Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ekonomika a riadenie TS

Práca o vodcovstve (leadership.doc)

Leadership – Vedenie ľudí

Podľa Shakespeara sa niektorí ľudia ako vodcovia narodia, iní si vedúcu funkciu zvolia a niekomu bolo vodcovstvo vnútené.

Je samozrejmé, že následkom globalizácie, prudkého nárastu technologizácie a vyšších nárokov spotrebiteľov vzrástla nevyhnutnosť podstatných organizačných zmien v mnohých dnešných organizáciách. Pracovníci musia na náhle zmeny reagovať okamžite, a zároveň ich musia vhodne integrovať do chodu svojich organizácií tak, aby sa týmto nijako nenarušila ich stabilita a fungovanie. Táto skutočnosť vedie k tomu, že dopyt po schopných vedúcich pracovníkoch neustále rastie. Títo pracovníci sú schopní zúročiť svoje schopnosti a zručnosti a zároveň dokážu stimulovať ostatných k zvýšenému výkonu ich práce.

Spoločnosti majú záujem o pracovníkov, ktorí si dokážu zachovať „chladnú hlavu „ a  postarať sa o promptné riešenie stresových situácií, ktoré zapríčiňujú rýchle a náhle zmeny. Ich schopnosti stimulovať svojich kolegov k zvýšenému výkonu sú nevyhnutnou podmienkou maximalizácie výkonu spoločnosti.

„Leadership je takým prvkom lídrovej činnosti, ktorý z okruhu organizačných zdrojov síl venuje zdôraznenú pozornosť ľudským zdrojom. Determinuje schopnosť, ktorou dokáže líder členov spoločnosti získať a mobilizovať v prospech cieľov organizácie“.

„Leadership je samotná priebojná sila. Namiesto získania, inšpirovania a inštruovania  poslušných kolegov, vybudovania systému zakladajúceho sa na inštrukciách a neustálej kontrole uprednostňuje budovanie vzájomnej dôvery a používanie výnimočne účinného spôsobu komunikácie. Namiesto efektívnosti  účinnosť, neustála iniciatívnosť a generovanie kladných zmien“.

Rozhodujúcim faktorom okrem všetkých potrebných predpokladov pre vhodné vedenie a riadenie ľudí je výber štýlu a spôsobu vedenia. Poznáme rôzne štýly vedenia ľudí. V praxi rozoznávame štyri základné štýly vedenia, ktoré majú svoje špecifiká, no v reálnom živote sa bežne stretávame aj s „hybridným“ štýlom vedenia a riadenia, ktorý môže byť kombináciou dvoch a viacerých štýlov súčasne.

Autokratický štýl vedenia ľudí(prikazovanie a centralizácia)je charakteristický tým, že operuje prevažne rozkazom, čím v podstate zdôrazňuje rozdiel medzi nadriadeným a podriadeným. Konsenzus zväčša nepripúšťa a využíva autonómne rozhodovanie. „Manažér rozhoduje, ostatní pracovníci rešpektujú a realizujú jeho rozhodnutia.“ Na motiváciu využíva svoje postavenie, diferencované odmeňovanie, o ktorom rozhoduje, a postih spolupracovníkov. Za základné vlastnosti riadiaceho pracovníka sa považujú: rozhodnosť, inteligencia, iniciatívnosť, sebaistota, ale aj panovačnosť. Pracovníci podávajú výkony len pod vplyvom priamej kontroly. V okamihu, keď je kontrola menšia, klesá aj výkon. Tento štýl neumožňuje tvorivý a iniciatívny rozvoj objektu riadenia, čím vlastne zamedzuje rozmachu spoločnosti. Výsledkom tohto štýlu je veľmi značná fluktuácia pracovníkov. Možnosť rozvíjania a uplatňovania kreatívneho prístupu je pre spoločnosť nevyhnutnou podmienkou pre zachovanie si vlastnej cesty, istého spôsobu nezávislosti. S týmto štýlom vedenia sa stretávame najmä v armáde.

Participačno - demokratický štýl vedenia má vyvážené proporcie medzi centralizáciou a decentralizáciou, je založený na partnerstve vedúceho pracovníka. Charakterizuje ho obojstranná komunikácia medzi vedúcim a podriadeným. Vedúci sa s podriadenými radí o navrhovaných úlohách a rozhodnutiach, ako aj o postupoch na ich zvládnutie. Účasť podriadených využíva aj pri hodnotení a odmenách. Názory (aspoň v prípravnej etape rozhodovania) sú rovnocenné, preferuje sa odborná autorita. Riešenie sa často dosiahne konsenzom. Hlavnou referenčnou skupinou môžu byť politici, diplomati, úradníci.

Kooperatívny štýl vedenia vychádza z participačno-demokratického štýlu. Nárok na vedenie skupiny sa presadzuje „zdola“ a skupina si volí predstaveného, zvyčajne táto pozícia „rotuje“ podľa konkrétnej situácie. Predpokladom je vysoká disciplína a vzájomná dôvera medzi členmi skupiny.

Liberálny (laissez faire) - maximálne decentralizovaný, vedúci pracovník prakticky nevyužíva pozičnú autoritu, činnosti svojich spolupracovníkov ovplyvňuje minimálne (spolieha na schopnosti „samoorganizácie“), spolupracovníci sú nezávislí a riadia sami seba. Vedúci im pomáha zaobstarať potrebné informácie a zabezpečiť styk s vonkajším prostredím. Vystupuje ako reprezentant podriadeného kolektívu.

Existuje mnoho ďalších štýlov a spôsobov riadenia a aj veľa možností ako doviesť spoločnosť k prosperite. Rozhodovacie procesy sú v bežnom živote každodenné, často sú to rutinné úkony, niekedy životne ťažké situácie. Ich riešenie patrí do osobnostného repertoáru každého človeka.  Rozhodovacie procesy sú v bežnom živote každodenné, často sú to rutinné úkony, niekedy životne ťažké situácie. Ich riešenie patrí do osobnostného repertoáru každého človeka. V manažérskej praxi záleží na kvalite, rýchlosti a efektivite nášho rozhodovacieho procesu. Od jeho výsledkov sa odvíja efektivita tímu, organizácie, firmy.  Kvalitu, rýchlosť a efektivitu rozhodovacieho procesu môžeme zvyšovať cieleným učením sa – trénovaním. Je mnoho dostupných zdrojov ako sa naučiť správne viesť ľudí. Aj na internete sú školiace kurzy, prostredníctvom ktorých sa riadiaci pracovník zdokonaľuje a snaží sa vyvarovať chybám. Cieľom týchto kurzov, tréningov je poznanie rôznych štýlov vedenia, naučiť sa motivovať svojich pracovníkov, prispôsobiť svoj štýl vedenia iným situáciám. Spoločnosť tak získa manažérov, ktorí dokážu kvalitne riadiť a viesť jednotlivcov, pracovný kolektív je viac motivovaný , a tým i stabilizovaný, pracovníci sú spokojnejší.

Stretávame sa aj s názormi, že nie je vhodné kopírovať od prosperujúcich spoločností ich riadiace postupy, pretože by to nemuselo dopadnúť najlepšie. Každý trh má svoje špecifiká a preto je potrebné prispôsobiť sa tým podmienkam, v ktorých bude spoločnosť fungovať.

Schopnosť viesť ľudí je jednou z najdôležitejších vlastností manažéra. Podľa môjho názoru už spomínané kurzy, tréningy, resp. školenia môžu pomôcť k rozvoju, nájdeniu skrytých vlastností manažéra a tak pomôcť k upevneniu vzťahov medzi riadiacim pracovníkom a jeho tímom tak, aby obe strany boli spokojné a zároveň aby sami seba inšpirovali k stále lepším výkonom.

Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Leadership – Vedenie ľudí

(Ekonomika a riadenie terciárnej sféry)

Jana Halecká                          skupina 2