Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Mikroekonómia

prednášky (prednasky.doc)

Mikroekonómia

1. Teoretické východiská pre mikroekonomickú analýzu
2. Teória spotrebiteľa a formovanie individuálneho dopytu
3. Teória firmy a formovanie ponuky

Ekonómia – spoločenská veda, ktorá sa formovala s vývojom spoločnosti a najmä spoločenskej výroby. Prvé náznaky sa vyskytujú v Biblii, staroveké Grécko – súkromné vlastníctvo, stredovek – scholastici, Akvinský. Začiatok: 16-18 storočie – fyziokrati – pôda, merkantilisti – obchod, zlato, klasická ekonómia – Petty – Smith, Ricardo.

1776 – vznik ekonómie ako vedy – Bohatstvo národov, pokračovateľom bol Ricardo

neskôr Marx, Engels – vypracovali pracovné teórie hodnoty – človek dokáže vytvoriť hodnotu väčšiu ako má sám. Malthus – vulgárna populačná teória. Neoklasická ekonómia – Rakúska škola, Lausanská škola, Cambgridská škola. Rakúska neoklasika je základom mikroekonómie. Keynes

najnovšie teórie – teória racionálnych očakávaní,

Samuelson, Nordhaus – spoločenská veda, kt. skúma motívy a spôsoby rozhodovania jednotlivca aj spoločnosti ako celku o alternatívnom využívaní vzácnych výrobných zdrojov na produkciu tovarov a služieb a spôsoby rozdelovania vyrobených statkov pre súčasnú a budúcu spotrebu medzi jednotlivé osoby a spoločenské skupiny, ako aj výmenné procesy ku ktorým pritom dochádza.

Statok – pochádza z výrobného procesu – je buď ekonomický alebo voľný – z prírody

Výrobný proces – premieňa inputy – prácu, pôdu, kapitál na statky a služby

Výrobok a tovar slúži na výrobnú alebo osobnú spotrebu

Ekonómia je veda o tom, ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a služieb a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny spoločnosti.

Objektom skúmania je ekonomická realita.

Ekonómia je veda.... X... Ekonomika je oblasť hospodárskej praxe – aplikácia vedy. Objektom ekonomiky je hospodárska činnosť, ktorú vykonávajú ekonomické subjekty – jednotlivec, firmy, domácnosti, štát.

Otázky organizácie ekonomiky: čo, ako, pre koho – riešia sa na základe prístupov – 3 typy ekonomík: tradičná, príkazová, trhová / zmiešaná.

Trhové vzťahy sa regulujú trhovým mechanizmom. Mikroekonómia skúma správanie základných ekonomických subjektov + štátu.

PREDNÁŠKA Č. 2

Metódy skúmania ekonómie

1. Pozorovanie – sledovanie ekonomických javov z hľadiska ich genézy, skúmame primárne zdroje a poznatky
2. Ekonomická analýza – minulého a práve prebiehajúceho ekonomického vývoju, základom je rozklad celku na časti
   Patrí sem dedukcia, indukcia, analyzuje správanie ekonomického subjektu. Významnou súčasťou sú štatistické metódy, potom formulujeme ekonomické hypotézy, ktoré sú základom pragmatiky
3. Experiment a Testovanie
4. Modelovanie – vytváranie ekonomických modelov

Ekonomické zákony, ktoré sú výsledkom skúmania ekonomickej analýzy majú všeobecný charakter, hovoríme že platia len v priemere, majú obmedzenú dobu pôsobenia

Funkcie ekonómie. Základnou funkciou je Poznávanie – skúma kvantitatívne a kvalitatívne stránky spoločenských javov a procesov a ich vzájomné súvislosti.

Pragmatická (praktická) – získané poznatky ekonomickej teórie sa pretransformujú do praktickej činnosti ekonomického subjektu.

Metodologická – poznatky z ekonomickej analýzy tvoria metodologický základ pre ostatné disciplíny.

Existujú 2 pohľady:

1. Pozitívna ekonómia – zhromažďuje určité poznatky na základe ekonomickej analýzy, robí konštatovania o ekonomickej realite, hodnotenia („ako je“)
2. Normatívna – vychádza z pozitívnej ekonómie, ale dáva mu určité návody na riešenie ekonomických problémov (pre ekonomické subjekty), navrhuje určité normy pre  správanie subjektov („ako by malo byť“)

Základné časti ekonómie su:

1. Mikroekonómia – mikros – malý – skúma a analyzuje správanie malých hospodárskych jednotiek, z ktorých sa skladá ekonomika (firmy, domácnosti, odvetvia, spotrebitelia)
2. Makroekonómia – makros – veľký – časť ekonomickej teórie, ktorá sa zaoberá štúdiom fungovania ekonomiky ako celku, teda na úrovni národného hospodárstva, definuje a analyzuje makro procesy a veličiny. Osobitnú pozornosť venuje otázkam makroekonomickej rovnováhy, základným pojmom je HDP, národný produkt, štátny rozpočet, verejné financie, output, zamestnanosť, zahraničná bilancia. Jej nástrojmi sú:
   fiškálna politika, monetárna politika, dôchodková politika, zahranično-obchodná politika

Mikroekonómia – skúma a analyzuje rozhodovanie a správanie jednotlivých trhových subjektov v podmienkach obmedzenosti zdrojov vzhľadom na potreby spoločnosti, predstavujú tú čast ekonomickej analýzy, ktorá sa zaoberá správaním individuálnych ekonomickych jednotiek (spotrebiteľov a firiem)

Charakteristika trhovej ekonomiky – základom je trhový mechanizmus (súhrn ekonomických vzťahov a procesov, ktoré vedú k vzájomnej koordinácií relatívne nezávislých rozhodnutí ekonomických subjektov ako sú výrobcovia a spotrebiteia
Trhový mechanizmus pôsobí automaticky na základe toho, že základné trhové subjekty sa správajú trhovo a sledujú svoj osobný prospech

firma                                                                                        spotrebiteľ

                        PONUKA                TRH                        DOPYT

                        VÝROBA                CENA                        SPOTREBA

Cena je základnou informáciou pre výrobu i spotrebiteľa a trh „ukáže“ či sú ich záujmy zhodné, ideálom je rovnovážna cena.

Cena a cenový systém:

3. ceny by mali byť založené na princípe ekvivalentnosti
4. úroveň ceny je vzťah medzi dopytom a ponukou
5. každý ekonomický systém si vytvára vlastný cenový systém (cenový systém je systém ekonomickej organizácie založený na tvorbe ceny)
6. cenový systém plní tieto funkcie – poskytuje informácie o výrobcom a spotrebiteľom
   - vytvára podnety (stimuly) pre činnosť výrobcov a spotrebiteľov
   - prerozdeľuje dôchodky

Trh – určitý systém (sústava výmenných vzťahov) medzi jednotlivými trhovými subjektami, tento systém vznikol na základe spoločenskej deľby práce.

7. určité miesto, kde sa odohrávajú výmenné procesy
8. súhrn nástrojov, mechanizmus (ďalšie pohľady na trh)
9. trh je samoregulujúcim systémom, kde však pôsobia určité zákonitosti
10. základná zákonitosť – trhová cena závisí od vzťahu Ponuky a Dopytu ( na základe vzťahu sa utvára trhová rovnováha

Hlavné prvky trhového mechanizmu: DOPYT, PONUKA, TRHOVÁ CENA, TRHOVÉ SUBJEKTY, TRHOVÁ KONKURENCIA

Dopyt – súhrn tovarov a služieb, ktoré sú spotrebitelia ochotní kúpiť za určitú cenu, ktorá sa na trhu vytvárala

11. vytvárajú ho spotrebitelia alebo domácnosti
12. poznáme individuálny dopyt, trhový dopyt (všetci spotrebitelia po určitom tovare) a agregátny dopyt (dopyt všetkých po všetkom)
13. základná závislosť je medzi množstvom a cenou

Ponuka – súhrn tovarov a služieb, ktoré sú výrobcovia ochotní a schopní dodať na trh za určitej cenovej úrovne.

14. dopyt D = f (Px) – funkcia ceny
15. ponuka S = f (Px) – funkcia ceny

Px                                Px

                                Dx                        Sx

                                        Qx                                Qx

ideálny je stav, keď cena                                Px

kolíše okolo rovnovážnej

ceny

                                                E

                                                                Qx

Trhová konkurencia – je podmienkou efektívneho fungovania trhu v rámci trhového hospodárstva
- je proces, kde sa stretávajú záujmy trhových subjektov
- ekonomická teória rozlišuje dokonalú a nedokonalú konkurenciu
- dokonalá konkurencia – na trhu sa nachádza veľa drobných výrobcov, ktorí dodávajú na trh homogénne výrobky, nikto nemá výsadné postavenie, vstup na trh a výstup z trhu sú voľné
- nedokonalá konkurencia – na trhu sa nachádza veľa predávajúcich, ktorí ponúkajú diferencovaný produkt, ekonomické subjekty sa od seba odlišujú postavením na trhu a ekonomickou silou

Typy konkurencie – cenová a necenová

16. cenová – nástroj konkurenčného boja je cena
17. necenová – založená na iných ako cenových nástrojoch (reklama, leasing, zľavy)

Trhové subjekty – spotrebiteľ, firma, štát (špecifický subjekt)

PREDNÁŠKA Č. 3 + 4

Štátne zásahy do dopytu a ponuky

Nepriame: štát ovplyvňuje subjekty prostredníctvom nástroja

1. spotrebná daň – odvádza výrobca, je to daň z množstva, platí sa z každej predanej jednotky tovaru – ovplyvňuje výrobcu aj spotrebiteľa cenou. Štát sleduje reguláciu spotrebnej dane, výšku určuje MFSR, týka sa benzínu, alkoholu, piva, cigariet a tabakových výrobkov,....

