zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Manažérské rozhodovanie

 

Manažment kvality a pružne výrobné systémy (52005_11_07_11_05_15-mm12.doc)

MM 12

MM-12- Manažment kvality a pružné výrobné systémy

 

1. Ekonomické aspekty kvality

 

Kvalita je nielen základom komerčnej úspešnosti na trhu, ale aj základným predpokladom celkovej podnikateľskej prosperity, pretože v súčasnosti iba kvalitou možno zaručiť aj efektívnosť predaja na konkurenčne náročných trhoch. Práve z komerčných , ekonomických, ale i ďalších výsledkov, ktoré kvalita výroby prináša, pramení význam kvality v podnikateľskej činnosti. Kvalita prestala byť jedným z pasívnych ukazovateľov činnosti podniku a stala sa nositeľom podnikateľskej úspešnosti.

 

  1. Podstata a potreba kvality

Podstatu kvality treba objasniť z obsahovej (pojmovej) stránky, ale aj z hľadiska terminologického, pretože v lingvistickom poňatí sa vyskytujú tak termíny akosť ako aj kvalita. Akosť je dokonca v názvosloví našej technickej normalizácie uprednostňovaná pred termínom kvalita. Z jazykovedného hľadiska sú to však synonymá.

Pod pojmom kvalita sa všeobecne rozumie súhrn vlastností, ktoré určujú mieru (stupeň) spôsobilosti výrobku plniť funkcie, pre ktoré bol vyrobený. Kvalita výrobku je teda daná jeho vlastnosťami, a to súborom vlastností. V prvom rade má kvalita zabezpečiť konvertibilnosť tovaru na svetovom trhu.

Je zrejmá potreba výrazne zvyšovať kvalitu našej výroby a jej výsledkov – výrobkov. Je to zároveň rozhodujúca podmienka a predpoklad ako možno zvýšiť aj náš export na európske a svetové trhy. Zároveň je to rozhodujúci faktor, ako zabezpečiť prosperitu a rozvoj našich podnikateľských jednotiek.

Zvyšovanie kvality výroby je potrebou trvalého charakteru a vyplýva zo súvzťažného vzťahu medzi objemom, teda kvantitou a kvalitou výroby. Tento príčinný vzťah sa prejavuje v tom, že zvýšenie kvality výroby má vplyv aj na rast objemu výroby.

Kvalita sa vytvára v mnohostupňovom procese, teda v predvýrobnom, výrobnom i povýrobnom štádiu výrobku. V každej etape má svoje parciálne vyjadrenie:

a) výsledok predvýrobnej prípravy sa zvyčajne označuje ako technická úroveň výrobku – je to projektové, konštrukčné, návrhové a technologické riešenie výrobku, vrátane normalizačnej a normotvornej dokumentácie.

b) výsledkom výrobnej etapy je kvalita vyhotovenia výrobku – vyjadruje mieru dodržania požiadaviek na kvalitu, ako boli propagované v dokumentácii predvýrobnej prípravy.

c) výsledkom povýrobných etáp je kvalita výrobku v používaní – vyjadruje mieru spôsobilosti plniť svoje funkcie v konkrétnych podmienkach u používateľa.

 

 

  1. Ekonomické aspekty manažmentu  kvality

Zdokonaľovanie kvality výrobkov i manažmentu kvality má v podstate trojitý konečný prínos:

  1. úspešnosť výrobcu na trhu čo sa prejaví väčším objemom predaja, vyššími cenami výrobkov, väčšou výškou tržieb i upevnením svojho podstavenia na trhu,
  2. získanie ďalších početných zákazníkov, čo dáva výrobcovi dobrú perspektívu aj do budúcna,
  3. efektívne zhodnotenie všetkých vložených hmotných i nehmotných prostriedkov do kvality výroby.

Ekonomické aspekty kvality zahŕňajú  širokú problematiku od výrobkovej ekonomickej analýzy a jej rozličných metód až po celkový vplyv kvality na ekonomickú efektívnosť výroby a celej podnikateľskej jednotky.

