Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trenčianska univerzita A. Dubčeka / Fakulta Sociálno Ekonomických vzťahov / Základy práva

Vypracované otázky (vypracovaneotazky.doc)

1.Štát jeho znaky a funkcie

štát- je hierarchicky usporiadaný suverénny mocensko riadiaci systém, skladajúci sa z ľudí, a inštitúcií, ktorý prostredníctvom práva riadi spoločnosť

Znaky: štátna moc:je druh verejnej moci vzniká keď vznikne štát, je to kontrolovanie správania iných =riadiaci systém suverenita štátu: zvrchovanosť nezávislosť št.moci od ktorej koľvek inej moci vnútri i mimo štátu.Suverenita sa spája s neobmedzenou mocou rozhodovacou činnosťou panovníka je to nedemokratický prístup. Najmodernejší prístup, aby štátna moc bola limitovaná platným právom. –vnútorná,vonkajšia územná organizácia obyv:suchozemský povrch vnútri štátnych hraníc,vnútorné vody,pobrežné vody, priestor pod vodou aj nad suchozemskou a vodnou časťou št.územia št.občianstvo

Funkcie štátu: 1.zabezpečenia reprodukcie mocenských štruktúr2.funkcia verejnej moci

2.Systém štátnych orgánov a inštitúcií

-množina orgánov inštitúcií a úradníkov metódy a formy ich činnosti, ich vzájomné vzťahy ako aj vzťahy systému štátnych orgánov a inštitúcií k spoločenskému systému, ktorý je schopný aj pomocou donútenia alebo násilia zabezpečiť efektívne uskutočňovanie úloh štátu voči spoločnosti, ktorú štát riadi ako aj úloh voči iným štátom Musí mať: personálnu a materiálnu zábezpeku  Systém tvoria: zákonodárne org,org.štátnej správy, súdy, prokuratúra,armáda, polícia, štátne inštitúcie

3.Forma štátu

vnútorná=miera demokratickosti štátu vonkajšia= uskutočnovanie štátnej moci FŚ=spôsob organizácie štátnej moci, jej vzťah k obyvateľstrvu a spôsoby jej inštitucionalizácie , umožňuje nám charakterizovať štát 3 zložky: forma vlády, št.zriadenie-centralizovaný, decentr,št.režim-demok, nedemok

4.Forma vlády

závisí od vzťahu obyv. a štátnej moci 1. demokratická-voľby 2.nedemokratická-podľa spôsobu účasti obyvateľstva na štátnej moci môžeme formy vlády rozdeliť na : priama demokracia: referendum-obliogatórne,fakultatívne,ratifikačné,vládne,ľudové/plebiscit nepriama demok: v ktorej sa občania sprostredkovane zúčastňujú na mocenskom rozhodovaní prostredníctvom zvolených zástupcov

Forma vlády: a)monarchie-absolutistická,stavovská,parlamentná,konštitučná b)republiky parlamentná prezidenstká  c)diktatúry-jednotlivca,menšiny,väčšiny

5.Deľba moci

usporiadanie najvyšších orgánov v demokratickej forme vlády môže byť dvojaké: a)systém deľby moci - teória deľby moci spočíva na zásade aby sa pluralita spoločenského riadenia odrazila aj v štátnom riadení spoločnosti. Vyžaduje aby sa št. orgány usporiadali do systému bez dominancie ktorého koľvek z nich. Teóriu deľby moci prepracovali do ústavy USA Jefferson, Madison,Hamilton, Adams =1787 TDM je založená na zásadách: 1.oddelenosti nezávislosti samostatnosti moci –zákonodárna, výkonná, súdna 2.zásada rovnováhy a vzájomnej kontroly sysatém bŕzd: zákonodárnna má tieto brzdy: právo skúmať a kontrolovať ako výkonná moc realizuje zákony, právo určovať hranice obsah formy a prostriedky činnosti výkonných a súdnych orgánov , vyšetrovacími a kontrolnými právomocami voči výkonnej moci výkonná má tieto brzdy: právo veta voči zákonodárnym orgánom, právo miosti a amnestie, právo vymenovať sudcov z povolania súdna má tieto brzdy: právomoc súdov preskúmať súlad zákonov s ústavou-ústavné súdnictvo, právomoc preskúmať a rušiť platnosť, správnosť voľby členov zákonodárnych orgánov –volebné súdnictvo, právomocpreskúmať a rozhodovať o zákonitosti rozhodnutí správnych orgánov-správne súdnictvo  b) parlamentarizmus  je prekonanie nezávislosti výkonnej moci od zákonodárnej

