Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Základy verejnej správy

Problémy verejnej správy z pohľadu decentralizácie a modernizácie verejnej správy (jana2.doc)

2. Problémy verejnej správy z pohľadu decentralizácie a modernizácie verejnej správy

2.1 Nedokončený model verejnej správy

a pretrvávajúce centrálne riadenie

Reforma verejnej správy zahŕňa (okrem súvisiacich reforiem v rámci širšieho chápania verejnej správy) tri súvisiace a vzájomne previazané reformy:

decentralizáciu, ktorej súčasťou je odovzdanie kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, vrátane decentralizácie verejných financií a dekoncentráciu úloh,

administratívnu (inštitucionálnu) reformu, ktorá v sebe zahŕňa vznik nových subjektov samosprávy (vyššie územné celky), ako aj zmeny v rámci jestvujúcich subjektov štátnej správy (miestna štátna správa, ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie,...),

reformu územného a správneho usporiadania, ktorej súčasťou sú zmeny v rámci vymedzenia teritórií a sídiel územných samosprávnych celkov a krajov.

Vysoký stupeň centralizácie vo verejnej správe je dôsledkom nedokončenia zmien, ktoré boli zahájené v roku 1990 vznikom miestnej samosprávy.

Pôvodne zahájený proces v roku 1990 sa sústredil na všetky tri súvisiace reformy. Prišlo k zmenám v rámci územného usporiadania, k administratívnej reforme a bol zahájený proces decentralizácie (vznik miestnej samosprávy, odovzdanie majetku, miestne rozpočty,..). V tomto období bol založený tzv. "duálny model" (oddelený výkon štátnej správy a územnej samosprávy), ktorého logickým pokračovaním mal byť vznik samosprávy vyššieho územného celku, decentralizácia kompetencií a verejných financií pri uplatnení princípu subsidiarity a racionalizácia v rámci štátnej správy.

Zmeny vlád, vznik samostatnej Slovenskej republiky tento proces pozastavili. V roku 1996 prišlo k zmene v rámci územného a správneho usporiadania, k administratívnej reforme (horizontálna integrácia) a k dekoncentrácii niektorých činností z centrálnej vlády na miestnu štátnu správu. Nepokročilo sa však v decentralizácii kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu. Tento nekomplexný prístup spôsobuje narastajúce problémy v transformácii verejnej správy, ale celého verejného sektora..

V rokoch 1990 - 1999 prebehli zmeny, ktoré mali mnohokrát protichodný charakter. Pritom sa vôbec nepokračovalo v nastúpenom procese decentralizácie a napriek existencii "duálneho " modelu verejnej správy, zmeny prebiehali výhradne na strane štátnej správy:

Po roku 1990 prechod z trojstupňového na dvojstupňové riadenie (vypadli kraje) a prechod z tzv. integrovaného na rezortné riadenie miestnej štátnej správy (špecializované siete).

Po roku 1996 prechod z dvojstupňového na trojstupňové riadenie (centrum - kraj - okres) a z rezortného na integrované riadenie.

Po roku 1998 snaha o zachovanie trojstupňového riadenia, ale zároveň snahy o opätovný prechod na rezortné riadenie vo forme špecializovaných sietí.

Centralizácia rozhodovania a riadenia verejnej správy má všeobecne známe nedostatky, t.j. nízku mieru flexibility na miestne požiadavky, normatívne rozhodovanie, oneskorené reakcie na vzniknuté problémy. Neumožňuje razantnejšie riešiť nepopulárne opatrenia, ( napr. racionalizácia sietí v školstve, zdravotníctve, ...), pretože každý návrh, krok, prerastie v celoštátny a celospoločenský problém a to i napriek tomu, že sa mnohokrát riešia iba regionálne, resp. sektorové disparity, ktoré sú dôsledkom neefektívneho hospodárenia posledných desaťročí.

