Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / EVSaVS

ťahák (verejna_volba_tahak.doc)

Verejná voľba (21.11.2007)prednáška 9.

Teória verejnej voľby - V trhovom sektore o produkcii rozhoduje dobyt a ponuka za existencie ceny. Vo verejnom sektore sa uvedený spôsob rozhodovania vylučuje. ( občan vyberá PS a dáva hlas). Vo VS je rada rozhodnutí  predmetom politického halasovania , keď peniaze  sú nahradené hlasmi  voličov.  Toto politické hlasovanie nazývame verejnou voľbou alebo kolektívnym hlasovaním.

Verejnou voľbou sa rozhoduje  o alokácii, redistribúcii a stabilizačnej činnosti štátu. Rozhoduje sa o spôsobe a nástrojoch štátnych zásahov, o rozsahu a štruktúre VS, o množstve, štruktúre a spôsobe zabezpečenia  verených statkov. Verejnou voľbou sa však rozhoduje  aj o spôsobe  a nástrojoch prerozdeľovania,  o intenzite štátnych záasahov do vývoja makroekonomických ukazovaťeľov.

Problematike verejnej voľby sa venuje teória verejnej voľby a využíva sa vo všetkých oblastiach, v ktorých trhový mechanizmus rozhodovania  je potrebné  z akýchkoľvek dôvodov nahradiť politickým systémom. Teória verejnej voľby vysvetľuje dôvody, zákonitosti  a charakter individouálneho správania pri prijímani kolektívnych rozhodnutí v rámci politického správania. Predmetom štúdia teórie verejnej voľby sú tieto otázky:

1. Ako sa prejavujú preferencie jednotlivcov v oblasti fiškálnej politiky?
2. Ako sa jednotlivé názory transformujú do kolektívnych rozhodnutí?
3. Ako vláda rozhoduje o týchto záležitostiach?

Kolektívne rohodovanie

V prípade, že by v NH neexistoval verejný sektor, čím  by sa teda nerealizovali kolektívne

akcie a priame kolektívne rozhodnutia, úroveň uspokojenia  jednotlivých členov spoločnosti

by boli nízke. ( vzdelávanie, výstavba diaľníc, sociálne zabezpečenie....).

Logika kolektívneho  rozhodovania (obrázok 1)

eeE

eeF

skupina  B

Eeskupina A

E – dôchodky dostupné bez kolektívnej akcie

F – dôchodky dostupné po kolektívnej akcii

Otázkou však ostáva, či vštky kolektívne rozhodnutia  sú prospešné a vyvolávajú zvýšenie efektívnosti.

Kolektívne rozhodnutia môže byť:

1. Efektívne – dôchodky aspoň jedej skupiny sa zýšia, pričom dôchodky iných sa neznížia.
2. Redustribučné – ide o redistribúciu dôchodkov medzi  príjmovými skupinami, ako dôsledok zlepšenia situácie jednej skupiny na úkor druhej.

Škodlivé – keď si všetci obyvatelia pohoršia, znížia sa ich dôchodky, W E

W

R

W P

F

Skupina A

Skupina B

3. hovoríme o zlyhaní vlády.

E – dôchodky dostupné bez kolektívnej akcie (bod laisser fair)

F – dôchodky dostupné po kolektívnej akcii

E – P – rozhodnutie, ktoré je paretovsky efektívne

E – R – rozhodnutie redistribučné

E – W  rozhodnutie redistribučne škodlivé

Priama a reprezentatívna demokracia

Volebný proces sa  v demokratickej spoločnosti môže realizovať v 2 základných formách:

1. Fornou priamej demokracie – predstavuje priamu voľbu, keď občania rozhodujú priamo a samostatne. Volebného procesu sa zúčastňuje každý volič, nevolí sa teda peostredníctvom zástupcov.
2. Formou reprezenatívnej demokracie – volič si volí reprezentantou svojich záujmov a to na základe ich volebných programov. Dochádza preneseniu rozhodovacej právomoci záujmov na volených zástupcov, čo uľachčuje vyjednávanie, ktoré  sa realizuje medzi menším počtom rozhodovateľov.

Systém reprezentatívnej  demokracie

1. Pomerné zastúpenie
2. Väčšinové zastúpenie