Východiskom k ekonomickej syntéze kvality sú nákladové a cenové rozbory. Pri daných cenách sú rozhodujúcim faktorom zisku náklady a keď kvalita prispeje k zvýšeniu ceny tak potom je zdrojom zisku cenová úroveň. Existuje viacero možností na klasifikáciu nákladov spojených s kvalitou:

  1. Členenie nákladov na preventívne, na nekvalitnú výrobu a náklady na kontrolu kvality.
  2. Náklady na koncepciu kvality výroby, náklady na návrh nového výrobku, náklady na zhotovenie výrobku a pod.
  3. Členenie podľa fáz manažmentu kvality:
  1. náklady na prognózy vývoja parametrov kvality,
  2. náklady na marketingový výskum kvality,
  3. náklady na výskumno-vývojové práce kvality,
  4. náklady na konštrukčnú, technologickú a ostatnú prípravu novej produkcie a iné.
  1. Členenie nákladov na:
  1. náklady výrobcu spojené s tvorbou a zabezpečením kvality výrobkov,
  2. náklady používateľa, ktorému rôzna úroveň kvality výrobkov spôsobuje rozličnú výšku nákladov,
  3. spoločenské náklady spojené so životným prostredím v dôsledku rôznej kvality produkcie.
  1. Členenie nákladov na:
  1. náklady na predchádzanie nekvalite (N na manažment kvality, na normotvornú činnosť v oblasti kvality, na výskum vývoj a výrobu meracích prístrojov a pomôcok, na certifikačné systémy kvality, na informačný systém pre kvalitu a pod.),
  2. náklady na kontrolu kvality (N na vstupnú kontrolu surovín, materiálu, polotovarov, na laboratórne skúšky a servis k prístrojom, na skúšky v autorizovaných skúšobniach, na údržbu meracej a kontrolnej techniky a pod.),
  3. náklady na interné chyby kvality (N na opraviteľné nepodarky, na odstránenie porúch vo výrobe, na prípravky k nutným opravám, na nereklamovateľné nepodarky a pod.)
  4. náklady na vonkajšie nedostatky v kvalite ( N na garančné opravy v záručných lehotách, na vybavenie reklamácií odberateľov, dodatočné úpravy, na pogarančný servis, na rozličné opravy nekvalitných dodávok a pod.)
  5.  

Pre manažéra – ekonóma sú dôležité aj vzťahové analýzy nákladov kvality:

  1. treba sledovať, vyhodnocovať a rozhodovať o výške vplyvu zvyšovania/znižovania preventívnych nákladov kvality za znižovanie/zvyšovanie nákladov,
  2. väzbová analýza medzi vnútornými a vonkajšími stratami z nekvality a vlastnými nákladmi výroby, pretože straty z nekvality sú nielen stratami samy osobe, ale spôsobujú aj ďalšie nepriame straty z titulu výpadkov vo výrobe, nevyužitých výrobných kapacít, znehodnotenia surovín a materiálov na nepodarky a pod,
  3. osobitná väzba vonkajších nedostatkov v kvalite a image firmy, teda zhoršením jej renomé u domácich i zahraničných zákazníkov,
  4. vysoká rýchlosť znamená zároveň, že aj pri krátkom vyradení z prevádzky vznikajú vysoké straty,
  5. závislosť medzi zvyšovaním nákladov na kvalitu a zvyšovaním aj úzitkových parametrov kvality výrobkov.

 

 

Zásady manažmentu kvality

Dr. Deming svoje poznatky z konzultačnej činnosti v oblasti kvality zhrnul do 14 zásad:

  1. inovovať, zlepšovať výrobky a udržanie konkurenčnej schopnosti uprednostňovať pred momentálnym ziskom,
  2. zapojenie vrcholového vedenia do programu zvyšovania kvality je základom úspechu,
  3. efektívnosť zvýšiť hlavne prostredníctvom úrovne kvality výrobkov,
  4. zaviesť štatistiku kontrolu kvality a vylúčiť zlú prácu či nedostatočný servis,
  5. kvalitu výrobku zapracovať do konštrukčného riešenia a priamo do výroby a nespoliehať sa na následnú inšpekčnú kontrolu,
  6. Miesto lacnejších dodávateľov uzatvárať zmluvy s dodávateľmi vysoko kvalitných výrobkov a subdodávok,
  7. znížiť plytvanie a zvýšiť kvalitu,
  8. zaviesť moderné metódy školenia a rekvalifikácie pracovníkov všetkých kategórií,
  9. znižovať strach a zvyšovať istotu ľudí v práci, teda uprednostňovať pozitívnu motiváciu,
  10. odstrániť prázdne heslá, príkazy, zákazy,
  11. zdokonaľovať normy – zlé normy prinášajú straty ako zlý materiál,
  12. zvyšovať sebadôveru a hrdosť u ľudí za dobre vykonanú prácu,
  13. intenzívne preškoľovať ľudí na nové profesie a nové práce, hlavne na tímový spôsob práce,
  14. maximálne využívať talentovaných ľudí.
  1.  
  2. 2. Metódy kontroly a riadenia kvality

 

  1. Metrológia v rozvoji kvality

Metrológia ako činnosť, ktorá zabezpečuje jednotné miery, merania, meracie jednotky, meradlá, meracie prístroje, meracie metódy tvorí hlavnú základňu pre normalizáciu a certifikáciu. Spolu potom vytvárajú technické zázemie pre kvalitu výrobkov.

Metrológia obsahuje náročné metrologické činnosti a široký sortiment metrologických prostriedkov. Jedná sa tak o meradlá etalonové, ako aj o meradlá prevádzkové. Štátnu etalonáž i hlavné podnikové etalóny zabezpečuje Štátny metrologický inšpektorát, kontrolu prevádzkových meradiel si musia zabezpečovať používatelia sami,  a to v nadväznosti na hlavné podnikové etalóny.

Presné merania sú základom rozvoja kvality výrobkov i presnosti v samotnom riadení výroby. Meracia technika sa preto vo svete rozvíja veľmi dynamicky. V priemyselne vyspelých štátoch tvorí meracia technika až 10 % hodnoty základných prostriedkov.

Metrologické zabezpečenie kvality výroby sa stáva významným nielen z technického, ale aj ekonomického hľadiska. Osobitnú pozornosť treba venovať automatizácií meraní, vrátane vývoja a výroby automatizačných meracích prístrojov a zariadení, ktoré budú potom priaznivo ovplyvňovať faktor času vo výrobe, ktorú je v podnikateľskej ekonomike spolu s kvalitou určujúci pre podnikateľskú prosperitu.

 

  1. Skúšobníctvo a certifikácia v rozvoji kvality

V súčasnosti sa sprísňujú požiadavky na kvalitu, takže sa zvyšujú aj nároky na naše skúšobníctvo. Medzi výkony skúšobníctva môžeme zahrnúť:

  1. Hodnotenie výrobkov, pri ktorom sa porovnávajú ich vlastnosti s vlastnosťami obdobných  svetových výrobkov a najlepších vzorov. Na tom základe sa potom zatrieďujú do rozličných stupňov kvality.
  2. Schvaľovanie výrobkov, pri ktorom sa skúma, do akej miery vybraný výrobok zodpovedá platnej skúšobnej dokumentácií, tj. technickým normám, technickým podmienkam, právnym predpisom atď. Týka sa to len výrobkov, ktoré bez tohto schválenia nemôžu byť vôbec dané do obehu, pretože môžu ohroziť bezpečnosť i život ľudí.
  3. Kontrola hodnotených, schválených a certifikovaných výrobkov uvádzaných do obehu.
  4. Koordinácia zapojenia orgánov a organizácií do medzinárodných normalizačných a certifikačných systémov.
  5. Certifikácia výrobkov

Certifikáciu výrobkov vykonáva štátna skúšobňa na základe prihlášky podanej ich výrobcom. Ak sú vlastnosti výrobku zhodné s vlastnosťami ustanovenými technickými normami, technickými dokumentmi, prípadne právnymi predpismi a ak sú zabezpečené predpoklady pre trvalé dodržiavanie akosti výrobkov vo výrobe, vydá štátna skúšobňa certifikát. V certifikáte sa určia podmienky pre označovanie výrobkov certifikačnou značkou. Ide o certifikačnú previerku výrobných podmienok, či výrobca reálne zaručuje trvalé stabilné dodržiavanie kvality výrobkov vo výrobe.

