešenie.

3. Zásada istoty – riziko ako opak istoty. Medzi hlavné finančné riziká v činnosti bánk patria:

111. úverové riziko = riziko, že klient nesplatí úrok
112. úrokové riziko = riziko, že klient nesplatí úroky a súvisí aj s vývojom úrokových platieb
113. devízové riziko – súvisí s otázkou devízových kurzov
114. inflačné riziko
115. geopolitické riziko
116. geografické riziko
117. politické riziko........

Banky musia vhodnými nástrojmi ovplyvňovať vplyv týchto rizík.

Úlohy komerčných bánk:

Keďže banka podniká s cudzími zdrojmi musí zabezpečiť vrátanie týchto zdrojov ich majiteľom v dohodnutom čase  banka musí byť likvidná.

Rizikovosť využitia cudzích zdrojov nesmie spôsobiť nenávratnosť zdrojov.

Banka ako podnikateľský subjekt, musí dosiahnuť zisk. Z = V – N.

Zisk banky = V (Ao) – N (Po) – Režijné náklady banky

Výnosy z aktívnych operácií:

118. úrokové výnosy
119. výnosy z obchodov s CP
120. výnosy z poplatkov za bankové služby
121. výnosy z provízií

Tendencie vo vývoji štruktúry bilancie banky:

122. úvery klesajú
123. CP stúpajú
124. Služby štruktúru bilancie neovplyvňujú

Operácie komerčnej banky:

1. Aktívne – na použitie získaných zdrojov na bankové obchody, na zabezpečenie likvidity, na investovanie do majetku, na vytváranie opravných položiek ku rizikovým pohľadávkam
2. Pasívne – na získavanie zdrojov, imania banky a na vytváranie rezerv
3. Mimobilančné -  ovplyvňujú HV banky, či už na strane A alebo P, patrí sem platobný styk, poradenstvo, rôzne ďalšie služby

Klasifikácia pohľadávok podľa rizikovosti:

125. štandardné
126. štandardné s výhradou
127. neštandardné
128. pochybné a sporné
129. stratové

Pohľadávky banka rozdeľuje na základe 2 kritérií:

130. či klient banky mešká v splátkach
131. finančná situácia klienta

Rozvoj bankovníctva

Rozvoj bankovníctva je orientovaný na 4 dominantné oblasti:

1. Konkurencieschopnosť – oblasti zvyšovania konkurencieschopnosti banky:

132. rozširovanie okruhu činností banky – zmenšujú sa rozdiely medzi bankovými a nebankovými inštitúciami, odstraňovanie/posun hraníc medzi bankovou a nebankovou sférou
133. zvyšovanie kvality služieb
134. koncentrácia kapitálu – o tom svedčia fúzie veľkých amerických a japonských bánk
135. znižovanie nákladov

2. Ekonomická integrácia – vedie ku globalizácií bankového trhu, rozširovaniu trhového priestoru a ku rastu konkurencie v dôsledku liberalizácie na trhu. Samotná EI môže v bankovom sektore vyvolať 2 efekty:

136. liberalizáciu bankového prostredia – platí pre transformujúce sa krajiny
137. stabilizáciu bankového prostredia

3. Kvalita a rozsah bankových služieb – rozvoj elektronického bankovníctva a rast ponuky elektronických platobných zariadení – prináša odosobnenie styku banky a klienta

Bezpečnosť podnikania v bankovníctve

Bezpečnosť bankového podnikania ovplyvňuje:

138. rozširovanie trhu
139. na trhu pribúdajú nové produkty
140. na trhu pribúdajú nové subjekty
141. na trh prenikajú nebankové subjekty

Najčastejšie problémy v SR

142. po roku 1989 prišla malá a veľká privatizácia. Nepripravenosť. Banky sa snažili napomôcť podnikateľských subjektom poskytovaním úverov = rýchla úverová expanzia, čo ovplyvnilo bezpečnosť bánk. Banky poskytovali obrovské objemy úverov  nedostupné úvery
143. strategické chyby vo vedení banky – oneskorené resp. nesprávne ohodnotenie makroprostredia
144. nestabilita cien nehnuteľnosti
145. porušovanie pravidiel obozretného podnikania bánk
146. zavádzanie nových produktov na trh – nevieme aký budú mať dopad
147. politické riziká – štátne garancie a financovanie strategických projektov vlády

Pasívne úverové operácie komerčných bánk (PÚOKB)

Zato, že banke ponúkame úspory získavame od nej zisk – úrok.

