zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Psychológia

 

prednášky (prednasky.doc)

Štát, jeho znaky a funkcie

 

Štát

- je to hierarchicky usporiadaný suverénny mocenskoriadiaci systém, ktorý sa skladá z ľudí (úradníkov), inštitúcií (orgánov), ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť

- je to verejnoprávna korporácia (združenie osôb istého priestoru, ktoré tvorí ucelený celok)

- je to mocenský neosobný systém, ktorý zabezpečuje správu spoločnosti

 

Znaky štátu

1) Štátna moc – istá spôsobilosť ovládať správanie iných

                      - druh verejnej moci, ktorý vzniká vznikom štátu

                      - štát vykonáva moc na danom území prostredníctvom štátnych orgánov a

                         štátnych organizácií

2) Suverenita štátu – predstavuje zvrchovanosť nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci vnútri i mimo štátu. Suverenita sa spája s neobmedzenou mocou rozhodovacou činnosťou panovníka je to nedemokratický prístup. Najmodernejší prístup, aby štátna moc bola limitovaná platným právom.

  1. vnútorná suverenita štátu
  2. vonkajšia suverenita štátu – žiadny iný štát nezasahuje do štátu

3) Územná organizácia obyvateľstva – štát uplatňuje moc voči obyvateľom určitého, presne

                                                               vymedzeného – štátneho územia. Je to časť zemského

                                                               povrchu, ktorá zahŕňa:

  1. suchozemský povrch vnútri štátnych hraníc
  2. vnútorné vody
  3. pobrežné vody
  4. priestor pod aj nad suchozemskou a vodnou časťou štátneho územia

4) Štátne občianstvo – osoby, ktoré sa trvale nachádzajú na území štátu, tvoria jeho obyvateľ-

                                    stvo

                                 - tí, ktorí sú v právnom zväzku so štátom, sú občanmi štátu

                                 - občan je politický subjekt, pretože má politické práva (najmä volebné

                                    právo), ktorými vytvára moc

 

Funkcie štátu

Poznáme dve základné funkcie štátu:

  1. funkcia zabezpečenia reprodukcie mocenských štruktúr – táto funkcia sa realizuje rôznymi formami – mocensky, ideologicky, ekonomicky, a to voči subjektom, ktoré pôsobia vnútri štátu i mimo neho
  2. funkcia verejnej moci – tiež sa uskutočňuje rôznymi formami – mocensky, ekonomicky, ekologicky, prostredníctvom štátnej správy, sociálnou, vzdelávacou a kultúrnou činnosťou, ako aj činnosťou v oblasti zdravotníctva

- je dominantná v demokratickom štáte

 

 

 

Systém štátnych orgánov a inštitúcií

 

- množina orgánov, inštitúcií a úradníkov, metódy a formy ich činností, ich vzájomné vzťahy, ako aj vzťahy systému štátnych orgánov a inštitúcií k spoločenskému systému, ktorý je schopný aj pomocou donútenia alebo násilia zabezpečiť efektívne uskutočňovanie úloh štátu voči spoločnosti, ktorú štát riadi, ako aj úloh voči iným štátom

- tento systém potrebuje mať personálnu i materiálnu zábezpeku

- personálnu zábezpeku tvorí osobitná kategória ľudí, ktorá sa profesionálne zaoberá uskutočňovaním štátnopolitickej riadiacej činnosti

- materiálnu zábezpeku tvorí osobitná kategória spoločenských inštitúcií – štátnych orgánov

Štátne orgány – sú základnou a rozhodujúcou zložkou štátneho aparátu

                       - sú reprezentantmi, nositeľmi a vykonávateľmi zákonodárnej, výkonnej a

                          súdnej moci štátu

                       - disponujú právomocou, t. j. spôsobilosťou vydávať (vykonývať) právne akty,

                          ktoré môžu v demokratickom právnom štáte vykonávať len v rozsahu, ktorý

                          im zaručuje ústava a zákony

                       - delenie štátnych orgánov: ŠO zákonodárnej moci – NRSR

                                                                   ŠO výkonnej moci – prezident SR, vláda SR

                                                                   ŠO súdnej moci – Ústavný súd SR, Najvyšší súd

                                                                                                 SR, súdy

                                                                   osobitné miesto patrí aj orgánom kontroly

Systém štátnych orgánov a inštitúcií tvoria:

- zákonodarné orgány (parlament, miestne zastupiteľstvá)

- orgány štátnej správy (vláda, ministerstvá)

- súdy, prokuratúra, armáda, polícia

- štátne inštitúcie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Forma štátu

 

vnútorná=miera demokratickosti štátu vonkajšia= uskutočnovanie štátnej moci,

- spôsob organizácie štátnej moci, jej vzťah k obyvateľstvu a spôsoby jej inštitucionalizácie

(t. j. vytvárania štátnych orgánov)

- formu štátu určuje: - miera účasti obyvateľstva na štátnej moci

                                - sústava najvyšších štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy

                                - vzťah medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami

                                - vzťah medzi štátnymi orgánmi, ktoré majú celoštátnu územnú pôsob-

                                  nosť, a štátnymi orgánmi s miestnou pôsobnosťou

- forma štátu závisí predovšetkým od:

  1. politickej štruktúry spoločnosti a foriem politického súperenia
  2. kultúrneho systému spoločnosti, jej hodnôt, tradícií, vzdelanosti obyvateľstva
  3. medzinárodnej situácie a geopolitických podmienok
  4. prírodného prostredia, hustoty osídlenia

- umožňuje charakterizovať štát

- má 3 zložky: 1) FORMA VLÁDY

                       2) ŠTÁTNE ZRIADENIE centralizovaný, decentr

                       3) ŠTÁTNY REŽIM demok, nedemok

 

1) Forma vlády – sústava štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy, závisí od vzťahu obyv. a štátnej moci

                             a) podľa miery účasti občanov na štátnej moci poznáme:

                                 - demokratické formy vlády - voľby

                                 - nedemokratické formy vlády

podľa spôsobu účasti obyvateľstva na štátnej moci môžeme formy vlády rozdeliť na : priama demokracia: referendum-obliogatórne,fakultatívne,ratifikačné,vládne,ľudové/plebiscit nepriama demok: v ktorej sa občania sprostredkovane zúčastňujú na mocenskom rozhodovaní prostredníctvom zvolených zástupcov

                             b) podľa systému najvyšších štátnych orgánov poznáme:

                                 - monarchie –absolutistická,stavovská,parlamentná,konštitučná

hlavou štátu je panovník

                                                     - konštitučné – panovník má len reprezentačnú funkciu

                                                     - dedičné – trón sa dedí, monarcha má významnejšie

                                                                        postavenie i právomoci

                                 - republiky – tradičná ústavno-právny forma

                                                    - hlavou štátu je orgán volený na určité časovo obmedzené

                                                       obdobie

                                                    - parlamentná – „nadradené“ postavenie parlamentu

                                                                           - je rozhodujúcim subjektom

                                                    - prezidentská – hlavou štátu je prezident

                                 - diktatúra – vláda jednotlivca alebo menšiny, väčšiny

 

2) Štátne zriadenie – vzťahy štátu ako celku k jeho nižším územným jednotkám

                                a) unitárny štát – jednotný štát, má 1ústavu a 1 sústavu najvyšších

                                                             orgánov

                                                          - centralizovaný štát – ústredná vláda zasahuje do právo-

                                                                                               mocí nižších jednotiek

                                                          - decentralizovaný štát – územné jednotky sú formálne,

                                                                                                  ekonomicky, právne samostatné

                                b) zložený štát – sústava minimálne 2 štátov, ktoré sú zjednotené v spolo-

                                                           čnom zväzku

                                                        - federácia – skladá sa z 2 a viacerých štátov

                                                        - reálna únia – 1 panovník, spoločná správa obrany, zahra-

                                                                                ničných vecí a financií

                                                        - moderná únia – kolonizované štáty

                                c) zväzky štátov – konfederácia - medzinárodné nadštátne spojenie rovno-

                                                                                     právnych štátov

                                                           - regionálne zväzky štátov – napr. EÚ

3) Štátny režim – demokratické štáty – štát si ctí občana, správa sa k nemu na základe práva

                                                                (právny štát – napr. SR)

                          - nedemokratické štáty – štát zasahuje do postavenia občana nie vždy na

                                                                    na základe právneho dôvodu

   - kritériom je správanie sa štátu voči občanom

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Forma vlády

 

– sústava štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy

a) podľa miery účasti občanov na štátnej moci poznáme:

                                 - demokratické formy vlády

                                 - nedemokratické formy vlády

b) podľa systému najvyšších štátnych orgánov poznáme:

                                 - monarchie – hlavou štátu je panovník

                                                     - konštitučné – panovník má len reprezentačnú funkciu

                                                     - dedičné – trón sa dedí, monarcha má významnejšie

                                                                        postavenie i právomoci

                                 - republiky – tradičná ústavno-právny forma

                                                    - hlavou štátu je orgán volený na určité časovo obmedzené

                                                       obdobie

                                                    - parlamentná – „nadradené“ postavenie parlamentu

                                                                           - je rozhodujúcim subjektom

                                                    - prezidentská – hlavou štátu je prezident

                                 - diktatúra – vláda jednotlivca alebo menšiny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Deľba moci

 

Usporiadanie najvyšších orgánov v demokratickej forme vlády môže byť dvojaké. Môže ísť o

  1. systém deľby moci
  2. parlamentarizmus

 

Systém deľby moci - teória deľby moci spočíva na zásade aby sa pluralita spoločenského riadenia odrazila aj v štátnom riadení spoločnosti. Vyžaduje aby sa št. orgány usporiadali do systému bez dominancie ktoréhokoľvek z nich.

- najaktuálnejším problémom v súvislosti so štátom je, ako zabrániť koncentrácii moci a ako zabezpečiť jej účinnejšiu kontrolu

- Teóriu deľby moci prepracovali do ústavy USA Jefferson, Madison,Hamilton, Adams =1787 TDM je založená na zásadách:

  1. na zásade oddelenosti, nezávislosti a samostatnosti moci –dosahuje sa tým, že moc vykonávajú osobitné, od seba oddelené orgány zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci, ktoré nie sú vo vzájomnej subordinácii, nie sú navzájom politicky zodpovedné ani podriadené
  2. na zásade ich rovnováhy a vzájomnej kontroly, ktorú zabezpečuje systém ich vzájomných bŕzd

 

Štátna moc sa diferencuje na 3 zložky:

  1. zákonodarná moc – prijíma všetky pravidlá správania sa (parlament)
  2. výkonná moc – realizuje akty zákonodarnej moci (vláda)
  3. súdna moc – ochrana práva

zákonodárnna má tieto brzdy: právo skúmať a kontrolovať ako výkonná moc realizuje zákony, právo určovať hranice obsah formy a prostriedky činnosti výkonných a súdnych orgánov , vyšetrovacími a kontrolnými právomocami voči výkonnej moci výkonná má tieto brzdy: právo veta voči zákonodárnym orgánom, právo miosti a amnestie, právo vymenovať sudcov z povolania súdna má tieto brzdy: právomoc súdov preskúmať súlad zákonov s ústavou-ústavné súdnictvo, právomoc preskúmať a rušiť platnosť, správnosť voľby členov zákonodárnych orgánov –volebné súdnictvo, právomocpreskúmať a rozhodovať o zákonitosti rozhodnutí správnych orgánov-správne súdnictvo  

 

Parlamentarizmus

- je prekonanie nezávislosti výkonnej moci a zákonodarnej moci

Základné znaky parlamentarizmu sú:

  1. kreačná závislosť výkonnej moci od zákonodarnej moci
  2. politická zodpovednosť vlády parlamentu
  3. v prípade, ak sa v parlamente nepodarí vytvoriť väčšinu a vytvoriť novú vládu, parlamentný systém predpokladá riešenie situácie rozpustením parlamentu, vypísaním nových volieb alebo vytvorením menšinovej vlády či vlády odborníkov („úradníckej vlády“)

 

 

 

 

 

 

 

 

Územnoorganizačná štruktúra štátu

 

- rozumieme ňou územnú organizáciu štátu a systém vzťahov medzi celkom štátu a jeho časťami. Systém vzťahov medzi štátom ako celkom a jeho územnými časťami predstavuje najmä: a) spôsob vymedzenia kompetencií najvyšších orgánov štátu a orgánov častí štátu

           b) spôsob podriadenosti častí štátu a stupeň ich samostatnosti

           c) spôsob tvorenia orgánov častí štátu a ich vzťah k miestnemu obyvateľstvu

           d) právne postavenie územných častí štátu

Z hľadiska územnoorganizačnej štruktúry delíme štáty na:

                                1) unitárny štát – jednotný štát, má 1ústavu a 1 sústavu najvyšších

                                                             orgánov

                                                          - centralizovaný štát – ústredná vláda zasahuje do právo-

                                                                                               mocí nižších jednotiek. Ústredné štátne orgány zasahujú do celej právomoci a kompetencie miestnych orgánov štátu Miestne orgány nikdy nerozhodujú s konečnou platnosťou

                                                          - decentralizovaný štát – územné jednotky sú formálne,

                                                                                                  ekonomicky, právne samostatné, nie sú medzi nimi vzťahy podriadenosti

                                2) zložený štát – sústava minimálne 2 štátov, ktoré sú zjednotené v spolo-

                                                           čnom zväzku

                                                        - federácia – skladá sa z 2 a viacerých štátov, štáty spojené na základe zmluvy

                                                        - reálna únia – 1 panovník, spoločná správa obrany, zahra-

                                                                                ničných vecí a financií

                                                        - moderná únia – kolonizované štáty, vznikli v čase rozpadu koloniálnej sústavy

                                3) zväzky štátov – konfederácia - medzinárodné nadštátne spojenie rovno-

                                                                                     právnych štátov

                                                           - regionálne zväzky štátov – napr. EÚ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Právo a jeho základné pramene

 

Právo

- je to súhrn predpisov, ktoré regulujú spoločenské spolužitie

- je to mnohoznačný pojem, v súčasnej dobe chápeme ako systém právnych noriem

 1) prirodzenoprávny prístup – právo pochádza z vyšších hodnôt – Boží zákon, ktorý by mali

                                                  ľudia dodržiavať

 2) pozitívnoprávny prístup – pozornosť na právo, ktoré vytvorili ľudia

                                            - je vynucované

 3) sociologický – právo ako spoločenský jav, ktorý usmerňuje život spoločnosti

- pochádza z Ríma    Rimania: Kde je spoločnosť tam je aj právo.

- je predpokladom a podmienkou integrity spoločnosti

- je ochrancom hodnôt: a) ľudský život

                                     b) sloboda

                                     c) rovnosť

                                     d) slušnosť

                                     e) zdravie

- neochraňuje všetky hodnoty – existujú aj iné systémy na ochranu hodnôt – neprávne normatívne systémy: morálka, náboženstvo

- u práva poznáme 3 znaky, ktoré ho odlišujú od neprávnych normatívnych systémov:

1) FORMA – je štátom uznaná a stanovená

                    - je jednotná a umožňuje nám poznať právo

2) ŠTÁTNE DONÚTENIE – právo je systém noriem, ktoré sú štátom vynutiteľné

                                             - aplikuje sa ak subjekt koná protiprávne

                                             - prejavuje sa formou vynútenia povinnosti

3) RELATÍVNY MONIZMUS – v 1 štáte platí 1 právo

                                                    - existuje fenomén európskeho práva – na pôde európskych

                                                       inštitúcií sa tvoria nariadenia, záväzné pre všetky štáty EÚ

                                                       - RELATIVITA

- pre právny systém je kľúčové zachovávanie hodnoty rovnosti, z pohľadu práva ide o rovnoprávnosť – každý má tie isté práva a povinnosti bez ohľadu na farbu pleti, jazyk, vierovyznanie

- spravodlivosť – každému treba dať podľa zásluh to, čo mu patrí v dobrom i zlom

 

Pramene práva = zdroje poznania práva

- zdroje, v ktorých právo nachádzame, z ktorých právo poznáme

1) Materiálne pramene práva – súhrn podmienok spoločenských, ekonomických, prírodných,

                                                  ekologických, z ktorých vychádza tvorba práva a ktoré nachá-

                                                  dzajú vyjadrenie vo formálnych prameňoch práva

2) Formálne pramene práva – konkrétne formy práva, v ktorých právo nachádzame

                                             - napr. zákon, ústava a pod.

                                             - delia sa: a) právna obyčaj

                                                              b) normatívne právne akty

                                                              c) precedensy

                                                              d) normatívne zmluvy

PRÁVNA OBYČAJ – pravidlo správania, ktoré sa dlhodobým používaním ustálilo a ktoré

                                    štát používa ako právnu normu

                                 - až do roku 1950 hlavným prameňom práva na území SR

                                 - jedným zo základných znakov je jej nepísaná forma

                                 - dlhodobé a reálne zachovávanie

                                 - určitosť obsahu

                                 - všeobecná záväznosť

                                 - je teda súhrnom pravidiel správania sa, ktorý je dostatočne určitý,

                                     dlhodobo dodržiavaný a uznávaný vo všeobecnej záväznosti

NORMATÍVNE PRÁVNE AKTY (všeobecne záväzné právne predpisy)

- sú prijaté NR

- majú písomné formu

- sú všeobecne záväzné

- sú vynutiteľné

- delíme ich podľa právnej sily na:

a) ústava a ústavné zákony – má zásadný význam

                                           - je prijatá zastupiteľským zborom

                                           - základný zákon štátu

                                           - ústavné zákony ju dopĺňajú, menia

b) zákony – prijímané v zastupiteľskom zbore

                - priznávajú právo a určujú povinnosti

                - najpoužívanejším prameňom práva

a + b = PRIMÁRNE PRÁVNE AKTY (sú prijímané zastupiteľským zborom)

c) nariadenia vlády – slúžia na vykonávanie zákonov

                                - rozlišujeme: - všeobecné nariadenia vlády – vláda disponuje generálnou

                                                                                                          právomocou vykonávať

                                                                                                          zákony (Zákonník práce)

                                                       - aproximačné nariadenia vlády – slúžia prioritne na vyko-

                                                                                                              návanie právnych aktov

                                                                                                              EÚ a Európskych spolo-

                                                                                                              čenstiev

d) vyhlášky, výnosy a opatrenie ústredných orgánov štátnej správy

    - slúžia na vykonávanie konkrétnych zákonov

    - môžu byť vydané iba na základe zákonného splnomocnenia

    - schvaľuje ich len 1 minister, preto sú najnižšie postavené

c + d = ODVODENÉ PRÁVNE AKTY (svoj vznik a existenciu odvodzujú od primárnych)

PRECEDENSY – rozhodnutia súdov a iných štátnych orgánov v konkrétnom prípade, ktoré

                             riešia právom neupravený prípad

                          - právo vzniká medzi členmi spoločnosti

                          - časť týchto rozhodnutí nadobúda všeobecnú záväznosť aj pre ďalšie riešené

                             sporné prípady

                          - vypĺňajú medzery v práve

                          - sú vlastné pre anglosaský právny systém

                          - z formálno-právneho hľadiska v SR nie je precedens prameňom práva,

                             avšak je faktickým prameňom práva – DE FACTO

NORMATÍVNA ZMLUVA – obojstranný prejav vôle, ktorý autoritatívne upravuje práva a

                                                 povinnosti zúčastnených subjektov (napr. kolektívna zmluva v

                                                 pracovnom práve)

 

 

 

 

 

 

 

Právne normy a špecifické znaky

 

Právne normy

- všeobecne záväzné pravidlá správania sa ľudí v spoločenských vzťahoch

- vzťahujú sa na všetkých členov určitej spoločnosti

- zaväzujú jednotlivcov        a ostatné subjekty v spoločnosti, pričom upravujú všetky rozhodujúce spoločenské vzťahy v danej spoločnosti

 

Špecifické znaky právnej normy

1) sú vydané v štátom uznanej forme – normatívne právne akty rôzneho druhu: zákony, naria-

                                                              denia vlády, vyhlášky, iné akty

                                                           - v anglo-americkom práve – judikátne a správne prece-

                                                              densy

                                                           - uverejňujú sa v Zbierke zákonov SR

                                                           - každú normu musí uznať štátny orgán s potrebnou

                                                              právomocou

2) záväznosť – vyplýva z platnosti právnych noriem

3) normatívnosť – úlohou štátneho donútenia je chrániť jednotlivca i spoločnosť pred porušo-

                             vaním práva a jeho dôsledkami

                          - za porušenie môže byť udelená sankcia:

                             a) súkromno-právna – napr. reparačná – náhrada škody

                                                                          reštitučná – uvedenie veci do pôvodného stavu

                                                                          zadosťučinenie – publikovať ospravedlnenie

                             b) verejnoprávna – v trestnom, správnom, finančnom práve

                                                         - ukladanie trestov alebo rôznych ochranných opatrení

                                                         - napr. ochranné, liečenie, výchova

4) všeobecnosť – znamená, že norma sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neur-

                           čitého počtu; právna norma nie je adresovaná konkrétnemu subjektu, ale

                           neobmedzenému počtu subjektov

5) vynutiteľnosť – zachovanie právnych noriem je vynutiteľné štátnou mocou

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Štruktúra právnej normy

 

Právna norma podľa tradičných trichotonomických predstáv je zložená z troch častí

- jej vnútorné usporiadanie, vzájomná súvislosť jej súčastí

1) hypotéza – označujeme ňou podmienky a predpoklady, za akých sa má používať pravidlo

                       správania obsiahnuté v dispozícii     podmienky za ktorých musí povinnostný subjekt slniť právnu povinnosť alebo uskutočniť subjektívne právo.

2) dispozícia – určuje pravidlo správania, vymedzuje oprávnenia a povinnosti účastníkov

                        právneho vzťahu, je jadrom právnej normy

3) sankcia – ustanovuje následky spojené s nedodržaním pravidla správania, ktoré je obsia-

                    hnuté v dispozícii

                 - každé právne odvetvie má svoje typické sankcie, aj keď niektoré z nich sa môžu

                    vyskytovať aj vo viacerých právnych odvetviach

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Druhy právnych noriem

 

- hierarchický systém

 

1) podľa orgánu, ktorý ich prijíma

  1. primárne – prijímajú ich orgány štátnej moci s uznášacou právomocou (NRSR) s ústavodárnou a zákonodárnou a môžu ich prijímať aj samosprávne orgány
  2. sekundárne – prijímajú ich štátne orgány s výkonnou právomocou (vláda, ministerstvá,

                                 iné orgány štátnej správy) nariadenia samosprávnych orgánov podmienkou prijatia musí byť vydaná v súlade a v medziach zákonov

 

2) podľa vzťahu k iným právnym normám

  1. odkazujúce – odkazujú na platný a určitý normatívny právny akt
  2. blanketové – odkazujú na normy, ktoré zatiaľ neboli prijaté

 

3) podľa formulovania dispozície

  1. prikazujúce – normatívne, formulujú striktne povinnosť niečo vykonať, dať a pod.
  2. zakazujúce – rovnako normatívne, vyjadrujú zákaz výkonu určitej činnosti
  3. dovoľujúce – permisívne, sú opakom normatívnych,  formulujú dovolený spôsob konania

 

Právna norma vyššej právnej sily určuje obsah normy nižšej právnej sily.

Podmienka vydania sekundárnej normy – vydaná v súlade a v medziach zákona.

 

4) podľa stupňa viazanosti subjektov právneho vzťahu

  a) kogentné – striktné normy, ustanovujú model správania, ktorý nemožno meniť prejavom

                          vôle subjektu právnych vzťahov

                       - bezpodmienečne zaväzujú účastníkov právnych vzťahov a ich pôsobenie ne-

                          možno v žiadnom prípade vylúčiť dohodou

  b) dispozitívne – sú typické pre záväzkovú časť súkromno-právnych odvetví

                             - existencia je prejavom priority zmluvnosti

                             - od ustanovení týchto noriem sa môžu účastníci právnych vzťahov

                                odchýliť

                variant správania ktorý subjekty práva môžu alebo nemusia použiť

 

5) podľa stupňa všeobecnej úpravy predmetu právnej normy

   a)generálne – sú normy abstraktné a zovšeobecňujúce

                         - obsahujú širokú úpravu práv a povinností pre dané odvetvie práva, napr.

                            Občiansky zákonník

b)špeciálne – vo vzťahu ku generálnym normám predstavujú konkretizáciu úpravy

                            právnych vzťahov

- pre vzájomný vzťah týchto noriem platí, že prioritne sa aplikujú špeciálne normy

  a generálne sa používajú podporne

- generálne – majú dlhšiu životnosť

- špeciálne – bývajú predmetom častých zmien

 

 

 

 

 

Platnosť a pôsobnosť právnych noriem

 

Platnosť právnych noriem

Formálna platnosť – právna norma je platná, ak sa dodržali pri jej prijatí všetky obsahové

                                 a formálne náležitosti ustanovené pre príslušný právny predpis

  1. prijať ju môže príslušný orgán
  2. prijatá ustanoveným spôsobom
  3. ustanoveným spôsobom vyhlásená

Materiálna platnosť – sa odvodzuje od praktickej aplikácie právnej normy

                                - predpokladom materiálnej platnosti je EFEKTÍVNOSŤ PN

                                - právna norma, ktorá sa nepoužíva v právnom vzťahu sa postupne stáva

                                  normou obsolétnou

 

Pôsobnosť právnych noriem

- vymedzenie rozsahu, v akom sa príslušný právny predpis môže použiť pre konkrétne

  prípady z hľadiska osobného, vecného, časového a teritoriálneho

1) osobná pôsobnosť – vymedzuje okruh subjektov, na ktorý sa právna norma vzťahuje

                                 - napr. na všetkých občanov SR

                                             na osoby, ktoré dosiahli určitý vek

                                             na cudzincov

                                             na všetky osoby zdržujúce sa v danej chvíli na území SR

                                 - vylučuje ju: imunita – ktorá určuje, na ktoré osoby sa právna norma

                                                                        nevzťahuje, viaže sa iba na niektoré odvetvia

                                                                        práva, najmä trestné

                                                                      - rozlišujeme:

                                                                         a) poslaneckú imunitu – kedy poslanca možno

                                                                                     trestne stíhať iba po predchádzajúcom

                                                                                     súhlase zastupiteľského zboru

                                                                         b) diplomatickú imunitu – vzťahuje sa na

                                                                                     diplomatov a ďalší okruh subjektov medzinárodného práva, ktorých napr: nemožno trestne stíhať

2) miestna pôsobnosť – určenie priestoru, na ktorý sa dané právne vzťahy upravujú príslušnou

                                     právnou normou

                                   - delíme na: a) právne normy s celoštátnou pôsobnosťou

                                                                - primárne akty

                                                                - odvodené akty

                                                        b) právne normy s obmedzenou miestnou pôsobnosťou

                                                                – nariadenia obcí a miest

3) časová pôsobnosť – znamená vymedzenie časového úseku, na ktorom sa právnou normou

                                    spravujú právne vzťahy

 

Rozlišujeme PLATNOSŤ a ÚČINNOSŤ právnej normy:

PLATNOSŤ – vzniká publikáciou právnej normy

ÚČINNOSŤ – viazaná na uplynutie určitej lehoty alebo na konkrétne ustanovený okamih

                     - je okamihom právnej záväznosti právnej normy a najčastejšie býva uvedená

                       v záverečných ustanoveniach právneho aktu

                     - pokiaľ nie je stanovený dátum účinnosti nadobúda právna norma účinnosť

                       uplynutím 15. dňa od jej publikácie, najskôr však dňom vyhlásenia

- doba medzi platnosťou a účinnosťou sa nazýva legisvakančná lehota a slúži na oboznámenie sa s právnou normou

 

Spätná účinnosť právnej normy (retroaktivita)

- právna istota občanov vyžaduje, aby právne normy prioritne pôsobili do budúcnosti

- v právnom štáte je skôr výnimkou, je príznačná pre trestné právo, kedy sa pre páchateľa použije miernejšia právna úprava

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Vertikálna hierarchia normatívnych aktov a ich charakteristika

 

Ústava, Ústavné zákony, Výsledky pref.so silou ústavného zákona občania voliči SR, medzinár.zmluvy so silou vyššou ako zákon NRSR, zákonyNRSR, výsledky ref.so silou zákona občania voliči SR, nariadenia vlády vláda SR, vyhlášky opatrenia výnosy ministerstvá ostat.ústredné orgány št. správy, všeob. záväzné samosprávne nariadenia obecné a mestské zastupitelstva, výsl. Miestneho ref. So silou všeob. záväzného samosprávneho nariadenia obyvatelia obce mestá , všeob.záväzné správne nariadenia obecné a mestské zastupitelstvá a miestne orgány št. správy

-ústavu a ústavné zákony u nás prijíma parlament trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

 

Normatívne právne akty

- všeobecne záväzné právne predpisy

- sú prijaté NR

- majú písomné formu

- sú všeobecne záväzné

- sú vynutiteľné

 

Členenie normatívnych právnych aktov

- delíme ich podľa právnej sily na:

a) ústava a ústavné zákony – má zásadný význam

                                           - je prijatá zastupiteľským zborom

                                           - základný zákon štátu

                                           - ústavné zákony ju dopĺňajú, menia

b) zákony – prijímané v zastupiteľskom zbore

                - priznávajú právo a určujú povinnosti

                - najpoužívanejším prameňom práva

a + b = PRIMÁRNE PRÁVNE AKTY (sú prijímané zastupiteľským zborom)

c) nariadenia vlády – slúžia na vykonávanie zákonov

                                - rozlišujeme: - všeobecné nariadenia vlády – vláda disponuje generálnou

                                                                                                          právomocou vykonávať

                                                                                                          zákony (Zákonník práce)

                                                       - aproximačné nariadenia vlády – slúžia prioritne na vyko-

                                                                                                              návanie právnych aktov

                                                                                                              EÚ a Európskych spolo-

                                                                                                              čenstiev

d) vyhlášky, výnosy a opatrenie ústredných orgánov štátnej správy

    - slúžia na vykonávanie konkrétnych zákonov

    - môžu byť vydané iba na základe zákonného splnomocnenia

    - schvaľuje ich len 1 minister, preto sú najnižšie postavené

c + d = ODVODENÉ PRÁVNE AKTY (svoj vznik a existenciu odvodzujú od primárnych)

 

 

 

 

 

 

 

Platnosť a účinnosť normatívnych právnych aktov

 

zákon je najvyššou formou normatívnych právnych aktov , rozoznávame ústavné zákony a ostatné zákony , ústava tvorí základ celého právneho poriadku a ostatné zákony na ňu nadväzujú podrobnejšou úpravou jednotlivých oblastí spoločenských vzťahov. Zákony musia byť v súlade s ústavou a s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách. -Nariadenia vlády,-vyhlášky, opatrenia a výnosy Tieto normatívne právne akt sa publikujú v Zb. zákonov SR. Dňom uverejnenia je deň, keď bola príslušná čiastka Zbierky zákonov rozoslaná.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Právny systém a jeho členenie

 

Právny systém

- sústava vnútorne skĺbených právnych pravidiel obsahujúcich úpravu širokého okruhu spoločenských vzťahov

- v demokratickom právnom systéme rozlišujeme právo verejné a právo súkromné

 

Verejné právo

- je 1. súčasťou právneho systému

- zaraďujeme sem tie právne normy, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom ako nositeľom štátnej moci a občanmi, právnickými osobami, prípadne inými subjektami občianskej spoločnosti

- pre tieto vzťahy je charakteristická nadriadenosť štátu ako reprezentanta spoločných záujmov voči občanom a iným osobám

- sféra podľa právnych vzťahov upravených verejným právom je presne vymedzená a volá sa oblasťou verejno-právnych vzťahov

- pre verejné právo je typická prítomnosť kogentných noriem a do verejného práva zaraďujeme tieto odvetvia: a) správne právo

                                          b) finančné právo

                                          c) ústavné právo

                                          d) trestné právo

                                           e) procestné právo

 

Súkromné právo

- 2. súčasť právneho systému

- upravuje právne vzťahy subjektov občianskej spoločnosti na princípoch ich vzájomnej rovnosti a nezávislosti

- právne vzťahy súkromného práva vznikajú na základe slobodne prejavenej vôle ich účastníkov

- je pre ne typický zmluvný princíp

- prevažná časť súkromnoprávnych noriem má dispozitívny charakter

- do sféry súkromného práva zaraďujeme: a) občianske právo

                                                                  b) obchodné právo

                                                                   c) rodinné právo

 

V dôsledku prelínania sa súkromného a verejného práva majú niektoré odvetvia práva tzv. zmiešanú povahu, patrí sem: - pracovné právo

                                             - letecké právo

                                            - právo priemyselného vlastníctva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Občianske právo – charakteristika a začlenenie v právnom systéme

 

Občianske právo hmotné

- upravuje právne vzťahy osobnej (urážky), majetkovej (kúpa) a osobno-majetkovej (autorské práva, právo autora na honorár) povahy, ktoré vznikajú medzi FO, PO a štátom

- základné odvetvie súkromného práva a naplno sa v ňom uplatňujú zásady zmluvnej slobody a rovnosti účastníkov občiansko-právnych vzťahov

- základným prameňom je Občiansky zákonník, ktorý je kódexom

Občiansky zákonník upravuje: - základy právnej spôsobilosti FO, PO

                                                 - zastupovanie

                                                 - právne úkony

                                                 - vecné práva (vlastnícke právo, právo k cudzej veci)

                                                 - dedičské právo a základy dedenia

                                                 - zodpovednosť za škodu a záväzkové práva

 

Občianske právo procesné

- upravuje postup realizácie hmotného práva, postup účastníkov a súdu v občianskom súdnom konaní (civilný proces)

- základným prameňom je Občiansky súdny poriadok, ktorý upravuje:

                               - základné zásady súdneho konania

                               - základné postupy dokazovania, rozhodovania v občiansko-právnych

                                 sporoch

                               - opravné prostriedky v súdnom konaní

                               - ďalšie otázky procesného postavenia účastníka pred súdom

- najvyšším arbitrom je súd

 

Právne vzťahy ktoré upravuje Obč. právo:  1.majetkové vzťahy tovarovo peňažnej povahy 2. osobné práva –rodinné právo, čisté osobnostné práva 3. osobnostno.-majetkové práva- autorské, priemyselné práva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obchodné právo – charakteristika a začlenenie v právnom systéme

 

Obchodné právo Je jedno so samostatných právnych odvetví slovenského práva. Jeho normy sa podstatným spôsobom podieľajú na právnej úprave spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní v oblasti ekonomiky Obch. právo upravuje predovšetkým právne postavenie podnikateľov obchodnozáväzkové vzťahy ako aj iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Obch. právo je previazané s občianskym právom.

- odvetvie súkromného práva

- upravuje vzťahy, ktoré vznikajú s realizáciou ústavného práva na podnikanie

- upravuje predovšetkým právne postavenie podnikateľov, obchodnozáväzkové vzťahy, ako aj vzťahy súvisiace s touto činnosťou

- tieto vzťahy sa upravujú Obchodným zákonníkom; predpismi občianskeho práva; obchodnými zvyklosťami; zásadami, na ktorých spočíva obchodný zákonník

- základným prameňom je Obchodný zákonník 513/1991 Zb.

- Obchodný zákonník vymedzuje, kto je podnikateľ:

  1. osoba zapísaná v OR
  2. osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia
  3. osoby, ktoré podnikajú na základe iného ako živnostenského oprávnenia (advokáti, audítori...)
  4. FO vykonávajúca súkromnú poľnohospodársku výrobu, ktorá je zapísaná do evidencie podľa osobitých predpisov
  5. zahraničné osoby (investori)

- zápis do OR môže byť: - obligatórny – povinný

                                       - fakultatívny – má právo, nie povinnosť

- obligatórne sa zapisujú obchodné spoločnosti, družstvá (podielové, bytové, spotrebné, výrobné), PO podľa osobitného predpisu (štátny podnik), zahraničné osoby poprípade ich zložky, FO ak jej to vyplýva zo zákona

- fakultatívne sa môže zapísať živnostník (chce sa zviditeľniť...)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Trestné právo

 

Je samostatné odvetvie slovenského právneho poriadku ktoré chráni ústavné zriadenie SR, spoločenské záujmy ako aj útokmi na ne- trestné činy. Za spáchané trestné činy ukladá súd v trestnoprávnom konaní tresty.

 

Trestné právo hmotné

- predstavuje súbor právnych noriem vydaných štátom na ochranu dôležitých spoločenských vzťahov pred konaním nebezpečným pre spoločnosť

- určuje čo je trestný čin, ustanovuje základy trestnej zodpovednosti, základy a princípy ukladania trestov, okolnosti vylučujúce trestnosť, druhy a výmeru ukladaných trestov

- chráni pred trestnými činmi

- základným prameňom trestného práva je Trestný zákon

 

Trestné právo procesné

- predstavuje súbor právnych noriem upravujúcich vzťahy, ktoré vznikajú v rámci trestného konania medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a ostatnými účastníkmi trestného konania

- je dynamickou časťou trestného práva

- základným prameňom trestného práva procesného je Trestný poriadok

 

Funkcie trestného práva

- ochranná

- regulačná

- výchovná

- preventívna

 

Princípy trestného práva

- princíp zákonitosti

- princíp demokratizmu

- princíp humanizmu – X trest smrti

- princíp rovnakej ochrany – každému rovnaká, ale primeraná ochrana

- princíp primeranosti

 

Trest – zákonom určená sankcia za protiprávne konanie, ktorú ukladá súd po objasnení

            okolností vykonaného trestného činu. majú tieto funkcie:

prevýchovná, izolácia páchateľa tr. Činu, represívna, obligatórne znaky tr. Činu: objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka        

 

Druhy trestov

  1. nepodmienečný trest odňatia slobody
  2. strata čestných titulov a vyznamenaní
  3. strata vojenských hodností
  4. zákaz činností
  5. prepadnutie majetku
  6. peňažný trest
  7. prepadnutie vecí, ktoré získal trestným činom
  8. vyhostenie
  9. zákaz pobytu
  10. doživotný trest odňatia slobody

 

Právny vzťah a jeho význam

 

Právny vzťah

- najčastejší spôsob realizácie práva

- druh spoločenských vzťahov upravených právnymi normami, ktoré určujú okruh subjektov, ich právne postavenie a právne skutočnosti, na základe ktorých právne vzťahy vznikajú, menia sa a zanikajú

- vzniká spravidla prejavom vôle

- právne vzťahy sa vyznačujú súvzťažnosťou – právu jedného subjektu zodpovedá povinnosť iného subjektu

- subjekty práva v právnych vzťahoch uskutočňujú príkazy, zákazy a dovolenia ustanovené v právnom poriadku dvoma možnými spôsobmi : konaním a nekonaním

- medzi základné druhy právnych povinností patrí povinnosť dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť

Konaním sa uskutočňuje povinnosť: - dať

                                                          - konať

Nekonaním sa realizuje povinnosť: - niečo strpieť

                                                        - niečoho sa zdržať (nekonať)

Právne povinnosti vznikajú: - priamo – na základe právnych predpisov

                                             - nepriamo – zo zmluvných záväzkov

Právny vzťah je spoločenský vzťah upravený platným právom, má tieto prvky: subjekt, objekt, obsah

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prvky právneho vzťahu – subjekt, objekt, obsah, právne skutočnosti

právny vzťah je spoločenský vzťah upravený platným právom. Má tieto prvky subjekt, objekt, obsah .

Subjekt

- nositeľ práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu

- určujúcim znakom je právna subjektivita (reflexia osoby v práve – priznaná právnymi normami), ktorá zahŕňa:

1) spôsobilosť mať práva a povinnosti – pasívna zložka právnej subjektivity, má ju každý,

                                                                získava sa narodením

2) spôsobilosť na právne úkony – aktívna zložka právnej subjektivity, nazývame ju spôsobi-

                                                     losť právne konať – v okamihu dovŕšenia 18. roku života,

                                                     resp. 16. roku pri uzatváraní manželstva)

3) deliktuálna spôsobilosť – spôsobilosť niesť zodpovednosť za protiprávne konanie

                                         - vzniká v okamihu dovŕšenia 15. roku života (od 1. 1. 2006 od

                                           14. roku života)

4) procesná spôsobilosť – spôsobilosť mať práva a povinnosti v konaní správnom, súdnom

- druhy subjektov: - FYZICKÉ OSOBY – aktívna – 18 rokov

                                                                - deliktuálna – 15 rokov

čl. ako ľudské individum, FO nie sú len štátny občania, ale aj utečenci odídenci cudzinci. Majú vlastnosti: spôsobilosť na práva a povinnosti-narodením, spôsobilosť na pr. úkony- plnoletosťou, procesná spôsobilosť.- plnoletosťou dedičské konanie, deliktuálna spôsobilosť

                             - PRÁVNICKÉ OSOBY – združenia FO alebo PO, jednotky územnej samosprávy, účelové združenia majetku, iné  subjekty podľa osobitných zákonov, združenie osôb alebo majetku, ktoré má vlastnú organizáciu, vzniká za určitým účelom, a právo jej priznáva vlastnú právnu subjektivitu

                                                                       - právna spôsobilosť PO sa posudzuje ako celok,vzniká okamihom právneho vzniku, zaniká okamihom právneho zániku

Pojmové znaky: vlast. Pr. subjektivita, organizácia, substrát, účel Prvky PO: názov, miesto činnosti, spôsob konania PO v pr. vzťahoch Diferenciácia: 1.záujmové združenia FO a PO 2. jednotky územnej samosprávy 3. Účelové združenia majetku 4. ostatné PO Vznik PO:  1.založenie 2 vznik vo lastnom zmysle slova Zánik: 1.zrušenie  2 vzánik vo lastnom zmysle slova

 

Objekt

- hodnoty hmotného alebo nehmotného charakteru, ku ktorým smeruje správanie subjektov (veci, služby, nehmotné statky – ochranné známky, správanie sa členov spoločnosti...)

 

Obsah

- súhrn vzájomne závislých subjektívnych práv a právnych povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu

Právne skutočnosti

- právnou skutočnosťou je právom uznaná – kvalifikovaná skutočnosť (fakt), s ktorou právne normy spájajú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov

- delíme ich podľa toho, či sú prejavom ľudskej vôle alebo vznikajú nezávisle od nej:

  - právne konanie (úkony) a protiprávne konanie

  - právne udalosti (prírodné a spoločenské javy)

  - právne fikcie a domnienky – vytvára ich právo s cieľom dosiahnuť nejaký želaný stav

  - fikcia doručenia

  - domnienka znalosti práva

Predpoklady vzniku, zmeny a zániku právnych vzťahov

 

V každom právnom vzťahu rozlišujeme subjekt, obsah a právnu skutočnosť, s ktorou sa viaže vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu.

Za predpoklad vzniku a existencie právnych vzťahov sa v širšom zmysle považuje:

- právna norma, ktorá upravuje príslušný druh právnych vzťahov

- právna skutočnosť, ktorá podľa príslušnej právnej normy vedie k vzniku, zmene alebo

  zániku určitého právneho vzťahu

V užšom zmysle za predpoklad právneho vzťahu považujeme len právne skutočnosti, ktoré zakladajú konkrétny právny vzťah alebo vedú k jeho zmene alebo zániku.

PRÁVNE SKUTOČNOSTI

 - právnou skutočnosťou je právom uznaná – kvalifikovaná skutočnosť (fakt), s ktorou právne

    normy spájajú vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov

 - delíme ich podľa toho, či sú prejavom ľudskej vôle alebo vznikajú nezávisle od nej:

           - právne konanie (úkony) a protiprávne konanie

           - právne udalosti (prírodné a spoločenské javy)

           - právne fikcie a domnienky – vytvára ich právo s cieľom dosiahnuť nejaký želaný stav

           - fikcia doručenia

           - domnienka znalosti práva

 

Právne skutočnosti spravidla členíme podľa: -ich vzťahu k prejavu ľudskej vôle, -toho čo sú v súlade s právom alebo či mu odporujú  

* právne konanie

* protiprávne konanie

Pr. fikcie a domnienky: -pr. fikcie a domnienky, pr. udalosti, vôľové ľudské správanie

1.pr. fikcie- zákon za určitých okolností považuje nejakú skutočnosť za existujúcu, aj keď je zrejmé že neexistuje

2. pr. domnienky – sú to právne skutočnosti, ktorých vznik, zmena alebo zánik nastupuje zo vznikom, zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti

3.pr. udalosti- medzi najčastejšie sa vyskytujúce pr. udalosti patrí plynutie času, premlčacia lehota, prekluzívna lehota

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Právny úkon a jeho charakteristika

 

Právny úkon

- prejav vôle účastníka, ktorý smeruje najmä k vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov alebo práv a povinností, ktoré právne normy s takýmto prejavom spájajú

- uskutočňuje sa buď komisívne – formou aktívneho konania alebo omisívne – formou opomenutia

Pojmové znaky: vôľa, prejav, zameranie prejavu vôľe, právne následky

- druhy právnych úkonov: 1) jednostranné a dvojstranné – pri jednostranných právnych

                                                     úkonoch stačí prejav vôle jedného účastníka právneho

                                                     vzťahu (výpoveď, závet...); pri dvojstranných právnych

                                                     úkonoch sa vyžadujú vôľové prejavy obidvoch strán

                                                     (zmluvy)        multilaterálne

                                          2) formálne a neformálne – formálne vyžadujú určitú formu

                                                     (kúpna zmluva)

                                          3) odplatné a bezodplatné – odplatné sú viazané na poskytnutie

                                                      protiplnenia; pri bezodplatných sa nevyžaduje protiplnenie

                                                      2. strany (darovanie)

                                          4) kauzálne a abstraktné – kauzálne sa viažu na hospodársky

                                                      dôvod; pri abstraktných sa hospodársky dôvod nevyžaduje

synalagmatické=asynalagmatické

- náležitosti právneho úkonu: požiadavky na subjekt, prejav vôle, formu prejavu vôle a objekt úkonu

Náležitosti pr. úkonu: 1. nálež. Subjektu 2. náležitosti vôle: existencia, sloboda, vážnosť, neexistencia omylu vo vôli 3. prejavu vôle: prejav-určitý, zrozumiteľný, stanovená forma 4. pomeru vôle a prejavu: musí byť súlad 5. náležitosti objektu: možný, dovolený

- obsah právneho úkonu: 1) podstatné zložky – predpoklad platnosti právneho úkonu

                                        2) pravidelné zložky

                                        3) náhodné zložky

- neplatnosť právneho úkonu: - spätá s existenciou vád právneho úkonu

                                               - právny úkon musí spĺňať zákonom požadované náležitosti

                                               - ak ich nespĺňa, je vadný

        - relatívna

        - absolútna

Obsah o vadnosti pr. úkonu:1. neplatnosť: absolútna, relatívna 2. odporovateľnosť 3.odstúpenie od zmluvy

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Protiprávne konanie

protiprávny úkon delikt, je prejav vôle spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti ktorými subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom

- konanie spočívajúce v porušení príkazov a zákazov ustanovených platným právom

- protiprávne konanie členíme na: 1) zavinené – delikt

                                                                          - je s ním spojená subjektívna právna zodpo-

                                                                             vednosť

                                                                          - vyskytuje sa v občianskom, administratívnom

                                                                             a trestnom práve

                                                      2) nezavinené – je s ním spojená objektívna právna

                                                                                 zodpovednosť

                                                                               - vyskytuje sa v občianskom a obchodnom

                                                                                 práve

Zavinenie : úmyselné, neúmyselné

- hlavné druhy protiprávneho konania:

  1. trestný čin – konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktorého následok uvedený v skutkovej

                             podstate páchateľ zavinil

  1. správny priestupok – konanie v rozpore s normami správneho práva
  2. porušenie pracovnej disciplíny – konanie zamestnanca v rozpore s pracovnoprávnymi

                                                            predpismi alebo pracovnou zmluvou

 

d) omeškanie poskytnutia vadného plnenia, spôsobenie škody

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Realizácia práva a jej formy

Sa uskutočňuje v procese tvorby práva, ako aj pri uskutočňovaní práva v každodenných právnych vzťahoch a osobitne pri aplikácii práva.

Realizácia práva

Tvorba je právom upraveným procesom, v ktorom právo vzniká, ktorým sa aj právo realizuje. Tvorbou práva rozumieme právnymi normami ustanovenú formu realizácie práva, pri ktorej štátne orgány s normotvornou právomocou realizujú ústavu a ústavné zákony vydávaním právnych predpisov.

Právne normy sa v praxi realizujú tak, že FO, PO alebo štátne orgány prispôsobujú svoje správanie požiadavkám ustanoveným v právnych normách a využívajú ich len v právnych vzťahoch. Právna norma môže určité konanie dovoliť, ale môže ho aj kategoricky nariadiť alebo zakázať.

 

Formy realizácie práva

Právo sa realizuje v rôznych formách, ktoré majú odlišný beh, postup a ovplyvňujú ho rôzne okolnosti.

- v určitých prípadoch stačí na realizáciu práva už samo správanie subjektov práva v súlade so zakazujúcou alebo prikazujúcou právnou normou (napr. trestné právo – človek sa zdrží konania nebezpečného pre spoločnosť a právo je realizované bez toho, aby bolo nevyhnutné uplatniť jeho sankcie)

- ak sa výslovný zákaz určitého konania nedodržal a bol spáchaný trestný čin, realizácia práva nastáva uplatnením trestnoprávnej sankcie

- významným spôsobom uskutočňovania práva je vytváranie právnych vzťahov v prípadoch, keď v súlade s obsahom právnej normy vznikajú právne vzťahy na základe právnych skutočností

- ak sa správaním subjektov práva porušia právne normy, spory o právo potom rozhodujú súdy a v niektorých prípadoch sa riešia v rámci mimosúdneho rozhodcovského konania

- osobitným spôsobom realizácie práva je jeho aplikácia štátnymi orgánmi, ktorá spočíva v uskutočňovaní práva vydávaním individuálnych aktov, tzv. aktov aplikácie práva

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Akty aplikácie práva a ich delenie

 

Štátne orgány aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov.

Individuálne správne akty sú najrozsiahlejšou skupinou individuálnych právnych aktov vydávaných na všetkých úsekoch štátnej správy.

- individuálne správne akty vydávajú ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány samosprávy a štátnej správy (krajské úrady), orgány špecializovanej miestnej štátnej správy

- osobitným druhom individuálnych správnych aktov sú úradné osvedčenia, ktorými sa osvedčujú určité fakty, ktoré spolu s ďalšími skutočnosťami podmieňujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov.

 

Delenie aktov aplikácie práva

1) konštitutívne akty aplikácie práva – vedú k vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov

                                                           - týmto rozhodnutím vytvárajú nový právny stav

                                                           - sú teda právnymi skutočnosťami, ktoré podmieňujú

                                                              vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov

                                                           - ich účinky nastávajú až právoplatnosťou rozhodnutia

2) deklaratívne akty aplikácie práva – sú také individuálne akty štátnych orgánov, ktorými sa

                                                             autoritatívne zisťuje existencia alebo jej opak právneho

                                                             vzťahu, práva alebo povinnosti

  1. napr. súdne rozhodnutie        
  2. 1. proces aplikácie pr.normy: zisťovanie skutkového stavu, vymedzenie právnej normy, vydanie aktu aplikácie práva
  3. 2.aplikácia práva podľa analógie

Akty aplikácie práva sa vždy týkajú konkrétneho, individualizovaného právneho vzťahu.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ústavné právo

 

- patrí do verejného práva

- najdôležitejšie právne odvetvie z pohľadu existencie štátu, nakoľko vytvára jeho právny rámec

- je východiskom pre situovanie ostatných právnych odvetví

- upravuje spoločenské vzťahy spojené s realizáciou a konštituovaním štátnej moci

- definuje základy organizácie spoločnosti a štátu – jeho charakter, znaky, symboly

- definuje vzťah štátu k občanovi a občianskej spoločnosti (garancie základných práv a slobôd)

- ustanovuje základy hospodárenia štátu (mieru centralizácie alebo trhového riadenia, základy menovej politiky, finančné kontrolné mechanizmy)

- stanovuje územno-organizačnú štruktúru štátu (vzťahy štátu a nižších územných jednotiek, mieru ich ekonomickej a právnej nezávislosti)

- uplatňovanie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Ako aj základné práva a slobody občanov, práva národnostných menšín a etnických skupín a štátne symboly.

- definuje zložky a deľbu štátnej moci vrátanie ich vzťahov

- základným prameňom je Ústava SR

- v širšom poňatí je ústavný systém určovaný a vyvíja sa aj prostredníctvom rozhodovacích orgánov ochrany ústavnosti