Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / národohospodárska politika

vypracovane otazky (otazky_-_narodohosp._politka.doc)

1. Charakteristika HP a národného hospodárstva – ciele, vymedzenie

HP ako vedná disciplína sa zaoberá činnosťou jednotlivca, spoločnosti a štátu, kt. súvisia tak s tvorbou  ako aj so spotrebou hosp. statkov, t. j. tovarov a služieb určených k uspokojeniu potrieb /na konečnú spotrebu/. Ide o také tovary a služby, kt. sú na jednej strane žiadúce /existuje po nich dopyt/, ale na druhej strane sú k dispozícii len v obmedzenom množstve. HP sa zameriava na ekon. správanie sa subjektov trh. ekonomiky tak, aby sa pokúsila pochopiť a vysvetliť ekon. dianie. Toto je 1. zákl. cieľ HP. Na základe toho, že poznáme zákonité súvislosti chodu nár. hospod. sú možné prognózy – predpovede = 2. cieľ HP. Okrem týchto dvoch cieľov HP sleduje aj cieľ programovať budúci vývoj, programovať urč. formu hospodárenia. Na dosiahnutie týchto cieľov HP používa empirické bádania a teóriu.

Nár. hospodárstvo /NH/ predstavuje dve štruktúrne časti jedného celku: makroekonomika a mikroekonomika. Markoekon. HP sa zameriava na oblasť makroekon. rovnováhy a efektívne využitie zdrojov spoločnosti ako aj na oblasť ekon. rastu. Mikroekon. HP sa zameriava na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov spoločnosti.

2. Ciele HP

a, konečné – pokrok – zmena, kt. vedie k dosiahnutiu kvalitatívne vyššej úrovne daného systému. V ekon. teórii t. j. inovačný dynamizmus spätý s technolog. zmenami vo výr. procese, čo má za následok rast produktivity práce a posun hraníc produkčných možností pri súčasnej diverzifikácii ponuky, pri raste vzdelanost. úrovne a raste kvalifikácie pracovníkov.

- spravodlivosť – súbor princípov vyjadrujúcich rovnaký prístup k jednotl. členom spoločnosti. V ekon. teórii t. j. problematika zásad zdanenia ekon. subjektov na základe tzv. distribučnej spravodlivosti – kritérium ekon. spravodlivosti v danom systéme. Meria sa rozdelením dôchodkov, úžitkov či bohatstva.

- sloboda – zákl. spoloč. hodnota, stav, kedyv danom systéme neexistujú prekážky, kt. by bránili jednotlivcovi nezávisle rozhodovať o svojich cieľoch a spôsoboch, kt. tieto ciele dosiahnuť. Ekon. sloboda = ekon. subjekt alebo jednotlivec si môže určiť vlast. ekon. cieľ, môže konať podľa tohto cieľa a spoliehať sa na vlast. iniciatívu. Musí sa však zabezpečovať mechanizmom obmedzujúcim rast ekon. moci.

- istota – je odrazom stability ekonomiky a spoločnosti.

b, tradičné – ekon. rast – zvyšovanie výstupu v danom ekon. systéme – krátkod. rast produkcie /zvyšovanie využitia výr. kapacít/ alebo dlhodob. /posun hranice produkč. možností, rast potenc. HDP/ rast produkcie.

- cen. stabilita – na meranie cen. hladiny sa využívajú cen. indexy: - index spotrebiteľ. cien /CPI/ - určuje relatívne zmeny spotreb. koša predstavujúceho súbor statkov a služieb vyznačujúcich sa výrazným podielom na štruktúre spotreby obyvateľ. – index priemysel. výrobcov /PPI/ - meria náklady na obstaranie spotreb. koša vo východisk. fáze distribuč. siete, pričom v cenách sú zahrnuté DPH, spotrebná daň a dopr. náklady.

- vysoká zamestnanosť – spája sa s pojmom prirodz. miery nezamestnanosti. Vo Friedmanovom poňatí je prirodz. miera nezamestn. výsledkom dlhod. makroekon. rovnováhy, pri kt. je dosiahnutá zotrvačná miera inflácie a neexistuje nedobrovoľná nezamest./trh práce je v rovnovážnom stave a ekonomika na úrovni potencion. produktu/.

- vonkajšia rovnováha – vyrovnanosť platob. bilancie a stabilita menového kurzu. V súvislosti s účtom plat. bilancie – dôležité ukazovatele vývoj výmenných relácií: hrubé výmenné relácie – ceny dovozov = ceny vývozov, vydelíme objem dovozov objemom vývozov. Čisté bartrové výmenné relácie – pomer medzi indexom cien dovozov a indexom cien vývozov.

3. Nositelia a nástroje HP

Štruktúra nositeľov HP na nár. úrovni: zákonodárna /parlament/, výkonná /vláda/, súdna /NBS, Protimonop. úrad/ moc. Ďalšiu skupinu nositeľov HP tvoria: veľké podniky, odbory, zamestnáv. zväzy, sociál. partneri, záujmové skupiny – členia sa na organizované/neorganizované; profesné /spoločný záujem, povolanie/ a občianske /morálne alebo ideologické ciele/. Najznámejšie záujmové skupiny: - odbor. zväzy a samost. odbor. org.; dôchodcov; ženské, mládežnícke a detské org.; združenia pestovateľov, chovateľov, šport. kluby a zväzy; org. zdrav. postihnutých, veteránov, ochran. prírody; zväzy podnikateľ.; profesné zväzy, komory, tovarišstvá, cechy alebo asociácia; cirkvi. K aktivitám záujm. skupín patrí aj lobbing. Lobisti – platení členovia záujm. skupín, kt. reprezentujú túto skupinu pred vládou, sú vybavení presnými, cielene zameranými inform. k urč. pre záujm. skupinu dôležitej, problematike a neustálym dlhod. hájením svojich záujmov vytvárajú prostredie ovplyvňujúce rozhod. vo svoj prospech = priame lobbovanie.

Nástroje HP – klasifikácie: l, úroveň pôsobenia: makroekon./mikroekon.; 2, charakter vplyvu: priame/nepriame; 3, spôsob ovplyvňovania: globálne/selektívne; 4, oblasť pôsobenia: peňažné/fiškálne; 5, podľa toho, ako daný nástroj pôsobí na vývoj vzťahov medzi účastníkmi trhu: - systémotvorné – regulácia cien verzus liberalizácia cien, riadenie zahranič. obchodu verzus liberalizácia zahranič.-ekon. stykov,... menia hl. prvky ekon. systému, spôsob koordinácie hosp. aktivít. – bežné – zmena úrok. sadzby, daň. zaťaženia, pôsobia síce na správanie hosp. subj., hlavné rysy hosp. systému zostávajú zachované.

Ak sú jasne definované ciele HP, potom je treba nájsť zodpoved. nástroje. Nástroje HP = ekon. veličiny, kt. má vláda pod kontrolou a kt. nasadzuje na dosiahnutie vytýčených cieľov. Najčastejšie využívané nástroje HP: nástroje fiškálnej polit., men. polit., dôchod. polit. a zahr.-ekon. polit.