Predpoklady výrobcu pre dodržiavanie kvality certifikovaných výrobkov sa konkretizujú do týchto špecifických požiadaviek, ktoré sa preverujú v samotnej výrobe:

  1. stav výrobného zariadenia a úrovne používanej technológie,
  2. úroveň technickej kontroly,
  3. stav výrobnotechnickej dokumentácie certifikovaných výrobkov,
  4. stav skúšobného a metrologického zabezpečenia kvality.

Poznáme štyri certifikačné systémy:

  1. výrobková certifikácia,
  2. certifikácia výrobných podmienok,
  3. certifikácia systému riadenia kvality,
  4. certifikácia pracovné a životného prostredia.

Význam certifikácie spočíva najmä v nepriamom vynucovaní vytvárať trvalé a perspektívne podmienky pre zvyšovanie kvality vo výrobe. Certifikát to bude len prezentovať, verejne deklarovať a tým výrobcu spätne ovplyvňovať. Hlavným podnetom k zavedeniu certifikácie je vytvárať medzinárodné predpoklady pre rozvoj kvality. Konkrétne sa tým vytvárajú podmienky splniť tak požiadavky medzinárodnej spolupráce výrobných firiem ako aj potreby zahraničného obchodu.

 

  1. Ochranné známky v rozvoji kvality

Pri utváraní náležitých predpokladov rozvoja kvality treba venovať pozornosť aj výrobným značkám, pretože ako vraví úslovie aj značka predáva. Ich význam priamo nastoľuje trhová ekonomika.

Výrobná značka plní funkciu obchodnej značky a predovšetkým ochrannej známky, ktorá však nielen pasívne chráni výrobok, ale zároveň aktívne utvára podniku dobrú povesť. Je vlastne zvláštne nehmotné aktívum podniku.

Pri ocenení výrobnej značky sa používa naraz niekoľko metód:

  1. zostatkové ocenenie, ktoré ostane po ocenení všetkého majetku výrobnej i distribučnej povahy,
  2. vo forme licenčných poplatkov za právo licenčne používať príslušnú značku. Základom pre výpočet ceny licencie je zisk, ktorý nadobúdateľovi prinesie za určitý čas.
  3. rozdielová cena, ktorá sa získa ako výsledok predaja obyčajného a značkového tovaru,
  4. ohodnotenie na princípe dražby,
  5. ocenenie značky ako súčasti kúpi či predaja celej firmy.

Výrobná značka vo funkcií ochrannej známky výrobkov a výrobcov je slovné, obrazové, priestorové alebo kombinované označenie, ktoré je schopné odlíšiť výrobky alebo služby rôznych výrobcov či poskytovateľov služieb. Z legislatívnej stránky musí byť výrobná značka zapísaná v registri ochranných známok.

Okrem ochranných známok výrobkov existujú u nás aj ochranné známky služieb, individuálne ochranné známky pre právnické alebo fyzické osoby, kolektívne ochranné známky.

Ochranné známky majú tri hlavné funkcie:

  1. rozlišovacia funkcia, ktorou sa uľahčuje výber osvedčených výrobkov, ale aj zodpovednosť výrobcu za ich kvalitu,
  2. garančná funkcia, ktorá poskytuje zákazníkovi záruku kvality výrobku príslušnej ochrannej známky,
  3. funkcia udržania povesti.

Ochranná známka môže plniť svoje funkcie len vtedy, keď je spätá s kvalitným tovarom, ktorý prezentuje. Ďalej má byť jednoduchá, ľahko zapamätateľná, originálna, nevšedná, výstižná, dobre čitateľná v rôznych cudzích jazykoch a používaná priamo na výrobkoch, na etiketách, obaloch, v obchodnej korešpondencia v širokej reklame. Má byť stála, aby ju neprekonala móda, ani čas, ale aby trvale vyjadrovala vysokú kvalitu, tradíciu a dobrú povesť firmy.

 

 

Technická normalizácia v rozvoji kvality

Technologická normalizácia je tvorivá činnosť, ktorou sa stanovuje najvýhodnejšie riešenie z hľadiska hospodárnosti, kvality a bezpečnosti. Norma presne určuje jednoznačné požiadavky na technické, ekonomické, estetické, hygienické a iné parametre výrobkov.

