Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

ťahák na štátovedu (tahak.doc)

Princíp suverenity ľudu – moc pochádza zdola z ľudu a nie zhora, pričom jednotlivé vládne orgány odvodzujú svoje právomoci od dohody medzi nimi a ľudom (teória spoločenskej zmluvy). Vyjadrením suverenity ľudu je aj teória ústavodarnej moci ľudu, kt. je povolaný prijať ústavu sám alebo prostr. svojich zástupcov, t. j. ústavodarným zhromaždením.

Princíp legality alebo panstva práva, právneho štátu – vláda musí byť vládou práva a nie vládou ľudí. Právny štát vychádza z koncepcií prirodzeného práva, teórie spoločenskej zmluvy, požiadavky ochrany ľudských práv. Znakom pr. štátu je legalita, viazanosť všetkých orgánov právom.

1. Požiadavka dodržiavania zákonnosti všetkými občanmi, organizáciami, št. orgánmi.
2. Obsah pr. štátu musí vyjadrovať slobodu občana. Občanovi je dovolené všetko, čo mu nie je právom zakázané.
3. Právna istota – znamená možnosť predvídať rozhodnutia štátneho orgánu ale aj vývoj zákonodarstva. Vyžaduje plné rešpektovanie nadobudnutých práv a zásad neretroaktivity.
4. Zásada nadradenosti medzinárodného práva nad vnútroštátnym.
5. Právny štát nie je len čistou vládou práva, ale sčasti aj vládou ľudu. Právo je nimi tvorené, prijímané.

Princíp deľby moci – v demokratickom štáte je potrebné vzájomne rozdeľovať právomoci medzi jednotlivými štátnymi orgánmi, aby sa zabránilo nežiaducej koncentrácii moci v rukách 1 z nich. Montesquieu – delenie moci na zákonodarnú, výkonnú, súdnu.  – separácia moci. V USA sa tento princíp doplnil systémom bŕzd a protiváh – Madison, Washington, Hamilton. 1 moc vyžaduje druhú. Dôležité je aj vytvorenie inštrumentov, ktoré majú zabezpečiť rovnováhu týchto mocí.

Princíp konsenzu a princíp legitimácie-legitimity – princíp konsenzu sa uplatňuje, keď existuje všeobecný súhlas s danou formou vlády ako legitímnou. Legitímny je ústavnopolitický systém, vláda, kt. v danom čase zodpovedá prevládajúcej predstave obyvateľstva o najvhodnejšej forme vlády. Princíp legitimácie znamená všeobecnú akceptáciu, uznanie štátnej moci zo strany subjektov podriadených tejto moci a kvalifikáciu moci za zodpovedajúcu predstave. Súčasné štáty sa delia na konsenzuálne, sčasti konsen, nekonsen.

Princíp pluralizmu –

1. voľby ako vyjadrenie plurality záujmov
2. Ľud – súhrn občanov ako aktívnych subjektov štátno-politického života. Pluralizmus nepredpokladá stálu účasť všetkých občanov na verejnom živote. Vychádza z rozmanitosti záujmov. Nezáujem, politickú apatiu toleruje, ak nedosahuje taký rozsah, ktorý spochybňuje spoločenský konsenzus a legitimáciu politickej väčšiny.
3. Ľud ako nositeľ zvrchovanosti uskutočňuje svoju suverenitu sčasti priamo napr. referendom, voľbami, ľudovým hlasovaním. Dnes platí princíp politickej reprezentácie, demokracia sprostredkovaná – ľud vykonáva svoju moc prostredníctvom zástupcov.
4. Politické strany sa usilujú o presadenie svojich záujmov prostredníctvom štátu. Z pomeru síl v politickej konkurencii vyplynie spravidla ad hoc a ex post formulovaný kompromis.
5. Overiteľnosť politického konsenzu – každá vláda je vládou na čas, po uplynutí má ľud možnosť rozhodovať prostred.volieb o tom, koho poverí vládou.
6. existencia a pôsobenie záujmových organizácií a združení. Záujmové združenia – odbory, profesijné združenia...

Princíp zabezpečenia a ochrany ľudských práv – základné práva a slobody majú v ústave funkciu ochrany občanov pred zneužitím štátnej moci a vytvárajú základňu pre aktívnu účasť občanov na štátnej moci a jej legitimitu prostredníctvom občanov. Premena občana z objektu politiky na jej subjekt. Ide o zaručenie volebného práva, slobody združovania...Postavenie jednotlivca a jeho práv v duchu prirodzenoprávnych teórií a prvých moderných dokumentov o ľudských právach.

Princíp federalizmu – zahŕňa otázky vzťahu právomocí federácie a členských štátov. Princíp nadradenosti federálneho práva nad právom subjektov federácie. Nebezpečenstvo devolúcie, presunu rozhodovania z nižšej na vyššiu zložku. Vystupuje ako nástroj ochrany slobody.

Znaky štátneho občianstva :

1. vzniká a zaniká spôsobom ustanoveným vnútroštátnym zákonodárstvom, časová stabilita a trvalosť
2. priestorová stabilita – cudzinecký režim a právo diplomatickej ochrany
3. výlučnosť – občan sa voči štátu ktorého je št. občanom nemôže dovolávať štátneho občianstva iného štátu.
4. nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli – právo opcie
5. liberálnosť k inštitútu základných práv a slobôd, rozširuje sa okruh práv a slobôd, ktorých realizácia nie je viazaná na štátne občianstvo

Funkcie ombudsmana :

1. kontrolná – kontrola orgánov VS z hľadiska zákonnosti a spravodlivosti ich konania či nečinnosti vo vzťahu k ochrane práv občanov.

2. zmierňovanie konfliktov – medzi mocou zákonodárnou a výkonnou a medzi navrhovateľom a orgánom verejnej správy

3. ombudsman ako reformátor – objavuje medzery a odporúča reformy

4. demokraticko-politické pôsobenie – odstraňuje chyby, ale aj potvrdzuje správnosť postupu štátnej správy, vysvetľuje občanovi, ktorý sa domáha nápravy.