4. Zdroje formovania HP - vznik HP, vývoj v 30. a 70. r. 20. stor., liberalist. a intervencionist. etapa, transformácia centrál. plán. ekonomiky na trh. ekon. – zákl. prvky

HP ako samostatná vedná discip. je veľmi mladá. Prvé poznatky v 30. r. 20. stor. Dominantné postavenie klasická ekon. škola – Smith, Ricardo, Say a Hill. Pozoruhodné je však dielo Saya – „Sayov zákon“ – tvrdí, že „ponuka si vytvára dopyt“. Akceptácia tohto zákona znamenala, že na dlhé obdobie sa neskúmal nedostatočný dopyt. Do 30. r. teda mala HP charakter liberálnej HP – základ Sayov zákon – neustálym kolísaním cien prebieha automatické prispôsobovanie, čím sa vylučuje vznik nadbytoč. ponuky alebo nedostatoč. dopytu. Úzky priestor pre HP. Veľká Depresia /1929-1933/ vrhla krajiny pod úroveň r. 1913 – pokles výroby a investícií, rozvrat medzinár. obchodu, zrútenie bánk a hromadná nezamestnanosť. Liberalistická HP nebola na tento otras pripravená – rodí sa intervencionistická HP. Predstupeň New Deal = živelný intervencionizmus, opatrenia na obnovu a rekonštrukciu priem. výrobe, na záchranu farmárov a udržanie ich dôchodkov, program verej. prác, zavedenie min. mzdy. Zmeny, kt. vniesol New Deal spočívajú v tom, že: - štát sa v trh. ekonomike stal aktívnejším činiteľom; - po 1. krát dlhodobo pracuje s deficitom štát. rozpočtu v mene ekon. stabilizácie; - proti hosp. poklesu bojuje podporou celk. dopytu.

30. roky – intervencionistická HP je spojená hlavne s Keynesovou koncepciou – hl. myšlienky: - záujem sa obracia na nedostatočný dopyt; dosiahnutie plnej zamestnanosti, zámerné zásahy do ekon. mechanizmu sa stávajú nevyhnutnosťou, zásahy sa opierajú o fiškál. polit., ktorej je podriadená peň. polit., celk. prístup hosp.-polit. uvažovania je proticyklický. Obdobie intervencion. HP trvalo až do konca 70. r. Ďalšie inšpiračné zdroje intervencionistickej HP: - indikatívne plánovanie, štát blahobytu, koncepcia sociálne trhového hosp.

70. roky – rozpad tzv. Brettonwoodskeho men. systému /fixné kurzy zúčastnených mien viazaných na dolár vymeniteľných za zlato, devalvácie dolára /1971 a 1973/.

- dva ropné šoky /1973 a 1979/ - prudký vzostup ceny ropy z cca 2 USD za barel na 35 – 36 USD na začiatku 80. r.

- ďalšie podnety na rast inflácie – pravidelné mzd. prírastky aj pri zníženom rastovom výkone ekonomiky = negatívne následky.

- stagflácia – spojenie ekon. stagnácie, prípadne nízky ekon. rast s vysokými inflač. prírastkami na druhej strane.  

Koncom 70. r. 20. stor. v USA sformovala škola ekonómie strany ponuky. Predstaviteľ A. Laffer, kt. bol presvedčený, že akékoľvek problémy sú dôsledkom slabnúcej motivácie na strane ponuky, kt. je vyvolaná predovšetkým v dôsledku modernizácie zdaňovania. Lafferova krivka – ak poklesnú dane, zvýšia sa príjmy do št. rozp.

Ďalší zdroj formovania teórie HP je „teória ver. voľby“. Predstaviteľ J. M. Buchanan, kt. chápe politiku ako proces kooperácie jednotlivcov zameraných na dosiahnutie vzájomných výhod.

Transformácia centrál. plán. ekonomiky na trh. ekon. – komplex. zmena východisk. sociál.-ekon. systému. Zákl. systémové prvky trh. mechanizmu: - slobodná tvorba cien na vš. trhoch; existenčná závislosť podniku na krytí nákladov podniku z tržieb za predaný tovar a služby a z výnosu disponib. kapitálu; právna úprava pravidiel hry. 3 kroky stratégie transformácie: 1, analýza východiskového vzťahu CPE: odhalenie stupňa nerovnováhy ekonomiky; 2, formulácia cieľa transformácie: definovanie cieľ. typu trh. ekonomiky; 3, voľba programu transformácie. Obsahom systém. zmien, kt. realizuje štát je privatizácia, liberalizácia cien, liberalizácia vonkajších ekon. vzťahov, daň. reforma.

Privatizácia – zmena vlastníka výr. faktorov, keď vlast. práva prechádzajú z rúk verejnej inštitúcie do rúk individ. /súkr./ subjektu.

Liberalizácia cien – proces uvoľňovania priestoru pre trh. signály informujúce o relatívnej vzácnosti zdrojov a relatívnych preferenciách spotrebiteľov.

Liberalizácia vonkajších ekon. vzťahov – zrušenie monopolu zahr. obchodu a devíz. monopolu.

Daň. reforma – vybudovanie trhovo konformného daň. systému, zabezpečenie pružného zopätia príjmov a výdavkov št. rozp. s vývojom HDP, znižovania daň. kvóty, vytváranie rovných konkur. podmienok a podpora podnikateľ. aktivít. Základom nového daň. systému je DPH.

5. Hodnotenie účinnosti HP – štyri tradičné ciele /magický štvoruholník, ukazovatele/, ratingové hodnotenie štátu a ďalšie indexy

Magický štvoruholník – vychádza zo 4 tradičných cieľov HP: - trvalý a primeraný ekon. rast; stabilná cen. hladina; vonkajšia ekon. rovnováha; optimálna miera nezamestnanosti.

- rovnostranný štvoruholník /kosoštvorec/ - jeho vrcholy zodpovedajú cieľom a ich prísl. poloosi predstavujú expertne stanovené hodnoty parametrov: - pri tempe rastu reál. HDP parameter G = 3 %, pri vyrovnanej platob. bilancii bežného účtu v % HDP B = 0 %, pri miere inflácie parameter P = 2 % a pri zmene nezamestnanosti parameter U = 5,5 %.

Je potrebné sledovať aj vývoj ukazovateľov vnútornej /rast cen. hladiny, nezamestnanosť, saldo ver. rozp./ a vonkajšej rovnováhy /saldo bež. účtu a v jeho rámci obchodnú bilanciu/.

Ratingové hodnotenie štátu – rating = schopnosť hodnoteného subjektu splácať svoje záväzky. Je založený na skúmaní konkrét. polit., ekon. a iných faktorov. Vykonávajú ho špecializované agentúry, kt. hl. krédo by mala byť dôveryhodnosť, nezávisloť a objektivita. Kritéria hodnotenia musia byť vopred známe. Najvýznamnejšie agentúry: - Standard & Poor´s, - Moody´s Investor Service, - IBCA. Ratingové hodnotenie vychádza z tzv. stupníc založených na písmenk. symbolike /AAA, AA, A, BBB, BB, B, .../. Rating. hodnotenie štátu nemôže byť nikdy nižšie ako rating. hodnotenie akéhokoľvek subjektu.

Ďalšie indexy – index útrap – sčíta sa miera inflácie a miera nezamestnanosti

- index stabilizácie – sčíta sa miera inflácie a dvojnásobok miery nezamestnanosti

- index neobľúbenosti – rozdiel medzi mierou inflácie a trojnásobkom tempa rastu HDP.

6. Podstata globalizácie, jej vymedzenie, prínosy a riziká

Globalizácia – možno  chápať ako vyjadrenie faktu, že medzinár. ekon. aktivita subjektov svet. hosp. rastie v porovnaní s domácimi aktivitami rýchlejšie. Podnikanie sa „zmedzinárodňuje“.