Výška úroku = cena vkladu a býva spravidla úmerná obdobiu na ktoré klient požičiava banke peniaze.

Čím kratšie obdobie má banka peniaze k dispozícií tým je nižšia úroková sadzba. Získané prostriedky KB používajú na aktívne operácie.

PÚOKB = operácie prostredníctvom ktorých banka prijíma alebo nakupuje peňažné zdroje od svojich klientov a používa ich na rozvíjanie a financovanie svojich aktívnych obchodov t.j. poskytovanie úverov, pôžičiek a rôznych druhov investícií, čím si vytvára bankový zisk.

Cieľom podnikania každej banky je vysoká likvidita, solventnosť a ziskovosť. Tieto ciele môže banka dosiahnuť riadením bankových A a P.

Klasifikácia PÚOKB

1. z pohľadu banky

148. pasívne obchody priame – také obchody prostredníctvom ktorých banka získava primárne zdroje t.j. priamo od vkladateľov a nie prostredníctvom inej banky alebo iného finančného sprostredkovateľa
149. pasívne obchody nepriame – obchody prostredníctvom ktorých KB získava zdroje takým spôsobom, že iná banka alebo iný finančný sprostredkovateľ ukladá svoje voľné zdroje na účte v našej banke.
150. pasívne obchody s NBS – poskytovanie úveru NBS komerčným bankám

2. z pohľadu obchodných partnerov ako veriteľov banky

151. pasívne obchody s FO
152. pasívne obchody s PO
153. pasívne obchody s inými organizáciami a peňažnými ústavmi

3. z pohľadu časovej viazanosti zdrojov

154. pasívne operácie netermínované
155. pasívne operácie termínované   – krátkodobé  - s dobou viazanosti do 1 roka

- strednodobé  - 2 – 4 rokov

- dlhodobé – nad 4 roky

alebo len krátkodobé (do 1 roka)  a dlhodobé (nad 1 rok)

4. z pohľadu produktu, na základe ktorého banka získava zdroje

156. vkladové knižky a vkladové účty bez alebo s uvedením dĺžky doby vkladu
157. vkladové listy a certifikáty
158. bankové obligácie
159. životné poistky
160. rôzne druhy prémiových sporení
161. iné produkty

Cudzí kapitál banky

Banka ho získava prostredníctvom pasívnych operácií – banky prijíma vklady na požiadanie, termínované a úsporné vklady, obligácie, bankové úvery, úvery od NBS...

Rozdelenie vkladov:

162. vklady na požiadanie
163. termínované vklady
164. úsporné vklady

Vklady na požiadanie

165. vklady podnikov a organizácie, vklady obyvateľstva, orgánov samosprávy, vklady od iných bánk a finančných inštitúcií
166. hlavná skupina krátkodobých vkladov
167. aj ako vistavklady (denné peniaze) – slúžia klientom na denné disponovanie s peňažnými prostriedkami

Charakteristické znaky:

5. vysoký stupeň likvidity a s tým súvisiace výhody a nevýhody
6. sú úročené nízkymi úrokovými sadzbami
7. banka si účtuje obratovú províziu a rôzne poplatky za vedenie a správu účtu

Výhody:

8. klient môže s nim disponovať bez obmedzenia a bez obmedzenia môže realizovať bezhotovostný platobný styk

Nevýhody:

168. pre KB vysoko nestabilný a nákladný cudzí kapitál
169. v niektorých krajinách sa vyžaduje garancia vysokými PMR (u nás to neplatí)
170. tieto prostriedky nemôžu KB plne využívať v rámci svojich aktívnych operácií

Základným produktom pre tento typ vkladu je bežný účet.