Vysoká centralizácia a spoluzodpovednosť ústredných orgánov za operatívnu činnosť komplikujú plnenie hlavných úloh vlády a ministerstiev, t.j. koncepčnú, legislatívnu, metodickú a kontrolnú činnosť.

Priveľká koncentrácia operatívnych činností na ústredných orgánoch štátnej správy spôsobuje aj pretrvávanie rezortného prístupu, čo sťažuje účinnú koordináciu činností a definovanie celoštátnych priorít. Zároveň je brzdou v rýchlejšej transformácií (odštátnení) činností, ktoré by efektívnejšie mohli zabezpečovať súkromné, resp. neziskové organizácie.

Odkladanie zásadného rozhodnutia a existencia nedokončeného modelu spôsobuje neefektívne vynakladanie financií na verejnú správu ako celok a nízku previazanosť spolupôsobenia štátneho rozpočtu a rozpočtov miestnej samosprávy.

Horizontálna integrácia štátnej správy sa v roku 1996 zamerala najmä na odstránenie jedného z vtedajších negatívnych znakov, t.j. priveľký rozsah rezortného riadenia špecializovaných sietí, ktoré riešili aj vecné otázky verejnej správy. Neprišlo však k decentralizácii kompetencií a verejných financií. Dôsledkom je model verejnej správy, ktorý je finančne náročnejší, ako bol model uplatňovaný vo verejnej správe pred rokom 1990 (výdavky na oddelený výkon na miestnej úrovni, zvýšené výdavky na transfery medzi verejnými rozpočtami,...). K ďalším negatívam jednostranného rozhodnutia možno zaradiť:

integrácia aj takých úradov, ktoré nemuseli kopírovať nové územné a správne usporiadanie,

vytvorenie administratívnoprávnej subjektivity odborov krajského a okresného úradu,

komplikácie s pretrvávajúcou odvetvovou zodpovednosťou ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy,

unifikácia organizačných štruktúr, ktorá bráni reagovať na diferencované potreby regiónov.

2.2 Kontrola vo verejnej správe

Realizácia decentralizovaného systému verejnej správy, t.j. najmä decentralizácia rozhodovania, si vyžiada zásadnú zmenu kontrolných mechanizmov vo verejnej správe. Cieľom je vytvorenie takého systému kontroly, ktorý postihne všetky procesy v rámci verejnej správy, t.j. aj v rámci štátnej správy aj v rámci územnej samosprávy ( pozri časť A.5).

Vypracovaním celkovej koncepcie kontroly vo verejnej správe (do 30.4.2000), v nadväznosti na jej decentralizáciu, je poverený na základe uznesenia vlády SR č. 695/1999 Úrad vlády SR v spolupráci s NKÚ, MV SR a MF SR.

2.3 Rast a neefektívnosť výdavkov na verejnú správu

Rast výdavkov najmä nastal konštituovaním nezávislej miestnej samosprávy v roku 1990 a nedokončením duálneho modelu verejnej správy v priebehu rokov 1990 - 1998.

I keď možno akceptovať potrebu zabezpečovania mnohých nových úloh po roku 1989, nárast počtu zamestnancov v miestnej verejnej správe (bez rozpočtových a príspevkových organizácií) je evidentný a bol spôsobený najmä duplicitou inštitúcií v štátnej správe a v samospráve. V roku 1989 bolo v rámci národných výborov (KNV, ONV, MsNV, MNV) zamestnaných 14 743 zamestnancov, v rokoch 1989 - 1999 vzrástol tento počet na 33 340, z toho v miestnej štátnej správe 17 531 a v rámci miestnej samosprávy 15 809. Aj to je dôsledok nesystémového prístupu k transformácii verejnej správy.

