Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Filozofická fakulta / Vývinová psychológia

P7 - Starnutie a obdobie staroby (p7_-_starnutie_a_obdobie_staroby.doc)

Starnutie a obdobie staroby

Charakteristiky pojmov staroba a starnutie

Zmeny psychiky ľudského jedinca:

1. etapa – detstvo a dospievanie – dochádza k rýchlym, zákonitým a usporiadaným zmenám, ktoré vedú k dosiahnutiu zrelosti
2. etapa – psychické funkcie ostávajú približne na rovnakej úrovni, ďalej sa nezorvíjajú, ale ani neklesajú
3. etapa – prevažujú zmeny, ktoré vedú k poklesu funkcií

Základný protiklad starnutia:

Nepretržitý pohyb indivídua v ústrety smrti a zároveň inštinkt sebazáchovy

Švancara J.

Starnutie je súhrn zmien v štruktúre a funkciách organizmu, ktoré podmieňujú jeho zvšenú zraniteľnosť a pokles schopností a výkonnosti jedinca a ktoré kulminujú v terminálnom štádiu a v smrti. Starnutie nie je chorobnou zmenou, ale normálnym biologickým pochodom, ktorý prebieha v nezadržateľnom toku vývoja

Starnutie

Prirodzený  biologicky zákonitý proces, ktorý sa prejavuje zníženou adaptačnou schopnosťou organizmu a poklesom funkčných rezerv

Nejedná sa len o úbytok tkanív, buniek, molekúl, funkcií jednotlivých orgánov alebo duševných funkcií (opotrebovanie organizmu), ale aj o kvalitatívne zmeny vnútornej usporiadanosti a organizácie

Vntorná integrita, rovnováha s prostredím, adaptačné a kompenzačné mechanizmy

Jednota kvantitatívnych akvalitatívnch zmien-vznik nového

60-70% genetické faktory

30-40% vonkajšie podmienky

Veľké individuálne zmeny:

1. Zákon heterochrónnosti
2. Zákon špecifičnosti
3. Zákom rôznorodosti

Starnutie

Fyziologické

patologické

Všeobecné biologické zmeny

Individuálne biologické zmeny

Optimálne starnutie

Úspešná staroba-25% nad 80 rokov

Neúspešná staroba – 10%

Očakávaná staroba- 65%

Teórie starnutia:

Biologické:

        a/ opotrebovania

        b/ priemerného času zlyhania        

        c/ nahromadenie chýb v kopírovaní

Teórie starnutia:

1. Opotrebovania buniek,tkanív a orgánov, Waismann A., 1882
2. Tvorby krížnych väzieb medzi proteínmi, Bjorksen *R., 1942
3. Chýb v regeneračných a opravných procesoch, Medawar P., 1952, Orgel, L., 1963
4. Voľných radikálov- poškodzovanie najmä mitochondrií, Harman D, 1956,
5. Defektov v imunitnom systéme, najmä v tvorbe protilátok,Warford R.,L. 1974
6. Nahromadenie odpadových produktov, Hirsch H.,R., 1978
7. Katastrofických chýb  v metabolizme, Orgel.,L.,1983

8.Neuroendokrinná-abnormality v hormonálnej regulácii,Dilman V., 1983

9. Genetická  starnutie je geneticky naprogramované, Golstein S., Gallo J.,J., Reichel E., 1989

10. telomerázová- postupné skracovanie sekvencií pro replikácii DNA, Olovnikov A.,M., 1996

11. Bunkové poškodenie následkom porúch v transporte živín a odpadových produktov Bergman S., 2001

Teórie týkajúce sa zmeny sociálneho prostredia:

        a/ aktivity (Havighurst 1968)

        b/ odangažovanosti (Cumming a Henry 1961)

        c/ odchodu z rolí

        d/ sociálnej výmeny

        e/ selektivity (Field a Minkler 1988)

Vekové vymedzenie obdobia staroby

Príhoda 1974:

60-75-raná staroba, presenium

75-90-pokročilá staroba,senium, kmeťstvo

90-starectvo, patriarcha, senectum molesta

Burnside 1979:

60-69 mladšia staroba

70-79 zrelá staroba

80-89 pokročilá staroba

90-99 veľmi pokročilá staroba

Tretí vek-aktívny

Štvrtý vek-odkázaný

WHO

60-75 raná staroba

75-90 pokročilý vek,vlastná staroba

90 a viac vysoký vek, dlhovekosť

1. raná – PRESENIUM – 65-70 rokov, relatívna sebeastačnosť

2. pokročilá - SENIUM – 75-90 rokov, čiastočná závislosť

3. pravá – PATRIARCHUM – nad 90 rokov

odkázalosť na okolie

Vágnerová

60 -75 rokov raná staroba

nad 75 - pravá staroba

Štatistické ukazovatele

Predhistória-staroby sa nedožil nikto

Do 17 storočia prekročilo 65 rok 1%

Do 19 storočia prekročilo 65 rok 4%

2. polka 20 storočia-počet nad 65 rokov sa zdvojnásobil a tendencia naďalej stúpa

1950-200 mil

1975-300 mil

2007-390 mil  

2025-800 mil

21 storočie

Dlhší a zdravší život

10% očakávaného počtu ľudí bude nad 60 rokov

1995 20%, 2025 27% žien

1995 15%, 2025 22% mužov

2001 sčítanie ľudu na Slovensku

77 rokov priemerná dĺžka života žien, 69 mužov

Vo svete 79 u žien, 75 u mužov

2004 u mužov na Slovensku 70.3, u žien 77.8

Výskumné demografické  centrum-do 2O50 77.13 u mužov a 83.95 u žien

Chronologický vek

Biologický vek

Psychologický vek

Sociálny vek

Rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č 47/5 , príloha Vyhláseie o starnutí, rok 1999 Medzinárodný rok starších ľudí Spoločnosť pre všetkých

V SR prijatý Národný program ochrany starších ľudí 1999.