Pojmy späté s globalizáciou – internacionalizácia – jednoduch. geograf. šírenie ekon. aktivít cez nár. hranice a nie je novým fenoménom. Globalizácia je pokroličejšia a komplexná forma internacionalizácie, kt. zahrňuje aj funkcionálnu integráciu medzinár. rozptýl. aktivít. Kvalitatívny posun od internacionalizácie ekonomiky ku globalizácii umožnili moderné inform. technológie.

- transnacionalizácia – rozvoj systémov transnacionálnych korporácií, v kt. je organizovaná tzv. medzinár. produkcia a súčasne vytváraný vnútrofiremný trh.

- integrácia – môže mať formu funkcionálnu /prepájanie produkčných a ďalších aktivít podnikateľ. subjektov/ a inštitucionálnu /záväzné postupy nár. štátov dojednané v rámci niektorej nadnár. organizácie/.

Prínosy globalizácie: - je s ňou spojený rozmach svet. obch.; - liberalizácia obchodu prináša internacionalizáciu podnikania a tým stimuluje ekon. rast; - internacion. podnikania je spojená s rastúcou konkurenciou /rastúca konkurencia vyvoláva tlak na rozvoj technológií, zlepšovanie úžitk. vlastností, na pokles nákladov/; - čoraz väčší význam nadobúdajú inf. technológie /šetria čas a náklady/; - dosiahnutie zníženia chudoby.

Riziká globalizácie: - vývoj spoločnosti bude sprevádzaný nepredvíd. zmenami a šokmi, ktoré sa kvôli previazaniu ekonomik rýchle prenášajú; - globál. ekon. môže výrazne ovplyvniť distribúciu bohatstva medzi krajinami a vyvolať rast globál. nerovnováhy; - zvyšovanie konkurencie je spojené s likvidáciou neefek. výrob – hrozba nezamestnanosť; - globalizácia môže výrazne zvýšiť soc. rozdiely; - inform. technol. síce urýchľujú pohyb a zvyšujú množstvo informácií, ale nezľahčujú ich interpretáciu, dôsledkom sú panické reakcie investorov na informácie o pozitív. alebo negatív. vývoji; - neglobalizuje sa len hosp. a fin. trhy ale aj terorizmus, kriminalita, znehodnocovanie živ. prostredia.

7. Historický prehľad globalizácie

Prvá vlna globalizácie – 1870 – 1914, umožnená tech. pokrokom v doprave a vyjednanými obmedzeniami bariér v zahr. obchode. Svet. export rástol v tom období dvakrát rýchlejšie ako bol rast svet. HDP. Celk. príjem na obyv. vzrástol. Ale v krajinách, kt. zostali na periférií príjmy na obyvateľ. stagnovali.

K zvratu došlo behom prvej pol. 20. stor. v kontexte národnost. a veľmocen. boja, prvej a druhej svet. vojny, revolúcií, ... = nastalo obdobie s protichodným vývojom. Do konca 40. r. padli príjmy z medzinár. obchodu na úroveň 70. r. 19. stor.

Druhá vlna globalizácie – 1950 – 1980, poznačená integráciou medzi relatívne bohatými štátmi. Krajiny skupiny OECD zaznamenali mimoriadne silný ekon. rast a ich hosp. úroveň sa vyrovnávala. Na eur. kontinente sa vyformovalo integrač. zoskupenie EHS, social. štáty kooperovali v rámci RVHP.

Tretia vlna globalizácie – zač. 80. r. 20. stor. – súčasnosť, je tlačená technolog. pokrokom v doprave, komunikácií, spracovaní a prenose dát. Je tiež urýchlená rozhodnutím viacerých význ. rozvoj. krajín zlepšiť svoje invest. postavenie, zvyšok rozvoj. krajín však zostáva na periférii.Vo všeobecnosti 3. vlna pomáha v odstraňovaní chudoby najmä vďaka integrácii. V závere 20. stor.opäť globalizácia nabrala na sile vďaka väčšej stabilite medzinár. vzťahov /výrazne podporená konsolidáciou systému OSN/.

Súčasná vlna globalizácie vyvolala sériu požiadaviek na skvalitnenie podnikateľ. prostredia – HP musí pomáhať odstrániť: - nedostat. transparentnosť podnik. sféry, konflikt záujmov členov štatut. orgánov, nedostat. bankrot. zákonodárstvo, nedostat. vymedzenie a ochrana vlastníckych práv, nedostat. vynucovanie zmluv. záväzkov, rozsiahla korupcia a rozkrádanie.

Svet. ekon. sa vyznačuje vedúcou úlohou 3 makroregiónov: severoamerický /Kanada a USA/, Európska únia a juhových. Ázia /na čele s Japonskom/.

8. Vplyv globalizačných procesov na hospod. politiku (str. 86 – 90)

- rešpektovanie globalizačných procesov

- vplyv EÚ na hospodárske politiky členských krajín

9.Štruktúrna politika- súbor hospod.- politických opatrení, nástrojov, zameraných na efektívnu alokáciu zdrojov v ekonomike, zákl.cieľom je zvýšenie výkonnosti a konkurencieschopnosti ekonomiky prostr. realizácie štrukturálnych zmien.2 základné možnosti:- 1. orientácia politiky štátu na zákl. ekonom. cieľ- dlhodobý a udržateľný rast konkurenčnej schopnosti a výkonnosti ekonomiky, 2. orientácia na mimoekonom. zákl. cieľ- zabezp. štruktúr, kt. sa pokladajú za spoloč. aleno štátnopolit. žiaduce.Štruktúra ekonomiky- relatívne stály súhrn prvkov určit. sociálno- ekonom. celku v danom čas. období a v danom pristore, kt. sa formuje v procese alokácie a realokácie zdrojov.Štruktúry:-

odvetvová-rovnorodosť produkcie , odráža podiel jednotl. odvetví, odborov a výrob na základe ekonom. veličinách-HDP, zamestnanosť..,sektorová-národohospo. činnosť, váha jednotl. sektorov na zákl. ekonom. veličinách,územná, region. štruk-hľadisko územn. vzťahov. Zmeny v štrukrúre E-štruk. zmeny-predst. nepretržitý, kontinuálny proces pružnej a priebež. adaptácie E na zmenené vnút. a vonkaj. podmienky pri využívaní mechanizmov alok. funkcie trhu.Zákl. oblasti štrukt. politiky-zahrňa prepojený súbor opatrení sektorovej, odvetvovej, technolog. a inovačnej politiky, tiež opatrenia na riešenie region. problémov, ochrany život. prostredia, podporu malého a stredného podnikania a proexportné opatrenia.Odvetvovo adaptačné opatrenia-na podporu adapt. schopnosti jednotl. podnikov, na podporu a stimuláciu rozvoja perspekt. konkurencieschopných odvetví, odborov a výrob a riešenie problémov zaostávajúcich  odvetví.Zákl. nástroje:- úverové nástroje, colné a daňové nástroje, dotácie, zadávanie štátnych objednávok, podpora rekvalifikač. programov.Sektorové opatrenia-k posilneniu váhy terciár. a kvartár. sektora v štrukt. E, Podpora exportu- základ. priority hospo. politiky štátu., vytváranie medzin. ekonom. predpokladov rozvoja zahranič. obchodu,tvorab proexportnej orientácie podnik. sféry v súlade s trh. princípmi fungovania E.Opatrenia na podporu region. rozvoja-zvyšovanie ekonom. úrovne jednotl. regiónov a riešenie medziregion. nerovnováh a disproporcií vnútri regiónu.Podpora malých a stredných podnikov-súčasť opatrení na podporu trhu, nakoľko malé a stredné podniky posilňujú konkurenčné prostredie a zvyšujú ponukovú schopnosť E.

