Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Psychológia

Psychológia osobnosti (07___psychologia_osobnosti.doc)

Psychológia osobnosti

Osobnosť by sa dala presne definovať cez situáciu, keď ktosi zaklope na dvere a my sa opýtame: „Kto je?“ a odpoveď znie: „Ja!“ – a to Ja je osobnosť

Osobnosť je súbor jedinečných psychických vlastností, ktoré sa tvoria pod vplyvom dedičnosti a prostredia a prejavujú sa najmä vo vzťahoch k svojmu okoliu.

Aj keď je každý z nás osobnosťou, sme jedineční a neopakovateľní, môžeme ľudí zaradiť na základe prevažujúcich vlastností do určitých typov:

TYPOLÓGIA OSOBNOSTI                                                                                                                               .

1. Prvá najstaršia stredoveká typológia pochádza od Hippokrata a Galena, ktorá delí osobnosti do 4 typov:

SANGVINIK /prevláda krv = sanguis/

- je to veselý, optimistický, dobromyseľný, spoločenský a pohyblivý typ

- rýchlo sa nadchne a nadšenie rýchlo upadá, v citoch je nestály

CHOLERIK /prevláda žlč = cholé/

- je výbušný, neprispôsobivý, netolerantný, ťažko ovládateľný

- má silné emocionálne reakcie, je kritický, len nie k svojej osobe

FLEGMATIK /hlien = flegma/

- pokojný, pomalý, nevýrazne vyjadruje city, spoľahlivý, nie je náladový

- reaguje pokojne aj v náročných situáciách

MELANCHOLIK /čierna žlč = melam cholé/

- uzavretý, nesmelý, depresívny, precitlivelý

- city sú pomerne trváce, ale tvoria sa pomerne pomaly

.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              .

2. Typológia podľa C. G. Junga delí osobnosti na skupiny

INTROVERT – uzavretý, nespoločenský, málo kominukatívny, ale s bohatým vnútorným svetom

EXTROVERT – spoločenský, otvorený, ľahko nadväzuje známosti, je povrchnejší

.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              .

3. Typológia podľa Hansa Eysenka /Ajzenka/ spája dve predošlé a pridáva dve kategórie

LABILITA – úzkosť, nepokoj, podráždenosť

STABILITA – pokoj, vyrovnanosť

        I. FLEGMATIK – citovo stabilný introvert

        II. MELANCHOLIK – citovo labilný introvert

        III. CHOLERIK – citovo labilný extrovert

        IV. SANGVINIK – citovo stabilný extrovert

.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              .                

4. Typológia podľa E. Sprangera delí osobnosti podľa ich zamerania na:

TEORETICKÝ, PRAKTICKÝ, ESTETICKÝ, SOCIÁLNY, MOCENSKÝ, NÁBOŽENSKÝ

.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              .

5. Typológia podľa Scheldona:

ENDOMORFNÝ TYP – postava mäkká, zaoblená; typ uvoľnený, zameraný na ľudí

MEZOMORFNÝ TYP – postava svalnatá, atletická; typ energický, priebojný, odvážny

EKTOMORFNÝ TYP – postava vysoká, chudá; typ umelecky založený

.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              .

Žiadna typológia nemôže byť dokonalá, nedokáže vystihnúť celú osobnosť.

Preto sa v človeku mieša aj niekoľko typov, len sú zastúpené v rôznom pomere.

ČRTY OSOBNOSTI                                                                                                                                       .

- črta je trvalá charakteristika osobnosti, je to vlastnosť

- na základe črty osobnosti vieme predpokladať ako bude reagovať v určitej konkrétnej situácii

- napr.: ak je niekoho charakterist. črtou priateľskosť, môžem predpokladať, že ak ho požiadam o pomoc, pomôže

- na základe črty osobnosti sa vytvára určitý stav, správanie

SCHOPNOSTI OSOBNOSTI                                                                                                                        .

- sú to predpoklady na vykonávanie určitej činnosti

- osobný strop – max. miera schopností, ktoré môže človek dosiahnuť pri max. záujme, vytrvalosti a optim. podm.

- schopnosti        - špeciálne        - verbálne, numerické, pamäťové, umelecké, priestorová predstavivosť

                - psychomotorické – vedieť zladiť motoriku tela so psychikou

                - percepčná schopnosť – vedieť rýchlo reagovať

        - všeobecné        - inteligencia = schopnosť jedinca reagovať v nových podmienkach kde si nevystačí

                  len so skúsenosťami

                - IQ – inteligenčný kvocient

                        IQ = (mentálny vek /fyzický vek) x 100

1.               do 20         idiocia – hlboká duševná zaostalosť

2.            20 – 49         imbecilita – (20 - 34) ťažká duševná zaostalosť, (35 - 49) stredný stupeň duševnej zaostalosti

3.            50 – 69         debilita – ľahká duševná zaostalosť

4.            70 – 79         hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou

5.            80 – 89         podpriemerná /subnormná/ inteligencia

6.           90 – 109         priemerná inteligencia

7.        110 – 119         nadpriemerná inteligencia (ľahký nadpriemer)

8.        120 – 139         vysoká inteligencia (vysoko nadpriemerná)

9.        140 –>         veľmi vysoká inteligencia (genialita)        

VRODENÉ A ZÍSKANÉ PORUCHY INTELEKTU                                                                                              .

Získané – sú po určitej udalosti /mozgová porážka, zápal mozgových blán, alkohol, nehoda/

Vrodené – Oligofrénia = duševná zaostalosť = mentálne postihnutie

        IDIOCIA        - do 6 rokov nerozprávajú, nechodia

                - telesné a hygienické návyky získavajú veľmi ťažko

                - vyžaduje sa väčšinou špeciálna starostlivosť

        IMBECILITA        - dokážu si osvojiť hygienické a telesné návyky

                - rozprávajú, ale slovnú zásobu majú chudobnú

                - nevedia písať, čítať

                - buď sú neobratní, alebo hyperaktívny

                - sú veľmi impulzívny

        DEBILITA        - ľahká / stredná / ťažká

                - jednotlivci zaostávajú v učení o 2-3 roky za ostatnými => osobitné školy

                - majú problémy s chápaním –> pomaly, viackrát, názorne

                - veľmi dobrá mechanická pamäť

                - nemá rád zmeny

                - nedokážu si formovať vlastný názor => ľahko sa nechajú nahovoriť na protipráv. činnosť

                - nepoužívajú cudzie výrazy

                - pohybujú sa v extrémoch – hyperaktívny, ťarbavý

MOTIVAČNÉ VLASTNOSTI OSOBNOSTI                                                                                                   .

Motivácia – súbor podnetov (pohnútok), ktoré nás vedú k určitému konaniu

- keďže na človeka pôsobí viacero motívov, môžu sa dostať do konfliktu

Medzi základné motivačné vlastnosti patria:         POTREBY

        ZÁUJMY

        POSTOJE

        HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE

POTREBY        +primárne        biologické

                psychické        - sú pre niekoho sekundárne, pre niekoho primárne

                        - potreba: oponovať, smiechu, slobody, hry, poznávať, priateľstva, lásky...

Pozri Maslowova pyramída !!!

        +sekundárne – sebauspokojenie, sebarealizácia, uznanie,...

ZÁUJMY        - je to významný motív našej činnosti, ktorý je ovplyvňovaný kultúrnym prostredím

        - formujú sa počas celého života a môžu sa meniť vzhľadom na vek

        - človek môže mať aj niekoľko záujmov naraz a môžu sa dostávať do konfliktu

          NEGATÍVNE ZÁUJMY by sa mali brzdiť

          POZITÍVNE ZÁUJMY by sa mali podnecovať

POSTOJE        - je to súbor predpokladaných reakcií správania na určité podnety

        - ovplyvňuje ich prostredie

        - utvárajú sa už v detstve

        - v dospelosti sa menia veľmi ťažko

          ELEMENTÁRNE – postoj k nejakej konkrétnej veci (napr.: či sa mi páčia tieto šaty,...)

          VŠEOBECNÉ – celkový postoj k životu

HODNOTOVÉ ORIENTÁCIE        - hodnoty majú pre človeka rôzny význam a dali by sa zoradiť do hodnotového rebríčka

        - hodnoty, ktoré človek uznáva spolu s postojmi vytvárajú jeho životný štýl

CITY A EMÓCIE                                                                                                                                         .

- môžeme ich charakterizovať ako vzťah človeka k jednotlivým veciam a javom okolitého sveta

EMÓCIE        - stoja nižšie ako city

        - často súvisia s biologickými potrebami

        - sú prudkejšie a kratšie ako city

CITY        - vyššie, dlhodobejšie ako emócie

        - prejavujú sa vnútorným zážitkom

        - fyziologickými zmenami – zrýchlený tep, sčervenanie,...

        - vonkajšie telesné prejavy – mimika, pantomimita ( = reč tela)

        - city nevznikajú na základe rozumu ale vznikajú spontánne

        - schopnosť empatie – schopnosť vcítiť sa do pocitov druhého človeka

        - city majú vždy svoju polaritu = ku každému citu existuje opačný pól

        - ambivalencia – keď k 1 subjektu cítime oba póly citu

        delíme ich podľa intenzity a dĺžky trvania:

        1/  afekt        - je to emocionálny stav, ktorý je veľmi búrlivý a krátkodobý

                - rýchlo vznikne a rýchlo zanikne

                - je sprevádzaný krikom, plačom, stratou reči

                  NEZVLÁDNUTÝ AFEKT – keď stratíme kontrolu nad sebou

                  PATICKÝ AFEKT – prejavuje sa stratou pamäti

        2/  nálada        - dlhotrvajúci stav psychiky

                - podnetom nálady je vonkajšia udalosť

                - náladovosť – pomerne rýchle a navonok sa prejavujúce striedanie nálady

                - nálady môžu byť ovplyvnené: počasím /meteosenzitivita/,...

                POVZNESENÁ – radosť, optimizmus

                SKLESLÁ – smútok, depresia

                ZLOSŤ – podráždenosť, útočnosť

        3/  vášeň        - veľmi intenzívny a dlhotrvajúci stav, ktorý ovláda celú bytosť

        4/  vyššie city        - veľmi hlboké city, ktoré treba kultivovať

                - sú závislé od výchovy, vzdelania a osobnosti

                DOBRÝ SKUTOK – morálny cit

                ESTETICKÉ CITY – pri prežívaní krásy

                INTELEKTUÁLNE CITY – keď sa učíme niečo nové

PSYCHICKÉ ZDRAVIE A STRES                                                                                                                 .

ZDRAVIE        - podľa WHO je to stav úplného sociálneho a telesného blaha

DUŠEVNÉ ZDRAVIE – podľa Svetovej federácie zdravia WFMH:

          Ak ľudia majú sami k sebe dobrý postoj

          Ak sa cítia dobre medzi inými ľuďmi

          Ak sú schopní zvládať požiadavky života

STRES         - odpoveď organizmu na požiadavku, ktorá je pred neho kladená

        - 1 reakcia je prechod do stavu pohotovosti

        - odpoveď        - útek /flight/

                - útok /fight/

STRESOR        - podnet, ktorý pôsobí na jedinca a vyvoláva stres

ŠTÁDIÁ SRESU

        Alarm – pohotovosť

        Rezistencia – odolnosť organizmu, zvyká si na stres

        Exhauscia – vyčerpanie energetických zásob, útlm

        STRESY: rozvod, uväznenie, smrť blízkej osoby,

                        prepustenie z práce, tehotenstvo, Vianoce,...

ADAPTÁCIA NA STRES .

Neprimeraná        /maladaptácia/

        - ak sa niekto vyrovnáva so stresom tak, že začne piť

        - je to neprimeraná reakcia na stres

        - napr.: v ťažkej situácii jedinec reaguje tak, že si svojím konaním vyvoláva ďalší stres

        –> rieši to alkoholom, krádeže,...

 Primeraná        - využívanie energetických rezerv

        - nezasahuje negatívne do života ostatných jedincov

        - snaží sa o normálne stravovanie

        - neuzatvára sa, neodchádza od ľudí,...

        - dopraje si dostatok spánku

MENTÁLNA /DUŠEVNÁ/ HYGIENA                                                                                                           .

- je súčasťou kultúry človeka a jeho životného štýlu

- je prostriedkom prevencie psychických porúch a rozvíjania duševného zdravia

- prostriedok k nadobúdaniu duševnej rovnováhy

faktory prostredia

        sféra medziľudských vzťahov – prvoradá úloha RODINA

        - dieťa potrebuje vyrastať s oboma rodičmi (medzi nimi vzťah láskavý, tolerantný,...)

        - žiaduce sú primerané vzťahy k súrodencom a k iným rovesníkom, starým ľuďom

        => dieťa si môže pestovať interpersonálne schopnosti

        - na dieťa vplýva VÝCHOVA neskôr na seba preberie zodpovednosť => SEBAVÝCHOVA

VÝZNAM DUŠEVNEJ HYGIENY PRE JEDINCA

1/ v oblasti prevencie telesných a duševných porúch a ochorení

2/ v účinku na sociálne vzťahy jedinca

3/ v účinku na pracovný výkon

4/ pri dodržiavaní a dosahovaní subjektívnej spokojnosti a vyrovnanosti

Prostriedky duševnej hygieny: /pôsobia v úzkej nadväznosti/

ŽIVOTOSPRÁVA        - základ starostlivosti o zdravie

        - striedanie telesnej a duševnej činnosti, pravidelné cvičenie, pohyb...

        - dôležitou zložkou životosprávy je ORGANIZÁCIA ČASU

ÚPRAVA SOCIÁLNYCH VZŤAHOV        - pestovanie a zušľachťovanie medziľud. vzťahov má dôležitú úlohu v duš.hyg.

        - na dieťa neg. vplýva chladný vzťah rodičov; že mu všetko povoľujú, perfekcionizmus

        - poz. vplyv má teplý a povoľujúci vzťah, ale je tu potrebná DISCIPLÍNA

        - dôležité sú aj KONFLIKTY – dôležitá úloha v dynamike, motivácii ľudí a môžu

          priaznivo pôsobiť na duševné zdravie ľudí

        - niektorí ľudia sú nositeľmi konfliktogénnych vlastností = dráždivosť,

          hašterivosť, neprimerané postoje

        - možno im predchádzať, ale možno ich aj riešiť

ÚPRAVA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA – napr. na výkon vplýva správne osvetlenie, farebnosť prost., zvuková izolácia, vetranie

SEBAVÝCHOVA        - /autoregulácia/

        - človek pôsobí sám v prospech vlastnej duševnej rovnováhy

        - cieľavedomý rozvoj vlastnej osobnosti

        - dlhodobé, celoživotné úsilie