Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Základy verejnej správy
Problémy verejnej správy z pohľadu decentralizácie a modernizácie verejnej správy (jana2.doc)
2. Problémy verejnej správy z pohľadu decentralizácie a modernizácie verejnej správy
2.1 Nedokončený model verejnej správy
a pretrvávajúce centrálne riadenie
Reforma verejnej správy zahŕňa (okrem súvisiacich reforiem v rámci širšieho chápania verejnej správy) tri súvisiace a vzájomne previazané reformy:
decentralizáciu, ktorej súčasťou je odovzdanie kompetencií zo štátnej správy na samosprávu, vrátane decentralizácie verejných financií a dekoncentráciu úloh,
administratívnu (inštitucionálnu) reformu, ktorá v sebe zahŕňa vznik nových subjektov samosprávy (vyššie územné celky), ako aj zmeny v rámci jestvujúcich subjektov štátnej správy (miestna štátna správa, ústredné orgány štátnej správy a ich podriadené organizácie,...),
reformu územného a správneho usporiadania, ktorej súčasťou sú zmeny v rámci vymedzenia teritórií a sídiel územných samosprávnych celkov a krajov.
Vysoký stupeň centralizácie vo verejnej správe je dôsledkom nedokončenia zmien, ktoré boli zahájené v roku 1990 vznikom miestnej samosprávy.
Pôvodne zahájený proces v roku 1990 sa sústredil na všetky tri súvisiace reformy. Prišlo k zmenám v rámci územného usporiadania, k administratívnej reforme a bol zahájený proces decentralizácie (vznik miestnej samosprávy, odovzdanie majetku, miestne rozpočty,..). V tomto období bol založený tzv. "duálny model" (oddelený výkon štátnej správy a územnej samosprávy), ktorého logickým pokračovaním mal byť vznik samosprávy vyššieho územného celku, decentralizácia kompetencií a verejných financií pri uplatnení princípu subsidiarity a racionalizácia v rámci štátnej správy.
Zmeny vlád, vznik samostatnej Slovenskej republiky tento proces pozastavili. V roku 1996 prišlo k zmene v rámci územného a správneho usporiadania, k administratívnej reforme (horizontálna integrácia) a k dekoncentrácii niektorých činností z centrálnej vlády na miestnu štátnu správu. Nepokročilo sa však v decentralizácii kompetencií zo štátnej správy na územnú samosprávu. Tento nekomplexný prístup spôsobuje narastajúce problémy v transformácii verejnej správy, ale celého verejného sektora..
V rokoch 1990 - 1999 prebehli zmeny, ktoré mali mnohokrát protichodný charakter. Pritom sa vôbec nepokračovalo v nastúpenom procese decentralizácie a napriek existencii "duálneho " modelu verejnej správy, zmeny prebiehali výhradne na strane štátnej správy:
Po roku 1990 prechod z trojstupňového na dvojstupňové riadenie (vypadli kraje) a prechod z tzv. integrovaného na rezortné riadenie miestnej štátnej správy (špecializované siete).
Po roku 1996 prechod z dvojstupňového na trojstupňové riadenie (centrum - kraj - okres) a z rezortného na integrované riadenie.
Po roku 1998 snaha o zachovanie trojstupňového riadenia, ale zároveň snahy o opätovný prechod na rezortné riadenie vo forme špecializovaných sietí.
Centralizácia rozhodovania a riadenia verejnej správy má všeobecne známe nedostatky, t.j. nízku mieru flexibility na miestne požiadavky, normatívne rozhodovanie, oneskorené reakcie na vzniknuté problémy. Neumožňuje razantnejšie riešiť nepopulárne opatrenia, ( napr. racionalizácia sietí v školstve, zdravotníctve, ...), pretože každý návrh, krok, prerastie v celoštátny a celospoločenský problém a to i napriek tomu, že sa mnohokrát riešia iba regionálne, resp. sektorové disparity, ktoré sú dôsledkom neefektívneho hospodárenia posledných desaťročí.
