Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Podnikové hospodárstvo

výcuc (materialpodnikovehospodarstvo.doc)

1. Podnikové hospodárstvo

1. predmetom skúmania hospodárskych vedných disciplín: národohospodárskej náuky a podnikohospodárskej náuky
2. fungovanie ekonomických subjektov
3. skúma ekonomiku ako celok, definuje, analyzuje
4. podniková ekonomika: objekt skúmania je podnik, jeho činnosť a aktivity jednotlivých druhov podnikov (výrobné, priemyselné, stavebné)
5. skúmanie racionálnej ???

Hospodárnosť = vynakladanie živej a zhmotnenej práce

Efektívnosť = splnenie daného cieľa pri dodržaní hospodárnosti

Optimálnosť = stanovujeme kriteriálne funkcie za akej chceme splniť daný cieľ pri obmedzujúcich podmienkach

Systémové opatrenia = cieľové orientovanie k riešeniu

1. všetky opatrenia

subjektívne sledovanie = nesystémové skúmanie (farba, tvar, materiál)

systémové skúmanie = či predmet plní svoj funkčný zmysel

2. každý prvok v systéme má svoj funkčný zmysel (človek – hlava, oči)

systémové správanie = rozhodujúci faktor sú informácie

informácia = taká správa, údaj, ktorý znižuje mieru entropie (neurčitosti)

PODNIKATEĽSKÁ ČINNOSŤ A PODNIKANIE

= súbor aktivít, ktorými sa uskutočňujú podnikateľské ciele, cieľovo orientované

= ľudská činnosť, ktorá je zameraná na uskutočňovanie ľudských potrieb

3. cieľ = dlhodobá ekonomická a sociálna prosperita spoločnosti, ktorá je založená na aktívnom správaní sa podnikateľských subjektov
4. základný prvok je dosiahnutie zisku (v súčasnosti je to spochybnené v globalizačnom procese – ekonomika stráca hranice – ekonomika sa musí stávať konkurencie schopná, vykazovať taký príjem, aby sme obstáli v konkurencii, ktorej cieľom je prežiť, zabezpečiť trvale udržateľný osoh)

náklady = spotreba živej a zhmotnenej práce vyjadrená v peniazoch

globalizačný proces = stráca sa národná identita

teória chaosu = potvrdzuje, že prebiehajú určité procesy na základe zákonitosti, ktoré musíme skúmať, prečo sa odohrávajú tak ako sa odohrávajú

informačné technológie = komunikácia a zber informácie, na základe ktorých generujú nové informácie (telefón, internet...)

redundantné informácie = zbytočné

informačný šum = nepravdivosť, polopravdy

PODNIKATEĽSKÁ ČINNOSŤ

5. samostatnosť konania podnikateľských subjektov
6. iniciatíva
7. schopnosť rozhodovať v podmienkach neistoty
8. odvaha
9. schopnosť znášať podnikateľské riziko
10. znížená miera neistoty sa vyjadruje mierou rizika
11. riziko vzniká zo súboru jednotlivých faktorov nebezpečných v podniku z rôznych príčin
12. treba ho hľadať vo vnútri podniku ale aj mimo neho

vnútorné riziká = vychádzajú z podstaty a cieľov

vonkajšie riziká = sú vyvolané okolím, konkurencia, invencia, technický rozvoj, inovácia, zmeny v spotrebiteľskom správaní

invencia = nové myšlienky

inovácia = predstavenie invencie

13. podnikateľský subjekt nemá veľké možnosti zamedziť vonkajšiemu riziku (brániť sa – sledovať, informovať sa,...)

finančné riziko = nesplatenie podnikateľského úveru, nesprávne investičné rozhodnutie

výrobné riziko = poškodenie materiálu, strojov, nešťastné prírodné podmienky

komerčné riziko = straty zmenou dopytu, inovačných zaostávaní

2. POSTAVENIE PODNIKU A PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

podnik = základný článok ekonomiky

14. vyznačuje sa základnými a špecifickými znakmi

1. základné znaky: kombinácia VF, právna a ekonomická samostatnosť

1. kombinácia VF = musí byť vybavený hmotnými, výrobnými a finančnými faktormi

disponibilné VF

1. právna samostatnosť = podnikom je priznaná právna subjektivita – nositeľ práva a povinnosti

1. podnik vystupuje a koná vo vlastnom mene
2. obchodný register
3. mimoekonomické hodnotenie – index ľudského rozvoja HDI – každoročne sa eviduje = stav vývoja spoločnosti v jednotlivých krajinách (podiel študentov na úrovni vzdelávania, životný štandard – HDP obyvateľstva), dokresľuje sa pomocou: indexu ekonomickej slobody, indexu schopnosti vlády, indexu ovplyvniteľnosti vlády, indexu vnímania korupcie

1. ekonomická samostatnosť = všetky zdroje a podnikateľskú činnosť si zabezpečuje samostatne, plná zodpovednosť v podnikateľskej činnosti

4. rozhoduje o vhodnom využití svojich zdrojov v porovnaní s konkurenciou

2. špecifické znaky: vystupuje súkromné vlastníctvo, samostatnosť, autonómia, ziskovosť

1. súkromné vlastníctvo = majiteľ má právo sa priamo a nepriamo zúčastňovať na riadené podniku

1. samostatnosť a autonómia = sloboda podnikania

5. riziko do výšky svojho kapitálu

1. ziskovosť = maximalizovať svoj zisk vo vzťahu k vloženému kapitálu

15. rentabilita = nákladová, celkového kapitálu, vlastného kapitálu, cudzieho kapitálu
16. podmienky na dlhodobé prežitie konkurenčnej trhovej ekonomiky
17. podnik predstavuje definovaný ekonomický systém
18. snaží sa dosahovať špičkové výstupy – podnikový imidž = súhrn kladných a záporných predstáv, ktoré o podniku má široká verejnosť

PODNIKATEĽSKÉ PROSTREDIE

19. každý podnik existuje v konkrétnom prostredí
20. súhrn prvkov prostredia tvorí okolie podniku, ktoré ovplyvňuje činnosť podniku
21. okolie:

1. všeobecné – prvky, ktoré pôsobia na všetky podniky (hosp., kultúrne, správne, prírodné a politické faktory)
2. špecifické – prvky, ktoré pôsobia na konkrétny podnik v konkrétnom čase, priestore, ekonomike, ponukou a dopytom

22. väzby medzi podnikmi:

1.  vertikálne = vzťahy medzi podnikom a štátom
2.  horizontálne = vzťahy medzi jednotlivými podnikmi navzájom (podniky na rovnakej úrovni)

ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU

1. Vertikálna – štát má napomáhať rozvoju podnikania, vytvára rozvoj podnikateľských aktivít, má na to nástroje:

1. fiškálna politika = zahrňuje rozpočet, daňovú, colnú, dotačnú politiku, meí sa štruktúru, výškou a príjmom výdavkov rozpočtu
2. protiinflačná politika = súbor opatrení na zabezpečenie rovnovážneho vývoja ekonomiky a konvertibility
3. štruktúrna politika = zmena, podniecuje sa rozvoj alebo útlm, zánik, realizuje sa rôznymi formami

- produktivita práce = množstvo úžitkových hodnôt vyprodukovaných za úžitkový čas

P=Q/T                t =T/L

2 skupiny podpory:

1. priame = štátne objednávky, dotácie
2. nepriame = daňové úľavy, úverové zvýhodnenie

4. vedecko-technická politika = cieľ: podporovať vedu a výskum pomocou získavania grantov vo forme konkurzných
5. ekologická politika = odstraňovanie už existujúcich ekonomických následkov na životnom prostredí
6. politika zamestnanosti = zameraná na dlhodobé zachovanie a zvyšovanie životnej úrovne všetkých skupín obyvateľstva
7. sociálna politika = starostlivosť o sociálne najslabšie skupiny obyvateľstva (dôchodkové zabezpečenie, nemocenské, rodinné prídavky)
8. protimonopolá politika = chrániť hosp. súťaž – vyplýva zo zákonu hosp. súťaže (Protimonopolný zákon a úrad)
9. zahranično-obchodná politika = reguluje pohyb tovarov a služieb vez hranice štátov, na udržanie rovnovážnych vzťahov so zahraničím, prostredníctvom právnych noriem upravuje clá, ceny, úroky, dotácie

2. Horizontálna – vzťahy medzi podnikovými subjektami (medzi dodávateľmi, konkurentmi, zákazníkmi, bankami, poisťovňami...) – má väčší význam ako vertikálna

4. PODNIKOVÉ CIELE A CYKLUS PODNIKU

cieľ = veličina, ktorá vyjadruje budúci stav podniku, ktorý by sa mal dosiahnuť podnikateľskou činnosťou

23. musia byť jasne definované, treba ich vedieť kvantifikovať, nesmú byť protirečivé
24. správna voľba cieľa = úspech

2 základné skupiny faktorov:

1. vonkajšie: mimo podniku, odraz pôsobenia okolia podniku, externé záujmové skupiny (odberateľ, zákazník) ako pôsobia na prosperitu
2. vnútorné: vlastníctvo podniku determinujú podľa vloženého kapitálu, vychádza sa zo záujmov zamestnancov, manažérov, sociálneho zámeru

25. obchodné reťazce – vonkajšie faktory

z hľadiska formulovaných cieľov:

1. obsahu – ekonomické alebo sociálne
2. hierarchie
3. časového hľadiska

ekonomické ciele:

4. výkonové – objem výroby, štruktúra a kvalita, výr. kapacita, objem štruktúry
5. finančné – finančné zdroje, likvidita, finančné investície, finančné rezervy
6. výsledkové – náklady, výnosy, zisk, rentabilita, produktivita práce

sociálne ciele:

7. interné – prac. Podmienky, výška mzdy, vzdelania, možnosti uplatnenia, stabilita pracovných miest, dobré medziľudské vzťahy
8. externé – vytváranie pracovných príležitostí, uspokojovanie verejných statkov a potrieb, starostlivosť o živ. Prostredie, predchádzanie škodám na soc. Prostredí

26. realizácia cieľov je viazaná na ekon. Ciele

pyramída cieľov:

1. vrcholový – najdôležitejším vyjadrením žiaduceho stavu do budúcnosti – skladá sa zo základných a pomocných cieľov
2. základný – podnik, pomocou ich zabezpečením sa má dosiahnuť vrcholový cieľ
3. pomocný

časové hľadisko:

4.  dlhodobé – 3-5 rokov
5.  krátkodobé

5. ŽIVOTNÝ CYKLUS PODNIKU

27. vyjadruje stupeň rozvoja podniku a najmä jeho stabilitu

má niekoľko fáz:

1. založenie, vznik
2. rast
3. stabilizácia
4. sanácia
5. zánik

28. odrážajú sa tu vonkajšie a vnútorné faktory (výrobné, technické, organizačno-právne,...)