10. Základné oblasti štruktúrnej politiky a prístupy k štruktúrnej politike (str. 198 – 205)

- komplexné chápanie štruktúrnej politiky

- druhy opatrení

- tradičná a systémovo orientovaná štruktúrna politika

11.Konkurenčá schopnosť E a faktory:dosahovanie dlhodobej rastovej výkonnosti, kt. je podmienená produktivitou výr. faktorov a charakterom konkurenčných výhod.Faktory rastu:-inovácie a technológie, kvalita ľudsk. zdrojov, stabilita makroekon. prostredia, stupeň internacionalizácie E, zdokomaľovanie a rozvoj infraštruktúry, kvalita manažmentu podnikov.Inovácie a technol.-základ konkur. výhod, vlastná inovač. schopnosť krajiny, podmienyk pre transfer technol. priame zahran. invetsície, inform,. spoločnosti, rozsah a efekt. výdavkov na vedu a výskumStabilia makroekon. prostredia-vytvára podmienky pre rast konkurenčnej schopnosti krajiny.Rozvoj informač. a komunik. infraštruktúry-zvyšovanie konkur. schopnosti, ako aj sociálneho ekono. rozvoja vo všet. hospod. vyspelých krajinách.Kvalita manažmentu podnikov- či top manažment je schopný tvoriť účinné stratégie rozvoja podnikov a zabezpečovať dlhodobú prosperitu podniku.

12. Politika konkurencieschopnosti v podmien.EU-snaha o získanie konkur. prevahy jednotl. členských štátov a odnikov EU na medzin. trhoch.Opatrenia na podporu mal. a stredn. podnikania-redukcia obmedzení brzdiacich rozvoj europs. podnikania, hlbšie zainteresovanie mal.a stred. podnikania do rozhod. procesu, finančná podopra mal. a stred. podnikom, nové prac. príležitosti, podopra výskumu, inovácií, vzedlávania v prospech ma. a stredn. podnikania, posilnenie konkurencieschopnosti  a internacionalizáceie  mal. a stred. podnikania.Kompelxná stratégia rastu-prijatá v Lisabone v r.2000, má zabezpečiť, aby sa Eu stala do r.2010 najkonkurencieschopnejšou a najdynamickejšou vedomostnou E, schopnou zabezpečiť udržateľný hospod. rast s viac a lepšími pracovnými miestami a väčšou sociál. súdržnosťou.Ekonom. pilier lisabonskej stratégie-predtsvuje 6 hlavných smerov, je zameraný na-informačnú spoločnosť pre všetkých, vytvorenie europsk. výskumného prietsoru,odstránenie prekážok pre podnikanie,hlavne mal.a stredné podniky ekonom. reformu spojenú s dokončovaním vnút. trhu, vytvorenie integr. finanč. trhov, lepšiu koordináciu makroekonom. politík.Sociálny pilier lisabonskej stratégie-orientuje sa na aktívnu politiku zamestnanosti a modernizáciu europskeho sociál. modelu.Ekologický pilier lisab. stratégie-zabezpečenie udržateľného rozvoja envirnmntálnej obalsti, t.j.riešenie problémov klimatických zmien, dopravy, verejného zdravia, prír. zdrojov.Zákl. nástroje, kt.podporujú faktory rastu europs.koknur.schopnosti:-štruktúren fondy, rast prostriedkov pre kohéziu, komunitárne programy,osobitné finančné fondy Eur.investič.banky, europske technol. platformy.

13.Proexportná politika-sústava vzťahov, subjektov a opatrení na vytvorenie priaznivých podmienok pre domácich producentov tak, aby dosiahli úspešný obyt svojich tovarov a služieb na medzin. trhoch.Funkciou je zabezpečiť 1 zo zákl. cieľov hospod. politiky v oblasti zahran. obchodu.Rozvojová funkcia-uskutočňuje sa v 3 líniach-1.zvýšenie odbytu v zahraničí-export tovarov a služieb,2. dovoz tovarov a služieb, ktoré sa nevyrábajú v danej krajine,3.efektívnosť export. a import.operáciísa prejavuje v aktívnom salde zahran. obchodu.Proexport- politika z mikroekonom. hľadiska smeruje na podporu záujmov exportérov a rastu ic konkurencieschopnosti, kt.sa prejavuje vo vyššej tvorbe pridanej hodnoty.Z makroekonom. hľadiska je cielená na zvyšovanie salda obch. bilancie, tzv. na vorbu čistého exporu, kt. je základom dodatočnej tvorby HDP.Ciele :-1.východisková úroveň rozvoja, meraná príjmom HDP, 2.ľudský kapitál, čiže vzdelanostná úroveň, 3.vnútorné podmienky hospodárenia,4.vonkajšie podmienky hospodárenia.Nástroje : prístup, kt. umožňuje istí racion. usporiadanie a triedenie nástrojov:-1.-podľa subjektov, kt. formujú a využívajú tieto nástroje,2.podľa spôsobu použitia nástrojov,3.podľa teritoriálneho pôsobenia..K nástrojom štátu patrí-členenie podľa subjektov:-politika daňová,cenová politika a subvencie, dovozné opatrenia štátu, menová politika, hlavne politika výmenného kurzu, exportné úvery a fondy na podporu prílevu zahranič. obchodu, poistenie exportu,devízová politika a podpora prílevu zahran.kapitálu, colná politika,administratívna a netarifná politika a určovanie množstevných kvót, rozpočtová politika.Podľa spôsobu použitia nástrojov:autonómne nástroje proexportnej politiky, zmluvná nástroje a prostriedky.Podľa teritoriálneho pôsobenia:vonkajšie nástroje na podporu exportu, napr. dohody o použití doložky najvyšších výhod, tuzemské nástroje na podporu exportu, napr. bankové úvery, záruky.Vybrané nástroje PROE. POL.:1.Zmluvné prostriedky-platobné dohody, dohody o utváraní integračných zoskupení,autonómne prostr. a nástroje proexport. politiky-colné konanie, slobodné colné zóny, vývozné alebo výrobné subvencie,priame vývozné prémie, nepriame výv. prémie, úverovanie vývozu,štátne záruky úveru,menový dumping,daňové zvýhodnenie,štátne intervencie,znižovanie poistných taríf,štátna podpora vedecko.techni.rozvoja a výskumu,podpora modernizácie progresívnych odvetví.Nástroje eliminácie kurz. rizík:devízový účet, evízový termínový obchod,menové futures,menová opcia,call option,put option,selektívny hedging,devízovo-swapové obchody,forward,špeciálne použitie opcií,Bankové záruky-garancie a poistenie v proexportnej banke., poistenie rizika.