P1 – spotrebiteľ zaplatí

P2 – výrobca dostane                                P1

Q1 – dané množstvo predaného tovaru                  

T –výška sa odvedie do štátneho rozpoču        T

P1-T = zaplatí kup., T – P2 = zaplatí pred.        P2        Q

2. Daň z pridanej hodnoty – 20% / 14% - príjem do štátneho rozpočtu – percentuálna daň, rozkladá sa medzi výrobcu a spotrebiteľa

3. Subvencie – platba štátu– vláda vytvára klin medzi cenou hradenou spotrebou a cenou výrobcu, je to rozpočtový výdavok. Existujú výrobné a exportné subvencie. Ich cieľom je zvýhodniť postavenie výrobcu, je to podpora domácej zamestnanosti, ochrana domáceho trhu. Exportné subvencie – podpora exportu, zlepšovanie obchodnej bilancie. Napr.: na rovnomerný rozvoj ekonomiky je potrebné dotovať oblasti: na severe Slovenska sa horšie

darí pestovať plodiny.

A

A – cena predaja, dostáva ju výrobca                                Z

B – cena, ktorú platia spotrebitelia                                B

Z – dopláca štát                                                        

4. Clo – colné tarify – nástroj zahranično-obchodnej politiky štátu, dôvodom je ochrana domácej výroby a zamestnanosti, clo je príjem do štátneho rozpočtu, určujú ho štátne inštitúcie. Zavádza sa vtedy, keď cena na svetovom trhu je výrazne nižšia ako cena na domácom trhu. To by znamenalo zánik domácich výrobcov, všetok tovar by sa dovážal, preto štát cenu umelo zvyšuje, aby bola domáca cena konkurencie schopná.

P – cena na svetových trhoch

P1 – cena na domácom trhu

Q1 -  výška dopytu po tovare pri cene P

Q2 – výška dopytu po tovare pri cene P1

Q3 – rozsah množstva tovaru pod vplyvom cla        P1

Q4 - rozsah množstva tovaru pod vplyvom cla        P2                                

T – výška cla, T = P1 - P

Q1 – Q2 = kompenzácia množstva dovozným clom                Q2        Q4        Q3        Q1

Clo je opak exportnej subvencie.

Priame:

1) Určovanie minimálnej a maximálnej ceny – aby spotrebiteľ s nízkou mzdou mal prístup k základným statkom a službám. Minimálne ceny – vláda sa snaží zabrániť, aby ceny klesali na úroveň trhovej rovnováhy, snaží sa udržať cenu nad hladinou rovnováhy.

2) Kvóty – regulácia štátu – určovanie dovozných kvót na určité tovary

Mikroekonomická teória spotrebiteľa

Spotrebiteľ má spotrebnú aktivitu, je determinovaná určitými činiteľmi, každý spotrebiteľ má inú predstavu o svojej spotrebe, hovoríme o individuálnom dopyte, vyjadrujú ho preferencie spotrebiteľa, vyplývajú z biologických, demografických, psychologických a sociálnych príčin. Základom pre určenie preferencie je, že spotrebiteľ vždy preferuje tovary, ktoré mu prinášajú najväčšiu užitočnosť. Spotrebiteľ v snahe o maximálnu užitočnosť vytvára spotrebné stratégie – kombináciu, ktorá mu prinesie najväčšie uspokojenie.

Užitočnosť – základná kategória v rámci teórie spotrebiteľa, označujeme ju U – utility. Je to subjektívny pocit spotrebiteľa, ktorý získa pri uspokojení svojich potrieb (základ je z rakúskej psychologickej školy). Pojem užitočnosť po prvý krát použíl Prenthem – spokojnosť, neskôr Jevons, Walras, Menger, Marshall, najviac prispel Gossen, zaviedol termín hraničná užitočnosť (3 Gossenove zákony)

1. zákon klesajúcej hraničnej užitočnosti – s postupným uspokojovaním potreby rastie psychologická užitočnosť a klesá hraničná užitočnosť. Celková užitočnosť zavisí od množstva spotrebovaných statkov Ux = U(x) Hraničná užitočnosť – Marginal Utility – podiel prírastku užitočnosti pripadajúci na dodatočnú jednotku spotrebovaného statku.

