Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Sociológia

seminár č.8 (8seminar.doc)

8. seminár                                    Kultúra masová

Vznik masovej kultúry je umožnený technickým rozvojom a jeho počiatok môžeme vidieť nap. už vznikom kníhtlače (polovica 15 stor. – Guttenberg).

        Ako masovú kultúru označujeme teda také výtvory (artefakty), hodnoty a predstavy, ktoré sú publiku odovzdávané prostriedkami masovej komunikácie (masmédiá – tlač, rozhlas, televízia).

Hlavným cieľom je dosiahnuť u publiku čo najširšie prijatie.  

Niekedy sa výraz masová kultúra používa aj pre označenie dôsledkov tohto kultúrneho konzumu (napr. konzumný životný štýl, rôzne módne vlny).

        Masovú kultúru vytvára kultúrny priemysel (napr. nakladateľský priemysel) . Má označovať štandardizáciu a racionalizáciu distribučných techník a nie priamo samotný výrobný proces.

Masová kultúra má svojich zástancov, ale aj odporcov. Dôvodom je, že hodnoty takejto kultúry, ktorá je de facto  „priemyselným výrobkom“, t.j. podliehajú zákonitostiam priemyslu, môžu byť zastreté, zatienené, dokonca môžu chýbať, ak pôjde o akúsi trhovú „výrobu kultúry“.

Keďže však zrušiť prostriedky masovej kultúry je v súčasnosti utópiou, vyvstáva  otázka: ako urobiť z masovej kultúry prostriedok šírenia kultúrnych hodnôt?

Ako to urobiť navrhuje taliansky semiológ a spisovateľ Umberto Eco. Uvádza to na príklade nakladateľského priemyslu. Výroba kníh tiež podlieha zákonitostiam priemyslu a nesie so sebou negatívne javy (ako aj v iných prípadoch) : umele vyvolaný konzum, trh podložený reklamou a pod. Rozdiel je však v tom, že do výroby kníh sú zapojení kultúrni pracovníci, ktorých hlavným cieľom nie je výroba kníh pre trh, ale výroba hodnôt. V tom spočíva rozdiel nakladateľského priemyslu napr. od výroby zubných pást.

Čo je k tomu potrebné – dobre poznať masovú kultúru.

Kultúra masová (podľa sociologického slovníka) – kultúrne výtvory a produkcie určené pre masy ľudí alebo nimi samými produkované, vychádzajúce y ich potrieb a vkusu.

Kritika masovej kultúry: súčasná spoločnosť vyrába a spotrebuváva masovú kultúru v masovom merítku. Rozvoj masovej kultúry však do istej miery obmedzuje individuálne kultúrne potreby a prejavy a preferuje menej náročné žánre a obsahy, čo bolo a bude predmetom kritiky.

Pojem populárna kultúra

V súčasnosti sme konzumentmi populárnej kultúry – rôzne formy zábavy, ktoré  čítajú, počúvajú, sledujú alebo sa jej aktívne zúčastňujú  státisíce až milióny ľudí.

Najčastejšími formami populárnej kultúry (označujeme ju tiež ako masové média) patria: televízia, rozhlas, noviny, časopisy, videohry, filmy, reklama, video a kompaktné prehrávače.

Masové média sú často považované len za zábavu a ich vplyv na život väčšiny ľudí je vnímaný ako okrajový. Tento názor je však nesprávny – masové média ovplyvňujú totiž formy nášho sociáleho chovania. Významným spôsobom formujú naše skúsenosti a verejnú mienku – nielen preto, že špecifickým spôsobom ovplyvňujú naše postoje, ale aj preto, že sú akousi prístupovou cestou ku znalostiam, na ktorých závisia mnohé  formy sociálnej činnosti (napr. voľby do zastupiteľských orgánov – nutné informácie)

Najstaršia forma masových médií – tlač. Vyvinuli sa z pamfletov a informačných letákov v 18. storočí. Denníky s niekoľko tisícovými nákladmi sa objavili až na konci 19. storočia.Priekopníkmi boli Spojené štáty – za jeden cent sa mohli kúpiť najskôr v New Yorku, potom aj v iných mestách USA. Okolo r. 1900 už mestské alebo regionálne noviny pôsobili vo väčšine amerických štátov. V USA – narozdiel od európskych krajín – nikdy nevznilki žiadne celoštátne noviny.