6.Územnoorganizačná štruktúra štátu

-je ďalšou zložkou formy vlády štátu, rozumieme ňou územnú organizáciu štátu a systém vzťahov medzi celkom štátu a jeho časťami Štáty delíme na: 1.unitárne –má iba jednu ústavu a jednu sústavu navyššých orgánov št. moci- centralizovaný unit. Štát-ústredné štátne orgány zasahujú do celej právomoci a kompetencie miestnych orgánov štátu Miestne orgány nikdy nerozhodujú s konečnou platnosťou decentralizovaný unit štát – nie sú medzi nimi vzťahy podriadenosti 2.zložené štáty-sa skladajú z niekoľkých členských štátov dvojaká sústava štátnych orgánov Poznáme tieto typy zložených štátov: federácia- štáty spojené na základe zmluvy reálne únia- má jedného spoločného panovníka a spoločnú správu záležitostí moderná únia- vznikli v čase rozpadu koloniálnej sústavy 3.zväzy štátov- konfederácia, personálna únia

7.Právo a jeho základné pramene

Rimania: Kde je spoločnosť tam je aj právo. Právo: mnohoznačný pojem v súčasnej dobe chápeme ako systém právnych noriem. Právo je založené na morálke.Pramene práva: právna teória delí pramene na: 1.materiálne- súhrn podmienok-spoločenských, ekonomických, prírodných, ekologických 2. formálne- konkrétne pramene práva v ktorých právo nachádzame:zákon,ústava V historickom vývoji: právna obyčaj-pravidlo správania ktoré sa dlhodobým používaním ustálilo a ktoré štát používa ako právnu normu. Má nepísanú formu, dlhodobé a reálne zachovanie určitosť obsahu, všeobecnú záväznosť normatívne právne akty – ústavné zákony, obyčajné zákony,medzinárodné zmluvy zo silou zákona, vyhlášky opatrenia výnosy, všeobecné záväzné vyhlášky obvodných a krajských úradov, všeobecné záväzné nariadenia obcí a miest precedensy- rozhodnutie súdov a iných štátnch orgánov v konkrétnom prípade. Časť týchto rozhodnutí nadobúda všeobecnú záväznosť aj pre ďalšie riešené sporné prípady. Vypĺňa medzery v práve. normatívne zmluvy- upravuje konkrétny individuálny právny vzťah zväčša nemá normatívny charakter výnimočne však môže mať normatívny charakter a stane sa prameňom práva, norm zmluvy napr: kolektívna zmluva

8.Právne normy a ich špecifické znaky

-všeobecné záväzné pravidlá správania sa ľudí, vzťahujú sa na všetkých členov určitej spoločnosti , zaväzujú jednotlivcov a ostatné subjekty v spoločnosti, pričom upravujú všetky rozhodujúce spoločenské vzťahy v danej spoločnosti Špecifické znaky:  1.sú vydávané štátom uznanej forme- NPA rôzneho druhu- zákony, nariadenia vlády, vyhlášky, v angloamerickom práve sú okrem NPA najmä judikáty a správne precedensy, NPA sa uverejňujú v zákoníku-musí ich uznať štátny orgán s potrebnou normatívnou právomocou 2.záväznosť- vyplýva z ich platnosti 3.normatívnosť- úlohou štátneho donútenia je chrániť jednotlivca a spoločnosť Za porušenie PN môže byť udelená sankcia súkromnom práve- reparačná,reštitučná,zadosť učinenie, verejnom práve- používajú sa v trestnom , finančnom, ukladanie trestov alebo opravných opatrení –ochranné liečenie, ochranná výchova 4.všeobecná  