14.Dôchodková,príjmová politika:-segment hospod. politiky, kt. prispieva k plneniu hospod.politic.cieľov vlády reguláciou toov príjmov.Proces rozdeľ. dôchodkov:1.D sa rozdelia podľa využitia jednotl.výrobných faktorv a ich vzácnosti,formujú sa tu mzdy ako dôchodky zamestnancov,zisky ako dôchodky podnikateľov,odpisy ako dôchodky slúžiace na obnovu kapitálu.2.dôchodky sa prerozdeľujú-štát svojimi nástrojmi prerozdeľovania-daňami, odvodmi a soc.dávkami odníme časť D niektorým skupinám  iným skupinám ich prideľuje.Nástroje DP:-ovplyvňovanie dohody zamestnávateľov a zamestnancov o cene práe, priame ovplyvňovanie miezd tam, kde je štát zamestnávateľom,stanovenie zákonom zaručenej minimálnej mzdy,daňový systém, predovšetkým zdaňovanie príjmov.Vývoj legislat.rámca mzdovej politiky na Sr:vznik tripartity v r.1990. V 1.1992-Zákon o mzde-zákl.práva a povinnosti zamestnancov pri poskytovaní mzdy, všteky ost. podmienky definoval ako predmet kolektív. vyjednávania.V r.1996-Zákon o minim.mzde.V r.1998 bola zrušená mzdová regulácia.V r.1999 Zákon o hospod.a sociáln. partnerstve., zrušeý v r.2004.V r.2003-Stratégia reformy zamestnávania vo verej.sektore.MPSVR navrhuje odmeňovať prac.vo verej.sektore ako v súkr.sektore-kolekt.vyjednvanie..V r.2003 NR SR prijala Zákon o št.službe,platové triedy,kvalifikácia, náročnosť a význam práce.

15.Ekologická politika-sústava predstáv-ideí,koncepcií,programov,od nich odvodených postupov a prostriedkov a ich uplatnenie na utváranie a presadzovanie určitého hodnotovo zdôvedneného prístupu k starostlivosti o životné prostredie.Ekológia-oblasť odbor.poznávania život.prostredia, sústava nadobudnutých poznatkov o život.prostredía vzdelávanie o živ.prostredí.Ekol.prax-oblasť uskutočňovania,vykonávania starostlivosti o živ.prostredie.Snaha o udržanie všeľudského trvalého,ekol.sociál.a hospod.rozvoja sa stala vedúcou jednotiacou stratégiou národv združených v OSN.Životné prostredie:je predmetom úlohy trvalého prežitia,úlohatrv.prežitia je dlhodobo hlavnou civil.stratégiou ľudstva na zač.21.storočia.ŽP- je zložitou sieťou,sústavou vonk.činiteľov, kt.umožňujú jestvovanie rastlin.a živoč.organizmov a kt.sa zároveň mení,dotvára ich pôsobením.Hlavné zmeny v zmenách živ.prostredia:klimatické zmeny,globálne otepľovanie,narušenie ozónovej vrstvy,kyslá atmosferická depozícia,ohrozenie rozmanitosti života,úbytok tropických dažď.pralesov,degradácia pôdy,šírenie púští,kontaminácia vôd oceánov,riek, podzemných zásob,produkovanie odpadov.

16.Východisko Ekol.Polit.východiskom je poznanie stavu život,prostredia.stratégia trvalo udržateľného rozvoja predstavuje integritu ekol. sociálneho a hospod.rozvoja ľudsk.spoločnosti.Hlavné pretrvávajúce problémy živ.prostredia:znečisťovanie vôd povrchových aj podzemných, odpadové hospodárstvo,kvalita miestneho ovzdušia.Koncepcia EK.P:-ochrana ovzdušia pred znečisť.látkami,najmä skleníkovými plynmi a glob.envirinmen.bezpečnosť,zabezpeč.kvality a dostatku pitnej vody a zníženie znečistenia ostat.vôd pod prípustnúmieru,ochrana pôdy pred degradáciou a zabezpečenie nezávadnosti potravín a ostat.výrobkov,minimalizáacia vzniku, využívanie a správne zneškodňovanie odpadov.Postupy EK.P:-postupy riešiteľských úloh, a postupy realizačných úloh.Prostriedky EK.P:-normy rôznych úrovní záväznosti,inštitúcie, ako ľuďmi účelovo vytvorené a formálne usporiadané spoloč.celky,fondy, ako rôzne druhy činiteľov z hľadiska ich vnút.potenciálov.Fondy v oblasti živ.prostredia:personálne, poznatkové,dátové,energetické,materiálové,priestorové,peňažné.Hospod.nástroje:vyvolať a podopr.ekol.správanie očanov,vytvárať a podporovať vznik účel.finanč.fondov na realiz.ekolog.programov,zhospodárniť činnosti zamerané na ochranu prírody,rozvíjať ekolog.hospodárstvo,vytvárať život.prostredie priaznivé zdraviu obyvateľstva,vytvárať finanč.zdroje na zmiernenie či náhradu škôd ekol. postihnutým osobám a regiónom,podporovať ekol. zamerný výskum,ekol.výchovu a vzdelávanie,ekol. záumové aktivity,ekol. informovanosť a medzin.spoluprácu.

17. Makroekonomické súvislosti ekologickej politiky v podmienkach EÚ a ekologická budúcnosť hospodárstva v rozvojí ľudskej spoločnosti (str. 302 – 309)

- charakteristika ukazovateľov

- záväzky SR v súvislosti so vstupom do EÚ

- problémy ekologickej budúcnosti hospodárstva

18.Vonkajšia hospod.politika:ekonom.integrácia-proces vzájomného zlučovania menších ekonomík do väčších komplexov, tvoran nadnárodného komplexu.Formy ekonom.integrácie:-mikro a makroekonom.integrácia,integrácia sektorv a všeobecná integrácia, regionálna alebo globálna integrácia.Makroekonom. integrácia-proces spájania trhov jednotlivých krajín s konečným cieľom vzniku nadnárodného komplexu.5 stupňov MAKROEK: I:-psámo voľného obchodu,colná únia,spoločný trh,hospod.únia,úplná ekonom. integrácia.Mikroekonom.I:-vytvára a prehlbuje kontakty medzi podnikat.subjektmi.Formy mikro.I:-výmen ainfo medzi firmami,spoločný výskum trhu,spoločný servis a poradenstvo,dohody o špecializácii a kooperácii,spoločný výskum a vývoj,rozvoj transnacionálnych korporácii.Segmenty vonkaj,.hospod.politiky:-mobilita tovarov a služieb,mobilita kapitálu,mobilita vedecko-technick.poznatkov,mobilita prac.síl

19. Vývoj intervencionistickej HP – jej hl. rysy, keynesinánska etapa, indikatívne plánovanie, koncepcia štátu blahobytu

Po Veľkej Depresii prebrala dominantné postavenie intervencion. koncepcia. Ovplyvňovala praktickú HP až do konca 70. r.

Predstupňom tejto etapy bol New Deal uplatňovaný v USA od r. 1933 do začiatku 2. sv. vojny ako rozsiahly protikrízový stabilizačný program. Zmeny, kt. vniesol do moder. HP: - štát sa stal v trh. ekon. aktívnym činiteľom, kt. vnáša prvky stabilizácie do jej vývoja; - v mene ekon. stabilizácie sa aj v mier. podmienkach pracuje dlhodobo s deficitom št. rozp.; - podpora celk. dopytu je nasmerovaná proti hosp. poklesu.

Po 2. sv. vojne nastupuje intervencion. HP, kt. vychádza z keynes. teórie. Hl. rysy etapy intervencion. HP: - prioritou je plná zamestnanosť; - hl. pozornosť sa sústreďuje na regul. celk. dopytu; - z nástrojov sa na 1. miesto dostávajú nástroje rozpoč. polit., podporované peň. polit.; - čas. horizont intervencion. HP je krátkodobý /HP reaguje na cyklic. výkyvy/; - dopytovo orient. HP oživuje inflačné tendencie; - HP je orientovaná väčšinou dovnútra.