Spotrebované        Celková        Hraničná

statky                užitočnosť        užitočnosť                         A

0                        0                0

1                        9                9

2                        16                7

3                        21                5

4                        23                2

5                        23                0                Celková užitočnosť        Hraničná užitočnosť

6                        21                -2

2) Zákon vyrovnávania hraničných užitočností – spotrebiteľ maximalizuje užitočnosť, keď rozdeľuje príjem medzi statky tak, že dosiahne to isté uspokojenie z poslednej peňažnej jednotky vydanej na tovar.

Meranie užitočnosti

Kardinalistický prístup – užitočnosť je merateľná – Walras, Marshall, Jevons, Gossen – celkovú užitočnosť považujú za súčet užitočnosti, ktoré spotrebiteľ poskytuje pri spotrebe tovarov a služieb

Ordinalistický prístup – užitočnosť nie je merateľná, spotrebiteľ nevie určiť veľkosť užitočnosti, ale je schopný vyjadriť, čo má pre neho väčšiu hodnotu – preferencia. Spotrebiteľ vytvára preferenčný systém – rebríček hodnôt.

Moderná ekonómia preferuje ordinalistickú teóriu. Spotrebiteľský kôš – Paretto.

Preferencia je konštatovanie spotrebiteľa, že niektorý statok je pre neho užitočnejší. Určovanie preferencií vychádza z faktorov – biologických, psychologických, kultúrnych, sociálnych. Rozhodnutie, akú kombináciu si zvolí je spotrebná stratégia.

Spotrebiteľ preferuje alebo ignoruje, je ľahostajný. Indiferenčné krivky = krivky ľahostajnosti. Indiferenčné krivky – množina možných kombinácií dvoch tovarov a služieb.

1. všetky kombinácie zabezpečujúce spotrebiteľovi tú istu úroveň uspokojenia potrieb.
2. indiferenčná krivka je vždy klesajúca                body A, B, C                
3. indiferenčné krivky sa nemôžu nikdy pretínať        vyjadrujú tú istú        A
4. sústava indiferenčných kriviek sa nazýva mapa        mieru uspokojenia                B
5. čím ďalej sa nachádza IK začiatku, tým vyjadruje        svojich potrieb -                 C

vyššiu mieru užitočnosťi                                sú to spotrebné

stratégie

Axiómy indiferenčných kriviek:

6. úplnosť – úplnosť systému preferencií – v rámci spotrebných stratégií spotrebiteľ vie určiť, ktorá spotrebná stratégia je pre neho užitočnejšia, ktorú preferuje a ktorá je pre neho indiferentná
7. tranzitivita – ak poradie spotrebiteľových stratégií je tranzitívne, tak pre tri spotrebné statky platí – ak je A preferované pred B a B preferované pred C, potom je A preferované pred C
8. nenasýtenia – spotrebiteľ preferuje väčšie množstvo statku pred menším

Z týchto troch vlastností vyplýva výmenný pomer v ktorom je spotrebiteľ ochotný vymeniť jeden tovar za druhý – uskutočniteľnosť substitúcie – v každom bode indiferenčnej krivky túto vlastnosť vyjadruje hraničná miera substitúcie Marginal Rate of Substitution, ktorá je definovaná ako absolútna hodnota smernice indiferenčnej krivky v danom bode. MRS je výmenný pomer v ktorom možno nahrádzať statok X statkom Y.

PREDNÁŠKA Č. 5

Statky rozlišujeme:

1. substitučné – zameniteľné – menia sa trhové podmienky. Predaj 1. statku zníži predaj 2. statku, pretože ich funkcie sú podobné.
2. komplementárne – vzájomne na seba nadväzujú a dopĺňajú sa. Predaj 1. statku zvýši predaj 2. statku, sú navzájom potrebné.

Spotrebiteľ môže mať rozdielny postoj k statkom

Komplementárne statky                Negatívna preferencia k Y        Negatívna preferencia k X

Y                                        Y                U1                Y                U1

                        U3                                U2                                U2

                        U2                                                                U3

                        U1

                        X                                X                                X

Dokonale substitučné statky                Neutrálny statok X                Neutrálny statok Y

Konkávny tvar indiferenčnej krivky – spotrebiteľ je niekedy nútený niektoré statky
spotrebovávať, hoci má k nim negatívnu preferenciu

Rovnováha spotrebiteľa

9. súvisí s tým ako sa formuje individuálny dopyt spotrebiteľa

Dx = f ( Px, I, X, Pn, T, F) – dopyt je funkciou:

Px – ceny tovaru        I – dôchodku spotrebiteľa        X – počet kupujúcich                

Pn – cena substitute        T – preferencie, móda                F – ostatné (vplyv počasia)