Podmienky na zriaďovanie účtu:

171. banka zriadi bežný účet na žiadosť klienta na jeho meno alebo môže zriadiť aj spoločný účet vedený v mene 2 alebo viacerých osôb
172. banka zriadi účet bezodkladne po uzavretí písomnej zmluvy a zložení základného vkladu klientom
173. klient musí predložiť banke podpisový vzor, prípadne splniť ďalšie podmienky

Podmienky disponovania s účtom:

174. všetky osoby, ktoré sú uvedené v podpisovom vzore môžu disponovať s prostriedkami na bežnom účte, len na základe písomných príkazov
175. samotný majiteľ môže splnomocniť viacerých
176. právo disponovať s bežným účtom je obmedzené :
177. v prípade úmrtia majiteľa účtu alebo jeho spolumajiteľa
178. pri zaistení vlastníka majetku účtu
179. v prípade súdneho rozhodnutia napr. pri trestno - právom konaní

Základné podmienky vedenia účtu

180. majiteľ je informovaný o stave a prostriedkoch na účtoch výpismi podľa dohody
181. majiteľ účtu sa zaväzuje plniť všetky podmienky, ktoré sú uvedené v zmluve
182. účet môžu zrušiť banka aj klient bez udania dôvodu, samotné podmienky zrušenia účtu sú v zmluve

Bežný účet kontokorentný – je obdobou základného bežného účtu, pričom klient môže prejsť aj do debetného zostatku, ale len do výšky povoleného úverového limitu.

Termínované vklady (TV)

183. sú vklady, pri ktorých klient ukladá svoj vklad na tzv. vkladový účet, pričom sa zmluvne zaväzuje k pozastaveniu práva disponovať so svojimi prostriedkami na isté vopred dohodnuté obdobie
184. banky zriaďujú TV v Sk alebo zahraničnej mene,
185. môže byť dohodnutý:

1. termín splatnosti (už pri zriaďovaní účtu sa klient dohodne s bankou kedy je účet splatný napr. 1 týždeň, 1 mesiac..) – s (za sančkný poplatok) alebo bez možnosti predčasného výberu
2. dohodnutá doba výberu vkladu (kedykoľvek peniaze môžem vkladať, výber musím vopred oznámiť napr. vkladné knižky s výpovednou lehotou)

186. rozlišujeme krátkodobé, strednodobé a dlhodobé TV

Úsporné vklady (ÚV)

187. od TV sa odlišujú tým, že nie je stanovené časové obmedzenie pre disponovanie s vkladom. Klient môže s ÚV voľne disponovať .
188. najčastejšie vklady FO uložené na dlhšiu dobu
189. pre konzervatívnych klientov, ktorí šetria
190. pre banku ide o pomerne stabilný kapitál

Úročenie

191. banka počíta úroky každý deň z dôvodu riadenia svojej likvidity, ale pripisuje ich len v dohodnutých obdobiach
192. úroky z úrokov počíta až po pripísaní
193. banka počíta a/a t.j. aktuálny počet dní/konkrétne počet dní v roku
194. zásada: deň vkladu sa úročí, deň výberu sa neúročí
195. banka počíta úroky po skončení dňa

11. prednáška     Úverový proces

Úverové obchody – v minulosti najväčší podiel, teraz najmenší

Obchody s cennými papiermi  

Aktívne medzibankové obchody

Manažment aktívnych operácií komerčných bánk

1. efektívna a optimálna štruktúra portfólia aktív
2. zásady realizácie aktívnych bankových obchodov (stratégia alebo obchodná politika banky) – hovoria o štandardných postupoch a presnej špecifikácií pri hodnotení klienta, Limitná politika
3. flexibilné parametre aktívnych bankových operácií – aby sme vedeli pre klienta ušiť úver na mieru
4. podmienky realizácie aktívnych bankových operácií – banka stanoví podmienky a klient ich musí dodržiavať
5. priateľná miera rizika aktívnych bankových operácií
6. diverzifikácia rizika v portfóliu aktívnych obchodov
7. adekvátna úroveň úrokových a neúrokových výnosov – tendencia – znižuje sa podiel úrokových výnosov
8. segmentácia klientov banky – segmenty – skupiny klientov, na ktoré sa bude banka orientovať
9. dodržiavanie optimálnych vzťahov medzi riziko – výnosnosť – likvidita