Keynesiánska etapa – 2 fázy: 1. STOP-GO – ak je celk. dopyt nedostatočný, má sa uplatniť princíp GO – expan. fišk. polit. Keď sa dopyt zvyšoval príliš vysokým tempom, bol uplatnený princíp STOP – reštrikt. polit. Problémy: - závisí na kvalitných inform. o stave ekon.; vyžaduje včasný vládny zásah; výdavky vykazujú vzostupnú tendenciu. Dôsledky polit. STOP-GO sú trvalé rozp. deficity, inflač. tlaky, zvýraznenie polit. cyklu. Na začiatku 60.r. sa v USA a GB prechádza k dlhod. a rastovej polit. 2. New-Economics – teoret. základ položil P. A. Samuelson = HP sa opiera buď o keynesiánstvo /pri vytvor. HDP menšom ako potenc./ alebo o teóriu klasickú /plná zamestn./.

Indikatívne plánovanie – propagovali ho J. Tinbergen a R. Frish. Preferuje ponuk. stránku ekon. vývoja. Plánovanie zahŕňa: vytýčenie cieľa, nájdenie optimál. cesty na jeho dosiahnutie, koordináciu aktivít na centrál. úrovni. Nemá nič spoločné s príkaz. plán. Každá vláda stojí pred vytýčením cieľov. Volí si priority a hľadá cesty na ich dosiahnutie. Ďalší krok – zhrnutie priorít do strednod. alebo dlhod. programu, kt. verejne vyhlási. Indikat. plán – 2 stránky: informačná a kooperatívna. Štáty, kt. využívajú indikat. plán. obohatili HP o nové prístupy /veľké nár. projekty, kt. by sa bez iniciatívy vlády nerealizovali/.

Štát blahobytu – ide o štát, v kt. sa vláda aktívne podieľa na podpore spoloč. blahobytu. V užšom zmysle slova poskytovanie vzdelania, zdrav. starostliv., bývania buď bezplatne alebo za dotované ceny, ďalej soc. služby poskytované starým osobám, invalidným občanom a nezaopatreným deťom. V podmienkach Švédska – 3 ciele:

1. zabezpečiť plnú zamestn.- každý občan má mať záruky na urč. živ. štandard, kt. hl. článkom je záruka práva na prácu /aktívna polit. na trhu práce/;

2. dosiahnuť optimál. rovnosť občanov – využívajú sa najmä vysoká miera zdanenia, v Švédsku aj solidaristická mzd. polit. /zamestnanec si zaslúži rovnakú mzdu za rovnakú prácu/;

3, dospieť k čo najširšiemu sociál. a zdrav. zabezpečeniu obyvateľ. cez sektor ver. služieb – každý občan má právo na dôstojný život.  

20. Indikatívne plánovanie Francúzska.

Lebo je tam charakt. tradícia štátneho intervencionizmu tak sa  uplatnil tento smer. Organizačná štruktúra hlavných plánovacích orgánov má veľký inštitucionálny aj sociálny význam, je tiež symbolom a dôležitým prvkom sociálnej regulácie. K základným inštitúciám patrí desať, ktoré vykonávajú kontroly a zabezpečujú proces plánovania. Centrálnym plán.org. je Generálny komisariát pre plánovanie- hierarch. podlieha jednej z dvoch zložiek bud vláde alebo ministerstvu financií. Napojenie na MF je najsilnejším hospod.- politic. útvarom v štáte reguluje politiku, kontroluje finančnú polit., fungov.štátneho rozpočtu, rozhoduje o finanč. zabezpečení  plánov. cieľov. Veľký význam majú modernizačné komisie- účasť na  ekonom. Subjektov a spoloč. síl na prípravu plánu. Počet komisií a ich členov nie je určený mení sa podľa potrieb plánov. jadro plánovania je v odhade spotreby (C), štátnych výdavkov( G) , investícií ( I ), exportu ( E ) pre konečný rok plánov. obdobia. Využívajú sa projekcie tabuľky- výstup, vstup. Tabuľky znázorňujú odvetové súvislosti ekonomiky, vplyv odvetvia na ďalšie odvetvie. Nástroje plánovania- bežné, v priestore a čase tvoriť skoordinovaný celok. Štátny rozpočet-  nástroj selektívneho pôsobenia. Nástroje menovej polit., úverové podmienky, cenová tvorba, mzdová kontrola. Za úspech franc. hospod. Polit. považovať môžeme reštrukturalizáciu a modernizáciu finančného sektora. Štát má vysoký podiel na verejnom sektore, vysoká úroveň daní a socálnych potrieb. Slabím miestom sú deficity verejných financií. Úsilie orientuje na vytvorenie podmienok pre flexibilné zvládnutie budúcnosti.

Švédsky model hospod. politiky

Spája trhový systém s rozsiahlou štátnou intervenciou, dominantné postavenie sociálno- demokratickej strany, negociačná ekonomika- rokovania kde sa dosahujú kompromisy, predchádza sa konfliktom, decentralizuje sa moc. Systém rezervných investičných fondov-  vláda poskytuje daňové úľavy zo zisku firmám, kt. obmedzujú investície v období vysokej konjunktúry a naopak investujú v období cyklického poklesu. Švédsky štát blahobytu má 3 priority: - zabezpeč. plnú zamestnanosť,- dosiahnutie optimálnej sociálnej rovnosti,- uplatnenie čo najširšieho systému sociálneho a zdravotného zabezpečenia. 3 etapy- 1.začiatočná- (1932-1955) prekonanie veľkej depresie, stanovili nové atribúty modelu.2. fáza rozkvetu-(1955- 1973) zosilnel verej.sektor, plná zamestnanosť,3. obdobie krízy- od 1973- stagflácia. Kríza Švédskeho modelu- zdanenie, veľkorysé pracovné zákonodarstvo, znižuje sa sklon k sporeniu, príjmová nivelizácia, tzv. vzbura daňových poplatníkov, výkonnosť švédskej ekonomiky. V roku 2003 sa obyvateľ. Rozhodlo že nevstúpi do Eurozóny, majú vysokú konkurencieschopnosť.

21. Hospodárska politiky Japonska

Patrí medzi hospod. najvyspel. krajiny, vysoké HDP, technická vedecká a ekonomická veľmoc., vystupuje štát a trh ako dobrí partneri .3 etapy: 1 etapa povojnovej obnovy 50. a 60 roky- rýchly ekon. rast, exportná expanzia, rozvoj priemyslu. 2. etapa 70 a 80 roky- spotrebný priemysel, posilnenie ekon. situácie vo svete.3 etapa od konca 80 rokov doteraz- prechod od exportne determinovanej stratégie k hospod. politike orient. na vnútorný trh.

Japonské hospod. je založené na kapitalistickom systéme súkromnom vlast. a trhu. Líši sa od iných -1. pracovnou silou- pracovitý, japonský patriotizmus, seniorsky mzdový systém,2. organizácia riadenia- charakt. znak  keizetsu- oligopolné  usporiadanie rôzne veľkých firiem v strede banka.

Akumulácia kapitálu- je vysoká, miera úspory jedna tretina HDP- investície, nízka miera zdanenia. Hospod. politika – jedna z najúspešnejších, intervencionistická, kontrolnú právomoc.

Japonsko- na čele cisár, konštitučná demokracia, 12 ministerstiev a len 4 hospod. minist., kľúčové miesto v hospod. politika má METI predtým MITI- zabezpeč. koordináciu hosp. politiky nadrezortný orgán, prejavuje v investičnej politike-5 ročné plány; štrukturálne  zmeny- riadi MITI; regulácia exportu.

