Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Psychológia

ťahák (tahak.doc)

Sexuálna motivácia – jej neuspokojenie nemá za následok zahynutie jedinca, ale ohrozuje prežitie druhu. Freudova psychoanalýza je postavená na sexualite. U neho libido – všeobecný motív, ktorým možno vysvetliť všetky oblasti ľudského správania.

-vplyv biologických faktorov na sex. správanie je významný u zvierat. Ich správanie je ovplyvnené prítomnosťou istých hormónov v organizme. Odstránenie zdroja sex. hormónov u potkana = pokles aktivity.

-Biologický faktor v sex. správaní človeka má menej významnú úlohu. Estrogén – ovplyvňuje ženskú sexualitu, Androgén – mužskú.

-Úroveň testosterónu u mužov nemá vplyv na potenciu, ale zvyšuje záujem o sexualitu vo forme sexuálne podfarbenej fantázie. Hlavný činiteľ v mužskej sexualite je emócia.

-Hormóny u žien nehrajú takú dôležitú úlohu ako u zvierat. Kastrácia samíc = útlm sex. aktivity. Ženy po menopauze = neznižuje sa sex. aktivita.

Pre sex. správanie je typické, že je vyvolané incentívami, nie pudom. Pri voľbe partnera  majú u zvierat prednosť silnejší jedinci, ktorých potomkovia majú väčšiu šancu na prežitie. Príťažlivosť a výber partnera u ľudí je výsledkom učenia a sociálnych vplyvov. Vplyv na výber partnera majú : fyzická blízkosť, viac stretnutí, atraktívnosť. Ženy hodnotia viac úspešnosť, inteligenciu, dobré sociálne postavenie.

Zvieratá – ukazovanie genitálií, Ľudia – očný kontakt, na kultúrnej úrovni.

Extrovert – sex. aktívnejší ako introvert.  Dôležitú rolu zohráva vek, výchova, môže splsobiť výčitky svedomia.

Sexuálna orientácia – na osobu rovnakého pohlavia – homosexualita – uvedomujú si svoju identitu a zo začiatku pod tlakom soc. kontroly bojujú proti svojej orientácii, ale zbytočne. Postupujú psychoterapiu, kde sa pestuje silná vôľa, alebo nachádzajú záchranu v náboženstve, sekte. Sex. orientáciu nie je možné zámerne zmeniť. Sexuálnu orientáciu získava plod medzi 2. a 5. mesiacom po počatí. Naberá neurohormonálny systém – mužský alebo ženský trend.

Ak sa do ženského tela narodí mužská psychika alebo opačne = transsexualizmus.

Potreba bezpečia – prechod medzi biologickými a vyššími potrebami. Deti sa silno emočne viažu na osoby, ktoré sa o ne starajú. U dospelých je to pri hrozbe straty zamestnania alebo existenčných prostriedkov. Pri jej neuspokojení nenastáva zánik organizmu, ale má dramatické dôsledky (neschopnosť adaptácie na spoločnosť, psychické problémy).

Potreba výkonu – objavuje sa ako: 1. snaha získať úspech, tendencia vyberať úlohy, ktoré sú ťažšie. Tvrdo pracujúc jedinci sú silne motivovaní. 2. snaha vyhnúť sa neúspechu – stála črta osobnosti. Človek je motivovaný k intenzívnej práci, lebo ťažko znáša hanbu pri neúspechu. Existuje aj strach z neúspechu, keď sa úspešní ľudia boja samoty atď.

Potreba jedla (hlad) – prejavom je hlad, vyvolá potravové správanie.

1. fáza – apetencie – pocity hladu a chuti vyvolávajú vyhľadávanie potravy
2. fáza – konzumácie.

Regulácia príjmu potravy: TELESNÁ – cez ústa – chuťové receptory; mozog – mozgové okruhy prechádzajú cez hypotalamus. Odstránenie ventromediálneho jadra hypotalamu má za následok extrémne priberanie, a odstránením laterálneho jadra strácajú zvieratá apetít.; množstvo tuku alebo cukru v krvi.  KULTÚRNA – spôsob prípravy jedla, stolovanie, zákazy niektorých druhov jedla z náboženských alebo etických dôvodov; rôzne spoločenské tlaky na ideálnu postavu, zdravú výživu vytvárajú ideálnu telesnú schému, ktorá je súčasťou sebaobrazu.   INDIVIDUÁLNA PSYCHICKÁ – sebaobraz, potreby sebaurčenia, sebaovládania a sebariadenia.

Poruchy príjmu potravy – obezita, bulímia, mentálna anorexia.

Sociálne motívy – POTREBA AFILIÁCIE (spolupatričnosti) – potreba vytvárať priateľstvá, soc. väzby, kontakt s inými ľuďmi, žiť s nimi, spolupracovať a združovať sa do soc. skupín. Cieľom sú soc. interakcie. Nemá fyziologický základ.

POTREBA MOCI – prejavuje sa snahou riadiť a ovplyvňovať spoločenské dianie, správanie a prežívanie iných ľudí. Potreba mať prestíž, cítiť sa silný v porovnaní s inými. Niektorí psychológovia si myslia, že moc pramení v slabosti. Ľudia s potrebou moci si vyberajú partnerov na nich závislých. Prejavy: agresivita, sexuálne zneužívanie, soc. primerané správanie – láskavá autorita, snaha o spoločenskú vážnosť.

Motivácia verejnej služby – predispozícia jednotlivca reagovať na primárne alebo výlučne na verejné organizácie alebo inštitúcie. Kategórie motívov verejnej služby – RACIONÁLNE – účasť na tvorbe politiky, NORMATÍVNE – lojalita voči povinnostiam a vláde ako celku, sociálna spravodlivosť = rovnosť, AFEKTÍVNE – záujem o veci verejné, ktorý plynie z úprimného presvedčenia o ich sociálnom význame.

Motívácia - proces, ktorý vedie k určitému cieľu, dáva správaniu smer, silu a trvanie; je to proces 1.usmerňovania, 2.energetizácie a 3. udržania správania, pokiaľ nie je dosiahnutý cieľ.

Motív - podnet, popud, pohnútka k činnosti, správaniu, prežívaniu, dispozícia k motivácii.

Potreba – prežívanie nedostatku niečoho v organizme alebo naopak nadbytku, ktorý nás núti niečo urobiť.Primárne potreby – potreba potravy, spánku, bdenia a činnosti, vzduchu, zachovania rodu. Sekundárne.

Pud – stav, ktorý je výsledkom fyziologikej potreby alebo všeobecné želanie dosiahnuť určitý cieľ.

Pocit – bezprostredný odraz jednotlivých vlastností predmetov, javovo, ktoré pôsobia na zmyslové orgány (receptory) človeka

Vnem – bezprostredný odraz predmetov a javov ako celkov vo vedomí človeka

Adaptácia zmyslov – zmena pociťovania,

Homeostatický model - každý organizmus má určité štandardy pre každú potrebu. Keď sa telo vzdiali od tohto referenčného bodu (štandardu), vzniká potreba. Potreba aktivuje motív. Motív spustí správanie zacielené na návrat do rovnováhy. Motivácia tak slúži ako telesná schéma na sebareguláciu alebo homeostázu.

Incentívny model – incentívy – objekty, udalosti, podmienky, ktoré vyvolávajú aktivitu. Minulá a súčasná skúsenosť + incentívy často menia kognície – znalosti a emócie, vedúce k motivácii. M vzbudzuje správanie, ktoré môže meniť znalosti a emócie, zvyšuje alebo znižuje úroveň motivácie.

Štádia zložitého vôľového konania –

1. vznik pohnútky a predbežného vytýčenia cieľa – uvedomením si potreby činnosti, na základe motívov, postojov a vzťahov dochádza k pohnútke a predbežnému vytýčeniu cieľa. Predpokladá sa tu určitý snahový impulz či chcenie. Človek si uvedomuje, a predstavuje, čo chce. Napr. chcem ísť do Nemecka.

3. boj motívov a voľba prostriedkov na realizáciu cieľa – reakcia človeka na situáciu obsahujúcu viac možností, výsledkom je: „ja chcem toto“.

4. prijatie rozhodnutia – konať v súlade so stanoveným cieľom. Človek buď koná, alebo sa zdrží konania. Vplyv citu na rozhodnutie. Konanie bez náležitého premyslenia = skratové konanie.

5. vykonanie, plnenie rozhodnutia – realizačná fáza. Ak boj motívov vyústil do úmyslu. Najdôležitejšie štádium. Človek prekonáva prekážky. Môže byť krátke – športovec podá max. výkon, aj keď nevládze, veľmi dlhé – náročné, ak sa objavia nové motívy a cieľ stráca príťažlivosť. Uplatňuje sa vôľa. Spojené s radosťou, uspokojením, aj frustráciou z viacerých neúspechov za sebou.

Psychologické vedy – vedy, ktoré sa sústreďujú na štúdium správania a mentálnych procesov u všetkých živočíchov. Ako naše prežívanie reguluje naše správanie. Skúma javy, ktoré nie sú priamo pozorovateľné a merateľné.

Psychika – predmet skúmania psychológie. Tvorí ju naše správanie a prežívanie.

Správanie – veľmi široký repertoár ľudských a zvieracích aktivít – konanie,  emócie,spôsoby komunikácie.

Prežívanie – predmetom prežívania môže byť vonkajší svet,  stav vlastného organizmu. Súbor zážitkov, obsahov vedomia, ku ktorým človek zaujíma istý citový vzťah.

Pociťovanie – proces zhromaždenia info o okolí, vstupy do zmyslov sa prepracúvajú a transformujú tak, že dokážeme vnímať zmysluplný a usporiadaný svet.

Vnímanie (percepcia) – proces organizácie a interpretovania vstupujúcich dát, pocitov, pričom sa vyvíja uvedomenie si okolitého sveta a i seba. Obsahuje aj interpretáciu. Kognitívny, poznávací proces.

Psychoanalýza – zakladateľ Sigmund Freud, mnohí pacienti i napriek tomu, že neexistuje telesná príčina, majú príznaky telesnej choroby – bolesti hlavy, nespavosť. Predpokladá, že za takýmito príznakmi sú mentálne konflikty – boli vytesané z normálneho vedomia a stali sa časťou nevedomia. Rozvinul techniku voľných asociácií – pacient leží a rozpráva o svojich problémoch, hovorí o snoch atď. Teória osobnosti – v kt. hrá miesto pudová zložka ID. U ľudí sú biologické pudy, najmä sexuálne, často v konflikte s morálnymi štandardmi, takže sa ich ľudia musia naučiť obmedzovať. Psychologický problém vzniká, ak nie sú uspokojivo vyriešené konflikty medzi požiadavkami spoločnosti a vrodenými biologickými pudmi, motívmi.  Psychológovia by mali skúmať normálnu a abnormálnu osobnosť a liečiť duševné choroby. Prenesenie nevedomého obsahu do vedomia dôležitý pre úspech terapie. Osobnosť sa dá najlepšie skúmať v kontexte dlhodobého vzťahu medzi pacientom a terapeutom. Kým pacient hovorí o tom, čo cíti, terapeut ho analyzuje a interpretuje materiál a posudzuje správanie.

Behaviorizmus – John B. Watson, študuje podnety prostredia a pozorovateľné správanie, psychika ľudí = čierna skrinka, Metódy výskumu – objektívne postupy, pozorovanie a experiment; skúma správanie zvierat, lebo je jednoduchšie. Ciele – opis, vysvetlenie, predikcia, kontrola. Riešiť praktické problémy – poradenstvo rodičom.

Humanistická psychológia – Abraham Maslow, Carl Rogers; ľudia majú kontrolu nad vlastným osudom, sú slobodní v rozhodovaní a konaní. Majú slobodu učiť sa, vrodenú túžbu po sebarealizácii a psychologickom raste., ktoré tvoria základ ľudskej motivácie. Psych. má slúžiť ľuďom na rozvoj osobnosti. Skúmanie ľudskej bytosti ako celku. Má sa zaujímať o významné problémy – životné ciele, zodpovednosť, láska... Zdôrazňuje individualizmus, výnimočnosť, nepredvídateľnosť. Metódy- subjektívne i objektívne. Introspekcia, analýza lit, intuícia, experiment, pozorovania.

Kognitívna psychológia – Neisser, PC technológia, procesy spracovania info ľudmi, čo sa deje vo vnútri čiernej skrinky. Psych sa majú sústrediť na mentálne procesy, štruktúry, funkcie. Zaujímať sa o poznávanie a praktické aplikácie poznatkov. Objektívne metódy, sebapozorovanie (introspekcia) a sebavýpovede.

Štrukturalizmus - WUNDT- vedomie - introspekcia= poznanie

Psychoanalýza - FREUD- nevedomie – voľné asociácie, pozorovanie = pomoc ľuďom

Behaviorizmus- WATSON – správanie – obj. met = opis, vysvetlenie, predikcia, poradenstvo

Humanistist - MASLOW – ľudské problémy – subj a obj. = služba ľuďom naplniť potenciál

Kognitívna - NEISSER – proces spracovania info – subj a obj = poznanie, praktická aplikácia