miestna samospráva

miestna štátna správa

spolu

volení

nevolení

OÚ

KÚ

počet zamestnancov

2 916

15 196

15 188

2 343

33 340

Snaha o racionalizáciu štátnej správy, tzv. horizontálnou integráciou síce priniesla čiastočné zníženie počtu zamestnancov (o cca 2 300), na druhej strane však v mnohých oblastiach spôsobila komplikáciu riadenia verejnej správy (kombinácia vplyvu MV SR a odvetvových ministerstiev, predpísaná štruktúra úradov, plnohodnotnosť okresov aj v sektoroch, kde to nebolo potrebné,...). Rovnako kategorizácia okresných úradov sa ukázala ako nevhodná, čo sa prejavilo v rozdielnych výdavkoch na obyvateľa okresu. Nadhodnotené boli celkové počty zamestnancov miestnej štátnej správy (celkovo o 25 %). Príkladom sú Krajské úrady, kde počet zamestnancov vzrástol oproti roku 1989 o 100 %.

Nesystémové riešenia znemožňujú urobiť aj zásadné zmeny v rámci ústredných orgánov štátnej správy a ich detašovaných pracovísk v území. Pokiaľ bude štát zodpovedať za prevažnú väčšinu kompetencií verejného sektora (čo je vyjadrené 88 % podielom na daňových príjmoch), dovtedy nebude možné efektívne racionalizovať štátnu správu a zároveň vytvoriť podmienky pre efektívnejšie využívanie verejných financií v rámci územnej samosprávy.

Problémy, ktoré spôsobili nekomplexné kroky v rokoch 1990 - 1996 sa prejavujú neustálou snahou jednotlivých rezortov o vznik vlastných sietí (Ministerstvo školstva, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo zdravotníctva, Zbor požiarnej ochrany , Úrad geodézie, kartografie a katastra,....).

Plošné znižovanie výdavkov na verejnú správu sa ukazuje ako jednorazovo čiastočne účinné riešenie, ale dlhodobo neprináša žiadúce efekty. Vo väčšej miere postihuje iba nižšie stupne štátnej správy. Na druhej strane prijímanie nových zákonov mnohokrát zakladá väčšie personálne požiadavky, ako boli prijaté racionalizačné opatrenia.

Aj v súčasnosti sa v rámci úvah o znižovaní výdavkov na verejnú správu doporučujú rôzne dielčie opatrenia, napr.:

zachovanie počtu plnohodnotných okresov s diferencovaným počtom zamestnancov,

zmena riadenia úradov miestnej štátnej správy ( väčšie právomoci prednostov),

znižovanie počtu tzv. plnohodnotných okresov,

redukcia počtu okresov a počtu krajov.

Tieto opatrenia síce môžu priniesť krátkodobú, príp. jednorazovú úsporu výdavkov v oblasti administratívy, ale zásadné riešenie problému iba odďaľujú. Štát môže napr. pokračovať v obmedzovaní finančných zdrojov pre verejnú správu, tým však nerieši nevhodnú štruktúru verejnej správy a takéto riešenie môže mať aj neočakávaný negatívny dopad. Z centra sa nedá dostatočne dobre odhadnúť dopad opatrení:

môže klesať výkonnosť administratívneho aparátu štátnej správy najmä zlou realizáciou dobre myslených opatrení, (napr. prepustenie kvalifikovaných zamestnancov, chýbajúce prostriedky znemožnia riadne plnenie úloh,...),

obce môžu prestať spolufinancovať štátne úlohy (z dôvodu reštrikcií), čím sa zhorší situácia v sektoroch, do ktorých samospráva investuje (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, hromadná doprava, technická infraštruktúra., ...) nad rámec svojich zákonom stanovených povinností.

Prehľad počtu zamestnancov na miestnej úrovni verejnej správy

(OÚ, miestna samospráva)

Počet zamestnancov *

kraj

okres

počet obyvateľov

okresný

úrad

volení

nevolení

spolu

na 1000 obyv.