Hospod. politika vlády je založená na využití rôznych typov ekonom. analýz a makroekon. modelov. Úspech japonska sa spájal s uplatňov. ekonom. modelom,kt. sa zakladal na keynesovskej teórií.

Problémy: 1989 a 1990, pád cien akcií, deflácia, zhoršila finanč. situácia firiem, zadlženie krajiny, reálny HDP bol druhý najväčší na svete, došlo k pokesu z depresie nachádza za Čínou, nepriaznivý vývoj zložiek HDP, pokles spotreby domácnosti, pomaly rast, rastie nezamestnanosť z 2,1 na 5,4 %, nízke zahraničné investície doma.  Pozitívom je že má prebytkový bežný účet platobnej bilancie

Možnosti oživenia hospod.- fiškálna a menová politika, financovanie verejných prác zo štátneho rozpočtu, deficit HDP je v pomere jeden z najväčších, vládou obnovené ekonomické balíčky, vznik IRCJ v 2003 – nájsť irmy s vysokým pomerom záväzkov k operatív. Cash- flow a pomôcť im ho zlepšiť, stimulovať obnovu dynamiky pomocou diskontnej sadzby. BoJ rozhodla pre nulové úrokové sadzby.

22. Hospodárska polit. novoindustria. štátov

Hongkong   V roku 1896 bolo územie Hongkongu na 99 rokov prenajaté veľkej Británii. V roku 1997 skončil tento prenájom. prevzala Čína vládu nad územím 1.júla 1997, no zmluvne sa zaviazala, že zachová v Hongkongu slobodné podnikanie na ďalších 50 rokov Čína nenahraditeľná. Okrem 2 % sú všetci obyvatelia Hongkongu etnickí Číňania. Väčšina surovín sú určené na vývoz .Hongkong nemá prírodné zdroje, nerasty ani palivá.  tri výhody :1.umiestnenie blízko hlavých obchodných ciest v Tichom oceáne;2. prekrásny prírodný prístav;3.a tvrdo pracujúce obyvateľstvo. Hlavnými hospodárskymi odvetviami sú: textilný priemysel, výroba hračiek, elektrotechnického tovaru, jemná mechanika, výrobky z umelých hmôt, oprava lodí, letecký priemysel, valcovanie železa a ocele a rybolov. Hongkong exportuje najmä textil, konfekciu, elektrotechnické výrobky, počítače, hodiny a hodinky, hračky, výrobky z umelých hmôt a bižutériu. Hongkong je veľkým finančným centrom, Čína pre prosperitu Hongkongu poskytuje suroviny a veľký trh, no zároveň Čína potrebuje peniaze, ktorými disponuje Hongkong, pre financovanie vlastného hospodárstva.

Singapur je v súčasnosti najvýkonnejším, najčistejším a najmenej skorumpovaným štátom juhovýchodnej Ázie. má len málo vlastných prírodných zdrojov, dokonca aj vodu musí dovážať z Malajzie, je križovatkou obchodných a dopravných ciest medzi Indiou, juhovýchodnou Áziou a Ďalekým východom. Hlavnými hospodárskymi odvetviami sú spracovanie ropy, chemický, textilný, potravinársky a elektronický priemysel, polygrafia, stavba a oprava lodí, medzinárodný obchod a cestovný ruch. Vývoz tvoria najmä ropné výrobky, stroje, kaučuk, elektrotechnické a elektronické zariadenia, chemikálie, rastlinný olej. V súčasnosti disponuje vyspelou a zložitou telekomunikačnou infraštruktúrou.

Faktory rozvoja Singapuru:  silná a stabilná vláda, stimuly pre príchod zahraničného kapitálu budovanie silnej a čistej štátnej správy ,vzdelávanie pre všetkých,sociálna politika je konzervatívna, založená na rodine a rešpektovaní súkromia, právny štát a spoločenský poriadok. Singapur je parlamentná republika, s trhovou ekonomikou a využíva aj štátne zásahy pri regulácii ekonomiky

Tchaj-wan je politickou anomáliou ,sebestačnosť vo výrobe potravín a dokonca i určitú časť úrody aj vyvážať. Ostrova ma chudobné prírodné zdroje: ropa a ďalšie suroviny sa musia dovážať. Tchaj-wanské výrobné a vývozné zóny patria k najúspešnejším na ,Lacná pracovná sila. Hlavnými hospodárskymi odvetviami sú: elektronický, elektrotechnický, textilný a chemický priemysel, výroba hnojív, papiera, cementu, skla a plastických hmôt. Ďalej je to oceliarstvo, poľnohospodárstvo a rybolov. Export tvoria najmä elektronické, elektrotechnické zariadenia, stroje, odevy, textil, výroby s kovov, potraviny, hračky, plastické hmoty zahraničné investície s vysokým podielom high-tech produkcie ,rozvoj najdôležitejších high-tech  odvetí, ktorými sú: telekomunikácie, informatika a výpočtová technika, elektronika a optoelektronika, chémia, nové materiály, farmácia a zdravotnícke odvetvia, spracovateľské odvetvia a ochrana životného prostredia.

Kórejská republika Kórejská republika vznikla 15.8.1948. bol to vyčerpaný a chudobný agrárny štát, závislý od japonskej ekonomiky. juhokórejské obyvateľstvo vzdelané, pracovité a disciplinované, pozoruhodné tempo ekonomického rastu, orientovať na podporu priemyselných exportných odvetí. V období od roku 1991 do dnes sa Kórejská ekonomika koncentruje na produkciu high-tech výrobkov (čeboly- Samsung, Hyunday, Daewoo, Kia a ďalšie).       Hospodárska politika vlády a štátny intervencionizmus mali podstatný význam v procese ekonomického rozvoja.V rokoch 1997 až 1998 regionálna kríza zasiahla najviac z NIC’ s . problém nezamestnanosti, ktorý riešila Kórejská vláda podporným balíčkom ekonomických opatrení Po1997 došlo k väčšiemu otvoreniu ekonomiky.  

23.Neokonzervatívna hospod. politika

Hlavné rysy-1.  prioritu medzi cieľmi HP získava úsilie o udržanie neinflačného prostredia. Došlo k nahradeniu  politiky zamestnanosti politikou orientovanou proti inflácií.2. regulovanie agregátneho dopytu ako nástroja, kt. ovplyvň. ekonomický rast a zamestnanosť. 3. ťažisko sa prenáša  z nástrojov fiškálnej politiky na ťažisko menovej a v nej sa regulovanie orientuje na ponuku peňazí.4. HP ustupuje od proticyklických opatrení zameraných na krátkodobý časový horizont k opatreniam orientovaných na stredné alebo dlhé obdobie. Dodržiavať pravidlá.5. konštantné tempo rasu peňažnej masy v obehu,kt. zabezpečuje centrálna banka bez ohľadu na stav konjunktúry a štátny rozpočet.

Reagonomika – týka oblastí:- podstatné zníženie rastu federálnych výdavkov,- výrazné zníženie federálnych daňových sadzieb,- uvoľnenie feder. Regulačných opatrení,- sledovanie monetárnej politiky, aby bola konzistentná troma oblasťami. Čerpala zo zdrojov:1. aplikácia záverov z tzv. Lafferovej krivky,2. monetarizmus zdôrazňuje význam peňažnej politiky,3. tretím zdrojom boli tradičné americké konzervatívne hodnoty:individ. sloboda a iniciatíva, rodina, mala vláda.