1. založenie – aby zodpovedalo náležitostiam podľa Obchodného Zákonníka

1. výber organizačno-právnej formy závisí od výhod a nevýhod foriem, možnosť získať úver, výška daňového zaťaženia, spôsob delenia zisku, rozdelenie podnikateľského rizika, nároky na založenie podniku a rýchlosť založenia,
2. vypracováva sa stratégia – prestavuje prostredie na dosiahnutie cieľov,
3. vypracováva sa podnikateľský zámer – ministratégia: obsahuje stručnú analýzu okolia podniku, výhľad voľných miest na trhu, ktoré neobsadila konkurencia, analýza silných a slabých stránok podniku na konkrétne podmienky (stanovovať diagnózu), sformulovať špecifické prednosti, jedinečnosť, odlišnosť od podnikov rovnakého typu,
4. vízia podniku – predstava o budovaní – o potrebe finančných zdrojov, rozsiahly prieskum trhu, potreby a želania budúcich odberateľov,
5. marketing a stratégia – tempo a kvalita podniku, systém riadenia a predstava o organizačnej štruktúre, formulácia vrcholových cieľov (vychádza zo zámerov – musia byť jasne definované), formulácia strategických operácií (konkrétnosť), pripraviť zakladateľský rozpočet

2. rast – vyžaduje aktivity spojené s novou štruktúrou výroby, ako ich presadzovať, ich kvalita, inovácia,

- zabezpečenie rastu podniku:

1. interný – vo vnútri, kde sa mobilizujú všetky podnikateľské zdroje a aktivity, dochádza k diverzifikácií (úprava sortimentu) a k reinvestovaniu, je sústavným procesom rastu
2. externý -  podnik získava určitú časť pomoci z druhého podniku, často podnik zaniká a vzniká nový podnik (napr. fúzie)

- fúzie:        

1. vertikálne – nepôsobia na rovnakom trhu, dodávateľ a odberateľ, podniky nad sebou
2. horizontálne – podniky pôsobia na rovnakom trhu – spájajú sa podniky rovnakej výroby a zamerania
3. konglomerátne – na vzájomne nepriamo súvisiacich trhoch, je uvedomelým zámerom ale aj nepripraveným zámerom

3. stabilizácia = fáza, v ktorej podnik ešte prosperuje, je žiaduce, aby skúmal stratégiu, pri ktorej podnik prosperuje, životný cyklus a postavenie v porovnaní s konkurenciou, analýza sa má orientovať na potenciál a budúci rast podniku (nasýtenie, nenasýtenie trhu), stabilizácia trhového podielu – aký podiel trhu podnik zaujíma

Akú má pozíciu na trhu:

1. dominujúca – vystupujeme, dominuje nad konkurenciou zo silne chránenej technologickej pozície
2. silná – sledovať stratégiu podľa vlastného výberu, nezávisle konajú od konkurentov
3. vhodná – z odvetví, ktoré sú široko členité, nevyskytuje sa tu veľmi silný konkurent
4. stála – iba vtedy, ak sa špecializuje na úzky trhový segment (geografická)
5. slabá – bezvýznamný konkurenti, nemôžu sa presadiť

4. sanácia – súbor opatrení, zameraná na prekonanie následkov nepriaznivého vývoja podniku, má odstrániť príčiny ich vzniku, záchrana na základe finančnej analýzy a môže rôzne ovplyvniť podnik

Prekapitalizovaný podnik – kapitál sa nevyužíva, vykryť stratu sanáciou

5. zánik podniku

1. materiálna sanácia
2.  formálna sanácia – podnikateľská činnosť pokračuje, ale mení sa právna forma (fúziou)

1. osobitná forma – proces reštitúcie a privatizácia – transformácia sa súkromnou formou
2. zánik – konkurzom alebo vyrovnaním
3. likvidácia – zastavenie činnosti a následné zrušenie
4. konkurz – z trestného práva (bankroty), nevyhnutná súčasť trhovej ekonomiky (pre neefektívne ekonomiky prestavuje výstup z trhu a následný presun zdrojov) = procesný postup upravený zákonom o konkurze a vyrovnaní, ktorého cieľom je dosiahnuť pomerné uspokojenie veriteľov z majetku dlžníka (v Obch. registri – dlžník)
5. podmienky: vyhlásenia konkurzu, aby dlžník mal majetok, aby zaplatil pohľadávky
6. konkurzná podstata
7. konkurz uzavretý núteným vyrovnaním
8. návrh na vyrovnanie, ktorý dá dlžník
9. 3 triedy pohľadávok:

1.  1. triedy - nároky pracovníkov na prácu, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru (3 roky pred konkurzom)
2.  2. triedy – dane a poplatky, príspevky na soc. Zabezpečenie
3.  3. triedy – 1. a 2. trieda sa uhradia a čo ostane

10. pohľadávky proti podstate = vznikli po vyhlásení konkurzu, nároky na úhradu výdavkov, súvisia so spracovaním konkurznej podstaty
11. zrušenie konkurzu – rozhoduje súd, zanikajú účinky jeho vyhlásenia

17. TYPOLÓGIA A PRÁVNE FORMY PODNIKOV

= členenie jednotlivých druhov podnikov podľa ich spoločných znakov a vzájomných vzťahov

12. výsledok: rôzne typy podnikov
13. rozdiely vyplývajú z charakteru výstupov činností (technických, technologických a organizačného charakteru)
14. musí sa prispôsobiť toku vývoja podniku
15. vychádza z teórie transakčných nákladov
16. kritériá: predmet činnosti, vlastníctvo, veľkosť, organizačno-právne formy
17. podľa predmetu činnosti:

4. výrobné

1. Prvovýroba – prezentujú materiálnu výrobu (lesné, ťažobné, poľnohospodárske)
2. Druhovýroba – vyrábajú spotrebné tovary

5. nevýrobné – poskytujú služby, prezentujú sféru (obchodné, bankové, dopravné, spoje)

18. sektory:

6. primárny – poľnohospodárstvo, lesníctvo, ťažobný
7. sekundárny – súbor odvetví ekonomiky zahrňujúci sprac. odvetvia
8. terciárny – sektor služieb – 40% pracujúcich

19. 1870 – poľnohospodárstvo. – 6% pracujúcich
20. 1880 – priemysel
21. do 1950 – postkybernetická vlna
22. infraštruktúra – zahrňuje zásobovanie (dopravná sieť, elektrika, voda, telekomunikácia, kanalizácia,...)
23. vytvára predpoklady na celkový rozvoj ekonomiky
24. podľa vlastníctva:

9.  Verejné – vlastníctvo štátu, územných orgánov

oblasti:

1. dopravné hospodárstvo – železnice, doprava a cesty
2. zásobovacie hospodárstvo – elektrika, plyn, voda, odpad
3. inverové hospodárstvo – NB
4. informačné hospodárstvo – rozhlas, TV
5. poisťovacie hospodárstvo – sociálna poisťovňa
6. komunikačné hospodárstvo – pošta, telefón
7. verejné štátne – kultúra, zdravotníctvo,...

2 typy štátnych podnikov:

1. manažérskeho typu
2. verejno-prospešný podnik – služba verejnosti

10.  Súkromné- súkromné podnikanie občanov (každý občan nad 18 rokov)

25. podniky s kolektívnym vlastníctvom – dobrovoľné združovanie majetku súkromnovlastníckych vzťahov
26. podniky s kombinovaným vlastníctvom – nové typy podnikov – kombinácia štátneho a súkromného vlastníctva (a.s. prechádza zo štátneho podniku – privatizačný proces)
27. podľa veľkosti:

11. malé (mikropodniky: 1-9 zamestnancov) - 10-99 zamestnancov – produkujú výberové tovary, stavajú sa dodávateľmi pre väčšie podnikateľské subjekty, umožňujú rozvoj služieb, pružne reagujú na požiadavky trhu, transfer technológie a inovačných procesov
12.  stredné – 100-499
13.  veľké – 500 >

19. ORGANIZAČNO-PRÁVNE FORMY PODNIKOV

28. každý podnik má určitú právnu formu, na základe ktorej sa tvorí vnútorná organizácia podniku
29. voľba formy patrí k najdôležitejšiemu rozhodnutiu pri zakladaní podniku
30. rozhodnutie má dôsledky, ktoré prináša nové kritériá:

14. výška kapitálového vkladu
15. spôsob ručenia za záväzky
16. spôsob riadenia podniku
17. spôsob rozdelenia zisku medzi spoločníkmi
18. daňové zaťaženie

31. 20. podnik jednotlivca – majiteľom je jednotlivec, kapitál a vedenie sú spojené, majiteľ môže podnikať s tichým spoločníkom na základe zmluvy
32. živnostenské oprávnenie – živnosť = činnosť vykonávaná sústavne, samostatne, za účelom dosiahnutia dôchodku

1. ohlasované živnosti – ohlásením na Živnostenskom úrade

1. remeselné – podnikateľ vyučený v odbore
2. viazané – podľa osobitých predpisov
3. voľné – nevyžadujú odbornú spôsobilosť

2. koncesované – na základe štátneho povolenia, ktoré prezentuje preukaz (zmenárne, cestovné kancelárie, daňoví poradcovia, taxikári)

33. obchodná spoločnosť – 2 a viac spoločníkov za účelom podnikania

19. osobné – na konkrétnu osobu, osobná účasť na riadení, ručia za záväzky i celým svojím súkromným majetkom, nevytváranú riadiace orgány

1. verejná – v.o.s.
2. kapitálová – vrcholové orgány, riadiace orgány (s.r.o., a.s., v.o.s.)

