Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Psychológia

Cit, Emócia, Pocit (cit.doc)

Cit

Z Wikipédie

Skoč na: navigácia, hľadanie

Cit (často považovaný za identický s pojmom emócia) je afektívny stav na rozdiel od vedenia; psychický jav, ktorý spočíva v prežívaní príjemnosti alebo nepríjemnosti.

City sa vzťahujú na javy, ktoré majú stabilný motivačný význam. City odhaľujú osobnosti predmety, ktoré zodpovedajú jej potrebám a motivujú ju k činnosti zameranej na uspokojovanie danej potreby.

City sú biologicky účelné, majú regulatívny charakter, sú atavisticky staršie ako rozumové procesy, a preto silnejšie, menej ovplyvniteľné ako kognitívne procesy.

Emócia

Z Wikipédie

Skoč na: navigácia, hľadanie

Emócia je bezprostredné citové prežívanie životného zmyslu javov a situácií, ktoré je podmienené vzťahom medzi ich objektívnymi vlastnosťami a potrebami subjektu.

Pojem sa definuje rôzne a často sa chybne udáva, že má ten istý význam ako cit.

Prežívanie

prežívanie pred Kr. je jedna zo základných dimenzií psychiky - ucelený, nepretržitý prúd fenoménov. Pojem prežívania je (spolu s pojmom správania) ústredný psychologický pojem.

Prežívanie spočíva v tom, že subjekt má určité obsahy vedomia (vnemy, predstavy , myšlienky ), city a snahy. Prežívanie je súborom, prúdom zážitkov s viac alebo menej výrazným citovým prízvukom. Obsahy sú castejšie spojené s citmi a snahami, takže triedenie prežívania je v podstate abstrakciou. Z hľadiska základného prízvuku sa rozoznávajú gnostické (poznávacie) a patické (citové) zážitky alebo impresie (dojmy) a idey (myšlienky).

Predmetom prežívania môže byť vonkajší svet, stav vlastného organizmu alebo stav vlastnej mysle. Jednotlivé zážitky si subjekt uvedomuje ako prináležiace k Ja, ale pže existovať aj nevedomé prežívanie, čo znamená, že prežívajúci má vedomie určitého stavu mysle, ale si neuvedomuje (nepozná) jeho príčiny, súvislosti). Z časového hľadiska človek prežíva minulé, prítomné a budúce v aktuálnom časovom okamihu. Aj zvieratá prežívajú a fylogeneticky vyššie postavené druhy môžu mať predstavy jednotlivín a konkrétne myšlienky .

Správanie

správanie je je súbor všetkých objektívne pozorovateľných aktivít entity, ktorými sa uskutočňuje vzájomné pôsobenie medzi entitou a jej okolím, napríklad správanie človeka, správanie zvieraťa, správanie systému atď.

Bolesť je psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na organizmus, ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť. Bolesť je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšneho sveta. Bolesť má osobitne veľký klinický význam ako symptóm poruchy normálneho priebehu fyziologických procesov, keďže celý rad patologických procesov ľudského organizmu sa ohlasuje bolestivými pocitmi ešte pred vznikom vonkajších symptómov ochorenia.

Z emočného hladiska má prežívanie pocitu bolesti ubíjajúci a deprimujúci charakter, niekedy charakter utrpenia; je stimulom pre rôznorodé obranné reakcie zamerané na odstránenie vonkajších alebo vnútorných podnetov, ktoré tento pocit vyvolali.

Pocity bolesti vznikajú v centrálnom nervovom systéme spojením procesov začínajúcich sa v receptoroch kože alebo vnutorných orgánov, od ktorých sa impulzy špeciálnymi dráhami dostávajú do podkôrpvých systémov mozgu, vstupujúcich do dynamickej interakcie s kôrpvými procesmi vo veľkých mozgových hemisférach.

Reakcia na bolesť predstavuje najinertnejšiu a najsilnejšiu nepodmienenú reakciu.

Pociťovanie bolesti do istej miery podlieha vplyvu vyšších psychických procesov, ktoré súvisia s činnosťou kôry a závisia od takých osobnostných čřt, ako je zameranosť, presvedčenie, hodnotová orientácia atď. Existujú početné príklady o statočnosti, o schopnosti znášať bolesť a nepoddať sa jej, ale konať na základe vyšších mravných motívov, a naopak, o zbabelosti, o sustredení sa na svoje pocity bolesti.

Bolesť sa pokladá za jednu z hraničných situácií.

Pocit

Z Wikipédie

Skoč na: navigácia, hľadanie

Pocit je psychický obsah, surová a elementárna danosť vyvolaná fyziologickým podnetom, pôsobiaca na nejaký vonkajší zmysel alebo vnútorný zmysel; kognitívny významový útvar, psychicky elementárny (ďalej nedeliteľný) poznávací fenomén vznikajúci pri pociťovaní.

Vedomie nikdy nezískava pocit ako taký. Pocit je akoukoľvek surovinou a nevyhnutnou podmienkou každého vnímania.

Pocit zhrnuje v premenlivom pomere afektívne zafarbenie a reprezentatívne prvky. Z toho pramení obvyklé rozlišovanie pocitov reprezentatívnych s poznávacou funkciou (farby, tvary, tóny a hmatové pocity) a subjektívnejšie pocity afektivne (pocity vnutorného fyziologického naladenia, pocity bolesti, radosti ap.).

Pocit znamená aj mienenie alebo názor, napr vtedy, keď hovoríme Mám pocit, že….

Psychický stav je psychický jav, ktorý sa v určitom časovom intervale nemení.

Psychický stav je aktuálna uroveň psychiky determinovaná predošlými a momentálne pôsobiacimi podnetmi. Psychické stavy zahrňujú stavy rozumové, citové, vôľové, znepokojenia, napätia, tolerantnosti, presýtenia, mobilizačnej pohotovosti (u športovcov), očakávania ap.

Psychický stav recipientov determinuje napr. účinnosť pôsobenia masmédií, ich pôsobenie môže psychický stav stupňovať i eliminovať positívnym emocionálnym pôsobením a uspokojením očakávania.

Psychika

psychika = psychické je predmet psychológie, ktorý má dve fenomenálne dimenzie - prežívanie a správanie sa . Psychiku tvorí súbor psychických javov. Psychika sa neraz tematizuje pod titulom duša.

Na psychike možno tematizovať rôzne aspekty v súlade s kategóriami, ktoré intervenujú v jej skúmaní, napr. pri dominujúcej kategórii stavu sa tematizuje psychický stav , pri dominujúcej kategórii diania duševné dianie, pri dominujúcej kategórii procesu psychický proces, pri dominujúcej kategórii vlastnosti psychická vlastnosť, pri dominujúcej kategórii štruktúry psychická štruktúra atď.