Bratislavský

Bratislava I

47 896

186

634

828

17,3

Bratislava II

113 043

216

194

416

3,7

Bratislava III

64 403

172

134

313

4,9

Bratislava IV

96 376

200

196

411

4,3

Bratislava V

130 288

226

121

354

2,7

Malacky

62 373

194

156

378

6,1

Pezinok

53 280

171

143

336

6,3

Senec

50 220

171

136

340

6,8

Trnavský

Dunajská Streda

111 100

270

378

719

6,5

Galanta

93 808

255

228

522

5,6

Hlohovec

45 596

138

248

5,4

Piešťany

64 079

173

157

360

5,6

Senica

60 502

194

141

371

6,1

Skalica

46 550

152

100

275

6,0

Trnava

126 333

269

266

589

4,7

Trenčiansky

Bánovce n/Bebr.

38 725

151

260

6,7

Ilava

62 283

174

292

4,7

Myjava

29 938

126

236

7,9

Nové Mesto n/V.

64 424

188

149

372

5,8

Partizánske

48 428

148

266

5,5

Pov. Bystrica

65 580

195

125

346

5,3

Prievidza

141 184

310

365

729

5,2

Púchov

45 703

147

110

279

6,1

Trenčín

113 563

246

227

510

4,5

Nitriansky

Komárno

109 027

276

293

622

5,7

Levice

120 995

295

362

741

6,1

Nitra

162 592

294

355

712

4,4

Nové Zámky

152 380

306

451

831

5,5

Šaľa

54 611

153

124

297

5,4

Topoľčany

74 246

209

195

467

6,3

Zlaté Moravce

43 773

145

105

284

6,5

Žilinský

Bytča

30 198

133

215

7,1

Čadca

91 891

253

200

487

5,3

Dolný Kubín

38 690

169

272

7,0

K.N.Mesto

33 117

135

232

7,0

Lipt. Mikuláš

74 629

223

182

451

6,0

Martin

97 835

239

175

448

4,6

Námestovo

53 147

167

116

311

5,9

Ružomberok

59 558

174

111

307

5,2

Turč. Teplice

16 905

113

162

9,6

Tvrdošín

33 882

140

228

6,7

Žilina

155 513

304

306

666

4,3

Banskobystrický

Banská Bystrica

112 810

260

212

518

4,6

Banská Štiavnica

17 006

113

189

11,1

Brezno

66 182

196

162

386

5,8

Detva

34 104

145

246

7,2

Krupina

23 034

130

229

10,0

Lučenec

73 086

227

176

464

6,3

Poltár

23 598

120

200

8,5

Revúca

40 970

161

297

7,2

Rimavská Sobota

82 106

251

198

539

6,6

Veľký Krtíš

46 878

181

119

367

7,8

Zvolen

67 829

203

164

393

5,8

Žarnovica

27 879

133

241

8,6

Žiar nad Hronom

48 509

183

110

329

6,8

Prešovský

Bardejov

74 066

222

140

445

6,0

Humenné

64 882

196

127

379

5,8

Kežmarok

59 727

199

179

417

7,0

Levoča

30 516

129

220

7,2

Medzilaborce

12 966

110

172

13,3

Poprad

101 465

271

248

453

4,5

Prešov

163 241

299

686

4,2

Sabinov

51 622

164

110

316

6,1

Snina

39 416

148

257

6,5

Stará Ľubovňa

49 004

169

162

375

7,7

Stropkov

20 328

125

195

9,6

Svidník

33 143

142

106

307

9,3

Vranov n/T.

68 343

213

170

447

6,5

Košický

Gelnica

30 004

145

256

8,5

Košice I

65 747

172

138

319

4,9

Košice II

82 356

182

278

476

5,8

Košice III

32 171

117

156

4,8

Košice IV

60 642

151

257

4,2

Košice okolie

101 630

277

268

635

6,2

Michalovce

107 743

249

233

561

5,2

Rožňava

61 274

203

177

440

7,2

Sobrance

23 632

136

248

10,5

Sp. Nová Ves

89 358

232

198

464

5,2

Trebišov

101 449

242

222

546

5,4

SPOLU

536 7740

15 196

2 916

12 893

31 005

5,8

* Okresné úrady - rozpis na rok 2000, obecné (mestské ) úrady - stav 2.štvrťrok 1999

2.4 Súčasný stav právnej (regulatórnej ) reformy

K významným nástrojom riadenia spoločenských procesov patrí právna regulácia vo sfére tvorby práva, jeho uplatňovania, vynucovania a vytvárania atmosféry zákonnosti. Reforma práva patrí k nevyhnutným predpokladom "vecnej správnosti" spravovaných procesov a je nesporné, že kompatibilita súboru právnych predpisov s právom EÚ je významným predpokladom dynamiky integračných procesov.