Vysoká centralizácia a spoluzodpovednosť ústredných orgánov za operatívnu činnosť komplikujú plnenie hlavných úloh vlády a ministerstiev, t.j. koncepčnú, legislatívnu, metodickú a kontrolnú činnosť.
Priveľká koncentrácia operatívnych činností na ústredných orgánoch štátnej správy spôsobuje aj pretrvávanie rezortného prístupu, čo sťažuje účinnú koordináciu činností a definovanie celoštátnych priorít. Zároveň je brzdou v rýchlejšej transformácií (odštátnení) činností, ktoré by efektívnejšie mohli zabezpečovať súkromné, resp. neziskové organizácie.
Odkladanie zásadného rozhodnutia a existencia nedokončeného modelu spôsobuje neefektívne vynakladanie financií na verejnú správu ako celok a nízku previazanosť spolupôsobenia štátneho rozpočtu a rozpočtov miestnej samosprávy.
Horizontálna integrácia štátnej správy sa v roku 1996 zamerala najmä na odstránenie jedného z vtedajších negatívnych znakov, t.j. priveľký rozsah rezortného riadenia špecializovaných sietí, ktoré riešili aj vecné otázky verejnej správy. Neprišlo však k decentralizácii kompetencií a verejných financií. Dôsledkom je model verejnej správy, ktorý je finančne náročnejší, ako bol model uplatňovaný vo verejnej správe pred rokom 1990 (výdavky na oddelený výkon na miestnej úrovni, zvýšené výdavky na transfery medzi verejnými rozpočtami,...). K ďalším negatívam jednostranného rozhodnutia možno zaradiť:
integrácia aj takých úradov, ktoré nemuseli kopírovať nové územné a správne usporiadanie,
vytvorenie administratívnoprávnej subjektivity odborov krajského a okresného úradu,
komplikácie s pretrvávajúcou odvetvovou zodpovednosťou ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy,
unifikácia organizačných štruktúr, ktorá bráni reagovať na diferencované potreby regiónov.
2.2 Kontrola vo verejnej správe
Realizácia decentralizovaného systému verejnej správy, t.j. najmä decentralizácia rozhodovania, si vyžiada zásadnú zmenu kontrolných mechanizmov vo verejnej správe. Cieľom je vytvorenie takého systému kontroly, ktorý postihne všetky procesy v rámci verejnej správy, t.j. aj v rámci štátnej správy aj v rámci územnej samosprávy ( pozri časť A.5).
Vypracovaním celkovej koncepcie kontroly vo verejnej správe (do 30.4.2000), v nadväznosti na jej decentralizáciu, je poverený na základe uznesenia vlády SR č. 695/1999 Úrad vlády SR v spolupráci s NKÚ, MV SR a MF SR.
2.3 Rast a neefektívnosť výdavkov na verejnú správu
Rast výdavkov najmä nastal konštituovaním nezávislej miestnej samosprávy v roku 1990 a nedokončením duálneho modelu verejnej správy v priebehu rokov 1990 - 1998.
I keď možno akceptovať potrebu zabezpečovania mnohých nových úloh po roku 1989, nárast počtu zamestnancov v miestnej verejnej správe (bez rozpočtových a príspevkových organizácií) je evidentný a bol spôsobený najmä duplicitou inštitúcií v štátnej správe a v samospráve. V roku 1989 bolo v rámci národných výborov (KNV, ONV, MsNV, MNV) zamestnaných 14 743 zamestnancov, v rokoch 1989 - 1999 vzrástol tento počet na 33 340, z toho v miestnej štátnej správe 17 531 a v rámci miestnej samosprávy 15 809. Aj to je dôsledok nesystémového prístupu k transformácii verejnej správy.
miestna samospráva
miestna štátna správa
spolu
volení
nevolení
OÚ
KÚ
počet zamestnancov
2 916
15 196
15 188
2 343
33 340
Snaha o racionalizáciu štátnej správy, tzv. horizontálnou integráciou síce priniesla čiastočné zníženie počtu zamestnancov (o cca 2 300), na druhej strane však v mnohých oblastiach spôsobila komplikáciu riadenia verejnej správy (kombinácia vplyvu MV SR a odvetvových ministerstiev, predpísaná štruktúra úradov, plnohodnotnosť okresov aj v sektoroch, kde to nebolo potrebné,...). Rovnako kategorizácia okresných úradov sa ukázala ako nevhodná, čo sa prejavilo v rozdielnych výdavkoch na obyvateľa okresu. Nadhodnotené boli celkové počty zamestnancov miestnej štátnej správy (celkovo o 25 %). Príkladom sú Krajské úrady, kde počet zamestnancov vzrástol oproti roku 1989 o 100 %.