Podmienky pre poskytovanie úverov

196. vymedzenie pojmov všeobecné ustanovenia
197. čerpanie úverového rámca, úverovej linky
198. úročenie (pevné úremenné, plávajúce)
199. splácanie úverovej pohľadávky
200. poplatky
201. zabezpečenie úverového obchodu

Default = porušenie podmienok, ktoré sú dohodnuté medzi dĺžníkom a veriteľom

Pohľadávka = istina + úroky + poplatky + provízie

Referenčná sadzba = priemerná sadzba, ktorá sa kotuje na finančnom trhu

Úverová linka = dohody v rámci rámcovej úverovej zmluvy, môže byť stanovená časom alebo objemom alebo smerovanie úverových zdrojov cez úverové programy

Etapy úverového procesu:

202. Identifikácia klienta, získavanie informácií, spracovanie návrhu a posúdenie rizika,
203. Rozhodovací a schvaľovací proces
204. Príprava úverovej dokumentácie
205. Verifikácia údajov a čerpanie finančných prostriedkov

Na úverových obchodoch participuje:

206. úverový manažér (produktový manažér)
207. manažér rizika – ohodnocuje riziko
208. znalec
209. právnici
210. administrátor úverového obchodu
211. pracovníci správy úverov

1. Etapa – Identifikácia klienta, získavanie informácií, spracovanie návrhu a posúdenie rizika

212. vymedzenie pojmov, súvislostí, zodpovednosti
213. zásady a postupy (úverový manažér, risk manažér, postupy)
214. ponuka produktov banky, žiadosť klienta o financovanie
215. posúdenie úverovej schopnosti klienta, identifikácia rizík
216. úvodné jednanie s klientom, predbežná analýza finančných výkazov, úvodný reporting, úvodné posúdenie klienta
217. sumarizácia informácií (analýza angažovanosti banky, služieb banky využívaných klientom, získanie informácií z externých zdrojov)
218. bilančné a iné finančné a nefinančné analýzy (softvérova podpora)
219. reporting, spracovanie indikatívnej ponuky banky pre klienta
220. spracovanie úverového návrhu a posúdenie rizika (rating)
221. personálne zabezpečenie, náplne práce, informačné toky

2. Etapa – Rozhodovací a schvaľovací proces

222. nastupuje po vypracovaní úverového návrhu
223. rozhodovanie o úverovom obchode v rámci kompetencií, v závislosti od ratingu klienta a úverového limitu pre klienta
224. posudzovanie rizika manažérom pre riziko
225. definovanie podmienok rozhodnutia, schválenie úverového obchodu
226. odsúhlasenie zmluvných podmienok s klientom
227. zmeny zmluvných podmienok (obsah zmien)
228. administrácia úverových obchodov
229. funkcie a zodpovednosti – úverový manažér, riziko manažér, administrátor úverových obchodov, správca úverových obchodov

3. Etapa – Príprava úverovej dokumentácie

230. spracovanie štandardnej úverovej dokumentácie
231. úprava úverovej dokumentácie (zapracovanie právnych úprav, supervízia znaleckého posudku, zmena podmienok obchodu...)
232. opakovanie cyklu rozhodovacieho procesu
233. podpisovanie úverovej dokumentácie
234. funkcie a zodpovednosti – administrátor úverového obchodu, správca úverového obchodu, interný znalec, právne služby

4. Etapa – Verifikácia údajov a čerpanie finančných prostriedkov

235. zásady verifikácie (elektronická a písomná dokumentácia, kontrola čerpania ÚL, podmienky čerpania, dodržiavanie účelovosti, zmeny úrokových sadzieb)
236. verifikácia údajov
237. čerpanie finančných prostriedkov
238. splácanie úveru, zadávanie zmien, vysporiadanie obchodu
239. funkcie a zodpovednosť – administrátor úverového obchodu, správca úverových obchodov, úverový manažér

Obeh dokladov v rámci úverového procesu

Banka musí s klientom pracovať priebežne.

Koľko je rizika v úverových obchodoch  zistíme podľa tvorby opravných položiek vo Výkaze Z a S.

Platobný styk – realizácia hotovostných a bezhotovostných finančných transferov medzi FO alebo PO prostredníctvom bánk alebo finančných inštitúcií. Umožňuje vyrovnávanie záväzkov a pohľadávok medzi účastníkmi peňažných vzťahov.

