Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Základy verejnej správy

Etická dimenzia verejnej správy (eticka_dimenzia_verejnej_spravy.doc)

Etická dimenzia verejnej správy

Pôvod pojmov morálka a etika a ich vzájomný vzťah

1. pojem morálka je odvodený od latinského výrazu mos, ktorý znamená zvyk, obyčaj, pravidlo, či zákon (v pluráli – mores – znamená tento pojem mravy, respektíve charakter)
2. pojem etika má svoj pôvod spojený s gréckym výrazom ethos, ktorý znamená zvyk, či presnejšie dobrý zvyk
3. morálka je vo všeobecnosti vnímaná ako objekt štúdia etiky, ktorá v tomto zmysle predstavuje vedeckú disciplínu
4. etická dimenzia verejnej správy je vzhľadom na jej verejný charakter a zodpovednosť vo vzťahu k spravovaným subjektom nevyhnutnou a integrovanou dimenziou verejnej správy majúcou rovnaký význam, ako jej iné základné dimenzie

Sociálna a profesijná etika

1. sociálna etika

1. mapuje morálnu situáciu človeka v jeho konkrétnych vzťahoch a činnostiach – ďalej sa člení na:

1. individuálnu etiku, ktorá sa zaoberá morálnym vzťahom človeka k sebe samému a vzťahom v sociálnom mikroprostredí
2. makrosociálnu etiku, ktorá sa zaoberá sociálnymi vzťahmi na makroúrovni (inštitúcie)
3. profesijnú etiku, ktorá sa zaoberá morálnym vzťahom človeka v príslušnej profesii.

2. profesijná etika

2. profesijné skupiny si vypracúvajú normy a princípy, ktoré im pomáhajú v profesijnej činnosti rozoznať správne od nesprávneho, voliť dobro a konať tak, aby neškodili iným ľuďom
3. poslaním profesijnej etiky je vytvárať koncepciu určitého povolania vo vzťahu ku škále spoločenských hodnôt, ktorým má toto povolanie slúžiť
4. prejavuje sa na 2 základných úrovniach:

1. individuálna úroveň (ide o individuálnu etiku jednotlivého indivídua)
2. Inštitucionálna úroveň (ide o skupinovú etiku, ktorá sa inštitucionalizovala)

Inherentná neetickosť etických princípov

1. etické princípy sú inherentne neetické preto, lebo predstavujú inštitucionalizované štruktúry hodnôt, ktoré tvoria a usmerňujú správanie – jadro tohto tvrdenia spočíva v 4 dôvodoch:

1. etické princípy vo verejnej službe sú v zásade vágne a neurčité
2. rôznorodosť agentúr a organizačných jednotiek pôsobiacich v rámci systému verejnej správy sťažuje schopnosť vlády alebo verejnosti definovať mnohoznačné štandardy etického správania, ktoré by boli schopné prekonávať organizačné hranice
3. etické dilemy vo verejnom živote sa týkajú predovšetkým dosahovania rovnováhy medzi konkurenčnými či konfliktnými hodnotami
4. zdá sa, že politické inštitúcie poskytujú morálny rámec pre etické rozhodovanie, ale povaha politických inštitúcií vedie k aplikácii kódexov a konvencií pre etickú prax, ktoré pôsobia ako náhrady skutočného etického správania

Etika vo sfére verejnej správy

1. etika verejnej služby predstavuje zásadný súbor princípov, ktoré predpisujú minimálne štandardy a určujú správanie všetkých tých, ktorí sú zapojení do verejného života – takto chápaná etika predstavuje prvok zabezpečujúci kontinuitu a konsenzus hodnôt naprieč širokým spektrom rôznorodých profesií a organizácií existujúcich v rámci systému verejnej správy
2. čestnosť je pre manažérov vo verejnej službe spojovníkom medzi abstraktnými hodnotami a definovanými etickými princípmi na jednej strane a konkrétnym etickým správaním v špecifických prípadoch na strane druhej
3. etika verejnej správy:

1. sa zaoberá problematikou žiaduceho správania sa zamestnancov pôsobiacich v rámci systému verejnej správy
2. rozoberá zásady zlepšovania úrovne verejných služieb a spoločnosti vo vzťahu k správaniu sa zamestnancov
3. stanovuje, respektíve sa snaží definovať, akými osobnosťami by mali byť zamestnanci verejnej správy

4. etika verejnej správy definuje vo verejnej správe všeobecne uplatňované základné abstraktné normy a hodnoty, ako napríklad prospešnosť, dobrosrdečnosť, poctivosť, rešpektovanie iných osôb, sloboda, spravodlivosť, férovosť, lojalita, zodpovednosť, predvídavosť, zdvorilosť, atď.

Modely etiky vo verejnej správe

1. profesionálny model etiky

1. neetické správanie sa považuje za charakterovú chybu
2. využíva etickú stratégiu, ktorej hlavnou črtou je profesionalizmus, podporený až byrokratickou pozornosťou, ktorá je venovaná kultivovaniu vhodných noriem profesionálneho správania sa, takže zamestnanci verejnej správy presne vedia, aké formy a prejavy profesionálneho správania sa od nich očakávajú
3. je charakterizovaný vysokými nárokmi, ktoré kladie etika na verejný sektor a automaticky očakáva od profesionálnych zamestnancov vysoko principiálne etické správanie sa v rámci rozhodovacieho procesu, pričom toto správanie nie je v pravidlách priamo regulované a popísané
4. základným predpokladom takto chápanej etiky je schopnosť zdravého a zodpovedného rozhodovania a zaväzujúca dôvera v schopnosti zamestnancov rozlišovať medzi krehkými hranicami etického a neetického

2. politický model etiky

1. považuje za neetické správanie najmä korupciu
2. etika verejnej správy sa v tomto prípade chápe ako nový druh legislatívnej normy, ktorá podmieňuje ďalšie etické zákony
3. posudzuje porušenie etických noriem ako priestupky, typické pre tých zamestnancov, ktorý nadradili svoj súkromný prospech nad povinnosť konať vo verejnom záujme
4. požiadavky etického správania sú podstatnou súčasťou legislatívnych pravidiel a zákonov a ich nedodržanie, respektíve porušenie, sa kvalifikuje ako trestný čin

Etické kódexy

1. etické kódexy môžu mať rôznu podobu a to nielen vzhľadom na ich formu, ale aj vzhľadom na ich rozsah – etické kódexy môžu platiť buď pre všetkých zamestnancov vo verejnej službe, alebo sa vzťahujú iba na zamestnancov určitého subsystému verejnej správy (napríklad na zamestnancov pôsobiacich v územnej samospráve), prípadne na zamestnancov pôsobiacich v určitej organizačnej jednotke systému verejnej správy
2. etické kódexy zväčša obsahujú aspoň minimálne štandardy správania sa zamestnancov verejnej správy, ktoré sa týka:

1. prijímania darov alebo iných pôžitkov (napríklad určitých výhod)
2. využívania úradných informácií
3. využívania služobného majetku
4. pracovných aktivít realizovaných mimo verejnej služby
5. pôsobenia v politických záležitostiach

Zdokonalenie etického správania

1. Rada OECD realizovala v roku 1998 projekt o etike – výsledkom bolo prijatie dokumentu obsahujúceho 12 princípov riadenia etiky

1. Doporučenie pre členské krajiny o zdokonalení etického správania vo verejnej službe:

1. etické štandardy pre verejnú správu musia byť jasné
2. etické štandardy musia byť zakotvené v platnom práve
3. úradníci musia mať etické vedomosti
4. úradníci musia poznať svoje práva a povinnosti, ak sú obvinení z nesprávneho postupu
5. politická angažovanosť musí posilňovať etické správanie úradníkov
6. rozhodovací proces musí byť transparentný a otvorený kontrole
7. pre interakciu medzi verejným a súkromným sektorom musia existovať jasné pravidlá
8. vedúci zamestnanci sa musia správať eticky a podporovať také správanie
9. politika riadenia, postupy a prax musia podporovať etické správanie
10. podmienky verejnej služby a riadenie ľudských zdrojov musia podporovať etické správanie
11. verejná správa musí disponovať adekvátnymi mechanizmami zodpovednosti
12. musia existovať vhodné postupy a sankcie za nesprávne správanie

Korupcia a jej vymedzenie

1. aj keď sa problému korupcie venovalo a stále venuje mnoho autorov, klasické vysvetlenie jej podstaty ponúkol R. Klitgaard (1988), ktorý vysvetlil korupciu schématicky prostredníctvom svojho známeho vzorca:

Korupcia = Monopolné postavenie + Voľnosť v úvahe – Zodpovednosť

Korupcia a súvisiace pojmy

1. korupcia – ide o zneužitie zverenej moci (úradu, postavenia) na súkromný prospech a teda o uprednostnenie súkromného záujmu pred záujmom verejným
2. klientelizmus – predstavuje konflikt záujmov, ktorý vzniká uprednostňovaním (preferovaním) priateľov a kolegov vo verejných záležitostiach, v ktorých by mal mať každý účastník druhej strany rovnaké postavenie k subjektu, ktorý rozhoduje
3. nepotizmus – je špecifickým typom konfliktu záujmu (užšie chápanie klientelizmu) a predstavuje využitie zverenej verejnej moci na získanie výhody pre člena vlastnej (bližšej alebo vzdialenejšej) rodiny

Korupcia vo verejnej správe

1. korupcia vo verejnej správe má niekoľko definičných znakov:

1. jej aktérmi sú najmenej 2 osoby (korumpujúci a korumpovaný)
2. je vždy utajovaná
3. existujú v nej prvky vzájomného záväzku a vzájomného prospechu
4. jej aktérmi sú tí, ktorí chcú získať určité rozhodnutie a tí, ktorí takéto rozhodnutie môžu ovplyvniť
5. vyžaduje podvodné (nelegálne) konanie nejakého verejného zamestnanca
6. je formou porušenia dôvery
7. vždy obsahuje prvky porušenia povinnosti a zodpovednosti
8. vždy pri nej ide o bipolárne sociálne roly tých, ktorí sa jej dopúšťajú – na jednej strane stojí ich verejná rola (obsahujúca zodpovednosť) a na druhej strane stojí ich súkromná rola (obsahujúca snahu o získanie nejakej výhody či iného prospechu)

Príčiny korupcie vo verejnej správe

1. príčiny korupcie je možné rámcovo označiť:

1. rastúca zložitosť fungovania verejnej správy spôsobená neprehľadnosťou a nejasnosťou zákonov i sekundárnych právnych predpisov
2. nedostatky finančnej kontroly vykonávané nezávislým orgánom voči verejnej správe
3. politické nominácie osôb do niektorých vrcholových funkcií verejnej správy
4. vzájomné prepájanie verejného a súkromného sektora (napríklad účasť funkcionárov orgánov verejnej moci v správnych radách súkromných podnikov a pod.)

Negatíva korupcie

1. korupcia so sebou prináša viaceré negatíva:

1. ak sa rozhoduje o verejných prostriedkoch na základe súkromných motívov, potom sa zdroje nealokujú optimálne a deformuje sa hospodárska súťaž
2. korupcia a netransparentné pravidlá rozhodovania spôsobujú vysokú administratívnu náročnosť a vysoké transakčné náklady
3. korupcia má vplyv na rozsah a zloženie verejných výdavkov
4. neistota spojená s korupciou zvyšuje investičné riziká
5. korupcia spôsobuje, že ekonomika nevyužíva naplno svoj potenciál a občan tak dostáva menej, ako by mohol pri danej úrovni zdrojov

Profesionalizácia vlády

1. ekonomický prístup

1. zameriava sa viac na korupciu než na etiku, pričom zdôrazňuje finančné následky úplatkov, klientelizmu atď.
2. je založený na fakte, že personálne finančné obohatenie je silnou motivačnou silou a korupcia sa rozvíja ak výnosy prevyšujú náklady
3. korupcia zvyšuje náklady spojené s obchodovaním alebo poskytovaním služieb, obmedzuje investície a spomaľuje ekonomický rast

2. legalistický prístup

1. zdôrazňuje potrebu zjednotenie štandardov správania sa verejných zamestnancov do podoby etických kódexov a rozširovanie možností presadzovania týchto štandardov
2. je založený na argumente, podľa ktorého nelegálne a korupčné správanie vo verejnom sektore je prejavom zlyhania práva a ohrozuje aj samotný princíp panstva práva

3. behaviorálny prístup

1. vyzdvihuje skutočnosť, že aj keď ekonomické podmienky a existujúce platné právo majú patričnú kvalitu, sami o sebe nemajú dostatočný vplyv na správanie sa verejných zamestnancov
2. nezameriava sa výhradne na elimináciu korupcie, ale tiež na vyzdvihovanie potreby profesionalizácie prostredníctvom vyšších štandardov spočívajúcich v motivácii a integrite verejných zamestnancov
3. tlak okolia v rámci výkonu verejnej služby posúva etickú problematiku medzi základné manažérske úlohy