Nesystémové riešenia znemožňujú urobiť aj zásadné zmeny v rámci ústredných orgánov štátnej správy a ich detašovaných pracovísk v území. Pokiaľ bude štát zodpovedať za prevažnú väčšinu kompetencií verejného sektora (čo je vyjadrené 88 % podielom na daňových príjmoch), dovtedy nebude možné efektívne racionalizovať štátnu správu a zároveň vytvoriť podmienky pre efektívnejšie využívanie verejných financií v rámci územnej samosprávy.
Problémy, ktoré spôsobili nekomplexné kroky v rokoch 1990 - 1996 sa prejavujú neustálou snahou jednotlivých rezortov o vznik vlastných sietí (Ministerstvo školstva, Ministerstvo životného prostredia, Ministerstvo pôdohospodárstva, Ministerstvo zdravotníctva, Zbor požiarnej ochrany , Úrad geodézie, kartografie a katastra,....).
Plošné znižovanie výdavkov na verejnú správu sa ukazuje ako jednorazovo čiastočne účinné riešenie, ale dlhodobo neprináša žiadúce efekty. Vo väčšej miere postihuje iba nižšie stupne štátnej správy. Na druhej strane prijímanie nových zákonov mnohokrát zakladá väčšie personálne požiadavky, ako boli prijaté racionalizačné opatrenia.
Aj v súčasnosti sa v rámci úvah o znižovaní výdavkov na verejnú správu doporučujú rôzne dielčie opatrenia, napr.:
zachovanie počtu plnohodnotných okresov s diferencovaným počtom zamestnancov,
zmena riadenia úradov miestnej štátnej správy ( väčšie právomoci prednostov),
znižovanie počtu tzv. plnohodnotných okresov,
redukcia počtu okresov a počtu krajov.
Tieto opatrenia síce môžu priniesť krátkodobú, príp. jednorazovú úsporu výdavkov v oblasti administratívy, ale zásadné riešenie problému iba odďaľujú. Štát môže napr. pokračovať v obmedzovaní finančných zdrojov pre verejnú správu, tým však nerieši nevhodnú štruktúru verejnej správy a takéto riešenie môže mať aj neočakávaný negatívny dopad. Z centra sa nedá dostatočne dobre odhadnúť dopad opatrení:
môže klesať výkonnosť administratívneho aparátu štátnej správy najmä zlou realizáciou dobre myslených opatrení, (napr. prepustenie kvalifikovaných zamestnancov, chýbajúce prostriedky znemožnia riadne plnenie úloh,...),
obce môžu prestať spolufinancovať štátne úlohy (z dôvodu reštrikcií), čím sa zhorší situácia v sektoroch, do ktorých samospráva investuje (školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci, hromadná doprava, technická infraštruktúra., ...) nad rámec svojich zákonom stanovených povinností.
Prehľad počtu zamestnancov na miestnej úrovni verejnej správy
(OÚ, miestna samospráva)
Počet zamestnancov *
kraj
okres
počet obyvateľov
okresný
úrad
MS
volení
MS
nevolení
spolu
na 1000 obyv.