Platobný styk môžem členiť z rôznych hľadísk:

1. Podľa druhu použitého platobného nástroja

1. Hotovostný – taký pri ktorom ako platobný nástroj sa používajú peniaze t.j. bankovky a mince, možno ho vykonávať bez účasti banky, čiže nie je závislý od finančnej inštitúcie
2. Bezhotovostný – účastník má možnosť využiť širokú škálu platobných nástrojov ako napr. príkaz na úhradu, príkaz na inkaso, šek, zmenka, dokumentárne inkaso, dokumentárny akreditív, platobné karty..., nemožno ho vykonávať bez účasti banky

2. Územné hľadisko

1. tuzemský (domáci) – platobný styk, ktorý je uskutočňovaný medzi subjektami toho istého štátu
2. cezhraničný – názov súvisí s prípravou na vstup do EÚ, realizujú ho klienti rôznych štátov

3. Podľa počtu subjektov v platobnom styku

1. Medzibankový – medzi klientmi 2 rôznych bánk, uskutočňuje sa buď formou clearingového zúčtovania medzi bankami alebo formou korešpondentského platobného styku
2. Vnútrobankový – medzi klientmi tej istej banky, realizuje sa okamžite bez časového posunu

Podmienkou realizácie bezhotovostného platobného styku je existencia účtu klienta v banke.

Účet v banke – technická pomôcka banky, ktorá slúži na zobrazenie stavu cudzích zdrojov alebo na zachytenie príjmov a výdavkov klienta.

Základné druhy klientských účtov:

3. bežné účty – slúžia na vykonávanie bezhotovostného platobného styku klienta banky
4. vkladové účty – slúžia na ukladanie peňažných prostriedkov vkladateľov s cieľom dlhodobého sporenia
5. úverového účty – účty osobitného charakteru, ktoré banka zriaďuje klientovi pri poskytnutí úveru a slúži aj na sledovanie splátok úveru

Príkaz na úhradu – taký dokument prostredníctvom ktorého klient dáva banke príkaz, aby odpísala prostriedky z jeho účtu a zadala príkaz na úhradu v prospech účtu prijímateľa. Pritom príkaz na úhradu je možné realizovať aj tak, že priamo vložíme peniaze. Vtedy ide o kombináciu bezhotovostného a hotovostného platobného styku.

Príkaz na úhradu musí obsahovať:6

1. bankové spojenie – číslo účtu príkazcu a identifikačný kód vykonávajúcej inštitúcie príkazcu t.j. príslušnej banky a číslo účtu príjemcu a identifikačný kód vykonávajúcej inštitúcie príjemcu t.j. príslušnej banky
2. sumu prevodu
3. označenie meny – ak neuvedieme banka uskutoční prevod v Sk
4. konštantný symbol – ktorý sa používa v platobnom styku (aj na štatistické účely)
5. miesto a dátum vyhotovenia prevodného príkazu
6. podpis príkazcu, ktorý musí byť zhodný s podpisovým vzorom pri zriadení účtu

Ďalšie nepovinné náležitosti:

6. dátum splatnosti príkazu – deň, kedy majú byť odpísané prostriedky z účtu, ak neuvedieme dňom splatnosti je deň, kedy banka prevzala príkaz
7. variabilný symbol – na identifikáciu platby, najčastejšie číslo faktúry, dodacieho listu, aby príjemca vedel, za čo sme mu zaplatili
8. špecifický symbol – ak chceme uviesť niečo špecifické

Príkaz na úhradu musí obsahovať všetky povinné náležitosti a musí byť vyplnený čitateľne.

Šek, platobné karty nebudú

Zmenka – CP, ktorý poskytuje majiteľovi zmenky právo dožadovať sa v stanovenej lehote bezpodmienečného zaplatenia peňažnej čiastky, ktorá je na zmenke uvedená.

Podľa spôsobu vystavenia rozlišujeme:

9. vlastná zmenka
10. cudzia zmenka

Systém = skupina prvkov a vzťahov medzi nimi.

Dva základné princípy medzibankového platobného styku

11. korešpondentský – je založený na princípe korešpondentských účtov. Nostro účet je účet banky z jej hľadiska v inej banke. Loro účet je účet inej banky v banke, ktorá ho považuje zo svojho hľadiska za záväzok (účet inej banky v našej banke). Na základe priameho spojenia medzi korešpondentskými bankami sa uskutočňujú prevody z účtov v korešpondentských bankách. Nevýhodou sú viazané prostriedky na množstve účtov. Pre každú banku takýto systém znamená, že má viazané peňažné prostriedky na toľko účtoch koľko je bánk v ekonomike mínus 1. Banky priebežne musia sledovať stav na n – 1  účtoch, priebežne musia robiť operatívne presuny medzi účtami.
12. princíp vzájomného zúčtovania – označovaný aj ako clearingové zúčtovanie, spočíva v tom, že každá banka má nostro účet v clearingovom (zúčtovacom) centre, cez ktorý sa uskutočňujú všetky prijaté platby z iných bánk a odoslané platby do iných bánk. U nás od 7. 1. 2003 neexistuje Bankové zúčtovacie centrum Slovenska, technicky prevody uskutočňuje NBS.

Dva spôsoby zúčtovania:

13. hrubé zúčtovanie
14. čisté zúčtovanie.

Pr. Dva korešpondentské banky A a B majú medzi sebou vykonať platby na úhradu. Banka A má uhradiť banke B 3 platby – 150, 30, 50 = 230. Banka B má uhradiť banke A 4 platby – 70, 40, 60, 60, 80 = 250.

Realizácia platieb

15. pri hrubom zúčtovaní každá platba, ktorá sa uhrádza z nostro účtu musí byť krytá, t.j.  banka A musí mať na nostro účte min. 150 jednotiek (najvyššia platba), banka B musí mať na svojom nostro účte min 80 jednotiek.
16. Pri čistom zúčtovaní nie je potrebné mať kryté všetky transakcie, ale je postačujúce aby bol krytý rozdiel medzi platbami oboch bánk, t.j. banka A nemusí mať prostriedky a banka B musí mať 20 jednotiek. Na 1. pohľad sa zdá čisté zúčtovanie výhodnejšie. Je síce menej náročné na objem prostriedkov ale je rizikovejšie, preto sa viac uskutočňuje princíp hrubého zúčtovania. Aj v podmienkach našej ekonomiky sa uskutočňuje hrubé zúčtovanie.

Druhy platieb

17. príkaz na úhradu
18. príkaz na inkaso – využíva sa napr. pri platení poplatkov za telekomunikačné služby, len vtedy keď je medzi zmluvnými stranami dohoda
19. príkaz tretej strany
20. rýchly platba – v súčasnosti stráca na význame, lebo aj príkaz na úhradu je vykonaný v ten istý deň v rámci 1 banky, pokiaľ sa realizuje medzibankový platobný styk presun je bez odkladu.

Členenie nástrojov menovej politiky CB z teoretického hľadiska:

1. z časového hľadiska: krátkodobé, dlhodobé
2. podľa spôsobu pôsobenia (adresnosti):

1. direktívne (adresné, priame, selektívne)
2. trhové (neadresné, nepriame, všeobecné, ekonomické)

3. podľa stupňa naliehavosti: bežné, mimoriadne, sezónne
4. podľa vecného zamerania: bankové, nebankové
5. podľa rýchlosti pôsobenia:

1. operatívne nástroje
2. nástroje, pri ktorých je nutná časová adaptácia

Centrálne banky vo vyspelých trhových ekonomikách usmerňujú svoju činnosť nepriamo. Iba niekedy sa uchyľujú k priamemu – direktívnemu regulovaniu úveru.

Najdôležitejšími nepriamymi (trhovými) nástrojmi sú:

3. operácie na voľnom trhu
4. politika diskontnej sadzby,
5. zmena podielu povinných rezerv
6. intervencie na devízových trhoch

Nástroje:

7. operácie na voľnom trhu
8. politika diskontnej sadzby,
9. zmena podielu povinných rezerv
10. intervencie na devízových trhoch
11. emisia pokladničných poukážok NBS
12. rýchly tender
13. individuálne obchody
14. sterilizačné operácie – operácie, pri ktorých NBS odkúpi, stiahne peniaze na 1 deň od banky

Povinné minimálne rezervy – 4 – 5 %, platia pre všetky banky, nepriame nástroje

Povinné rezervy – nad rámec PMR, pre konkrétnu banku – priame nástroje

Úrok – určitá suma peňazí, ktorú musí dlžník zaplatiť  veriteľovi za to, že si od neho požičal istú sumu peňazí na určité obdobie.

Úroková sadzba – vopred stanovená veličina ako určité % z istiny t.j. z vkladu alebo úveru.

1. fixná – pevne stanovená na celé obdobie trvania obchodu, v jednoduchom číselnom vyjadrení
2. variabilná – ako základná úroková sadzba (môže sa meniť v závislosti od úrokovej politiky banky) + odchýlka (úroková prirážka alebo úroková zľava)

Prima rate – najnižšia úroková sadzba, ktorú poskytujú banky svojim najlepším klientom.

Úrokové obdobie – pravidelné časové intervaly, v ktorých sa pripisujú veriteľovi na účet úroky

Úroková miera – pomer úroku k istine, stupeň zhodnotenia kapitálu

Základné spôsoby úročenia:

1. jednoduché – rok za predchádzajúce obdobie nezapočítavame do istiny

u = I x  i /100  x d / 360

2. zložené – úrok za predchádzajúce obdobie započítavame do istiny a úročíme spolu s ňou

3. anuitné – úrok sa automaticky stanovuje po každej anuitnej splátke zo zostavajúcej časti dlhu

spojité – pri ktorom frekvencia pripisovania úroku konverguje do nekonečna.

Pr: 10.4.2003 sme si zriadili termínovaný účet s dobou viazanosti 6 mesiacov, bez možnosti predčasného výberu. Na účet sme vložili 100 000,- pri ročnej úrokovej sadzba 6%. 10.10. NBS túto banku vyhlásila za neschopnú vypláčať vklady. Koľko korún Vám vyplatí Fond ochrany vkladov.

u = I. i/100 x d/360 = 100 000 x 6/100 x 180/360 = 3000,-

103 000 x 0,9 = 92 700,-

Fond nám vyplatí 92 700,-.

Pr: Dňa 10.4.2003 banka Vám poskytne úver 100 000 ,-. V úverovej zmluve ste sa dohodli, že úver budete splácať následovne: 10.8.2003 – 10000,- + úroky za predchádzajúce obdobie. Každý ďalší mesiac desiateho zaplatíte dvojnásobok predchádzajúcej sumy + úroky za predchádzajúci mesiac. Ročná úroková sadzba 12%.

1. kedy splatíte úver
2. koľko korún zaplatíte tento deň
3. koľko korún zaplatíte celkovo na úrokoch

10.4.   100 000,-

10.8.   10 000 +  12/100 x 4/12 x 100000 = 10000 + 4000 = 14000,-

10.9.   20 000 + 0,12x 1/12 x 90000 = 20 000 + 900 = 20900,-

1. 40 000 + 0,12 x 1/12 x 70000 = 40 000 + 700 = 40700,-
2. 30 000 + 0,12 x 1/12 x 30000 = 30 000 + 300 = 30300,-

a) 10. 11 b) 30 300,-  c) 4000 + 900 + 700 + 300 = 5 900,-

Pr: 10.4. sme si zriadili kontokorentný účet. V zmluve sme sa dohodli, že z vkladu sú úroky vo výške 6%. Z úveru zaplatíme úroky vo výške 12%. Úverový limit 10 000.

10.4. pri zriadení účtu nám rodičia vložili 5000, my sme  10. 4. vybrali 4000.

10. 5. rodičia vložili 5000, my vybrali 4000.

10.6. rodičia vložili 5000, my vybrali 4000.

10. 7. rodičia vložili 5000, my vybrali 10 000.

10. 8., 10. 9., 10. 10., 10. 11., 10. 12 – rodičia vložili 5000 a my sme vybrali 4000.

Maximálne za koľko korún môžete rodičom kúpiť darček, ak:

1. banka pripisuje úroky polročne
2. banka pripisuje úroky ročne