34. peňažné a nepeňažné vklady
35. štatutárny orgán – koná z titulu svojej funkcie navonok

20. komanditná – 2 typy spoločníkov: komplementári a komanditisti
21. s.r.o. – kapitálová, 200.000,- Sk, rezervný fond najmenej 5% majetku
22. a.s. – akcia = cenný papier, práva spoločnosti podieľať sa na delení zisku, min. hodnota majetku – 1.000.000,- Sk, zakladateľská istina, 10% rezervný fond, valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada

36. družstvá – majetok tvorí súhrn členských vkladov

1. predstavenstvo, kontrolná komisia, členská schôdza

23.  výrobné, poľnohospodárstvo, stavebné, bytové

20. ZDRUŽENIE PODNIKOV

37. vzniká na základe dobrovoľného spojenia podnikov za účelom spoločného podnikateľského záujmu
38. združujú sa preto, aby vedeli čeliť konkurencií
39. získava sa synergický efekt
40. formy:

24. konzorcium – s dočasným cieľom s presne vymedzeným zámerom, priemyslové a bankové, konzorty a konzorcionalisti
25. kartel – na základe kartelových zmlúv – dodržiavanie podmienok, ručia konkurenciu, ovplyvňovať trh – ekonomický monopol

1. kondičný
2. výrobný
3. rajóny
4. cenový

26. syndikát
27. koncern
28. trust – stráca sa právna subjektivita – majú spoločné vedenie, vznikajú fúziou – výhodnejšie postavenie na trhu, sledovanie pre nekalú súťaž – škoda ostatným konkurentom aj spotrebiteľom
29. multinacionálny podnik – činnosť presahuje národný rámec (autom. Priemysel), v rozvojových krajinách

vstup                                   transformačný proces                   TP výstup

hmotné faktory

osobné faktory                        výrobný proces                        výrobky

informácie

41. výstup = funkcia spotrebovaného množstva vstupov – produkčná funkcia – je definovaná vstupom transformačných procesov a výstupom
42. transformačný proces = je konkrétna výroba
43. výrobný proces =  konkrétna zmena výstupov pri transformačnom procese na výstup
44. podnikový TP = výroba ako výsledok transformácie výrobných faktorov

PODNIKATEĽSKÉ ČINNOSTI

45. obstarávacie, proces zhotovenia, proces odbytu
46. výroba = cieľavedomá činnosť orientovaná na premenu predmetov prírody na hmotné statky s cieľom uspokojovať naše potreby
47. dynamika výroby – ako ovládame danú techniku a technológie, prezentuje výrobný proces
48. TP = vytvára financovanie
49. Finančná činnosť podniku:

30.  reprodukčný cyklus – zahrňuje podnikateľské operácie na zabezpečenie objemu produkcie
31.  investičný cyklus – integruje jednotlivé prvky investícií nevyhnutné k realizácií produkcie, umožňujú podniku disponovať a reprodukovať zariadenia
32.  cyklus finančných operácií – poskytuje potrebné finančné zdroje a súčasne sleduje vývoj finančných zdrojov (ochrana kontroly kapitálu)

Výrobné faktory v TP na úrovni makroekonómie

50. práca, pôda, kapitál – obsahujú doplnkové faktory (dispozitívne faktory)
51. Práca = cieľavedomá ľudská činnosť, ktorá pretvára rpírodné zdroje využiteľné pre človeka – nositeľom je ľlovek svojimy fyzickými, duševnými schopnosťami a talentom, vzdelaním, kvalifikáciou, kultúrnosťou, vysokou organizovanosťou, = ľudský kapitál, ktorého hodnota sa zvyšuje produkciou tovarov a služieb
52. Kapitál = vecný, reálny; fabriky; finančný kapitál

Výrobné faktory na úrovni mikroekonómie

Podnikové výrobné faktory

1. dispozitívne faktory – súvisia s riadením

1. PLÁNOVANIE

= proces stanovenia cieľom manažérskych funkcií a postupov ich dosiahnutia

53. plánovane organizovať
54. šírka závisí od pozície
55. predpokladá identifikáciu a diagnózu východiskovej situácie
56. odhad a ocenenie možnosti plánovaného zdroja
57. stanovenie cieľov ich plošné, hierarchické usporiadanie
58. stanovenie väzby: výroba, financie, obchodné činnosti, investície
59. vypracovanie návrhov a hodnotiace analýzy
60. výber scenára východu – podľa kritérií
61. stanovenie postupov na realizáciu
62. navigačná stratégia = reaguje na konkrétne podmienky

2. ORGANIZÁCIA

= vymedzenie, stanovenie a zabezpečenie činnosti vo vzájomných vzťahoch ľudí a kolektívu

63. formálna a neformálna
64. cieľom sú väzby medzi jednotlivými podnikmi
65. vedenie ľudí

= proces vzájomnej komunikácie

66. spôsob priameho a nepriameho usmerňovania, komunikácie, motivácie
67.  

3. PODNIKOVÉ VEDENIE

= vedenie ľudí, systém podradenosti a nadradenosti (koordinácia, stimulácia, motivácia) – mali by viesť k sebarealizácii)

4. KONTROLA

= manažérska funkcia, proces sledovania

2. elementárne faktory – predstavujú prvky vstupu

1. spotrebúvané faktory

1. priame (suroviny, polotovary, dielce, pomocné látky,...)
2. nepriame (nástroje, podnikové služby vrátane informácii)

2. potenciálne faktory

1. aktívne (stroje, duševná a telesná práca)
2. pasívne (budovy, pozemky,...)

investičný majetok = stále aktíva:

1. hmotný (HIM), patenty, goodwill, know-how,...
2. nehmotný (NIM), pozemky, budovy, stroje, zariadenia,...
3. finančné investície

obežný majetok = obežné aktíva:

1. zásoby
2. pohľadávky
3. peniaze v hotovosti, vklady, ceniny,...

investovanie = vynakladanie finančných zdrojov na získanie jednotlivých zložiek majetku

výnosnosť = zisk po zdanení a odpisy, primeraný zisk, je to netto cash-flow, je spojená s rizikom

riziko         = skutočný vývoj výnosnosti sa bude odlišovať od reálneho výnosu,

                = kvantifikácia miery neistoty

1. prevádzkové – spojené s technikou a technológiou
2. trhové – problém predaja, výšky ceny, predaje nespoľahlivým partnerom
3. finančné – prináša poskytnutý úver, zmeny výrobných sadzieb, menových kurzov, riziko likvidity, problémy so splatením záväzkov

68. skúmame na základe analýzy citlivosti
69. cash flow = finančný tok

klasifikácia investičného majetku

70. hmotný, nehmotný, finančný (podkapitalizovaný a prekapitalizovaný podnik)

NIM tvoria:

1. zriaďovacie výdaje súvisiace so založením podniku, súdne, notárske poplatky,...
2. nehmotné vstupy úspešnej výskumnej činnosti
3. oceniteľné práva (know-how, licencie,...)
4. software

HIM tvoria:

1. pozemky, budovy, stavby, umelecké diela, zbierky a predmety z  drahých kovov,...
2. samostatne hnuteľné veci
3. technické zhodnotenie,...
4. pestovateľské celky

finančné investície:

1. cenné papiere, vklady,...
2. pôžičky s dobou splatnosti > 1 rok

triedenie IM podľa:

33.  charakteru účasti vo výrobnom procese
34.  technologickej funkcie vo výrobnom procese
35.  technickej úrovne
36.  stupňa využívania
37.  ekonomickej životnosti a veku

11. ODPISY

= predstavujú mieru opotrebovania IM

1. fyzické opotrebovanie
2. morálne opotrebovanie: v dôsledku technického rozvoja

1. daňové – určuje jednotlivé skupiny odpisovania
2. ekonomické

71. odpisuje sa HIM, NIM, (doba používania > 1 rok)
72. výška odpisov závisí od:

1. vstupnej ceny majetku (tvorí ju obstarávacia cena, vlastné náklady, reprodukčná cena)
2. použitej odpisovej metódy:

1. zrýchlené odpisovanie (degresívna metóda)
2. rovnomerné odpisovanie (lineárna metóda)

odpisy ďalej poznáme:

1. účtovné
2. kalkulačné
3. daňové

výpočet:                                                                 N – nadobúdacia cena

                                        Q – generálne opravy

                    N + Q - Zb                        Zb – zbytková hodnota

Q=                                        t – doba ekonomickej životnosti

             t

odpisové skupiny: 4, 6, 12, 20 rokov

výrobná kapacita = max. realizovateľná výkonnosť na danom zariadení:

                                        K=F.V                         K – výrobná kapacita

F – časový fond využiteľný

V - výkonnosť

údržba a opravy IM:

1. úpravy po prehliadke
2. štandardné periodické opravy
3. periodické preventívne opravy:

1. preventívne opravy bežné
2. preventívne opravy stredné
3. preventívne opravy generálne

cyklus opráv – čas od skončenia 1 opravy do skončenia nasledujúcej opravy (vzorec netreba)

73. v praxi sa používa niekoľko metód na určovanie cyklu opráv:

1. podľa štatistických údajov vykonaných opráv
2. podľa hraničného opotrebenia
3. podľa hospodárskych výpočtov
4. vzhľadom na technológiu výroby
5. vzhľadom na pracovný výkon zariadenia

rozsah opráv – je daný počtom normohodín potrebných na uskutočnenie opravy od prevzatia zariadenia do opravy až po jeho prebratie

74. CPM – metóda kritickej cesty – u zložitého zariadenia
75. pravidlá:

38.  treba rešpektovať kompatibilitu = zlúčiteľnosť nových zariadení s exitujúcimi
39.  pravidlo vzájomnej tolerancie – nevyhnutnosť koexistencie zariadení
40.  zohľadňovať fyzickú životnosť
41.  obnova existujúcich zariadení musí prinášať nový efekt
42.  dbať a rešpektovať:

1. štandardizáciu
2. simlifikáciu = zjednodušenie výrobného procesu, sortimentu
3. typizáciu = výber hosp. počtu výrobkov
4. normalizáciu = tvorivá činnosť pre opakujúce sa najvýhodnejšie riešenie

využívanie IM:

43.  extenzívne – využívanie v čase, ukazovateľ je koeficient extenzívneho využitia:

K = Ts / Tz

44.  intenzívne – dané objemom produkcie vyrobenej za určitý čas, definovaný sústavným zdokonaľovaním techniky a technológie
45.  integrálne – IM sa využíva externe aj interne

21. LEASING        

= podstata spočíva v zmluvnom nájomnom vzťahu, keď vlastník (prenajímateľ) dáva užívateľovi (nájomcovi) do užívania hmotný majetok

76. užívateľ platí nájomné za používaný predmet počas dohodnutej doby prenájmu

finančný leasing

= obchodno-zmluvný vzťah, kde je doba leasingu odvodená od životnosti predmetu leasingu a od doby odpisovania, zároveň je dohodnutý prevod vlastníckych práv po ukončení doby leasingu kúpnou zmluvou na leasingového nájomcu

= je trojstranný právny vzťah medzi dodávateľom (supplier), prenajímateľom (lessor) a nájomcom (lessee)

predmet leasingu = je na základe leasingovej zmluvy daný do užívania za úplatu v podobe splátok

cena leasingu = nadobúdacia cena + colné poplatky + dopravné náklady + daňové zaťaženie...

druhy leasingu:

1. finančný

77. forma dlhodobého prenájmu
78. nájomca má predkupné právo na odkúpenie predmetu leasingu za dohodnutú zostatkovú cenu
79. hlavné znaky:

1. nájomca si volí predmet leasingu
2. používa predmet na prevádzkové účely
3. znáša riziká
4. prenajímateľ obstaráva predmet leasingu
5. zostáva vlastníkom po celú dobu trvania zmluvy
6. leasingová zmluva na dobu určitú nie je vypovedateľná

2. operatívny

80. forma krátkodobého prenájmu
81. skončením leasingovej zmluvy sa predmet leasingu vracia späť prenajímateľovi bez predkupného práva
82. prenajímateľ poskytuje ďalšie služby súvisiace s údržbou, opravou, poistením,...(tieto náklady sú zahrnuté do nájomného)

výhody a nevýhody leasingu u nájomcu:

+ úspora finančných zdrojov (nemusí žiadať o úver, neviaže prevádzkový kapitál,...)

+ cenová úspora (môže obstarať predmet leasingu s rabatom, získa nižšie sadzby pri transporte,...)

+ časová úspora (rýchle vybavenie,...)

- vysoké nájomné

- nájomca neúčtuje odpisy

- nebezpečenstvo bankrotu leasingovej spoločnosti

22. výhody a nevýhody leasingu u prenajímateľa:

+ umožnenie diverzifikácie finančných transakcii

+ jednoduchšia dokumentácia

+ zmenšenie podnikateľského rizika

- vysoké nároky na kapitál

13. OBEŽNÝ MAJETOK - OM

= predstavuje peňažnú hotovosť, pohľadávky, peňažné prostriedky na účte, cenné papiere,...

kolobeh obežného majetku – tvorí proces premien

83. má tieto fázy:

1. prvá fáza – OM má formu finančných prostriedkov, menia sa na naturálnu formu (nákup surovín, materiálu,...)
2. druhá fáza – zásoby sa vo výrobnom procese spotrebúvajú, menia sa na hotovú produkciu
3. tretia fáza – produkcia sa realizuje predajom, OM nadobúda peňažnú podobu

1. OM sa vyjadruje aj ako prevádzkový kapitál

obrat obežného majetku = rýchlosť obratu sa určuje pomerom hodnoty predanej produkcie k výške OM, s ktorým podnik disponuje, stupeň využitia možno vyjadriť ukazovateľom:

1. rýchlosť obratu
2. koeficient využitia
3. ukazovateľ doby obratu

normovanie OM

normatív = stanovená výška OM vyjadrená v normách

2. poznáme:

1. normovanie výrobných zásob – pri jej určovaní sa vychádza z časovej normy zásob

1. pri výpočte rozoznávame:

1. pružnú zložku – zahŕňa bežnú zásobu
2. nepružnú zložku – zahŕňa technologickú zásobu

2. normovanie rozpracovanej výroby – zahŕňa výšku nákladov, dĺžku výrobného cyklu, charakter rastu nákladov (jednorazové náklady a postupne narastajúce náklady)
3. normatív zásob hotovej produkcie – závisí od absolútnej výšky nákladov a dĺžky odbytového cyklu

rozbor OM

3. pri rozbore sa zameriava na 2 stránky, ktoré pôsobia na efektívnosť spotreby surovín a materiálu v podniku:

1. faktor – zásoby
2. faktor – spotreba materiálu na jednotku produkcie

rozbor mernej zásoby

4. kladie sa dôraz na možnosti znižovania spotreby, pričom to závisí od:

1. komplexného využitia surovín
2. zvyšovania výťažnosti
3. efektívneho využitia energie

5. rozbor OM má poskytnúť celkový pohľad na možnosti zrýchľovania ich obratu

14. PRÁCA A ODMEŇOVANIE PRACOVNÍKOV

Práca

= cieľavedomá ľudská činnosť, predstavuje súhrn fyzických, duševných a intelektuálnych  schopností

6. na pracovné výsledky pôsobí schopnosť človeka, úroveň jeho kvalifikácie, ocenenie,...
7. je dynamickým faktorom, závisí od motivácie, ktorú podmieňujú:

1. výber pracovníkov
2. pracovné podmienky
3. odmeňovanie
4. sociálne podmienky

1. výber pracovníkov – hľadajú sa odpovede na otázky: kto?, aký má byť?, aký je?

- kvalitný proces výberu pracovníkov vychádza z analýzy požiadaviek:

1. druh práce
2. deň nástupu
3. z ponuky pracovného miesta
4. z analýzy schopnosti a predpokladov
5. z rozhodnutia o výbere

2. a 3. pracovné podmienky a odmeňovanie

ergonómia = disciplína, ktorá vznikla zo sumarizácie poznatkov o práci človeka vychádzajúcich z výsledkov viacerých vedných disciplín – ide najmä o fyziológiu práce, hygienu práce, psychológiu práce, priemyselnú sociológiu (vzťahy medzi ľuďmi)

podnikové etické kódexy = jeden z prostriedkov sebaregulácie správania človeka v určitej organizácii

8. tvorí nástroj riadenia ľudí
9. prostredníctvom etických kódexov podnikateľský subjekt dáva svojím členom, ale aj okoliu na vedomie, že etika sa stala nevyhnutnou súčasťou ich činnosti
10. hladnou úlohou etického kódexu je regulácia správania jednotlivca alebo skupiny podľa určitých noriem
11. etické kódexy sa rozlišujú:

1. podľa obsahu:

2. ašpiračný
3. výchovný
4. regulačný

2. podľa subjektu

1. profesijné – riadenie profesie
2. odvetvové
3. podnikové, korporatívne

3. a 4. odmeňovanie a sociálne podmienky

- odmena za prácu má 2 rozmery:

1. národohospodársky – mzda je dôchodkom pracujúcich, výška mzdy závisí od trhových a mimotrhových činiteľov
2. podnikovohospodársky – mzda predstavuje odmenu za prácu, mzda je výdavkom podniku

princípy a pravidlá odmeňovania

12. základným princípom odmeňovania je spravodlivosť v odmeňovaní = predstavuje etickú stránku
13. v praxi sa pri hodnotení práce uplatňujú 2 metódy:

3. globálna metóda – ide o celkové posúdenie náročnosti práce a jej zložitosti
4. analytická metóda – práca sa hodnotí podľa určitých kritérií (tarifné triedy,...)

15. FORMY MIEZD

1. časová mzda – odmena za prácu, jej výšku tvorí sadzba a dĺžka odpracovaného času
2. úkolová mzda – odmena od dosiahnutého výkonu

1. môže byť:

1. priama

1.  individuálna
2.  kolektívna

2. progresívna
3. akordná
4. diferencovaná

3. motivačná mzda – uplatňuje sa systém účasti na zisku (profit sharing)

15. produktivita práce - PP

= objem výkonu vytvoreného ľudskou prácou za určitý čas                   Q

P =

                                                                                T

1. hodinová produktivita práce = objem produkcie pripadajúci na hodinu odpracovaného času
2. denná produktivita práce = objem produkcie na jedného pracovníka za odpracované dni
3. mesačná a ročná produktivita práce

- ukazovatele PP:

1. syntetické (celkové)
2. čiastkové

16. ROZBOR PRACOVNÉHO ČASU

14. je založený na zistení náplne pracovného dňa, zistení strát v pracovnom čase a v organizovaní opatrení
15. pracovný čas:

1. produktívny
2. neproduktívny

metódy rozboru pracovného času:

1. snímka pracovného času
2. chronometráž
3. dvojstranné pozorovanie
4. metóda momentového pozorovania
5. metóda normatívnych pohybov

23. ZÁSOBOVANIE PODNIKU A LOGISTIKA

zásobovanie

= predstavuje súbor činností, cieľom ktorých je pripraviť racionálny variant zabezpečenia hlavných zásobovacích činností podniku

16. úlohou je upravovať dodávateľsko-odberateľské vzťahy
17. ciele nákupného trhu sú: získanie nových zdrojov nákupu, určenie substitučných materiálov, určenie nákupného portfólia
18. dôležitým krokom je určenie tzv. informačnej potreby:

1. údaje vzťahujúce sa na výrobok
2. údaje o ponuke
3. súhrnné hospodárske údaje
4. konkurencia na nákupnom trhu

metódy zásobovania, resp. filozofia

19. zaujímavý pohľad prináša japonský systém „just in time“, tzn. správny tovar, v správnom čase, na správnom mieste, v správnej cene a kvalite
20. rozlišujeme 2 pohľady na zásoby v súvislosti s ich výškou:

1. vysoké zásoby
2. nízke zásoby

21. na objem výroby pôsobia vnútorné a vonkajšie činitele podniku (materiálový sortiment, odberateľsko-dodávateľské vzťahy,...)

stratégia v zásobovaní

22. základným krokom pre vypracovanie stratégie nákupných činností je analýza štruktúry zásob podľa metódy a techniky ich nadobúdania, plánovania a riadenia
23. metóda ABC – vychádza zo selektívneho prístupu obstarávania jednotlivých skupín materiálov so zohľadnením ich dôležitosti
24. metóda XYZ – je založená na diferenciácií materiálových skupín podľa rozdielneho času ich spotreby
25. dôkladná analýza štruktúry zásob umožňuje cielené zásahy do skupín zásob , presúvanie ľudských a finančných zdrojov v prospech strategicky rozhodujúcich surovín
26. v zásobovacej stratégii vystupuje do popredia otázka zefektívňovania materiálového sortimentu s rozhodovaním: kupovať alebo vyrábať? – rozhodnutie je ovplyvnené postavením podniku v štruktúre trhu, jeho flexibilitou, technickou úrovňou a ekonomickou silou
27. vypracovanie zásobovacej stratégie vyúsťuje do strategického programu zásobovania – na základe toho dochádza k výberu dodávateľa
28. pri výbere dodávateľa sa posudzuje:

1. technická a technologická úroveň dodávateľa
2. systém riadenia kvality, predpoklad jej udržania v každej dodávke
3. úroveň ceny (jej stabilitu v určitom období)
4. platobné podmienky a termín platieb (predĺžené lehoty splatnosti,...)
5. flexibilita v lehotách a regulácia kapacít (schopnosť realizovať dodávku v čo najkratšom čase,...)
6. politické a geografické riziká

klasifikácia dodávateľov

29. v praxi sa používajú 2 metodiky hodnotenia:

5. hodnotenie dodávateľov na základe

2. ceny
3. dodávateľských služieb a dodržanie termínov
4. spoľahlivosť výrobku

- zostavuje sa poradie dodávateľov, ktorí sú bodovo ohodnotení (body 1-10)

6. hodnotenie dodávateľov v rámci ročného cyklu, v ktorom je im pridelených 1000 bodov, od tejto hranice sa odpočítavajú body za rozdiely (v dodávke, termínoch) v porovnaní s vyspelými ekonomikami

LOGISTIKA

30. samostatná vedná disciplína
31. účelový rozbor činností, prostredníctvom ktorých sa ovplyvňujú procesy obehu tak, aby sa dosiahol určitý cieľ
32. rieši pohyb materiálu vertikálnym prepojením predvýrobných, výrobných a podvýrobných materiálových tokov
33. úlohou logistiky je zabezpečiť dodávky v požadovanom objeme, v potrebnej kvalite a v danom čase na požadované miesto
34. prispieva ku zlepšeniu spotrebiteľských služieb
35. člení sa z viacerých hľadísk:

1. podľa okruhu užívateľov – podniková, obchodná, vojenská, logistika riadenia,...
2. z hľadiska úrovne ekonomiky – makro-, mikrologistika
3. podľa vzťahu k jednotlivým procesom – logistika zásobovania, obstarávania, dopravná, výrobná skladová, distribučná

organizačné zabezpečenie zásobovania

36. prostredníctvom organizačných typov:

1. centralizovaný typ
2. decentralizovaný typ
3. kombinovaný typ

37. logistickou súčasťou zásobovania je splnenie úloh plánovania:

1. plán materiálnych potrieb (druh a množstvo materiálových vstupov)
2. plán spôsobu obstarania materiálu (posudzovanie a výber dodávateľov)
3. plán prepravy (výber dopravných prostriedkov)
4. plán skladovania (tvorba skladovacieho systému)

26. VÝROBA PODNIKU A ORGANIZÁCIA

VÝROBA

= kombinácia VF, v ktorej výstup tvorí konečný výrobok, vlastná výroba je označená ako výrobný proces – začína prevzatím materiálu na spracovanie a končí dohotovením konečného výrobku

27. členenie a typy výrob

38. z hľadiska pôsobenia predmetu na výrobok ide o technologický proces
39. z hľadiska spôsobu pôsobenia pracovníkov čo výrobe hovoríme o pracovnom procese
40. technologický proces – rozlišujeme 2 skupiny výroby:

1. mechanická – na pôvodný materiál sa pôsobí vonkajšou mechanickou silou, nastáva zmena tvaru a vzhľadu (napr. strojárenská výroba)
2. chemická – zmena podstaty materiálu na nové úžitkové vlastnosti produktu, chemickú výrobu tvoria biologické výrobky (napr. potravinárska)

stroj

41. má rozhodujúci význam v mechanických výrobách
42. ktorý slúži vo výrobe tvorí výrobnú linku
43. v chemických výrobách má podobu aparátov = aparatúrna výroba

technologická operácia

44. v mechanických výrobách tvorí súhrn úkonov, ktoré musí robotník sám alebo pomocou stroja vykonať na predmete
45. v chemických výrobách predstavuje operácia ucelenú časť technologického procesu, ktorá prebieha v aparatúre na predmete

dôležitým činiteľom špecializácie je ďalej objem výroby, ako aj pracnosť produkcie

46. rozoznávame 3 typy výrob:

1. kusová – výroba veľkého počtu jednotlivých druhov výrobkov, avšak vo veľmi malom množstve z každého druhu
2. sériová – opakovane sa vyrába menší počet výrobkov v o väčších množstvách
3. hromadná – výroba jedného alebo málo druhov výrobkov vo veľkom objeme

združená výroba

47. prípad, keď v jednom výrobnom procese vzniká dva alebo viac produktov
48. existujú tieto prípady združenej výroby:

1. výroby založené na chemickej reakcii
2. výroby, v ktorých vznikajú izoméry
3. výroby založené na delení alebo chemickom štiepení zložitých surovín

vecné členenie výrobného procesu

hlavné výrobné procesy

1. procesy, pri ktorých sa materiál bezprostredne premieňa na hlavné produkty
2. vedľajšie výrobné procesy – orientované na využitie odpadov, ktoré vznikajú pri výrobe
3. pomocné výrobné procesy – podporujú priebeh hlavných alebo vedľajších procesov (výroba vody, energie,...)
4. obslužné procesy – patrí sem dodávka a rozvod všetkých druhov energie, vody, skladovania surovín, materiálu,...

28. PRIESTOROVÁ ŠTRUKTÚRA VÝROBY

49. východiskovým prvkom je pracovisko – priestor, v ktorom sa vykonáva určitá operácia
50. pracoviská sa združujú a vytvárajú:

1. technologické usporiadanie (združenie výrobných zariadení podľa technologických príbuzností)
2. predmetové usporiadanie (združovanie výrobných zariadení podľa výrobného postupu)
3. zmiešané usporiadanie – kombináciou

28. ČASOVÁ ŠTRUKTÚRA VÝROBY

výrobný cyklus

= čas, ktorý plynie od začatia prvej operácie až do ukončenia poslednej operácie, ktorou sa získava hotový produkt

51. je základným ukazovateľom úrovne organizácie výroby
52. výrobný cyklus má tieto časové zložky:

1. čas technologických operácií
2. čas ne technologických operácií
3. čas čakania a strát

organizácia priebehu výroby mechanickou technológiou

53. môže byť:

1. postupná – prvá operácia na ďalšom výrobku začne až po skončení poslednej operácie na predchádzajúcom výrobku
2. súbežná
3. zmiešaná
4. plynulá

rytmus a takt výroby

rytmus výroby = prestavuje počet výrobkov, ktoré sa vyrobia za určitý časový úsek jednou alebo všetkými operáciami výrobného cyklu                         X

R =

                                                                F

výrobný takt =  obrátená hodnota rytmu výroby

54. dokumentuje čas, ktorý uplynie medzi dokončením dvoch za sebou nasledujúcich kusov na jednej operácii

organizácia priebehu výroby chemickou technológiou

55. môže byť:

1. periodická – prebieha súbežne, zatiaľ čo sa jedna várka spracúva v ďalšej operácii beží už nasledujúca várka v predchádzajúcej operácii (várka = množstvo materiálu, ktoré prechádza operáciami – výsledkom je výťažok várky)
2. plynulá – ekonomicky účinnejšia, výroba postupuje od operácie k operácii stálym prúdom

rozbor hodnotenia úrovne výrobného procesu

56. pokrok vo výrobe – prejavuje sa vo zvýšení technicko-ekonomickej úrovne konkrétneho výrobného procesu
57. podmienky, za ktorých prebieha výrobný proces rozdeľujeme na:

1. technické
2. ekonomické

31. METÓDY ŚTÚDIA VÝROBNÉHO PROCESU

1. evidenčno-rekonštrukčná metóda
2. modelovo-experimentálna (vychádza z teórie modelov a modelovej techniky)
3. metóda prevádzkových meraní (meranie a pozorovanie javov vo výrobnom procese)

- rozbor výrobného procesu sa skladá z 2 častí:

1. analytická
2. syntetická

využitie systémovej analýzy a modelovej techniky pri rozbore výrobného procesu

systémová analýza

58. uplatňuje sa pri skúmaní štruktúry výrobného procesu, spôsobu jeho riadenia
59. jej cieľom je zvýšiť kvalitatívnu úroveň a to:

1. vstupnou analýzou
2. preskriptívnou analýzou
3. interpretačnou analýzou
4. implementačnou analýzou

modelová technika

60. vychádza z využitia matematického aparátu

štruktúrny model technologického procesu – vyjadrujeme ním súvislosti a vzťahy v danom technologickom procese

priebeh technologického procesu ovplyvňujú rôzne činitele:

61. činitele výrobných vlastností
62. činitele technologické

transformačná matica = charakterizuje kvantitatívne vzťahy medzi východiskovými faktormi a konečným produktom, ktoré poznáme

použitie štruktúrneho modelu technologického procesu

63. predpokladom je dôkladná znalosť kvantitatívnej stránky modelovaného výrobného procesu
64. ide o učenie a vymedzenie výrobných a technologických činiteľov, ich kvantifikáciu
65. výrobné faktory predstavujú technické a ekonomické parametre, na základe týchto parametrov sa zostavujú vektory vstupu a vektory výstupu jednotlivých výrobných operácii
66. pri rozbore výrobného procesu možno štruktúrny model technologického procesu využiť nasledovne:

1. na stanovenie dôležitých technicko-ekonomických parametrov
2. na kontrolu vstupných prvkov
3. na stanovenie najvhodnejšieho režimu

30. KAPACITNÉ PREPOČTY A VYUŽÍVANIE VÝROBNEJ KAPACITY

výrobná kapacita = funkcia výkonnosti výrobného zariadenia podniku a využiteľného časového fondu

disponibilná výrobná kapacita = umožňuje stanoviť optimálny objem produkcie podniku pri najefektívnejšom využití výrobnej kapacity za príslušné časové obdobie

67. kritérium pre výber určitej časti výrobného zariadenia je význam a dôležitosť tej ktorej časti výrobného zariadenia, tzn. že za základ výpočtu výrobnej kapacity sa berie hlavný článok – pre jeho voľbu sú rozhodujúce:

1. dôležitosť aparatúr (výrobného zariadenia)
2. veľkosť investičného majetku

68. hlavným článkom býva zariadenie z technologicky najdôležitejšieho úseku výroby, ktoré býva aj investične najnáročnejšie
69. ak sa pri určovaní hlavného článku vyskytujú dve alebo viac rovnako nákladných častí aparatúry, určí sa za hlavný článok to zariadenie, v ktorom sa uskutočňuje podstatná časť technologického procesu
70. činitele, ktoré ovplyvňujú výkonnosť výrobného zariadenia sú:

1. vplyv človeka
2. vplyv samotného výrobného zariadenia
3. vplyv technológie výroby a používanie surovín
4. vplyv prírodných podmienok
5. vplyv kvality produkcie

32. ODBYT A ODBYTOVÁ STRATÉGIA PODNIKU

odbyt

= prestavuje podnikové činnosti, ktoré sú zamerané na skúmanie trhu, jeho ovplyvňovanie a predaj produkcie

71. prostredníctvom odbytu podnik realizuje svoje výsledky trhu
72. funkcie odbytovej teórie:

1. priestorová (dodávka tovaru na miesto spotreby)
2. časová (dodávka tovaru v správnom čase)
3. kvantitatívna (dodávka tovaru v požadovanom množstve)
4. kvalitatívna (dodávka tovaru v požadovanej kvalite)
5. komunikačná (prenos informácie medzi dodávateľmi a odberateľmi)

nástrojová odbytová teória = je založená na poznaní skutočných potrieb zákazníkov

marketing

73. zahŕňa výskum trhu
74. predstavuje komplexnú metódu usmerňovania hospodárskej činnosti podniku z hľadiska trhu
75. podnik má zabezpečiť, aby sa dostal správny výrobok k správnemu spotrebiteľovi, na správne miesto, v správnom čase, v správnej kvalite a za správnu cenu
76. poznáme rôzne druhy marketingu:

1. konverzný marketing – je spojený s existenciou negatívneho dopytu (situácia, v ktorej všetky alebo väčšina segmentov potenciálneho trhu odmieta daný tovar alebo službu)
2. stimulujúci marketing – existuje množstvo výrobkov a služieb, po ktorých nie je dopyt (ide o úplnú ľahostajnosť alebo nezáujem spotrebiteľov), túto stimuláciu možno riešiť napr. informačnou kampaňou
3. rozvojový marketing – je spojený s potenciálnym dopytom po výrobkoch, spotrebitelia prejavujú záujem o prostriedok, ktorý ešte neexistuje v podobe konkrétneho tovaru
4. remarketing – hľadanie nových možností marketingu s cieľom zladiť ponuku výrobkov s potrebami na trhu
5. synchromarketing – kolísavý dopyt je stav, pri ktorom sú pre dopyt charakteristické sezónne alebo iné výkyvy
6. udržujúci marketing – je stav, keď existuje tzv. úplný dopyt – úroveň a štruktúra dopytu po tovare úplne zodpovedá úrovni a štruktúre ponuky
7. demarketing – dopyt po výrobku alebo službe je značne väčší ako ponuka
8. protipôsobiaci marketing – existuje dopyt po takých tovaroch a službách, ktorý môže byť negatívne hodnotený z hľadiska zdravia spotrebiteľa (napr. alkohol, tabakové výrobky,...)

77. významný faktor, ktorý ovplyvňuje úspech podniku na trhu sú informácie
78. marketingový výskum trhu zahŕňa:

1. prieskum trhu
2. výskum výrobku
3. výskum organizácie predaja
4. výskum motívov kúpy tovaru
5. hodnotenie konkurencie a cien

79. základnými zdrojmi informácii pre podnik sú:

1. vlastné informačné zdroje (obchodná a účtovná evidencia)
2. cudzie zdroje (predovšetkým výskum trhu

80. cieľom prieskumu trhu je vytvoriť informačné predpoklady pre predvídanie budúceho vývoja na trhu
81. prieskum sa delí na:

1. primárny – dopĺňa informácie sekundárneho výskumu
2. sekundárny – je založený na údajoch, ktoré boli pôvodne určené na iné špecifické účely

odbytová stratégia = spôsob plnenia odbytových cieľov

82. typy stratégii:

1. obranná – úloha udržať pre podnik doterajšie postavenie na trhu
2. účtovná – keď sa chce podnik dostať na nové trhy, ak chce získať ďalších zákazníkov

83. členenie nástrojov odbytovej stratégie:

1. cenová politika:

1. aktívna cenová politika
2. politika množstva produkcie

2. preferenčná politika

1. reklama
2. tvorba výrobku a sortimentu
3. služby zákazníkom, servis,...
4. metódy odbytu, formy,...

činnosti podniku

1. plánovanie odbytu

84. predstavuje konkretizáciu cieľov a postupu ich dosiahnutia
85. je základným nástrojom racionálnej organizácie výroby
86. znakmi plánu sú účel a časový horizont
87. z časového hľadiska poznáme:

3. dlhodobé plánovanie
4. strednodobé plánovanie
5. krátkodobé plánovanie

88. z účelového hľadiska poznáme:

1. strategické plánovanie
2. taktické plánovanie
3. operatívne plánovanie

89. plán odbytu sa skladá z 3 čiastkových plánov:

1. plán predaja
2. plán odbytových nákladov
3. aktivačný plán, plán reklamy,...

2. kontraktačná činnosť

90. zahŕňa marketingové nástroje spojené s obchodnou politikou, predovšetkým s cenovou politikou a tvorbou cien

1. tvorba ceny na základe nákladov

1. nemôže spĺňať požiadavky kladené na ceny v konkurenčných podmienkach
2. nákladová cena spravidla nepredstavuje predajnú cenu, prakticky predstavuje nákladovú cenu, spodný limit ceny, pod ktorý by výrobca nemal svoje výrobky vyrábať a realizovať
3. túto tvorbu cien využívajú podnikateľské subjekty s dominantným postavením na trhu

2. určenie ceny vzhľadom na konkurenciu (tzn. ponuku)

1. vychádza z cien konkurencie – správne stanovenie ceny vyžaduje sledovať ceny existujúcich i potenciálnych konkurentov – predstavujú horný limit pri tvorbe cien
2. pri cene ovplyvňujú dopyt:

1. rabaty (zľava zo všeobecnej platnej ceny – naturálne, vernostné,...)
2. dodacie podmienky (spôsob dodania tovaru)
3. platobné podmienky
4. financovanie odbytu (formou úveru, leasingu,...)

3. komunikačná činnosť

91. patrí sem:

3. propagácia – prostriedok komunikácie a vhodnej formy odovzdávania informácii, snaha odlíšiť svoj výrobok od iných
4. reklama – je činnosť, úlohou ktorej je na základe odovzdávaných informácii ekonomicky účinným spôsobom ovplyvňovať a riadiť poznávacie, realizačné a rozhodovacie procesy

- ide hlavne o cieľavedomé pôsobenie odosielateľa rekamy na jej príjemcu pomocou reklamných prostriedkov (medzinárodný kódex reklamy – 1937 Paríž)

- úlohy a zásady reklamy: (boli prijaté na Medzinárodnej konferencii reklamných pracovníkov v roku 1957)

1. spoločenská užitočnosť
2. konkrétnosť (zrozumiteľnosť obsahu reklamy)
3. pravdivosť (podané len pravdivé informácie)
4. uniformita (rozmanitosť výrazových prostriedkov)
5. opakovanosť (vo vhodných časových intervaloch)
6. komplexnosť (nemôže byť izolovaná)
7. vyváženosť (má byť úmerná množstvu ponúkaného tovaru)
8. hospodárnosť (firma zachováva zásadu hospodárnosti)

5. propagačná komunikácia – základnými médiami sú rozhlas, televízia, tlač

1. rozhlas – je často kulisou, spôsobuje, že vnímanie prezentovaných informácii nie je často pri plnej sústredenosti poslucháča, napriek tomu je účinná
2. televízia – účinné spojenie zvuku a pohyblivého obrazu, je vhodná pre zavádzanie nových výrobkov
3. tlač – noviny a časopisy poskytujú statickú virtuálnu dimenziu pre reklamu, denníky majú informatívny charakter, správy sú aktuálne
4. výstavy a veľtrhy – jedna z foriem na propagáciu výrobkov

4. distribučná činnosť – zaoberá sa obehom tovarov medzi podnikateľskými subjektmi

92. významnou úlohou distribúcie je vytváranie rovnováhy medzi ponukou a dopytom (koordinácia úloh)
93. plnenie úloh si vyžaduje realizovanie viacerých transformácii:

6. materiálne a fyzické
7. priestorové a časové
8. psychologické a obchodné

94. ďalšou úlohou distribúcie je organizačná (prispôsobovanie štruktúry dopytu so štruktúrou ponuky podľa kvantity a kvality)

5. vývoj a tvorba nových výrobkov – plán prieskumu trhu je východiskom aj pre vývoj a tvorbu nových výrobkov, kde vystupuje významný faktor (životnosť výrobku), tzn. odbyt výrobku na trhu

95. určitú úlohu má aj výber palety výrobkov – sortiment
96. sortiment = výber rôzneho tovaru, s ktorým podnik prichádza na trh
97. rozlišujeme:

1. úzky sortiment
2. široký sortiment
3. hĺbkový sortiment
4. plochý sortiment

98. diverzifikácia = rozšírenie existujúceho úzkeho sortimentu na široký
99. rozlišujeme:

1. horizontálnu diverzifikáciu – nový výrobok sa podstatne odlišuje od existujúceho, ale má s ním určitú vecnú súvislosť
2. vertikálnu diverzifikáciu – novú výrobok sa nachádza na predchádzajúcom alebo nasledujúcom stupni výroby
3. laterálnu diverzifikáciu – žiadna súvislosť s predchádzajúcim výrobkom

100. tvorba nových výrobkov
101. rešpektovanie zásad:

1. cieľavedomosť
2. kompletnosť
3. nepretržitosť
4. variantnosť (výber najvhodnejšieho variantu)
5. optimálnosť

102. tvorba nových výrobkov predstavuje systém vzájomne spätých procesov, fáz a etáp:

1. etapy: technicko-ekonomickej analýzy – formulácia problémov, analýza problémov, vypracovanie fariant riešení, výber optimálneho variantu riešenia
2. fázy: vedecko-výskumná práca, vývojové práce, projekčné práce, zavádzanie výroby
3. procesy: riešenie –

1. konštrukcie modelu nového výrobku
2. technológie výroby nového výrobku
3. organizácie výroby nového výrobku

103. potom nastupuje fáza zavádzania výroby, overovania, uplatňovania nových foriem a metód organizácie výroby
104. hlavným znakom nového výrobku by mala byť jeho efektívnosť
105. podnety, z ktorých vychádza nevyhnutnosť realizovať vývoj, prípadne inováciu výrobku sú: morálne zastaranie, nedostatočná kvalita, nízka spoľahlivosť, nedostatočná technická úroveň,...
106. životnosť výrobku v odbyte:

graf

107. výrobok prechádza fázou zavedenia, fázou ďalšieho rastu až do určitého vrcholu, po ktorom nasleduje nasýtenie a útlm odbytu

39. NÁKLADY, EFEKTÍVNOSŤ A RENTABILITA PODNIKU

náklady = peňažné vyjadrenie spotreby podnikových zdrojov na uskutočnenie výrobnej alebo inej činnosti podniku

zisk = veličina, ktorá vyjadruje výsledok podnikateľského snaženia: výnosy – náklady = zisk

108. rozlišujeme:

4. bilančný zisk (hrubý zisk): celkové výnosy – celkové náklady
5. upravený alebo redukovaný zisk: odpočítaním alebo pripočítaním vybraných finančných položiek (manká, škody,...)
6. čistý, disponibilný zisk – sa získa odpočítaním daní a poplatkov z bilančného zisku

efektívnosť = vyjadruje vzťah medzi výsledkami príslušnej činnosti, ktoré predstavujú vstupy a výstupmi, na ktoré sú použité potrebné prostriedky

rentabilita = ukazovateľ ziskovosti, vypočítava sa ako pomer zisku k nákladu (náklady, obrat, kapitál,...)

pojmy z teórie a klasifikácia nákladov

109. kritériom klasifikácie nákladov sú charakteristické znaky nákladov, ktoré dominujú v podniku v priebehu transformačného procesu
110. členenie nákladov podľa:

1. ekonomicko-účtovného hľadiska

1. explicitné (reálne vynaložené náklady, ich pohyb je zachytený v účtovníctve)
2. implicitné (vznikajú v súvislosti s využívaním vlastných zdrojov)

2. nákladových druhov/druhové členenie

1. materiálové náklady
2. odpisy
3. mzdy
4. využitie prác a služieb iných organizácii
5. ostatné náklady

3. ich vzťahu k výrobnému procesu/účelové členenie

1. náklady bezprostredne súvisiace s výrobným procesom (technologické náklady)
2. náklady na obsluhu a riadenie (nesúvisia priamo s výrobným procesom)

4. položiek kalkulácie/kalkulačné náklady

1. priamy – jednotkový materiál +
2. priame – jednotkové mzdy +
3. ostatné priame náklady =
4. = výrobná réžia + vlastné náklady výroby =
5. = správna réžia + vlastné náklady výkonu =
6. = priame odbytové náklady + náklady realizovaných výkonov =
7. = zisk = cena výkonu

5. podľa plánovaných a riadiacich rozhodnutí

1. kontrolovateľné náklady
2. nekontrolovateľné náklady

- náklady môžeme rozdeliť ešte na:        

1.  diferenčné
2.  utopené
3.  oportunitné
4.  programové manažérske
5.  prezieravé
6. hraničné

6. ich závislosti od objemu produkcie

1. pevné/fixné – ich výška sa pri zmene objemu produkcie nemení, rozlišujeme:

1. absolútne – ich celková výška sa za rovnaké obdobie nemení
2. relatívne fixné – nemenia sa iba v rámci určitého objemu produkcie, ak dosiahnu určitú hranicu, menia sa fixné náklady stupňovite, skokom

2. premenlivé/variabilné – ich výška sa mení, poznáme:

3. proporcionálne – vyvíjajú sa v takom istom pomere, ako sa mení objemu produkcie
4. neproporciálne – nevyvíjajú sa v takom istom pomere, rastú buď pomalšie alebo rýchlejšie, rozoznávame:

7. progresívne – rastú rýchlejšie ako objem produkcie
8. degresívne – vyvíjajú sa ako rastie objem produkcie
9. regresívne – vyvíjajú sa nepriamo úmerne vo vzťahu k objemu produkcie

RENTABILITA VÝKONOV A VYHODNOCOVANIE VÝROBY

111. úroveň rentability výkonov sa výrazne podieľa na rentabilite vloženého kapitálu a charakterizuje jeho primerané zhodnotenie
112. je potrebné nájsť vhodný metodický postup, ktorý umožní správne hodnotiť rentabilitu výkonov
113. jedným z možných postupov je analýza kritického bodu zisku, nazýva sa tiež prah zisku (dokumentuje niektoré základné vzťahy podnikovej činnosti, výšku tržieb, pri ktorých sa dosiahne kritický bod zisku, závisí od skladby nákladov v podniku)

41. KALKULÁCIA NÁKLADOV A ROZPOČET NÁKLADOV

kalkulácia nákladov

114. predstavuje činnosť, ktorou sa vypočítavajú alebo zisťujú náklady výrobkov, prác alebo služieb
115. rozhodujúce sú 3 prvky:

7. objekty kalkulácie nákladov
8. obsah kalkulácie nákladov
9. forma kalkulácie

116. delíme ju do niekoľkých skupín, ktoré spolu tvoria kalkulačnú sústavu:

1. z hľadiska času:

1. predbežné – zostavujú sa pred začatím výrobného procesu, patria sem:

1. plánované – vyjadrujú úroveň nákladov, ktoré má podnik dosiahnuť pri výrobe výrobku
2. operatívne – spresnené plánované náklady
3. prepočtové – zostavujú sa nepravidelne, podľa potreby
4. normové – delia sa na plánové a operatívne

2. výsledné – vypracúva sa po ukončení výroby výrobku, vyjadruje skutočnú výšku nákladov

2. z hľadiska štruktúry nákladov

1. priebežná kalkulácia
2. postupná kalkulácia

3. z hľadiska spôsobu zostavovania

1. kalkulácia úplných nákladov
2. kalkulácia variabilných nákladov (neúplná)

42. METÓDY KALKULÁCIE NÁKLADOV

117. výber metódy závisí od:

4. predmet kalkulácie – zahŕňa rozhodnutie, čo treba kalkulovať, či kalkulovať len hotové výrobky alebo aj polotovary vlastnej výroby, určenie za aké obdobie, resp. na aký objem produkcie má byť kalkulácia zostavená

- predmet kalkulácie ohraničuje:

1. kalkulačná jednotka – určitá merná jednotka výkonu podniku, na ktroú sa stanovujú náklady
2. kalkulované množstvo – predstavuje počet, hmotnosť výkonov podniku        

5. spôsobu pripočítania nákladov – cieľom je zistiť vlastné náklady na kalkulačnú jednotku, stanovujú sa buď priamo alebo nepriamo, poznáme 2 spôsoby:

1. kalkulácia delením – jednoduchá, s pomerovými číslami
2. kalkulácia prirážková – používa sa vtedy, keď výrobný program podniku predstavuje viac druhov nákladovo rôznorodých výkonov

118. priame náklady sa pripočítavajú priamo, nepriame pomocou určitej zvolenej základne:        

1. naturálna
2. peňažná

nepriame náklady                                nepriame náklady

% prirážky =                                        sadzba =

                        peňažná základňa                                naturálna základňa

43. FINANCOVANIE A INVESTOVANIE PODNIKU

119. objem majetku a jeho štruktúru charakterizujú aktíva v súvahe
120. kapitál podniku vyjadrujú finančné zdroje, ktoré tvoria pasíva súvahy
121. pri rozhodovaní o objeme a štruktúre majetku sa orientujeme:

6. investičný majetok – má dlhodobý charakter (> 1 rok) – NIM, goodwill, patenty, software, HIM, finančné investície…
7. obežný majetok – má krátkodobý charakter (< 1 rok) – zásoby, pohľadávky, cenné papiere, hotovosť,...