Bratislavský
Bratislava I
47 896
186
8
634
828
17,3
Bratislava II
113 043
216
6
194
416
3,7
Bratislava III
64 403
172
7
134
313
4,9
Bratislava IV
96 376
200
15
196
411
4,3
Bratislava V
130 288
226
7
121
354
2,7
Malacky
62 373
194
28
156
378
6,1
Pezinok
53 280
171
22
143
336
6,3
Senec
50 220
171
33
136
340
6,8
Trnavský
Dunajská Streda
111 100
270
71
378
719
6,5
Galanta
93 808
255
39
228
522
5,6
Hlohovec
45 596
138
25
85
248
5,4
Piešťany
64 079
173
30
157
360
5,6
Senica
60 502
194
36
141
371
6,1
Skalica
46 550
152
23
100
275
6,0
Trnava
126 333
269
54
266
589
4,7
Trenčiansky
Bánovce n/Bebr.
38 725
151
25
84
260
6,7
Ilava
62 283
174
20
98
292
4,7
Myjava
29 938
126
22
88
236
7,9
Nové Mesto n/V.
64 424
188
35
149
372
5,8
Partizánske
48 428
148
20
98
266
5,5
Pov. Bystrica
65 580
195
26
125
346
5,3
Prievidza
141 184
310
54
365
729
5,2
Púchov
45 703
147
22
110
279
6,1
Trenčín
113 563
246
37
227
510
4,5
Nitriansky
Komárno
109 027
276
53
293
622
5,7
Levice
120 995
295
84
362
741
6,1
Nitra
162 592
294
63
355
712
4,4
Nové Zámky
152 380
306
74
451
831
5,5
Šaľa
54 611
153
20
124
297
5,4
Topoľčany
74 246
209
63
195
467
6,3
Zlaté Moravce
43 773
145
34
105
284
6,5
Žilinský
Bytča
30 198
133
16
66
215
7,1
Čadca
91 891
253
34
200
487
5,3
Dolný Kubín
38 690
169
25
78
272
7,0
K.N.Mesto
33 117
135
17
80
232
7,0
Lipt. Mikuláš
74 629
223
36
182
451
6,0
Martin
97 835
239
34
175
448
4,6
Námestovo
53 147
167
28
116
311
5,9
Ružomberok
59 558
174
22
111
307
5,2
Turč. Teplice
16 905
113
12
37
162
9,6
Tvrdošín
33 882
140
18
70
228
6,7
Žilina
155 513
304
56
306
666
4,3
Banskobystrický
Banská Bystrica
112 810
260
44
212
518
4,6
Banská Štiavnica
17 006
113
18
58
189
11,1
Brezno
66 182
196
28
162
386
5,8
Detva
34 104
145
19
82
246
7,2
Krupina
23 034
130
23
76
229
10,0
Lučenec
73 086
227
61
176
464
6,3
Poltár
23 598
120
25
55
200
8,5
Revúca
40 970
161
37
99
297
7,2
Rimavská Sobota
82 106
251
90
198
539
6,6
Veľký Krtíš
46 878
181
67
119
367
7,8
Zvolen
67 829
203
26
164
393
5,8
Žarnovica
27 879
133
20
88
241
8,6
Žiar nad Hronom
48 509
183
36
110
329
6,8
Prešovský
Bardejov
74 066
222
83
140
445
6,0
Humenné
64 882
196
56
127
379
5,8
Kežmarok
59 727
199
39
179
417
7,0
Levoča
30 516
129
22
69
220
7,2
Medzilaborce
12 966
110
21
41
172
13,3
Poprad
101 465
271
34
248
453
4,5
Prešov
163 241
299
88
299
686
4,2
Sabinov
51 622
164
42
110
316
6,1
Snina
39 416
148
30
79
257
6,5
Stará Ľubovňa
49 004
169
44
162
375
7,7
Stropkov
20 328
125
27
43
195
9,6
Svidník
33 143
142
59
106
307
9,3
Vranov n/T.
