Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Systém účtovnej evidencie podľa štandardov EÚ

ťahák na Účtovné princípy IAS/IFRS (uctovne_principy_ias.doc)

Účtovné princípy IAS/IFRS

Účt. závierka má podávať verný a poctivý obraz o ÚJ.

Princípy:

1. Konzistencia vykazovania – položky výkazov by mali byť vykazované rovnako v bežnom i nasledujúcom období okrem prípadov, kedy sa zmenou dosiahne vernejší a poctivejší obraz alebo kedy zmenu vyžaduje príslušný štandard alebo interpretácia.
2. Významnosť a agregácia – každá významná kategória položiek má byť zverejnená samostatne (nie je možné ich agregovať). Samostatne sa zverejňujú položky, ktoré nemajú podobnú funkciu, alebo nie sú nevýznamné.
3. Kompenzácia – A a P, N a V sa nekompenzujú, pokiaľ to nepovoľuje al. nevyžaduje štandard či interpretácia. Komp. znižuje možnosti a obmedzuje schopnosti užívateľov porozumieť vykonaným transakciám.
4. Porovnateľnosť – súvisí so zásadou konzistencie, ale navyše znamená potrebu prezentácie porovnávacích info. aspoň za min. obd.

Princípy IAS/IFRS – kvalitatívne charakteristiky účt. závierky:

5. zrozumiteľnosť
6. relevantnosť: významnosť
7. spoľahlivosť: - dôveryhodné zobrazenie, obsah pred formou, nestrannosť, opatrnosť, úplnosť
8. porovnateľnosť

Prehľad obmedzení:

9. včasnosť
10. rovnováha medzi V a N
11. rovnováha medzi kvalitatívnymi charakteristikami

Základné oceňovacie bázy:

Historická cena – hosp. operácie sa oceňujú v kúpnej sile peňazí v dobe, kedy sa uskutočnili. Používa sa najčastejšie  kombinácii s bežnými cenami (reálna hodnota), či súčasnou hodnotou.

Bežné ceny – môžu mať podobu reprodukčných cien alebo realizačných. Realizačné sa delia na čisté realiz. (cena, za kt. by A bolo možné predať po odrátaní N spojených s týmto predajom, používa sa napr. pri zásobách) a trhové hodnoty, al. reálne hodnoty (cena, za kt. by bolo možné v danom okamihu A predať, pri fin. nástrojoch sa používa). Reálna hodnota – čiastka, za kt. môže byť A zamenené medzi znalými a ochotnými stranami pri transakciách za obvyklých podmienok. Metóda LCM – volí sa medzi historickou cenou a trhovou hodnotou nižšou z oboch, pretože je to v súlade s dodržaním zásady opatrnosti.

Súčasná hodnota – súčasná diskontovaná hodnota budúceho čistého peňažného príjmu, vyvolaného budúcim požitím či predajom.  PV= FV/(1+i)t

Požíva sa pri vykazovaní dlh. záväzkov a dlh. pohľadávok.

FIN. ÚČT. – poskytuje najucelenejšie info. o majetku, záväzkoch, VI, N, V, HV. Skladá sa z bežného účto. a účtovnej závierky.

Podstata a predmet: systematické zaznamenávanie hosp. skutočností, uskutočňovaných podľa jasných pravidiel špecifickými postupmi s cieľom podať verný a pravdivý obraz o ÚJ.

Vernosť – objektívna stránka zobrazenia, Ú má pravdivo odrážať skutočnosti, ktoré nastali v ÚJ, verný obraz je ten, kt. neodráža subjektívne predstavy, ale objektívne, nezávisle od vedomia ľudí, existujúcu realitu.

Poctivosť – subjektívna stránka zobrazenia, ide o „poctivý obchodný styk a dobré mravy“, poctivosť predpokladá potrebné znalosti u účtovníkov a ich správnu aplikáciu, spoľahlivosť, svedomitosť.

Predmet Ú – zachytávanie hosp. operácií,  účt. prípadov, ku ktorým v ÚJ dochádza. Aby bola hosp. operácia účt. prípadom, musí byť objektívna, jednoznačne určená, merateľná v peň. jednotkách.  Za predmet považujeme stav a pohyb majetku, vlastného kap. a záväzkov, rozdiel majetku a záväzkov, N a V a HV, a to na základe zachytávania hosp. operácií uskutočnených počas účt. obdobia v ÚJ.

Technika podvojného účt. – zachytáva hosp. operácie súčasne z 2 hľadísk – aký majetok ÚJ získala, a z akých zdrojov. Na zachytávanie operácií slúžia účty so stranami MD (debetná) a D (kreditná). Prípady sa zachytávajú podľa princípu podvojnosti, ktorého podstatou je zaznamenávanie účt. prípadu súčasne na 2 účtoch, na jednom na MD, na druhom na D.

Ciele fin. účt. – poskytovať info. pre obchodné a ekonomické rozhodovanie; poskytovať info. pre investorov a veriteľov na predvídanie bud. peň. tokov; poskytovať info. týkajúce sa ekon. zdrojov podniku a ich zmien.

Užívatelia účt. – investori, fin. analytici, zamestnanci, banky, dodávatelia, iní veritelia, zákazníci, vláda, účtovní odborníci, audítori, verejnosť, podnikový manažment.

Harmonizácia účtovníctva – postupné zosúladenie obsahu fin. výkazov je proces harmonizácie. Základom je vytváranie účt. štandardov, všeobecne uznávaných a používaných. Za najvýznamnejší prvok sú považované IAS/IFRS.

Základné východiská US GAAP: vznikali zovšeobecňovaním postupov účtovnej praxe, nie sú záväzné, ale všeobecne uznávané a aplikované. Ich autorom je profesné združenie účtovných znalcov.

1. Predpoklady:

- koncept ÚJ – ÚJ je podnik ako celok, je preferovaný ekonomický pohľad nad právnym. Podstatná je kontrola spoločnosti nad majetkom spoločnosti.

- predpoklad nepretržitého trvania Po – Po bude pokračovať vo svojej činnosti v dohľadnej dobe.

- oceňovanie peň. jednotkou – účtovníctvo vedené v peň. jednotkách.

- predpoklad stability doláru (meny) – fin. výkazy sú zostavované ako by existovali bezinflačné podmienky v ekonomike.

- periodicita zisťovania HV a fin. situácie – perióda v rozsahu účt. obdobia (12 mes.).

2. zásady:

- historická cena – na nej sú založené US GAAP, ide o systém prvotne založeným na transakcii, t.j. v okamihu, kedy bolo A obstarané, kedy vznikol záväzok.

- akruálny princíp – zabezpečenie časového zladenia N a V s účt. obdobím. N a V je potrebné účtovať do obdobia, do kt. patria, aj napriek tomu, že výdaje a príjmy nastávajú v inom období.

- princíp vecného priraďovania N a tržieb – ide o určenie N, kt. majú byť priradené k tržbám.

- zásada uznania tržieb – T sú uznané, pokiaľ sú merateľné v peň. jednotkách, resp. realizované (UJ získala peniaze alebo prísľub získania) alebo realizovateľné (UJ získala niečo iné než peniaze alebo prísľub, napr. CP) a zaslúžené (UJ splnila všetky svoje povinnosti voči 2. strane).

- zisky alebo prírastky hodnoty/straty ako úbytky hodnoty – vykazujú sa v okamihu realizácie. Nerealizované zisky sa neúčtujú, nerealizovateľné straty sa účtujú vždy, keď je pravdepodobné, že sa znížila hodnota majetku alebo sa zvýšila hodnota záväzku.

- plné zdieľanie – US GAAP neukladajú povinnosť štandardnej formy pre predloženie fin. výkazov. Fin. výkazy musia obsahovať info. dostatočné pre posúdenie situácie a rozhodovania ich užívateľov.

3. obmedzenia:

- podstata – súvisí s princípom plného zdieľania a má dopad na štruktúru a obsah fin. výkazov. Samostatne sa vykazuje položka, kt. je podstatná.

- opatrnosť – prístup, kedy sa o neistých ziskoch neúčtuje, ale neistých stratách áno. Pri odhadoch je preferované používať najpravdepodobnejší variant.

- cena proti prínosu – zásada informačnej efektívnosti, info. má priniesť užívateľovi prínos, na druhej strane získanie info. niečo stojí.

- priemyslové zvyklosti – US GAAP ich akceptuje, ale neupravuje

10  prvkov US GAAP:

4. aktíva

5. záväzky

6. vlastný kapitál

7. tržby

8. zisky

9. N

10. straty

11. investície od vlastníkov

12. vyplácanie podielov na zisku

13. celkový HV

Smernice:

4. smernica ES(EU) z 25.7.1978 o ročných účt. závierkach niektorých foriem spoločnosti, v znení neskorších smerníc Rady. Cieľom je zblížiť zverejňované účt. výkazy členských krajín a pridružených krajín a zabezpečiť tak porovnateľnosť účt. závierok kapit. spoločností. Obsahuje ustanovenie o forme výkazov, obsahu ich položiek, oceňovacích pravidlách, obsahu prílohy, výročné správy a zverejňovanie účt. výkazov.

7. smernica Rady ES z 18. 7. 1983 o konsolidovanej účtovnej závierke sa týka konsolidácie a vyžaduje, aby materská spoločnosť zostavovala účt. výkazy nielen za seba, ale aj za celú skupinu svojich UJ.

8. smernica Rady ES z roku 1984 sa týka schvaľovania osôb oprávnených overovať účt. závierky (audítorov).

Súvaha

Požiadavky nadnárodnej koordinácie na obsah a štruktúru súvahy:

1. uplatnenie bilančných zásad pri zostavení v zmysle zabezpečenia správnosti súvahy
2. zabezpečenie verného a pravdivého obrazu fin. výnosovej situácie a zmien vo fin. situácií UJ.  (zásada súvahovej kontinuity – údaje uvedené v súvahe v predchádz. obd. nadväzujú na nasled.; zásada jasnosti a prehľadnosti; zásada pravdivosti – súlad s právnymi predpismi)

Správnosť súvahy posudzujeme z formálnej a vecnej stránky. Ide o hodnotenie:

- dodržanie členenia súvahových položiek podľa účtovacích pravidiel

- účtovanie účt. prípadov na príslušné účty podľa rámcovej účt. osnovy

- rovnosť súčtov obratov MD a D jednotlivých účtov v predvahe (tam, kde sú ZS všetkých účtov, obraty a KS)

- účtovanie v brutto sumách

- prevzatie zostatkov jednotlivých súvahových účtov do súvahových položiek A a P

- doloženie všetkých účt. zápisov správnymi a hodnovernými účt. dokladmi

- pri inventarizácii majetku a záväzkov vyčíslenie inventarizačných rozdielov a ich zúčtovanie

Forma súvahy:

- účtovná (horizontálna) – usporiadanie súvahy, kde na 1 strane sú A a oproti P. Využíva sa v SR.

- finačná (vertikálna) – tabuľková forma, dajú sa vyčísliť niektoré ukazovatele. Vyjadruje nároky vlastníka na majetok Po. Chýba údaj o celk. fin. situácii.

Základnou funkciu súvahy je poskytovať k určitému dátumu prehľad o fin. situácii UJ.

VZas

Informuje o príčine vzniku priaznivého al. nepriazn. HV (zisk/strata). Účet 710, kde N na MD a V na D.  zisťujeme výnosnosť UJ.