Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Sociológia

seminár č.2 (2seminar.doc)

Všeobecne O sociológii ako vednej disciplíne

Problematickosť pojmu „spoločnosť“ – každý si pod tým pojmom predstavuje niečo iné (napr. okruh známych, obyvatelia Košíc, Slovensko, svet...)

Spoločnosť nie je osoba, je to súhrn indivíduí, ktorí reagujú, konajú s ohľadom na druhých, a to v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte.

Termín „ spoločnosť“ je de facto fiktívnou skratkou pre vyjadrenie týchto skutočností.

Štyri základné problémy prežitia každej spoločnosti:

1. problém biologického prežitia v prostredí, kde človek žije (regulácia vzťahu s prírodou)
2. problém legitimácie sociálnej nerovnosti (odôvodnenie nerovnosti)
3. problém orientácie vo svete (smerovanie spoločnosti)
4. problém socializácie a sociálnej kontroly (odovzdávať hodnoty generáciám a zaistiť kultúrnu reprodukciu spoločnosti)

Sám názov „sociológia“ je zvláštny. Vznikol spojením latinského societas – spoločnosť a gréckeho logos – slovo, reč, veda. – teda veda o spoločnosti.

Avšak:  existuje nejaká sociálna alebo humanitná veda, ktorá by nemala nič spoločného s ľudskou spoločnosťou? – história, psychológia, politológia, právo, filozofia, etnografia ekonómia, masová komunikácia, dejiny umenia, sociálna/kultúrna antropológia ....

Každý vedný odbor má svoj metodologický prístup (ekonómovia- kvantitatívne modely,  psychológovia - laboratórne pokusy, pracujú klinicky – testy) – sociológia – teoreticko-empirická veda – zbiera empirické dáta o veľkých súboroch jedincov; vychádza z nezaujatého, objektívneho pozorovania dostatočne veľkých vzoriek reality; vyslovujú predpoklady o „pravidelnosti“, „súvislosti“, „vzťahov“  

Špecifikum sociológie: vysvetľuje javy, ktoré v spoločnosti vidíme z hľadiska sociálnych príčin – príklad samovražda

Hoci sa sociológia zaoberá aj správaním jedinca, jej primárnym záujmom je predovšetkým to, čo sa deje v skupine, komunite, obci, meste a celej spoločnosti.

Príklad – nezamestnanosť – skúma skupinu nezamestnaných (konanie, súvislosti, dopady)

chovanie nezamestnaného (psychológia), príčiny a dôsledky nezamestnanosti (ekonómia), ako vznikla nezamestnanosť(politológia).

Sociologizmus – absolutizácia svojho „vlastného“ pohľadu – t.j. vysvetľovať všetky javy len z hľadiska sociálnych príčin.

Štruktúra sociológie:

Vertikálne členenie: - podľa toho k akým poznatkom dospieva, úroveň poznatkov

                                  (teoreticko-empirická veda)

Ako teoretická veda: - vytvára sociologické teórie na najvyššej úrovni: popisuje, odvodzuje, špekuluje, analyzuje základná pojmoslovie- všeobecná sociológia )

5. teórie stredného dosahu
6. ako empirická veda – na základe empirických výskumov analyzuje, potvrdzuje resp. vyvracia predpoklady týkajúce sa skúmaných soc. javov

Na základe jednoty teórie a empírie fungujú jednotlivé sociologické disciplíny, t.j.

Horizontálne členenie : podľa povahy tém, ktorými sa zaoberá.

Delenie:

1. makrosociológia (sociológia sociálnej štruktúry – soc. stratifikácia, mobilita...)
2. mikrosociológia – podstatné – každý sociálny jav môže byť predmetom špecifickej sociologickej disciplíny: (napr. sociológia jedla, výchovy, jazyka, emócií, módy, náboženstva, podniku, povolania, priemyslu, reklamy, mesta, sexuality, soaciológia správy,  stravovania, turizmu, trhu a pod.

Rôzne poňatia predmetu a hlavného zamerania sociológie.

7. veda o sociálnych faktoch (E.Durkhiem)
8. veda o formách sociálnych vzťahov (G.Simmel)
9. veda o sociálnom jednaní (M.Weber) – chápajúca sociológia
10. veda o sociálnom chovaní (behaviorizmus)
11. veda o soc. činnosti (T.Parsons)
12. veda o sociálnej interakcii (G.Mead)
13. veda o spoločenských skupinách
14. veda o sociokultúrnych javoch (hodnoty, normy) (P.Sorokin)
15. veda o sociálnej struktúre
16. veda o každodennosti (interpretatívna sociológia)

Jedna z mnohých definícií:

„Sociológia je samostatná vedecká disciplína, ktorá sa pokúša pomocou analytických metód a empirických techník skúmať štruktúry, funkcie a súvislosti vývoja a zmien spoločnosti a navrhovať o nich teórie.“

Podľa Veľkého sociologického slovníka: Sociológia je veda o spoločnosti, spoločenských javoch, štruktúrach a procesoch a ich vzájomných vzťahoch – avšak nie je jednotne definovaná z hľadiska svojho predmetu a základných metód. Je to v dôsledku jej neskorého osamostatnenia a snahy odlíšiť sa od iných, už skôr konštituovaných vied (filozofia, etnografia, právo...)

Sociológiu ako vedu charakterizuje:

17. predmet
18. metodologický prístup skúmania soc. Javov (metódy výskumu)
19. poznatková základňa
20. inštitucionálna základňa

Primárny záujem sociológie – zistiť - Aký je rozdiel medzi deklarovaným a skutočným stavom spoločnosti? Spoločnosť je viac alebo menej odlišná od toho, čo o sebe prehlasuje.

Georg Orwell (1984): Po celú historickú dobu, možno už od konca doby kamennej, boli na svete tri druhy ľudí: tí hore, tí uprostred a tí dole. Delili sa ešte ďalej, boli nazývaní rôznymi menami a ich pomerný počet, ako aj postoj jedných k druhým sa menili v priebehu mnohých rokov; ale vo svojej podstate sa štruktúra spoločnosti nikdy nezmenila... - akoby pyramída.

Naopak postmoderní myslitelia – spoločnosť nemá pripomínať pyramídu, ale sieť, kde nerozhoduje „hore“ a „dole“

OTÁZKY SEMINÁRA:

1.Vysvetlite, čo máte na mysli, ak hovoríte o spoločnosti?

2. Definujte štyri základné problémy spoločnosti?

3. Prečo vznikla sociológia ako veda, keď je rad vedných disciplín skúmajúcich spoločnosť?

4. K čomu je, podľa Vás, sociológia pre managéra verejnej správy – aké má využitie?

5. Čo charakterizuje sociológiu ako vedu?

6. Sociológia je veda teoretická alebo empirická? Vysvetlite.

7. Menujte aspoň tri vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú okrem sociológie človekom  

   a spoločnosťou. Porovnajte.

8. Menujte sociologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá konkrétnym sociálnym javom?

9. Pouvažujte, môže existovať  sociológia sociológie?

10. Čo znamená podľa Vás sociologická imaginácia?