Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Informatika

Klasifikácia systémov (klas_syst.doc)

Klasifikácia systémov

Existuje veľa kritérií klasifikácie systémov, napr.:

Podľa vzťahu k realite systémy delíme na:

1. hmotné
2. abstraktné

Kritériom pre rozlíšenie je, či prvky systému možeme fyzikálne určiť a merať. Abstraktné systémy sú výtvorom ľudského myslenia a majú štruktúru aj prvky abstraktného charakteru. Pri opise týchto systémov sa používa predovšetkým matematicko-logický aparát, ktorý slúži na všeobecné poznanie a vyjadrenie procesov a javov prebiehajúcich v systémoch.

Podľa vzťahu (interakcie) k okoliu na systémy:

1. uzavreté (absolútne izolované); nie je pre ne definované podstatné okolie, t.z. neexistuje žiadna vstupná ani výstupná väzba. Neexistuje nijaká výmena látok, energie, a informácií s okolím, nemá okolie. Túto izolovanosť väčšinou vymedzujeme len z hľadiska výmeny látkovej, energetickej, informačnej a pod., pretože systémy zo všetkých hľadísk absolútne izolované neexistujú.

2. relatívne izolované; pôsobia na svoje podstatné okolie a okolie na ne iba určitými málo početnými a presne definovanými väzbami výhradne prostredníctvom hraničných prvkov. Relatívne izolovaný systém má síce väzby s okolím, ale tieto väzby sú málo početné a nevplývajú významnejšie na jeho celkové správanie. Príkladom relatívne izolovaného systému môže byť akýkoľvek podnik. Jeho vstupné väzby sú presne definované (materiál, financie, pohľadávky, pracovníci, zmluvy s odberateľmi) a podľa nich sa riadi aktivita systému – podniku, t.j. jeho výstupy – výrobky, ktoré realizuje u zákazníka. Zabezpečenie výstupov sa realizuje prostredníctvom vnútorných väzieb v systéme.

3. otvorené; sú charakterizované tým, že majú definované podstatné okolie a medzi prvkami systému a prvkami okolia existuje mnoho nepresne (rámcivo, voľne) definovaných väzieb. Medzi systémom a okolím prebieha nepretržitá výmena hmotno-energetická i informačná. Je preň typická výmena informácií, energie a látok s okolím. Príkladom takéhoto systému môže byť ľudský organizmus, ktorý má veľmi mnoho väzieb s okolím, ktoré nie sme schopní vždy jednoznačne definovať.

Podľa pôvodu vzniku na systémy:

1. umelé
2. prirodzené

Prirodzené systémy vznikajú samovoľne v prírode, existujú objektívne a nezávisle od vôle človeka, v určitej miere činnosť týchto systémov môže ovplyvňovať poznaním a ovládaním objektívnych zákonov, ktoré v týchto systémoch pôsobia, zatiaľ čo systémy umelé (antropomorfné) sú cieľavedome vytvárané človekom, ktorý navrhol ich štruktúru, princípy ich správania a fungovania, pre zabezpečenie jeho existencie a uspokojovanie jeho potrieb.

Podľa spôsobu správania na systémy:

1. deterministické
2. stochastické

Systémy deterministické majú správanie sa jednoznačne určené vopred ich stavom a podnetmi (funkčná závislosť výstupov na stavoch vstupov). Pri stochastických (pravdepodobnostných) systémoch nie sme schopní jednoznačne určiť závislosť stavu výstupu od stavov vstupu, pretože majú viac variantov správania sa. Ich správanie môže mať pri tom istom stave a tých istých podmienkach viac variantov, a to každý s určitou pravdepodobnosťou.

1. s cieľovým správaním
2. bez cieľového správania
3. s náhodným správaním
4. sekvenčným

Systémy s cieľovým správaním reagujú na podnety tak, aby ich činnosť viedla k dosiahnutiu vopred definovaného želateľného stavu. Systémy bez cieľového správania nemajú stanovený cieľový stav. Pri systémoch s náhodným správaním možno určiť stavy výstupu len štatisticky, so zvyšujúcim sa počtom pozorovaných stavov správania systému sa zvyšuje pravdepodobnosť predpovede stavov výstupov v závislosti od stavov vstupov. Pri systémoch so sekvenčným správaním sa vyskytujú rôzne reakcie, ktoré vyplývajú z rôznych, ale presne definovaných podnetov.

1. adaptabilné
2. neadaptabilné

Adaptabilita systému je vlastnosť, ktorá systému umožňuje reagovať na zmenu vnútorných stavov systému i na zmeny stavov okolia tak, aby to pre systém bolo užitočné. Systém je adaptabilný len vtedy, ak jeho správanie zachováva podstatné premenné v rozsahu stanoveného intervalu.

Podľa správania v čase na systémy:

1. statické
2. dynamické

Systémy statické sa nemenia v čase, t.j. ich štruktúra, správanie a fungovanie sa nemení v čase alebo iba v rámci určitého malého intervalu. V dynamických systémoch, medzi vstupom a reakciou na vstup, spravidla existuje určité časové oneskorenie, ktoré sa nazýva doba rakcie, systémy menia svoj stav v čase a nastávajú v nich rozličné udalosti. Dynamické správanie sa systémov v čase má dvojaký charakter:

1. nespojitý (diskrétny), keď sa stav systému mení nespojito, (skokom)
2. spojitý, keď sa stav systému mení spojito (plynule)

Podľa obsahu na systémy:

1. informačné
2. organizačné a iné

Informačné systémy zabezpečujú hospodárny prísun informácií pre riadiace subjekty, za účelom ľahšieho rozhodovania a zvýšenia úrovne riadenia. Organizačné systémy definujú štruktúry podnikov, organizácií a pod.; kompetencie jednotlivých funkcií, riadiace a informačné pravidlá, práva a povinnosti pracovníkov atď.