Klasické masové médiá – tlač, rozhlas, televízia

Novodobé masové médiá – multimédiá: CD ROM, Internet, informačné burzy

Roviny kultúry

Eco (v súlade s rozdelením Dwighta MacDonalda) rozlišuje tri intelektuálne roviny kultúry : vysoká, stredná a nízka kultúra (nekultivovaná). Z toho odvodzuje tri roviny kultúry, ktorým hovorí: culture, midcult a masscult.

Culture – kultúra v pravom slova zmysle, umenie určené elite, nenárokuje si na bezprostrednú zrozumiteľnosť.

Midcult – kultúra stredná – maloburžoázna, ide o napodobenie, paródiu a falzifikáciu kultúry s komerčnými cieľmi.

Masscult – popová hudba, najhopršie televízne serály a kvízy, pornografické časopisy.

S masovou kultúrou úzko súvisí i pojem gýč.

Jeho pôvod má niekoľko vysvetlení. Napr. Umberto Eco uvádza:

Pôvod pojmu pochádza  z 2.polovice 19.storočia, keď americkí turisti chceli v Mníchove kúpiť lacno obrazy, a preto žiadali skicu (sketch). Odtiaľ  vznikol nemecký výraz pre hrubý umelecký brak určený kupcom dychtiacim po lacnom estetickom zážitku.

„Verkitschen“ potom znamená „lacno predávať“. Gýč je spojený s existenciou masovej kultúry z pochopiteľných dôvodov. Tá totiž zo svojej podstaty usiluje o vyvolanie účinkov:

1. čo najjednoduchšie
2. relatívne najlacnejšie (navzdory napr. nákladom na veľkofilmy)
3. čo najrýchlejšie.

Kníhtlač a objav fotografie umožnili ďalší rozvoj masovej kultúry, ktorá v nejakej podobe tu bola vždy. Zlomom však je polovica 19. storočia.

Český estetik Tomáš Kulka uvádza tri znaky gýča:

1. zobrazuje objekty alebo témy, ktoré sú všeobecne považované za krásne, alebo ktoré majú jasný emocionálny náboj,
2. tieto objekty a témy musia byť okamžite identifikovateľné
3. gýč neobohacuje asociácie spojené so zobrazeným objektom, témou.

Z toho vyplýva, že napr. sakrálne umenie bude mať automaticky veľký sklon prepadnúť gýču, pretože zobrazuje objekty uctievané z dôvodu viery, ľahko rozoznateľné, silne emotívne.

Podobný sklon ku gýču má tiež umenie spojené s reklamou a politikou.

Rozdiel je v tom, že tvorcovia politickej propagandy alebo reklamy nemôžu s istotou počítať s tým, že ich objekt je „všeobecne považovaný za krásny“. Túto predstavu musia publiku vnútiť.

Podľa Kulku umenie prestáva byť umením, ak estetická funkcia prestáva byť funkciou dominantnou. Ani umenie tvorené za peniaze a na objednávku alebo umenie angažované nemusí nevyhnutne skĺznuť do gýča. Ide o to, aby dielo nepôsobilo ako klišé – bez hlbšieho významu.

Pred gýčom si nie je istý žiadny objekt, téma.

Otázky seminára:

1. Rozlíšte pojmy kultúra a masová kultúra!
2. Charakterizujte masovú  kultúru, čo ju tvorí a čo je  jej cieľom?
3. Vysvetlite, prečo má masová kultúra svojich odporcov a zástancov! V čom spočíva kritika masovej kultúry?
4. V čom pociťujete pozitívny a negatívny vplyv masovej kultúry?
5. Ako súvisí s masovou kultúrou gýč? Kedy vzniká?
6. Charakterizujte, čo je gýč ?

7. Čo si myslíte, vzrastá alebo klesá úloha masovej kultúry v súčasnosti? A prečo?