zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Sociológia

 

Všeobecne o sociológií ako vednej disciplíne (vseobecne_o.doc)

VŠEOBECNE O SOCIOLÓGII AKO VEDNEJ DISCIPLÍNE

 

Problematickosť pojmu „spoločnosť“.

 

Spoločnosť nie je osoba, je to súhrn indivíduí, ktorí reagujú, konajú s ohľadom na druhých, a to v určitom historickom, priestorovom, kultúrnom a sociálnom kontexte.

 

Termín „ spoločnosť“ je de facto fiktívnou skratkou pre vyjadrenie týchto skutočností.

 

Základné problémy prežitia každej spoločnosti

  1. problém biologického prežitia v prostredí, kde človek žije (regulácia vzťahu s prírodou)
  2. problém legitimácie sociálnej nerovnosti (odôvodnenie nerovnosti)
  3. problém orientácie vo svete (smerovanie spoločnosti)
  4. problém socializácie a sociálnej kontroly (odovzdávať hodnoty generáciám a zaistiť kultúrnu reprodukciu spoločnosti)

 

Názov „sociológia“

  1. Sám názov „sociológia“ je zvláštny.
  1. Vznikol spojením latinského societas – spoločnosť a gréckeho logos – slovo, reč, veda.
  1. Všeobecne,  sociológia je teda veda o spoločnosti.

 

Avšak...

Existuje nejaká sociálna alebo humanitná veda, ktorá by nemala nič spoločného s ľudskou spoločnosťou?

  A čo také vedy, ako: história, psychológia, politológia, právo, filozofia, etnografia ekonómia, masová komunikácia, dejiny umenia, sociálna/kultúrna antropológia .... ?

 

 

Metodologický prístup

  1. Každý vedný odbor, vedná disciplína má svoj metodologický prístup.

  Napr.: ekonómovia: kvantitatívne modely,  psychológovia: laboratórne pokusy, pracujú klinicky – testy), sociológovia zbierajú empirické dáta o veľkých súboroch jedincov; vychádzajú z nezaujatého, objektívneho pozorovania dostatočne veľkých vzoriek reality; vyslovujú predpoklady o „pravidelnosti“, „súvislosti“, „vzťahov“

 

Špecifikum sociológie

Vysvetľuje javy, ktoré v spoločnosti vidíme z hľadiska sociálnych príčin  (príklad:  samovražda, nezamestnanosť)

 

Štruktúra sociológie

Vertikálne členenie: - podľa toho k akým poznatkom dospieva, úroveň poznatkov

  1. ako teoretická veda: - vytvára sociologické teórie na najvyššej úrovni: popisuje, odvodzuje, špekuluje, analyzuje základná pojmoslovie- všeobecná sociológia )
  2. ako empirická veda – na základe empirických výskumov analyzuje, potvrdzuje resp. vyvracia predpoklady týkajúce sa skúmaných soc. javov

 

Horizontálne členenie : podľa povahy tém, ktorými sa zaoberá.

 

  1. makrosociológia (sociológia sociálnej štruktúry – soc. stratifikácia, mobilita...)
  2. mikrosociológia  – každý sociálny jav môže byť predmetom špecifickej sociologickej disciplíny: (napr. sociológia jedla, výchovy, jazyka, emócií, módy, náboženstva, podniku, povolania, priemyslu, reklamy, mesta, sexuality, sociológia správy, stravovania, turizmu, trhu a pod.

 

Rôzne poňatia predmetu a hlavného zamerania sociológie

  1. veda o sociálnych faktoch (E.Durkhiem)
  2. veda o formách sociálnych vzťahov (G.Simmel)
  3. veda o sociálnom jednaní (M.Weber) – chápajúca sociológia
  4. veda o sociálnom chovaní (behaviorizmus)
  5. veda o soc. činnosti (T.Parsons)
  6. veda o sociálnej interakcii (G.Mead)
  7. veda o spoločenských skupinách
  8. veda o sociokultúrnych javoch (hodnoty, normy) (P.Sorokin)
  9. veda o sociálnej struktúre
  10. veda o každodennosti (interpretatívna sociológia)

 

Jedna z mnohých definícií sociológie

„Sociológia je samostatná vedecká disciplína, ktorá sa pokúša pomocou analytických metód a empirických techník skúmať, štruktúry, funkcie a súvislosti vývoja a zmien spoločnosti a navrhovať o nich teórie.“

 

Definícia podľa Veľkého sociologického slovníka

  1. Sociológia je veda o spoločnosti, spoločenských javoch, štruktúrach a procesoch a ich vzájomných vzťahoch – avšak nie je jednotne definovaná z hľadiska svojho predmetu a základných metód. Je to dôsledok jej neskorého osamostatnenia a snahy odlíšiť sa od iných už skôr konštituovaných vied (filozofia, etnografia, právo...)

 

Sociológiu ako vedu charakterizuje

  1. Predmet
  2. Metodologický prístup skúmania soc. javov (metódy výskumu)
  3. Poznatková základňa
  4. Inštitucionálna základňa

 

Primárny záujem sociológie

Zistiť, aký je rozdiel medzi deklarovaným a skutočným stavom spoločnosti, keďže spoločnosť je viac alebo menej odlišná od toho, čo o sebe prehlasuje.

 

SOCIOLOGICKÁ IMAGINÁCIA – detailné hodnotenie

  1. vhodná analýza témy (deskripcia resp. tvorivé spracovanie) – 4 body
  2. rešpektovanie štruktúry  textu, práca s literatúrou – 2 body
  3. celková úprava a prednes (čítanie; slovná reprodukcia textu; využitie

  počítačovej techniky – spätný projektor, data projektor ) – 4 body

 

Otázky seminára

  1. 1.Vysvetlite, čo máte na mysli, ak hovoríte o spoločnosti?
  2. 2. Definujte štyri základné problémy spoločnosti?
  3. 3. Prečo vznikla sociológia ako veda, keď je rad vedných  

       disciplín skúmajúcich spoločnosť?

  1. 4. K čomu je, podľa Vás, sociológia pre managéra verejnej správy –  

       aké má využitie?

  1. 5. Čo charakterizuje sociológiu ako vedu?
  2. 6. Sociológia je veda teoretická alebo empirická? Vysvetlite.
  3. 7. Menujte aspoň tri vedné disciplíny, ktoré sa zaoberajú okrem

       sociológie človekom  a spoločnosťou. Porovnajte.

  1. 8. Menujte sociologickú disciplínu, ktorá sa zaoberá konkrétnym    

        sociálnym javom?

  1. 9. Pouvažujte, môže existovať  sociológia sociológie?
  2. 10. Čo znamená podľa Vás sociologická imaginácia?