Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Psychológia

Vypracované otázky (vypracovane_otazky.doc)

1. Základné kategórie v psychológii

        stimulácia – podmieňuje dynamiku psychických stavov indivídua. Ide o vonkajší alebo vnútorný podnet, ktorého účinok je sprostredkovaný psychikou človeka, jeho názormi, citmi, náladou, záujmami.

        organizmus – predpoklad fungovania biologických funkcií (dýchanie, trávenie...) človeka a jeho psychiky.

        prežívanie – je subjektom pociťovaný emočne ladený stav a jav skutočnosti; vnútorný svet človeka, prístupný len jemu sebapoznávaním.

        správanie – interakcia živých bytostí s okolitým prostredím, sprostredkovaná ich vonkajšou alebo vnútornou aktivitou.

2. Psychické (poznávacie) procesy človeku umožňujú poznávať vonkajší a vnútorný svet = vnímanie, učenie, myslenie.
3. Psychické stavy celkové duševné rozpoloženie, ktoré ovplyvňuje psychickú činnosť = aktivácia, pozornosť, emócie, tréma.
4. Psychické vlastnosti sa týkajú osobnosti = charakter, črty.
5. Mentalizmus (Wundt, James) sa zameriava v rámci základných kategórií v psychológii na vzťah medzi stimuláciu a prežívaním.
6. Psychoanalýza (Freud, Jung, Adler, Horneyová) sa v rámci základných kategórií v psychológii zamerala na vzťah organizmu a prežívania.
7. Behaviorizmus (Watson, Tolman, Skinner) sa v rámci základných kategórií v psychológii zameriava na vzťah medzi stimuláciou a správaním.
8. Psychická regulácia prispieva dokonalejšie sa prispôsobovať prostrediu; zabezpečuje ľudskému jedincovi plánovité menenie jeho okolia; v súvislosti s tým umožňuje ľudskej bytosti premenu vlastného systému, v ktorom existuje.
9. Nevedomé determinanty regulácie správania 1. vrodené reflexy, ktoré sú základom činnosti organizmu (dýchanie, trávenie, vylučovanie...) 2. vrodené pudy a inštinkty (pud sebazáchovy, zachovanie rodu...) 3. individuálne schopnosti (telesná konštrukcia, intelekt, temperament) 4. vrodené defekty (zmyslové defekty, oligofrénia...) 5. zautomatizované úkony, návyky.
10. Ontogentická psychológia: vývinová psychológia sa zameriava na zákonitosti vývoja a správania sa človeka od narodenia až po starobu.
11. Diferenciálna psychológia: sa zameriava na psychologické rozdiely medzi ľuďmi ako aj príčinami a dôsledkami týchto rozdielov. Ide najmä o schopnosti, vlastnosti, rozdiely medzi pohlaviami a rozličnými sociálnymi skupinami.
12. Komparatívna psychológia: porovnávacia psychológia sa zaoberá problémami vzniku ľudského vedomia a štúdiom všeobecného a špecifického v psychickej činnosti človeka a zvierat.
13. Odkedy sa datuje obdobie vedeckej psychológie: od založenia 1. psychologického laboratória 1879 (Wundt).
14. Základné etapy výskumu: a) stanovenie problému (zistenie doterajších poznatkov o probléme); b) formulovanie vedeckej hypotézy (predpokladané riešenie problému, vzťahov medzi premennými); c) určenie metód a metodík pre získanie údajov (ich overenie v rámci predvýskumu); d) vypracovanie projektu (komplexné vypracovanie postupu výskumu); e) vlastná realizácia výskumného projektu, zber údajov; f) interpretácia údajov (štatistické spracovanie a konfrontácia získaných výsledkov s údajmi iných autorov a s hypotézami); g) vypracovanie záverov.
15. Typy výskumov: terénny výskum (sa realizuje v prirodzených podmienkach a je zameraný prevažne na priamu aplikáciu poznatkov v praxi, výsledky sa považujú za ekologicky validné) a laboratórny výskum (sa vykonáva v exaktne kontrolovaných podmienkach – použitie prístrojovej techniky, výsledky sa definujú ako experiment). Oba typy možno doplniť zmiešaným postupom – vytvorenie predpokladov pre aplikáciu výsledkov výskumu v praxi.
16. Druhy výberu probantov: náhodný výber (použitie techniky losovania, príp. tabuľka náhodných čísel – randomizačná tabuľka); systematický výber (robí sa z populácie dľa zvoleného intervalu (napr. každý 20., 50. a pod.), pričom členovia populácie sú zostavení do poradia náhodne).
17. Klasifikácia experimentálnych premenných: nezávislá premenná – príčina zmeny závislej premennej  (experimentátor ňou manipuluje, mení podmienky, v ktorých sa probant nachádza. Ide o premenné podnetové a premenné osobnosti); podnetové premenné (S = stimulus) – vplyvy fyzikálneho prostredia, aj úlohy, ktoré treba riešiť; závislá premenná (vyjadruje odpoveď jednotlivca, jeho reakciu, správanie) = prejavy správania človeka a jeho činnosť.
18. Meranie: prisudzovanie čísel predmetom alebo javom podľa dohodnutých pravidiel (niekoľko druhov stupníc merania). V psychológii mnohé vlastnosti nie sú merateľné priamo, možno merať len určité znaky ako ukazovatele – ide o nepriame meranie.
19. Nominálna stupnica: sa používa pri triedení, klasifikácii údajov (určenie prítomnosti alebo neprítomnosti javu – možné číselné vyjadrenie). Stupnica je základom pre aj pre ostatné stupnice.
20. Poradová stupnica: umožňuje posúdiť kvalitu určeného znaku u jednotlivých probantov – podľa kvality určiť poradie (použitie: zisťovanie postojov, výkonových testov, psychofyzike...). Namerané údaje sa spracúvajú pomocou štatistických metód.
21. Intervalová stupnica: udáva, či daná jednotlivec má danej vlastnosti  viac alebo menej ako iný jednotlivec (možnosť posúdiť aj rozdiely medzi miestami poradia).
22. Reliabilita: (spoľahlivosť) = stabilita získaných výsledkov (pri opakovaných meraniach by sa pri nezmenených podmienkach mali dosahovať tie isté výsledky).
23. Validita: (platnosť) = vyjadruje, či reprezentuje tú psychickú vlastnosť, na ktorú je meranie zamerané.
24. Koeficient validity: korelačný koeficient vyjadrujúci vzťah medzi výsledkami psychologického vyšetrenia a uplatnením v praxi (výška koef. validity od 0,30 do 0,60).
25. Etapy použitia experimentálnej metódy: 1. etapa jednoduchých fyzikálnych experimentov (1750-1850) – výskum sa zameriaval na ostrosť zraku, následné obrazy, rozdielové prahy... 2. etapa psychofyzického experimetnu (1840 – 1860) 3. vlastný psychologický experiment (1879 – dnes) so zameraním od introspekcie k extrospekcii a štúdium všetkých psychických funkcií.
26. Druhy experimentov podľa funkčnosti: prieskumový = exploračný (zber údajov bez presne stanovenej hypotézy); overovací = konfirmačný; rozhodujúci = kruciálny (potvrdzuje 1 z hypotéz, vyvracia alternatívne teórie).
27. Experiment ex post facto: spočíva v dodatočnom  spracovaní zaznamenaných údajov pre rôzne ciele podľa určitej hypotézy. (Najprv analýza závislej premennej – k nej sa priraďujú nezávislé tak, aby bolo možné zistiť ich vplyv na sledovanú závislú premennú). Dôležitá je podrobná štatistická analýza údajov a ich správna interpretácia.
28. Introspekcia = metóda výpoveďová,  v modernej psychológii najmä vo forme rôznych osobných dotazníkov.
29. Test = skúška, štandardizovaná pomôcka na zisťovanie psychických charakteristík (najmä na zisťovanie individuálnych rozdielov).
30. Prierezové plány zamerané na zmeny psychických funkcií v čase: Prierezové (krossekčné): v určitom čase sa rovnakou metódou vyšetrí niekoľko súborov skladajúcich sa z rôznych vekových skupín, hodnoty z jednotlivých skupín sa medzi sebou porovnávajú, rozdiely sa vysvetľujú ako vývinové zmeny sledovaných funkcií. Longitudinálne: vybraný súbor  sa vyšetruje tými istými metodikami v stanovených časových úsekoch. Rozdiely umožňujú sledovať vývoj  v sledovaných funkciách.
31. S akým hormónom sa spája agresívnejšie správanie u chlapcov: noradrenalín.
32. Uveďte a popíšte funkciu troch typov neurónov: senzitívne neuróny: prenášajú vzruchy prijímané receptormi do centrálneho nervového systému (receptor = špecializovaná bunka v zmyslových orgánoch, svaloch, koži a kĺboch, ktorá vníma fyzikálne alebo chemické zmeny a transformuje tieto údaje do vzruchov, ktoré sa prenášajú prostredníctvom senzitívnych neurónov); motorické neuróny: vedú signály vychádzajúce z mozgu alebo miechy k výkonným orgánom, svalom žľazám; interneuróny: prijímajú signály od senzitívnych neurónov a odovzdávajú impulzy iným interneurónom alebo motorickým neurónom (nachádzajú sa len v mozgu, očiach a mieche).
33. Zákon "všetko alebo nič": riadi sa podľa neho vznik akčného potenciálu, ktorý sa šíri po celej dĺžke prijímajúceho, je podmienený dosiahnutím depolarizácie prahovej úrovne.
34. Funkcie neurotransmiterov: chemické látky, zodpovedné za prenos signálu z jedného neurónu na druhý (môžu prenos impulzov blokovať, ale i vytvárať).
35. Čo je corpus callosum: zväzok nervových vlákien, ktorý spája mozgové hemisféry.
36. Varolov most: asi 2,5cm široký pás bielej hmoty, ktorý sa nachádza nad predĺženou miechou (tvarom podobný mostu).
37. Funkcia mozočku (cerebellum): sa podieľa na regulácii pohybov a svalového napätia a jeho poškodenie vedie k nekoordinovaným pohybom.
38. Retikulárna formácia = spodná časť medzimozgu, ktorá má osobitnú skladbu neurónov. Zohráva dôležitú úlohu v riadení stavu bdenia a spánku i v schopnosti zamerať pozornosť na jednotlivé podnety.
39. Vegetatívna nervová sústava: delenie - sympatikus a parasympatrikus zameraná na reguláciu vnútorného prostredia. Medzi sympatikus a parasympatikus je antagonistický vzťah (jedna zložka činnosť povzbudzuje a druhá ju tlmí). Vegetatívny nerv. systém je dôležitý pre emócie.
40. Autonómny nervový systém (ANS): sympatikus – riadi výdaj energie (uvoľňuje cukor do krvi, zvyšuje krv. tlak) a stimuluje činnosť vnútorných orgánov a parasympatikus - riadi procesy reštaurujúce zásoby energie (zníženie krv. tlaku, intenzity činnosti srdca...) a spomaľuje činnosť vnútorných orgánov.
41. Základná funkcia parasympatiku: riadi procesy reštaurujúce zásoby energie (zníženie krv. tlaku, intenzity činnosti srdca...) a spomaľuje činnosť vnútorných orgánov.
42. Funkcia endokrinných žliaz: t.j. žliaz s vnútorným vylučovaním spočíva na základe uvoľňovania hormónov v regulácii niektorých životných procesov (napr. výživa a rast) a je dôležitá pre emočné a motivované správanie. Jedna z najdôležitejších = hypofýza.
43. Delenie analyzátorov: a) dľa charakteristiky podnetu (či je podnetom a či pôsobí z diaľky alebo dotykom s receptorom); b) dľa umiestnenia receptora (či je umiestnený na povrchu tela alebo vnútri organizmu); c) dľa charakteristiky pocitu (aké pocity vznikajú jeho činnosťou). A) vonkajšie (exteroanalyzátory) sú na povrchu tela a delia sa na diaľkové a dotykové. B) vnútorné (interoanalyzátory sú pod povrchom tela a delia sa na analyzátory polohy a pohybu a vnútornostné.
44. Rozdelenie farieb: 1. základné čisté farby = červená, žltá, modrá; 2. miešané farby 1. stupňa (žltá + červená = oranž, červená + modrá =fialová, žltá + modrá = zelená); 3. miešané farby 2. stupňa (oranž + fialová = červenohnedá, fialová + zelená = modrosivá...).
45. Základné kvality farby: kolor alebo farebný tón je fyzikálne určený dĺžkou vlny (farby delíme na chromatické = pestré, ktoré vidíme v spektre a achromatické = šedé, t.j. odtiene od bielej po čiernu); sýtosť vyjadruje čistotu vlny (menej sýte farby vznikajú miešaním s farbami achromatickými); jasnosť vyjadruje intenzitu osvetlenia.
46. ,
47. ROC krivka ( receiver operating characteristic) krivka recepčných operačných charakteristík, ktorá predstavuje závislosť pravdepodobnosti zásahu od pravdepodobonosti výskytu falošných posudkov.
48. Rozdiel medzi figúrou a pozadím podľa Rubina  1. figúra je ohraničená a tým uzatvára nejaký tvar – pozadie je neohraničené a tým je beztvaré; 2. figúra je určitá, predmetná – pozadie neurčité, nestvárnené; 3. figúra vystupuje a je výrazná - pozadie akoby ustupovalo, bolo hmlisté; 4. figúra strháva na seba pozornosť, môže sa ľahšie zapamätať a byť významnou.
49. Druhy pozornosti: neúmyselná pozornosť – vyvolávaná bezprostredne pôsobiacimi podnetmi alebo javmi, považuje sa za prvotnú formu pozornosti, nezávislú od vôľovej aktivity. Jej prejavy závisia od niekoľkých činiteľov: sila podnetu, kontrast medzi podnetmi, novosť podnetov, potreby, záujmy. Úmyselná pozornosť – kladie na človeka vyššie nároky ako neúmyselná pozornosť a vyžaduje si určitý stupeň vôľového úsilia, predpokladom je určitá schopnosť celkovej organizácie duševného života, úmyselná selekcia podnetov, ktoré vedú k dosiahnutiu stanoveného cieľa.
50. Vlastnosti pozornosti: koncentrácia (sústredenie) pozornosti – umožňuje vyčleniť aj zo zložitejšieho podnetového poľa ten predmet alebo jav, ktorý slúži na dosiahnutie stanoveného cieľa. Intenzita pozornosti – je znakom koncentrácie, človek sa sústredí na jednu činnosť a ostatné si nevšíma. Rozdelenie pozornosti – taká organizácia činnosti, keď u človeka prebiehajú súčasne dve alebo viaceré činnosti. Stálosť pozornosti – vyjadruje jej časové trvanie. Môže ísť o koncentráciu pozornosti ne jednu alebo viaceré činnosti. Pozornosť stúpa alebo klesá v krátkotrvajúcich niekoľkosekundových vlnách. Vnímanie reverzibilných figúr – súvisí tiež s kolísaním a presúvaním pozornosti. Dochádza k tomu vtedy, keď sa na takúto figúru sústredene dívame: zmení svoju tvárnosť a vidíme ju v inej podobe ako v predchádzajúcej fáze.
51. Za čo dostali Hubel a Wiesel Nobelovu cenu a v ktorom roku? Za identifikáciu 3 typov buniek v zrakovej oblasti mozgovej kôry: jednoduché, komplexné a hyperkomplexné bunky. Rok 1981.
52. Čo je to geon? (zložený zo slov geometrické ionty) predpokladá existenciu čŕt objektov, ktoré sú predstavované jednotlivými druhmi 36 valcov.
53. Kto navrhol pojem geon? Biederman, 1987.
54. Uveďte základné poruchy rozpoznávania – asociatívna agnózia = syndróm, pri ktorom majú pacienti s poškodením určitej oblasti kôry ťažkosti s rozpoznávaním objektov len vtedy, ak sú prezentované vizuálne. Prosopoagnózia – špecifikovaná kategória, pri ktorej dochádza ku strate schopnosti rozpoznávať tváre.
55. Vymenujte základné druhy vnímania: vnímanie tvaru tvorí vnímanie formy, vnímanie priestoru, vizuálny priestor, vnímanie hĺbky, vnímanie pohybu, vnímanie času, medziosobné vnímanie.
56. Uveďte najčastejšie procesy pri vnímaní hĺbky: akomodácia šošovky, binokulárna paralaxa, pohybová paralaxa, veľkosť predmetu na sietnici, skúsenosť, tienenie, perspektíva – lineárna alebo vzdušná, relatívny pohyb predmetov, interpozícia.
57. Uveďte princíp pohybovej paralaxy: jav, keď sa poloha obrazu na sietnici pri pohybe hlavy a očí posúva o uhol, ktorý je pri blízkych predmetoch oveľa väčší ako pri vzdialenejších. Na vnímaní vzdialenosti sa podieľa aj pohybový a sluchový analyzátor.
58. Dopplerov princíp: sluchom vnímame pohyb na základe zosilnenia alebo zoslabovania zvuku, ktorý vydáva pohybujúci sa predmet, pričom s približovaním predmetu sa nám zdá, že výška zvuku sa zvyšuje a pri vzďaľovaní sa znižuje.
59. Základné charakteristiky vnímania: (Výberovosť) centrácia- na naše receptory pôsobí veľké množstvo podnetov, nemôžeme však vnímať všetky naraz preto si vyberáme len niektoré; apercepcia – do procesu vnímania sa zapája aj minulá skúsenosť, ktorá nám koriguje aj nepresnosť vnemov; pregnantnosť – na podklade minulej skúsenosti človek dotvára vnem, teda vidí v ňom aj to, čo neobsahuje, ale čo sám pridáva; konštantnosť vnímaných objektov – skutočnosť, keď ten istý predmet vnímame a poznávame ako ten istý, bez ohľadu na to. v akej polohe sa nachádza, z ktorej strany ho vnímame, z akej vzdialenosti, pri akom osvetlení; transpozícia – jav, keď predmety vnímame ako tie isté, hoci sa exponujú v inej podobe, avšak zachovávajú si svoju štruktúru, teda vzťahy medzi jednotlivými časťami ostávajú nezmenené. (pieseň v rádiu alebo falošne spievaná je tá istá); celok a časť- zákonitosti celku sú: faktor blízkosti, faktor totožnosti alebo podobnosti, faktor spoločného osudu, faktor objektívneho postoja, faktor vyjdenia bez ostatku.
60. Uveďte všetky charakteristiky medziosobného vnímania: = vnímanie iných ľudí a sociálnych situácií, do ktorých sa dostávame. Povaha interakcie medzi vnímajúcim a vnímaným  – vnímanie inej osoby je ovplyvnené tým, aký máme k nej vzťah, vnímame na nej tie vlastnosti, ktoré majú význam pre daný vzťah. Všeobecná zameranosť vnímajúceho – napr. optimisti si všímajú pozitívne a pesimisti hlavne negatívne.  Súkromná teória osobnosti - ide o vlastnú alebo prijatú teóriu  o spoločnom výskyte niektorých vlastností (vysoké čelo). Schopnosť vnímajúceho – predpoklady presného vnímania nie sú u ľudí rovnaké, sú podmienené vedomosťami, skúsenosťami, intuíciou správneho odhadu. Projekcia – pripisovanie našich vlastností a pohnútok iným osobám. Pôsobí tým silnejšie, čím viac si vnímajúci uvedomuje niektorú svoju negatívnu vlastnosť alebo pohnútku konania. Stereotypy medziosobného vnímania  - pripisovanie takých čŕt vnímanej osobe, o ktorých vnímajúci človek predpokladá, že sú charakteristické pre danú skupinu, ku ktorej patrí Poradie vnímaných informácií - prvé informácie, vnímanie alebo prvý dojem výrazne ovplyvňujú priebeh ďalšieho vnímania. Ak je prvé vnímanie osoby kladné, máme tendenciu ďalšie fakty zlepšovať, ak je záporné tak zhoršovať. Množstvo vnímaných informácií – je potrebné mať určité množstvo informácií o vnímanej osobe.  Charakteristika vnímaného – ide o otázku ako dobre a rýchlo možno daného človeka vnímať. Vnímané prívlastky- nie všetky črty vnímanej osoby možno rovnako rýchlo a presne vnímať, presnejšie a rýchlejšie vnímame napr. stupeň inteligencie ako jeho charakterové vlastnosti. Halóefekt – prejavuje sa v dvoch smeroch: 1) preberanie všeobecnej mienky, hoci nemusí byť objektívna, 2) tienenie vnímania ostatných čŕt jednou výraznejšou črtou. Popularita / nepopularita vnímaného – popularita vnímaného vyvoláva všeobecnú tendenciu vnímať ho kladnejšie a opačne. Na popularite sa zúčastňujú faktory ako inteligencia, príjemný vzhľad a vystupovanie, postavenie...
61. Na akých princípoch funguje pregnantnosť? na základe dvoch princípov a) princíp uzatvárania (dopĺňanie chýbajúcich častí celku na uzavretý celok) b) princíp dobrého tvaru (upravovanie vnímaného predmetu do dobrého tvaru).
62. Typy vnímania: analytický typ – sklon rozkladať predmety a javy na časti, detaily. Snaží sa preniknúť do podrobností a preto má občas ťažkosti vyvodiť zovšeobecňujúce závery a pochopiť zmysel vnímaných a pozorovaných predmetov a javov. Syntetický typ -  tendencia odrážať predmety a javy vcelku, v zovšeobecnenej podobe, snaží sa pochopiť základný zmysel, detailom nepripisuje význam, nesnaží sa ich vyčleniť a vnímať, čo môže viesť aj k nesprávnym záverom o vnímaných a pozorovaných javoch. Analyticko-syntetický typ – najväčšie predpoklady na správnosť a presnosť vnímania a pozorovania. Po počiatočnej analýze predmetu alebo javu nasleduje syntéza na základe pochopenia základných faktorov. Emocionálny typ – pri vnímaní má sklon sústrediť sa na vlastné prežívanie, na svoje sprievodné city a nie na presnosť obrazu, pochopenie zmyslu predmetov a javov. Tento typ je charakterizovaný emocionálnou dráždivosťou, ktorá znižuje objektívnosť vnímania a pozorovania.
63. Uveďte základné interpretácie zrakových klamov: Atomistické hľadisko – vysvetľuje duševné javy analýzou jednotlivých elementov a ich následným zložením. Zdôrazňuje štruktúru a neberie do úvahy dynamické hľadisko. Holistické hľadisko – má tendenciu nebrať do úvahy elementové a štrukturálne aspekty duševných javov. Fenomenologické hľadisko – vyjadruje prístup, keď sa psychológovia snažili abstrahovať určitý zákon z podobných fenoménov správania človeka.
64. Najznámejšie geometricko-optické klamy: Ebbinghausov klam, Oppel – Kundtov klam, zrakový klam zakrivenia, Mueller – Lyerov klam (obrázky str. 72 – 73)
65. Senzorická deprivácia Aby mohol mozog fungovať musí byť  neustále bombardovaný podnetmi rôznej intenzity a modality. V prípade výrazného zníženia podnetovej bázy, keď nastane dlhodobý nedostatok senzorickej stimulácie, podnetov pôsobiacich na naše zmysly hovoríme o senz. deprivácii. Deprivovaný človek je náchylný k zmene názorov: vznik ilúzií – skreslené vnímanie skutočnosti), halucinácie, pseudohypnotický spánok (schopnosť vytvoriť si automatizmy železničiar a tlačidlo).
66. Predstavy (charakteristika): schopnosť vytvárať psychické obrazy neprítomných predmetov, situácií, osôb, a pod. – ich psychická reprezentácia v mysli človeka. Druhy predstáv: následný obraz (vzniká v dôsledku intenzívneho alebo dlhodobého dráždenia), pamäťová predstava (znovuvytvorenie percepcie), eidetická predstava (mimoriadne intenzívny pamäťový obraz, ktorý vzniká bezprostredne po percepcii,  ale nie je jeho následným obrazom), hypnagogické predstavy (pred spánkom, ako intenzívne zážitky z prežitého dňa), halucinácie (centrálne vzbudený obraz, ktorý pôsobí dojmom skutočnosti). Syntézie – osobitný druh predstavy, ktorú sprevádzajú vnemy, ale svojím charakterom patria do inej oblasti (počujem more mám chuť na ryby) Sny – výsledok túžob, chcení, prežitých chvíľ, častokrát transformovaných symbolov. Objavujú sa v spánku vo fáze REM. Asociácie predstáv – združovanie, spájanie predstáv.
67. Asociačný experiment - druhy: Pri experimente s asociáciou sa rozlišuje diskrétna voľná asociácia, keď probant má odpovedať na podnetové slovo: kontinuitná voľná asociácia – prvým slovom, ktoré ho napadne; kontinuitná kontrolovaná asociácia – znamená obmedzenie asociácie nejakým spôsobom (menujte slová asociované s bicyklom).
68. Klasické podmieňovanie: I.P.Pavlov –teória klasického podmieňovania vychádza s postulátu, že základom učenia je vytvorenie vzťahu podnet-reakcia (S-R, stimulus –reakcia). Ide v ňom o učenie sa asociáciám, to znamená väzbám vonkajších podnetov s určitým významom. Je to pasívnejšia forma učenia.  Neutrálny podnet sa spojí s nepodmieneným podnetom, ktorý vyvoláva reakciu. Po týchto spojeniach neutrálny podnet nadobúda schopnosť vyvolať reakciu a stáva sa podmieneným podnetom. Orgány, ktorými reagujeme na podnety v klasickom podmieňovaní, obyčajne nie sú pod našou kontrolou, vykonávajú sa automaticky. Sú to zvyčajne žľazy a hladké svalstvo.  
69. Habituácia = adaptácia senzorických orgánov na zmeny prostredia. Ignorovanie známych podnetov, koré. nemajú vážny následok. (keď dostanem hodinky, ich tikot po čase nebudem počuť, viem že tikajú, ale nepotrebujem to). Je to najjednoduchší spôsob učenia.
70. Popíšte krivku zabúdania a uveďte autora Krivku zabúdania zostrojil Ebbinghous. Ukazuje nám, že zabúdanie je najintenzívnejšie tesne po učení (prvých 20 min 80% informácie). Ak sa učebný materiál zopakujem, zabúdanie už len pokračuje a nejde od začiatku.
71. Insight – učenie vhľadom. Kohler pozoroval správanie sa šimpanzov – umiestnil banán mimo dosahu opice. Opica si najskôr pomohla pomocou nástroja, a keď nemala k dispozícii žiadny nástroj, posunula experimentátora tak, aby naň dočiahla. Kohler to interpretoval tak, že opica pochopila isté vzťahy, čo jej pomohlo problém náhle vyriešiť.
72. Equipotencialita. S akým menom a procesom sa spája tento pojem Lashley, kt. chcel nájsť umiestnenie engramu – pamäťovej stopy, postupne odstraňoval časti mozgu potkanov. Svojimi pokusmi sa dopracoval k výsledku, že nie je možné zistiť miesto engramu, a to kde sa pamäťová stopa nenachádza. Dopracoval sa k záveru, že engram nie je lokalizovaný na určité miesto v mozgu, ale stopu skladuje celý mozog.
73. Druhy pamäti: procedurálna (skladovanie zručností, vytvára sa cvičením, manipuláciou); sématická (symbolické zobrazenie faktických znalostí, podstata je v myšlienkových procesoch, nepotrebuje cvičenie, vyvolanie uložených infos môže byť automatické alebo zámerné), epizodická (týka sa infos, udalostí, vlastných zážitkov, vyžaduje sústredenie pozornosti), blesková (infos získané náhle, pri emocionálne sýtenej udalosti), senzorická (niekoľkosekundové trvanie – doznievanie vnemu), krátkodobá (niekoľko minút /hodín, vymizne), dlhodobá (nutné opakovať si info vedome, nevedome, kapacita DDP je neobmedzená).
74. Ikonická a echoická pamäť: trvanie a stručná charakteristika Ikonická pamäť – vizuálna senzorická pamäť. Informácia sa podrží vo forme vizuálnej predstavy. Trvanie 2 –3 sekundy. Echoická pamäť – sluchová senzorická pamať. Trvanie je max. 4 sekundy, ale informácia tu môže byť uchovaná  až na 20 sek. Súvisí s porozumením reči. Keby bolo trvanie kratšie ako 3 sek. Človek by vnímal reč útržkovite, nesúvislo.
75. Taktilná pamäť: má trvanie 1 – 2 sekundy a umožňuje nám identifikovať predmety, ktoré registrujeme iba dotykom, pričom ich nevidíme.
76. Seriálny pozičný efekt: Pri učení verbálneho materiálu sa ľahšie zapamätá jeho začiatok a koniec. Je to preto, že na začiatku  sa sústredíme intenzívnejšie, lebo vieme, že nasledujú ďalšie časti. V dôsledku preťaženia KDP sa nám ďalšie informácie vytrácajú a na koniec sa pamätáme preto, že je posledný a stretli sme sa s ním s najmenším časovým odstupom. Tento jav úspešného pamätania začiatku a konca verbálneho materiálu sa nazýva seriálne pozičný efekt.
77. Zeigarnikovej efekt
78. Interferencia a transfer: vysvetlite pojmy a fenomén Interferencia : retroaktívna – nová informácia nahradí starú; proaktívna – stará informácia bráni zapamätaniu novej. Transfer – proces, v ktorom sa skúsenosti z jednej úlohy prenášajú do nasledujúcej aktivity: pozitívny transfer – predchádzajúce učenie pozitívne ovplyvní nasledujúce (viem jazdiť na Fabii, tak sa to odrazí na mojej činnosti, keď budem riadiť Octaviu); negatívny transfer- predchádzajúce učenie negatívne ovplyvní nasledujúce (pri učení cudzích jazykov: krásny = pekný, ale krasnyj po rusky = červený).
79. Konsolidačná perióda (s akým procesom sa spája?) Spája sa s procesom utvorenia dlhodobej stopy v pamäti. Na vytvorenie stopy je potrebná určitá doba, kt. sa nazýva  konsolidačná perióda
80. Retrográdna amnézia  = porucha pamäti, ktorá nasleduje po úraze mozgu. Stratia sa udalosti, ktoré sa stali v dobe pred úrazom, ale aj čerstvé informácie, ktoré sa nemohli uskladniť, lebo bola narušená konsolidačná perióda.
81. Selektívna pozornosť – filtrovanie informácií. To, čomu nevenujeme pozornosť ostáva v pozadí a na čo sa sústredíme sa stáva predmetom. Toto sústredenie selektívnej pozornosti je potrebné na to, aby sa informácia dostala do KDP.
82. Hlavné komponenty pamäti  1.získanie nových infos, 2. uchovávanie, 3. vybavovanie, 4. zabúdanie.
83. Definícia myslenia: Sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu podstatných, všeobecných vlastností predmetov a javov a súvislostí medzi nimi. Je najvyšší proces poznávania, poznanie delíme na názorné (zmyslové) a sprostredkované (logické alebo abstraktné).
84. Základné myšlienkové operácie: A) 1. motorické (zmeny na vonkajšom predmete myslenia), 2. verbálne (cieľom je podať informáciu, predpokladá komunikáciu), 3. myšlienkové operácie (operujeme na vnútornom predmete myslenia, štruktúra je zhodná zo skúškou, klasifikujeme: operačné (postupnosť myšlienok, ktorá ma presný obsah a presne stanovený cieľ), neoperačné (voľný tok myšlienok, nemajú cieľ)). B) 1. analýza (myšlienkové rozčleňovanie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a javov skutočnosti ), 2. syntéza (myšlienkové zjednocovanie, spájanie vyčlenených častí, predmetov, javov skutočnosti), 3. komparácia (myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi viacerými javmi a predmetmi), 4.  abstrakcia (myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti javov a predmetov a zanedbávame ostatné, nepodstatné), 5. konkretizácia (aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny jav), 6. generalizácia (myšlienkové zisťovanie  a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov do istej skupiny), 7. indukcia (myšlienkové vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov), 8.  dedukcia (opačný myšlienkový pochod ako indukcia, kde sa platnosť všeobecného poznatku vzťahuje na konkrétny prípad), 9.  analógia – vyvodzovanie poznatku o nejakom predmete a jave na základe jeho podobnosti s inými predmetmi a javmi), 10. kategorizácia (myšlienkové priraďovanie jednotlivých predmetov a javov do kategórií. Ponímame objekt ako keby mal mnoho vlastností spojených s pojmom, vrátane vlastností, ktoré nie je možné vnímať priamo).
85. Formy myslenia = rečová podoba, do akej človek zachycuje a v akej vyjadruje podoby svojho myslenia, ku ktorým došiel na základe myšlienkových operácií. 3 základné formy myslenia: 1) pojem – zákl. forma myslenia, reprezentuje skupinu objektov, vlastností. Ide o rečové vyjadrenie zovšeobecnených znakov nejakého predmetu alebo javu; 2) súd – vyjadrenie vzťahu medzi dvoma pojmami; 3) úsudok – vyjadruje vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi (premisy – záver).
86. Základné druhy myslenia: Praktické myslenie – riešenie úloh praktickou činnosťou (metódou pokusov a omylov), priamou manipuláciou s predmetmi, Konkrétne názorné myslenie – riešenie úloh využívaním názorných predstáv, Abstraktné myslenie – uplatňuje sa pri teoretickej činnosti, predpokladá  vyšší stupeň rozvoja myslenia (vedecká  teoretická činnosť, kde teoretické myslenie umožňuje vyvodiť poznatky na základe iných teoretických poznatkov).
87. Problém – definujte: znamená, že existuje nejaký cieľ, avšak postup, ako ho dosiahnuť nie je známy. Riešiť problém znamená nájsť cestu k žiadúcemu cieľovému stavu.
88. Determinanty voľby smeru riešenia - voľba správneho alebo chybného smeru riešenia problému nie je náhodná, ale je determinovaná nasledovnými činiteľmi: a) návyk –pripravenosť reagovať na určitý typ podnetov určitým (navyknutým) spôsobom, b) automatizmus – pozitívna stránka je v zrýchlení práce a negatívna v tom, že je používaný aj vtedy, ak je problém možno riešiť aj jednoduchším spôsobom, c) funkčná fixácia – sťažuje riešenie problému. Podstatou je ťažkosť použitia daného predmetu na iný účel ako sme zvykli používať.
89. Fázy riešenia problému: 1. neistota, pochybnosti, nespokojnosť (stav je iný, ako by sme chceli); 2. prípravná fáza (uvedomenie si problému); 3. produkčná fáza (aké máme možnosti riešenia); 4. hodnotiaca fáza (výber najlepšieho riešenia).
90. Algoritmus - definujte : Jedna zo stratégií riešenia problému. Pri použití dosiahneme výsledok postupom, ktorý je determinovaný receptom a nevyžaduje nič iné, iba pochopenie a správnu realizáciu. V prípade algoritmu  nejde  o problém v pravom zmysle slova, lebo cesta je známa, hovoríme skôr o úlohách.
91. Model SEU a jeho kritika (subjective expentancy utility) - model subjektívne očakávanej užitočnosti – u každého človeka existuje určitá hierarchia hodnôt, a teda existuje aj určitá stupnica subjektívnej užitočnosti , ktorú daný človek do rozhodovania vnáša.
92. Základné dimenzie kognitívnych štýlov - umožňujú človeku vytvoriť si obraz sveta, orientovať sa v ňom, a vysvetľovať si ho. Sú to procesy prijímania a spracovávania informácií z vnútorného i vonkajšieho sveta.  
93. Príčiny neúspešnej identfikácie problémov 1.riešiteľ si vôbec neuvedomuje problém – je k nemu slepý; 2.identifikuje sa nesprávny problém, alebo jeho nesprávna príčina, alebo oboje; 3.fáza definície problému sa vynechá a ignoruje – prejavuje sa snaha problém riešiť okamžite.
94. Charakterizujte smer "konceptualizmus" a zarámcujte ho: Filozofický smer – obsah a rozsah pojmov sa v priebehu života človeka ustavične mení, dopĺňajú sa, spresňujú.
95. V akej súvislosti sa možno stretnúť s "prototypom" = Pri forme učenia – pojme : prototyp – vyjadruje takú skupinu vlastností, ktoré najlepšie popisujú príklady daného pojmu, v súvislosti s formou učenia.
96. V akej súvislosti sa hovorí o tzv. magickom čísle a ako vyzerá: pri krátkodobej pamäti: magické číslo 7 plus/mínus 2: človek je schopný zapamätať si 7 plus mínus dva prvky (informácie).
97. Sémantická pamäť - uchováva slová, definície ( BA je hlavné meste SR). Je spojená s rečou. Predstavuje symbolické zobrazenie faktických znalostí. Nepotrebuje cvičenie. Vyvolanie informácií môže byť automatické (nebo je modré) alebo zámerné (dátum narodenia).
98. Čo je to engram = pämaťová stopa
99. Aká je úspora pri znovuučení a uveďte autora, ktorý to experimentálne overil - Ebbinghous na svojich pokusoch dokázal, že naučený materiál sa nezabúda úplne, ale pri znovuučení pôvodného materiálu sa tento zapamätá rýchlejšie. Prvé učenie trvalo 20 opakovaní, znovuučenie 15 opakovaaní. Úspora je 5 opakovaní, t.j. 25 %.
100. Sexuálna motivácia. Motivácia = vnútorný stav organizmu, ktorý podnecuje k činnosti. Napriek niektorým analógiám medzi uspokojením sex. potreby a biologickej potreby, je medzi nimi podstatný rozdiel. Neuspokojenie sex. potreby nemá za následok zahynutie jedinca, ale ohrozuje prežitie druhu. Je súčtom zložitých sociálnych a biologických faktorov. Sexuálne správanie ovplyvňujú: U zvierat biolog. faktory, avšak u ľudí viazanosť na hormóny nie je až taká výrazná, Incentívy – súvisí s voľbou partnera, Coolidge efekt –stretnutie s novým partnerom, Erotický materiál – u mužov: pretrváva mýtus muž musí premôcť ženu, Osobnostné črty – extroverti sú obyčajne aktívnejší, Výchova, Vek.
101. potreby – stručne charakterizujte: Primárne (biologické) potreby – sú vrodené, ich uspokojenie zabezpečuje prežitie organizmu: smäd, hlad, odpočinok, vyprázdňovanie, majú cyklický charakter. Sekundárne - potreby vyššej hierarchie – ich uspokojením motivačná sila stúpa, nesúvisia s prežitím – potreba bezpečia, potreba výkonu, altruizmus /sebaobetovanie).
102. základné prístupy k problematike rozhodovania: normatívny model rozhodovacieho procesu – presne popisuje, ako by sa mal človek optimálne rozhodnúť, teda z rizikom najmenšej straty a s najväčším ziskom; deskriptívny model rozhodovacieho procesu – popisuje, ako sa človek v danej situácií skutočne rozhoduje a ako v problémovej situácii skutočne koná.
103. konvergentné a divergentné myslenia: konvergentné myslenie – uplatňuje sa v riešení úloh, ide o rozumovú schopnosť riešiť nespočetné množstvo problémov pomocou jediného typu riešenia (matematika); divergentné myslenie – uplatňuje sa v riešení úloh, ktoré majú viac riešení. Hľadá všetky možné riešenia a vyberá tie najvhodnejšie. Využíva sa tvorivosť.
104. Fázy tvorivého procesu: 1. Preparácia (príprava – všetky pokusy jedinca riešiť problém, ako aj jeho celú predchádzajúcu prípravu), 2. Inkubácia  (obdobie, v ktorom zámerne nerozmýšľame o probléme, ale môžu sa uskutočniť nevedomé procesy, ktoré môžu ovplyvniť riešenie problému), 3. Inšpirácia (objavenie vedomosti ako problém vyriešiť), 4. Verifikácia (overenie – fáza vedomého hodnotenia a spresňovania idey).
105. inteligencia = súhrn schopností riešiť problémové situácie. Rozumová schopnosť hľadať vzťahy, prejavuje sa v riešení myšlienkových úloh. Schopnosť učiť sa, prispôsobovať sa. Fluidná inteligencia – geneticky daná vrodenými predpokladmi, nezávisí od skúseností, uplatňuje sa pri všetkých činnostiach. Kryštalizovaná inteligencia – výsledok vzdelávania, závisí od podnetov z prostredia, od výchovy, nadstavba nad fluidnou.
106. bariéry tvorivosti - ide o prekážky, ktoré spôsobujú, že sa tvorivý potenciál u jedinca nemôže prejaviť. Interné (intelektové, nízka sebadôvera, strach z neúspechu a pod), procesuálne (fixácia, rutina, stereotypy, štylizácia, regresia, a pod.), externé (fyzikálne, miestne, čas, sociálne postoje, zlý štýl riadenia).
107. sociálna inteligencia = schopnosť porozumieť ľuďom,  riadiť ľudí a konať rozumne v medziľudských vzťahoch. Empatia, sociálna citlivosť, vcítenie, osobnostná percepcia, interpersonálne súdy, decentrizmus.
108. emocionálna inteligencia = afektívna stránka človeka prejavujúca sa v schopnosti človeka prežívať vzťahy k svetu, iným i sebe samému. 1.poznanie vlastných emócií, 2.zvládnutie emócií, 3.schopnosť motivovať sám seba, 4. vnímavosť k emóciám iných, 5. umenie medziľudských vzťahov.
109. interpretácia inteligenčného kvocientu = úroveň, miera a hodnota inteligencie, ktorú dokážeme merať alebo testovať: IQ = MV/FV  x 100    MV – mentálny vek     FV – fyzický vek. Väčšina ľudí disponuje priemernou inteligenciou, k obom koncovým bodom krivky výrazne klesá počet prípadov. Diagnostická hodnota spočíva v možnosti triedenia normality a abnormality.
110. Mechanika - operuje so základnou kognitívnou architektúrou spracovania informácie a riešenia problému, pričom spracovanie prebieha bez ohľadu na obsah a kontext, má univerzálny  a biologicky podmienený základ. Pragmatika inteligencie - efektívnosť spracovania predchádzajúcich poznatkov a ich využitie pri riešení praktických životných problémov
111. zrelé myslenie - základné charakteristiky 1. identifikácia problémov: a)človek vie, že problémy sú súčasťou života; b)dokáže identifikovať rušivé situácie;                      c)nekoná impulzívne, nevyhýba sa riešeniu. 2.relativistické myslenie 3.dialektické myslenie 4.kontextualizmus a neistota 5.emočné reakcie
112. múdrosť = vrcholný stupeň ľudského poznania a pôsobí bez ohľadu na výchovu a formálne vzdelanie. Merateľným znakom múdrosti je primerané rozhodovanie o spôsobe života, ktoré sa prejavuje najmä v zložitých situáciách.
113. vlastnosti pozornosti: koncentrácia pozornosti – vyčlenenie aj zo zložitého podnetového poľa ten predmet alebo  jav, ktorý slúži na dosiahnutie stanoveného cieľa. Intenzita pozornosti – človek sa sústredí na jednu činnosť a ostatné si nevšíma. Rozdelenie pozornosti – u človeka prebiehajú súbežne viaceré činnosti. Stálosť pozornosti – vyjadruje časové trvanie. Vnímanie reverzibilných figúr – súvisí s kolísaním a presúvaním pozornosti.
114. metódy výskumu pozornosti: Sériové skúšky - série podnetov, z ktorých musí probant niektoré identifikovať: – sčítacia skúška, - Bourdonova skúška, - Sériová metóda, - metodika číselného štvorca. Pozornosť pri dvojitej činnosti. Metodika odpoveďového času: zisťuje rýchlosť a presnosť odpovedí (jednoduchý OČ, zložitý OČ).
115. emócie – základné znaky: Polarita – protikladnosť (stenické = príjemné, astenické = nepríjemné, dezaktivizujúce, ambivalôencia = zmiešanosť príjemných a nepríjemných). Aktuánosť. Časové trvanie. Nákazlivosť. Opakovanie emočného podnetu. Triedenie: emócie triedime podľa rýchlosti vzniku, sily, dĺžky trvania a zamerania. Podľa toho sa delia na nižšie (emócie: afekt, nálada, vášeň, strach a úzkosť, hnev a zlosť, radosť) a vyššie (city: estetické, intelektové, etické, spoločenské, náboženské).
116. vyššie emócie –city: zasahujú komplexnejšie duševné stavy a sú spoločensky podmienené. Estetické – umelecké výtvory, hudba, príroda. Intelektové – úspešnosť riešenia prináša radosť. Etické – dobré skutky vzbudzujú príjemné city a naopak. Spoločenské – výsledok dobrých medziľudských vzťahov. Náboženské – hľadanie východiska z nepríjemných citov prostredníctvom náboženstva. Najnovšie sa uvádzajú aj glórické, pugnické, hedonistické a akvizívne city.
117. detektor lži – popíšte princíp: Kombinácia metodiky elektrokožnej vodivosti kože, dýchania  a krvného tlaku. Vychádza z toho, že emočný stav vinníka pri vyšetrovaní významne mení úroveň uvedených ukazovateľov, tieto sa zaznamenávajú na polygrafe. Hodnotenie  nemusí byť objektívne, pretože výkyvy vo vodivosti sú ovplyvnené možnými nekontrolovateľnými subjektívnymi stavmi.
118. endokrinný a vegetatívny systém - prispievajú k priebehu emócií. Endokrinný systém – základ sú žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré vyplavujú hormóny. Vegetatívny nervový systém – zameraný na reguláciu vnútorného prostredia: jeho zložky sympatikus (pohotovostný systém, mobilizuje telo  ne zvládnutie obtiažnych situácií), parasympatikus (zabraňuje vzrastu prudkej emócie) . Je medzi nimi antagonistický vzťah.
119. frustrácia – charakterizujte: situácia neriešiteľného problému, človek nemá možnosť úniku a je pre reakciu silne motivovaný. Stav organizmu, ktorý vedie k neadekvátnym reakciám (resp. k stereotypnému správaniu.
120. konflikt – vyhranené stretnutie procesov podráždenia a útlmu. Situácia, v ktorej sily opačného smeru a približne rovnakej sily pôsobia na jednotlivca. Druhy: konflikt dvoch kladných síl, konflikt dvoch záporných síl, konflikt medzi kladnou a zápornou silou. Delíme ich na intrapersonálne (rozhodovateľ ako jednotlivec), interpersonálne (v medziľudských vzťahoch), kognitívne (rozumové riešenie situácie), motivačno-afektívne (týkajúce sa motivačnej štruktúry osobnosti)..
121. záťaž a stres. Stres – extrémne vyhrotená frustračná alebo konfliktová situácia. Delenie: systémový a psychologický stres. Záťaž – v odbornej literatúre sa pojem stres zamieňa za pojem záťaž. Rozlišuje sa : ťažká psychická záťaž (ohrozenie života), stredná psych. záťaž (mierne zvýšené nároky na aktivitu, záťaž vyvolávajúca úzkosť), ľahká psych. záťaž (bežné aktivity, rušenie nedosahuje prah jedinca).
122. eustres =  príjemné stresové zážitky a distres = nepríjemné stresové zážitky.
123. Yerkes-Dodsonov zákon: zvyšovaním záťaže a v dôsledku toho aj aktivácie výkon stúpa, dosahuje optima, avšak pri ďalšom zvyšovaní záťaže klesá.
124. hlad = primárna potreba prijímania potravy. Ovplyvňuje ho: aktivácia alebo lézia laterálnej oblasti hypotalamu, tvorba inzulínu, úroveň glukózy, faktory prostredia – učenie a stres, kultúra.
125. arousal = drážditeľnosť, pripravenosť organizmu na reagovanie, na aktivitu.