Bez X je to individuálny dopyt z mikroekonomického pohľadu Dx = f (Px, I, Pn, T, F)

dva základné faktory, ktoré vplývajú na formovanie individuálneho dopytu – cena a dôchodok

rozpočtové obmedzenie spotrebiteľa je dané rozpočtom (dôchodkom) funkciami:

I = Px * X + Py * Y        Dx = f (Px, Py, I)        Dy = f (Dx, Dy, I)

Graficky to vyjadruje rozpočtová priamka:

Y                všetky body ležiace pod priamkou AB patria do množiny rozpočtových
možností – spotrebiteľ si pri kupe tovarov A a B vytvára úspory

A                body na priamke AB sú hranicou rozpočtových možností – spotrebiteľ si

                nemôže dovoliť kúpiť viac tovarov

                body nad priamkou AB tvoria nedostupné nákupné stratégie, nie sú možné bez

                použitia externých zdrojov financovania

                B        X

Zmeny rozpočtovej priamky

1. ak sa mení dôchodok spotrebiteľa, za predpokladu, že sa nemenia ceny Px a Py

A2                        a) ak sa zvýši dôchodok spotrebiteľa, priamka AB sa presunie do A2B2

                        b) ak sa zníži dôchodok spotrebiteľa, priamka AB sa presunie do A1B1

        A

A1        

                B1 B        B2

2. Zmeny cien tovarov (Px alebo Py)                        B2

Y                mení sa cena Px, Py je stála, I je stály

        A                ak sa cena Px zníži, tak AB1                B

                        ak sa cena Px zvýši, tak AB2                B1

              B2     B                B1        X                                        A

3. Menia sa ceny tovarov Px aj Py – rovnomerne, dôchodok sa nemení

Optimum spotrebiteľov

Spotrebiteľ dosiahne len po tú indiferenčnú krivku, ktorú mu        Y

Umožňuje rozpočet                                                        A

Rovnováha sa nachádza v bode dotyku priamky AB a U2

Racionálna voľba spotrebiteľa – spotrebiteľ prichádza na trh s

Určitými presne definovanými preferenciami a kde sú ceny dané.

Spotrebiteľ rozdeľuje svoj príjem medzi statky X a Y aby dosiahol                B        X

maximálnu užitočnosť.

Jedna strana prístupu k tomuto spotrebiteľskému cieľu je systém preferencií ( je daná indiferenčnými krivkami).

Druhá je rozpočtové obmedzenie spotrebiteľa (je dané jeho príjmom, vyjadruje ho rozpočet – dôchodková funkcia, grafom je rozpočtová priamka).

Rozpočtová priamka je množina všetkých spotrebných stratégií, ktoré si spotrebiteľ môže kúpiť zo svojho príjmu, za predpokladu, že ceny sú dané trhom.

Trojuholník pod rozpočtovou priamkou predstavuje množinu všetkých spotrebných stratégií, ktoré sú spotrebiteľovi dostupné a jeho príjmu (množina spotrebiteľských príležitostí).

Body pod priamkou sú dostupné pre spotrebiteľa, môže si vytvárať aj úspory.

Body nad rozpočtovou priamkou sú spotrebiteľské stratégie neprípustné z dôchodku spotrebiteľa, môže to dosiahnuť ak použije externý zdroj (pôžičku)

Posuny rozpočtovej priamky:

1. mení sa sklon
2. mení sa dĺžka

deje sa tak pod vplyvom zmeny a) dôchodku        b) ceny statkov Px, Py

Ak spojíme prístupy „čo je možné“ a „čo je žiadané“ dostávame rovnováhu spotrebiteľa.

V bode E sa sklon rozpočtovej priamky rovná sklonu indiferenčnej krivky.

Sklon rozpočtovej priamky je daný pomerom cien.

        Y        A = E        - pretože je najďalej od počiatku

                U3        osi, statok X je neutrálny

                        U2                        Y                        U3        - X je nežiadúci,

                                                                        U2        napriek tomu je

                        U1                                E                U1        potrebné ho

                                                                                kupovať

                        B        X

Y                                                                        B   X

Takýto tvar indiferenčnej krifky vyplýva napríklad špecializácia v spotrebe.

                E        Indiferenčná krivka, ktorá je ďalej od Oxy je „najužitočnejšia“

                                        rovnováha spotrebiteľa

                        X

PREDNÁŠKA Č. 6

Formovanie dopytu

je nevyhnutné hovoriť nielen o objeme požadovaných statkov, ale aj o štruktúre dopytu. Na objem a štruktúru dopytu vplývajú:

Dx = f( Px, I, Pn, T, F)

Px – cena statku

I – dôchodok

Pn – cena substitútu

T – motív

F – ostatné faktory

základná závislosť je množstvo a cena

funkčný vzťah medzi požadovaným množstvom a cenou

        zákon klesajúceho dopytu

Px

                        X

každej úrovni ceny zodpovedá určité množstvo tovarov

krivka dopytu vyjadruje všeobecný zákon dopytu

autor krivky je Alfred Marshall – skúmal ju z pohľadu predávajúceho, množstvo tovaru je nezávislá veličina a cena sa odvíja od množstva.