122. vklad vlastníka – základný a rozhodujúci zdroj podnikového kapitálu

123. podnik si volí formy financovania:

1. externé zdroje financovania – významným zdrojom je úver – je založený na princípe návratnosti, tzn. že dlžník (podnik) ich musí vrátiť veriteľovi

- rozdelenie úverov podľa dĺžky obdobie, na ktoré je úver poskytnutý:

1. dlhodobé úvery (4-6 rokov)

1. podnikové obligácie – vydávajú sa na 10-20 rokov, ale inflácia dobu splatnosti skracuje; je to cenný papier vyjadrujúci dlžnícky záväzok podniku (eminenta), ktorý ich vydal; podľa druhu investorov, ktorým sa obligácie ponúkajú rozoznávame:

1. súkromnú emisiu – predaj jednému investorovi
2. verejnú emisiu, poznáme viacero foriem:

1. podľa spôsobu ručenia eminenta
2. obligácie bez konkrétneho zabezpečenia emisie
3. obligácie zabezpečené konkrétnym majetkom, alebo zárukou štátu

1. podľa spôsobu stanovenia úrokového výnosu
2. podľa splácania obligácii

1. okrem týchto existujú aj osobitné typy obligácii:

1. konvertibilné – môžu sa vymeniť za iný cenný papier
2. obligácie s nulovým kupónom – úroky sa vyplácajú pri splatnosti obligácie
3. ziskové
4. obligácie s dvojitou menou
5. zamestnanecké

1. dlhodobé pôžičky na dlžný úpis – úverová forma, poskytuje sa na základe zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom na dobu splatnosti 15 rokov
2. osobitnou formou sú pôžičky v rámci revolvingového systému, poznáme tieto varianty:

1. priamy revolvingový systém
2. nepriamy revolvingový systém
3. revolvingový systém – dlžník neznáša ani transformačné ani úrokové riziko

2. dlhodobý bankový úver – je prakticky jedinou a obmedzenou možnosťou na získanie dlhodobých finančných zdrojov pre malé a stredné podniky

2. strednodobé úvery – poskytujú sa na obdobie 1-4 roky, najrozšírenejšie sú dodávateľské úvery
3. krátkodobé úvery – úvery do 1 roka, napr. obchodné úvery (prostriedky sa poskytujú v naturálnej forme)

124. podľa záruky sa uplatňujú úvery:

1. lombardný
2. eskontný
3. banková záruka
4. kontokorentný

125. ďalšie formy úverov:

1. faktoring – podnik, ktorý predal svoje výrobky alebo služby na obchodný úver, predá svoju pohľadávku ešte pred jej splatnosťou faktorovi (napr. banke), poznáme:

1. skrytý faktoring – dlžník nevie o predaji jeho záväzku veriteľom, faktorovi
2. otvorený faktoring

2. forfaiting – výrobca predá svoju pohľadávku v zahraničí forfaitérovi za cenu, ktorá je nižšia o odmenu forfaitérovi ako nominálna hodnota pohľadávky, výrobca tým získa peniaze ešte pres splatnosťou pohľadávky a zbaví sa rizika, že zákazník načas alebo vôbec nezaplatí, toto riziko preberá forfaitér
3. leasing – prenájom konkrétnych častí majetku zákazníkovi, ktorý ich používa za leasingový poplatok podľa zmluvne dohodnutých podmienok, členíme ho na:

1. operatívny
2. finančný – zmluvy s plnou alebo čiastočnou amortizáciou – nadobúdacej ceny

1. prínosy leasingu pre podnik – jednoduchšie ako získanie úveru, zvyšuje sa investičná pružnosť podniku

2. interné financovanie, napr.

1. financovanie zo zisku – vytvorený zdroj, ktorý je výsledkom rentabilnej podnikovej činnosti, je to tá časť zisku po zdanení, ktorá sa nepoužije na výplatu dividend alebo na tvorbu fondov zo zisku, označuje sa termínom nerozdelený zisk (zadržaný zisk)
2. financovanie odpisov – v peňažnej forme sa akumuluje kapitál, ktorý bol vložený do jednotlivých zložiek HIM a NIM, akumuluje sa vo výške odpisov, ktoré sa v danom období zahrnuli do nákladov
3. financovanie z iných interných zdrojov – rezervné fondy (povinné, dobrovoľné) – sú časťou vlastného kapitálu podniku, patrí sem aj kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej činnosti

finančná štruktúra podniku = podiel jednotlivých zdrojov financovania na celkových finančných zdrojoch podniku

kapitálová štruktúra podniku = je štruktúra dlhodobého kapitálu a je súčasťou finančnej štruktúry

126. rozhodovanie o finančnej štruktúre je ovplyvnené: cenou kapitálu a spôsobom zdaňovania príjmov, rizikom vzniku platobnej neschopnosti a likvidácie, mierou inflácie, možnosťou získať vlastný a cudzí kapitál

cena kapitálu (náklady kapitálu) = náklady, ktoré sa musia vynaložiť na získanie kapitálu

127. cenou vlastného kapitálu je výnos, cenou cudzieho kapitálu je úrok
128. vlastný kapitál je drahší ako cudzí
129. dôvody:

4. stupeň rizika
5. spôsob zdaňovania

optimálna finančná štruktúra = také zloženie kapitálu, pri ktorom sú náklady na jeho získanie minimálne

peňažne príjmy a výdavky = vyjadrujú čiastky, ktoré podnik v určitom období v peňažnej forme prijal alebo vydal

130. ide o skutočný pohyb peňazí, tzv. cash-flow

výnosy a náklady = vyjadrujú výkaz ZaS, zachytáva hospodársky výsledok podniku

131. prevádzkový hospodársky výsledok – rozdiel medzi prevádzkovými výnosmi a nákladmi
132. vo výkaze ZaS sa vykazuje aj hospodársky výsledok z finančných operácii
133. prevádzkový hospodársky výsledok + výsledok z finančných operácii znížený o daň z príjmu tvorí hospodársky výsledok z bežnej činnosti
134. mimoriadny hospodársky výsledok – rozdiel mimoriadnych výnosov a nákladov

zisk = rozdiel medzi výnosmi a nákladmi

finančné investície = predstavujú rozhodnutie majiteľa peňažných prostriedkov uložiť ich do cenných papierov, ktoré prinesú určitý výnos

teória portfólia = teória zameraná na optimálnu alokáciu podnikového kapitálu do rôznych investícii

štátny rozpočet – odčerpáva časť peňažných prostriedkov podniku formou príslušných daní a poplatkov

135. dane delíme na:

1. priame
2. nepriame

136. našu daňovú sústavu tvoria tieto druhy daní:

1. DPH
2. spotrebné dane
3. daň z príjmov FO a PO
4. cestná daň
5. daň z nehnuteľností
6. daň z dedičstva, darovania, prevodu a prechodu nehnuteľností
7. daň na ochranu životného prostredia

likvidita = schopnosť premeniť v procese reprodukcie jednotlivé zložky podnikového majetku na peňažné prostriedky v každom časovom limite

platobná schopnosť = vyjadruje schopnosť podniku uhradiť svoje záväzky v danej výške a v danom čase

rentabilita = výnosnosť vloženého kapitálu

stabilita = upevňuje rovnováhu medzi rentabilitou a likviditou

bilančná politika = vedomá činnosť (formálna a materiálna) zameraná na dosiahnutie stanovených finančno-politických alebo verejno-politických cieľov podniku, vykazovania jednotlivých položiek v ročnej účtovnej závierke

FINANČNÉ PLÁNOVANIE A ROZHODOVANIE

plánovanie = komplexný rozhodovací proces navrhovania, hodnotenia výberu cieľov podniku a prostriedkov k ich dosiahnutiu

finančné plánovanie = zahŕňa určenie finančných cieľov a nástrojov na ich zabezpečenie

rozhodovanie

1. o spôsobe financovania a investovania

1. o peňažnom hospodárení podniku

finančný plán = produkt finančného plánovania

137. základné znaky:

1. podnik zostavuje finančný plán pre svoju potrebu v záujme plnenia svojich cieľov
2. činnosť podniku je výrazne ovplyvňovaná stavom a zmenami na trhu

138. východiskom finančného plánovania je prieskum a prognóza vývoja trhu
139. z časového hľadiska delíme finančné plány na:

1. dlhodobé – vychádza z analýzy finančnej situácie podniku a z hospodárskych výsledkov, ich základom je plán peňažných tokov, na ktorý nadväzuje plánová súvaha a výkaz ZaS
2. krátkodobé – sú zamerané na konkretizáciu opatrení k zabezpečeniu dlhodobých finančných cieľov, zahŕňajú aj plány o krátkodobých aktívach a pasívach

rozpočty = sú nástrojom operatívneho riadenia v podniku

finančné rozhodovanie = proces výberu optimálneho variantu získavania a použitia peňazí a kapitálu podniku

140. môže byť:

1. dlhodobé (rozhodnutie o veľkosti, štruktúre majetku)
2. krátkodobé (rozhodnutie o veľkosti obežného majetku)

45. FINANČNÁ ANALÝZA

= spôsob vyjadrenia minulého, súčasného a budúceho vývoja finančného hospodárenia podniku

141. predmetom je finančná situácia podniku
142. možno ju rozdeliť na:

1. analýzu súhrnných výsledkov činnosti podniku
2. analýzu parciálnych výsledkov

143. k nosným otázkam finančnej analýzu patrí:

1. analýza likvidity (platobnej schopnosti) – je zameraná na posúdenie peňažnej schopnosti podniku uhrádzať záväzky
2. analýza finančnej štruktúry – zameraná na skúmanie a posúdenie finančných zdrojov podniku
3. analýza aktivity – skúmanie efektívnosti využitia majetku
4. analýza rentability- analýza pasív súvahy a predstavuje určitú syntézu predchádzajúcich 3 analýz
5. analýza trhovej hodnoty – uplatňuje pohľad na podnik pre subjekty, ktoré majú záujem o trhovú hodnotu podniku

144. základné účtovné výkazy:

1. súvaha – vyjadruje stav podnikového majetku (aktív), jeho štruktúru a finančné krytie majetku k určitému dátumu väčšinou k poslednému dňu účtovného roka
2. výkaz ZaS – vyjadruje objem podnikových výnosov, nákladov a hospodársky výsledok
3. výkaz o peňažných tokoch (cash-flow) – vyjadruje prírastok alebo úbytok peňažných prostriedkov za určité obdobie, výkaz cash-flow sa dá zostaviť:

1. priamym spôsobom – zachytáva jednotlivé druhy príjmov a výdavky
2. nepriamym spôsobom – vychádza zo zisku, možno zostaviť 2 výkazy:

1. bilanciu cash-flow
2. súhrnný cash-flow