68 343
213
64
170
447
6,5
Košický
Gelnica
30 004
145
23
88
256
8,5
Košice I
65 747
172
9
138
319
4,9
Košice II
82 356
182
16
278
476
5,8
Košice III
32 171
117
3
36
156
4,8
Košice IV
60 642
151
9
97
257
4,2
Košice okolie
101 630
277
90
268
635
6,2
Michalovce
107 743
249
79
233
561
5,2
Rožňava
61 274
203
60
177
440
7,2
Sobrance
23 632
136
51
62
248
10,5
Sp. Nová Ves
89 358
232
34
198
464
5,2
Trebišov
101 449
242
82
222
546
5,4
SPOLU
536 7740
15 196
2 916
12 893
31 005
5,8
* Okresné úrady - rozpis na rok 2000, obecné (mestské ) úrady - stav 2.štvrťrok 1999
2.4 Súčasný stav právnej (regulatórnej ) reformy
K významným nástrojom riadenia spoločenských procesov patrí právna regulácia vo sfére tvorby práva, jeho uplatňovania, vynucovania a vytvárania atmosféry zákonnosti. Reforma práva patrí k nevyhnutným predpokladom "vecnej správnosti" spravovaných procesov a je nesporné, že kompatibilita súboru právnych predpisov s právom EÚ je významným predpokladom dynamiky integračných procesov.
V rámci stratégie reformy verejnej správy boli uvedené zásady potrebnej regulatórnej reformy, tak ako ich prijali ministri krajín OECD v roku 1997. Stratégia tejto reformy by sa mala orientovať na:
prijatie programu, ktorý jasne stanovuje ciele reformy práva a rámec pre jej implementáciu,
systematickú kontrolu a preskúmavanie právnych predpisov a administratívnych smerníc, aby sa zaistilo, že vedú efektívne a účinne k zamýšľaným cieľom,
zaistenie, aby regulácia a regulatórne procesy boli transparentné, nediskriminačné a aby boli účelne využívané,
preskúmavanie a v prípade nevyhnutnosti posilňovanie rozsahu, efektívnosť vynucovania politiky súťaže,
reformovanie regulácie vo všetkých sektoroch ekonomiky, s cieľom podporiť konkurenciu a eliminovať reguláciu všade tam, kde nie je zrejmé, či je vo verejnom záujme,
odstránenie nadbytočných regulatórnych prekážok obchodu a investícií tým, ze sa zlepší vykonávanie medzinárodných dohôd a posilnia sa medzinárodne uznávané princípy,
identifikáciu dôležitých súvislostí, s cieľom iných politík a vyvinúť stratégiu na dosiahnutie zhody, ktorá bude súčasne podporovať regulatórnu reformu.
2.5 Riadenie vo verejnej správe
Procesu riadenia vo verejnej správe sa doteraz nevenovala dostatočná pozornosť a to i napriek tomu, že riadenie (manažment) je považované za rozhodujúci faktor efektívnosti verejnej správy a tým aj celého verejného sektora. Iba kvalitne riadená verejná správa je schopná úspešne realizovať proces decentralizácie.
V rámci prác na koncepcii boli vyhodnotené doteraz vypracované (v rámci podporného projektu EÚ - Phare) rámcové analýzy riadenia na úrovni ústredných orgánov štátnej správy, ako aj miestnej štátnej správy ( okresné úrady). Z analýz vyplynulo:
na ústrednej úrovni:
existuje značný rozdiel v tom, čo by jednotlivé útvary, ale aj jednotlivé pracovné funkcie mali robiť s tým, čo skutočne robia,
neexistuje adresné smerovanie toho, kto a ako využíva výstupy z činnosti jednotlivých oddelení a pracovných miest, čo má za následok preťaženie jednotlivých útvarov výkonom často zbytočných alebo len veľmi málo potrebných činností,
organizačná štruktúra týchto centrálnych úradov má tendenciu správať sa ako "špongia", t.j. nasávať nové činnosti s následnou deľbou práce smerujúcou do vytvárania nových pracovných pozícií bez prehodnotenia a odbúravania činností, ktoré neprinášajú efekty žiadnemu užívateľovi,
v rámci miestnej štátnej správy,
popisy pracovných činností (pracovné náplne) sú vypracované so zreteľom na funkčné zaradenie a účelovo smerované k platovému zaradeniu. Pretrváva snaha preraďovania zamestnancov na vyššiu funkciu s vyšším platovým zaradením, čo je sprevádzané snahou dokumentovať pracovnou náplňou, ktorá nezodpovedá skutočne vykonávanej práci,
nedostatočne sú riešené popisy prác nižších organizačných celkov, t.j. nie vždy je zrejmé, aké kompetencie, povinnosti a zodpovednosti sú určené príslušnému pracovnému miestu,
využiteľnosť pracovných náplní pre analýzy práce je veľmi nízka, v niektorých prípadoch je to menej ako 30%. Pracovná náplň má vyjadrovať všetky povinnosti zamestnanca na príslušnom pracovnom mieste, resp. vedúci pracovník určuje danou pracovnou náplňou zamestnancovi úlohy, za ktoré tento dostáva svoj plat. V prípade, že existuje pracovná náplň (aj to nie je vždy pravidlo), je často vypracovaná tak, že po obsahovej stránke cca v 30 % určuje povinnosti pracovníka a zbytok tvorí napr.: pracovník sa bude pravidelne zúčastňovať školení, je povinný dodržiavať pracovnú dobu,..... ,
súčasný stav dáva priestor na nízku efektivitu práce, čím do značnej miery prispieva k zvyšovaniu nákladov,
v mnohých prípadoch sa prelína výkonná a riadiaca činnosť, čo môže byť spôsobené účelovým zaradením jednotlivých zamestnancov so zámerom platového rastu alebo kumuláciou činností z dôvodu nedostatku vhodných ( kvalifikovaných) zamestnancov hlavne u špecializovaných činností.
Na Slovensku doteraz neprenikli do riadenia verejnej správy prvky, ktoré sa uplatňujú vo vyspelých krajinách Európy a ktoré sa doteraz uplatňovali v súkromnom sektore pri riadení ekonomických činností. Medzi tieto prvky patria: nové mechanizmy rozhodovania, zmeny kultúry organizácie a kultúry poskytovania služieb, optimalizácia organizačnej štruktúry vo vzťahu k jasne definovaným úlohám a požiadavkám občanov, nové kritériá rozdelenia pracovných miest na výkonné (odborné), riadiace a politické, metódy koordinácie práce, nové spôsoby personálnej práce, odmeňovania pracovníkov, kritériá sociálnych a zamestnaneckých výhod vo väzbe na postavenie a vzdelanie, ale aj participácia zamestnancov na riadení. Všetky tieto a ďalšie poznatky, napr. metódy prieskumu potrieb občanov, nové formy spolupráce s občanmi, je možné uplatňovať aj vo verejnom sektore pri zohľadnení jeho osobitostí, t.j. právnej regulácie vymedzenia jednotlivých procesov.
2.6 Financovanie verejného sektora
Realizácia decentralizácie verejnej správy si vyžaduje zvažovať aj zmeny v oblasti štruktúry verejných rozpočtov, zmeny tokov verejných financií, zmeny v oblasti daňových právomocí, daňového určenia, zmeny v oblasti štátnych fondov, zmeny v oblasti štruktúry rozpočtov, tvorby rozpočtov, ako aj nové mechanizmy finančného vyrovnávania rozdielnej daňovej sily regiónov, miest a obcí.
Napriek tomu, že neexistuje všeobecne platný model fiskálnej decentralizácie, pretože neexistuje ani univerzálny model usporiadania verejnej správy, sú všeobecné princípy financovania územnej samosprávy definované v európskych dohovoroch (Európska charta miestnej samosprávy, pripravovaná Európska charta regionálnej samosprávy,...), resp. sú deklarované na medzinárodných konferenciách, (napr. v rámci konferencie európskych ministrov zodpovedných za miestnu samosprávu v Lisabone - 1996). Vždy sa deklaruje požiadavka:
zvýšenej finančnej autonómie územnej samosprávy,
efektívnej demokratickej kontroly využívania verejných financií,
zvyšovania slobody stanovovania poplatkov a tržieb za miestne, resp. regionálne služby,
zvyšovania daňovej právomoci (pri stanovovaní výšky miestnych daní. diferenčnej prirážky,..),
definovania mechanizmov finančného vyrovnávania,
stanovenie kritérií, ktoré by zamedzovali nadmernému rasu zadĺženia verejných rozpočtov,
ale aj zodpovednosti štátu za vytvorenie podmienok pre realizovanie vyššie uvedených požiadaviek.