Výsledky: útlm vysokej a rastúcej inflácie.-deflačná kríza; zvýšenie urokových sadzieb, dovoz prevažuje nad vývozom, zníženie daní, nepodarilo znížiť federálne výdavky

Politika B.Clintona- hospod.-politické požiadavky-1. zredukovať na polovicu rozpočtový deficit a znížiť zahran.dlh; 2. podporiť zakladanie nových podnikov;3. zreformovať školstvo, vzdelanie, preškoľovanie dospelých;4. znížiť vojenské výdavky;5. reformovať zdravotníctvo;6. zvýšiť počty pracovných miest;7. aktivizovať vedecko technickú politiku. Prioritami boli a sú: 1.zabezpečenie makroekonomickej stability- znížiť zadlženie;2. zreformovanie vzdelávacieho  systému a podpora výskumno- vývojových aktivít;3. reforma zdravotníctva

HP Veľkej Británie- vychádza zo skúsenosti Veľkej hosp. krízy z 30. rokov. Nezamestnanosť a hosp. pokles. Hlavný dôvod- nedostatočná dynamika vnútorného dopytu. Dominantné postavenie Keynesová koncepcia. V 50 a 60 rokoch uplatňovaná stabilizačná politika- semaforová- znamená, že vláda priskúpy k uplatňovaniu monetárnej a rozpočtovej pol., ked celkový dopyt je nedostatočný a reštriktívnu ked dopyt rastie neprimeraným spôsobom. Thatcherizmus-  politika opierajúca sa o strany ponuky, zdôrazňoval rozšírenie úlohy trhu a zníženie úrokových sadzieb. Jadrom bol návrat k liberálnej koncepcií ekon. rozvoja, zníženie váhy štátneho rozpočtu, prestavba peňažnej politiky, postupná privatizácia a deregulácia štátnych aktivít, obnova podnikateľskej kultúry, obmedzila právomoc štátu,

HP Nemecka- základom ordoliberalizmus- určenie tzv. ideálnych typoch hosp. systémov. Totalitný polit. systém, vodcovský prístup, podriadená neekonom. zahraničnopolitickým a vojenskostrateg. cieľom. Hlavné rysy: zostavovanie viacročných plánov, nútená kartelizácia, centrálne rozhodovanie o investíciách, zavedenie prídelového hospod., uplatň. cenových a mzdových stropov, verejné financie nástrojom centrálnej moci, bankový sektor, zahraničný obchod bol regulovaný, zachovaný súkromný sektor. Menová reforma bola krokom k riešenie povojnových pomerov.  Pomoc v rámci Marshallovho plánu, proinvestičný charakter, zameraná proexportne a protiinflačne, Erhardova reforma. 1948- Vysoký rast HDP, nízka miera nezamestnan., socálny mier, centrálna banka nezávislá. 1967 obrat ku keynesovskej stratégií, zákon o stabilite a raste, 4 hospod. ciele- stabilita cien, vysoká zamestnanosť, vonkajšia rovnováha, globálne regulovanie., sústredeni na daňovú reformu.

24. Stručný pohľad na vývoj EU

Robert Schuman- 1950- Zmluva zakladajúca Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

25.3.1957- Rímske zmluvy-Európske hospod. spoločenstvo a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu(Euratom)

8.4.1965. Zlučovacia zmluva- Marger Treaty

Haagska konferencia-1969 rozšírenie spoločenstva o 4 severoeurop. Krajiny

Zmluva o EU-podpísaná 12 štátmi v Mastrichte 7.2.1992

1995- rozšírila na 15 štátov

Prvý pilier EU- ESUO, Euroatom,ES; Europska centrálna banka

Prijatie zmluvy Nice- 7.12.2000-10 členských štátov

Inštitúcie, pravidlá a ciele HP

Inštitúcie: Európska centrálna banka, Európska investičná banka a dvor audítorov

Orgány únie: Európsky parlament, Európska rada, Rada európskej únie, Európska komisia a Súdny dvor., Rada hospod. a finanč. záležitosti(ECOFIN)

Ciele HP: pohyb tovarov, služieb osôb; podporovať hospod. a social. pokrok, jeho vyrovnanosť a stabilitu utvorením priestoru bez vnútorných hraníc, posilnením ekonomickej a sociálnej súdržnosti, uskutoč. hospod. a menovej únie, zavedením jednotnej meny; presadzovať svoju identitu na medzinárodnej scéne, uskutočň. zahraničnú a bezpečnost. politiku; posilniť ochranu práv a záujmov štátnych príslušníkov členských krajín zavedením občianstva EU.; rozvíjať úzku spoluprácu v oblasti justície a vnútorných vecí; v plnej miere zachovávať výdobytky Spoločenstva a rozvíjať ich.

25.Vplyv HP EÚ na segmenty

Fiškálna politika sa v EÚ ponecháva v kompetencii jej členských štátov. Prioritnou štruktúrnou reformou je práve ozdravovanie zdravých verejných  financií( očakáva Pakt stability a rastu). Aj mzdová politika je segmentom HP, v prípade kt. sa dá  predpokladať jej primárne národný charakter aj v podmienkach EU. Čeliac riziku sociál. Vylúčenia, primárna redistribučná funkcia systémov sociálnej ochrany sa čoraz viac spája s funkciou integrácie a politikou reintegrácie na trh práce. európske systémy sociálneho zabezp. Sa vyznačujú tradíciou i tendenciou byť univerzálne a založené na stabilite a redistribucii. Prioritou priemys. politiky je  posilnenie konkurenčnej schopnosti: 3  faktory- tvorba a akumulácia poznatkov, realizácia inovácií a podnikateľská iniciatíva. V ekonomike Slovenska a regionálna polit. presadzovala čiastkovými prepojenými opatreniami. RP ovplyv. z vonku a to požiadavkami EU. Tlak EU aby štáty dodržiavali normy a smernice.(str .391)

26. Lisabonská stratégia

Poznatkovo orient. spoločn.- 1.Inform. spoloč.- regulačný rámec pre elektronickú reguláciu, podporovať rozšírenie ICT, priaznivé podmienky pre eCommerce. 2.Výskum- spoločný inovačný priestor, posilniť výdavky na R a D,3. Vzdelanie a ľudský kapitál- systém všeobec. a profesného vzdelávania, zniť počet osôb, kt. prerušia dochádzku, podporovať celoživotné vzdelávanie.

Záväzky na vnútornom trhu- zaistiť realizáciu práva EU, odstrániť prekážky pre voľný pohyb služieb v EU, dokončiť vnútorný trh pre sieťové priemys. obvetvia., dosiahnúť na vnút. trhu poskytovanie finanč. služieb, využívať férové a jednotné pravidlá.

Priaznivé podmienky pre podniky- jednoduchší prístup k výhodnému financovaniu, lepšie konkurzné právo, lepšie rámcové podmienky pre priemysel, podpora podniku, nižšie náklady pre obchod, redukcia byrokracie- menšia potreba času a peňazí pri zakladaní firiem.

Integrovaný trh práce pre silnejšiu sociálnu súdržnosť- zvýšiť  mieru nezamestn.,, definovať prispôsobivosť firiem, spomalenie rastu miest, lepšia produktivita, celoživotné vzdeláv., podporovať rovnosť príležitostí, zladiť európsky sociálny model, odstrániť chudobu

Ekologický udržateľná budúcnosť- boj proti zmenám podnebia, oddelenie väzby medzi hospod. rastom a používaním zdrojov, boj proti doprave, zápcham, hluku, znečisťovaniu spoplatniť infraštruktúru, redukcia odpadu.