9.Štruktúra právnej normy

Právna norma podľa tradičných trichotonomických predstáv je zložená z troch častí, a to z hypotézy, dispozície a sankcie. Hypotéza právnej normy stanovuje podmienky za ktorých musí povinnostný subjekt slniť právnu povinnosť alebo uskutočniť subjektívne právo. Dispozícia je vlastné pravidlo správania sa. Sankcia je sankčný následok za porušenie dispozície. Každé právne odvetvie má typ sankcie aj keď niektoré sa môže vyskytnúť aj vo viacerých právnych odvetviach.

10.Druhy právnych noriem

Podľa orgánu kt.ich prijíma: primárne- príjmajú orgány štát.moci s uznášacou právomocou s ústavodárnou a zákonodárnou a môžu ich prijímať aj samosprávne orgány sekundárne- prijímajú štát. orgány s výkonnou právomocou. Vláda SR,ministerstvá,iné ústredné orgány št. správy, nariadenia samosprávnych orgánov podmienkou prijatia musí byť vydaná v súlade a v medziach zákonov Podľa vzťahu k iným právnym normám: odkazujúce- odkazujú sa na platný a určitý normatívny akt blanketové- odkazujú sa na normy kt. zatiaľ neboli prijaté Podľa formulovania dispozície: prikazujúce- normatívne formulujú strktnie povinnosť niečo konať, niečoho sa držať  zakazujúce- sú normatívne vyjadrujú zákaz výkonu určitej činnosti dovoľujúce-pernisívne, sú opakom normatívnych, formulujú dovolený spôsob konania Podľa stupňa viazanosti subjektov právneho vzťahu: kogentné- variant správania ktorý je záväzný nemožno ho meniť dispozitívne- variant správania ktorý subjekty práva môžu alebo nemusia použiť Podľa stupňa všeobecnej úpravy predmetu právnej normy: generálne- sú normy abstraktné a zovšeobecňujúce obsahujú širokú úpravu práva  povinností pre dané odvetvie práva. špeciálne- predstavujú konkretuzujúcu úpravu právnych vzťahov, prioritne sa aplikujú špeciálne normy, a generálne sa používajú podporne.

11.Platnosť a pôsobnosť právnych noriem

Platnosť formálna: PN je platná ak sa dodržali pri jej prijatí všetky obsahové a formálne náležitosti ustanovené pre príslušný právny predpis a)prijať ju môže príslušný orgán b)prijatý ustanoveným spôsobom c) ustanoveným spôsobom vyhlásená Materiálna platnosť sa odvodzuje od praktickej aplikácie PN predpokladom mater. Platnosti je efektívnosť PN. PN, kt. sa nepoužíva v právnych vzťahoch, sa postupne stáva normou absolutnou. Pôsobnosť: určuje rozsah PN a to z hľadiska osobného vecného časového a teritoriálneho. 1)osobná pôsobnosť: vymedzuje okruh subjektov, na kt. sa PN vzťahuje. Osob.pôsobnosť vylučuje najčastejšie imunita, ktorá určuje na ktoré osoby sa PN nevzťahuje. Imunita sa viaže iba na niektoré odvetvia práva najmä trestné právo. Imunita- poslenecká- kedy poslanca možno trestne stíhať iba po predchádzajúcom súhlase zastupiteľskom zbore –diplomatická- vzťahuje sa na diplomatov a ďalší okruh subjektov medzinárodného práva, ktorých napr: nemožno trestne stíhať 2)miestná- teritoriálna- je určenie priestoru na ktorom sa dané právne vzťahy upravujú PN. Rozdeľujeme –PN celoštátnou pôsobnosťou- primárne a odvodené právne akty –obmedzenou miestnou pôsobnosťou- narriadenia obcí a miest 3)časová- vymedzenie časového úseku na ktorom sa danou PN spravujú právne vzťahy Rozlišujeme: platnosť PN- vzniká ich publikáciou účinnosť PN- je viazaná na uplynutie určitej lehoty alebo na konkrétne ustanovený okamih, je okamihom právnej záväznosti PN a najčastejšie býva uvedená v záverčných ustanoveniach právneho aktu. Pokiaľ nie je ustanovený dátum účinnosti nadobúda PN účinnosť uplynutím 15- dňa od jej publikácie m Najskôr však dňom vyhlásenia. Doba medzi platnosťou a účinnosťou sa nazýva legizvakačná lehota a slúži na oboznámenie sa s PN.