Vznik samosprávy vyšších územných celkov a nové rozdelenie zodpovednosti za zabezpečovanie verejných úloh si vyžiada aj nanovo definovať vzťahy medzi štátom a územnou samosprávou, pričom je potrebné rešpektovať základné princípy: subsidiarity, motivácie a solidarity.
Problémy verejných rozpočtov spojené s nevyhnutnosťou splácania nadmernej zadĺženosti štátu z minulého volebného obdobia, permanentný tlak na minimalizáciu výdavkov, ako aj vysoká centralizácia kompetencií zapríčinili, že sa doteraz nerealizovali zmeny v rámci modernizácie verejných rozpočtov. Stabilizácia situácie v štáte, stabilizácia vzťahov medzi verejnými rozpočtami, ako aj decentralizácia kompetencií, by mali prispieť ku vzniku nových prístupov k tvorbe, prerokovávaniu a kontrole verejných rozpočtov.
2.7 Postavenie verejného sektora pri podpore ekonomického rozvoja
Verejná správa zohráva významnú úlohu vo vzťahu k ekonomickému rozvoju štátu. Vytvára rámcové podmienky pre rozvoj ekonomiky štátu cestou tvorby legislatívy, regulácií, vybavovania správnej agendy, vynucovania práva, a pod. Verejná správa sa priamo zúčastňuje na rozvoji ekonomiky štátu participáciou na zabezpečovaní územia technickou, resp. sociálnou infraštruktúrou, cieľavedomým umiestňovaním investícií, ale napríklad aj zmenou postavenia sídla v rámci návrhu nového územného a správneho usporiadania (sídlo kraja, VÚSC, ...), resp. v rámci dislokácie ústredných orgánov zabezpečuje vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi, ktoré vyplývajú z nerovnakých ekonomických podmienok a pod. Je zrejmé, že miera ingerencie verejnej správy do ekonomiky závisí od spoločenskej, ekonomickej a politickej situácie príslušného štátu.
Vo všeobecnosti však čoraz viac dochádza ku kombinácii verejného a súkromného sektora pri riešení rozvojových programov štátu, regiónu, obce. Tak ako existujú rozdiely medzi zásahmi verejného sektora do ekonomiky v rámci jednotlivých štátov, tak budú existovať rozdiely zásahu verejného sektora v rámci jednotlivých regiónov, miest a obcí v závislosti na sociálno - ekonomických podmienkach. Preto je potrebné:
decentralizáciou kompetencií a financií vytvoriť prostredie pre efektívne zásahy verejného sektora do ekonomiky na jednotlivých úrovniach verejnej správy,
prehodnotiť existenciu, organizačnú formu, spôsob financovania a vyhodnocovanie efektívnosti vynakladania prostriedkov časti rozpočtových, ale najmä príspevkových organizácii verejnej správy,
pristúpiť k privatizácií činnosti verejného sektora na všetkých úrovniach,
zvážiť rozsah majetku samosprávy vyšších územných celkov vzhľadom na ich budúci významný podiel zodpovednosti za ekonomický rozvoj štátu.
2.8 Vzdelávanie zamestnancov vo verejnej správe
Aj keď vláda SR schválila v roku 1995 koncepciu vzdelávania vo verejnej správe, postup realizácie a koncepcie vzdelávania vo verejnej správe nepriaznivo ovplyvnili:
nedostatočné finančné zdroje vyčleňované na odbornú prípravu zamestnancov,
absencia uceleného systému riadenia a rozvoja ľudských zdrojov,
absencia systémového riešenia kvality a efektívnosti uskutočňovania vzdelávania,
nedostatočná koordinácia viacerých inštitúcií, ktoré sa zapájali do vzdelávania zamestnancov verejnej správy.
Rovnako nedokončený model usporiadania verejnej správy neumožnil stabilizovať organizačné štruktúry, posty vo verejnej správe, úlohy a zodpovednosť, čím sa komplikovali možnosti realizácie adaptačného štúdia, špecializovaného kvalifikačného štúdia a pod.
