Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Psychológia

ťahák 2 (tahak_2.doc)

Druhy vnímania – tvar a veľkosť predmetov (pomocou zraku, hmatu. Dôležitá minulá skúsenosť. Zrakové vnímanie je cielené a zámerné. Na vznik obrazu musíme zapojiť to, čo už vieme. Zorné pole rozdeľujeme na figúru a pozadie. Ďalšie zákony- podobnosti, blízkosti, uzavretosti, hladkého priebehu, skúsenosti). – priestor a vzdialenosť (zrak, sluch, kinestetické ústrojenstvo. Dôležité sú skúsenosti – lineárna perspektíva, štrukturálna perspektíva, atmosferická perspektíva, svetlo a tiene, relatívna veľkosť.)  - vnímanie hĺbky (binokulárne videnie. Uplatňujú sa vrodené komponenty – fyziologické danosti oka, pohyby očných svalov; a komponenty predchádzajúcej skúsenosti.)  - vnímanie času (základ tvorí pamäť; Súvislosť prítomného a minulého je predpokladom chápania časovej následnosti, psychický prítomný čas – malý časový úsek, v kt je ešte stále vedomý zážitok a je spojený s tým, čo sa práve deje. 6-12 sekúnd. Vnímanie časovej následnosti pri filme. Čas vyplnený udalosťami sa vníma ako krátky, a čas bez udalostí ako dlhý. Sprostredkovane vnímame čas učením – sled historických udalostí. Vnímanie času sa mení vekom a pod vplyvom rozličných psychických ochorení.)  - vnímanie pohybu (pohyb vnímame ak: predmet dosiahne určitú rýchlosť, neprekročí určitú rýchlosť, je dostatočne osvetlený. Na výslednom vneme sa podieľajú zrak, sluch, pohyb.)  - sociálne vnímanie (rozliční ľudia vnímajú tú istú udalosť rozdielne)

Senzorické operácie – Vedci odhalili 11 ľudských zmyslov. Patria tu- DETEKCIA –odhalenie, postrehnutie, prvok každého zmyslového orgánu, ktorý je schopný odhaliť podnet sa nazýva receptor. Je to jednoduchá bunka al skupina buniek, kt reaguje na určitý typ energie. TRANSDUKCIA – premena jednej formy energie na elektrochemické signály. TRANSMISIA – prenos impulzov po nervových vláknach do mozgu. SPRACOVANIE INFORMÁCIÍ – spracovávajú receptory a mozog.

Videnie – receptory v oku reagujú na prichádzajúce vlnenie vo viditeľnom spektre. To je rozdelené na články – farby. Oko- temná komora s otvorom vpredu, zrenicou, ktorá svetlu dovoľuje vstúpiť do oka. Oblasť svetla, ktorú vidíme v danom čase- vizuálne, zrakové pole. Obraz je prevrátený zhora nadol, sprava doľava. Mechanizmus videnia: Tyčinky – receptorové bunky, čiernobiele videnie, citlivé na svetlo nízkej intenzity, Čapíky – farebné videnie a detaily. T a Č menia svetelné vlny na elektrické signály, vzájomne spojené bunky v sietenici spracúvajú info a vedú ju cez optické nervy do mozgu. Nervy z oboch strán sa krížia tak, že info z ľavého oka prechádza na pravú stranu mozgu a opačne. Zrakové nervy tvoria 2 spojenia: chiasma opticum a kolienkovité teliesko, kde sa info vymieňajú. Z telieska sa nervy rozbiehajú po spánkových častiach mozgu a vzniká zrakový vnem. Potom prechádzajú cez vnútorné puzdro do zrakovej oblasti v kôre.

Čiastočná farbosleposť – človek z farebného spektra nevidí zelenú a červenú farbu.

Počutie – rozlišujeme 400 000 zvukov. Zvukové vlny sú neviditeľné a majú rôzne vlastnosti – amplitúdu a frekvenciu meranú v Hz. Vonkajšie, stredné a vnútorné ucho zvládajú veľký rozsah intenzity zvuku. Zvuky sa spracúvajú v temporálnom laloku. Hlasitosť – zvuky vyššej frekvencie sú hlasné. Intenzita meraná v decibeloch. Ľudia počujú tóny s frekvenciou medzi 20 a 20 000 Hz.  Hluk je neželateľný zvuk. Nad 100 db sú zvuky škodlivé.

Chuť – stimulmi pre chuť sú látky rozpustné v slinách. Jazyk má na povrchu chuťové poháriky a brázdy. Info spracovávané v somatosenzorickej kôre v parientálnych lalokoch a limbickom systéme. 4 chuťové kvality – kyslá, sladká, slaná, horká.  Chuťové pocity a vnemy ovplyvňované teplotou tekutiny. Vzadu – horké, špička jazyka – sladké slané, boky – kyslé.

Čuch – dáva info o chemikáliách rozpustných vo vzduchu a vo vode. Voňavé látky dráždia receptory olfaktorické tyčinky umiestnené v nosovej dutine. Talamus – prepájacia senzorická stanica pre pachy. Primárne sú vône – vonné pachy, hnilobné zápachy a korenené vône. Pre zvieratá má čuch komunikačný význam. Vylučujú feromóny, ktorými si značkujú svoje územie alebo lákajú sex. partnerov.

Kinestetický zmysel – dáva info o relatívnej polohe častí tela počas pohybu, vyrovnáva napätie svalov, takže sa môžeme pohybovať efektívne. Parietálne laloky.

Vestibulárny zmysel – dáva info o pohybe a orientácii hlavy a tela s ohľadom na zemský povrch, keď sa pohybujeme. Pomáha aj s videním. Vesmírna choroba – problém astronautov. Otolitické orgány normálne fungujú len v podmienkach zemskej gravitácie.

Pozornosť – mentálny proces, ktorého cieľom je vpúšťať do vedomia obmedzený počet info, a tak ho chrániť pred presýtením.

Vlastnosti pozornosti – selektivita (výberovosť – schopnosť zamerať sa na významné podnety a ignorovať bezvýznamné); koncentrácia (sústredenosť – vyčlenenie určitého počtu psychických obsahov, ktorými sa vedome zaoberáme); distribúcia (rozdeľovanie – medzi viac obsahov či podnetov súčasne); rozsah (kapacita, vymedzený počtom objektov, ktoré človek môže postrehnúť vo veľmi krátkom časovom úseku. Je obmedzený 5-7); stabilita (stálosť – určená časovým intervalom, v ktorého priebehu sme schopní sústredene sledovať 1 podnet).

Zámerná pozornosť – vyvolaná potrebou človeka získať info o svete. Vynakladá sa na ňu úsilie. Fungujú pri nej 2 druhy mentálnych aktivít: Ostražitosť – snaha jednotlivca dlhšiu dobu sústredene pozorovať podnetové pole a dávať pozor na to, čo by sa mohlo prihodiť, avšak nevieme kedy, napr. operátor v elektrárni sleduje, či prístroje fungujú tak, ako majú. Pátranie – hľadanie objektu, ktorého vlastnosti sú nám známe. Postupnosť čísel, hľadanie tovaru v regáloch.

Nezámerná, mimovoľná pozornosť – umožňuje ľuďom získavať poznatky o objektoch. Býva vyvolaná novými podnetmi a podnetmi spojenými s nebezpečím, silnými podnetmi, premenlivými a pohybujúcimi sa podnetmi, nezvyčajnými, kontrastnými podnetmi.

Neuróny – nervové bunky, ktoré prenášajú info z jedného miesta tela na iné pomocou elektrochemických impulzov. Sú obklopené gliálnymi bunkami, ktorých úlohou je stmeľovať neuróny na mieste. Ochraňujú a podporujú činnosť neurónov. Skladá sa: telo bunky, jadro, axón – dlhý výbežok, dendrity – krátke výbežky, synaptické zakončenia.

Synapsia – spojenie medzi axónom jednej bunky a dendritom inej bunky.

Nervový impulz – impulz, ktorý kóduje info, cestuje do miechy, odkiaľ impulz podráždi motorický neurón, ktorý potom nesie správu do príslušného svalu.

Neurotransmitery – Pri prerozdelení nábojov sa uskladnené chemické látky NT uvoľnia do synapsie. Zlúčia sa s proteínmi na povrchu dotknutej bunky, toto zlúčenie aktivuje elektrochemickú odpoveď, nervový impulz. Poznáme NT povzbudivé a brzdiace. Hrajú úlohu v myslení, nálade, aktivite.

Reflexný oblúk – receptory, dostredivé a odstredivé vlákna, mozog, efektory (výstup).

Pamäť – sklad info, z ktorých si jednotlivec môže vyvolávať správy o minulých skúsenostiach. Je to systémový jav. Komplexná dispozícia organizmu, na základe ktorej prebieha proces vštepovania, uchovávania a vybavovania info alebo psychických obsahov.

Fyziologické teórie pamäti – kde sa tvorí pamäťová stopa – v celom NS, spočíva v reorganizácii miliónov nervových buniek.