1. zmena ceny – posúvame sa po krivke dopytu
2. posun celej krivky dopytu         

1. zmena príjmu spotrebiteľa
2. zmena štruktúry statkov, ktoré vchádzajú do spotreby spotrebiteľa: - bežné (normálne) statky

1. luxusné
2. nevyhnutné
3.  inferiórne – menej kvalitné

s rastom príjmu sa dopyt vyvýja rôzne, s rastom príjmu rastie dopyt po luxusných statkoch a klesá dopyt po inferórnych – komplementárne statky / substitučné statky

3. zmena dopytu pod vplyvom zmeny dôchodku a jej odraz na optimum spotrebiteľa

1. dôchodok veľmi ovplyvňuje správanie spotrebiteľa
2. dopyt závisí od Px, Py, I.; Dy = f(Py, Px, I)
3. pri skúmaní dôchodku budeme predpokladať, že ceny Px, Py sa nemenia, no mení sa dôchodok

Y        

        E3

E2

             E

                        u2

                                        u1

                                        u                X

mení sa dôchodok, vymedzujú sa nové body optima spotrebiteľa, geometrickým miestom E1, E2, je dôchodkovo spotrebná krivka, kt. ich spája (ICC) – je odrazom modifikácie optima spotrebiteľa pod vplyvom zmeny dôchodku

buď sa zvýši dôchodok, spotrebiteľ viac spotrebúva luxusné a nevyhnutné statky

x – normálne statky                - spotrebiteľ preferuje normálne statky, ak sa zvýši dôchodková

y – inferiorne statky                ICC sa vychýli doľava hore

A

 A2          ICC1

A

                        ICC

A1

                                ICC2

                B1        B        B2                B

y – normálne – ICC1

x – normálne – pri zvýšení dôchodku – ICC2

Engelova krivka

zachytáva vzťah medzi veľkosťou dôchodku a spotrebou len určitého statku, vychádza z ICC

a

Engelov zákon – výdavky, ktoré vydávajú spotrebitelia na nákup potravín je výstižným indexom, ktorý charakterizuje blahobyt národa. Ak je podiel takýchto výdavkov vysoký, štandard spoločnosti je nízky.

Vpyv ceny statku na dopyt a optimum spotrebiteľa

predpokladáme, že sa mení cena a dôchodok je konštantný

prepojením týchto zmien je cenovo spotrebná krivka, body E, E1, E2 zodpovedajú jednotlivým úrovniam potreby statku x a vymedzujú nové polohy optima spotrebiteľa

cenovo spotrebnú krivku tvorí množina bodov, kde každý bod zodpovedá rovnovážnej spotrebnej stratégii spotrebiteľa pri úrovni statku x.

nevyhnutné statky        luxusné statky                        inferiórne statky

Substitučný a dôchodkový efekt

vychádzame zo zmeny ceny statku x, nezmenené sú ostatné ceny a dôchodok

budeme skúmať zmenu reálneho dôchodku spotrebiteľa a pomer ceny statku x k ostatným statkom

efekt, ktorý vyplýva z týchto zmien sa nazýva celkový efekt

celkový efekt zmeny statku x možno rozložiť do 2 efektov:

dôchodkový efekt (DE)

substitučný efekt (SE)

SE – časť celkového efektu, ktorý vyplýva zo zmeny ceny. Tento efekt nastane vtedy, keď zmena ceny vyvolá zmenu v dopyte a to, že sa substituuje relatívne drahú

PREDNÁŠKA Č. ?

FIRMA

Firma je druhým základným ekonomickým subjektom, ktorý pôsobí v ekonomike. Jej charakter závisí od slpoločensko ekonomických vzťahov, v ktorých firma funguje.

Znaky firmy:

4. v trhovej ekonomike – princíp ziskovosti, autonómie, súkromného vlastníctva
5. v centrálne riadenej – princíp ziskovosti, autonómie,

PREDNÁŠKA Č. ?

