zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Základy verejnej správy

 

História verejnej správy na území SR (historia_verejnej_spravy_na_uzemi_sr.doc)

História verejnej správy na území SR (do roku 1945)

 

Prvotné organizačné formy

 

  1. prvé skupinové útvary – stáda
  2. hordy – tesnejšie vzťahy a väzby medzi ich členmi
  3. rody – trvalejšie osídlenie a poľnohospodárske aktivity
  4. matriarchát – prvá forma rodového zriadenia
  5. zvyšovanie produktivity práce a nárast výmeny spôsobili nerovnomerný vývoj jednotlivých rodov – rast dôležitosti vojenstva (výsadné postavenie nadobudol muž – patriarchát)
  6. spájanie rodov do väčších celkov (kmeňov) a budovanie opevnených mnohofunkčných osád

 

 

Nadkmeňové zväzy I.

 

  1. vojnová korisť motivovala kmene k spájaniu
  2. na čele nadkmeňového zväzu stál vojvodca, no o najdôležitejších veciach rozhodovalo zhromaždenie všetkých bojovníkov nadkmeňového zväzu
  3. ochrannú úlohu vo vzťahu k vojvodcovi plnila jeho vojenská družina (skupinu bojovníkov, ktorých si vojvodca zaväzoval rôznymi darmi a udeľovaním výsad a práv)
  4. toto zriadenie v nadkmeňových zväzoch sa označuje aj ako vojenská demokracia

 

Nadkmeňové zväzy II

 

  1. prvú historicky známu a písomne doloženú organizáciu nadkmeňového zväzu na území SR vytvorili Kelti
  2. v druhom storočí p. n. l. vybudovali na našom území viaceré mestské centrá – oppidá, ktoré plnili vojenské, hospodárske i správne funkcie
  3. začiatkom n. l. sa na územie SR začali presúvať germánske kmene
  4. priestor osídlený germánskymi kmeňmi sa delil na menšie oblasti – obce (pagus), pričom každá takáto obec mala vlastného náčelníka, ktorý bol podriadený hlavnému náčelníkovi

 

Nadkmeňové zväzy III.

  1. rímsky vplyv zasiahol územie SR iba okrajovo
  2. na prelome 5. a 6. storočia začali do Karpatskej kotliny prenikať Avari a Slovania
  3. v rokoch 623 – 624 došlo k vzniku tzv. Samovej ríše, ktorá slúžila Slovanom ako ochrana pred rozpínavosťou Avarského kaganátu – na čele stál náčelník, ktorý sa opieral o vojenskú družinu
  4. od prvej polovice 9. storočia sa na území SR spomína nadkmeňový zväz so sídlom v Nitre - tento bol v roku 833 pripojený k moravskému kniežatstvu a vytvoril sa tak štátny celok - Veľkomoravská ríša

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Veľkomoravská ríša

 

  1. štátnou formou bola centralizovaná monarchia
  2. panovník bol najvyšším orgánom štátnej moci a zároveň bol aj hlavným veliteľom vojska
  3. vytvorili sa špeciálne dvorské úrady (napríklad na správu kráľovského pokladu)
  4. územie bolo rozdelené do žúp, ktoré spravoval zástupca menovaný panovníkom (župan)
  5. centrami žúp boli významné hradiská
  6. začiatkom druhej polovice 9. storočia došlo ku kodifikácii staroslovienskeho jazyka (867 – 885)

 

 

Územie SR po páde VM

 

  1. po páde Veľkomoravskej ríše bolo územie SR pod vplyvom maďarských kmeňov a Poľského kráľovstva
  2. v roku 955 boli Maďari porazení pri Lechu, čo ich viedlo k zastaveniu výbojných ťažení a k usadeniu
  3. v roku 1000 došlo k založeniu Uhorského kráľovstva a územie Slovenska postupne prechádzalo pod jeho správu

 

 

Správa Uhorského kráľovstva počas vlády Arpádovcov I.

 

  1. rozhodujúce postavenie mal panovník – kráľ (obdobie patrimoniálneho vládnutia)
  2. v správe krajiny mu pomáhali: kráľovský dvor (na čele s kancelárom), palatín (správca kráľovho súkromného majetku) a taverník (správca hospodárskych a finančných záležitostí)
  3. územie kráľovstva bolo rozdelené na kráľovské komitáty (hradské španstvá), na čele so špánmi
  4. kráľovské komitáty plnili mnohé správne, hospodárske, či vojenské funkcie a členili sa na menšie hradné obvody

 

Správa Uhorského kráľovstva počas vlády Arpádovcov II.

 

  1. v roku 1222 vydal Ondrej II. Zlatú bulu
  2. Zlatá bula – upravovala vzájomné vzťahy medzi panovníkom a šľachtou, pričom v konečnom dôsledku oslabila moc panovníka
  3. Ondrej III. za pri korunovácii zaviazal zachovávať práva šľachty a neskôr podporoval vytváranie šľachtických stolíc

 

 

Správa Uhorského kráľovstva v 14. a 15. storočí I.

 

  1. už v priebehu 13. storočia sa komitáty začali pretvárať na samosprávne šľachtické stolice, ktoré mali vlastnú súdnu samosprávu a tento proces vyvrcholil v 14. – 15. storočí, kedy sa ustálili hranice nevovzniknutých stolíc
  2. rovnako tak prvé mestské výsady síce pochádzajú už z 13. storočia, ale rozmach miest nastal až v storočiach nasledujúcich
  3. voliť richtára mohli iba plnoprávni občania mesta
  4. mestá mali rôzne práva (právo poľovačky, rybačky, slobodného trhu), no museli tiež platiť dane (cenzusy a urbury), ako aj poskytovať vojakov

 

 

 

Správa Uhorského kráľovstva v 14. a 15. storočí II.

 

  1. došlo k posilneniu centrálnej moci a tak upadal význam snemových zasadnutí, ktoré usporadúvali stolice
  2. mestá boli zväčša spravované podľa magdenburského práva (richtár, ako hlavný mestský sudca, bol dedičnou funkciou a pomáhala mu mestská rada - magistratus) alebo norimberského práva
  3. obdobie druhej polovice 14. storočia bolo obdobím najväčšieho rozmachu miest a vyvrcholilo vydaním tzv. Menšieho dekrétu kráľom Žigmundom

 

Správa Uhorského kráľovstva v 14. a 15. storočí III.

 

  1. v roku 1307 bol za uhorského kráľa zvolený Karol Róbert, ktorý vymenoval troch palatínov (Matúš Čák)
  2. po jeho smrti nastúpil na trón Ľudovít Veľký, za vlády ktorého dosiahlo Uhorské kráľovstvo vrchol svojej moci
  3. Žigmund Luxemburský – uzavrel s Albrechtom Habsburským dohodu o vzájomnom nástupníctve a v roku 1412 dal poľskému kráľovi Vladislavovi do zálohu 13 spišských miest
  4. o opätovnú centralizáciu sa pokúsil Matej Korvín v druhej polovici 15. storočia
  5. v rokoch 1490 – 1526 prevládala stavovská anarchia

 

 

Správa územia SR v rokoch 1526 – 1740 I.

 

  1. po bitke pri Moháči (1526) sa Uhorské kráľovstvo stalo súčasťou Habsburskej monarchie
  2. v roku 1541 sa časť územia SR dostala pod nadvládu Turecka a tento stav trval až do roku 1683
  3. na Turkami  spravovanom území sa vytvorili provincie (pašalíky na čele s pašom), pričom jeden z nich zasahoval aj na územie SR – tieto provincie sa členili na sandžaky a ďalej na náhije
  4. ako uhorské obranné jednotky boli vytvorené tzv. kapitanáty, pričom na území SR sa nachádzali 2 z nich, no už v roku 1562 boli nahradené tzv. Preddunajským vojenským dištriktom

 

Správa územia SR v rokoch 1526 – 1740 II.

 

  1. habsburskí panovníci postupne oslabovali moc uhorských orgánov i uhorského snemu
  2. najvyšším orgánom habsburských panovníkov bola tajná rada, ktorej predsedal cisár – ten menoval aj jej členov
  3. písomnú agendu viedla dvorská kancelária (deliaca sa na 10 oddelení), no po vpáde Turkov získalo uhorské oddelenie samostatné postavenie ako Uhorská dvorská kancelária

 

Správa územia SR v rokoch 1526 – 1740 III.

 

  1. záujmy uhorských stavov reprezentoval uhorský snem, ktorý sa začiatkom 17. storočia rozdelil na tzv. hornú tabuľu (vysokí cirkevní hodnostári a svetskí veľmoži) a tzv. dolnú tabuľu (pospolitá šľachta a ostatní feudáli)
  2. po prenesení  sídla kráľov do Viedne sa najvyššou funkciou Uhorského kráľovstva stal palatín (kráľ menoval 4 kandidátov a krajinský snem volil doživotne jedného z nich)
  3. v šľachtických stoliciach sa vytvárali tzv. generálne kongregácie, ktoré volili podžupanov (župani boli dediční)
  4. šľachtické stolice sa ďalej členili na slúžnovské okresy

 

Správa územia SR v rokoch 1526 – 1740 IV.

 

  1. mnoho protihabsburských povstaní:
  1. panovník sa dlhodobo zdržiaval mimo Uhorska
  2. snaha o centralizáciu zo strany Habsburgovcov
  3. rekatolizácia a konfiškácia majetkov
  1. riešenie nastalo až v roku 1731, keď Karol III. vydal Resultion Carolina o náboženských slobodách protestantov  
  2. Karol III. vydal aj Pragmatickú sankciu (1713), ktorá obsahovala ustanovenie nedeliteľnosti vlády nad všetkými krajinami monarchie i možnosť nástupu ženského potomka na trón

 

Reformy Márie Terézie

 

  1. urbárskou reguláciou sa jednotne určili poddanské povinnosti a zároveň došlo k spísaniu poddanskej pôdy
  2. školstvo sa začalo poskytovať plošne, bez ohľadu na pôvod
  3. Na základe Ratio educationis sa vytvoril systém škôl (od základných až po univerzity)

 

 

Reformy Jozefa II.

 

  1. Jozef II. sa snažil o absolutistický prístup k správe krajiny
  2. zrušil uhorské šľachtické stolice a nahradil ich 10 dištriktmi (tri z nich mali svoje sídla na území SR – Nitra, Banská Bystrica, Košice)
  3. v roku 1781 bol vydaný tolerančný patent, ktorým sa deklarovala náboženská i občianska rovnoprávnosť pre evanjelikov, kalvínov a pravoslávnych
  4. v roku 1785 došlo k zrušeniu nevoľníctva
  5. pred svojou smrťou bol nútený svoje reformy odvolať (1790)

 

 

Vývoj od revolúcie 1849-1849 do roku 1918 I.

 

  1. pôsobenie Metternicha ako dvorského a štátneho kancelára vyvolalo nástup tzv. policajného štátu
  2. uhorská šľachta bola nespokojná – došlo k revolúcii
  3. po prijatí Marcových zákonov – Uhorsko sa stalo nezávislým štátom s nezávislou uhorskou vládou
  4. Uhorský snem bol dvojkomorový (v dolnej komore bol zachovaný princíp ľudového zastupiteľstva)
  5. mestské a župné zastupiteľstvá boli taktiež dvojkomorové (menovaní virilisti a volení zástupcovia)

 

Vývoj od revolúcie 1849 – 1849 do roku 1918 II.

 

  1. v revolučných a porevolučných rokoch došlo k niekoľkým administratívnym zmenám
  2. výsledky revolúcie podčiarkoval Silvestrovský patent (1851), ktorý potvrdzoval smerovanie k absolutizmu, reprezentovaného najmä ministrom vnútra Bachom
  3. v roku 1859 padol Bachov neoabsolutizmus a o rok neskôr bol vydaný Októbrový diplom, ktorý priznával Uhorsku konštitučné práva
  4. následne, v roku 1868 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu

Vývoj od revolúcie 1849-1849 do roku 1918 III.

 

  1. Októbrový diplom ignoroval slovenské národné záujmy
  2. i preto pripravil Daxner programové body celonárodného zhromaždenia konaného 6. – 7. júna 1861, na ktorom bolo prijaté Memorandum národa slovenského (to bolo následne delegáciou na čele s Moyzesom predložené viedenskej vláde – tá ho pod tlakom uhorskej lobby uložila ad acta)
  3. memorandum obsahovalo požiadavku: uznania osobitnosti slovenského národa, vytvorenia Hornouhorského slovenského Okolia, zavedenia slovenských úradov na tomto území, zavedenia slovenského vyučovania, možnosť zakladania osvetových spolkov

 

Vývoj od revolúcie 1849-1849 do roku 1918 IV.

 

  1. administratívne sa Uhorsko po vyrovnaní členilo na župy a slobodné kráľovské mestá
  2. župan bol menovaný vládou a v rámci žúp pôsobili obecné a obvodné notariáty a obecné zastupiteľstvá
  3. volebné právo bolo viazané vzdelanostným a majetkovým cenzom
  4. koncom 19. storočia zosilnela maďarizácia (zrušenie Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií)
  5. v roku 1907 boli vydané tzv. Aponiho zákony, ktoré nariaďovali výučbu a úradovanie výlučne v maďarčine

 

 

Verejná správa v predmníchovskej ČSR I.

 

  1. v roku 1916 sa v Paríži vytvorila zo skupín politickej emigrácie Československá národná rada (predseda – Masaryk, tajomník – Beneš)
  2. rokovania o spoločnom štáte boli potvrdené Pittsburskou dohodou (máj 1918)
  3. 28. októbra 1918 prijal Národný výbor v Prahe zákon o utvorení ČSR, k čomu sa prihlásila aj Slovenská národná rada Martinskou deklaráciou (Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska – Šrobár)
  4. pokus o udržanie „veľkého Uhorska“ – v júni 1919 bola v Prešove vyhlásená Slovenská republika rád

 

Verejná správa v predmníchovskej ČSR II.

 

  1. ústava nového štátu bola prijatá vo februári 1920, ktorá zriadila dvojkomorový parlament
  2. územnosprávne sa Slovensko členilo na 16 žúp
  3. v roku 1920 bol prijatý zákon o župnom zriadení, ktorý sa však v Čechách nikdy neuplatnil v praxi
  4. Neskôr (1922) bolo na území Slovenska vytvorených 6 žúp, ale od roku 1927 došlo k zavedeniu krajinského zriadenia (tieto jednotky sa ďalej členili na okresy)
  5. v roku 1927 došlo aj k zrušeniu MsPMpSS

 

Verejná správa v predmníchovskej ČSR III.

 

  1. HSĽS nebola spokojná s kompetenciami samostatných slovenských orgánov a tak v roku 1929 vystúpila z vlády
  2. postupné narastanie nacionalistických tendencií, ako aj medzinárodno- a vnútro-politický vývoj viedli k tomu, že 6. októbra 1938 bola v Žiline prijatá dohoda o slovenskej autonómii (na čele autonómnej vlády stál Tiso)
  3. po Mníchovskej dohode (29. September 1938) došlo 2. novembra 1938 k Viedenskej arbitráži a pričleneniu južného Slovenska k Maďarsku

Verejná správa v Slovenskom štáte

 

  1. 23. marca 1939 podpísali nemeckí a slovenskí predstavitelia v Berlíne zmluvu o ochrannom pomere
  2. na čele nového štátu stál prezident a zákonodarnú moc mal Snem Slovenskej republiky (nemal však silné postavenie a v závažných otázkach prenechával rozhodovanie vláde)
  3. Slovensko sa delilo na 6 žúp a 61 okresom, pričom volené samosprávne orgány boli nahradené menovanými
  4. Zákon o obecnej samospráve (1943) poskytoval HSĽS možnosť úplnej totality aj na lokálnej úrovni

 

 

Československá emigrácia

 

  1. už v roku 1939 bol vytvorený ČS národný výbor, ktorý sa v roku 1940 transformoval na dočasnú vládu so sídlom v Londýne (na čele bol Beneš)
  2. Hodža vytvoril v roku 1939 Slovenskú národnú radu
  3. v Moskve sa sústredila komunistická emigrácia na čele s Gottwaldom
  4. v roku 1943 podpísal Beneš v Moskve zmluvu o priateľstve, pomoci a povojnovej spolupráci medzi ČSR a Sovietskym zväzom s platnosťou na 20 rokov

 

 

Domáci odboj

 

  1. krátko po vytvorení Slovenského štátu sa začali vytvárať protifašistické odbojové skupiny
  2. postupne dochádzalo k spolupráci občianskych a komunistických odbojárov – výsledkom bola Vianočná dohoda (25. december 1943), na základe ktorej sa vytvorila Slovenská národná rada
  3. v súvislosti s obsadzovaním Slovenska Nemeckom vypuklo 28. augusta 1944 SNP, ktoré riešilo otázku správy oslobodeného územia
  4. na čele SNR bolo Predsedníctvo a výkonným orgánom bol Zbor povereníkov SNR
  5. správu obcí vykonávali národné výbory