V rámci stratégie reformy verejnej správy boli uvedené zásady potrebnej regulatórnej reformy, tak ako ich prijali ministri krajín OECD v roku 1997. Stratégia tejto reformy by sa mala orientovať na:

prijatie programu, ktorý jasne stanovuje ciele reformy práva a rámec pre jej implementáciu,

systematickú kontrolu a preskúmavanie právnych predpisov a administratívnych smerníc, aby sa zaistilo, že vedú efektívne a účinne k zamýšľaným cieľom,

zaistenie, aby regulácia a regulatórne procesy boli transparentné, nediskriminačné a aby boli účelne využívané,

preskúmavanie a v prípade nevyhnutnosti posilňovanie rozsahu, efektívnosť vynucovania politiky súťaže,

reformovanie regulácie vo všetkých sektoroch ekonomiky, s cieľom podporiť konkurenciu a eliminovať reguláciu všade tam, kde nie je zrejmé, či je vo verejnom záujme,

odstránenie nadbytočných regulatórnych prekážok obchodu a investícií tým, ze sa zlepší vykonávanie medzinárodných dohôd a posilnia sa medzinárodne uznávané princípy,

identifikáciu dôležitých súvislostí, s cieľom iných politík a vyvinúť stratégiu na dosiahnutie zhody, ktorá bude súčasne podporovať regulatórnu reformu.

2.5 Riadenie vo verejnej správe

Procesu riadenia vo verejnej správe sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť a to i napriek tomu, že riadenie (manažment) je považované za rozhodujúci faktor efektívnosti verejnej správy a tým aj celého verejného sektora. Iba kvalitne riadená verejná správa je schopná úspešne realizovať proces decentralizácie.

V rámci prác na koncepcii boli vyhodnotené doteraz vypracované (v rámci podporného projektu EÚ - Phare) rámcové analýzy riadenia na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, ako aj miestnej štátnej správy ( okresné úrady). Z analýz vyplynulo:

na ústrednej úrovni:

existuje značný rozdiel v tom, čo by jednotlivé útvary, ale aj jednotlivé pracovné funkcie mali robiť s tým, čo skutočne robia,

neexistuje adresné smerovanie toho, kto a ako využíva výstupy z činnosti jednotlivých oddelení a pracovných miest, čo má za následok preťaženie jednotlivých útvarov výkonom často zbytočných alebo len veľmi málo potrebných činností,

organizačná štruktúra týchto centrálnych úradov má tendenciu správať sa ako "špongia", t.j. nasávať nové činnosti s následnou deľbou práce smerujúcou do vytvárania nových pracovných pozícií bez prehodnotenia a odbúravania činností, ktoré neprinášajú efekty žiadnemu užívateľovi,

v rámci miestnej štátnej správy,

popisy pracovných činností (pracovné náplne) sú vypracované so zreteľom na funkčné zaradenie a účelovo smerované k platovému zaradeniu. Pretrváva snaha preraďovania zamestnancov na vyššiu funkciu s vyšším platovým zaradením, čo je sprevádzané snahou dokumentovať pracovnou náplňou, ktorá nezodpovedá skutočne vykonávanej práci,

nedostatočne sú riešené popisy prác nižších organizačných celkov, t.j. nie vždy je zrejmé, aké kompetencie, povinnosti a zodpovednosti sú určené príslušnému pracovnému miestu,

využiteľnosť pracovných náplní pre analýzy práce je veľmi nízka, v niektorých prípadoch je to menej ako 30%. Pracovná náplň má vyjadrovať všetky povinnosti zamestnanca na príslušnom pracovnom mieste, resp. vedúci pracovník určuje danou pracovnou náplňou zamestnancovi úlohy, za ktoré tento dostáva svoj plat. V prípade, že existuje pracovná náplň (aj to nie je vždy pravidlo), je často vypracovaná tak, že po obsahovej stránke cca v 30 % určuje povinnosti pracovníka a zbytok tvorí napr.: pracovník sa bude pravidelne zúčastňovať školení, je povinný dodržiavať pracovnú dobu,..... ,

súčasný stav dáva priestor na nízku efektivitu práce, čím do značnej miery prispieva k zvyšovaniu nákladov,

v mnohých prípadoch sa prelína výkonná a riadiaca činnosť, čo môže byť spôsobené účelovým zaradením jednotlivých zamestnancov so zámerom platového rastu alebo kumuláciou činností z dôvodu nedostatku vhodných ( kvalifikovaných) zamestnancov hlavne u špecializovaných činností.

Na Slovensku doteraz neprenikli do riadenia verejnej správy prvky, ktoré sa uplatňujú vo vyspelých krajinách Európy a ktoré sa doteraz uplatňovali v súkromnom sektore pri riadení ekonomických činností. Medzi tieto prvky patria: nové mechanizmy rozhodovania, zmeny kultúry organizácie a kultúry poskytovania služieb, optimalizácia organizačnej štruktúry vo vzťahu k jasne definovaným úlohám a požiadavkám občanov, nové kritériá rozdelenia pracovných miest na výkonné (odborné), riadiace a politické, metódy koordinácie práce, nové spôsoby personálnej práce, odmeňovania pracovníkov, kritériá sociálnych a zamestnaneckých výhod vo väzbe na postavenie a vzdelanie, ale aj participácia zamestnancov na riadení. Všetky tieto a ďalšie poznatky, napr. metódy prieskumu potrieb občanov, nové formy spolupráce s občanmi, je možné uplatňovať aj vo verejnom sektore pri zohľadnení jeho osobitostí, t.j. právnej regulácie vymedzenia jednotlivých procesov.

2.6 Financovanie verejného sektora

Realizácia decentralizácie verejnej správy si vyžaduje zvažovať aj zmeny v oblasti štruktúry verejných rozpočtov, zmeny tokov verejných financií, zmeny v oblasti daňových právomocí, daňového určenia, zmeny v oblasti štátnych fondov, zmeny v oblasti štruktúry rozpočtov, tvorby rozpočtov, ako aj nové mechanizmy finančného vyrovnávania rozdielnej daňovej sily regiónov, miest a obcí.

Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platný model fiskálnej decentralizácie, pretože neexistuje ani univerzálny model usporiadania verejnej správy, sú všeobecné princípy financovania územnej samosprávy definované v európskych dohovoroch (Európska charta miestnej samosprávy, pripravovaná Európska charta regionálnej samosprávy,...), resp. sú deklarované na medzinárodných konferenciách, (napr. v rámci konferencie európskych ministrov zodpovedných za miestnu samosprávu v Lisabone - 1996). Vždy sa deklaruje požiadavka:

zvýšenej finančnej autonómie územnej samosprávy,

efektívnej demokratickej kontroly využívania verejných financií,

zvyšovania slobody stanovovania poplatkov a tržieb za miestne, resp. regionálne služby,

zvyšovania daňovej právomoci (pri stanovovaní výšky miestnych daní. diferenčnej prirážky,..),

definovania mechanizmov finančného vyrovnávania,

stanovenie kritérií, ktoré by zamedzovali nadmernému rasu zadĺženia verejných rozpočtov,

ale aj zodpovednosti štátu za vytvorenie podmienok pre realizovanie vyššie uvedených požiadaviek.

Vznik samosprávy vyšších územných celkov a nové rozdelenie zodpovednosti za zabezpečovanie verejných úloh si vyžiada aj nanovo definovať vzťahy medzi štátom a územnou samosprávou, pričom je potrebné rešpektovať základné princípy: subsidiarity, motivácie a solidarity.

Problémy verejných rozpočtov spojené s nevyhnutnosťou splácania nadmernej zadĺženosti štátu z minulého volebného obdobia, permanentný tlak na minimalizáciu výdavkov, ako aj vysoká centralizácia kompetencií zapríčinili, že sa doteraz nerealizovali zmeny v rámci modernizácie verejných rozpočtov. Stabilizácia situácie v štáte, stabilizácia vzťahov medzi verejnými rozpočtami, ako aj decentralizácia kompetencií, by mali prispieť ku vzniku nových prístupov k tvorbe, prerokovávaniu a kontrole verejných rozpočtov.

2.7 Postavenie verejného sektora pri podpore ekonomického rozvoja

Verejná správa zohráva významnú úlohu vo vzťahu k ekonomickému rozvoju štátu. Vytvára rámcové podmienky pre rozvoj ekonomiky štátu cestou tvorby legislatívy, regulácií, vybavovania správnej agendy, vynucovania práva, a pod. Verejná správa sa priamo zúčastňuje na rozvoji ekonomiky štátu participáciou na zabezpečovaní územia technickou, resp. sociálnou infraštruktúrou, cieľavedomým umiestňovaním investícií, ale napríklad aj zmenou postavenia sídla v rámci návrhu nového územného a správneho usporiadania (sídlo kraja, VÚSC, ...), resp. v rámci dislokácie ústredných orgánov zabezpečuje vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, ktoré vyplývajú z nerovnakých ekonomických podmienok a pod. Je zrejmé, že miera ingerencie verejnej správy do ekonomiky závisí od spoločenskej, ekonomickej a politickej situácie príslušného štátu.

Vo všeobecnosti však čoraz viac dochádza ku kombinácii verejného a súkromného sektora pri riešení rozvojových programov štátu, regiónu, obce. Tak ako existujú rozdiely medzi zásahmi verejného sektora do ekonomiky v rámci jednotlivých štátov, tak budú existovať rozdiely zásahu verejného sektora v rámci jednotlivých regiónov, miest a obcí v závislosti na sociálno - ekonomických podmienkach. Preto je potrebné:

decentralizáciou kompetencií a financií vytvoriť prostredie pre efektívne zásahy verejného sektora do ekonomiky na jednotlivých úrovniach verejnej správy,

prehodnotiť existenciu, organizačnú formu, spôsob financovania a vyhodnocovanie efektívnosti vynakladania prostriedkov časti rozpočtových, ale najmä príspevkových organizácii verejnej správy,

pristúpiť k privatizácií činnosti verejného sektora na všetkých úrovniach,

zvážiť rozsah majetku samosprávy vyšších územných celkov vzhľadom na ich budúci významný podiel zodpovednosti za ekonomický rozvoj štátu.

2.8 Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe

Aj keď vláda SR schválila v roku 1995 koncepciu vzdelávania vo verejnej správe, postup realizácie a koncepcie vzdelávania vo verejnej správe nepriaznivo ovplyvnili:

nedostatočné finančné zdroje vyčleňované na odbornú prípravu zamestnancov,

absencia uceleného systému riadenia a rozvoja ľudských zdrojov,

absencia systémového riešenia kvality a efektívnosti uskutočňovania vzdelávania,

nedostatočná koordinácia viacerých inštitúcií, ktoré sa zapájali do vzdelávania zamestnancov verejnej správy.

Rovnako nedokončený model usporiadania verejnej správy neumožnil stabilizovať organizačné štruktúry, posty vo verejnej správe, úlohy a zodpovednosť, čím sa komplikovali možnosti realizácie adaptačného štúdia, špecializovaného kvalifikačného štúdia a pod.