Procesy pamäti – vštepovanie – kódovanie, materiál určený na zapamätanie je zakódovaný. Takto dochádza k jeho uskladneniu. Prebieha počas vnímania materiálu. – uchovávanie – proces podržania alebo uchovania zakódovanej info v pamäti počas rôzne dlhého časového úseku. Zakódovaný mat sa uchováva v pamäťovom sklade, ktorý je dynamickým systémom, ktorý sa mení so skúsenosťou. Uchováva sa mat dôležitý pre človeka.   – vybavovanie – vyhľadanie info v dlhodobej pamäti a jej vyvolanie späť do vedomia. Reprodukcia – vybavenie bez priameho pôsobenia, znovupoznanie – rekognícia – napr. pri vybavení si známeho človeka.

Pamäť podľa charakteru celkovej činnosti – úmyselná a neúmyselná

Pamäť podľa časového kritéria – senzorická prchavá – napr. ak vnímame kurzy valút, stráca sa po kratšom časovom intervale ako sa sekundu. Senzorickú pamäť tvoria nárazníky, ktoré zodpovedajú jednotlivým zmyslovým modalitám – zrakové, čuchové, sluchové.... Vizuálna – narába s obrazmi, Zvuková, echoická – uchovávanie sluchovej info. Materiál môe byť stratený, ak nový obraz je prezentovaný skôr , než sa starý obraz stratí, nový akoby zamaskoval starý. Vizuálne info menej ako 1 sekunda, sluchové – niekoľko sekúnd.

- krátkodobá – presun do KP, ak sa info stanú predmetom mimovoľnej alebo zámernej pozornosti a vnímaný materiál si interpretujeme. Pracovný stôl, na ktorý si kladieme info, s ktorými pracujeme. 15- 30 sekúnd. Rozsah je limitovaný +-7. Zabúdanie z KP na základe prerušenia činnosti inou- interferencia.   – dlhodobá – vyžaduje si hlboké spracovanie – intenzívnu pozornosť, premýšľanie o významoch...  Alebo memorovanie – mnohopočetné opakovanie info. To, čo je uložené v DP sa aktivuje prostredníctvom KP. Takmer neobmedzená kapacita.

Procedurálna pamäť – zapamätanie si poradia aktivít, postupov, ktoré musíme urobiť, aby sme dosiahli nejaký cieľ. Napr. pri osvojovaní si senzoricko-motorických spôsobilostí s prevahou pohybu – lyžovanie.

Sémantická (významová) pamäť – znalosti osoby o svete, narába so symbolickými reprezentáciami vedomostí o faktoch, uchovávanie znalostí o pojmoch, faktoch. Význam, zmysel, pochopenie toho, čo sa chcem naučiť. Týka sa viac myslenia ako správania. Info uložené v sémantickej sieti.

Epizodická pamäť – zapamätať si udalosti, ktoré sa odohrali v našej minulosti. Pomáha zakódovať správy do časovej následnosti.

Eidetická pamäť – PREDSTAVIVOSŤ – jasný, zreteľný a trvalý obraz predtým vnímaného predmetu alebo situácie, ktorý si ľudia dokážu vybaviť, aj keď nie je prítomný objekt. Tzv. fotografická pamäť.

Mnemonické prostriedky – využívame, ak si nevieme zapamätať info logicky nesúvisiace. Používame rýmy, predstavy, kódovanie. Interné kľúče, ktoré umožňujú zapamätanie. Externé – lístočky, poznámky.

Predstava – názorný obraz predmetu alebo javu, ktorý v danom okamihu nevnímame, sú menej jasné ako vnemy, kratšie trvajú, sú do istej miery názornými obrazmi.

Vnem – bezprostredný odraz predmetov a javov ako celkov vo vedomí človeka

Fantázia – obrazotvornosť, neúmyselná a úmyselná.

Halucinácie – obrazy, ktoré človek prežíva subjektívne ako vnem, hoci ich nevyvoláva objektívny podnet. Človek si neuvedomuje, že sú to len predstavy.

Ilúzie – vnemy, skreslené predstavami

Podmienky tvorenia predstáv – 1. niekoľkonásobné pozorovanie – ak má vzniknúť úplná predstava, musíme viac pozorovať; 2. zámer, úmysel osvojiť si danú predstavu – človek si postaví za cieľ vytvoriť si predstavu daného objektu; 3. pokus reprodukovať si predstavu vo vedomí ; 4. presnosť a spôsob vnímania a účasť na myšlienkovej analýze pri vnímaní – presné pozorovanie spojené s dôkladnou myšlienkovou analýzou a syntézou objektu vedie k vytvoreniu kvalitnej predstavy; 5. porovnávanie premetov pri ich vnímaní - ak sa istý predmet porovnáva s iným príbuzným predmetom, vzniká presnejšia a kvalitnejšia predstava; 6. individuálne vlastnosti a vek človeka – staršie deti potrebujú vnímať objekt menej ako mladšie.

Učenie a základné charakteristiky – relatívne zmeny v psychike, v správaní, ktoré sú výsledkom skúsenosti, minulého správania v podobnej situácii, ktoré prinieslo efekt a bolo adaptívne. Zmena v psychike prebieha u samotného učiaceho sa, nie je možné pozorovať priamo, ale len cez dôsledky správania sa učiaceho, vyvoláva zmenu správania, vzniká na základe skúsenosti, zážitku,  je relatívne stále, prebieha od narodenia po smrť, umožňuje prenos z jednej situácie na druhú, pomáha prispôsobiť sa v ďalšej podobnej situácii.

Základným mechanizmom učenia je podmieňovanie. Stimuly-›Reakcie .

Druhy učenia:

Klasické podmieňovanie – podstatou je utváranie asociácií. Pavlovove psy. Učenie viazané na podnet. Učenie sa signálom. Učíme sa reagovať na podnety z prostredia, ktoré sú signálom niečoho významného pre nás.

Operačné (inštrumentálne) podmieňovanie – učenie viazané na reakciu. Osvojujeme si také správanie, ktoré nám prináša príjemné výsledky, alebo pomáha sa vyhnúť nepríjemnostiam.

Ak sa dieťa naučí poďakovať, a je potom pochválené rodičom, keď to urobí , pochvala pôsobí ako odmena (posilnenie). Kladne posilnené správanie má tendenciu sa opakovať, negatívne (potrestané) vyhasínať. Aktivita – odmena – opakovaná aktivita. Reakcia – posilnenie – odmena – opakovaná aktivita. R – O – R1.

Pri posilnení bol skúmaný pomer a intervaly posilnenia. Ak pri každom pracovnom výkone pracovník získa posilnenie, tendencia opakovať dobrý výkon nebude taká silná, aká by mohla byť. Pri nepravidelnom pomere posilnenia, pri ktorom pracovník očakáva posilnenie, ale nedokáže predvídať kedy sa vyskytne, môže byť jeho tendencia pracovať silnejšia.

Podľa Fixného pomeru posilnenia – sú odmeňovaní pracovníci, ktorí sú platení podľa počtu kusov, ktoré vyrobia, podľa počtu klientov, ktorých vybavia; predajcovia za počet predaných kusov, zákazníci, ktorí platia fixné ceny za istý tovar.

MYSLENIE – proces organizovania info, ktorým by sme mali dosiahnuť želateľný cieľ. Proces vytárania nových info, potrebných k riešeniu problému. Schopnosť logicky uvažovať. Riešenie problému v mysli. Proces narábania s významami, nositeľom významu sú znaky.

POJMY – prvky myslenia, ktoré reprezentujú predmety na základe ich spoločných znakov. Ľudia si kódujú pojmy ak prototypy. Prirodzené pojmy si ľudia vytvárajú skôr pomocou prototypov.

FORMY MYSLENIA – Pojem – odraz podstatných stránok a vlastností vecí, Súd – ustálená myšlienka, že veci majú alebo nemajú určité vlastnosti, pravdivý a nepravdivý. Úsudok – forma myslenia, prostredníctvom kt vyvodzujeme z 1 viac myšlienok, novú myšlienku. Je správny al nesprávny.

ZÁKLADNÉ MYŠLIENKOVÉ OPERÁCIE –

Analýza – prebieha poznávanie objektu tak, že ho členíme, rozoberáme na podstatné časti, prvky a skúmame, ako fungujú.

Syntéza – spájanie jednotlivých prvkov do celku

Analógia – prináša nové poznatky tým, že hľadáme podobné znaky poznávaného objektu so známym objektom

Porovnávanie – nové poznatky vyvodzujeme hľadaním podobných a rozdielnych znakov objektov.

Zovšeobecnenie – čo majú objekty spoločné

Abstrakcia – najpodstatnejšie znaky

Indukcia – čo platí v mnohých prípadoch, bude aj všeobecne

Dedukcia – ak niečo platí všeobecne, nemusí platiť jednotlivo.

EGO- človek sa osobnosťou nerodí, ale sa ňou stáva. S pribúdajúcim vekom narastá vplyv osobných skúseností. Vývin speje od vrodených mechanizmov správania k jeho vôľovému riadeniu. Ja má dve významné funkcie, dynamickú- motivačnú a štrukturálnu – organizačnú.

POSTOJ – pomerne trvalá dispozícia správať sa konzistentným spôsobom k určitej kategórii objektov. Má smerujúci charakter.  Postoj k niekomu alebo niečomu. Vzniká učením.

SCHOPNOSTI – tvoria výkonovú stránku osobnosti. Predpokladom formovania S sú vlohy. Všeobecné a špecifické. Naučená získaná vlastnosť osobnosti, ktorá je predpokladom pre úspešné vykonávanie istej činnosti.

NADANIE – vrodený predpoklad k výkonu.