Pripravovaná novelizácia, resp. nová koncepcia vzdelávania vo verejnej správe, ktorá sa spracováva v gescii MV SR, v spolupráci s MŠ SR a ktorá bude nadväzovať na prijatú koncepciu decentralizácie verejnej správy, má za cieľ:
vytvoriť efektívne fungujúci vzdelávací systém vo verejnej správe s cieľom skvalitniť činnosť verejnej správy na všetkých jej úrovniach,
navrhnúť inštitucionálne a právne zabezpečenie fungovania tohoto systému a jeho koordináciu,
zlepšiť prepojenie vzdelávacích programov pre verejnú správu s praxou a s ňou súvisiace skvalitnenie poskytovaných služieb občanovi.
Vo väzbe na proces decentralizácie je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť vzdelávaniu zamestnancov územnej samosprávy, ale aj jej voleným predstaviteľom (najmä starostom malých obcí), pričom je úlohou štátu, ako nositeľa vzdelávania vo všeobecnosti, zabezpečiť primerané podmienky.
2.9 Existujúce územné a správne usporiadanie
Už v čase prijímania zákona č. 221/1996 o územnom a správnom usporiadaní, bol jeho návrh podrobený kritike a neskôr bolo uzákonené usporiadanie podrobené viacerým analýzam, z ktorých vyplynulo, že rozhodnutie medzi iným spôsobilo:
významný zásah do sociálno - priestorovej organizácie slovenskej spoločnosti,
nevhodné vymedzenie centier krajov a okresov, potrebu vzniku detašovaných pracovísk okresov,
nové okresy nekorešpondujú s tzv. funkčnými mestskými regiónmi,
počet krajov, výber centier, administratívne hranice nekorešpondujú s regionálnou štruktúrou SR.
2.10 Nízka miera vedomostí o verejnej správe
Verejná diskusia poriadaná v priebehu roku 1999 (12 diskusných podujatí v Bratislave, 32 diskusných podujatí v 16 regiónoch Slovenska, konferencie, ....) poukázala na rezervy v záležitostiach verejnej správy. Je to dôsledok nielen spoločenského systému spred roka 1989, ale aj nedostatok informovanosti, vysvetľovania a vzdelávania po roku 1990. Je to dôsledok aj toho, že štát za 10 rokov neinvestoval do vzdelávania samosprávy prakticky žiadne finančné zdroje.
Nedostatky poznania sa prejavujú u občanov, ale aj u predstaviteľov verejnej správy. Z verejných diskusií napr. vyplynuli nejasnosti v oblasti:
definovania postavenia a úlohy verejného sektora, verejnej správy ako celku,
nedostatočného rozlíšenia úloh štátnej správy a územnej samosprávy,
nedostatočného chápania zmien, ktoré nastali v roku 1990 a priniesli podstatne vyššiu mieru osobnej zodpovednosti za kvalitu svojho života,
pretrvávajúceho pocitu, že verejná správa sa má postarať o všetky ich požiadavky a potreby, mnohokrát v rozpore s platnou legislatívou,
zámena povinných (zo zákona vyplývajúcich) a dobrovoľných úloh (volebné programy ) u volených predstaviteľov verejnej správy, čo zapríčiňuje neefektívne vynakladanie verejných finančných zdrojov,
nedostatkov v hospodárení s verejnými financiami, s efektívnym využívaním majetku a financií verejnej správy,
nízkej profesionality zamestnancov verejnej správy (v štátnej správe, ale aj v samospráve).
Odstránenie týchto negatívnych prvkov je možné zvýšením vedomostí a informovanosti o verejnej správe medzi obyvateľmi, väčším dôrazom na vzdelávanie zamestnancov verejnej správy, väčšími požiadavkami na kvalitu riadenia a kvalitu poskytovania služieb vo verejnej správe, vplyvom regionálnych a celoslovenských médií.
http://www.government.gov.sk/INFOSERVIS/DOKUMENTY/KON_DEC_MAREC_2000/sk_p2.shtml
Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania
