Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Katedra dejepisu / Svetove dejiny

francuzsko (francuzsko2.doc)

                                        FRANCÚZSKO

Ekonomický a sociálny vývoj Francúzska (1871-1914)

1. posledná tretina 19.stor. – stagnácia francúzskeho priemyslu, 50.,60. roky – prudký rozmach priemyselnej poľnohospodárskej výroby, 70. roky – nízka produkcia, kríza v poľnohospodárstve i v priemysle, prelom storočí znamenal opätovný priemyselný rast. Francúzsko predstihlo Veľkú Britániu. Objemovo však priemysel Francúzska nestačil na svetové veľmoci – poznačené stratou Alsaska a Lotrinska.
2. Brzda priemyselnej výroby – Francúzi investovali iba do bezpečných obchodov, Francúzsko bola pomerne bohatá krajina – pôžičky do zahraničia – Rusko, Turecko, Španielsko. Bohatstvo plynulo tiež z Afriky a Indočíny. Je tu snaha o odstránenie medzinárodnej politickej izolácie.
3. Štátny a politický aparát bol oslabený – boje v rôznych buržoázno-politických skupín. Je tu snaha buržoázie o ovládnutie politickej sféry. Štát uplatňoval politiku veľkých ochranných ciel.
4. Poľnohospodárstvo F – vysoké ceny na vnútornom trhu, žiadne snahy o modernizáciu, opatrné spôsoby investícii, takmer žiadne veľké podniky, Francúzi zastávali názor drobného podnikania.
5. Demografický vývoj – veľký boom v 19. stor. – najvyššia populácia v Európe. Koniec 19. stor. – útlm rastu v počte obyvateľov – obmedzenie počtu detí v rodine, vysoká detská úmrtnosť, zlá hygiena.

Sociálna štruktúra a politická moc

6. 70.roky – veľká priemyselná buržoázia stráca svoju absolútnu politickú moc, do popredia vystupuje F maloburžoázia, napriek tomu mala veľká buržoázia veľký podiel na správe štátu.
7. Takmer žiadne zmeny vo F administratíve, vnútorná politika založená na kontinuite a stabilite. Poslanci – podľa sociálneho pôvodu - vplyv veľkej buržoázie, aj na verejnú mienku cez tlač – 5 veľkých parížskych denníkov ovládaných veľkou buržoáziou, malo veľký vplyv na verejnú mienku.
8. Robotnícke hnutie – veľmi roztrieštené, komplikované vzťahy s buržoáziou. Veľká buržoázia sa snažila udržať kontrolu nad ľudovými masami – potláčanie náznakov robotníckeho hnutia.
9. Stranícky politický systém tretej republiky – veľká pestrosť strán, strany slúžili pre ciele individuálnych politikov, 6 základných ideových rodov – tradicionalizmus, liberalizmus, industrializmus, sociálny katolicizmus, jakobinizmus, socializmus.
10. Základné delenie politických strán – ľavica a pravica, ľavica – republikánska, antiklerikálna, obhajovala výsledky revolúcie, pravica – stúpenci obnovenia monarchie, klerikálna strana. Po nástupe robotníckeho hnutia nastalo postupné zbližovanie oboch strán.
11. Pri voľbách sa vždy vytvorili dva bloky – ľavica a pravica, po voľbách však nevládli strany, ale jednotlivé osobnosti, ktoré kandidovali – osobná politika s osobnými cieľmi.

Politický vývoj

12. periodizácia pol. Dejín 3. republiky – 3 veľké periódy.

1. 1870-1879 – existenčný boj republikánov proti snahám o obnovu monarchie – porážka monarchistov
2. 1879-1899 – republika všeobecne prijatá - na čele umiernení republikáni
3. 1899-1914 – vláda ľavice, veľké štrajky a protivojnové hnutia