Medzinárodný akčný aplán o starutí, prijatý a Druhom svetovom zhromaždení k problematike starnutia 2002

Aktivity v troch oblastiach:

Medzinárodný akčný plán o starnutí, prijatý na Druhom svetovom zhromaždení k problematike starnutia 2002

Aktivity v troch oblastiach:

Starší ľudia a rozvoj

Pokrok v oblasti zdravia a blaha vo vyššom veku

Vytváranie priaznivého a podporujúceho prostredia

Starnutie a obdobie staroby

- gerontopsychológia = vedný odbor, kt. sa zaoberá psych. a fyzickými zmenami v starobe, optimalizáciou prežívania staroby

- skôr ide o interdisciplínu; súčasť gerontológie

- zákl. protiklad: z biologického hľadiska sú involučné zmeny v popredí oproti evolučným, no na druhej strane sa zaktivizujú obranné, kompenzačné a adaptačné mechanizmy, kt. môžu spomaliť proces starnutia vôbec

Vidovičová, 2003

Faktory určujúce vnímanie človeka ako starého

Fyzický stav

Vek

Strata duševnej sviežosti

Strata autonómie

Potiaže prispôsobiť sa zmenám

Odchod do dôchodku

Potiaže s riešením problémov

Narodenie vnúčat

Sýkorová, 2007

Mýty  a skutočnosť

- ageizmus = postoj /predsudok/, kt. vyjadruje všeobecne zdieľané presvedčenie o nízkej hodnote a nekompetentnosti staroby a prejavuje sa podceňovaním, odmietaním až odporom k starým ľuďom

1. z hľ ageizmu: staroba = obd. strát, celkového úpadku a zhoršenej kvality života

paternalizmus

-Erikson - hl. vývin úloha v tomto obd. - dosiahnutie integrity - absolútna akceptácia seba, svojej minulosti, smrti ako súčasti života

- Jung - cieľ 2. polovici života: dosiahnutie vyrovnanosti s jeho koncom, so smrťou /je duševne rovnako dôležitá ako narodenie a je stále integratívnou súčasťou života/

starý čl. väčšinou zameraný do minulosti

- Frankl - optimizmus minulosti = keď nezmeniteľnou súčasťou osobnosti starého čl. sú dosiahnuté skúsenosti a pozit. zážitky

Atchley: Koncept kontinuity Self (1989)

 Psychické príznaky starnutia

Dobre adjustovaný čl. na starobu:

- emoc. vyrovnaný čl., pozitívne nastavený, subjektívne spokojný

- k bežným konfliktom, problémom realistický prístup, efektívne riešenie

- vie reagovať na záťaž

- býva soc. orientovaný, adekvátne reaguje na soc. kontakt

- odmieta chorobné emócie - depresiu, neadekvátne pocity krivdy , panovačnosť

- zachováva si tzv. tvorivú aktivitu - angažuje sa

Zle adjustovaný čl. na starobu:

- nepriateľské, hostilné postoje najmä voči mladému okoliu

- negatívne emoc. nastavenie

- pocit nešťastia, strachu z ľudí

- vyhýbanie sa soc. kontaktom al. až negat., agresívny postoj k okoliu

- vnút. napätie, nespokojnosť

- buď je obranným mechanizmom pocit viny al. depresia, komplexy menejcennosti až apatia

Stratégie

Podľa intenzity:

        minimalistické

        akceptujúce

        ignorujúce

Typy osobnosti

(stratégie vyrovnávnia sa s vlastnou starobou – Reicherdová)

konštruktívny:

        - vyrovnaný, optimista, orientovaný na blízku budúcnosť, reálny         postoj

 závislý:

        - pasívny, závislý, vyžadujúci, dožadujúci si spoľahnutie

 obranný:

        - akoby neurotické črty - inak sa správa a inak sa cíti, pomoc okolia         potrebná, popiera starnutie /robí sa, že         nič/

        - silný tradicionista, snaha zachovať kontinuitu

 stratégia hostility, nepriateľstva:

        - rozladený, mrzutý, nahnevaný, vinu za všetko zvaľuje na iných

        - staroba - absolútny nezmysel, nevidí v nej nič pozitívne

        - podozrievavý, agresívny a nepriateľský k mladým

 sebanenávistný:

        - agresivita voči sebe, pohŕdanie svojim životom, bez záujmu         o budúcnosť, fakty starnutia vidí kriticky, je vraj         zbytočný

        - nenávisť voči mladším

stratégie zvládania staroby:

1. Mladícki
2. Vyrovnaní  
3. Ambivalentní
4. Popierajúci
5. Imobilní, vážne chorí
6. Zvládanie štvrtého veku

adaptívna stratégia - jej základom je:

Prispôsobenie sa

Selektívna optimalizácia s kompenzáciou

Selekcia nevyhnutnosť diferencovať v oblasti svojich aktivít a cieľov, odhadnúť svoje schopnosti i spôsoby, ako dosiahnuť to, čo treba

                socioemocionálna selektivita

                vyhýbanie sa

optimalizácia - hľadanie spôsobov, ako čo najlepšie využiť svoje zachovalé schopnosti

kompenzácia - schopnosť vyrovnať úbytok niektorých kompetencií využitím iných, ktorým ostali zachované

Prenášanie osobnej kontroly

adaptívna stratégia - jej základom je:

Reinterpretácia

Stratégia porovnávania

Doménové porovnávanie

Intrageneračné porovnávanie

Intergerenaračné porovnávanie

Sociálne dištancovanie, disociácia

Generačná súnáležitosť