Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Ústavné právo SR

prednáška 20.11.2007 (06-11-2007_ust_-_ivana.doc)

Štátna správa súdov

Ústredné orgány št. správy súdov spadajú pod ministerstvo spravodlivosti.

Orgány súdnej správy sú aj:

- predsedovia najvyššieho súdu, kraj. súdov, špec. súdu.

- Riaditeľ správy súdu – je ustanovený na kraj. súde, špec. Súde, najvyššieho súdu, čiže nie je na úrovni okresov.

Úlohou štátnej správy je vytvárať súdom podmienky, pre riadny chod súdnictva a to po stránke : personálnej, organizačnej, hospodárskej (budovy aby mali svoje atď) a finančnej (peniaze na platy…). Orgány štátnej správy dohliadajú nad plnením úloh, ktoré súdom stanoví zákon.

Výkon súdnictva nepatrí medzi št. správu súdov!!! (tu sa nemôžem obrátiť na ministra)

Na orgány št. správy súdov sa možno obracať so sťažnosťami (obrátiť sa na ministra napr.) ak ide  o prieťahy v súdnom konaní alebo narušovaní dôstojnosti súdneho konania a podnetmi, ak ide o nevhodné správanie súdnych osôb (nerieši zlý výsledok konania).

Pri výkone št. správe súdov pomáha aj súdna rada SR a sudcovské rady, ktoré sa zriaďujú pri všetkých súdoch s výnimkou okres. súdov ktoré majú menej ako 15 sudcov.

Súdna rada SR

1. Má 18 členov, z ktorých 8 volia sudcovia zo svojich radov, 3 menuje a volí prezident, 3 NRSR, 3 vláda SR.
2. Na čele predseda najvyššieho súdu.
3. Pôsobnosť upravuje ústava a zákon o súdnej rade.

Procesné zásady činnosti súdov

1. konanie pred súdom

1. rovnosť pred zákonom a súdom, čl. 12 ods. 2 – každý má právo domáhať sa svojich práv pred súdom, odoprieť výpoveď ak by sebe alebo blízkej osobe spôsobil trestné stíhanie, nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi(ten má danú vec prejednávať v zmysle zákona a rozvrhu práce), používanie materinského jazyka pred súdom

2. právo na obhajobu – má ho každý, buď sa budem obhajovať sám alebo si obhajcu zvolím alebo je obhajca pridelený – ex offo (za neho platí štát) maloletým, duševne chorým alebo tým ktorí sú pozbavení svojprávnosti.

3. verejnosť a ústnosť pojednávania – čl. 48 – každý má právo aby sa jeho vec verejne a bez prieťahov a za jeho účasti prerokovala na súde. Verejnosť z pojednávania možno vylúčiť z dôvodov ochrany št. tajomstva, mravnosti, pokojného priebehu. Zákon ustanovuje ktoré osoby sú povinné zúčastniť sa pojednávania.

4. zásady súdneho trestného konania :

     -          prezumpcia neviny - ak nie je právoplatne odsúdený, pozerá sa na neho ako na  

            nevinného.

2. žiaden trestný čin bez zákona, trestný je len ten, ktorý zákon za trestný berie
3. zákaz dvojitého potrestania, za 1 trestný čin nemožno byť 2x potrestaní
4. trestnosť činu sa posudzuje  a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase kedy bol trestný čin spáchaný(výnimka je možná iba vtedy ak je to na prospech páchateľa)

Prokuratúra

5. prokuratúra, verejný ochranca práv, NKÚ
6. nezávislý št. orgán, ktorý chráni práva a právom chránené záujmy právnických osôb a štátu. Zákon č 253/2001 – zákon o prokuratúre aj 154/2001

Na SR existuje tzv. románsky model prokuratúry – prokuratúra sa vníma ako univerzálny orgán ochrany práva – neobmedzuje sa len na trestné konanie resp obhajobu záujmov štátu (germánsky model prokuratúry)

Úlohy prokuratúry v oblasti trestného konania :

           Fázy :

1. prípravná – prokurátor vykonáva dozor nad činnosťou policajných orgánov, vyšetrovateľov a výkonom väzby
2. súdne konanie – prokurátor vystupuje ako žalobca(vystúpi ako prvý pred súdom), má postavenie procesnej strany v súdnom konaní(je rovnocenný s obhajcom a sudcom), podáva opravné prostriedky(čiže odvolanie, podáva vtedy ak je nespokojný s trestom ktorý súd uložil
3. vykonávacie konanie – prokurátor vykonáva dozor v miestach kde sa vykonáva trest odňatia slobody(väznice), ochranná výchova(polepšovne, nemožno odsúdiť maloletého) a ochranné liečenie(tí ktorí dostali trest a ešte sa liečia, napr drogová závislosť).