13. počiatky 3. republiky – charakteristické rôzne politické smery – Jakobínsky republikanizmus, umiernený republikáni a bývalí orleánisti – väčšina v národnom zhromaždení. Postupne republika zaužívaná, koniec pokusov o obnovenie monarchie.
14. Boj medzi pravicou a ľavicou sa vyostroval – oživený bonapartizmus, vplyv cirkvi na štátny aparát.
15. Ústava z roku 1875 – ústava 3. republiky v platnosti z nepatrnými zmenami až do roku 1940. Kríza 16. mája – vo voľbách zvíťazili republikáni avšak rozpory, ktoré vznikli vyvolali odvolanie vlády a opätovné vyhlásenie volieb. Tie však potvrdili staronovú vládu – oslabená pozícia prezidenta.
16. Oportunizmus – vláda umiernených republikánov – zásada, čo najmenších zmien a to až vtedy, ak sa ukážu skutočne nevyhnutné. Zahraničná politika zameraná na expanziu do zámoria – Tunisko a Indočína. Reformy v školstve – bezplatné základné školstvo, vyučovanie dievčat, obmedzenie vplyvu cirkvi v školstve.
17. Významná reforma ústavy – zrušenie výsad senátorstva a zostávajúcich šľachtických výsad.
18. Kríza boulangerizmu – proti vláde umiernených sa vytvárala opozícia zložená z radikálov a klerikálov, do popredia vystupujú robotníci a maloburžoázia.
19. Generál George Ernest Boulanger – odvodený názov boulangerizmus – ľavicové ľudové hnutie, s podporou maloburžoázie a robotníkov + patrioti. Z politických strán ho podporovala hlavne pravica. Vrchol – víťazstvo v lete 1888. Na prevrat Boulanger nenašiel odvahu – utiekol do zahraničia.
20. Rozkol republikánov – radikálna strana, rozkol medzi umiernenými radikálmi bol pretrvávajúci, no tlak pravice, neskôr novej robotníckej ľavice stále donútil republikánov držať spolu. Radikáli sa snažili prelomiť sociálne bariéry a zlomiť pozíciu veľkoburžoázie v štáte + plne presadiť moc v parlamente.
21. Robotnícke sa socialistické hnutie – po páde komúny robotnícke hnutia ustúpili do úzadia a presadzovali čisto záujmy robotníkov – obmedzenie práce žien a detí, dôchodok v starobe, zvýšenie vzdelávania robotníkov. 1879 – vytvorená Francúzska robotnícka strana, na čele Jules Guesde. Sú tu snahy guesdistov  o sociálne reformy – relatívne neúspešné. Napriek roztrieštenosti vybudovali pomerne stabilnú politickú stranu.
22. Ralliement – pravica – snaha o modernizáciu pravice – zblíženie umiernených republikánov a katolíkov – pravý stred. Je badateľný značný vplyv cirkvi.

Dreyfusová aféra

23. kapitán Alfréd Dreyfus bol v októbri 1894 odsúdený vojenským súdom za velezradu a špionáž a k deportácii na Diabolské ostrovy. Dôvodom boli nepodložené obvinenia o dodávaní informácii z generálneho štábu z F do Nemecka. Neskôr bol zatknutý skutočný dodávateľ týchto správ major Esterházy. Výsledky Dreyfusovej aféry – dovŕšenie premeny starej pravice na novú – antiparlamentárnu, antisemitistickú, nacionalistickú. Pribudli nové ideologické prvky antiintelektualizmus a militarizmus.
24. Počas krízy vyvolanej touto aférou dochádzalo k zjednocovaniu programov jednotlivých vládnych strán – k úplnému zjednoteniu zabránil prípad Millerand – vodca parlamentnej socialistov – vyjednávania s republikánmi, nesúhlas socialistov s Millerandovou politikou – vystúpenie z „koalície“. 1905 – vznik zjednotenej socialistickej strany F - sekcia robotníckej internacionály. Existencia tejto strany nútila vládu k reformám.
25. Stranícky systém v predvečer vojny- zloženie – socialistická strana, radikálna strana, strana radikálnych socialistov. Nacionalistická pravica – menšinová opozícia – organizácia líg – úderných skupín –  Francúzska akcia -  predchodca fašizmu vo F. Radikáli vo vláde sa zbližovali s pravicou.
26. Socialisti – od roku 1908 v opozícii znamenala značnú parlamentnú silu – v snemovni 100 poslancov
27. Plány radikálov na sociálnu reformu neboli úplne naplnené – tvrdé zásahy proti štrajkom a nepokojom robotníkov – hlavne vláda Georga Clemenceua. Ďalšie vlády – krátka existencia a nízka stabilita. Vstup do vojny pod hegemóniou buržoázie znamenal pre F imperialistickú vojnu.