Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy práva

prednášky (prednasky.doc)

26.9. 2005  - prednáška z PSYCHOLÓGIE

Psyché – duša   logos – slovo    -veda o duši

-z antiky sú známe predstavy, napr. že duša sídli v žalúdku

-rozdelenie na typy: sangvinik, cholerik, flegmatik, melancholik

Psychológia je veda o psychicky regulovanom správaní. Psychologická regulácia je najvyššou formou regulácie. Nižšie stupne – autoregulácia – trávenie, činnosť srdca

                        VSTUP        spracúva podnety        VÝSTUP

Stimulačná báza     podnet(stimul)         osobnosť              správanie

                                        Spätná väzba

BODEC – z gréckeho slova stimulus (popud, podnet)

-ak na človek pôsobia určité podnety, ak poznáme ako na neho podnety pôsobia, dokážeme predvídať jeho správanie

-modifikáciu správania na základe podnetu nazývame učenie

-človek má 5 známych analyzátorov –hmat, čuch, sluch, zrak, chuť

-mimo našich možností zachytenia je asi 90  % frekvencii (sluch zachytáva frek. 16 – 20 000 Hz – len malú časť, ktorá vo svete existuje)

-adaptácia – pre 5 zmyslov (prechod z tmavého prostredia do svetlého) Podnet po chvíli už nepôsobí tak výrazne

-senzorická percepcia je zmyslové vnímanie

Na človeka pôsobí množstvo faktorov, ktoré nevieme identifikovať ako na človeka pôsobia. Sebapoznanie je kľúčom k poznaniu druhých

(uchyľovanie sa k sektám je výsledkom nepoznania seba – sekty na začiatku človeku pomáhajú, dodávajú mu nový spôsob života, ktorý mu teraz vyhovuje. Neskôr od neho vyžadujú plnenie urč. povinností)

Do extra senzorickej percepcie patrí:

1. telepatia – výmena informácie na diaľku bez dotyku

1. nepoznáme vysielač – zdroj informácii, ani modalitu (cestu) po ktorej sa inf. prenáša ani receptor, ktorý inf. zachytí. (komunikácia telepatiou ex medzi ľuďmi aj zvieratami)

2. telegnózia  - schopnosť poznávať predmety a udalosti na diaľku
3. telekinéza – schopnosť vyvolávať pohyby predmetov psychickým pôsobením bez dotyku

Oblasťou, ktorá sa zaoberá vzťahom fyzikálnych podnetov a následne vyvolanou psychickou odozvou sa nazýva PSYCHOFYZIKA. V roku 1879 bolo založené 1. psychologické laboratórium na svete v Lipsku, zakladateľom bol Wilhelm Wundt. Založením laboratória sa psychológia vymanila z lona predstáv a stala sa exaktnou vedou a prevzala metódy prírodných vied.

KELVIN – povedal, že veda sa začína meraním

Centrálnym pojmom psychofyziky je pojem prah.  Rozlišujeme 4 druhy prahov:

2. absolútny – sa týka rozlíšenia minimálneho podnetu od neprítomnosti podnetu
3. dolný podnetový prah –ide o najmenšiu intenzitu podnetu, ktorá už vyvoláva pocit
4. horný podnetový prah – ide o najvyššiu intenzitu podnetu, ktorá ešte vyvoláva pocit
5. diferenciálny – ide o najmenšiu vzdialenosť dvoch susedných podnetov rovnakého druhu, ktoré vyvolávajú 2 rozdielne pocity

(človek poťažkáva 2 závažia  - > dif. prah je hmotnosť závažia, ktorú uberieme z jedného, aby človek zistil, že nie sú rovnaké)

PROBAND  – je človek, ktorý sa zúčastňuje experimentu / výskumu, je to skúmaná, sledovaná osoba

PREDNÁŠKA Č. 2    3.10. 2005

1. percepcia – vnímanie. Základnou charakteristikou vnímania je

1. pocit – jednoduché zachytenie
2. vnem – je integrálny, komplexný – je to súčet jednotlivých podnetov

- situácia, keď na nás pôsobí 1 pocit(podnet) je nereálna. Proces, na základe ktorého sa utvára vnem je vnímanie. Základnou char. vnímania je výberovosť (slelektivita), keď si z množstva podnetov vyberáme niektoré.  Na výberovosť nadväzuje proces CENTRÁCIE. – vnímaný objekt odlišujeme od pozadia. Hovoríme o vzťahu figúra – pozadie, kde figúra vystupuje do popredia a okolie sa odsúva do pozadia. V zásade platí:

        - čím je väčší kontrast medzi figúrou a pozadím, tým presnejšie a lepšie vnímame figúru.

Kontrast možno navodiť veľkosťou, farbou, pohybom, osvetlením, kľudom a pod.

(KOTVA – podnet uchytí našu pozornosť)

2. apercepcia – zapojenie minulej skúsenosti do vnímania; dochádza ku korekcii vnemu

3. pregnantnosť – znamená, že na základ minulej skúsenosti dopĺňame a dotvárame vnem, pregnantnosť funguje na základe 2 princípov  

a) princíp uzatvárania (horná časť textu má lepšiu čitateľnosť)

        b) princíp dobrého tvarovania (tvaru)

4. konštantnosť – ide o jav, keď predmet vnímame a poznávame ako ten istý, bez ohľadu na to, v akej polohe, z ktorej strany ho vnímame, z akej vzd, pri akom osvetlení a pod. Vnímame v 2 rovinách

6. horizontálna rovina
7. vertikálna rovina - pri vertikálnom videní dochádza ku skresleniu

5. transpozícia - ide o jav, keď predmety vnímame ako tie isté, hoci sa exponujú v inej podobe avšak zachovávajú si svoju štruktúru, t.j. že vzťahy medzi jedn. komponentmi sú konštantné. (napr. obľúbenú pieseň spoznáme, aj keď ju niekto spieva falošne na ulici)
6. celok a časť – má zákonitosti (faktory)

8. faktor blízkosti
9. faktor totožnosti alebo podobnosti
10. f.  spoločného posudu
11. f. objektívneho postoja
12. f. vyjdenia bez ostatku

Všetci vidíme rovnako, ale podnety nespracovávame rovnako.

Typy vnímania

1. analytický – rozkladá obraz na detaily

13. má sklon rozkladať predmety a javy na časti, detaily, snaží sa preniknúť do podrobností a preto máva občas problémy súvisiace so zovšeobecnením a pochopením zmyslu vnímaných predmetov a javov

2. syntetický – pozerá na obraz ako na celok

14. má tendenciu vnímať predmety a javy v celku v zovšeobecnenej podobe, snaží sa pochopiť základný zmysel, nepripisuje význam detailom, nesnaží sa ich vyčleniť a vnímať. Výsledkom môže byť nesprávny záver o vnímaných predmetoch a javoch.

3. analyticko-syntetický

15. je to typ, ktorý má najväčšie predpoklady pre správne, presné a objektívne vnímanie, po počiatočnej analýze, dokáže urobiť syntézu pozorovaných javov

4. emocionálny – sleduje to, čo sa v ňom deje

16. má sklon sústrediť sa na vlastné prežívanie, na svoje sprievodné city a emócie a nie na presnosť obrazu a pochopenie zmyslu predmetov a javov. Objektívnosť vnímania je znížená emocionálnou dráždivosťou.

DRUHY VNÍMANIA

- patrí sem tvar, priestor, hĺbka, pohyb, čas, medziosobné (interpersonálne) vnímanie

Vnímanie tvaru - prebieha prostredníctvom zraku, ktorý sa „šmýka“ a obkresľuje nejaký predmet. V zásade platí : čím sú očné pohyby systematickejšie a intenzívnejšie, tým je vnímanie tvaru presnejšie.

Vnímanie hĺbky – hovoríme o kľúčoch vnímania hĺbky. Medzi základné kľúče patrí:

17. akomodácia šošovky – platí pre krátke a malé vzdialenosti
18. binokulárna paralaxa – ide o jav, keď sa každý predmet odráža na inom a nie na korešpondujúcom mieste sietnice jedného a druhého oka
19. pohybová paralaxa – označujeme tak jav, keď sa poloha obrazu na sietnici pri pohybe hlavy a očí posúva o uhol, ktorý je pri blízkych predmetoch oveľa väčší ako pri vzdialenejších.
20. veľkosťou predmetu na sietnici – predmet, ktorý je rovnako veľký a je k nám bližšie, vytvára na základe optiky väčší obraz na sietnici ako predmet rovnako veľký, ale vzdialenejší.
21. skúsenosťou -vnímanie hĺbky sa vyvíja postupne, skúsenosťou, preto môže byť vnímanie vzdialenosti u starších ľudí oveľa presnejšie ako u detí
22. tienením - rozdiely pri pozorovaní napr. krajiny cez deň a podvečer, keď krajinu vnímame plastickejšie vzhľadom na dopad slnečných lúčov, ktorý je pok menším uhlom a vytvára rôzne tiene
23. perspektíva -         lineárna –zbiehajúce sa priamky v blízkosti horizontu vytvárajú dojem         vzdialenosti (napr. stromy, domy, stĺpy sa vzdialenosťou zmenšujú)

vzdušná – jasnosť a členitosť predmetov je dôležitým kľúčom odhadu vzdialenosti (napr. hory pri čistom vzduchu a dobrej viditeľnosti sa zdajú bližšie ako v hmle)

24. interpozícia – predmet, ktorého sietnicový obraz prekrýva iný predmet, sa zdá bližšie. Základným kľúčom pri prekrývaní sú kontúry prekrývajúceho predmetu. Predmet, ktorého kontúry sú neprerušené v bode, kde sa plochy prekrývajú, sa nám zdá bližší.

Vnímanie času – ide o vnímanie následnosti alebo postupných zmien, ktoré sa dejú na predmetoch a javoch alebo v nás samých. Na vnímanie času vplývajú rytmické deje  - rozlišujeme subjektívny a objektívny vnímaný čas. Subjektívnym vnímaním času hovoríme o významnom vplyve tzv. emocionálneho vkladu, napr. nudná hodina v škole sa zdá nekonečná.

špeciálnym druhom vnímania je medziosobné vnímanie. Základné char:

1) povaha interakcie – medzi vnímaným a vnímajúcim

-vnímanie inej osoby je ovplyvnené tým, aký máme k nej vzťah a vnímame na nej tie vlastnosti, ktoré majú pre daný vzťah význam

2) všeobecná zameranosť vnímajúceho –optimizmus –pesimizmus

Optimisti si všímajú kladné vlastnosti kým pesimisti negatívne. Optimizmus je definovaný ako očakávanie kladného priebehu a kladného výsledku nejakej činnosti alebo akcie.

Optimisti sa rýchlejšie zotavujú z pooperačných stavov, majú menšie bariéry sociálneho rázu, efektívnejšie riešia a zvládajú konflikty

Prednáška č. 3    10.10. 2005

3) súkromná teória osobnosti  - ide o vlastnú alebo prijatú teóriu o spoločnom výskyte niektorých vlastností alebo charakteristík

Rozlišujeme teórie:

IMPLICITNÉ – Sú výsledkom hodnotenia laikov (neodborníkov), napr. kto má vysoké čelo, je múdry

EXPLICITNÉ – Sú vysvetľujúce teórie, vedecké teórie, ktoré sú výsledkom výskumu a merania. Je vlastnosť psychiky vytvárať kauzálne vzťahy (súvislosť príčiny a účinku; príčinnosť) aj takých položiek, ktoré kauzalitu nemajú.

4) schopnosť vnímajúceho

- predpoklady presného vnímania nie sú u všetkých ľudí rovnaké a sú podmienené aj vedomosťami, skúsenosťou ale aj intuíciou správneho odhadu.

Poznáme skryté poznatky (tacit knowlege) – sú to poznatky, ktoré máme, ale ani sami nevieme, že ich máme. (napr. keď sa pozerám druhému človeku do očí a zornica sa rozširuje, viem, že má ku mne kladný postoj, ak sa zužuje- negatívny postoj)

5) projekcia

- v psychoanalytickom vyjadrení tiež ako tieň. Ide o pripisovanie našich vlastností a pohnútok iným ľuďom. Mechanizmus projekcie pôsobí tým silnejšie, čím viac si niektorú negatívnu vlastnosť alebo pohnútku konania uvedomujeme.

Psychologicky ide o dosiahnutie rovnováhy (vrháme náš tieň na inú osobu a prisudzujeme jej naše negatívne vlastnosti – pohnútky)

6) stereotypy

- ide o pripisovanie takých čŕt druhému človeku, o ktorých predpokladáme, že sú charakteristické pre skupinu, do ktorej patrí. V extrémnom prípade dochádza k dichotomickému deleniu, ktoré pozná iba 2 polohy. Špec. Prípadom sú etnické stereotypy, keď sa všetkým príslušníkom etnika prisudzujú nejaké vlastnosti.

7)  poradie informácií

Prvé informácie, prvý dojem do značnej miery ovplyvňujú priebeh ďalšieho vnímania. AK je 1. vnímanie kladné, máme tendenciu ďalšie fakty zlepšovať a naopak

8) množstvo informácií

Čím viacej máme informácii a poznatkov, tým presnejšie je naše medziosobné vnímanie. Správne medziosobné vnímanie predpokladá poznanie prostredia, v ktorom daný človek žije, poznať výsledky jeho práce a pod.

9) charakteristika vnímaného

Ide o otázku ako dobre a rýchlo možno daného človeka vnímať a poznať

10) vnímané prívlastky

Nie všetky črty vnímanej osoby možno rovnako rýchlo a presne poznať, skôr vieme zhodnotiť napr. temperament alebo inteligenciu, než charakter človeka. (metóda kritického incidentu – je to situácia, v ktorej sa daný človek musí prejaviť)

11) halóefekt

Sa prejavuje v 2 smeroch: 1.ako preberanie všeobecnej mienky, hoci nemusí byť objektívna,

                       2. ako tienenie vnímania ostatných čŕt jednou výraznejšou črtou.

12) popularita / nepopularita vnímaného

- popularita vyvoláva všeobecnú tendenciu pozitívnejšieho hodnotenia a opačne. Na popularite sa zúčastňujú také faktory ako inteligencia, úspechy, fyzický vzhľad, spoločenské postavenie,…

GEOMETRICKO-OPTICKÉ  KLAMY

        Ide o skreslené vnemy, ilúzie,… Podnety pôsobiace na naše zmysly sú vnímané nesprávne. Hovoríme o nich vtedy, ak dochádza ku skresleniu (chybám) vo vneme v porovnaní s predlohou, a to v dĺžke, polohe a smere. Klamy môžu byť dynamické a statické.

Ilúzie – skreslený vnem, avšak pozorovateľ si uvedomuje toto skreslenie

Halucinácie- dochádza k vytvoreniu predstavy bez pôsobenia podnetu, ktorý by na človeka pôsobil (podnet reálne neexistuje). V takýchto prípadoch môžu ľudia počuť hlasy, vnímať farby, pociťovať hmyz lezúci po tele, …

Pseudohypnotický spánok – ktorý bol pozorovaný v prípade dlhých nočných jázd v železničnej doprave, kt. môžeme považovať za čiastočnú senzorickú depriváciu

Vigilancia- schopnosť dlhodobého sústredenia pozornosti, predovšetkým v situáciách málo sa meniaceho prostredia

Senzorická deprivácia

        Aby náš mozog mohol optimálne fungovať, je potrebné aby bol doslova neustále bombardovaný podnetmi rôznej modality a intenzity.  V prípade výrazného zníženia podnetovej bázy, keď nastane dlhodobý nedostatok senzorickej stimulácie, podnetov pôsobiacich na naše zmysly, hovoríme o tzv. senzorickej deprivácii. (bola experimentálne sledovaná v súvislosti s rozvojom kozmonautiky )

        Dôsledkom nedostatku podnetov – zvýšenie sugestibility (pôsobenie na myslenie, cítenie, vôľu), narušenie koncentrácie pozornosti a narušenie normálneho priebehu myslenia. Niekedy vznikajú depresívne stavy, halucinácie)

Prednáška č. 4   17. 10. 2005

PREDSTAVY

- je schopnosť vytvárania psychických obrazov neprítomných predmetov, situácii, osôb a pod.

Predstava je tým viac viazaná na realitu, čím viac je orientovaná na materiálnu, objektívnu skutočnosť. Sú to vnútorné obrazy, ktoré vznikajú v mysli človeka bez pôsobenia konkrétneho podnetu. Sú pravdepodobne charakteristické len pre človeka.

DRUHY PEDSTÁV

1) Následné obrazy – vznikajú v dôsledku intenzívneho alebo dlhotrvajúceho dráždenia (figuratívne násl. obrazy – vzor, tvar; farebné; dynamické – pohyb)

Následný farebný obraz vzniká ako dôsledok dlhšie trvajúceho farebného podnetu a prejavuje sa v komplementárnej (doplnkovej) farbe.

Dynamické – ide o pretrvávanie najčastejšie pohybu rotujúcich predmetov alebo častí, ktoré vyvolávajú predstavu následného alebo pokračovania dynamického podmetu alebo ako opačný pohyb. (ak rotujúcu špirálu následne prekryjeme kruhom, zdá sa, že kruh sa zväčšuje)

2) Pamäťová predstava – ako forma vybavovania – je vlastne znovuvytvorenie (reprodukcia) percepcie.

3) Eidentická predstava je mimoriadne intenzívny pamäťový obraz, ktorý vzniká bezprostredne po percepcii

4) Hypnagogické predstavy  - vznikajú obyčajne pred spánkom a objavujú sa v nich intenzívne zážitky, ktoré sme prežívali v priebehu dňa. Je to niečo akoby pohyblivý následný obraz s tým rozdielom, že sa objavuje po dlhšom časovom odstupe po danom zážitku.

5)Halucinácia – je centrálne vzbudený obraz, ktorý pôsobí dojmom skutočnosti, nemá však reálny podnet

Špeciálnym druhom predstáv sú SNY– ide o fantazijné zážitky, prevažne optického a akustického charakteru.  Sny sú veľmi potrebné, vytvárajú sa u každého človeka. Výskumy, ktoré bránili človeku snívať, spôsobili až neurotické príznaky.

Sny sa objavujú v tzv. REM – fáze spánku (rapid eye movement). Objavujú sa v perióde 90 – 110 minút, tú istú periódu majú aj prepojovanie ľavej a pravej hemisféry.

        Výklad snov (analýza) – je to metóda psychoanalýzy. Jej zakladateľ je S. Freud : „Výklad sna je kráľovská cesta do podvedomia.“

HYPNÓZA – zmenený psychický stav, kde sa predstavy objavujú tak, že ich môžeme analyzovať.

DENNÉ SNENIE – ide o vytváranie predstáv, obrazov na základe zážitkov a skúseností, pokiaľ je zamerané do budúcnosti, môže mať aj pozitívny dopad.

Poznáme reproduktívnu a tvorivú predstavu:

Reproduktívna – ide o vytváranie obrazu toho, čo sme sami zažili, skúsili alebo o vytvorenie predstavy čítaného a počutého.

Tvorivá – znamená utváranie nových vecí z pamäťového materiálu, je typická pre vedcov a umelcov.

Za osobitný druh predstáv možno považovať SYNTÉZIE. Tieto sprevádzajú vnemy, ale svojím charakterom patria do inej oblasti (napr. sluchový vnem môže vzbudiť vizuálnu predstavu; pohľad na raneného vzbudzuje pocit bolesti)

ASOCIÁCIE PREDSTÁV – je spojenie / združenie, t.j. naše predstavy sú spojené, asociáciami sa zaoberal už Aristoteles, neskôr asocianistická škola vysvetľovala myslenie človeka na základe asociácie predstáv.

Primárne zákony asociácie predstáv

25. dotyk v priestore a čase
26. zákon kontrastu
27. zákon podobnosti

Sekundárne zákony

28. zákon novosti
29. zákon frekvencie
30. živosti

Asociácie možno rozdeliť a merať na základe tzv. asociačného experimentu, ktorý môže mať v zásade 2 podoby:

1. ako kontinuitná voľná asociácia – na podnetové slovo má probant odpovedať sériou samostatných slov a to tak rýchlo ako je možné
2. kontinuitná kontrolovaná asociácia – obmedzenie asociácie nejakým spôsobom, napr. „menujte slová asociované s bicykom“

PAMÄŤ

Pamäť sa vymedzuje ako kapacita živých organizmov získavať, uskladňovať informácie o podnetoch, udalostiach, predstavách, pojmoch a pod.

Za základné prvky pamäti sa považujú:

1. získavanie nových informácii
2. uchovanie a skladovanie
3. použitie inf.

Základné delenie druhov pamäti:

1. mechanická –je charakteristická uchovaním inf. mechanickou cestou, opakovaním, bifľovaním
2. logická – s poklesom schopnosti mechanickej pamäti nastáva vzostup logickej pamäti
3. dispozičná – znovupoznanie

24. 10. 2005 – psychológia prednáška

Pamäť- Aristoteles sa začal zaoberať psychickými procesmi spojenými so zapamätávaním, uchovávaním, vybavovaním, resp. zabúdaním. Aristoteles spája tieto psychologické procesy s asociáciami. Pôvodne sa problematikou pamäti zaoberala filozofia, v súčasnosti je pamäť tzv. interdisciplinárnym problémom a okrem psychológie sa pamäťou zaoberá aj biochémia, neurofyziológia.

HERMAN  EBBINGHAUS – jeden z najväčších skúmateľov pamäti, bol to nemecký biskup, patril medzi prvých experimentátorov v oblasti pamäti a známy je predovšetkým experimentmi a analýzou vlastnej pamäte. Jeho najznámejšia kniha je „O pamäti“. Jedným z najvýznamnejších výsledkov ebbinghauských pokusov bolo vytvorenie krivky učenia / krivky zabúdania.

Učil sa tzv. bezzmyslové slabiky, naučil sa dlhý zoznam slabík a pozoroval, že v 1. hodine zabudneme 40% naučeného materiálu, po 2 hodinách 50%.

Pri zabúdaní dochádza k strate pamäťovej stopy, ktorá má v špecifických prípadoch formu AMNÉZIE, t.j. formu totálneho výpadku pamäte. Napr. sú to situácie poúrazové, kde došlo k otrasu mozgu, alebo tiež v hysterických záchvatoch. Pamäť v chorobe občas sprevádzajú KONFABULÁCIE – ide o výpadky pamäti, ktoré sú nahrádzané inými zážitkami chorého.

Mená niektorých slovenských výskumníkov:

Ruisel – napísal 2 monografie :  Pamäť a osobnosť a K záhadám pamäti

Ivan Šipoš

Damián Kováč

Oľga Árochová

Július Boroš

Jozef Daniel

        Podľa Šipoša je pamäť biopsychická danosť človeka, ktorá umožňuje nadobúdať a v správaní využívať skúsenosti. Vzniklo niekoľko teórii pamäti:

1. FYZIOLOGICKÉ TEÓRIE PAMÄTI

– základná otázka kde sa tvorí pamäťová stopa, nazývaná tiež dočasný spoj. Niektoré fyziologické teórie pamäti predpokladajú existenciu pamäťového centra, avšak väčšina teórii toto centrum nepovažuje za reálne. Svedčia o tom experimenty profesora LASHLEYHO – odstránil tú časť mozgu, kde sa dočasný spoj utvoril , v ďalšej pamäťovej situácii sa dočasný spoj vytvoril na inom mieste. Z toho vznikol predpoklad, že pamäťové stopy sa môžu utvárať v celom nervovom systéme. Tento jav nazval EQUIPOTENCIALITA, čo znamená, že každá časť nervového systému je potentná vytvoriť dočasný spoj. Znamená to ďalej, že pamäťová stopa nespočíva v pevnom spojení medzi neurónmi, ale v hre organizácii státisícov či miliónov nervových buniek.

2. FYZIKÁLNE A BIOCHEMICKÉ TEÓRIE

- fyzikálne teórie  sa označujú tiež ako teórie neurónových modelov. Proces utvárania a nasledujúca aktivizácia týchto modelov tvorí mechanizmus zapamätávania, podržania a vybavovania.

- biochemické teórie – za nositeľa genetickej (dedičnej) pamäti sa považuje deoxiribonukleínová kyselina DNK – nositeľ dedičnej pamäte na rozdiel od ribonukleínovej kyseliny RNK, ktorá je nositeľom individuálnej pamäti

Ani jedna z teórii nevysvetľuje pamäť dokonale.

Iné delenie pamäti:

1. vizuálna
2. pamäť na idey
3. pamäť na významy
4. pamäť na časové usporiadanie

Pamäť môžeme deliť na základe iných kritérií :

A) podľa charakteru psychickej aktivity prevládajúcej v činnosti

        - pohybová pamäť – spočíva v zapamätávaní, podržaní a vybavení pohybov a ich

systémov (chôdza, tanec, chirurgická činnosť,…)

        - emocionálna – sa prejavuje v zapamätávaní emócii a citov

        - názorná – je pamäť na predstavy, obrazy, zvuky, chute, vône

        - slovno-logická - obsahom sú myšlienky

B) podľa charakteru celkovej činnosti

        - úmyselná

        - neúmyselná

C) podľa dĺžky delíme pamäť na

        1. senzorickú         - ikonická (obrazová, vizuálna)

                        - echoická (akustická oblasť)

                        - taktilná (týka sa hmatu)

- má trvanie 2 – 4 s (obraz sa rozpadá), niktoré položky prechádzajú do krátkodobej pamäti -  časové vymedzenie max 20s, v špeciálnych prípadoch 60s

        2. krátkodobú

Kapacita KDP je obmedzená na množstvo senzorických jednotiek, tkoré sa viažu na tzv. magické číslo  7±2.

Nedokážeme súčasne na vedomej úrovni vnímať a spracovávať viac než 7±2 položiek. V prípade pamäti to znamená, že nová informácia sa môže prijať len v tom prípade, ak sa predchádzajúca prenesie do dlhodobej pamäti alebo jednoducho vypadne.

        3. dlhodobú

Niektoré položky prechádzajú do dlhodobej pamäti, ktorá prakticky nemá časové obmedzenie.

        4. operatívna, operačná

Je tá zložka pamäti, ktorá slúži na uskladnenie informácie potrebnej pre nejakú činnosť alebo vykonanie nejakej operácie (napr. pri matematických výpočtoch si pamätáme zvyšok, ako náhle ho použijeme, zabudneme ho)

S problematikou pamäti úzko súvisí problematika kódovania, znamená proces pochopenia slov z rôznych aspektov.

TULING – vytvoril model pamäti s 2 zložkami :

31. sémantická
32. epizodická

Sémantická súvisí s udržiavaním informácií, ktoré sú spojené s používaním jazyka (typický príklad je metafora)

Epizodická umožňuje uskladnenie a podržanie (retencia) individuálne získaných informácii a ich časových vzťahov.

Zabúdanie je súčasťou pamäti, v zásade má ochrannú funkciu, vysvetľuje sa na základe teórie INTERFERENCIE, ktorú rozdeľujeme na 2 typy : proaktívna a retroaktívna.

Proaktívna znamená, že materiál B si nezapamätáme v dôsledku predošlého zapamätania položky A.

Retroaktívna (opačná) – dochádza k poruche podržania A v dôsledku následného zapamätávania B.

Inou teóriou je teória rozpadu pamäťových stôp (engera). Výskumy ukázali, že z počutého si pamätáme 20%, z videného 30%, z toho, čo sme súčasne počuli a videli 50% a z toho, čo sme sami zažili a skúsili 80 -90%. V tejto súvislosti sa hovorí o skúsenostnom (experienčnom) učení. (napr. naučiť sa bicyklovať)

Psychológia prednáška – 7. 11. 2005

        Myslenie je najvyšší stupeň poznania; celý vývoj ľudského poznania sa odvíja od dvoch navzájom súvisiacich zložiek :

-názorné, zmyslové myslenie (bezprostredné vnemy, predstavy)

-sprostredkované (logické, abstraktné – pojmy, súdy, úsudky, poučky…)

        Výsledkom názorného poznania sú vnemy a predstavy, sprostredkovaného pojmy, súdy,... ale aj celé teórie. Myslenie definujeme ako sprostredkovaný a zovšeobecňujúci spôsob poznávania, ktorý vedie k poznaniu podstaty všeobecných vlastností predmetov a javov a súvislostí medzi nimi.

Myšlienkové operácie:

1. motorické a verbálne
2. analýza, syntéza, komparácia, abstrakcia, konkretizácia, generalizácia, indukcia, dedukcia, analógia, kategorizácia

ANALÝZA – rozklad na časti a vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov

SYNTÉZA – je myšlienkové spájanie, zjednocovanie vyčlenených častí, vlastností a vzťahov, najvyšším stupňom syntézy je tzv. logická syntéza.

KOMPARÁCIA – zisťuje podobnosť a odlišnosť medzi jednotlivými predmetmi a javmi

ABSTRAKCIA – vyčlenenie podstatných a všeobecných vlastností javov a predmetov a zanedbávanie ostatných

KONKRETIZÁCIA – aplikácia všeobecného poznatku na konkrétny jav

GENERALIZÁCIA – myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností predmetov a javov do skupín a tried

INDUKCIA – vyvodzovanie všeobecného tvrdenia z jednotlivých prípadov

DEDUKCIA – je opačný postup, platnosť všeobecného poznatku sa vzťahuje na konkrétny prípad

ANALÓGIA – vyvodzovanie poznatku o predmete a jave na základe podobnosti s inými predmetmi a javmi

KATEGORIZÁCIA – priraďovanie jednotlivých predmetov a javov do kategórií na základe spoločných vlastností alebo tzv. prototypu

FORMY MYSLENIA

        - rozumieme rečovú podobu, do akej človek zachycuje a vyjadruje výsledky svojho myslenia. Základnou formou je :

1. pojem – reprezentuje skupinu objektov súborom vlastností, ktoré sú spojené s touto skupinou.

2. súd – je vyjadrením vzťahu medzi 2 pojmami. Súdom niečo tvrdíme alebo popierame. Súd je vyjadrením oznamovacou vetou, nikdy nie opytovacou

3. úsudok – vyjadruje vzťah medzi 2 alebo viacerými súdmi. Súdy z ktorých vychádzame sa nazývajú premisy, vyvodený súd sa nazýva záver a úsudok je logicky usporiadaná množina súdov, z ktorých odvodzujeme nový súd konsekvens.

DRUHY MYSLENIA

1. praktické – priame narábanie, manipulácia s predmetmi
2. konkrétne názorné myslenie – uplatňuje sa vtedy, keď využívame názorné predstavy
3. abstraktné – narába prevažne s abstraktným materiálom, s pojmami, symbolmi, uplatňuje sa pri teoretickej činnosti a vedeckej práci

PROBLÉM – znamená, že existuje nejaký cieľ, avšak postup ako ho dosiahnuť nie je známy. Riešiť problém znamená nájsť cestu k žiaducemu cieľovému stavu. Na riešenie problému používame schémy. Ide o vžité spôsoby myslenia a konania, môžu mať pozitívny dopad v tom, že uľahčujú riešenie problému, a negatívny v tom, že brzdia samostatné myslenie a konanie. V prípade riešení problémov hovoríme o nájdení správneho smeru riešenia – voľba správneho alebo chybného smeru riešenia nie je náhodná ale determinovaná týmito činiteľmi:

        1.NÁVYK

        2.AUTOMATIZMUS

        3.FUNKČNÁ FIXÁCIA

1. Návyk – predstavuje pripravenosť reagovať na určitý typ podnetov určitým navyknutým spôsobom.
2. Automatizmus – uskutočňovanie sledu operácii, ktoré prebiehajú nie na vedomej úrovni. Pozitívna stránka = zrýchlenie práce – negatívna stránka – problém možno riešiť jednoduchšie
3. Funkčná fixácia – ide o zvláštny typ návyku, ktorý sťažuje riešenie problému. Podstatou funkčnej fixácie je ťažkosť použitia nejakého predmetu na iný účel, na ktorý nebol určený.

Riešenie problému má niekoľko fáz:

1. Neistota – stav nie je taký, ako by sme chceli
2. Prípravná fáza (preparácia) – uvedomenie si problému a jeho definovanie (v čom spočíva)
3. Produkčná fáza – hľadáme možnosti riešenia
4. Hodnotiaca fáza (verifikácia) – posúdenie jedn. alternatív a výber najlepšieho riešenia

K žiaducemu stavu sa možno dostať 2 stratégiami:

1. Algoritmus – ide o situáciu, kde máme daný presný popis krokov
2. Heuristika – keď nepoznáme postup riešenia a musíme ho objaviť

K výslednému riešeniu sa možno dostať nasledovnými postupmi:

1. riešenie pokusom a omylom -  sami riešime situáciu
2. analýza a syntéza – na logickej úrovni
3. vhľad – (insight), tzv. aha – zážitok ; je výsledkom práce nášho mozgu aj vtedy, keď sa daným problémom priamo nezaoberá

Psychológia – prednáška 14. 11. 2005

Rozhodovanie sa niekedy stotožňuje s myslením a v zásade sa k procesu rozhodovania pristupuje na základe modelov         -normatívneho

                        -deskriptívneho

Normatívny – popisuje ako by sa človek rozhodovať mal,  t.j. vzal do úvahy všetky  možné faktory, ktoré vstupujú do situácie momentálne alebo môžu vstupovať v budúcnosti, reálne zhodnotiť dynamiku a váhu a na základe starostlivého výberu realizovať optimálny variant. Normatívny model popisuje človeka, ktorý reálne neexistuje.

Naša psychika má svoje limity, medzi limity patrí:

33. pamäť
34. schopnosť vnímania a súčasného spracovávania viacerých prvkov, ktoré sú limitované, tzv. magickým číslom 7 ± 2

Deskriptívny – popisuje, ako sa človek v danej situácii skutočne rozhoduje (ako koná)

Procesy rozhodovania sa spájajú s pojmami:

35. neistota
36. neurčitosť
37. pravdepodobnosť
38. riziko

Pr. Situácia totálnej neurčitosti – kde, predchádzajúca situácia nedeterminuje  nasledujúcu, t.j. ide o situáciu, ktorú označujeme ad hoc (tipovanie športky vzhľadom na pravdepodobnosti)

OBJEKTÍVNA PRAVDA – že budú v nejakom ťahu vytiahnuté čísla 123456 je taká istá, ako ľubovoľná kombinácia ostatných čísel  v rozsahu športky

SUBJEKTÍVNA PRAVDA – tým, že nie je daná objektívna pravda, spoliehame sa na subjektívnu pravdu. Objektívnu pravdu v reálnych životných situáciách prakticky nevieme určiť alebo len veľmi zložito. Objektívnu pravdu najčastejšie možno určiť v niektorých ekonomických modeloch alebo hrových situáciách.

Modely, ktoré vysvetľujú proces rozhodovania sa vždy spájajú s časovým faktorom a jedným z najznámejších modelov je model SEV (subjektívne očakávanej užitočnosti) väčšina modelov rozhodovania vrátane modelu SEV vychádza zo stratégie tzv. minimaxu, čo znamená s minimálnymi stratami dosiahnuť maximálny zisk.

Pojem, ktorý sa spája s modelom SEV je aj oddialená konzumácia (delay of gratification)

Kritika stratégií minimaxu sa týka prílišnej ekonomizácie a neberie do úvahy psychologické a sociálne faktory a súvislosti.

Rozhodovací proces vymedzujeme v 5 fázach

1. problém , jeho objavenie, jeho špecifikácia, dôležité je samotné pomenovanie pojmu, t.j. jeho verbalizácia, jadro problému
2. generovanie myšlienok, nápadov
3. ich hodnotenie (evaluácia)
4. výber najlepšieho riešenia
5. realizácia

Rôzne pokusy boli robené s tzv. dobrými a zlými riešiteľmi problémov predovšetkým PETERSEN, ktorý uvádza, že „dobrí“ riešitelia venujú 80% času analýze problému a iba 20% následným krokom a samotnej realizácii. Zlí riešitelia to robia presne naopak.

        Ešte jeden pojem s procesom rozhodovania prokrastinácia. Ide o predlžovanie času rozhodovania a následne realizácie rozhodnutia. Už starí Egypťania poznali prokrasinácie, -príklad práca s vylievaním Nílu – poľné práce sa museli robiť včas aby s potopou neprišli o úrodu.

Možno hovoriť o 2 extrémoch typológii:

Impulzívny typ – opačným extrémom je typ

Reflexívny

Impulzívny typ -  zapája a realizuje najčastejšie prvé nápady, väčšinou je potreba následnej korekcie

Reflexívny typ – starostlivo zvažuje možné riešenia, snaží sa vybrať optimálny variant. Z časového hľadiska možno hovoriť o tzv. kognitívnom tempe a zhodnotení pomeru rýchlosti a presnosti. Impulzívny typ je rýchly ale nepresný, reflexívny typ je pomalý ale presný.

RIZIKO – z psychologického hľadiska predstavuje riziko pre človeka hodnotu. Vidno to napr. v sociálnom hodnotení – pozitívne je hodnotený človek aktívny, dominantný; kde po predchádzajúcom zhodnotení hladiny rizika dochádza u jednotlivca k posunu smerom k zvýšeniu hladiny rizika. (pr. Po zažití určitej situácie, je ďalšia podobná ľahšie zvládnuteľná)

Dôležité je generovanie myšlienok v tom zmysle, aby sme našli nové a tvorivé riešenie problému. V tejto súvislosti treba rozlišovať tzv. konvergentné a divergentné myslenie.

KONVERGENTNÉ – je zbiehavé a uplatňuje sa v úlohách, ktoré majú iba jedno riešenie (krížovky)

DIVERGENTNÉ – je rozbiehavé a uplatňuje sa v úlohách, ktoré môžu mať viac riešení. Je to tvorivé myslenie.

Tvorivosť (kreativita) – prof. Guilford, ktorý do divergentného myslenia zahrnul 3 hlavné atribúty:

1.  originalita
2.  fluencia (plynulosť)
3.  flexibilita (pružnosť)

habituácia – osvojenie si správania

Psychológia prednáška 28. 11. 2005

Senzitivita – sa týka citlivosti na potreby zmien zastaraných štruktúr, stereotypov a návykov

Redefinovanie- sa týka schopnosti udeliť pojmom, predmetom a javom nový význam (kľúč od skrine)

Elaborácia – schopnosť vypracovať detaily riešenia, kompletizovať a realizovať riešenie

Spoločenská užitočnosť

(úloha 4 bodov -  viesť 3 úsečky tak, aby boli body spojené, urobiť ich 1 ťahom a vrátiť sa do východiskového bodu, pričom sa čiary nesmú križovať.)

BARIÉRY TVORIVOSTI

Treba si položiť otázku, prečo niektorí ľudia s vysokým intelektovým potenciálom tvoriví nie sú. Hovoríme o bariérach tvorivosti. Bariéry možno triediť do 3 veľkých skupín

39. inertné
40. procesuálne
41. externé

Interné

42. percepčné – schopnosti videnia / vnímania reálnych problémov
43. intelektové – nízky intelektový potenciál
44. nízka sebadôvera
45. motivácia - nesprávna, vonkajšia motivácia
46. strach z neúspechu
47. pesimizmus – videnie / očakávanie negatívneho výsledku
48. negativizmus – všeobecná tendencia negatívneho hodnotenia a popieranie niečoho
49. rigidita -  nepružnosť v zmysle menenia postojov, názorov

Procesuálne

50. schematizácia – tvorba produktov podľa schémy
51. fixácia – v zmysle funkčnej fixácie / neschopnosti nájsť pre predmet inú možnosť použitia
52. rutina – vykonávanie činnosti zaužívaným spôsobom bez snahy modifikácie
53. stereotyp – opakovaná činnosť podľa zaužívaného vzoru
54. imitácia – napodobňovanie
55. štylizácia -  ide o používanie základného motívu vo veľmi malom rozsahu zmeny
56. kategórie chýb – týkajú sa tvorby nápadov, hodnotenia a etiky

Externé

57. fyzikálne faktory – hluk, teplota
58. miestne – vhodný priestor pre tvorivú činnosť (tvorivá klíma), ktorá môže prevládať v niektorých kolektívoch
59. čas a direktivita – týka sa doby a vonkajšieho tlaku na vznik tvorivého produktu; väťčšina tvorivých produktov vzniká v neskorších dobách dňa
60. zlý štýl riadenia -  ktorý môže tlmiť tvorivosť
61. byrokracia
62. alibizmus – presúvanie zodpovednosti na iných ľudí
63. konformizmus -  od slova konformita (adaptácia na skupinové normy tak referenčnej skupiny ako i skupiny, do ktorej chce daný človek patriť; normy môžu byť písané aj zaužívané, môže ísť o vytvorenie normy, ktorú nazývame norma ad hoc (norma pre tento prípad); referenčná skupina je skupina, do ktorej daný človek patrí

Faktory, ktoré slúžia na zvyšovanie tvorivosti nazývame PROKREATÍVNE ČINITELE :

SITUAČNÉ

64. hravosť
65. nehodnotiaci kontext
66. autenticita – chápaná psychologicky ako čistota a úprimnosť
67. dôvera – vo vlastné sily a vzájomná dôvera
68. interpretácia –v zmysle vyhýbania sa interpretácii
69. správna motivácia
70. produktívna orientácia
71. mierny stres - vzťah medzi výkonom a stupňom stresu; pokiaľ budeme stupňovať záťaž, dostaneme sa do optimálneho bodu, kde možno dosiahnuť maximálne výkony; za optimálnym bodom dôjde k degradácii výkonu a v konečnom dôsledku k deštrukcii organizmu

INTERNÉ

72. sebaocenenie
73. sebaistota
74. sebaúčinnosť
75. sebadisciplína
76. schopnosť improvizácie (nájdenie iného postupu podľa tlaku okolností) a eleborácie (dotiahnutia tvorivého produktu do realizácie)

Inteligencia

- pojem je výsledkom psychologického zistenia, že mentálne výkony v rôznych oblastiach zvyčajne spolu kladne súvisia rozlišujeme užšie a širšie chápanie inteligencie

Užšie – sa týka všeobecných schopností hľadania vzťahov medzi pojmami a predmetmi

Širšie – sa týka učenia, prispôsobenia, praktického konania a spolunažívania s ľuďmi

Prispôsobenie sa

77. adaptácia – prispôsobenie seba vonkajším podmienkam
78. adjustácia – prispôsobenie vonkajšieho okolia vlastným schopnostiam, možnostiam a cieľom

Inou otázkou v súvislosti s inteligenciou je problematika dedičnosti  a prostredia. V súčasnosti sa usudzuje, že podiel dedičnosti je o niečo vyšší ako podiel prostredia (60% – 40%)

Ďalšou otázkou je, či existuje jedna všeobecná inteligencia alebo viacero špeciálnych schopností. Všeobecná schopnosť/ inteligencia sa označuje ako g – faktor (general), bazálna mentálna kapacita ako s – faktor (special)

Psychológia prednáška -  12. 12. 2005

Inteligencia  

-fluidná – týka sa schopnosti hľadania vzťahov, rýchlosti spracovania inf., nezávisí od skúsenosti

- kryštalizovaná – je schopnosť, ktorá sa zameriava na výchovu a vzdelávanie, závisí od prostredia

HOWARD GARDNER – chápe inteligenciu ako viacnásobnú zložku, jeho základným dielom je Frames of mind 1985 (Teórie mnohoúrovňových inteligencií)

-rozoznáva 7 druhov inteligencií:

        -logicko-matematická

        -verbálna

        -telesno-pohybová

        -hudobná

        -priestorová

        -interpersonálna –medziosobná/ sociálna

        -intrapersonálna /osobná (poznanie seba samého)

GOULD (Jak neměřit člověka 1997)

79. základné tézy sa týkajú biologického determinizmu, razí názor, že normy správania ale aj sociálne a ekonomické rozdiely medzi skupinami ľudí vyplývajú zo zdedených a vrodených rozdielov
80. hlavná myšlienka biologického determinizmu = hodnota jednotlivca môže byť zistená meraním 1 veličiny, t.j. meraním inteligencie
81. jedným zo zdrojov biologického determinizmu bola oblasť kraniometria – meranie parametrov lebky. Predpokladalo sa, že existuje vzťah medzi veľkosťou lebky a inteligenciou. Výsledky výskumov nepotvrdili priamy vzťah. Rozdiely boli nevýznamné, čo sa týka parametru inteligencie.

ALFRED BINET – tvorca 1. inteligenčného testu 1905

SIMON

-testy vznikli ako objednávky francúzskeho ministerstva školstva, kde išlo o vytvorenie metódy na zhodnotenie mentálnej úrovne žiakov.

-v roku 1912 nemecký psychológ Stern zaviedol pojem inteligenčný kvocient IQ

IQ = MV / FV . 100                MV – mentálny vek (zistený riešením úloh pre vyššie vekové úrovne)

                                FV – fyzický vek

75 – hranica subnormy

Stupne slabomyseľnosti – debilita (sú vychovateľní a vzdelávateľní v manuálnych povolaniach)

- imbecilita (sú vychovateľní ale nevzdelávateľní – hygienické návyky)

                        - idiotia (sú nevychovateľní, sú odkázaní na pomoc iných)

Fyziologická norma – človek je normálny, keď sa správa a koná tak, ako je determinovaný biologicky a fyziologicky. (napr. psychopat je normálny, keď sa správa ako psychopat)

Sociálna inteligencia

Thorndike 1937 – schopnosť porozumieť a riadiť mužov a ženy, chlapcov a dievčatá,…

Riggio – 3 stavebné kamene , schopnosti

1. senzitivita – schopnosť prijímania podnetov
2. expresivita – schopnosť vyjadriť to, čo sami prežívame, cítime
3. riadenie komunikačného procesu -  aby mal primeranú úroveň, aby nevstupovali do komunikácie predsudky, neprimerané emócie a pod.

Emocionálna inteligencia

DANIEL GOLEMAN zaviedol pojem emocionálny kvocient EQ (kt. je podľa neho dôležitejší než IQ)

Morálna inteligencia

Sexuálna inteligencia

-testy na výber brancov : Army α – pre gramotných

                          Army β – pre negramotných    …inteligenčné kvóty

Zrelé myslenie

Ruisel – autor tohto konceptu, ktorý má 5 základných charakteristík:

1. identifikácia problémov
2. relativistické myslenie
3. dialektické myslenie
4. kontextualizmus a neistota
5. emócie

Dialektické myslenie sa týka možnosti pripustenia zmeny, rôznorodosti a protirečenia

Kontextualizmus – zohľadňujú sa sociálne, historické, morálne, fyzické kontexty a neistota sa týka neschopnosti presne určiť a determinovať priebeh udalostí v budúcnosti ale ani v minulosti

1. psychometrická / akademická inteligencia- ide o schopnosť, ktorá je merateľná psychologickými metódami (podobná školským úlohám)
2. praktická inteligencia – sa týka toho, ako človek uspieva v živote

0,2 – 0,4 – vzťah medzi inteligenciou a uspievaním v živote

ZÁŤAŽ  A STRES

- faktory, ktoré vyvolávaj stres nazývame stresory, ide o činiteľ, ktorý pôsobí takým tlakom, že organizmus sa nedokáže s ním vyrovnať a naruší sa homeostáza (stav vnútornej rovnováhy). Hovoríme, že pôsobením nešpecifického faktora vzniká špecifická stresová reakcia. Ide o ľubovoľný činiteľ, ktorý pôsobí ako stresor a vyvolá tú istú reakciu. Hlavným cieľom tejto špecifickej stresovej reakcie je pripraviť organizmus na vyrovnanie sa so stresorom. Ide o aktivizáciu a mobilizáciu organizmu.

Stresory možno deliť na kategórie:

1) Pracovná oblasť – preťaženie z množstva práce, časový stres, neúmerná zodpovednosť, nevyjasnené právomoci, nezamestnanosť, práca s ľuďmi   (burnout / vyhorenie – fyzické, emočné a mentálne vyčerpanie)

2) Fyzikálne faktory - hluk, teplo, gravitácia, stavy beztiaže, imobilita, stacionárny stres

3) Spánok – 30 – 50 % ľudí si dobrovoľne skracuje potrebu spánku, normálna dĺžka je 6 – 8 hodín. Spánok má priamy vplyv na zníženie pozornosti, navodzovanie úzkosti, pocity únavy a ťažkosti v rozhodovaní.

Vplyv stresu na zdravotný stav:  pôsobením stresu sa znižuje imunita organizmu – väčší výskyt infekčných chorôb, dôsledkom zníženia tvorby bielych krviniek

-vplyv na kardiovaskulárne ochorenia a psychosomatické ochorenia –hypertenzia –vysoký krvný tlak, bolesti hlavy, astmatické príznaky, reumatické ochorenia, vznik cukrovky a vznik úzkosti a depresií)

Špeciálne druhy stresu – podľa pôsobiacich podnetov

EUSTRES- vyvolaný pozitívnymi faktormi (svadba, pôrod)

DISTRES- v prípade pôsobenia negatívnych faktorov

HYPERSTRES- nadmerný stres likvidačného charakteru

Fortigenéza – súbor cvičení, tréningov a postupov určených na zvyšovanie psychickej odolnosti, hlavným predstaviteľom je prof. Strümpfer