Teória výroby

Výroba je základný výrobný proces (činnosť), základným cieľom podniku je maximalizovať zisk a minimalizovať náklady, základné mikroekonomické veličiny, ktoré charakterizujú prosperitu a výkonnosť:

1. výnos – objem vyrobenej produkcie Q,
2. tržby
3. náklady

Podstata výrobného procesu – nákladmi sú výrobné vstupy (faktory)

Firma si v záujme prosperity a efektívnosti vstupy do výrobného procesu vhodne kombinuje, rozhoduje o ich použití (voľba technológie)

Výrobné faktory:

1. práca – cieľavedomá činnosť, skúmame množstvo práce (kvantitatívnu stránku) a kvalitu, využívanie pracovného času (kvalitatívnu stránku)
   ľudský kapitál, dopyt po práci je odvodeným dopytom, lebo závisí od dopytu tovarov a služieb na trhu tovarov a služieb
   cena práce je mzda, ponuka práce – určuje ju veľkosť populácie a práceschopnosť
2. prírodné zdroje (pôda) – predstavuje všetko nerastné bohatstvo, vodu, lesy, vzduch. Cena závisí od dopytu a ponuky na trhu výrobných faktorov. Dopyt po nich je odvodeným dopytom, tento výrobný faktor je nereprodukovateľný (nedá sa vyrábať), nájom pôdy, cena pôdy (pri predaji sa porovnáva nájom a úrok za peniaze v banke) – cena pôdy = renta / úroková miera – 100
   krivka ponuky pôdy

subjekty – majiteľ, zamestnavateľ, zamestnanci        P

                Q

3. kapitál – je už výsledkom v procesu, sú to statky, ktoré sa využívajú pri ďalšej výrobe. Podoby kapitálu: 1) stavby – továrne, komunikácie,...
   2) zariadenie – stroje, ....
   3) zásoby - ...
   dopyt po kapitáli je tiež odvodený, závisí od prístupu k prostriedkom, teda od úrokovej miery, cena kapitálu je úrok, môže mať aj peňažnú podobu, finančný kapitál, fiktívny kapitál – cenné papiere úroková miera
   vlastný a cudzí kapitál = celkový kapitál

ponuka kapitálu závisí od úspor, ktoré závisia od výšky prijímov – I

pomer medzi úsporami a investíciami je rozhodujúci pre vývoj kapitálu

4. osobnosť podnikateľa – riskuje,...

Realizácia rozhodnutí o výrobe, o použítí technológie, si vyžaduje rôzne dlhé časové obdobia. Pri mikroekonomickej analýze výrobného procesu rozlišujeme 3 časové obdobia:

1. veľmi krátke obdobie – zmena vo výrobe sa uskutočniť nedá, výroba mení iba cenu
2. krátke obdobie – je možné zmeniť objem výrobných faktorov, ktoré sa z hľadiska tohto obdobia dajú meniť (variabilné výrobné faktory), čiže zmení objem práce (2 smeny, nové sily,...)
3. dlhé obdobie – je dostatočne dlhé obdobie na to, aby firma mohla zmeniť objem všetkých výrobných výrobných faktorov v procese (všetky výrobné faktory sú variabilné)

Vzťahom vstupov a výstupov sa zaoberajú produkčné funkcie:

6. firma používa množstvo výrobných vstupov, kombinuje tieto vstupy a dosahuje určitý objem produkcie
7. vzťah medzi množstvom vstupov, ktorý firma za určitý čas použila a maximom objemu vstupov za určité časové obdobie – rozlišujeme:
8. a) krátkodobé – firma mení výstup za predpokladu, že aspoň 1 výrobný faktor je fixný – uvažuje o 2 výrobných faktoroch – K a L (práca), pôdu považujeme za súčasť kapitálu. Q = f (K, L)
9. b) dlhodobé – vyjadruje to, že z dlhodobého hľadiska sa všetky inputy do výrobného procesu chápu ako meniace – variabilné Q = f (K, L) – môže pri nich rozumieť produkčný účinok jedného výrobného faktora za prípadný účinok iného výrobného faktora, objem Q sa nemení (rôzne kombinácie K a L), preto im hovoríme aj substitučné produkčné funkcie.

Prednáška č. 9

Izokosta, izokquanta a rovnováha firmy

Teória nákladov

Firma sa musí starať o efektívne naraábanie a reprodukciu výrobných faktorov

1. živá práca – mzda
2. zhmotnená práca – renta, spotreba materiálu,

Výrobné vstupy treba peňažne obmedziť

Náklady – peňažné ocenenie spotreby podnikových výrobných fondov vynaložený podnikom na jeho výkony a ostatné účelovo vynaložené náklady spojené s činnosťou firmy

Výdavky – zmenšenie objemu finančných prostriedkov podniku. Vznikajú v okamihu úhrady nákladov

Výdavky: a) produktívne – nákup materiálu, energie, mzdy

1. neproduktívne – 1 ) plánované – poplatky, dane s ktorým firma počíta

1. neplánované – pokuty, penále

Vznik nákladov – uručjúcim momentom pre vznik nákladom sú finančné výkazy

V skutočnosti náklady vznikajú firme už pred začatím spotreby (konštantné náklady, reklama)