Hlavné bude vytvoriť pozitívnu podnikateľskú motiváciu na zvýšenie kvality a dosahovanie parametrov porovnateľných s normami medzinárodnej úrovne. Hlavným poslaním spoločného orgánu Európskej organizácie pre skúšanie a certifikáciu (EOTC) je garantovať stabilnú kvalitu:

  1. dobrovoľným systémom certifikácie zhody s technickými špecifikáciami v technických normách
  2. záväzným (štátnym) systémom zabezpečovania kvality

Technická norma plní ochrannú funkciu pre spotrebiteľa. Zaručuje mu kvalitu a zároveň je zameraná na výrobcu, pretože od neho vyžaduje dodržiavať predpísané vlastnosti.

 

3. Pružná automatizácia výroby a jej prvky

 

Pružné výrobné systémy predstavujú technológiu, ktorá zabezpečí znižovanie nákladov na jednotku pri súčasne zdokonalenom manažmente a zabezpečení vyšších výnosov. V súčasnosti sú tri stupne pružnej automatizácie :

  1. Pružná výrobná jednotka (flexible manufacturing unit – FMU) – tvorí ju jeden stroj, najčastejšie obrábacie alebo sústružnícke centrum
  2. Pružná výrobná bunka (flexible manufacturing cell – FMC) – tvoria dva, príp. viacej strojov
  3. Pružný výrobný systém (flexible manufacturing systém – FMS) – pozostáva z dvoch, príp. viacerých výrobných buniek. Celý systém je riadený priamo počítačom (DNS)

 

Počítačové technológie sa úspešne uplatňujú v jednotlivých oblastiach výrobného procesu (CAM – Computer Aided Manufacturing). Tieto systémy sú schopné pokryť mnohé aspekty výroby, a to tak, že sa zavedie hierarchický počítačový systém na kontrolu a riadenie viacerých fáz výrobného procesu. Systém CAM zahŕňa dve podstatné oblasti:

  1. výrobu
  2. odbyt a financovanie

Ku každej sú podriadené úlohy, ktoré sú priamo riadené počítačom. K hardvér CAM patria počítačovo riadené stroje (NCM – Numerically Controlled Machine), kontrolné zariadenia, počítače a s nimi spojený hardvér. CAM softvér obsahuje počítačové programy, ktorými sa riadia a kontrolujú operácie, ako aj tok informácií nevyhnutných na výrobu a riadenie hardvéru. Integrácia CAM s predvýrobnými etapami so systémom CAD (Computer Aided Design) umožňuje utvoriť vysoko technický systém, a to tak, že všetky informácie potrebné na zabezpečenie a realizáciu výrobného procesu vzniknú v rámci jednej bázy dát.

 

Zásady a predpoklady zavedenia CAD/CAM

 

Systémy CAD sa budujú ako:

  1. systémy podporujúce kresliarske práce
  2. ako informačný systém medzi oddeleniami – táto úloha prevažuje

Integrácia CAD/CAM do pružnej automatizácie je jedným z rozhodujúcich predpokladov na rýchle reagovanie zmien na trhu. CAD/CAM v rámci pružnej automatizácie sa stáva kľúčovým nástrojom, ktorý vedie:

  1. ku skráteniu cyklu
  2. k zníženiu výrobných nákladov
  3. umožňuje tvorbu variantných konštrukcií
  4. k simulácii výroby

 

Na splnenie týchto cieľov treba zabezpečiť splnenie rozsiahlych predpokladov, ako sú napr.

  1. kompatibilita rôznych počítačových systémov
  2. možnosť napojenia na sieť
  3. organizácia bánk dát
  4. organizácia programových knižníc apod.

 

 

4.Progresívne zahraničné systémy riadenia výroby

 

Japonsko

Príznačný pre japonský manažment výroby je mimoriadna pozornosť venovaná zákazníkovi a orientácia na výrobu predovšetkým inteligentných výrobkov (optika, elektronika, robotika apod.). Predpokladom danej filozofie je organizačná a riadiaca pružnosť, ktorá si vyžaduje v rámci veľkých materských firiem aj autonómne vnútorné divízie (bungaša), ktoré pohotovo zabezpečujú meniace sa požiadavky zákazníkov.

Charakteristika japonského systému:

  1. MITI – ministerstvo zahraničného obchodu a priemyslu, je špeciálnym centrálnym riadiacim orgánom japonskej ekonomiky. Koncentruje sa na také oblasti, ako sú analýzy súčasných a hlavne perspektívnych strategických možností rozvoja ekonomiky
  1. celoživotné zamestnanie
  2. organizácia participačného riadenia – riadenie zdola nahor
  3. riadenie na základe konsenzu
  4. jedným zo základov úspechu Japonska je vzdelávací systém:
  1. školský systém
  2. štátny systém doškoľovania riadiacich pracovníkov
  3. vnútro firemný systém prípravy manažérov a ďalších zamestnancov
  4. Univerzity v éteri – rozhlasové a televízne vzdelávanie
  5. systém sebavzdelávania
  1. pružná a racionálna adaptácia svetových poznatkov vedy a techniky – hlavne nákup patentov
  1. uplatnenie systému Just in Time

 

Južná Kórea

Existuje veľa podobnosti s Japonským systémom.

Charakteristiky kórejského systému:

  1. ešte väčší vplyv štátu ako v Japonsku
  2. takmer celý priemysel je organizovaný v rodinných firmách – chaebol.
  3. obrovská výrobná diverzifikácia
  4. veľmi dlhý pracovný čas ( aj 72 h týždenne)
  5. princíp seniority – spievanie firemnej hymny na začiatku dňa apod.
  1. vysoká vzdelanosť pracovníkov na všetkých stupňoch výrobnej a podnikateľskej činnosti
  1. ohromná prispôsobivosť a pracovitosť zamestnancov

 

Novšie vývojové trendy v manažmente výroby:

  1. Prechod z administratívneho riadenia na podnikateľský typ manažmentu
  2. Turbulentnosť (menlivosť) ekonomických pohybov
  3. Internacionalizácia
  4. Informatizácia
  5. Znalostná výroba ako postindustriálny produkt kladie znalosti ako zdroj rozvoja (okrem techniky, kapitálu a iných výrobných faktorov).
  6. Stupňovanie konkurencie a zvyšovanie tlaku trhu
  7. Inteligenčné výroby
  8. Integračné procesy vo výrobe vo vnútri podniku
  9. Ekologizácia výroby a výrobkov
  10. Tlak na enormné zhodnocovanie surovín, materiálu, energie a vôbec vloženého kapitálu

 

Progresívne metódy manažmentu výroby:

  1. Benchmarking – je založená na porovnávaní vlastných ukazovateľov s konkurentmi, príp. najlepšími podnikmi vo svojom odbore. Jeho prednosťou je pomerne rýchle získavanie najlepších manažérskych riešení a to exkurziami a štúdiom osvedčených poznatkov zo špičkových firiem.
  2. Just in Time
  3. Kaizen – je založený na filozofii ustavičných, malých, postupných zlepšeniach. Slovami môžeme vyjadriť piatimi S:
  1. systém vo všetkom – na pracovisku robotníka i v riadení. Všade treba oddeliť podstatné od nepotrebného  a pracovať systémovo a systematicky
  2. systémová organizácia – predvýrobnej prípravy, výroby, práce i riadenia
  3. systematické udržiavanie čistoty, systematická obsluha, údržba, bezpečnosť
  4. sústavná kontrola – operácií, súčiastok, výrobkov, výsledkov a hlavne kontrola kvality
  5. straty odstraňovať okamžite, a to straty časové, finančné, straty u jednotlivca, v tíme i v celom systéme
  1. Lean Production („štíhla“ produkcia) – výroba bez všetkého nepotrebného, teda razantné zníženie priestoru, času, chýb i nákladov vo výrobe
  2. Expertné systémy v manažmente výroby – majú tri zložky:
  1. báza znalostí – obsahuje súbor všeobecných (formalizovaných, heuristických, špecifických) znalostí z danej problematiky, oblasti
  2. inferenčný mechanizmus – tvorí jadro expertného systému. Využíva bázu znalostí a bázu dát na utvorenie aktuálneho modelu problému a hľadá riešenie. Zodpovedá za výber otázok, spôsob a priebeh dialógu
  3. báza dát – obsahuje okamžité znalosti o danom probléme, tvoria ju údaje získané z odpovedí používateľa

 

Systém Just in Time

 

Syntetizuje v sebe všetky podstatné stránky moderného manažmentu, akými sú synchronizácia všetkých čiastkových procesov do neprerušovanej tvorby nových úžitkových hodnôt a pružné prispôsobovanie sa požiadavkám zákazníkov. Takýto optimálny manažment výroby by mal zabezpečiť výrobu bez zásob (čo znižuje náklady), bez chýb (čo zvyšuje kvalitu), bez časových strát a bez straty zákazníkov, pretože práve od ich požiadaviek sa celý chod výroby odvíja. Tento celostný manažérsky systém vznikol postupným akumulovaním poznatkov z  predošlých manažérskych riešení, eliminovaním prekonaného a obohacovaním o nové prístupy. Odstupňovanie týchto systémov je nasledovné:

  1. Základný rozvrh výroby – vzťahuje sa na rozsah dielne, spravidla na 1/4 rok
  2. Detailnejší rozvrh výroby – rieši konkrétny rozvrh výrobných úloh na jednotlivé pracoviská s časovým predstihom na dekádu až na deň
  3. Systém EOQ – Economic Order Quantity – rieši problémy veľkosti výrobnej dávky, pričom sa optimálna dávka hľadá len v závislosti od nákladov
  4. Určovanie poradia výrobkov – konkretizuje celú postupnosť výroby
  5. MRP I. – Material Requirements Planning – základnou myšlienkou je rozvinúť doterajšie parciálne riešenie materiálových zásob vo výrobe do celého systému riadenia výroby. Veľkosť zásob nemožno riešiť izolovaným spôsobom, ale v súvislosti s celou výrobou.
  6. MRP II. – Manufacturing Resource Planning – vychádza sa nielen z materiálových potrieb, ale z celkových zdrojov. Predpokladá preto aj integrované riešenie zdrojov, aj integrovanú údajovú základňu celej výroby dokonca aj predaja. Na tomto základe sa potom integrujú s podporou počítača marketingové činnosti, plánovanie výroby, predvýrobná príprava, financovanie, odbyt i vlastné operatívne riadenie výroby.
  7. Systém OPT – Optimalized Production Technology – okrem predošlých vnáša do riadenia aj princíp úzkych miest vo výrobe. V tomto prípade riadenie nepoužíva ani systém tlaku (push), ani ťahu (pull), ale začína od úzkeho miesta vo výrobe na obe strany.

 

Rozvinutím týchto manažérskych riešení je systém JIT. Jej cieľom je vyrobiť a dodať v presne stanovenom čase potrebné množstvo výrobkov, v požadovanej sortimentnej štruktúre, vopred určenej kvalite, na stanovené miesto určenia, konkrétnemu zákazníkovi, za vopred vykalkulovanú cenu. Takto požadovaná konečná presnosť sa vzťahuje na presnosť všetkých vstupov do výrobného systému, ako aj na jeho vnútorný transformačný priebeh a potom na výstupy podľa vopred špecifikovaných funkčných a ekonomických parametrov adresným zákazníkom, a to práve načas. Takýto celistvý a pružný manažérsky systém má ťažisko v plánovaní celého logistického okruhu, teda v premyslenom informačnom, personálnom, materiálovom a kapacitnom plánovaní, a nie v operatívnom zasahovaní do chodu výroby. Je to skôr autoregulačný systém riadenia. Organickou súčasťou tohoto systému je permanentné riadenie kvality výrobkov (TQM – Total Quality Management), aby sa testovaním, prevenciou a okamžitou korekciou odchýliek zaručovala trvalá kvalita produkcie. Systém JIT si vyžaduje flexibilnú modulárnu organizáciu výroby, modulový systém prípravy výroby apod. Celkovo systém JIT vyžaduje pružný automatizovaný výrobný systém so značnou decentralizáciou až autonómnosťou jednotlivých podsystémov.

 

 

8