Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Teória systémov a riadenia

ťahák (tahak.doc)

1.Politológia ako veda – polis-mestský štát, def-umenie ovládania rozmanitých záujmov vo vnútri štátu, 1948-IPSA pri UNESCO, Duvergovo delenie do 3.skupín-všetko,niečo,štátoveda. 2smery-klasický-uropsky, anglosaský. Podľa Tótha 5častí: teoria politiky-zaobera sa definovaním pojmov, dejiny politického myslenia- Anitka-Platón::Ústava, štát a zákony /bol zakázaný/, Aristoteles: Etika Nikomachova, Politika a Ústava athénska /dôveroval zmyslovému poznaniu-odporca Platona/, Stredovek a Novovek- N.Machiavelli: Vladár /politika ako možnosť manipulovať s ľudmi/, T.Hobbes: Laviethan /človek ako egoista/, J.Locke: Listy o tolerancii a Dve rozpravy o vláde /teoria o obmedzenej monarchii/, Ch.Montesquieu: Duch zákonov /dôraz na nezávislosť súdu/, J.J.Rouseau: Spoločenská zmluva /úlohou štátu je zaručiť slobodu/, G.Mosca: oddelil polit.vedu od polit.umenia, V.Pareto: pojem elita, M.Weber: Politika ako povolanie /človek žije z politiky alebo pre politiku/. Komparatívna politol-hladanie znakov v polit.štruktúrach. Polit.psychol-vníma soc.skupiny ako istý celok. Polit.sociol.-skúma formy pol.aktivity. Pol.prognostika-anticipovanie budúcnosti vo vzťahu k spol.-pol. udalostiam.

2.Miesto politiky v riadení spoločenských procesov – politická sféra je štrukturovaná ale funguje ako politický systém pôsobiaci na ostatné spol.procesy.  Ekonomické nátlakové skupiny: výrobné združenia, pracovné organizácie, obchod.komory, profesijné združenia, združ.poľnohospodárov. Ekon. funkcie štátu: stabilizácia ekon.,efektívnosť, rozmiestnenie výrobných kapacít, rovnosť možností, financovanie potrieb štátu, vonkajšie ekon.vzťahy. Nástroje hosp.pol- monetárna, fiškálna, dôchodková amdzová. Modely hosp.pol- Americký,východoazíjský, zapadoeurop.  Sociálna politika- jej ciele nastroje a funkcie sa utvárajú v súlade s ostatnými/ekon.pol.ekolog. apod/. Objekty-jednolivcovia. Subjekty- štát, samospráva,zam a zam  a odb.organizácie, občianskej iniciatívy, neziskové subjekty,cirkev. Modely a typy SP- redistributívny, výkonový, reziduálny.  Princípy SP- pr.sociálnej spravodlivosti, soc.solidarity, subsidiarity, participácie. Funcie SP- ochranná, distribučná a redist, homogenizačná, stimulačná, preventívna. Nástroje SP: krátko a dlhodob.charakteru. –soc.príjmy,soc.služby,vecné dávky,účelové pôžičky a výhody. Oblasti SP: Sociálne zabezpečenie-súhrn zák.opatrení na ochranu jedinca a rodiny. Soc.riziká, Soc.zabezpečenie-odstránenie následkov soc.udalostí občanov. Soc.príjmy,služby a azyly. Koncepcie soc.zabezpečenia sa riadia princípmi: univerzality,uniformity,komplexnosti,adekvátnosti,soc.garancie. Rodinná politika- súbor praktických opatrení zameraných na rodinu. 3 systémy: klasický liberálny, sociálno-demokratický trhový, univerzálny.Vzdelávacia pol.:zabezpečenie osobnostneho rozvoja človeka. Pol.zamestnanosti: opatrenia na dynamický rozvoj trhu. Kultúrna pol:cieľavedomé pôsobenie na utváranie kultúry. Spotrebiteľská pol-spotr.informácie,vzdelávanie akonkrétne ochrana spotr. Spot.reálie-podmienky a prostredie. Cieľ SP- informovať spotrebiteľa o tovaroch a službách.  Orgány na zabezpečenie: Ministerstvo hospod.SR, rada pre spot.pol, Sl.obch.inšp., miestne orgány Štát.správy, Sl.poľn. a potr.inšp, štát.veterinárna správa, št.zdravot.ústavy,orgány cenovej kontroly a protimon.úrad. V EÚ- Eu.komisia, Generálne riaditelstvo zdravia obyvatelstva a ochrany spotrebitela, BEUC,EURO COOP,ECLG,ANEC,AEC. Legistlatívne zabezpečenie SP: právo na ochranu zdravia a bezpečnosti, uspokojenie zákl.potrieb, náhradu škody, informácie,spotrebiteľské vzdelávanie,voľbu,byť vypočutý,zdravé život prostr.  