12.Vertikálna hierarchia normatívnych právnych aktov a ich charakteristika

Ústava, Ústavné zákony, Výsledky pref.so silou ústavného zákona občania voliči SR, medzinár.zmluvy so silou vyššou ako zákon NRSR, zákonyNRSR, výsledky ref.so silou zákona občania voliči SR, nariadenia vlády vláda SR, vyhlášky opatrenia výnosy ministerstvá ostat.ústredné orgány št. správy, všeob. záväzné samosprávne nariadenia obecné a mestské zastupitelstva, výsl. Miestneho ref. So silou všeob. záväzného samosprávneho nariadenia obyvatelia obce mestá , všeob.záväzné správne nariadenia obecné a mestské zastupitelstvá a miestne orgány št. správy

-ústavu a ústavné zákony u nás prijíma parlament trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov.

13.Platnosť a účinnosť normatívnych právnych aktov

zákon je najvyššou formou normatívnych právnych aktov , rozoznávame ústavné zákony a ostatné zákony , ústava tvorí základ celého právneho poriadku a ostatné zákony na ňu nadväzujú podrobnejšou úpravou jednotlivých oblastí spoločenských vzťahov. Zákony musia byť v súlade s ústavou a s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a slobodách. -Nariadenia vlády,-vyhlášky, opatrenia a výnosy Tieto normatívne právne akt sa publikujú v Zb. zákonov SR. Dňom uverejnenia je deň, keď bola príslušná čiastka Zbierky zákonov rozoslaná.

14.Právny systém a jeho členenie

je to sústava vnútorne skĺbených právnych pravidiel obsahujúcich úpravu širokého okruhu spoločenských vzťahov V demokratickom právnom systéme rozlišujeme právo: verejné, súkromné Verejné: je prvou súčasťou právneho systému a zaraďujeme sem tie PN, ktoré upravujú vzťahy medzi štátom ako nositeľom štátnej moci a občanmi PO, prípadne inými subjektami občianskej spoločnosti. Pre tieto právne vzťahy je charakteristická nadradenosť štátu ako reprezentanta spoločných záujmov voči občanom iným osobám. Verejným právom je presne vymedzené a oblasťou verejno-právnych vzťahov: typická prítomnosť kogentných noriem a zaraďujú sa sem: správne právo, finančné,ústavné, trestné,procesné Súkromné: upravuje pr. vzťahy subjektov občianskej spoločnosti na princípoch ich vzájomnej rovnosti a nezávislosti – pr.vzťahy na základe slobodne prejavenej vôle ich účastníkov je pre ne typický zmluvný princíp Prevažná časť súkromný právnych noriem má dispozitívny charakter, zaraďujú sa sem: občianske právo, obchodné, rodinné V dôsledku prekrývania sa súkromného a verejného práva majú niektoré práva tzv: zmiešanú povahu, zaraďujeme sem: pracovné právo, právo priam. vlastníctva

15.Občianske právo

upravuje spoločenské vzťahy osobnej a majetkovej povahy medzi FO navzájom, medzi FO PO a medzi FO a štátom Základným prameňom slovenského občianskeho práva je Občiansky zákonník. Právne vzťahy ktoré upravuje Obč. právo:  1.majetkové vzťahy tovarovo peňažnej povahy 2. osobné práva –rodinné právo, čisté osobnostné práva 3. osobnostno.-majetkové práva- autorské, priemyselné práva

16.Obchodné právo

Je jedno so samostatných právnych odvetví slovenského práva. Jeho normy sa podstatným spôsobom podieľajú na právnej úprave spoločenských vzťahov vznikajúcich pri podnikaní v oblasti ekonomiky Obch. právo upravuje predovšetkým právne postavenie podnikateľov obchodnozáväzkové vzťahy ako aj iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Obch. právo je previazané s občianskym právom.

17.Tresné právo

Je samostatné odvetvie slovenského právneho poriadku ktoré chráni ústavné zriadenie SR, spoločenské záujmy ako aj útokmi na ne- trestné činy. Za spáchané trestné činy ukladá súd v trestnoprávnom konaní tresty. Tresty majú tieto funkcie: prevýchovná, izolácia páchateľa tr. Činu, represívna, obligatórne znaky tr. Činu: objekt, objektívna stránka, subjekt, subjektívna stránka

18.Právny vzťah a jeho význam

Právne vzťahy sú špecifickým druhom spoločenských vzťahov- sú to spoločenské vzťahy upravené pr. normami. Právne vzťahy sú vôľovými vzťahmi. Subjekty práva v právnych vzťahoch uskutočňujú príkazy, zákazy a dovolenia ustanovené v právnom poriadku dvomi možnými spôsobmi- konaním a nekonaním. Konaním sa uskutočňuje povinnosť: dať, konať Nekonaním sa realizuje povinnosť: niečo strpieť, niečoho sa zdržať. Právny vzťah je spoločenský vzťah upravený platným právom, má tieto prvky: subjekt, objekt, obsah

19.Prvky právneho vzťahu- subjekt, objekt, obsah

právny vzťah je spoločenský vzťah upravený platným právom. Má tieto prvky subjekt, objekt, obsah . SUBJEKT: 1.FO-čl. ako ľudské individum, FO nie sú len štátny občania, ale aj utečenci odídenci cudzinci. Majú vlastnosti: spôsobilosť na práva a povinnosti-narodením, spôsobilosť na pr. úkony- plnoletosťou, procesná spôsobilosť.- plnoletosťou dedičské konanie, deliktuálna spôsobilosť 2.PO – združenie osôb alebo majetku, ktoré má vlastnú organizáciu, vzniká za určitým účelom, a právo jej priznáva vlastnú právnu subjektivitu Pojmové znaky: vlast. Pr. subjektivita, organizácia, substrát, účel Prvky PO: názov, miesto činnosti, spôsob konania PO v pr. vzťahoch Diferenciácia: 1.záujmové združenia FO a PO 2. jednotky územnej samosprávy 3. Účelové združenia majetku 4. ostatné PO Vznik PO:  1.založenie 2 vznik vo lastnom zmysle slova Zánik: 1.zrušenie  2 vzánik vo lastnom zmysle slova 3.Štát-účastník pr. vzťahov najčastejšie pri procese privatizácie OBJEKT: hodnota kvôli ktorej vstupujú do pr. vzťahu a) veci b) práva c) imateriálne hodnoty OBSAH: subjektívne práva a právne povinnosti

20.Predpoklady vzniku, zmene a zániku právnych vzťahov

Právne skutočnosti: rozumieme takú skutočnosť, s ktorou právne normy spájajú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov Právne skutočnosti spravidla členíme podľa: -ich vzťahu k prejavu ľudskej vôle, -toho čo sú v súlade s právom alebo či mu odporujú  * právne konanie * protiprávne konanie Pr. fikcie a domnienky: -pr. fikcie a domnienky, pr. udalosti, vôľové ľudské správanie 1.pr. fikcie- zákon za určitých okolností považuje nejakú skutočnosť za existujúcu, aj keď je zrejmé že neexistuje 2. pr. domnienky – sú to právne skutočnosti, ktorých vznik, zmena alebo zánik nastupuje zo vznikom, zmenou alebo zánikom inej právnej skutočnosti 3.pr. udalosti- medzi najčastejšie sa vyskytujúce pr. udalosti patrí plynutie času, premlčacia lehota, prekluzívna lehota

21.Právny úkon a jeho charakteristika

Je prejav vôle, ktorý smeruje najmä vzniku, zmene, či zániku tých práv a povinností , ktoré právne predpisy s takýmto konaním spájajú Pojmové znaky: vôľa, prejav, zameranie prejavu vôľe, právne následky Diferenciácia pr. úkonov: jednostranné pr. úkony, bilaterálne, multilaterálne, adresované=neadresované, reálne=vôlové, formálne=neformálne, odplatné=bezotplatné,kauzálne=abstraktné, synalagmatické=asynalagmatické Vznik pr.úkonov: musí existovať návrh na uzatvorenie zmluvy návrh musí byť : stručný, jasný, zrozumiteľný  Náležitosti pr. úkonu: 1. nálež. Subjektu 2. náležitosti vôle: existencia, sloboda, vážnosť, neexistencia omylu vo vôli 3. prejavu vôle: prejav-určitý, zrozumiteľný, stanovená forma 4. pomeru vôle a prejavu: musí byť súlad 5. náležitosti objektu: možný, dovolený Obsah pr. úkonu: podstatná zložka, pravidlená, náhodná Obsah o vadnosti pr. úkonu:1. neplatnosť: absolútna, relatívna 2. odporovateľnosť 3.odstúpenie od zmluvy

22.Protiprávne konanie

protiprávny úkon delikt, je prejav vôle spočívajúci v činnosti alebo nečinnosti ktorými subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom Členíme: 1.Zavinené protiprávne konanie: delikt = subjektívne právna zodpovednosť 2. Nezavinené : súkromné právo- objektívna právna zodpovednosť  Zavinenie : úmyselné, neúmyselné Druhy protiprávneho konania: trestné činy, správny priestupok, porušenie pracovnej disciplíny, omeškanie poskytnutia vadného plnenia, spôsobenie škody

23.Realizácia práva a jej formy

Sa uskutočňuje v procese tvorby práva, ako aj pri uskutočňovaní práva v každodenných právnych vzťahoch a osobitne pri aplikácii práva. Právo sa vzhľadom na jeho zložitosť realizuje v rôznych formách, majú odlišný priebeh, postup a ovplyvňujú ho rôzne okolnosti. V trestnom práve napr: stačí, ak sa človek zdrží konania nebezpečného pre spoločnosť a právo je realizované bez toho, aby bolo nevyhnutné uplatniť jeho sankcie.

24.Akty aplikácie práva a ich delenie

štátne orgány aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov. Akty aplikácie práva podľa účinkov, ktoré vyvolávajú delíme: a) konštitutívne akty: vedú k vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov  b) deklaratívne: individuálne akty štátnych orgánov, zisťuje sa existencia alebo jej opak právneho vzťahu 1. proces aplikácie pr.normy: zisťovanie skutkového stavu, vymedzenie právnej normy, vydanie aktu aplikácie práva 2.aplikácia práva podľa analógie

25.Ústavné právo

Je východiskom pre všetky právne odvetvia, upravuje základné spoločenské vzťahy spojené s realizáciou štátnej moci, základy organizácie štátu a spoločnosti, základné princípy hospodárstva štátu, organizáciu štátu a jeho územnú samosprávu, uplatňovanie zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Ako aj základné práva a slobody občanov, práva národnostných menšín a etnických skupín a štátne symboly. Prameňom je ústava.