Členenie nákladov:

1. Druhové členenie nákladov – poskytuje pohľad na štruktúru nákladu

1. materiálne
2. mzdové
3. dane a poplatky
4. prevádzkové náklady
5. odpisy
6. rezervy a finančné náklady
7. mimoriadne náklady

2. Kalkulačné členenie nákladov

1. priamy materiál
2. priame mzdy
3. ostatné priame náklady – vlastné náklady prevádzky
4. správna réžia
5. odbytová réžia
6. zisk  - predajná cena

3. Náklady v závislosti od objemu výkonov

1. fixné – nemenia sa
2. variabilné – menia sa
3. celkové variabilné náklady
4. celkové fixné náklady
5. priemerné variabilné náklady
6. priemerné fixné náklady

ATC – priemerné celkové náklady        AVC – priemerné variabilné náklady AFC – priemerné fixné náklady

Celkové náklady TC = PL * L + PK * K TC = f (Q )                TC = FC + VC

Variabilné náklady (mzda, materiál,...)

Fixné náklady (existujú aj keď má firma nulovú výrobu, náklady súvisiace s časovím obdobím – náklady na osvetlenie)

Priemerné N – AFC – fixné náklady, ktoré pripadajú na jednotku produkcie

AVC = TVC/Q        AFC = TFC/Q                AC = TC/Q - náklady pripadajú na jednotku výroby

Náklady: a) explicitné – náklady, ktoré podnik vynaloží v podobe priamych finančných prostriedkov (nakúpenie strojov, prenajatie budovy)

1. implicitné – náklady pri použití výrobných faktorov vo vlastníctve firmy, vlastná práca podnikateľa, nevznikajú vo peňažnej forme.

Mikroekonomické – pozerá na náklady ako na náklady príležitosti – za náklad sa považuje všetko, čoho sa musíme vzdať, aby sme niečo získali

Náklady príležitosti – vznikajú, keď zdroje nie sú v plnej miere voľne dostupné ( sú obmedzené výrobou firmy) a nemôžu byť všetky potreby v plnej miere uspokojované

Mikroekonomická teória nákladov – vychádza z produkčnej teórie výroby a nákladom v nej sú produkčné funkcie

Nákladové rozhodovanie firmy – je rozhodovanie o veľkosti objemu produkcie a ceny (ceny výrobných faktorov aj ceny konečnej produkcie – teda ceny vstupov a výstupov)

Tieto rozhodnutia firmy závisia od – dopytu – výrobných nákladov, ktoré súvisia s výrobou tohto produktu

Firma má alternatívne rozhodnutia – s nimi súvisia oportunitné náklady

Celkové náklady firmy, ktoré musí firma vynaložiť na výrobu sú determinované faktami, ktoré ovplyvňujú úroveň nákladov, technológiu, cenu výrobných faktorov, čo sa prejaví v objeme produkcie.

TC = f (Q, T, Pf)        TC = f (Q)        T – technológia        Pf – ceny výrobných faktorov

Ak sa niektorý z faktorov zmení, prejaví sa to v forme krivky nákladov – nákladové funkcie sú odvodené z produkčnej funkcie

Všetky ostatné faktory môžeme považovať za konštantné (ceteris paribus)

Náklady: a) krátkodobé – vznikajú v časovom období, v ktorom je jeden alebo viac výrobných nákladov fixných (manažment, kapitál)

3. dlhodobé – vznikajú v časovom období, ktoré je dostatočne dlhé na to, aby sa dali meniť všetky výrobné faktory
4. v dlhom období sú všetky výrobné faktory variabilné
5. poplatky na fixné inputy sú fixné náklady
6. poplatky za variabilné inputy sú variabilné náklady

TC = TFC + TVC

                                                TC

C                                                TVC

        TFC                TVC                        

                                                        TFC

                                                        Q

AVN = TVC/Q – cena práce / priemerná produktivita práce

Priemerná produktivita najskôr rastie, maximum klesá – AVC klesajúce

Ak priemerný produkt pri všetkých úrovniach Q klesá, sú AVC klesajúce

ATC = TVC+TFC/Q                v každom období

Marginálne náklady (MC) – dodatočné náklady – z,ema v celkových nákladoch je vyvolaná zmenou variabilných nákladov. MC = dTC/dQ = zmena nákladov/zmena produkcie

T = Q * P         T – tržby, Q – objem produkcie, P – cena na trhu

                        náklady

N                        zisky

                                        Maximálny zisk = hraničné tržby – marginálne náklady

                - maximálny zisk

A

        Qz                Q

Náklady

Variabilné                                        Fixné

Proporcionál. Nadprop.        Podprop.     Zm. Skokom LTC            STC

LTC – dlhodobé celkové náklady        STC – krátkodobé celkové náklady