3. Občianska spoločnosť – spoločenské a ekon.usporiadanie a inštituc.stojace mimo štátu. Liberálna ideologia  Konzervatívna-. Socialistická-. Anarchizmus-

4. Ľudské a občianske práva v politickom živote spoločnosti – Ludské práva- priestor, volba konania najzáklad. atribútov tvoriacich ľudskú osobnosť. Občianske práva- priestor a možnosti pre realizáciu individual.subjektu v pol,ekon.a soc. oblasti. Rada Europy- /1949/-hl.orgány: výbor ministrov, parlamentné zhromaždenie RE. Eu.komisia pre ľudské práva, Eu súd pre ľud.práva

5. Politické systémy spoločnosti – podsystém celej spoločnosti. Jeho súčasti: Institucionálne, regulatívne a ideologické prvky. Demokratický systém – moc v štáte pochádza z ľudu, najširšia rovnoprávnosť, suverenita, funkčný kontrolný mechanizmus, pluralita svetonázoru, politických koncepcii, ľudské a obč.práva, sloboda prejavu, vláda pozostáva z volieb, ochrana menšín, moc je teritoriálne rozdelená. Nedemokratický systém- monopol malej skupiny ľudí, silný štát, opiera sa o vedúcu silu spoločnosti, št.je nadcentralizovaný,porušovanie ľud.práv, občania nie sú rovní, popiera sa pluralizmus, nieje opozícia, vládna ideologia, monopol na masovokomunikačné prostriedky, silove ministerstvá a tajné služby, kriminálne organizácie a paravojenské jednotky. Svetské a teokratické systémy: podľa hlavy štátu – 1.Monarchie-absolutistické/Jordánsko/,konštitučné/eu/. 2.republiky- prezidentské/USA/, poloprezidentské/polsko,fínsko,/, Direktoriálne/Švajčiari/, kancelárske /SRN/.  Stranícke systémy- mnohostranicke/Benelux.../,dvojstranícke/USA/,blokové/Fr.Tal.Mad/,s jednou dominantnou stranou/Irsko/. dalej delíme podla: charakteru rozhod.strán, vzájomných vzťahov, zmyslu pre dodržiavanie demokracie, variability systému a pod. Česko: čSSD, KSčM,KDU-Čsl,DEU,SPR-RSč,VDSPR,SZ,SN,DžJ,SZžJ. Madarsko: MSzP,SzDSz,FIDESz-MPP, MDF,MIEP,C,MMP,FKgPP, KDNP. Nemecko: CSU,CDU,FDP,SPD,PDS,-DVU,DR,NPD,SP. Poľsko: SLD,UP,PSL,UW,PO,SL, MN,PIS,LDR,AWSP,AWS. Rakúsko: SPO,OVP,FPO,GAL,LF,KPO. Ukrajina: NZ,Ruch,LP,PRP, UchRP, KUN,PS,PMU,VU,DPU,JT,B,PS,SDPU,UKRP,URP,JU,NDPU,APU,PR,SDPU,Žb,KPU,SPU

6.Štát – politikum  založené na moci a práve. Funkcie: mocenská, hosp-organizátorská,kult-soc, f.ochrany právneho poriadku,práva slobôd občanov. Zákl.znaky štátu: osobitná verejná moc, štátna moc,princíp  teritoriality, suverenita/zvrchovatnosť/. Štát.mechanizmus-súhr zariadení na realizovanie štát.moci. Forma vlády- demok:priama a nepriama/zastupiteľská/.-nedemokratická. Sústava najvyšších organov moci- hlava štátu,naj zákonod.orgán,naj.výkonný organ,naj.súdy. Monarchia-parlamentná,dualistická. Republika-parlamentná,prezidenstká,direktoriálna.  a totalitný štát. Z územno-organizačnej štruktúry štátu delíme  štáty na: Unitárny- nejestvujú samostatné št.celky /centralizované a dec./t.j.autonomny útvar. Zložený- 2or viac členských št./dvojaka sústava št.org, ústava,občianstvo,../. a to federácia/národné republiky a spolkové krajiny/ a reálna únia. Zväzy štátov-konfederácia a personálna únia. Štátny režim- režim fungovania štátnej moci a súhrn metod štátnej regulácie. –demokratický,ned. a kombinovaný.  Systé bŕzd a protiváh – Zákondárna moc-prijíma ústavu a zákony,skúma a kontroluje výkonnú moc,právo amnestie voči súdnej moci. Výkonná moc- právo veta voči zákon.aktom, vymenovať sudcov,určuje čas a dlzku zasadania zákonod.org. Súdna moc- ústavný súd,skúma súlad aktov zákonod., volebný súd, správne súdy. Suverenita ľudu – právo:voliť zástupcov,štát.formu,zbaviť predst .št.mocipráv ,akich porušujú ,kontrolovať pol.život.

7.Verejná správa – správa verejných záležitostí realizovaná ako prejav výkonnej moci. –celoštátna,regionálna a miestna úroven VS. Vykonáva ju  predovš.štát prostredníctvom svojich orgánov. Štátna správa – realizácia výkonnej moci štátu. Mocenská a organizátorská činnosť štátu. Vnútorná činnosť ŠS-zabezpečuje funkčnosť jej orgánov. Vonkajšia činnosť- adresátmi pôsobnosti su  FO a PO. Samospráva – výkon určených úloh správy štátu samostatnými, štátom aprobovanými verejnoprávnymi subjektmi. –prvotná právomoc rozhodovania a výkon samosprávnej moci.  VS v SR- 1.časové obdobie-proces spoločenských zmien prebiehajúci vobdobí transformácie spoločnosti smerom k demokracii,právnemu a štátu a trhovému hosp.je spojený so zmenami v riadení a správa spol.procesov,zmenami v správa vecí verejných.Mení sa jej charakter,úlohy,metody a formy jej činnosti. Podoby VS- centralistické modely:koncentrácia moci na úrovni centrálnych  organov. Decentralistické-opak. Duálny model VS: správa vecí verejných organmi štátnej správy a samosprávy. –oddeluje štát.správu od samospr.na regionálnej úrovni. 2835-miestnych samospráv. Zákon o organizácii miestnej ŠS /1991/. Druhe časové obdobie – v r.1993boli predložené tri formy členenia Slovenska: župný variant, oblastný a tretí tri kraje a blava. R.1994 schválený dokument Stratégia reformy miestnej VS. Vzniklo 79okresov 8krajov.  Zastupiteľstvo samosprávneho kraja – predseda a poslanci môžu: prijímať nariadenia, určovať zásady hospodárenia, schvalovať program,rozpočet, prijať úver,vyhlásiť referendum,schvalovať dohody, voliť a odvolávať,určovať odmenu, schvalovať rokovací poriadok. Reprezentanti miestnych samospráv SR – Združenie miest a obcí Sl, Nadácia vzdelávania samosprávy SR, Únia miest a obcí SR.  Reprezentanti hlavných profesijných alebo stavovských združení – Asociácia prednostov úradov miestnej samosp, Sl.asociácia náčelníkov mestských a obecných polícií, As.komunálnych ekonomov SR, Združenie hl.kontrolorov miest a obcí sl, Asociácia primátorov a starstov... Reprezentanti záujmových združení – Združenie histor.miest a obcí SR, Unia kupelných miest, Sl.združenie Svetovej federácie miest a obcí,Asoc.zdravých miest Sl. Medzinárodné organizácie miestnej samosprávy – Medzinárodné združenie miestnych samospráv/IULA/, Kongres miestnych a regionálnych samospráv Rady Europy /CLRAE/, Europska rada obcí a regionov /CEMR/, výbor pre regiony a mestá EU. a UTO,CPMR,AEBR,IUM.

8.Občianske združenia – neštátne organizácie, na  základe dobrovolneho združovania občanov ktorých spájajú spoločné záujmy. Záujmové organizácie a spolky, Politické hnutia, Nátlakové združenia v hospodárskej oblasti: prac.organizácie/odborové a zamestnávatelské,výrobné združenia,obchodné komory a profesijné združenia. a mimo hosp.oblasti/Greenpeace,feministické hnutie, mládeznícke hnutia, naboženské združenia, etnické a rasove združ./ a kriminálne organizácie. Politické strany – zoskupenia občanov, kt. spájajú spoločenské záujmy, podobné predstavy o vyvoji krajiny a usielli participovať na moci. a tým spolurozhodovať. –voličské zázemie-, individuálne a kolektívne členstvo-aktivisti-centrálny lídri. Členenie pol.strán – z hladiska postavenia: Legálne a nelegálne. Štátostrany-majú v ústave zakotvenú vedúcu úlohu. z hladiska funkčnosti: Funkčné a nefunkčné.  ale sú aj parlamnentné a neparl-vládne a opozičné. revolučné,reformné,extrémistické...  Pravica – kladie väčší dôraz na jednotlivca, súkromné vlastníctvo, a najmenšie zásahy štátu do trhového hospod. Nižšie dane a minimalizuje ekon.prerozdelovanie. Velké sociálne rozdiely a vyzdvyhuje elitu. Lavica – dôraz na solidaritu, človek ako spoločenská bytosť, svet v pohybe, neustále zásadné zmeny, kritickosť na rast monopolov.  POlitické strany EU – Konzervatívne – pravica rep.pravý stred. tradičné hodnoty, ochrana prírody,väčšinového národa...Agrárne – blízko ku konzerv ale chceli dotácie vWW2. Liberálne- stred, pravý stred.  Národné- extremna pravica. kultúrna identita väčšinového národa, kritka pristahovalectva. Strany etnických menšín – pravý stred. Regionálne strany – stred. Strany zelených – vznikali z ekologických združení. Sociálno-demokratícke a socialistické- lavý stred a lavica.  Lavicovo socialistické a komunistické st.

9.Menšiny v politike – Ernest Gellner v Podmienkach slobody/uvažuje o osude svetských kalvinistov/ Hannah Arendtova v Kríze kultúry/naznačuje pôvodnú funkciu menšiny/. Koncepcia Melting pot-prekrytie rozdielov v USA. –opak v Canade-Ethnic revival. Delenie národov: veľké/nad25mil/-Nem,Ang,Fra,Tal,Pol. Stredne velké/7-25/Rum,Hol,Mad,Por,Gre,Ces,Srb,Bulh,Sved. Malé a narodnosti-Katalánci,dáni,nori,chorvati,fíni,iri,galicania...Mástrichska zmluva hovorí o jednotnom europskom obcianstve. Romovia a Zidia sú pocelom svete... Národnostné menšiny- skupina ludi početne slabsia,ako zvyšok obyvatelstva státu,kt.je v nedominantnom postavení a občania majú rysy kt. sa odlišujú. 4Kongfiktné identity: 1.medzi centrom a perifériou 2.diskriminovaný chcú rovnoprávnosť 3.vyvolávajú miestni protivníci. 4.secesia,vytvorenie samost.státu. Separácia- teritoriálna,duchovná,kombinácia oboch. Segregácia- istý druh ľudí sa vyskytuje častejšie.

10.Voľby a volebné systémy – Politická participácia: znamená účasť na riadení štátu./iba čiastočná/. Politická socializácia – proces osvojovania si noriem,hodnôt a postojov určitej sociálnej skupiny jednotlivcom,ktorý sa stáva jej fungujúcim členom. –proces integrácie jednot.do širšieho sociálneho celku na základe objavovania zmyslu ich príslušnosti k spoločenstvu. Voľby – sú procesom vzniku oprávnenosti,zákonnosti,výkonu politickej moci a formovania pol.reprezentácie. Pol.legitimita: odôvodniteľnosť výkonu štátnej moci. Polit.lojalita – vonkajšie prejavy občanov.  Typologia volebných systémov –Volebný systém- súhrn legisl-technických a organizač.pravidiel a prostriedkov,ktsa premiena pol.vôla voličov na poslanecké mandáty. 3 druhy:  Väčšinový VS: /USA, GB,Kanada/-mále 1.mandátové obvody,hlasy pre kandidáta s naj.počtom hlasov, rovnosť voleb.obvodov, zvýhodňuje velké pol.strany. /pluralitný VVS-väčšinová tehcnika pridelovania hlasov/. /Majoritný VVS-väčšinov technika pridel.mandátov/. S Pomerného zatúpenia- proporcionálny systém.mandáty=%vyjadrenie hlasov voličov. Techniky: 1Proporc.technika prid.hlasov v dvoch skrutíniach/metodou naj.priemeru a najv.relatívneho zostatku/. 2Propor.tech.umožňujúca pridelenie vš.mand.v jednom skrutíniu-  Kombinované VS- Here-Niemayerova metoda. V irsku,malte,australia používajú proporc.tech.s prenosným hlasovaním.  Volebný proces – právna legitimizácia voličov a kandidátov,utvorenie voleb.obvodov,určenie subjekt.zodpoved.za priebeh volieb,vol.kampan,organ. hlasovania,sčítanie hlasov,zisťiť vol.výsledky,prideliť mand,náhrandnici.vol.sťažnosti vybavyť.  Aktívne volebné právo /18/. Pasívne. Rovnosť a priamosť Vol.Prav. Tajnosť hlasovania, navrhovanie výber a nominácia kandidátov.  Volebná kampaň- súhrn agitačných a propagandistických opatrení v období pred konaním hlasovania. uskut.kandidátmi na získanie voličov.

11.Medzinárodné vzťahy a zahraničná politika – MNV-veda skúmajúca a analyzujúca uvedené vzťahy. –systém ekon,pol,ideol,práv,diplom,vojen, a iných stykov, vzájomných vzťahov medzi štátmi,ako aj rôznorodé vzťahy neštátneho charakteru vrátane vzťahov skupinových,rodinnýcha iných. –rozpísať. Znaky MNV – polyarchizmus: /Množstvo sbujekt.s vač or men.silou/. hranice tvorí planetárne spoločenstvo, charakteristika hl.pol.jednotiek, interakcia medzi aktérmi,rovnováha v systéme, režim. Objektívne faktory Mnprostredia: technické,ekon,demograf,a ekolog.činitele.  Subjektívne- ideolog,oraniz,a normatívne činitele.   Inštitucionalizácia MNV: súhrn vzťahov upravených normami a aj ústav alebo orgán.  MN Organizácia: trvalé spoločenstvo štátov ustavnovené na základe podpísania zmluvy pre dosiahnutie cieľov. Delenie MNO- podľa charakteru subjektov: vládne a nevládne. podľa rozsahu členstva: univerzálne a regionálne. podľa kompetencií: všeobecné a špecializované. podľa obsahu činnosti: pol-bezpečn, ekon,kultur,komunikačné.  OSN- po WW2,charta bola podpísana 26,6,1945 v SanFranciscu a nadobudla platnosť 24.10.1945 ratifikovaním signatárskych štátov. Ciele: svetový mier,vzťahy medzinárodmi,rozvoj spolupráce,harmonizácia činnosti štátov. Hlavné orgány: Valné zhrom,Bezp.rada,Hosp.a soc.rada. Poručenská rada,Medzin súdny dvor a Sekretariát. Zahraničná pol.štátu- súrhn činn.štátu, jeho hl.orgánov,zameraných do MN prostredia,kt.si kladú za cieľ vplyváť na činnosť iných subjektov MNV a presadiť svoju vôľu. Ciele: bezpečnosť štátu,rast sily krajiny,opevňovanie postavenia a prestíže. Diplomacia- je oficiálna činnosť oprávnených orgánov,kt.vyjednávaním realizujú ciele a hlavné úlohy štátua zabezp.ochranu práv a záujmov štátu a jeho obyvateľov.  Moc- schopnosť presadenia vlastných cieľov bez odporu iných účastníkov.

12.Politická geografia – Historia-J.Short-The new politicalgeography, A.R.Turhot, I.Kant, K.Wyrwicz, M.V.Lomosov. G.M.Goblet-Political arythmetic, F.Ratzel-Anthropogeographie a Politische Geogragphie. Nemecká škola-  Ratzel,Supan,Vogel,Haushofer,Obst,Maull,Scholler, Schwind, Hettner. Francúzka- Reclus,Brunhes,Vidal,Demangeon,Ancel,Goblet,Gottmann,LA coste. Bitská- Mackinder,Fairgrieve,Fawcet,Short,Johnston,Paddison,Robinson... Americká- Wittlesey, Harshorne,Pearcy,Pounds,Bowman,Gindburg.  3.hlavné smery PG- Krajinársky/svoj význam v krajine/ Ekologický /spôsob adaptácie obyvatelov na určité uzemie/ Organický/Ratzelova koncepcia štátu ako rganizmu.  Politická geografia: vedná disciplína zaoberajúca sa otázkami územného vývoja štátov a ich častí, ich hranic a priestorovo časovým rozložením politických síl vo vnútri jednot.štátov a ich skupín. –polit.štúdie uskutočnované geografmi,pričom sú využívané tehcniky spojené s priestorovými perspektívami. Podľa I.Sultovej- vojna  a mier,ekologia,život.prostredie, populačné explozie, geografia hladu a otázky negramotnosti svetovej populácie.