Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Základy verejnej správy

Normatívna dimenzia verejnej správy (normativna_dimenzia_verejnej_spravy.doc)

Normatívna dimenzia verejnej správy

Normatívosť verejnej správy

1. verejná správa je z hľadiska práva ústredným pojmom jedného z jeho odvetví – správneho práva
2. typickou črtou verejnej správy je skutočnosť, že ňou disponuje štát, no tiež ním poverené subjekty - nech ju však vykonáva ktokoľvek, vždy ide o činnosť podzákonnú, teda činnosť, ktorá je viazaná oficiálne uznanými pravidlami
3. verejná správa je viazaná na právny poriadok (môže spravovať a vykonávať len to, čo je určené právnym predpisom, najčastejšie sústavou predpisov špecificky určených pre určitý orgán správy)
4. v každom právnom predpise sú určené kompetencie verejnoprávneho orgánu, čo znamená prevahu prvku normatívneho správania vo verejnej správe nad prvkom osobným
5. uvedená skutočnosť vystihuje potrebu vnímania a skúmania normatívnej dimenzie verejnej správy, ako jednej z jej základných dimenzií

Spätosť verejnej správy a štátu

1. verejná správa zastáva významnú pozíciu v rámci verejnej moci a jej uplatňovania a v istom zmysle aj v oblasti kontroly súkromnej moci
2. rozsah verejnej správy pritom súvisí s početnosťou, respektíve množstvom tých záležitostí, ktoré je potrebné spravovať v rámci jednotlivých foriem správy
3. väčšina cieľov verejnej správy je spätá so štátom – ide pri tom o také ciele, akými sú:

1. upevňovanie štátu
2. formovanie štátu
3. rozvoj štátu

4. uvedené ciele verejná správa zabezpečuje koordinovane a dbá taktiež na ich súčasnú realizáciu

Verejné právo v starovekom Ríme

1. rozlišovanie verejnej a súkromnej sféry v rámci práva sa dotýka najmä rozdelenia práva na verejné a súkromné
2. začiatky rozlišovania práva na dve rovnocenné časti (teda na verejné a súkromné) sa objavili už v starovekom Ríme
3. Cicero pod verejným právom rozumie hlavne právo, ktoré vychádza od štátu alebo ním bolo uznané a ktoré zaväzuje všetkých príslušníkov spoločnosti
4. obdobne pristúpil k tejto problematike aj Domitius Ulpianus, ktorý tvrdí, že verejné právo sa vzťahuje na rímsky štát a jeho miesto je najmä v sakrálnych veciach, v kňazských veciach a v magistrátoch
5. za odvetvia verejného práva sa v rímskom právnom poriadku považovali najmä ústavné právo, administratívne právo a trestné právo

Súkromné právo v starovekom Ríme

1. pojem súkromného práva bol v rámci rímskeho právneho poriadku oveľa zložitejší
2. Domitius Ulpianus hovorí, že súkromné právo chráni záujmy jednotlivcov a je prospešné súkromným osobám
3. Domitius Ulpianus člení súkromné právo na civilné právo, úradnícke právo, prirodzené právo a cudzinecké právo
4. známy a uznávaný právnik Papinián k tomu poznamenáva, že pravidlá verejného práva nemôžu byť menené, ale pravidlá súkromného práva môžu byť zmenené dohodou súkromných osôb

Verejné a súkromné právo v SR

1. legislatívna tradícia SR vychádza z rímskeho práva – aj v SR môžeme rozlíšiť odvetvia verejného a práva
2. v súkromnom práve sa uplatňuje princíp rovnosti, vo verejnom práve je prioritný princíp subordinácie
3. normy súkromného práva sú zväčša formulované ako dovolenie (permisívne normy) – ich adresáti môžu upravovať vzájomné povinnosti a normy verejného práva sú skôr príkazmi, či zákazmi
4. ak je potrebné vynútiť nesplnené právne povinnosti v odvetviach verejného práva, príslušné orgány zasahujú ex officio (z úradnej povinnosti) a spory vo sfére súkromného práva sa riešia z iniciatívy zainteresovaných subjektov
5. vždy sa nájdu skutočnosti, ktoré potvrdzujú, že takéto rozlišovanie nemožno absolutizovať
6. v súčasnosti sa do verejného práva vo všeobecnosti radí:

1. ústavné právo
2. správne právo
3. trestné právo
4. finančné a daňové právo
5. cirkevné právo
6. medzinárodné právo verejné

7. do súkromného práva patrí:

1. občianske právo
2. obchodné právo

8. existujú však aj odvetvia, ktoré majú zmiešaný charakter, napríklad pracovné právo

Správne právo

1. správne právo, ako súčasť právneho poriadku predstavuje objektivizované právne vyjadrenie verejných záujmov, pričom striktne rešpektuje princípy ústavnosti
2. pre verejnú správu to znamená, že akákoľvek jej činnosť musí byť v súlade najmä s princípom legality a princípom legitimity
3. správne právo reguluje postavenie subjektov v troch možných spoločensko-právnych vzťahoch:

1. upravuje práva, povinnosti, ako aj postavenie správnych orgánov a fyzických osôb
2. upravuje práva, povinnosti, ako aj postavenie správnych orgánov a právnických osôb
3. upravuje práva, povinnosti, ako aj postavenie správnych orgánov navzájom medzi sebou

Princípy legality a legitimity

1. princíp legality vyžaduje, aby rozhodnutia správnych orgánov (teda orgánov verejnej správy) boli podriadené zákonom a iným, všeobecne záväzným právnym predpisom – každé rozhodnutie správneho orgánu by malo vykazovať súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, čo by sa v konečnom dôsledku malo prejaviť aj v kvalite rozhodovania správnych orgánov
2. princíp legitimity sa prejavuje v tom, že vyžaduje, aby správne orgány dodržiavali svoju pôsobnosť, zameranie i právomoc rozhodovania v konkrétnych záležitostiach – všetky ich aktivity musia byť v súlade s rozdelením kompetencií, ktoré existuje v administratívnom systéme (systéme verejnej správy)

Významy správneho práva

1. správne právo ako také sa vyznačuje tým, že predstavuje akúsi významovú triádu:

1. ide o právo, ako vonkajší nástroj správnej činnosti (právo správy)
2. ide o právo, ako nástroj ochrany adresátov správy (právo kontroly)
3. ide o právo, ako vnútorný nástroj správnej činnosti (právo v správe)

Správna úvaha

1. jedným z najdôležitejších ukazovateľov vzťahu verejnej správy a práva je miera voľnosti správneho uváženia
2. správna úvaha nemôže byť stotožňovaná s voľnou úvahou
3. voľná úvaha je typická pre bežné aktivity každodenného života jedincov v spoločnosti
4. správna úvaha predpokladá konanie príslušných, respektíve oprávnených subjektov v rámci možností, ktoré určujú ustanovenia nejakého právneho predpisu (správna úvaha sa nemôže využívať vo všetkých záležitostiach, ktoré spravujú orgány verejnej správy – môže sa uplatniť iba v právom presne vymedzených a predpokladaných situáciách)

Vzťah verejnej správy a práva

1. vzťah verejnej správy a práva môže má dva póly:

1. na jednej strane potom stojí extrém pravidelnej a rigidnej správy, ktorá je založená na deterministickej aplikácii apriórnych pravidiel obsiahnutých v právnych predpisoch rôznej právnej sily, v dôsledku čoho dochádza k stavu, kedy sa administratívny systém stáva bezmocným v prípadoch, ktoré nie sú upravené nejakými pravidlami
2. druhým extrémom je voľná správa, v ktorej sú pravidlá riadenia a rozhodovania reinterpretované, prípadne vytvárané ad hoc, teda prípad od prípadu, podľa okolností

2. súčasná verejná správa hľadá dlhodobo vyvážený pomer medzi oboma týmito pólmi tak, aby správna úvaha nebola vylúčená v prípadoch, kedy je nevyhnutná z dôvodov racionality správy, no zároveň, aby nebola znevážená právna istota a nedošlo k ohrozeniu základných práv