Pripravovaná novelizácia, resp. nová koncepcia vzdelávania vo verejnej správe, ktorá sa spracováva v gescii MV SR, v spolupráci s MŠ SR a ktorá bude nadväzovať na prijatú koncepciu decentralizácie verejnej správy, má za cieľ:

vytvoriť efektívne fungujúci vzdelávací systém vo verejnej správe s cieľom skvalitniť činnosť verejnej správy na všetkých jej úrovniach,

navrhnúť inštitucionálne a právne zabezpečenie fungovania tohoto systému a jeho koordináciu,

zlepšiť prepojenie vzdelávacích programov pre verejnú správu s praxou a s ňou súvisiace skvalitnenie poskytovaných služieb občanovi.

Vo väzbe na proces decentralizácie je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vzdelávaniu zamestnancov územnej samosprávy, ale aj jej voleným predstaviteľom (najmä starostom malých obcí), pričom je úlohou štátu, ako nositeľa vzdelávania vo všeobecnosti, zabezpečiť primerané podmienky.

2.9 Existujúce územné a správne usporiadanie

Už v čase prijímania zákona č. 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní, bol jeho návrh podrobený kritike a neskôr bolo uzákonené usporiadanie podrobené viacerým analýzam, z ktorých vyplynulo, že rozhodnutie medzi iným spôsobilo:

významný zásah do sociálno - priestorovej organizácie slovenskej spoločnosti,

nevhodné vymedzenie centier krajov a okresov, potrebu vzniku detašovaných pracovísk okresov,

nové okresy nekorešpondujú s tzv. funkčnými mestskými regiónmi,

počet krajov, výber centier, administratívne hranice nekorešpondujú s regionálnou štruktúrou SR.

2.10 Nízka miera vedomostí o verejnej správe

Verejná diskusia poriadaná v priebehu roku 1999 (12 diskusných podujatí v Bratislave, 32 diskusných podujatí v 16 regiónoch Slovenska, konferencie, ....) poukázala na rezervy v záležitostiach verejnej správy. Je to dôsledok nielen spoločenského systému spred roka 1989, ale aj nedostatok informovanosti, vysvetľovania a vzdelávania po roku 1990. Je to dôsledok aj toho, že štát za 10 rokov neinvestoval do vzdelávania samosprávy prakticky žiadne finančné zdroje.

Nedostatky poznania sa prejavujú u občanov, ale aj u predstaviteľov verejnej správy. Z verejných diskusií napr. vyplynuli nejasnosti v oblasti:

definovania postavenia a úlohy verejného sektora, verejnej správy ako celku,

nedostatočného rozlíšenia úloh štátnej správy a územnej samosprávy,

nedostatočného chápania zmien, ktoré nastali v roku 1990 a priniesli podstatne vyššiu mieru osobnej zodpovednosti za kvalitu svojho života,

pretrvávajúceho pocitu, že verejná správa sa má postarať o všetky ich požiadavky a potreby, mnohokrát v rozpore s platnou legislatívou,

zámena povinných (zo zákona vyplývajúcich) a dobrovoľných úloh (volebné programy ) u volených predstaviteľov verejnej správy, čo zapríčiňuje neefektívne vynakladanie verejných finančných zdrojov,

nedostatkov v hospodárení s verejnými financiami, s efektívnym využívaním majetku a financií verejnej správy,

nízkej profesionality zamestnancov verejnej správy (v štátnej správe, ale aj v samospráve).

Odstránenie týchto negatívnych prvkov je možné zvýšením vedomostí a informovanosti o verejnej správe medzi obyvateľmi, väčším dôrazom na vzdelávanie zamestnancov verejnej správy, väčšími požiadavkami na kvalitu riadenia a kvalitu poskytovania služieb vo verejnej správe, vplyvom regionálnych a celoslovenských médií.

http://www.government.gov.sk/INFOSERVIS/DOKUMENTY/KON_DEC_MAREC_2000/sk_p2.shtml

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania